Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9f9/381624.147b23.pdf
PDF · 199.56 KB
No categories available
7Cdo/147/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 147/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloleté deti S., N.
nar. X., M. nar. X. a S. nar. X. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce , sociálnych
vecí a rodiny v K., deti rodičov: nebohej matky Mgr. S. S., zomrelej X. a otca Mgr. M. S.
, bývajúceho v Č., zastúpeného JUDr. G. Č., advokátkou v K., za účasti starej matky K. K.,
bývajúcej v K.K., zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou v K., o zmenu styku
starej matky s maloletými deťmi, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 12
P 119/2009 , o dovolaní starej matky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. júna
2011 sp. zn. 8 CoP 29/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 8. novembra 2010 č. k. 12 P 119/2009 – 103
zmenil rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 12 P 207/2006 z 3. mája 2007
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 CoP 291/2007 zo 16. mája 2008
v časti týkajúcej sa úpravy styku maloletých detí so starou matkou tak, že stará matka je
oprávnená stýkať sa s maloletou N. a maloletou S. každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 14.
00 hod. do 18. 00 hod. s tým, že stará matka maloleté deti prevezme v určenom čase a v
mieste bydliska otca , ktorý je povinný maloleté deti na styk so starou matkou pripraviť a
v určenom čase ich stará matka v bydlisku otca vráti. Styk maloletého M. so starou matkou
neupravil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Pri úprave styku maloletej
N. a maloletej S. so starou matkou vychádzal zo záverov znaleckého posudku z 28. 9. 2010 č.
2
14/2010 ( znalca Mgr. B. B. ) , podľa ktorých vzťah medzi maloletými deťmi a starou matkou
je síce poznačený negatívnym vzťahom medzi ich otcom a starou matkou, ale k jeho
narušeniu nedošlo a úprava styku je v záujme maloletých detí. Styk starej matky
s maloletým M. neupravil vzhľadom na jeho názorovú vyhranenosť a identifikáciu s otcom
prihliadnuc pritom aj na jeho pohlavie. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
a/ O. s. p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca maloletých detí rozsudkom z 23. júna 2011
sp. zn. 8 CoP 29/2011 rozsudok súdu prvého súdu zmenil tak, že styk starej matky
s maloletou N. a maloletou S. neupravil, čím zmenil aj rozsudok Okresného súdu Košice –
okolie z 3. 5. 2007 sp. zn. 12 P 207/2006 spojený s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo
16. 5. 2008 sp. zn. 7 CoP 291/2007. Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil. Odvolanie starej matky ( vo výroku, ktorým neupravil jej styk s maloletým M. )
ako oneskorene podané odmietol ( § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ). Uviedol, že povinnosťou
súdu bolo v prvom rade skúmať, či úprava styku medzi maloletými deťmi a starou matkou je
v záujme detí a či si ju vyžadujú pomery v rodine. V porovnaní so súdom prvého stupňa
dospel ale k inému záveru, že narušenie vzťahov medzi deťmi a starou matkou vo všetkých
smeroch vylučuje vhodnosť akejkoľvek úpravy styku medzi nimi. Za vhodnejší stimul pre
obnovenie vzťahov medzi deťmi a starou matkou ( ako úprava styku súdom ) považoval
stretnutia starej matky s deťmi na základe ich slobodného a spontánneho rozhodnutia , ktoré
budú zároveň dostatočne rešpektovať aj rodičovské práva otca. Zdôraznil, že otec má nielen
výchovné práva ,ale aj povinnosti . Jednou z nich je vychovávať deti k úcte a láske
k starým rodičom a byť deťom vzorom vlastným správaním. Pretože väzby medzi otcom
a maloletými deťmi na jednej strane a starou matkou na strane druhej boli v posledných
rokoch značne oslabené a narušené ich vzájomnými konfliktmi riešenými aj
prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia a ingerencie polície, najmä v tejto adaptačnej
fáze, bude treba pristupovať k ich obnoveniu nenásilne, postupne s rešpektovaním záujmov
detí ( aj keď pod vplyvom otca ). O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku, ktorým styk starej matky
s maloletými deťmi N. a S. neupravil , podala dovolanie stará matka. Navrhla ho v tejto časti
zmeniť tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa o úprave styku . Namietala , že
rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní a odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237
3
písm. f/ ) postupom odvolacieho súdu spočívajúcim v nepreskúmateľnosti odôvodnenia jeho
rozhodnutia o neupravení jej styku s maloletými deťmi .
Otec maloletých detí navrhol dovolanie ako nezákonné, zmätočné a podané v rozpore s
§ 238 ods. 4 O. s. p. odmietnuť.
Kolízny opatrovník maloletých detí sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 242a ods.
1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom vo veci upravenej zákonom
o rodine ( vo veci úpravy styku starej matky s maloletými deťmi ).
Podľa § 238 ods. 4 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností , alebo o pozastavení ich výkonu , o priznaní
rodičovských práv a povinností rodičov maloletému rodičovi dieťaťa , o určení rodičovstva ,
o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
Podľa citovaného ustanovenia teda v danej veci dovolanie proti zmeňujúcemu výroku
rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné, pretože ním bolo rozhodnuté vo veci upravenej
zákonom o rodine ( a nejde o výnimky z neprípustnosti dovolania ).
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už
to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie
nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo
4
vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/
až g/ O. s. p. ( ide o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).
Existenciu vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. dovolateľka nenamietala
a neboli zistené ani dovolacím súdom . Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení
vyvodiť nemožno.
Stará matka maloletých detí namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237
písm. f / O. s. p. ) nepreskúmateľnosťou odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
v napadnutej časti a nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom teba rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv , priznaných mu
právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Pokiaľ dovolateľka namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
v dovolaním napadnutej časti , treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán ( avšak ) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( pozri napr.
I. ÚS 46/05 ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku a vo vyjadrení k nemu , ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( II. ÚS 78/05 ). Zo spisu
pritom vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení rozsudku v dovolaním napadnutej časti
uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania , stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, vysvetlil čoho sa odvolateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa k nemu
vyjadrila stará matka , čoho sa domáhala a čím argumentovala, jasne a zrozumiteľne
vysvetlil, ktoré skutočnosti mal preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa riadil pri ich hodnotení , citoval právne predpisy , ktoré aplikoval na prejednávanú vec
a z ktorých vyvodil svoje právne závery , ktorými sa dovolací súd z hľadiska ich vecnej
správnosti nezaoberal. Teda odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti
spĺňa parametre odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O. s. p. Preto nebolo porušené právo
dovolateľky na spravodlivé súdne konanie ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky , čl. 6
5
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ), ktoré zahŕňa aj právo na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu v dovolaním napadnutej
časti ( neupravenia styku s maloletými deťmi ) a nedošlo k odňatiu jej možnosti konať pred
súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Len nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia by mohol byť považovaný za vadu, ktorá zakladá prípustnosť
a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa tohto ustanovenia ( pozri III. ÚS 198/2011 ), ale
o taký prípad v predmetnej veci nejde.
Vo vzťahu k tvrdeniu o nesprávnom vyhodnotení vykonaného dokazovania treba uviesť,
že podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci konania. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov
nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý
z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto
skutočnosť tiež sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p.
( nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je
dovolanie procesne prípustné ( pozri § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. ).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. , ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie starej matky maloletých detí ako také, ktoré
smeruje proti časti rozhodnutia , proti ktorej nie je prípustné, odmietol. Pritom , riadiac sa
právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu
v napadnutej časti z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
6
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. novembra 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta