Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
da7/381644.ed032f.pdf
PDF · 216.34 KB
No categories available
8Sžo/250/2010
Najvyšší súd 8Sžo/250/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1. L. L., D. X., B., 2. Ing.
L. M., T. X., B., 3. P. K., D. X., B., 4. Ing. M. V., H. X., B., 5. A. P., T. X., B., 6. K. P., T.
X., B., 7. P. T., Š. X., B., 8. Ing. M. G., P. X., B., 9. Ing. L. G., P. X., B., 10. E. J., L. X., B.,
11. Ing. I. T., H. X., B., 12. J. H., D. X., B., 13. P. H., C. X., I., 14. J. R., H. X., B., 15. Ing.
A. Š., D. X., B., všetci zastúpení JUDr. K. J., advokátkou so sídlom D. X., B., proti
ţalovanému: Krajský pozemkový úrad v Bratislave, Trenčianska 55, Bratislava, za účasti
účastníkov: I. JUDr. M. C., M. X., I., II. J. K., N. X., B., III. M. K., N. X., B., obaja
zastúpení JUDr. A. B., advokátkou so sídlom M. X., B., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného č. 1031/173/2009 zo dňa 16. júla 2009 a rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Senci č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22. apríla 2009, o odvolaní
účastníkov konania v I., II., III. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S
191/2009 – 101 zo dňa 20. júla 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
3S 191/2009 – 101 zo dňa 20. júla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného
č. 1031/173/2009 zo dňa 16.7.2009, ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
v Senci č. OPÚ/2008/2365-8/MO zo dňa 22.4.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ zák.
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len
„O. s. p.“).
Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe z pozemkovokniţnej vloţky č. X.,
kat. úz. B., na základe vládneho nariadenia zo dňa 21.6.1939 č. 147 Sl. z., nehnuteľnosti pod
A 5-6, 13-18 podliehali súpisu nehnuteľností a tieto nehnuteľnosti podľa § 9 a § 26 zákona
zo dňa 22.2.1940 č. 46 Sl. z. prevzal štátny pozemkový úrad, teda išlo aj o parcely č. X..
Ako vyplývalo z pozemkovokniţnej vloţky č. X, kat. úz. B. na základe vládneho nariadenia
90/1950 Zb. sa vkladá vlastnícke právo na Československý štát s právom MNV B. na
nehnuteľnosti zapísané vo vloţke č. X, kat. úz. B., teda aj parc. č. X. Pozemkovokniţná parc.
2
č. X., kat. úz. B. vo výmere 7668 m, vedená ako ostatné plochy, bola vytvorená zlúčením
pozemkovokniţných parciel č. X., č. X., č. X. a č. X.. Zlúčenie týchto parciel uskutočnil
MNV v B., ktorý dal tento zlúčený pozemok do uţívania záhradkárom a táto skutočnosť
vyplýva z listu zo dňa 2.12.1992. MNV v B. listom zo dňa 21.3.1983 poţiadal Odbor
poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ONV B. – vidiek o súhlas k zriadeniu
2
záhradkárskej osady, pretoţe parc. č. X. kat. úz. B. o výmere 7668 mbola zdevastovaná
a nebola vhodná na poľnohospodárske vyuţitie. V čase tejto ţiadosti bola pozemkovokniţná
parc. č. X. kat. úz. B. zlúčená a vedená ako ostatné plochy. Uznesením č. 175 Er-1983
súhlasila Rada ONV B. – vidiek s tým, aby na vedenom pozemku bola zriadená záhradkárska
osada pre ţalobcov. ZO SZZ B. vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 30.11.1961. ZO SZZ
B. parc. č. X. získal na základe hospodárskej zmluvy o dočasnom uţívaní zo dňa 8.6.1989 od
MNV v B. a nájomný vzťah bol zapísaný v evidenčnom liste č. X., kat. úz. B.. Krajský súd
z predloţených dôkazov nezistil, ţe by k uvedenému pozemku malo právny vzťah JRD B.,
hospodárska zmluva uzavretá medzi MNV B. a ZO SZZ v B. bola uzavretá v zmysle § 71 a §
348 Hospodárskeho zákonníka s poukazom na ust. § 9 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Krajský súd
sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe uzavretá hospodárska zmluva zo dňa 8.6.1989 je
v rozpore s platnými právnymi predpismi; správny orgán konajúci podľa zák. č. 64/1997 Z. z.
o uţívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 64/1997 Z. z.“ alebo „zák. o uţívaní
pozemkov“) nebol príslušný posudzovať platnosť resp. neplatnosť tejto zmluvy. Krajský súd
poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zák. o uţívaní pozemkov konštatoval, ţe bola splnená
podmienka zriadenia záhradkárskej osady B. a medzi ţalobcami ako uţívateľmi a vlastníkmi
vznikol zákonný nájomný vzťah, a preto splnili podmienky na podanie návrhu podľa § 7
zák. o uţívaní pozemkov. Krajský súd ďalej uviedol, ţe JUDr. M. C., Ing. L. S., Ing. A. J.,
Ing. J. B. sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. X., č. X., vedených na LV č.
X., kat. úz. B., kaţdý v 1/8, preto v tomto prípade nebola splnená zákonná podmienka
vlastníkov pozemkov, ktorých výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov
by tvoril viac ako ½ pozemku uţívaného uţívateľom. Taktieţ nebola splnená podmienka
podľa § 3 ods. 2 písm. d/ zák. o uţívaní pozemkov, teda nezaplatenie, napriek písomnému
upozorneniu, splatné nájomné za beţný rok do 30. augusta nasledujúceho roku.
Hmotnoprávne podmienky výpovede v zmysle § 3 ods. 2 zák. o uţívaní pozemkov musia byť
splnené kumulatívne. Výpoveď manţelov H. nespĺňala zákonné podmienky a naviac táto
mala byť uplatnená prostredníctvom ZO SZZ B.. V oboch prípadoch neboli preukázané
doručenia výpovedí jednotlivým uţívateľom pozemkov. Krajský súd tieţ poukázal na
procesné pochybenie správnych orgánov, keď rozhodnutia doručovali spoločnosti J., s.r.o., B.,
napriek tomu, ţe mali vedomosť o tom, ţe novými vlastníkmi sa stali J. a M. K., o čom
svedčil list vlastníctva č. X. a túto skutočnosť oznámil zástupca ţalobcov a prvostupňový
správny orgán toto oznámenie obdŕţal dňa 9.6.2009. O trovách konania rozhodol krajský súd
podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešným ţalobcom priznal ich náhradu vo výške 4311,47
€.
Proti predmetnému rozsudku podali v zákonnej lehote, dňa 6.9.2010 prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne, odvolanie účastníci konania v II. a III. rade domáhajúc sa jeho
zrušenia odvolacím súdom a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, ţe
zák. č. 46/1940 o pozemkov reformne mal byť revíziou prvej pozemkovej reformy,
k skutočnej revízii však nedošlo, išlo v podstate o vyvlastnenie ţidovského majetku, z ust. § 9
zák. č. 46/1940 vyplývalo, ţe Štátny pozemkový úrad oznámi vlastníkovi, ţe sa rozhodol
prevziať poľnohospodársku nehnuteľnosť a z § 27 vyplývalo, ţe Štátny pozemkový fond
nemusí uplatňovať toto právo výkupu, keď nehnuteľnosti kupuje príslušník SR, roľník
a s predbeţným súhlasom Štátneho pozemkového fondu. Poukázali na poznámku
v pozemkovokniţnej vloţke č. X., P. parc. č. X. a č. X., kat. úz. B., ţe na základe kúpnej
zmluvy sa odpisujú parc. č. X. a X. do novej pozemkovokniţnej vloţky č. X., č. d. X., pričom
poukázali na obsah pozemkovokniţnej vloţky č. X., kat. úz. B. a kúpnej zmluvy zo dňa
4.7.1940, schválenej Pôdohospodárskym odborom Rady ONV B. – okolie dňa 10.9.1956 č.
Pôd 3754/1956. Uviedli, ţe z § 2 ods. 1 zák. č. 142/1947 Zb. vyplýva, ţe revízii o. i.
podliehajú aj rozhodnutia vydané bývalým Štátnym pozemkovým úradom zriadeným
zákonom zo dňa 22.2.1940. Štátny pozemkový úrad bol zák. č. 142/1947 zrušený a jeho
kompetencie prešli na Povereníctvo SNR pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu.
Podľa § 14 zák. č. 142/1947 Zb. pre vykonanie zápisov do pozemkových kníh platia
primerane ustanovenia č. 90/1947 Zb. a z § 1 ods. 1 zák. č. 65/1951 Zb. na prevod
nehnuteľnosti je potrebné privolenie okresného národného výboru, z ktorých ustanovení je
zrejmé, ţe právni predchodcovia účastníkov konania II. a III. rade nadobudli nehnuteľnosti
zapísané v pozemkovokniţnej vloţke č. X., parc. č. X. a č. X., kat. úz. B. na základe kúpnej
zmluvy uzavretej 4.7.1940 a vklad vlastníckeho práva a zápis do pozemkovej knihy bol
povolený 13.10.1956 na základe súhlasu ONV B. – okolie, a to v súlade s vtedy platnými
predpismi, v roku 1983 boli vlastníkmi parc. č. X. A. M. v ½ a G. M. v ½ na základe
D579/74. V čase uzavretia hospodárskej zmluvy dňa 24.8.1983 MNV v B., ani iná štátna
socialistická organizácia, neboli vlastníkom pozemku parc. č. X., kat. úz. B., a preto ani
nemohol platne uzavrieť zmluvu o uţívaní poľnohospodárskej pôdy zo dňa 24.8.1983, ani
hospodársku zmluvu o dočasnom uţívaní národného majetku v zmysle § 348 Hospodárskeho
zákonníka zo dňa 8.6.1989. Ďalej účastníci konania uviedli, ţe krajský súd sa ţiadnym
spôsobom nevysporiadal s tým, ţe do súdneho spisu bola zaloţená zmluva o uţívaní
poľnohospodárskej pôdy zo dňa 24.8.1983, ani s tým, ţe hospodárska zmluva bola uzavretá
aţ v r. 1989, pričom aţ v roku 1993 bol podaný na katastrálny úrad návrh na zápis
hospodárskej zmluvy, a teda aţ na základe tohto podania bol vyhotovený evidenčný list, na
ktorom ako uţívateľ je uvedená ZO SZZ v B.. Poukázali na vyjadrenie PD Ch., z ktorého
vyplýva, ţe toto PD uţívalo parc. č. X. do r. 1992 a dňa 27.11.1992, na základe vytýčenia
pôvodných hraníc pozemkov parc. č. X. a X., kat. úz. B., tieto vrátilo vlastníkom. Namietali,
ţe súdu v konaní o preskúmavanie rozhodnutí orgánov verejnej správy neprináleţalo
rozhodovať o platnosti zmlúv, tak ako to urobil krajský súd, keď konštatoval, ţe hospodárska
zmluva bola uzavretá v súlade s platnými predpismi a boli splnené podmienky zriadenia
záhradkárskej osady. Správny orgán síce v konaní nemôţe rozhodovať o platnosti alebo
neplatnosti zmlúv, ale ak účastník konania vznesie námietky ohľadne platnosti zmlúv,
správny orgán konanie preruší, s tým, ţe určí lehotu na podanie ţalobného návrhu na súd.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný tak, ţe navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne. Uviedol, ţe
splnomocnený zástupca uţívateľov pozemkov v čase podania návrhu (30.12.2008)
nepreukázal, ţe bola splnená podmienka – zriadenie záhradkárskej osady do dňa 24.6.1991
podľa § 2 ods. 1 zák. o uţívaní pozemkov. ZO SZZ 6-1B., záhradkárska osada B. nemala
právoplatne uzatvorenú zmluvu na dočasné uţívanie pozemkov podľa vtedy platného zák. č.
122/1975 Zb. o poľnohospodárskom druţstevníctve (§ 40) alebo zák. č. 123/1975 Zb.
o uţívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby (§ 9).
Hospodárska zmluva o dočasnom uţívaní národného majetku uzatvorená podľa § 348
Hospodárskeho zákonníka bola uzatvorená v rozpore s platnými právnymi predpismi,
nakoľko MNV B. nemalo k predmetnému pozemku ţiadny právny vzťah; právny vzťah
k pozemkom malo iba JRD B., do ktorého vlastníci zdruţili svoje pozemky a ich vlastnícke
právo im zostalo zachované. Od účinnosti zák. č. 229/1991 Zb. boli platne uzatvorené zmluvy
podľa § 22 ods. 1 zrušené a podľa § 22 ods. 2 vznikol medzi uţívateľom a vlastníkom
zákonný nájom, preto v tomto prípade nedošlo k vzniku zákonného nájmu. Ţalovaný ďalej
uviedol, ţe nesplnením podmienky podľa § 2 ods. 2 zák. o uţívaní pozemkov, nedošlo
k vzniku zákonného nájmu medzi vlastníkom a uţívateľom. Taktieţ podľa § 6 písm. a/ zák.
o uţívaní pozemkov členovia ZO SZZ 6-1 B., záhradkárska osada B., nie sú účastníkmi
konania, nakoľko nespĺňajú podmienku byť uţívateľmi a nemôţe byť splnená ani podmienka
podľa § 7 ods. 1 zák. o uţívaní pozemkov. Záverom ţalovaný poukázal na rozhodnutie
tunajšieho súdu sp. zn. 4Sţ-o-KS/25/2005 zo dňa 27.4.2006, z ktorého vyplýva, ţe nesplnenie
podmienok podľa § 7 ods. 1 zák. o uţívaní pozemkov je dostatočným dôvodom pre
zamietnutie návrhu na začatie správneho konania, tento nemôţe byť v priebehu konania
konvalidovaný.
K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 14.10.2010 vyjadrili žalobcovia,
prostredníctvom právnej zástupkyne tak, ţe navrhli napadnutý rozsudok krajského súdu ako
vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli, ţe nikdy
nespochybňovali vlastnícke právo účastníkov konania ani ich právnych predchodcov,
dokonca ani pred správnymi orgánmi, preto nebol dôvod, aby sa súd zaoberal vlastníckym
právom účastníkov konania alebo ich právnych predchodcov. Prechod vlastníctva a správy
na štát ţalobcovia poukazovali len v súvislosti s parc. č. X. a parc. č. X., kde súd len
konštatoval, ţe skutočnosti uvedené ţalobcami sú v súlade s predloţenými dôkazmi
a predmetné pozemky boli niekedy v správe národného výrobu resp. vo vlastníctve štátu.
Ďalej ţalobcovia uviedli, ţe v ţalobe nebola spomínaná zmluva o uţívaní poľnohospodárskej
pôdy zo dňa 24.8.1983 a takáto zmluva ani nebola jej prílohou. Jediná zmluva, o ktorú
sa ţalobcovia opierali bola zmluva o dočasnom uţívaní národného majetku zo dňa 8.6.1989.
Ţalobcovia doplnením podania zo dňa 20.3.2009 predloţili správnemu orgánu list zo dňa
14.9.1983, ktorého prílohou z archívu bola aj zmluva o uţívaní poľnohospodárskej pôdy –
odovzdanie majetku zo dňa 24.8.1983, ktorou ţalobcovia dokazovali, ţe zmluvu o dočasnom
uţívaní pozemkov bol príslušný podľa § 9 vyhlášky č. 156/1975 Zb. so ZO SZZ uzatvoriť
aj MNV, ktorý mal vtedy predmetný pozemok v správe. Ţalobcovia poukázali, ţe krajský súd
nerozhodoval o platnosti resp. neplatnosti hospodárskej zmluvy. Ak by to tak bolo, tak by
musel existovať výrok o tom, ţe predmetná zmluva je platná resp. neplatná. Krajský súd len
konštatoval, ţe predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle vtedy platných právnych predpisov,
ktoré bliţšie citoval v odôvodnení. Pokiaľ účastníci konania do spisu zaloţili vyjadrenie PD
Ch. o uţívaní pozemku parc. č. X. a jeho vlastníkom, ţalobcovia uviedli, ţe toto sa nezakladá
na pravde, nakoľko na predmetom pozemku mali ţalobcovia nasadené plodiny, rastliny,
stromy a nebolo moţné, aby boli na týchto pozemkoch viacerí uţívatelia, inak by ţalobcovia
nemohli svoje pozemky obrábať a siať na nich rastliny a pod. K účastníkmi konania
predloţenému vytyčovaciemu protokolu uviedli, ţe nie je opatrený pečiatkou a podpisom
geodeta, ktorý mal hranice pozemkov vytýčiť, preto ho povaţovali za klamlivý a právne
irelevantný. Poukázali na vytyčovací protokol zo dňa 14.3.1989, ktorého prílohou je aj
vytyčovací náčrt urobený na ţiadosť MNV B. pred podpisom hospodárskej zmluvy zo dňa
08.06.1989, ktorý vychádzal z pozemkovej mapy, č. map. listu X., mierka 1:2880 zo dňa
28.2.1983. Súčasne ţalobcovia poukázali aj na čestné vyhlásenie bývalého predsedu PD Ch.
zo dňa 14.10.2010, z ktorého vyplýva, ţe v čase jeho pôsobenia ako predsedu druţstva
2
v rokoch 1981 – 2004, pozemky zlúčené do parc. č. X. o výmere 7668 mv kat. úz. B.
neboli vyuţívané druţstvom na poľnohospodársku veľkovýrobu vzhľadom na malú výmeru
pozemkov a charakter pôdy.
K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 21.10.2010 vyjadrila tieţ účastníčka
konania v I. rade, ktorá uviedla, ţe účastníci konania v II. a III. rade sú vlastníkmi inej
parcely uţívanej ţalobcami (parc. č. X.) ako ona (parc. č. X., parc. č. X.). Z dôkazov ktoré
súdu predloţili, je zrejmé, ţe ani tieto pozemky v minulosti neboli vo vlastníctve štátu, MNV
v B. nimi nemohol disponovať ako so svojím vlastníctvom a nemohol ich hospodárskou
zmluvou prenechať na dočasné uţívanie.
Odvolanie proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote dňa 14.9.2010
aj účastníčka konania v I. rade domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu
zamietne. Uviedla, ţe je známe, ţe v B. bolo zaloţené JRD a tieţ je známe, ţe keď vzniklo
v dedine JRD, všetci roľníci museli „dobrovoľne“ zdruţiť svoju pôdu do JRD, pričom im
zostalo zachované vlastníctvo, k pôde vzniklo JRD právo druţstevného uţívania. Po r. 1989
na základe zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku, dňom účinnosti tohto zákona zaniklo právo druţstevného
uţívania k zdruţeným pozemkom, druţstvu k nim vznikol nájomný vzťah a bolo povinné ich
vydať vlastníkom. Poukázala, ţe hospodárska zmluva je absolútne neplatná, keďţe bola
uzavretá v rozpore aj s vtedy platným právom. Dal sa ňou do uţívania národný majetok –
pozemky, ktoré národným majetkom nikdy neboli. MNV v nej dokonca vystupuje ako
vlastník a nie ako správca majetku štátu, ZO SZZ nemala ani vtedy a nemá ani teraz právnu
subjektivitu, nemohla preto uzavrieť zmluvu vo svojom mene, absentoval na nej súhlas ONV,
keďţe zmluvy uzavreté po 1.1.1976 museli byť odsúhlasené príslušným ONV. MNV tieţ
v rozpore s právom (keďţe k pozemkom parc. č. X. a X. nemal ţiaden právny vzťah) nechal
si ich vyčleniť z JRD, spojil ich s inými pozemkami a vytvoril parc. č. X., ktorá bola
predmetom uvedenej hospodárskej zmluvy. Pozemky parc. č. X. a parc. č. X. nikdy neprešli
do vlastníctva štátu, vlastnícke právo k nim mali zachované právni predchodcovia účastníčky
konania, čo bolo nepochybné z dokladov, ktoré mal súd prvého stupňa k dispozícii. Ďalej
účastníčka uviedla, ţe výpovede z nájmu dané ţalobcom boli podané z opatrnosti, lebo keď
nevznikol nájomný vzťah, nebol dôvod dávať výpoveď. Aj tak sa však domnieva, ţe
výpovede boli zákonné, keďţe boli dané uţívateľom, ktorí uţívali prevaţnú časť pozemkov
účastníkov konania, prevaţná časť záhradky, ktorú uţívali, sa nachádzala na pozemkoch
účastníkov konania. K procesnému pochybeniu, ktoré krajský súd vytýkal správnym
orgánom, pokiaľ šlo o doručovanie rozhodnutia účastníčka konania uviedla, ţe pokiaľ túto
skutočnosť nenamietali manţelia K. a boli s rozhodnutím spokojní, nemalo to mať vplyv na
rozhodnutie súdu, pričom poukázala na § 250i ods. 3 O. s. p. Záverom účastníčka konania
uviedla, ţe v súvislosti s jej účastníctvom v konaní jej vznikli náklady vo výške 6,46 €, keď
neboli zaslané prílohy ţaloby a tieto si musela na vlastné náklady zhotoviť. Uviedla, ţe v tejto
súvislosti krajský súd pochybil, keď jej náhradu týchto nákladov nepriznal. Tieţ poukázala
na výšku náhrady trov konania priznanú ţalobcom, ktorú povaţovala za rozpornú s dobrými
mravmi, vzhľadom k tomu, ţe trovy konania boli vo vyššej sume ako suma ponúknutá
ţalobcami všetkým vlastníkom ako kúpna cena za všetky uţívané pozemky.
Vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu účastníkov konania v II. a III. rade
sa vzťahovalo aj k odvolaniu podanému účastníčkou konania v I. rade.
K podanému odvolaniu účastníčky v I. rade sa písomným podaním zo dňa 14.10.2010,
vyjadrili prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcovia tak, ţe navrhli napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Uviedli,
2
ţe parc. č. X. o výmere 7668 m, ktorá vznikla zlúčením parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X.,
parc. č. X., bola v správe MNV B., ktorá skutočnosť vyplýva z dôkazov predloţených
ţalobcami. Keďţe parc. č. X. nebola z dôvodu devastácie spôsobenej ťaţbou štrku a vývozom
domového odpadu vhodná na poľnohospodárske vyuţitie, poţiadal MNV v B. listom č.
96/1983 zo dňa 21.3.1983 Odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva ONV
B. – vidiek o súhlas k zriadeniu záhradkárskej osady. Uţ v čase podania tejto ţiadosti bola
parc. č. X., kat. úz. B. zlúčená a vedená ako ostatné plochy. Rada ONV B. – vidiek uznesením
č. 175/R-1983 súhlasila s tým, aby na parc. č. X., kat. úz. B. bola zriadená záhradkárska osada
pre členov ZO SZZ v B.. Listom zo dňa 6.6.1988 MNV oznámil ZO SZZ, ţe bolo
prerokované vyuţívanie pozemku parc. č. X. na záhradkárske účely. Z toho listu naviac
vyplýva, ţe predmetný zlúčený pozemok bol dovtedy daný na uţívanie Vodohospodárskym
stavbám na skládku zeminy, ktorý poskytol ţalobcom pletivo na oplotenie ako protihodnotu
za to, ţe mohol ďalej naváţať zeminu na predmetné pozemky, keďţe tam bola roklina, ktorú
bolo treba zasypať. Z uvedeného vyplýva, ţe predmetný pozemok nemohlo vyuţívať JRD B.
Pozemok bol v správe národného výboru a v súlade s § 71 a § 348 Hospodárskeho zákonníka
bol v prenechaný do uţívania inej socialistickej organizácii. Ţalobcovia ďalej uviedli, ţe
účastníčka konania v I. rade v konaní nepredloţila ţiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie
o tom, ţe MNV nemal predmetné pozemky v uţívaní, ale ţe ich malo v uţívaní JRD B.
Ohľadne platnosti resp. neplatnosti hospodárskej zmluvy ţalobcovia uviedli, ţe o tejto otázke
môţe rozhodovať jedine súd, a preto konštatovanie krajského súdu o tom, ţe správny orgán
nie je oprávnený resp. príslušný posudzovať jej platnosť, bolo správne. K námietke právnej
subjektivity ZO SZZ uviedli, ţe v zmysle stanov Slovenského zväzu záhradkárov nadobúdať
práva a zaväzovať sa vlastným menom môţu výbory a základné organizácie SZZ. Ţalobcovia
citujúc jednotlivé ustanovenia zák. o uţívaní pozemkov ako aj zák. č. 221/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, uzavreli, ţe majú za to,
ţe sú uţívateľmi pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade a splnili podmienky na podanie
návrhu, preto krajský súd správne zrušil napadnuté správne rozhodnutia a vec vrátil
ţalovanému na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal
odvolania účastníkov konania v I., II., a III. rade bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce
v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.
Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať
efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t. j. druhej hlavy piatej časti)
sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel
k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade
so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.
V zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci
samej tak, ţe ţalobu zamietne, ak zistí, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach
ţaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu
so zákonom sa týka rozsahu a z dôvodov, pre ktoré bola ţaloba podaná. Súd musí v rozsahu
prieskumu venovať pozornosť tomu, či vo veci nemalo byť prednostne aplikované
komunitárne právo (čl. 7 ods. 2 ústavy) a podľa výsledku aj takéhoto prieskumu musí
postupovať v súlade s citovaným článkom ústavy.
Procesnému právu účastníka konania vznášať v ţalobe námietky nezákonnosti voči
postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať
rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok, o vznesených námietkach
rozhodnúť a pokiaľ ich nepovaţoval za dôvodné, vysvetliť a vyloţiť, z akých dôvodov.
Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení
všeobecných procesných princípov - podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave,
siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2) a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov.
II. ÚS 9/00, I. ÚS 35/01, I. ÚS 26/94, IV. ÚS 156/03).
Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne
aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu.
Právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby rozhodnutie bolo odôvodnené. Vyplýva
to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti, ktorá je inherentná kaţdému
jurisdikčnému aktu. Je korelátom práva účastníka prednášať návrhy aj argumenty, aby na ne
dostal odpoveď. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je
arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné
prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.
Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie
sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, ţe rozhodnutie bolo výsledkom
starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, ţe nebolo len doprovodom vopred prijatého
rozhodnutia a ţe nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej
súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôţe
opomenúť dôleţité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede.
Z podkladov súdneho spisu v posudzovanej veci je zrejmé, ţe krajský súd postupom
podľa § 250 ods.1 veta druhá O.s.p. pribral do predmetného súdneho preskúmavacieho
konania účastníkov správneho konania, a to JUDr. M. C. (uznesením č. k. 3S 191/2009-76
z 10.2.2010) a J. K. a M. K. (uznesením č. k. 3S 191/2009-81 zo 4.3.2010). Uvedené subjekty
týmto postupom získali procesné postavenie účastníkov konania (v I., II. a III. rade), titulom
ktorého získali aj procesné práva a povinnosti. Krajský súd im následne doručil ţalobu, ku
ktorej podali svoje písomné vyjadrenia, obsahujúce ich zamietajúce stanovisko, v rámci
ktorého uviedli aj príslušné dôvody.
Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa námietky účastníkov
konania v I., II. a III. rade ponechal bez povšimnutia, nie je preto zrejmé, ako sa
s námietkami a argumentmi účastníkov vysporiadal, pretoţe k nim nezaujal ţiadne
stanovisko.
Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal námietky účastníkov v I.,
II. a III. rade, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným
postupom bolo porušené ich právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať
sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj
zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd. Ústavný súd SR uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal
hmotnoprávnou stránkou odvolania.
V ďalšom konaní prvostupňový súd opätovne prejedná vec v medziach podanej
ţaloby, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami účastníkov v I., II. a III. rade
vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne
a presvedčivo odôvodní.
U nepreskúmateľného rozhodnutia nemoţno hodnotiť správnosť relevantných
právnych otázok ani vady správneho konania, preto bolo nutné takéto rozhodnutie zrušiť
a otvoriť tým krajskému súdu procesný priestor pre vydanie rozhodnutia nového, ktoré
nebude postihnuté zmieneným deficitom.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská