Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a5e/381785.56a9ba.pdf
PDF · 123.67 KB
No categories available
1Nc/65/2011
Najvyšší súd 1Nc 65/2011 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P., IČO: X, so
sídlom S., právne zastúpený JUDr. T. B., advokát, P., proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, o zaplatenie 17.695,48-€, vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod. sp. zn.
24C 244/2009 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 14Co 385/2011, o námietke
zaujatosti, takto
r o z h o d o l
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J. j e v y l ú č e n á z prejednávania
a rozhodovania veci Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co 385/2010 (vec Okresného súdu
Bratislava I sp.zn. 24C 244/2009).
O d ô v o d n e n i e
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. K. J. predložila predsedníčke Krajského
súdu v Bratislave postupom podľa § 15 ods. 1 O.s.p. návrh na svoje vylúčenie z prejednávania
a rozhodovania veci z dôvodu, že predmetom odvolacieho konania je odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 24C 244/2009-59 zo dňa 13.06.2011, a žalovaný
nárok navrhovateľa súvisí s činnosťou súdneho exekútora Ing. F. S. v exekučnom konaní
vedeného pod sp.zn. EX 39/2004. Vzhľadom na to že Ing. F. S. je jej bývalý manžel
a z manželstva pochádza dcéra N., môžu vzniknúť pochybnosti o jej zaujatosti v pridelenej
veci a ďalej sa vo veci cíti byť osobne zaujatá.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila v súlade s ustanovením § 15 ods.
1 veta štvrtá, O.s.p. vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o tom, či je
uvedená sudkyňa vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, keď mala za to, že nie je
dôvod pochybovať o jej nezaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave
(§ 16 ods. 1 O.s.p.) pristúpil k posúdeniu, či okolnosti oznámené JUDr. K. J., sú spôsobilé
vyvolať pochybnosti o jej nezaujatosti.
Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až
§ 16 O.s.p.) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie
a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nestrannosť sa definuje
spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej
strane).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby
voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne
posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci
nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj
pri svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné
z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa
vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska
správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nestrannosti, o ktorom svedčí správanie
sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje
judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.
Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych
skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna
nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych
symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť
nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not
only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt
nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných
prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť
sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.
Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava
účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,
či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c.
Spojené kráľovstvo).
Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia sudkyne JUDr. K. J. o skutočnostiach
vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej
republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie
stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci,
k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď
ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,
ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným
spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho
nestrannosť),
2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu
alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).
V danom prípade z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že existenciu vzťahu
vylučujúceho ju z prejednávania a rozhodovania veci a pochybnosti o svojej nezaujatosti vidí
v tom, že žalovaný nárok navrhovateľa súvisí s činnosťou súdneho exekútora Ing. F. S.
v exekučnom konaní vedeného pod sp.zn. EX 39/2004, ktorý bol jej manželom a z manželstva
pochádza dcéra N..
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisu zistil, že Ing. F. S. bol
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 19.2.2010 č.k. 6T 113/2008- 430 uznaný vinným
z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb v znení
neskorších predpisov, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.7.2010. Vzhľadom na
skutočnosť, že ide o bývalého manžela mohla by sa tu javiť podľa už vyššie citovanej teórie
51 Nc 65/2011
zdania nielen pozitívna, ale i negatívna zaujatosť. Len ťažko je možné predpokladať, že
pozitívny vzťah sudcu vyplývajúci z manželského zväzku sa po rozvode manželstva premení
na absolútne neutrálny vzťah. Podľa záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
vzhľadom na hore uvedené súvislosti a existenciu skutkových okolností na strane Ing. S. sú
naplnené zákonné dôvody pre výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že sudkyňa Krajského súdu
v Bratislave JUDr. K. J. je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 . 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 15. novembra 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta