Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/14/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci žalobcu: R., bytom H. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so

sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 o preskúmanie rozhodnutia, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. novembra 2010, č. k. -23,

jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

z 10. novembra 2010, č. k. -23 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej číslo

22951/2010-BA, 1110020830 zo dňa 30. júna 2010 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočky Prievidza číslo R 1110007999 zo dňa 25. marca 2010, z r u š u j e a vec v r a c i a

žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 10. novembra 2010, č. k. -23, zamietol žalobu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 22951/2010-BA, 1110020830

zo dňa 30. júna 2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky

Prievidza číslo R 1110007999 z 25. marca 2010, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne

2

v Bratislave rozhodla, že žalobca nemá nárok na priznanie náhrady za bolesť v súvislosti

s úrazom zo dňa 25. apríla 2008.

Krajský súd dospel k záveru, že skutkový priebeh úrazu ako ho uvádza žalobca

v súvislosti s ostatnými okolnosťami nespĺňa zákonné znaky pracovného úrazu, pretože v čase

úrazu žalobca neplnil výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru,

nevykonával inú činnosť na príkaz zamestnávateľa, ani nešlo o činnosť, ktorá je predmetom

pracovnej cesty v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon“). Taktiež podľa krajského súdu v danom prípade nemožno dospieť k záveru,

že k úrazu došlo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, t.j. že by išlo o úkon

potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce

alebo po jej skončení (§ 8 ods. 1 zákona). Poukázal tiež na to, že vo veci bol dostatočne

a spoľahlivo zistený stav, dokazovanie bolo doplnené v zmysle pokynov Krajského súdu

v Trenčíne v rozsudku sp. zn. a žalovaný dospel k správnemu právnemu záveru.

Keďže námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú schopné zvrátiť závery uvedené

v prvostupňovom rozhodnutí, krajský súd žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu včas podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

S rozhodnutím krajského súdu nesúhlasil, pretože podľa jeho názoru vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže dokazovaním sa jednoznačne nepreukázalo,

že bol vo fajčiarskej miestnosti fajčiť. Argumentoval, že zo žiadneho písomného alebo

ústneho vyjadrenia jeho bývalého zamestnávateľa nevyplýva kategorický záver, že bol

vo fajčiarskej miestnosti fajčiť. Nie je mu zrejmé, z čoho takto jednoznačne vyvodila svoj

záver žalovaná a súd vo svojom rozhodnutí. Zamestnávateľ mu porušenie pracovnej

disciplíny, resp. bezpečnostných predpisov nevytkol. V žiadnom internom predpise

zamestnávateľa nie je uvedené, alebo zakázané to, že by sa zamestnanci nemohli medzi sebou

pýtať na pracovnú záležitosť. Svojím konaním, ktoré bezprostredne predchádzalo začiatku

výkonu práce, si pripravoval pracovisko, čo súvisí priamo s výkonom práce, pričom chcel

ušetriť čas, ktorý by venoval hľadaniu potrebného materiálu. Radiť sa medzi kolegami

o vykonávanej práci nie je zakázané a ani to nie je v rozpore s pracovnoprávnymi predpismi.

Žalovaná ani krajský súd sa podľa odvolateľa vôbec nezaoberali skutočnosťou, ktorá bola

v tomto konaní preukázaná, že úraz sa mu stal v areáli podniku, pri vchode do miestnosti,

ktorá je prístupná každému zamestnancovi, že počas nočnej zmeny schody neboli vôbec

3

osvetlené, svetlo dopadá na schody z vedľajšej budovy a že na schodoch bola doska, ktorá

tam nemala byť. V uvedenom priestore sa zamestnanci bežne pohybujú. Zo strany

zamestnávateľa došlo teda k porušeniu bezpečnostných predpisov. Nebyť nedbanlivosti

zo strany zamestnávateľa, vôbec by sa mu úraz nestal. Preto je názoru, že súd vyvodil

z vykonaného dokazovania nesprávne závery, pretože v tomto prípade vykonával úkon

v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu

odvolania, v súlade s bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu je potrebné vyhovieť.

Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

o nároku na náhradu za bolesť z titulu pracovného úrazu.

Podľa ak u zamestnanca došlo

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho

smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého

bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa poškodený na účely

poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba

uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Odvolací súd v danej veci poukazuje na to, že spor medzi zamestnancom

a zamestnávateľom, ktorým sa rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé

plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným

úrazom alebo chorobou z povolania je sporom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu.

Nie každý úraz, ku ktorému dôjde v pracovnom čase v priestoroch zamestnávateľa

alebo na pracovisku možno automaticky označovať za úraz pracovný.

4

O otázke, či ide alebo nejde o pracovný úraz Sociálna poisťovňa nie je oprávnená

rozhodovať.

Prejednanie a rozhodnutie veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je

pracovný, patrí v zmysle v spojení s do právomoci

všeobecného súdu.

V danom prípade z predloženého spisového materiálu vyplýva, že úraz žalobcu, ktorý

utrpel dňa 25. apríla 2008 o 21.59 hod. zamestnávateľ uznal za pracovný úraz. Táto

skutočnosť je zrejmá aj zo zamestnávateľom vyplneného tlačiva pre Sociálnu poisťovňu -

oznámenia poistnej udalosti zo dňa 19. mája 2008 ako i zo záznamu o registrovanom

pracovnom úraze, doručenom žalovanej dňa 2. mája 2008. Vyhlásenie zamestnávateľa

o vzniku pracovného úrazu je pre žalovanú pri posudzovaní nároku na dávku úrazového

poistenia záväzné, pokiaľ neuplatní neplatnosť tohto právneho úkonu žalobou na súde.

Odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou súdu v konaní podľa piatej časti (správne

súdnictvo) nie je riešiť otázku či úraz je pracovný alebo nepracovný. Riešenie takej otázky

ako základu pre posúdenie nároku na dávku úrazového poistenia, spadá do právomoci

všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní podľa prvej, druhej a tretej časti

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil,

rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie (§ 250ja

ods. 3 ).

V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej vrátiť spisový materiál pobočke ako

správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie o nároku žalobcu na úrazovú

dávku, pričom oba správne orgány sú v novom konaní viazané právnym názorom odvolacieho

súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení

s , lebo v konaní úspešný žalobca neuplatnil žiadne trovy.

5

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská