Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-32-2020.pdf
PDF · 131.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Szőllőssy, so sídlom Košice, Mlynská 28, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 22. novembra 2017 číslo: XXXXX-X/XXXX-XX na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 22. novembra 2017 číslo: XXXXX-X/ XXXX-XX a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania a trov kasačného konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania a trov kasačného konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnou poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. (ďalej len „zákon“) rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 02.01.2017 vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „ústredie“) na základe žiadosti A. B. (ďalej len „poškodená, žalobkyňa“) o priznanie úrazovej renty (ďalej len „žiadosť“) v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 20.09.2014 vydala dňa 02. januára 2017 rozhodnutie, ktorým podľa § 88 zákona nepriznala poškodenej nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014.
3. Proti rozhodnutiu zo dňa 02. januára 2017 podala poškodená prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 23. februára 2017.
4. Krajský súd v Prešove dňa 04. júla 2017 vydal uznesenie sp.zn. 6Sa/3/2017-19, právoplatné dňa 28. júla 2017, ktorým v súlade s § 215 ods. 4 zákona odstúpil generálnemu riaditeľovi sociálnej poisťovne vec na ďalšie konanie.
5. Poškodená v odvolaní namietala, že rozhodnutie zo dňa 02. januára 2017 považuje za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, jeho základ vychádza z nesprávneho skutkového i právneho posúdenia veci samej. Poukázala, že ústredie malo skúmať dĺžku trvania šoku, stupeň šoku, dobu, kedy bola poškodenej poskytnutá odborná lekárska pomoc, ale aj typ epilepsie. Konštatovala, že utrpela devastačné poranenia oboch dolných končatín, v dôsledku čoho trpela hypovolemickým šokom. Taktiež má problémy s členkami, bolo u nej vykonané skrátenie šľachy, má problémy s chôdzou a zvýšila sa u nej početnosť epilepsie typu GM, pri ktorom neočakávane stráca vedomie. Opätovne žiada posúdiť jej ochorenie - epilepsiu, hypovolemický šok a ileofemorálnu trombózu. Navrhla rozhodnutie zo dňa 02. januára 2017 zrušiť a vec vrátiť ústrediu na nové konanie.
6. Generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 02.01.2017, spisovú dokumentáciu poškodenej v celom rozsahu a zistil skutkový stav:
7. Poškodená utrpela pracovný úraz dňa 20. septembra 2014 o 12.15 hod. u zamestnávateľa C.I.M.A. Slovakia, s.r.o., so sídlom Továrenská 1, Spišská Belá (ďalej len „zamestnávateľ“) a to tak, že pri prechádzaní od linky na kompletizáciu tlmičov došlo k stretu poškodenej s vysokozdvižným vozíkom. Poškodená utrpela mnohopočetné poranenia dolných končatín. V zápisnici zo zasadnutia škodovej komisie zamestnávateľa zo dňa 15. decembra 2015 sa uvádza, že pracovný úraz zo dňa 20. septembra 2014 bol zapríčinený nedostatočnou pozornosťou poškodenej a z toho dôvodu miera zavinenia poškodenej na vzniku pracovného úrazu bola určená v rozsahu 5 %. Dňa 14. septembra 2016 bol pobočke doručený mail od zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že pracovná náplň popísaná v pracovnej zmluve zo dňa 03. decembra 2003 uzatvorenej medzi zamestnávateľom a poškodenou je štandard zmluvy. Ďalej zamestnávateľ uviedol, že poškodená pracovala na oddelení opráv, kde mala na starosti opravu chybne vyrobených tlmičov. Ide o sedavé zamestnanie. Pri tejto práci sa nepoužívajú žiadne stroje a iné prístroje, ide o manuálnu zručnosť (práca rukami). Poškodená nepracuje na zmeny, má 8- hodinovú pracovnú dobu, táto práca nie je hodnotená ako práca v riziku, žiaden prach a hlučnosť.
8. Pobočka žalovanej e-mailom zo dňa 13. októbra 2016 požiadala zamestnávateľa o podrobnejšiu pracovnú náplň (profesiogram) poškodenej, ktorý dňa 18. októbra 2016, zaslal odpoveď, v ktorej uviedol, že poškodená neustále sedí na pracovnej stoličke a rukami vykonáva činnosť - opravu tlmičov do pračiek. Poškodená okrem toalety a prestávky pri práci nemusí nikam chodiť, nakoľko ostatné pracovné záležitosti zabezpečuje vozičkár - skladník. Profesiogram poškodenej bol konzultovaný s manažérmi zamestnávateľa ako aj s koordinátormi výroby.
9. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej citoval § 88 ods. 1, § 153 ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona. Poukázal, že v lekárskej správe zo dňa 11.11.2016 posudková lekárka pobočky žalovanej zdokumentovala výsledky lekárskych vyšetrení zdravotného stavu poškodenej. Poškodená vznikom pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014 utrpela poranenie oboch dolných končatín, transmetatarzálnu amputáciu prstov ľavej nohy, devastačné poranenie kolena a predkolenia pravej nohy. U poškodenej boli vykonané opakované rekonštrukčné operácie. Následne poškodená absolvovala dlhodobú chirurgickú a rehabilitačnú liečbu. Podľa posledného vyšetrenia v ambulancii plastickej chirurgie zo dňa 25. augusta 2016 a zo dňa 30. septembra 2016, sú u poškodenej prítomné tri menšie defekty na plante ľavej nohy, a plánovaná mikrochirurgická operácia. Posudková lekárka pobočky vyšetrením poškodenej zistila, že defekty sú suché, bez sekrécie. Stav poškodenej možno považovať za stabilizovaný.
10. Poškodená je odo dňa 24. júla 2015 invalidná, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 %. Invalidita u poškodenej vznikla v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014.
11. Ďalej posudková lekárka pobočky žalovanej konštatovala, že podľa pracovnej náplne (profesiogramu) poškodená vykonávala opravu chybne vyrobených tlmičov, prácu vykonávala rukami v sede na pracovnej stoličke, počas zmeny nemusela nikam chodiť, len na toaletu a prestávku pri práci. Prevažnú časť práce - 90 % pracovnej činnosti poškodená sedí, pracuje rukami, ktoré má zdravé. Asi 10 % práce súvisí s chôdzou.
12. Záverom poznamenala, že poškodená môže vykonávať doterajšiu prácu a na základe objektívnych vyšetrení, hodnotí pokles pracovnej schopnosti poškodenej v rozsahu
10 %, čím nárok poškodenej na úrazovú rentu nevzniká.
13. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, pobočka žalovanej dňa 5. decembra 2016 v súlade s ustanovením § 188 a § 189 zákona, uskutočnila ústne pojednávanie s poškodenou a jej právnym zástupcom, na ktorom bola poškodená oboznámená s priebehom konania, ako aj s percentom miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %. Poškodená bola zároveň informovaná o možnosti podania si žiadosti o priznanie jednorazového vyrovnania. Poškodená vzniesla námietku, že nesúhlasí s profesiogramom, nakoľko nezodpovedá reálnemu obsahu činnosti, ktorú vykonávala. Zároveň nesúhlasila s percentom miery poklesu pracovnej schopnosti.
14. Vzhľadom na vyjadrený nesúhlas poškodenej s profesiogramom, pobočka sociálnej poisťovne požiadala listom zo dňa 7. decembra 2016 zamestnávateľa o zaujatie stanoviska k profesiogramu poškodenej, nakoľko poškodená namietala, že profesiogram, ktorý zamestnávateľ zaslal pobočke mailom dňa 14. septembra 2016 a dňa 18. októbra 2016, nezodpovedá reálnemu obsahu činnosti, ktorú poškodená vykonávala pred vznikom pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014.
15. Dňa 19. decembra 2016 bol pobočke žalovanej doručený od zamestnávateľa list, v ktorom uviedol, že pred vznikom pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014, okrem popisu práce, ktorý už pobočke zaslal, uviedol, že poškodená tiež odvážala asi tak približne jedenkrát denne malé množstvá opravených tlmičov k výrobným linkám. Dnes sa táto činnosť zredukovala a vykonáva sa už iba vo výnimočných prípadoch.
16. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaná rozhodnutím zo dňa 2. januára 2017 nepriznala poškodenej nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014.
17. Po podaní odvolania poškodenou, ústredie listom zo dňa 14. septembra 2017 požiadalo koordinátora lekárskej posudkovej činnosti ústredia, so sídlom v Poprade, o prehodnotenie lekárskej správy zo dňa 11. novembra 2016. Posudková lekárka pobočky žalovanej odvolaniu poškodenej nevyhovela, zotrvala na svojom pôvodnom odbornom závere, a vec postúpila na konanie posudkovej lekárke ústredia.
18. Posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 16. novembra 2017 poznamenala, že sa oboznámila s celou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi a vykonala vlastné vyšetrenie. Uviedla, že poškodená bola bezprostredne po úraze privezená na Oddelenie centrálneho príjmu do nemocnice v Poprade, kde po nevyhnutnej príprave bola urgentne operovaná s ošetrením devastačných poranení oboch dolných končatín. Krvné straty boli okamžite hradené roztokmi kryštaloidov, koloidov a krvnými transfúziami. Po operácii bola u poškodenej ponechaná analgeticko - sedatívna liečba. Príznaky hypovolemického šoku už neboli prítomné, ani ďalšia hemosubstitúcia nebola potrebná. Dňa 22.septembra 2014 bola poškodená plne obehovo stabilizovaná, bez príznakov akéhokoľvek šoku, perorálny príjem bol bez ťažkostí. Poškodená bola druhý deň po pracovnom úraze, preložená na oddelenie úrazovej chirurgie, kde boli vykonané ďalšie liečebné a vyšetrovacie metódy. V piaty deň po pracovnom úraze bola poškodená preložená na kliniku Plastickej a rekonštrukčnej chirurgie do Nemocnice Šaca, kde po príjme bolo konštatované, že na pravej nohe sú rany kľudné a vyžadujú len konzervatívnu liečbu. Na ľavej nohe boli prítomné kožné nekrózy so zápalovou aktivitou.
19. Posudková lekárka ústredia ďalej poznamenala, že v súhrne diagnóz je uvedené, že poškodená v minulosti v rámci úrazu prekonala hemoragicko-traumatický šok, ktorý je už v súčasnosti bez akýchkoľvek príznakov. Nie je dokumentovaná ani epilepsia, prípadne zmienka o tom, že poškodená v čase týchto vyššie uvedených hospitalizácii mala akýkoľvek epileptický záchvat. V neurologickom vyšetrení je zmienka o poslednom epileptickom záchvate poškodenej z mája 2013, a údajne podľa subjektívnych údajov poškodenej mala epileptický záchvat aj v auguste 2014, ktorý však nikto nevidel, a ani nezaznamenal.
20. Podľa posledných vyšetrení z plastickej chirurgie zo dňa 25. augusta 2016 a zo dňa 30. septembra 2016 sú u poškodenej prítomné ešte tri menšie defekty na plante ľavej nohy s plánovanou mikrochirurgickou operáciou. Stav poškodenej možno považovať za stabilizovaný.
21. Z predloženého profesiogramu zo dňa 14. septembra 2016 a zo dňa 18. októbra 2016, vyplýva, že práca poškodenej počas 8-hodinovej pracovnej doby vyžaduje manuálnu zručnosť. Poškodená nepracuje na zmeny. Práca nie je hodnotená ako práca v riziku, pri práci nie je prach ani hlučnosť. Poškodená prakticky počas celej pracovnej doby sedí na stoličke, nemusí nikde chodiť (len na toaletu a prestávku). Ostatné pracovné záležitosti zabezpečuje vozičkár - skladník. Z analýzy pracovných činností teda vyplýva: 8-hodinový pracovný čas = 100%, 7 hodín pracovný výkon = 90 %, 1 hodina - potrebná chôdza na iné činnosti = 10 %.
22. Posudková lekárka ústredia poukázala na to, že poškodená máva epileptické záchvaty od útleho detstva, t.j. nie sú následkom pracovného úrazu zo dňa 20, septembra 2014. Podľa aktuálnej správy máva poškodená cca jedenkrát ročne GM, a tzv. malé záchvaty nie sú dokumentované, ide len o subjektívny údaj poškodenej. Pri vstupnej prehliadke poškodenej, v súvislosti s týmto ochorením, neboli dané žiadne obmedzenia. Hypovolemickv (strata tekutín) a hemoragicko - traumatický (strata krvi a prítomnosti bolesti) šok bol u poškodenej dokumentovaný len v akútnom štádiu pracovného úrazu, s okamžitou úpravou po podaní medikamentov v rámci urgentne prevedenej operácie, bez zanechania akýchkoľvek následkov. Údaj o prekonaní tohto stavu je štandardným postupom pri dokumentovaní diagnóz v lekárskej správe, nemá žiadny vplyv na zdravotný stav poškodenej. Epilepsia v rámci pracovného úrazu nebola zaznamenaná, a následné neurologické kontroly nedokumentujú zvýšenú frekvenciu epileptických záchvatov typu GM v súvislosti s prekonaným pracovným úrazom (kontrolné neurologické vyšetrenia zo dňa 4. apríla 2016 a zo dňa 8. júla 2016). Parestézie v oblasti dolných končatín podľa prevedených odborných vyšetrení sú v kombinácii s dokázanými degeneratívnymi zmenami v krížovej časti chrbtice, ktoré tiež nie sú v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014. Ileofemorálna trombóza bola u poškodenej zistená ako dôsledok zníženej mobility počas hospitalizácie (nie v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014), a poškodená bola promptne liečená bez akýchkoľvek následkov.
23. Pre pretrvávajúcu zvýšenú únavu poškodenej, nemožno stotožniť s následkami pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014, keďže poranenia ako aj akútny stav (zvýšená strata krvi a tekutín, bolestivosť) v čase vzniku pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014, bol kompletne stabilizovaný množstvom lekárskych intervencií. Poškodenej nutkanie na zvracanie a bolesti hlavy v poslednom čase (tri roky po pracovnom úraze), nie je možné hodnotiť na účely úrazovej renty, nakoľko tieto somatické prejavy, by mali byť predmetom odborných vyšetrení.
24. V závere posudková lekárka ústredia konštatovala, že nie je dôvod na zmenu v hodnotení zdravotného stavu na účely úrazovej renty, t.j. miera poklesu pracovnej schopnosti u poškodenej je v rozsahu 10 %.
25. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na príslušné ustanovenia zákona týkajúce sa posudzovania zdravotného stavu na účely sociálnych dávok, citoval § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona, na strane 6 preskúmavaného rozhodnutia sú uvedené lekárske správy, ktoré poškodená do konania pred posudkovou lekárkou ústredia doložila.
26. V závere odôvodnenia sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal s odvolacími námietkami poškodenej a dospel k záveru, že odvolanie poškodenej nie je dôvodné, nakoľko ústredie ako prvostupňový orgán postupovalo pri rozhodovaní o nároku poškodenej plne v súlade s legislatívou Slovenskej republiky a rozhodnutie zo dňa 02. januára 2017 vychádza z úplne zisteného skutkového stavu veci. Poukázal, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24.11.2011 a sp.zn. 9Sžso/14/2011 zo dňa 24. novembra 2011, z ktorých vyplýva, že vyhlásenie zamestnávateľa, že u poškodenej sa jednalo v 90 % o sedavú a manuálnu prácu rukami, je pre sociálnu poisťovňu záväzná a nebolo možné poškodenej priznať vyššie percento miery poklesu pracovnej schopnosti ako 10 %.
II.
Argumenty žalobcu v správnej žalobe
27. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 22. novembra 2017 č. XXXXX-X/XXXX-XX a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
Rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné, nakoľko žalovaná nesprávne posúdila nárok žalobkyne na úrazovú rentu; žalovaná pri posúdení miery poklesu pracovnej schopnosti vychádzala len z profesiogramu, ktorý žalovanej poskytol zamestnávateľ žalobkyne, a podľa ktorého len 10 % z pracovného času žalobkyne bolo spojené s chôdzou, pričom zvyšok pracovného času žalobkyňa vykonávala len manuálne činnosti s rukami a v sede. Žalobkyňa jasne v konaní uviedla, že profesiogram zostavený zamestnávateľom nie je pravdivý, nakoľko výkon činností spojených s plnením pracovných povinností žalobkyne v jej pracovnom zaradení pred pracovným úrazom vyžadoval pravidelnú chôdzu a mobilitu po pracovnej hale prakticky počas celodennej pracovnej náplne. Žalobkyňa pri ústnom pojednávaní dňa 16. novembra 2017 poukázala na to, že od začiatku jej pracovnej zmeny o 6.00 hod. ráno musela neustále pri svojej práci sama zabezpečovať všetky náhradné súčiastky, ktoré potrebovala ku svojej práci a žiadni vozíčkari jej tieto súčiastky neprinášali. Tieto si prinášala aj odnášala sama, čo vyžadovalo neustálu mobilitu po pracovnej hale. Nie je preto pravdivou skutočnosť, že 90 % pracovnej náplne vykonávala v sede na pracovnej stoličke. Žalobkyňa poukázala na dodatok č. 10 k pracovnej zmluve zo dňa 03. decembra 2003, ktorej podpis žalobkyni navrhol jej zamestnávateľ. V uvedenom dodatku zamestnávateľ ponúkol žalobkyni zmenu druhu práce, a to výkon práce pomocného administratívneho pracovníka, ktorá spočíva v evidencii výkonov zamestnancov do programu a dodržiavanie ďalších pokynov nadriadeného súvisiacich s prácou, a to v rozsahu 20 hodín týždenne. Ak by predchádzajúce pracovné zaradenie žalobkyne vyžadovalo skutočne v podstate na 90 % len výkon manuálnej činnosti rukami, prečo zamestnávateľ ponúka žalobkyni po pracovnom úraze výkon práce v úplne inom pracovnom zaradení s diametrálne odlišnou pracovnou náplňou a s úplne inou dĺžkou pracovného času. Aj táto skutočnosť jasne dokazuje, že žalobkyňa nie je schopná vykonávať prácu vo svojom predchádzajúcom pracovnom zaradení, a že profesiogram predložený zamestnávateľom nie je objektívny. Je nemysliteľné, aby mohla žalobkyňa vzhľadom na vážne postihnutie svojich dolných končatín, ako aj ďalšie pridružené zdravotné ťažkosti vykonávať pracovné činnosti v jej doterajšom pracovnom zaradení v rozsahu 90 %. Jej doterajšie pracovné zaradenie vyžadovalo neustálu mobilitu po pracovnej hale, čo je pri jej súčasnom zdravotnom stave, kedy je odkázaná na pohyb za pomoci dvoch francúzskych bariel, aj to s veľkými ťažkosťami absolútne neprípustné. Z uvedených dôvodov je miera poklesu pracovnej schopnosti stanovená žalovanou nesprávna a v rozpore s § 88 ods. 3 zákona. Na základe nesprávneho stanovenia mieru poklesu pracovnej schopnosti následne žalovaná nesprávne rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na úrazovú rentu.
Žalobkyňa navrhla, aby správny súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
28. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 26. apríla 2018 k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň nesúhlasila, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.
IV.
Skutkové zistenia a právne závery správneho súdu
29. Dňa 01.07.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
30. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
33. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
34. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
35. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 36. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej príslušnej na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon) vo veci nároku na úrazovú rentu, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20. septembra 2014, podľa § 88 zákona nemá nárok na úrazovú rentu.
37. Podľa § 83 zákona, poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, zamestnávateľ a podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úrad alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
38. Podľa § 88 ods. 1 zákona, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
39. Podľa § 153 ods. 4 písm. a/, zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa aj posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.
40. Podľa § 153 ods. 5 zákona, posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pobočky, resp. ústredia.
41. Správny súd skorším rozsudkom sp.zn. 4Sa/5/2018-40 zo dňa 31.01.2019 zamietol žalobu ako nedôvodnú. Dospel k záveru, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a sú výsledkom odborného medicínskeho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne, ktoré bolo vykonané na podklade listinných dôkazov predložených do konania.
42. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7Sk/26/2019 zo dňa 29.07.2020 rozsudok správneho súdu sp.zn. 4Sa/5/2018-40 zo dňa 31.01.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
43. Okrem iného v dôvodoch uviedol, že správny súd sa mal vo väčšej miere zaoberať námietkami žalobkyne, ktorá namietala, že profesiogram poskytnutý jej zamestnávateľom bol určený jednostranne, pričom žalovaná pri hodnotení profesiogramu odmietla zohľadniť vyjadrenia žalobkyne, že profesiogram nezohľadňuje pravdivo povahu a spôsob výkonu jednotlivých pracovných činností v jej pracovnom
zaradení. Žalobkyňa už v konaní pred žalovanou tvrdila, že profesiogram nie je pravdivý, nakoľko výkon činností spojených s plnením pracovných povinností pred pracovným úrazom vyžadoval pravidelnú chôdzu a mobilitu po pracovnej hale počas celodennej pracovnej náplne. Žalobkyňa pri ústnom pojednávaní dňa 16. novembra 2017 poukázala na to, že od začiatku jej pracovnej zmeny o 06:00 hod. musela neustále pri svojej práci sama zabezpečovať všetky náhradné súčiastky, ktoré potrebovala ku svojej práci a vozičkári jej tieto súčiastky neprinášali. Navyše žalobkyňa na pojednávaní dňa 31. januára 2019 navrhla k dôvodom uvedeným v žalobe vypočuť svedka E. F..
44. Správny súd preto po vrátení veci na nové konanie, viazaný právne záväzným názorom Najvyššieho súdu SR, predvolal svedka E. F. na pojednávanie dňa 19.10.2022. Svedok sa na pojednávanie nedostavil. Ďalší termín pojednávania bol správnym súdom stanovený na deň 14.12.2022. Právny zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 12.12.2022 oznámil správnemu súdu, že svedok toho času pracuje v zahraničí a na územie SR sa vráti až dňa 22.12.2022, preto navrhol, aby svedok na položené otázky vo veci odpovedal písomne . Správny súd zrušil termín pojednávania na deň 14.12.2022 a písomným podaním zo dňa 01.02.2023 požiadal o zabezpečenie výsluchu svedka E. F. v súlade s § 86 SSP prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu Kežmarok. Úlohou dožiadaného súdu bolo položiť svedkovi nasledujúce otázky: „ 1./ U akého zamestnávateľa ste pracovali ku dňu 20.09.2014 (uveďte názov zamestnávateľa a miesto Vášho výkonu práce) ? 2./ Na akej pracovnej pozícii ste pracovali ku dňu 20.09.2014 ? 3./ Na akej pracovnej pozícii pracovala žalobkyňa A. B. (nar. XX.XX.XXXX) ku dňu 20.09.2014 (ak máte takú vedomosť) ? 4./ Ako podrobne prebiehal bežný denný výkon práce A. B. ku dňu 20.09.2014, t.j. aké konkrétne činnosti počas dňa A. B. vykonávala postupne od nástupu do pracovnej smeny až do jej ukončenia a v čom tieto konkrétne činnosti spočívali? 5./ Išlo o manuálnu prácu A. B.?“
45. Správnemu súdu bola následne zo strany dožiadaného súdu zaslaná zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 21.02.2023 s odpoveďami na položené otázky.
46. Svedok E. F. na položené otázky uviedol, že v skúmanom období pracoval v spoločnosti C.I.M.A Slovakia so sídlom Továrenská 1. 059 01 Spišská Belá. Pracoval na pozícii robotník, na pozícii robotník – živnostník, pani B. pracovala na pracovnej pozícii robotníčky, opravovala tlmiče, išlo o manuálnu prácu. V súvislosti s jej bežným denným pracovným režimom vypovedal, že po príchode na pracovisko p. B. išla do šatne kde sa prezliekla, počas pracovnej zmeny neostávala v dielni, nakoľko si musela odbiehať aj do výrobne pre komponenty na opravu tlmičov, nakoľko ich z výrobne do zámočníckej dielne nenosili, ale zamestnanci z dielne si pre tieto komponenty museli chodiť. Tlmiče sa vo výrobe najskôr opravili, potom ich vzali na kontrolu a prípadné vady tlmičov sa opravovali v dielni. V dielni sa nachádzalo viacero jednoúčelových strojov, na ktorých sa tieto vady tlmičov dali opraviť a rovnako ich tam opravovalo viacero zamestnancov, ktorí sa medzi jednotlivými strojmi presúvali. Pri vykonávaní týchto opráv sa zvyklo nielen sedieť, ale aj stáť, zamestnanci si museli odbiehať pre potrebné súčiastky na opravu. Keď prišla z výrobne paleta tlmičov, zamestnanci museli stáť, pretože paleta bola vysoká cca. 1,20 m, nedalo sa pri nich sedieť a preto sa muselo stáť, nakoľko ich museli triediť podľa typov, kódov alebo farebných gumičiek. Nedalo sa povedať, že by zamestnanci boli celú pracovnú zmenu na jednom mieste, stále sa pohybovali od jedného stroja k druhému, či už išli pre tlmiče alebo potrebné súčiastky na ich opravu.
47. Na pojednávaní dňa 04.04.2023 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila, že výpoveď svedka E. F. potvrdzuje jej tvrdenia ohľadom profesiogramu, ktorý v znení zaslanom žalovanej zamestnávateľom žalobkyne, nezodpovedá skutočnému a reálnemu obsahu činností, ktoré pred pracovným úrazom vykonávala. Preto nie sú pravdivé tvrdenia zamestnávateľa, že pracovala len rukami a celý deň pri výkone práce len sedela. Jej pohyb bol nevyhnutný, medzi viacerými strojmi v dielni sa musela presúvať, pohybovať, sama si nosila jednotlivé súčiastky z výrobnej haly na dielňu. Ak na základe zamestnávateľom predloženého profesiogramu dospela žalovaná k záveru, že žalobkyňa je schopná na 90% vykonávať dovtedy vykonávanú prácu, pričom jej po PN zamestnávateľ pridelil inú prácu, je zjavné, že rozhodnutie žalovanej je nesprávne, vychádza z nesprávneho skutkového zistenia. V závere vyjadrenia žalobkyňa zotrvala na žalobnom petite.
48. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že novo vyplynuvšie skutkové zistenia je zo strany správneho súdu potrebné citlivo posúdiť a vo veci rozhodnúť.
49. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
50. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
51. Správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, viazaný právnym názorom kasačného súdu, doplnil dokazovanie a zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
52. Správny súd konštatuje, že percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, zákon neurčuje. Pracovné postupy posudkových lekárov sociálneho poistenia sú v tomto smere upravené metodickými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom zhodnotení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 0 % až 100 %.
53. Správny súd poukazuje , že posudkový lekár žalovanej pritom vychádza zo zdravotnej dokumentácie poškodeného obsahujúcej doložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácií, ako aj z objektívneho vyšetrenia poškodeného vykonaného priamo posudkovým lekárom. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného vrátane stanovenia konkrétnej percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje:
- stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
- pracovnú náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali,
- percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento pracovných úkonov z pracovného času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať, a súčasne zistí percento ostatných, zostávajúcich činností, ktoré môže vykonávať,
- či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo či poškodený môže vykonávať inú prácu, nie tú, ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred priznaním choroby z povolania,
- možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného (tzv. pracovná rekomandácia).
54. Správny súd zastáva názor, že reálna miera poklesu pracovnej schopností vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať, pričom pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z povolania.
55. Vzhľadom na nové zistené skutočnosti správny súd považuje žalobné námietky žalobkyne za dôvodné. Pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty posudkový
lekár žalovanej vychádzal z náplne práce, pričom dáva do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia s pracovným úrazom na výkon doterajšej činnosti poškodenej. Do konania bol zamestnávateľom žalobkyne dňa 14. septembra 2016 doložený profesiogram, z ktorého vyplývalo, že žalobkyňa „pracovala na oddelení opráv... ide o sedavé zamestnanie... vyžaduje sa tam manuálna zručnosť (práca rukami)“, pričom dňa 18. októbra 2016 zamestnávateľ doplnil profesiogram v zmysle, že ... „zamestnankyňa neustále sedí na pracovnej stoličke a rukami vykonáva činnosť... v prípade potreby ísť na toaletu chodí. Ostatné pracovné záležitosti zabezpečuje vozíčkar, skladník, zamestnankyňa nemusí nikam chodiť.“ Skutočnosti namietané žalobkyňou ohľadom profesiogramu zaslaného zamestnávateľom žalobkyne boli potvrdené aj svedkom E. F.. Charakteristika pracovnej náplne žalobkyne nie je súladná s realitou v celom rozsahu, čo napokon ilustruje aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 31. januára 2019 (kedy uviedol, že v súčasnosti žalobkyňa je schopná vykonávať prácu len na skrátený pracovný čas 3 - 4 hodiny denne, vykonáva výlučne len administratívnu prácu; prácu, ktorú vykonávala predtým nemôže vykonávať absolútne, je z nej úplne vylúčená), a aj už vyššie konštatovaná výpoveď na pojednávaní dňa 04.04.2023.
56. Správny súd zdôrazňuje, že miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty sa posudzuje vždy vo vzťahu k doteraz vykonávanému pracovnému zaradeniu, ktorého povahu a obsah je vzhľadom na zistené nové skutočnosti nevyhnutné opätovne a nanovo posúdiť, aby bolo možné v merite veci rozhodnúť.
57. Na základe vyššie uvedených skutočností, citovaných ustanovení zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej, správny súd dospel k záveru, že správne orgány sa v napadnutých rozhodnutiach dostatočne nevysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Vyšlo najavo, že skutkový stav nebol dostatočne a v potrebnom rozsahu zistený, v dôsledku čoho bola vec nesprávne právne posúdená.
58. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.
59. Podľa § 172 ods. 1 (veta prvá) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
60. Podľa § 195 ods. 1 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie.
61. Podľa § 195 ods. 2 zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenie, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti.
62. Podľa § 195 ods. 3 zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania.62.
63. Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
64. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
65. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
66. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
67. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
68. Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je správny orgán povinný úplne zistiť skutkový stav, postupovať v súčinnosti so žalobkyňou, je povinný nové rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby bolo rozhodnutie zrozumiteľné účastníkovi konania. Tieto svoje tvrdenia je povinný podporiť aj úvahami, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a aké právne predpisy pri rozhodovaní použil. Zároveň je povinný sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v administratívnom konaní aj v správnej žalobe.
69. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
70. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O trovách kasačného konania rozhodol súd podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, pretože v konaní o kasačnej sťažnosti bola úspešná. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).