Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-104-2005.pdf
PDF · 92.26 KB
No categories available
19C/104/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne K. Ď., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom H. XX,. B., v konaní právne zastúpenej J.. J. K., advokátom, K. X,. B. B., proti žalovanému S. R. - M. S. S., Ž. N. XX,. B., o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobkyne z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 2.766.794,47 Eur (83.352.450,11 Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody z nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici spočívajúceho v tom, že nevyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť vydaného zmenkového platobného rozkazu č.k. 3Zm 53/03-Va-54 v právnej veci žalobkyne proti žalovanému D., a.s. o zaplatenie 2.567.549,62 (77.350.000,-- Sk) Eur s príslušenstvom titulom zmenky.
Žalovaný požadoval žalobu zamietnuť z dôvodu, že k nesprávnemu úradnému postupu krajského súdu nedošlo.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, pripojeným spisom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Zm/53/2003 a jeho uznesením zo dňa 05. 12. 2002 a zo dňa 08. 01. 2004, sp. zn. 27K/203/2002, písomnými podaniami účastníkov, prihláškou konkurzného veriteľa a jej doplnením, notárskou zápisnicou zo dňa 05. 09. 2002 o priebehu VZ spoločnosti D., a.s., zápisnicou z dozornej rady D., a.s. zo dňa 31. 03. 2003, stanovami D., a.s. a súpisom majetku jeho majetku, rozvrhovým uznesením a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa tvrdenia žalobkyne sa návrhom zo dňa 02. 04. 2003 doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici toho istého dňa, domáhala proti spoločnosti D., a.s. vydania zmenkového platobného rozkazu na sumu 77.350.000,-- Sk s príslušenstvom. Krajský súd vydal dňa 24. 04. 2003 zmenkový platobný rozkaz pod č.k. 3Zm/53/03-Va-54, v ktorom uložil spoločnosti D., a.s. zaplatiť žalobkyni do 3 dní od jeho doručenia sumu 77.350.000,-- Sk so 6 % úrokom od 04. 01. 2003 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 257.833,-- Sk a trovy konania za súdny poplatok 600.000,-- Sk a za trovy právneho zastúpenia 401.896,-- Sk. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal odporca - spoločnosť D., a.s. námietky doručené krajskému súdu dňa 05. 05. 2003.
Uvedené skutočnosti tvrdené žalobkyňou boli v tomto konaní nesporné, pričom vyplývajú z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 3Zm/53/2003 a ani súd o nich nemal dôvodné a závažné pochybnosti, preto ich vzal za preukázané.
Ďalej žalobkyňa v konaní uviedla, že jej právny zástupca sa dostavil dňa 06. 05. 2003 na krajský súd za účelom vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu, kde mu bolo oznámené, že boli proti nemu podané námietky, ktoré prevzal. Podaním zo dňa 14. 10. 2003 a zo dňa 26. 02. 2004 sa opätovne domáhala vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu z dôvodu, že námietky odporcu boli podané neoprávnenými osobami, pretože podľa výpisu z obchodného registra odporcu ku dňu podania návrhu na zmenkový platobný rozkaz dozornú radu D., a.s. tvorili jej predseda J. H. a ďalší členovia I. M. a P. K.. Dňa 05. 09. 2002 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti D., a.s., kde bodom programu bolo aj odvolanie a voľba členov dozornej rady okrem členov volených zamestnancami podľa § 200 ObchZ. Predseda valného zhromaždenia predniesol návrh na odvolanie členov dozornej rady Z. M. a Š. V., pričom konštatoval, že I. M. je členom dozornej rady voleným podľa § 200 ObchZ a preto o jej odvolaní nemôže valné zhromaždenie hlasovať. Valné zhromaždenie zvolilo do dozornej rady J. H. a P. K., avšak I. M. volená zamestnancami opätovne zvolená nebola. V zmysle stanov D. potom funkčné obdobie I. M. uplynulo dňom 31. 12. 2002, od ktorého už nebola členkou dozornej rady. Podľa čl. XII bod 5 stanov dozorná rada má 3 členov a podľa čl. XII bod 14 dozorná rada volí a odvoláva členov predstavenstva. Keď dňa 31. 03. 2003 na mimoriadnom zasadnutí dozornej rady D. boli menovaní noví členovia predstavenstva s účinnosťou od 01. 04. 2003 a to Š. J., Z. Z. a J. N., títo neboli zvolení platne pretože I. M. v tom čase už členkou dozornej rady nebola. Tieto osoby potom nemohli podať proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky.
Žalobkyni týmto vznikla škoda v žalovanej výške v dôsledku nesprávneho postupu krajského súdu, ktorým nevyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť vydaného zmenkového platobného rozkazu dňom 06. 05. 2003 napriek tomu, že námietky proti nemu podali neoprávnené osoby. Na spoločnosť D. bol dňom 08. 01. 2004 vyhlásený konkurz, dokedy by žalobkyňa mala dostatok času na vymoženie priznanej pohľadávky z v tom čase dostatočného majetku odporcu. Po vyhlásení konkurzu už exekúciu navrhnúť nemohla vzhľadom na ustanovenie vtedy účinného § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb.. Pohľadávku vo výške 77.350.000,-- Sk s prísl. prihlásila do konkurzu, správkyňou nebola popretá, bola uznaná a zaradená do rozvrhu v poslednej skupine.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo, čo bolo potvrdené aj Najvyšším súdom uznesením, ktorým na odvolanie žalobkyne potvrdil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým tento zamietol jej návrh na vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu. Tým teda bolo rozhodnuté, že sa právoplatnosť nevyznačí. Okrem základného predpokladu vzniku škody nevznikla žalobkyni ani škoda, pretože táto si pohľadávku prihlásila do konkurzu, kde môže byť uspokojená z rozvrhu výťažku.
Predmetom tohto konania bol žalobkyňou tvrdený nárok na náhradu škody proti žalovanému titulom nesprávneho úradného postupu krajského súdu. Vzhľadom na jej tvrdenie, že k nemu malo dôjsť po tom, čo krajský súd dňom 06. 05. 2003 nevyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti na právoplatnom a vykonateľnom zmenkovom rozkaze, súd právne posudzoval uplatnený nárok podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 27 ods. 2 v súčasnosti účinného zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Podľa odseku 2 sa zodpovednosti podľa odseku 1 nemožno zbaviť.
Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje ako základná podmienka nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nimi vzhľadom na to, že sa jedná o zodpovednosť objektívnu bez možnosti štátu liberovať sa. Ak jedna z podmienok naplnená nie je, zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu neprichádza do úvahy.
Predmetný zákon legálne nedefinoval (a ani v súčasnosti účinný zákon nevymedzuje) čo treba rozumieť pod pojmom nesprávny úradný postup. V zásade ho možno vymedziť tak, že ide o každý postup štátneho orgánu, ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami, spočívajúci v inej než rozhodovacej činnosti. Teda postup štátneho orgánu je v konkrétnom prípade upravený právnou normou, avšak štátny orgán pri jej aplikácii inou formou ako rozhodnutím, túto porušuje.
Z uvedenej úvahy je potrebné vychádzať aj v tejto súdenej veci. Ako bolo preukázané, krajský súd vydal zmenkový platobný rozkaz, na ktorom z dôvodu podaných námietok nevyznačil právoplatnosť, podľa žalobkyne však nedôvodne a nesprávne. V čase podania návrhu na zmenkový platobný rozkaz a námietok proti nemu boli v súvislosti so skráteným zmenkovým konaním účinné ustanovenia § 175 Občianskeho súdneho poriadku v nasledovnom znení:
Podľa § 175 ods. 2 OSP, ak odporca nepodá včas námietky alebo ak ich vezme späť, má zmenkový (šekový) platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky alebo námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, predseda senátu zamietne.
Podľa § 175 ods. 3 prvá veta OSP, ak odporca podá včas námietky, predseda senátu nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový (šekový) platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie.
V zmysle predmetných ustanovení, v prípade, že odporca nepodal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky alebo ich vzal späť, nadobudol zmenkový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku - teda právoplatnosť a vykonateľnosť. V prípade, že námietky odporca síce podal ale podal ich oneskorene alebo neobsahujúc odôvodnenie, súd ich uznesením musel zamietnuť. Z toho vyplýva, že ak odporca podal včas a odôvodnené námietky, musel predseda senátu na ich prejednanie nariadiť pojednávanie, v tomto smere súd po správnosti nemohol postupovať inak.
Citované ustanovenia však neupravovali prípad, kedy by námietky podala neoprávnená osoba, teda osoba, ktorá nie je nositeľom procesnej legitimácie na ich podanie - osoba, ktorá vôbec nie je účastníkom zmenkového konania (objektívna neprípustnosť námietok, osoba vôbec nemôže byť dotknutá vo svojom právnom postavení, keďže predmetom konania nie sú jej práva alebo povinnosti) alebo osoba, ktorá je síce účastníkom konania (žalobca) ale zmenkový platobný rozkaz nie je v jej neprospech (subjektívna prípustnosť).
Rovnako nebola upravená ani situácia, kedy odôvodnené námietky podali za odporcu osoby, ktoré nemali oprávnenie za neho konať. V tomto prípade však nebolo možné postupovať inak, než podľa prvej vety § 175 ods. 3 OSP a na prejednanie takýchto námietok nariadiť pojednávanie. Až na takto nariadenom pojednávaní by bolo možné vykonať dôkazy ohľadne skutočnosti, či námietky podali osoby oprávnené konať v mene odporcu alebo či námietky podali osoby neoprávnené.
V tomto smere postupoval aj krajský súd po podaní námietok s tým, že však návrh žalobkyne na vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu uznesením zo dňa 15. 03. 2004 zamietol. Predmetné uznesenie potvrdil Najvyšší súd uznesením zo dňa 28. 10. 2004, v ktorého odôvodnení zároveň konštatoval, že odporca podal námietky a na ich prejednanie je potrebné nariadiť pojednávanie. Pojednávanie však už následne nariadené nemohlo byť vzľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok D. a jeho zákonný účinok na zmenkové konanie v podobe jeho prerušenia.
Tým, že bolo potrebné v zmenkovej veci najprv nariadiť pojednávanie na prejednanie námietok, nemohla byť do času rozhodnutia o námietkach ani vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu, v zmysle vtedy účinného ust. § 23 vyhlášky č. 66/1992 Zb. o spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy podľa ktorého, len čo sudca alebo pracovník poverený úkonom podľa § 6 zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaznamená to na vyhotovenom rozhodnutí založenom v spise s uvedením dňa, keď nastala právoplatnosť, a pripojí svoj čitateľný podpis a dátum vyznačenia. V tomto prípade až od rozhodnutia o námietkach odporcu záviselo zistenie, či zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a do toho času nemohla byť doložka právoplatnosti vyznačená. Podľa názoru súdu práve opačný postup, keď by krajský súd napriek tomu, že o námietkach odporcu nebolo právoplatne rozhodnuté, vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu, postupoval by nesprávne, z ktorého jeho postupu by následne mohla vzniknúť škoda ak by sa následne pri prejednaní námietok zistilo, že tieto sú podané oprávnenými osobami a ak by takéto rozhodnutie bolo vykonané.
Súd preto uzavrel, že nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup krajského súdu, ktorý je nevyhnutnou podmienkou vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Preto žalobu zamietol.
Okrem uvedeného, súd sa zaoberal aj skutočnosťou, ktoré osoby podali za odporcu námietky. Súd mal za preukázané, tak ako to tvrdila žalobkyňa, že skutočne dňom 31. 12. 2003 funkčné obdobie I. M. ako členky dozornej rady D. uplynulo. V čase, keď dňa 31. 03. 2003 na mimoriadnom zasadnutí dozornej rady D. boli zvolení členmi dozornej rady vrátane I. M., ktorej funkcia už zanikla, noví členovia predstavenstva Š. J., Z. Z. a J. N., bolo jej uznesenie prijaté počtom hlasov tri.
Podľa čl. XII bod 5 stanov dozorná rada má 3 členov a podľa čl. XII bod 14 dozorná rada volí a odvoláva členov predstavenstva. Podľa čl. XII bod 10 stanov dozorná rada je uznášaniaschopná ak sú prítomní najmenej dvaja jej členovia a rozhodnutie je prijaté ak zaň hlasovali aspoň dvaja jej členovia.
V danom prípade to znamená, že aj keď za prijatie uznesenia o zvolení nových členov predstavenstva hlasovala aj I. M., ktorá v tom čase už členkou dozornej rady nebola, nijak to nemalo vplyv na výsledok hlasovania. Okrem toho na takéto uznesenie dozornej rady o voľbe členov predstavenstva treba hľadieť ako na platné aj z toho dôvodu, že ak dozorná rada v tomto prípade vykonávala stanovami na ňu prenesenú pôsobnosť valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, možno sa analogicky domáhať neplatnosti takéhoto uznesenia dozornej rady za splnenia podmienok § 183 ObchZ v nadväznosti na § 131 ObchZ. Podľa týchto ustanovení sa neplatnosti uznesenia orgánu môže domáhať iba legitimovaný subjekt (ktorým nie je žalobca v tomto konaní) a iba do uplynutia určenej lehoty. Súd nemal za preukázané, že konanie o určenie neplatnosti uznesenia dozornej rady o voľbe vyššie uvedených členov predstavenstva bolo vôbec vedené, pretože predmetnú otázku platnosti uznesenia orgánu obchodnej spoločnosti nemožno riešiť ako otázku predbežnú, tak ako to požadovala žalobkyňa. Z týchto dôvodov je potom aj takéto uznesenie platné.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal, nakoľko žalovaný ako úspešný účastník si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.