Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/250/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1. L. L., D. X., B., 2. Ing.

L. M., T. X., B., 3. P. K., D. X., B., 4. Ing. M. V., H. X., B., 5. A. P., T. X., B., 6. K. P., T.

X., B., 7. P. T., Š. X., B., 8. Ing. M. G., P. X., B., 9. Ing. L. G., P. X., B., 10. E. J., L. X., B.,

11. Ing. I. T., H. X., B., 12. J. H., D. X., B., 13. P. H., C. X., I., 14. J. R., H. X., B., 15. Ing.

A. Š., D. X., B., všetci zastúpení JUDr. K. J., advokátkou so sídlom D. X., B., proti

ţalovanému: Krajský pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti

účastníkov: I. JUDr. M. C., M. X., I., II. J. K., N. X., B., III. M. K., N. X., B., obaja

zastúpení JUDr. A. B., advokátkou so sídlom M. X., B., v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. 1031/173/2009 zo dňa 16. júla 2009 a rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu v Senci č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22. apríla 2009, o odvolaní

účastníkov konania v I., II., III. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S

191/2009 – 101 zo dňa 20. júla 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 101 zo dňa 20. júla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného

č. 1031/173/2009 zo dňa 16.7.2009, ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu

v Senci č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22.4.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ zák.

č. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len

„“).

2

Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe z pozemkovokniţnej vloţky č. X.,

kat. úz. B., na základe vládneho nariadenia zo dňa 21.6.1939 č. 147 Sl. z., nehnuteľnosti pod

A 5-6, 13-18 podliehali súpisu nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti podľa § 9 a § 26 zákona

zo dňa 22.2.1940 č. 46 Sl. z. prevzal štátny pozemkový úrad, teda išlo aj o parcely č. X..

Ako vyplývalo z pozemkovokniţnej vloţky č. X, kat. úz. B. na základe vládneho nariadenia

sa vkladá vlastnícke právo na Československý štát s právom MNV B. na

nehnuteľnosti zapísané vo vloţke č. X, kat. úz. B., teda aj parc. č. X. Pozemkovokniţná parc.

2

č. X., kat. úz. B. vo výmere 7668 m, vedená ako ostatné plochy, bola vytvorená zlúčením

pozemkovokniţných parciel č. X., č. X., č. X. a č. X.. Zlúčenie týchto parciel uskutočnil

MNV v B., ktorý dal tento zlúčený pozemok do uţívania záhradkárom a táto skutočnosť

vyplýva z listu zo dňa 2.12.1992. MNV v B. listom zo dňa 21.3.1983 poţiadal Odbor

poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ONV B. – vidiek o súhlas k zriadeniu

2

záhradkárskej osady, pretoţe parc. č. X. kat. úz. B. o výmere 7668 mbola zdevastovaná

a nebola vhodná na poľnohospodárske vyuţitie. V čase tejto ţiadosti bola pozemkovokniţná

parc. č. X. kat. úz. B. zlúčená a vedená ako ostatné plochy. Uznesením č. 175 Er-1983

súhlasila Rada ONV B. – vidiek s tým, aby na vedenom pozemku bola zriadená záhradkárska

osada pre ţalobcov. ZO SZZ B. vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 30.11.1961. ZO SZZ

B. parc. č. X. získal na základe hospodárskej zmluvy o dočasnom uţívaní zo dňa 8.6.1989 od

MNV v B. a nájomný vzťah bol zapísaný v evidenčnom liste č. X., kat. úz. B.. Krajský súd

z predloţených dôkazov nezistil, ţe by k uvedenému pozemku malo právny vzťah JRD B.,

hospodárska zmluva uzavretá medzi MNV B. a ZO SZZ v B. bola uzavretá v zmysle § 71 a §

348 Hospodárskeho zákonníka s poukazom na ust. vyhlášky č. Krajský súd

sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe uzavretá hospodárska zmluva zo dňa 8.6.1989 je

v rozpore s platnými právnymi predpismi; správny orgán konajúci podľa

o uţívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „“ alebo „zák. o uţívaní

pozemkov“) nebol príslušný posudzovať platnosť resp. neplatnosť tejto zmluvy. Krajský súd

poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zák. o uţívaní pozemkov konštatoval, ţe bola splnená

podmienka zriadenia záhradkárskej osady B. a medzi ţalobcami ako uţívateľmi a vlastníkmi

vznikol zákonný nájomný vzťah, a preto splnili podmienky na podanie návrhu podľa § 7

zák. o uţívaní pozemkov. Krajský súd ďalej uviedol, ţe JUDr. M. C., Ing. L. S., Ing. A. J.,

Ing. J. B. sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. X., č. X., vedených na LV č.

X., kat. úz. B., kaţdý v 1/8, preto v tomto prípade nebola splnená zákonná podmienka

3

vlastníkov pozemkov, ktorých výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov

by tvoril viac ako ½ pozemku uţívaného uţívateľom. Taktieţ nebola splnená podmienka

podľa § 3 ods. 2 písm. d/ zák. o uţívaní pozemkov, teda nezaplatenie, napriek písomnému

upozorneniu, splatné nájomné za beţný rok do 30. augusta nasledujúceho roku.

Hmotnoprávne podmienky výpovede v zmysle § 3 ods. 2 zák. o uţívaní pozemkov musia byť

splnené kumulatívne. Výpoveď manţelov H. nespĺňala zákonné podmienky a naviac táto

mala byť uplatnená prostredníctvom ZO SZZ B.. V oboch prípadoch neboli preukázané

doručenia výpovedí jednotlivým uţívateľom pozemkov. Krajský súd tieţ poukázal na

procesné pochybenie správnych orgánov, keď rozhodnutia doručovali spoločnosti J., s.r.o., B.,

napriek tomu, ţe mali vedomosť o tom, ţe novými vlastníkmi sa stali J. a M. K., o čom

svedčil list vlastníctva č. X. a túto skutočnosť oznámil zástupca ţalobcov a prvostupňový

správny orgán toto oznámenie obdŕţal dňa 9.6.2009. O trovách konania rozhodol krajský súd

podľa tak, ţe úspešným ţalobcom priznal ich náhradu vo výške 4311,

€.

Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote, dňa 6.9.2010 prostredníctvom

svojej právnej zástupkyne, odvolanie účastníci konania v II. a III. rade domáhajúc sa jeho

zrušenia odvolacím súdom a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, ţe

zák. č. 46/1940 o pozemkov reformne mal byť revíziou prvej pozemkovej reformy,

k skutočnej revízii však nedošlo, išlo v podstate o vyvlastnenie ţidovského majetku, z ust. § 9

zák. č. 46/1940 vyplývalo, ţe Štátny pozemkový úrad oznámi vlastníkovi, ţe sa rozhodol

prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť a z § 27 vyplývalo, ţe Štátny pozemkový fond

nemusí uplatňovať toto právo výkupu, keď nehnuteľnosti kupuje príslušník SR, roľník

a s predbeţným súhlasom Štátneho pozemkového fondu. Poukázali na poznámku

v pozemkovokniţnej vloţke č. X., P. parc. č. X. a č. X., kat. úz. B., ţe na základe kúpnej

zmluvy sa odpisujú parc. č. X. a X. do novej pozemkovokniţnej vloţky č. X., č. d. X., pričom

poukázali na obsah pozemkovokniţnej vloţky č. X., kat. úz. B. a kúpnej zmluvy zo dňa

4.7.1940, schválenej Pôdohospodárskym odborom Rady ONV B. – okolie dňa 10.9.1956 č.

Pôd 3754/1956. Uviedli, ţe z vyplýva, ţe revízii o. i.

podliehajú aj rozhodnutia vydané bývalým Štátnym pozemkovým úradom zriadeným

zákonom zo dňa 22.2.1940. Štátny pozemkový úrad bol zrušený a jeho

kompetencie prešli na Povereníctvo SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu.

Podľa pre vykonanie zápisov do pozemkových kníh platia

primerane ustanovenia č. a z na prevod

4

nehnuteľnosti je potrebné privolenie okresného národného výboru, z ktorých ustanovení je

zrejmé, ţe právni predchodcovia účastníkov konania II. a III. rade nadobudli nehnuteľnosti

zapísané v pozemkovokniţnej vloţke č. X., parc. č. X. a č. X., kat. úz. B. na základe kúpnej

zmluvy uzavretej 4.7.1940 a vklad vlastníckeho práva a zápis do pozemkovej knihy bol

povolený 13.10.1956 na základe súhlasu ONV B. – okolie, a to v súlade s vtedy platnými

predpismi, v roku 1983 boli vlastníkmi parc. č. X. A. M. v ½ a G. M. v ½ na základe

D579/74. V čase uzavretia hospodárskej zmluvy dňa 24.8.1983 MNV v B., ani iná štátna

socialistická organizácia, neboli vlastníkom pozemku parc. č. X., kat. úz. B., a preto ani

nemohol platne uzavrieť zmluvu o uţívaní poľnohospodárskej pôdy zo dňa 24.8.1983, ani

hospodársku zmluvu o dočasnom uţívaní národného majetku v zmysle § 348 Hospodárskeho

zákonníka zo dňa 8.6.1989. Ďalej účastníci konania uviedli, ţe krajský súd sa ţiadnym

spôsobom nevysporiadal s tým, ţe do súdneho spisu bola zaloţená zmluva o uţívaní

poľnohospodárskej pôdy zo dňa 24.8.1983, ani s tým, ţe hospodárska zmluva bola uzavretá

aţ v r. 1989, pričom aţ v roku 1993 bol podaný na katastrálny úrad návrh na zápis

hospodárskej zmluvy, a teda aţ na základe tohto podania bol vyhotovený evidenčný list, na

ktorom ako uţívateľ je uvedená ZO SZZ v B.. Poukázali na vyjadrenie PD Ch., z ktorého

vyplýva, ţe toto PD uţívalo parc. č. X. do r. 1992 a dňa 27.11.1992, na základe vytýčenia

pôvodných hraníc pozemkov parc. č. X. a X., kat. úz. B., tieto vrátilo vlastníkom. Namietali,

ţe súdu v konaní o preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy neprináleţalo

rozhodovať o platnosti zmlúv, tak ako to urobil krajský súd, keď konštatoval, ţe hospodárska

zmluva bola uzavretá v súlade s platnými predpismi a boli splnené podmienky zriadenia

záhradkárskej osady. Správny orgán síce v konaní nemôţe rozhodovať o platnosti alebo

neplatnosti zmlúv, ale ak účastník konania vznesie námietky ohľadne platnosti zmlúv,

správny orgán konanie preruší, s tým, ţe určí lehotu na podanie ţalobného návrhu na súd.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, ţe navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne. Uviedol, ţe

splnomocnený zástupca uţívateľov pozemkov v čase podania návrhu (30.12.2008)

nepreukázal, ţe bola splnená podmienka – zriadenie záhradkárskej osady do dňa 24.6.1991

podľa § 2 ods. 1 zák. o uţívaní pozemkov. ZO SZZ 6-1B., záhradkárska osada B. nemala

právoplatne uzatvorenú zmluvu na dočasné uţívanie pozemkov podľa vtedy platného zák. č.

o poľnohospodárskom druţstevníctve () alebo

o uţívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby (§ 9).

Hospodárska zmluva o dočasnom uţívaní národného majetku uzatvorená podľa § 348

5

Hospodárskeho zákonníka bola uzatvorená v rozpore s platnými právnymi predpismi,

nakoľko MNV B. nemalo k predmetnému pozemku ţiadny právny vzťah; právny vzťah

k pozemkom malo iba JRD B., do ktorého vlastníci zdruţili svoje pozemky a ich vlastnícke

právo im zostalo zachované. Od účinnosti boli platne uzatvorené zmluvy

podľa § 22 ods. 1 zrušené a podľa § 22 ods. 2 vznikol medzi uţívateľom a vlastníkom

zákonný nájom, preto v tomto prípade nedošlo k vzniku zákonného nájmu. Ţalovaný ďalej

uviedol, ţe nesplnením podmienky podľa § 2 ods. 2 zák. o uţívaní pozemkov, nedošlo

k vzniku zákonného nájmu medzi vlastníkom a uţívateľom. Taktieţ podľa § 6 písm. a/ zák.

o uţívaní pozemkov členovia ZO SZZ 6-1 B., záhradkárska osada B., nie sú účastníkmi

konania, nakoľko nespĺňajú podmienku byť uţívateľmi a nemôţe byť splnená ani podmienka

podľa § 7 ods. 1 zák. o uţívaní pozemkov. Záverom ţalovaný poukázal na rozhodnutie

tunajšieho súdu sp. zn. 4Sţ-o-KS/25/2005 zo dňa 27.4.2006, z ktorého vyplýva, ţe nesplnenie

podmienok podľa § 7 ods. 1 zák. o uţívaní pozemkov je dostatočným dôvodom pre

zamietnutie návrhu na začatie správneho konania, tento nemôţe byť v priebehu konania

konvalidovaný.

K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 14.10.2010 vyjadrili žalobcovia,

prostredníctvom právnej zástupkyne tak, ţe navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli, ţe nikdy

nespochybňovali vlastnícke právo účastníkov konania ani ich právnych predchodcov,

dokonca ani pred správnymi orgánmi, preto nebol dôvod, aby sa súd zaoberal vlastníckym

právom účastníkov konania alebo ich právnych predchodcov. Prechod vlastníctva a správy

na štát ţalobcovia poukazovali len v súvislosti s parc. č. X. a parc. č. X., kde súd len

konštatoval, ţe skutočnosti uvedené ţalobcami sú v súlade s predloţenými dôkazmi

a predmetné pozemky boli niekedy v správe národného výrobu resp. vo vlastníctve štátu.

Ďalej ţalobcovia uviedli, ţe v ţalobe nebola spomínaná zmluva o uţívaní poľnohospodárskej

pôdy zo dňa 24.8.1983 a takáto zmluva ani nebola jej prílohou. Jediná zmluva, o ktorú

sa ţalobcovia opierali bola zmluva o dočasnom uţívaní národného majetku zo dňa 8.6.1989.

Ţalobcovia doplnením podania zo dňa 20.3.2009 predloţili správnemu orgánu list zo dňa

14.9.1983, ktorého prílohou z archívu bola aj zmluva o uţívaní poľnohospodárskej pôdy –

odovzdanie majetku zo dňa 24.8.1983, ktorou ţalobcovia dokazovali, ţe zmluvu o dočasnom

uţívaní pozemkov bol príslušný podľa vyhlášky č. so ZO SZZ uzatvoriť

aj MNV, ktorý mal vtedy predmetný pozemok v správe. Ţalobcovia poukázali, ţe krajský súd

nerozhodoval o platnosti resp. neplatnosti hospodárskej zmluvy. Ak by to tak bolo, tak by

6

musel existovať výrok o tom, ţe predmetná zmluva je platná resp. neplatná. Krajský súd len

konštatoval, ţe predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle vtedy platných právnych predpisov,

ktoré bliţšie citoval v odôvodnení. Pokiaľ účastníci konania do spisu zaloţili vyjadrenie PD

Ch. o uţívaní pozemku parc. č. X. a jeho vlastníkom, ţalobcovia uviedli, ţe toto sa nezakladá

na pravde, nakoľko na predmetom pozemku mali ţalobcovia nasadené plodiny, rastliny,

stromy a nebolo moţné, aby boli na týchto pozemkoch viacerí uţívatelia, inak by ţalobcovia

nemohli svoje pozemky obrábať a siať na nich rastliny a pod. K účastníkmi konania

predloţenému vytyčovaciemu protokolu uviedli, ţe nie je opatrený pečiatkou a podpisom

geodeta, ktorý mal hranice pozemkov vytýčiť, preto ho povaţovali za klamlivý a právne

irelevantný. Poukázali na vytyčovací protokol zo dňa 14.3.1989, ktorého prílohou je aj

vytyčovací náčrt urobený na ţiadosť MNV B. pred podpisom hospodárskej zmluvy zo dňa

08.06.1989, ktorý vychádzal z pozemkovej mapy, č. map. listu X., mierka 1:2880 zo dňa

28.2.1983. Súčasne ţalobcovia poukázali aj na čestné vyhlásenie bývalého predsedu PD Ch.

zo dňa 14.10.2010, z ktorého vyplýva, ţe v čase jeho pôsobenia ako predsedu druţstva

2

v rokoch 1981 – 2004, pozemky zlúčené do parc. č. X. o výmere 7668 mv kat. úz. B.

neboli vyuţívané druţstvom na poľnohospodársku veľkovýrobu vzhľadom na malú výmeru

pozemkov a charakter pôdy.

K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 21.10.2010 vyjadrila tieţ účastníčka

konania v I. rade, ktorá uviedla, ţe účastníci konania v II. a III. rade sú vlastníkmi inej

parcely uţívanej ţalobcami (parc. č. X.) ako ona (parc. č. X., parc. č. X.). Z dôkazov ktoré

súdu predloţili, je zrejmé, ţe ani tieto pozemky v minulosti neboli vo vlastníctve štátu, MNV

v B. nimi nemohol disponovať ako so svojím vlastníctvom a nemohol ich hospodárskou

zmluvou prenechať na dočasné uţívanie.

Odvolanie proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote dňa 14.9.2010

aj účastníčka konania v I. rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu

zamietne. Uviedla, ţe je známe, ţe v B. bolo zaloţené JRD a tieţ je známe, ţe keď vzniklo

v dedine JRD, všetci roľníci museli „dobrovoľne“ zdruţiť svoju pôdu do JRD, pričom im

zostalo zachované vlastníctvo, k pôde vzniklo JRD právo druţstevného uţívania. Po r. 1989

na základe o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, dňom účinnosti tohto zákona zaniklo právo druţstevného

uţívania k zdruţeným pozemkom, druţstvu k nim vznikol nájomný vzťah a bolo povinné ich

vydať vlastníkom. Poukázala, ţe hospodárska zmluva je absolútne neplatná, keďţe bola

7

uzavretá v rozpore aj s vtedy platným právom. Dal sa ňou do uţívania národný majetok –

pozemky, ktoré národným majetkom nikdy neboli. MNV v nej dokonca vystupuje ako

vlastník a nie ako správca majetku štátu, ZO SZZ nemala ani vtedy a nemá ani teraz právnu

subjektivitu, nemohla preto uzavrieť zmluvu vo svojom mene, absentoval na nej súhlas ONV,

keďţe zmluvy uzavreté po 1.1.1976 museli byť odsúhlasené príslušným ONV. MNV tieţ

v rozpore s právom (keďţe k pozemkom parc. č. X. a X. nemal ţiaden právny vzťah) nechal

si ich vyčleniť z JRD, spojil ich s inými pozemkami a vytvoril parc. č. X., ktorá bola

predmetom uvedenej hospodárskej zmluvy. Pozemky parc. č. X. a parc. č. X. nikdy neprešli

do vlastníctva štátu, vlastnícke právo k nim mali zachované právni predchodcovia účastníčky

konania, čo bolo nepochybné z dokladov, ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii. Ďalej

účastníčka uviedla, ţe výpovede z nájmu dané ţalobcom boli podané z opatrnosti, lebo keď

nevznikol nájomný vzťah, nebol dôvod dávať výpoveď. Aj tak sa však domnieva, ţe

výpovede boli zákonné, keďţe boli dané uţívateľom, ktorí uţívali prevaţnú časť pozemkov

účastníkov konania, prevaţná časť záhradky, ktorú uţívali, sa nachádzala na pozemkoch

účastníkov konania. K procesnému pochybeniu, ktoré krajský súd vytýkal správnym

orgánom, pokiaľ šlo o doručovanie rozhodnutia účastníčka konania uviedla, ţe pokiaľ túto

skutočnosť nenamietali manţelia K. a boli s rozhodnutím spokojní, nemalo to mať vplyv na

rozhodnutie súdu, pričom poukázala na Záverom účastníčka konania

uviedla, ţe v súvislosti s jej účastníctvom v konaní jej vznikli náklady vo výške 6,46 €, keď

neboli zaslané prílohy ţaloby a tieto si musela na vlastné náklady zhotoviť. Uviedla, ţe v tejto

súvislosti krajský súd pochybil, keď jej náhradu týchto nákladov nepriznal. Tieţ poukázala

na výšku náhrady trov konania priznanú ţalobcom, ktorú povaţovala za rozpornú s dobrými

mravmi, vzhľadom k tomu, ţe trovy konania boli vo vyššej sume ako suma ponúknutá

ţalobcami všetkým vlastníkom ako kúpna cena za všetky uţívané pozemky.

Vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu účastníkov konania v II. a III. rade

sa vzťahovalo aj k odvolaniu podanému účastníčkou konania v I. rade.

K podanému odvolaniu účastníčky v I. rade sa písomným podaním zo dňa 14.10.2010,

vyjadrili prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovia tak, ţe navrhli napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli,

2

ţe parc. č. X. o výmere 7668 m, ktorá vznikla zlúčením parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X.,

parc. č. X., bola v správe MNV B., ktorá skutočnosť vyplýva z dôkazov predloţených

ţalobcami. Keďţe parc. č. X. nebola z dôvodu devastácie spôsobenej ťaţbou štrku a vývozom

8

domového odpadu vhodná na poľnohospodárske vyuţitie, poţiadal MNV v B. listom č.

96/1983 zo dňa 21.3.1983 Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ONV

B. – vidiek o súhlas k zriadeniu záhradkárskej osady. Uţ v čase podania tejto ţiadosti bola

parc. č. X., kat. úz. B. zlúčená a vedená ako ostatné plochy. Rada ONV B. – vidiek uznesením

č. 175/R-1983 súhlasila s tým, aby na parc. č. X., kat. úz. B. bola zriadená záhradkárska osada

pre členov ZO SZZ v B.. Listom zo dňa 6.6.1988 MNV oznámil ZO SZZ, ţe bolo

prerokované vyuţívanie pozemku parc. č. X. na záhradkárske účely. Z toho listu naviac

vyplýva, ţe predmetný zlúčený pozemok bol dovtedy daný na uţívanie Vodohospodárskym

stavbám na skládku zeminy, ktorý poskytol ţalobcom pletivo na oplotenie ako protihodnotu

za to, ţe mohol ďalej naváţať zeminu na predmetné pozemky, keďţe tam bola roklina, ktorú

bolo treba zasypať. Z uvedeného vyplýva, ţe predmetný pozemok nemohlo vyuţívať JRD B.

Pozemok bol v správe národného výboru a v súlade s § 71 a § 348 Hospodárskeho zákonníka

bol v prenechaný do uţívania inej socialistickej organizácii. Ţalobcovia ďalej uviedli, ţe

účastníčka konania v I. rade v konaní nepredloţila ţiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie

o tom, ţe MNV nemal predmetné pozemky v uţívaní, ale ţe ich malo v uţívaní JRD B.

Ohľadne platnosti resp. neplatnosti hospodárskej zmluvy ţalobcovia uviedli, ţe o tejto otázke

môţe rozhodovať jedine súd, a preto konštatovanie krajského súdu o tom, ţe správny orgán

nie je oprávnený resp. príslušný posudzovať jej platnosť, bolo správne. K námietke právnej

subjektivity ZO SZZ uviedli, ţe v zmysle stanov Slovenského zväzu záhradkárov nadobúdať

práva a zaväzovať sa vlastným menom môţu výbory a základné organizácie SZZ. Ţalobcovia

citujúc jednotlivé ustanovenia o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, uzavreli, ţe majú za to,

ţe sú uţívateľmi pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade a splnili podmienky na podanie

návrhu, preto krajský súd správne zrušil napadnuté správne rozhodnutia a vec vrátil

ţalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa , prejednal

odvolania účastníkov konania v I., II., a III. rade bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 a , a dospel k záveru, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave

je potrebné zrušiť podľa a podľa vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.

9

Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať

efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti)

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel

k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade

so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.

V zmysle citovaného ustanovenia príslušný súd rozhodne vo veci

samej tak, ţe ţalobu zamietne, ak zistí, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach

ţaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu

so zákonom sa týka rozsahu a z dôvodov, pre ktoré bola ţaloba podaná. Súd musí v rozsahu

prieskumu venovať pozornosť tomu, či vo veci nemalo byť prednostne aplikované

komunitárne právo ( ) a podľa výsledku aj takéhoto prieskumu musí

postupovať v súlade s citovaným článkom .

Procesnému právu účastníka konania vznášať v ţalobe námietky nezákonnosti voči

postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať

rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok, o vznesených námietkach

rozhodnúť a pokiaľ ich nepovaţoval za dôvodné, vysvetliť a vyloţiť, z akých dôvodov.

Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení

všeobecných procesných princípov - podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1

písm. f/ - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave,

siedmom oddiele SR (predovšetkým , ) a v

10

Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov.

, , , ).

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne

aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu.

Právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva

to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná kaţdému

jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne

dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je

arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné

prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal

so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie

sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, ţe rozhodnutie bolo výsledkom

starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, ţe nebolo len doprovodom vopred prijatého

rozhodnutia a ţe nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej

súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôţe

opomenúť dôleţité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.

Z podkladov súdneho spisu v posudzovanej veci je zrejmé, ţe krajský súd postupom

podľa veta druhá pribral do predmetného súdneho preskúmavacieho

konania účastníkov správneho konania, a to JUDr. M. C. (uznesením č. k. -76

z 10.2.2010) a J. K. a M. K. (uznesením č. k. -81 zo 4.3.2010). Uvedené subjekty

týmto postupom získali procesné postavenie účastníkov konania (v I., II. a III. rade), titulom

ktorého získali aj procesné práva a povinnosti. Krajský súd im následne doručil ţalobu, ku

ktorej podali svoje písomné vyjadrenia, obsahujúce ich zamietajúce stanovisko, v rámci

ktorého uviedli aj príslušné dôvody.

Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa námietky účastníkov

konania v I., II. a III. rade ponechal bez povšimnutia, nie je preto zrejmé, ako sa

s námietkami a argumentmi účastníkov vysporiadal, pretoţe k nim nezaujal ţiadne

stanovisko.

11

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal námietky účastníkov v I.,

II. a III. rade, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným

postupom bolo porušené ich právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať

sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj

zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd. Ústavný súd SR uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“

().

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok prvostupňového

súdu podľa v spojení s veta druhá zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ), a to bez toho, aby sa zaoberal

hmotnoprávnou stránkou odvolania.

V ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne prejedná vec v medziach podanej

ţaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov v I., II. a III. rade

vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne

a presvedčivo odôvodní.

U nepreskúmateľného rozhodnutia nemoţno hodnotiť správnosť relevantných

právnych otázok ani vady správneho konania, preto bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť

a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré

nebude postihnuté zmieneným deficitom.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

12

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská