Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/100/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. Ď., zastúpenej JUDr.

E. Š., proti ţalovanému S., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica,

pod sp.zn. , na dovolanie

Ing. P. Ď.Ď. a ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 14 Co

199/2009 takto

rozhodol:

Dovolanie Ing. P. Ď.Ď. a ţalobkyne o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 10. júna 2009, č.k. -205

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala náhrady škody titulom nesprávneho úradného

postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd), ku ktorému malo dôjsť

tým, ţe nevyznačil doloţku právoplatnosti a vykonateľnosti na právoplatnom

a vykonateľnom zmenkovom rozkaze, ktorý vydal 24. apríla 2003 pod č.k. 3 ZM

54. S poukazom na ustanovenie predmetného konštatoval, ţe

pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa

vyţaduje ako základná podmienka nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody

a príčinná súvislosť medzi nimi vzhľadom na to, ţe sa jedná o zodpovednosť objektívnu

bez moţnosti štátu liberovať sa. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 175

ods. 2 a 3 a konštatoval, ţe tieto ustanovenia neupravovali postup súdu v prípade, ak

odôvodnené námietky podali za ţalovaného osoby, ktoré nemali oprávnenie za neho konať.

2

Mal preto za to, ţe v takom prípade bolo potrebné postupovať podľa

a na prejednanie takýchto námietok nariadiť pojednávanie. Aţ na takto nariadenom

pojednávaní by bolo moţné vykonať dôkazy ohľadne skutočnosti, či námietky podali osoby

oprávnené konať v mene ţalovaného alebo či námietky podali osoby neoprávnené. V tomto

smere postupoval aj krajský súd po podaní námietok s tým, ţe návrh ţalobkyne

na vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu uznesením

z 15. marca 2004 zamietol, ktoré rozhodnutie potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 28. októbra 2004. Konštatoval, ţe tým, ţe bolo potrebné v zmenkovej veci

najprv nariadiť pojednávanie na prejednanie námietok, nemohla byť do času rozhodnutia

o námietkach ani vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového platobného

rozkazu, v zmysle vtedy účinného ustanovenia vyhlášky č. o spravovacom

poriadku pre okresné a krajské súdy. Dospel k záveru, ţe práve opačný postup, kedy by

krajský súd napriek tomu, ţe o námietkach ţalovaného nebolo právoplatne rozhodnuté,

vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu, postupoval by nesprávne,

z ktorého jeho postupu by následne mohla vzniknúť škoda, ak by sa následne pri prejednaní

námietok zistilo, ţe tieto sú podané oprávnenými osobami a ak by takéto rozhodnutie bolo

vykonané. Uzavrel, ţe v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup krajského súdu,

ktorý je nevyhnutnou podmienkou vzniku zodpovednosti ţalovaného za škodu, a preto ţalobu

zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 15. decembra 2009, sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonal

dokazovanie a svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodnil. S poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1 a 2 sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa a odkázal na ne. O trovách

odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie Ing. P. Ď.Ď. a ţalobkyňa.

Obaja dovolatelia prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením , t.j. ţe

im postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Namietali, ţe napriek tomu, ţe po

začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo

prechod práv alebo povinností v zmysle ustanovenia , konajúce súdy tomto

návrhu na zmenu účastníka nerozhodli. Taktieţ namietali aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia

odvolacieho súdu z dôvodu, ţe sa tento nevysporiadal s námietkami ţalobkyne uvedenými

v odvolaní, nepodloţil rozhodnutie citáciou zákonných ustanovení a neuviedol právne úvahy,

na základe ktorých rozhodol. Ďalej namietali, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu

prvého stupňa, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

Ţalobkyňa v dovolaní uviedla, ţe nebola v konaní riadne zastúpená a bola jej odňatá

moţnosť dať sa riadne zastupovať. Zhodne navrhli, aby dovolací súd dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný sa k dovolaniam písomne nevyjadril.

Za účelom posúdenia subjektívnej prípustnosti dovolania (nakoľko dovolanie podal

Ing. P. Ď. a ţalobkyňa) dovolací súd v prvom rade poukazuje na podstatu procesnoprávneho

inštitútu zakotveného v ustanovení a , umoţňujúceho zmenu účastníctva v

priebehu konania.

V zmysle ustanovenia ak po začatí konania nastala právna

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností,

o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti

prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka

vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

V zmysle ustanovenia súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe

po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto

má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto,

sa nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

zachované.

Ustanovenie a umoţňuje zmenu účastníkov konania, a to

v závislosti od hmotnoprávnych zmien, ku ktorým, ako je to aj v prejednávanej veci, došlo

po začatí súdneho konania. Zmena účastníkov je prípustná aj v odvolacom konaní [pozn.:

z ustanovenia vyplýva iba to, ţe v odvolacom konaní nie je pouţiteľné

ustanovenia a (teda nie aj a )].

K procesnému nástupníctvu dôjde vtedy, ak právna skutočnosť, z ktorej je moţné

vyvodiť prechod práva alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide, nastala po rozhodnutí súdu

prvého stupňa a súčasne ţalobca alebo ten, na koho práva alebo povinnosti prešli, navrhol

zmenu účastníctva pred skončením odvolacieho konania (predtým, ako odvolací súd

rozhodol). Návrh na zmenu účastníka konania je treba povaţovať za návrh v zmysle § 42

ods. 1 , ktorého doručenie súdu má za následok začatie konania o takomto návrhu.

Podľa konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho

začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe Ing. P. Ď. písomným podaním z 15. decembra 2009 (č.l.

234), oznámil súdu prvého stupňa, ţe „dňa 14. decembra 2009 bola medzi doterajším

ţalobcom ako postupcom a predkladateľom tohto návrhu ako postupníkom uzatvorená

zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom je náhrada škody, ktorá je predmetom

tohto konania“ a zároveň navrhol, aby v zmysle ustanovenia súd

o tomto jeho návrhu rozhodol. Návrh bol podaný na poštovú prepravu prostredníctvom Pošty

K. 15. decembra 2009, adresovaný Okresnému súdu Banská Bystrica. Z podacej pečiatky

Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, ţe tento súdu došiel 17. decembra 2009 a bol

postúpený odvolaciemu súdu 22. decembra 2009 (č.l. 233). Zároveň podaním

zo 16. decembra 2009 (č.l. 231), došlým na Krajský súd v Banskej Bystrici 21. decembra

2009, Ing. P. Ď. oznámil Krajskému súdu v Banskej Bystrici postúpenie pohľadávky

a poţiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Predtým však, ako vôbec mohlo byť začaté

konanie v zmysle a , Krajský súd v Banskej Bystrici na pojednávaní

15. decembra 2009 uţ vyhlásil svoje potvrdzujúce rozhodnutie.

Je zrejmé, ţe konanie o návrhu na pripustenie zmeny účastníka do konania v zmysle

mohlo začať aţ 22. decembra 2009 (kedy bol návrh postúpený Krajskému

súdu v Banskej Bystrici), predtým však uţ Krajský súd v Banskej Bystrici o veci samej

rozhodol 15. decembra 2009. V zmysle v spojení s je

pre rozhodnutie súdu (či uţ má povahu rozsudku alebo uznesenia) rozhodujúci stav, existujúci

v čase jeho vydania. Vzhľadom na uvedenú časovú postupnosť vydania rozhodnutia vo veci

samej a doručenia návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania, dospel dovolací súd

jednak k záveru o 1/ subjektívnej neprípustnosti dovolania Ing. P. Ď. s poukazom

na ustanovenie a k záveru o 2/ neopodstatnenosti dovolacej námietky

ţalobkyne, ţe nerozhodnutím o návrhu na zmenu účastníkov konaní v zmysle § 92 ods. 2 a 3

jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

1/ Pokiaľ ide o dovolanie Ing. P. Ď., z ustanovenia vyplýva, ţe

dovolanie môţe podať účastník konania do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné

uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.

Zákon v ustanovuje, ţe na podanie dovolania je v prvom rade

legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré právoplatne skončilo rozhodnutím

odvolacieho súdu. Dovolanie môţe podať pôvodný účastník konania, resp. jeho právny

nástupca (univerzálny alebo singulárny).

Vzhľadom na skôr uvedené závery o oneskorenom dôjdení návrhu na pripustenie

zmeny návrhu je zrejmé, ţe Ing. P. Ď. sa nemohol stať účastníkom konania v posudzovanej

veci, nebol oprávnený podať dovolanie, a preto bolo ním podané dovolanie odmietnuté ako

dovolanie podané neoprávnenou osobou (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218

ods. 1 písm. b/ ).

2/ Podmienku subjektívnej prípustnosti dovolania u ţalobkyne povaţoval Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) za splnenú; zistil, ţe dovolanie

bolo podané včas ( ), dovolateľka je zastúpená advokátom (

) a bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal najskôr, či jej opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Čo sa týka dovolania ţalobkyne a v ňom uvedeného dôvodu prípustnosti dovolania,

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe

v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

K odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa názoru ţalobkyne dôjsť tým, ţe

odvolací súd nerozhodol o návrhu Ing. P. Ď. na zmenu účastníka v konaní v zmysle § 92 ods.

2 a 3 Pri tejto dovolacej námietke dovolací súd poukazuje na skôr uvedený záver

o oneskorenom podaní návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania, z ktorého je zrejmý

dôsledok, ţe nerozhodnutím o ňom nemohlo dôjsť ani k odňatiu moţnosti ţalobkyne konať

pred súdom v zmysle

Dovolací súd ďalej dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia

rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

8

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

9

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobu zamieta z dôvodu, ţe v konaní

nebol preukázaný nesprávny úradný postup krajského súdu, ktorý je nevyhnutnou

podmienkou vzniku ţalovaného za škodu. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa sa

stotoţnil aj odvolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenia spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobkyne. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne, ţe je bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým,

ţe nebola v konaní riadne zastúpená, táto námietka nie je dôvodná. Ţalobkyňa udelila plnú

moc na zastupovanie v konaní JUDr. J. K.K. (č.l. 10), s ktorým aj súdy niţších stupňov

konali. Na to, aby súd konal s Ing. P. Ď. ako zástupcom ţalobkyne na základe plnej moci

nachádzajúcej sa na č.l. 237, neboli splnené procesné podmienky. Nakoľko

Ing. P. Ď. nie je advokátom, nemohol s ním súd konať popri uţ skôr ustanovenému

advokátovi JUDr. J. K. v zmysle , a na to, aby konal výlučne s ním, nebola

splnená procesná podmienku stanovená ustanovením Zo spisu nevyplýva,

ţe by ţalobkyňa odvolala plnomocenstvo advokátovi JUDr. J. K. a súčasne túto skutočnosť

včas oznámila súdu, ako to vyţaduje ustanovenie Preto postup súdov

niţších stupňov, keď konal len s JUDr. J. K. bol správny.

Ţalobkyňa ďalej namietala aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobkyňou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh

na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. novembra 2011

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

11

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová