Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 22 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (31)aa6/381416.f64644.pdf
PDF · 156.45 KB
No categories available
9Sžso/44/2011
Najvyšší súd 9Sžso/44/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci žalobkyne: L., .bytom X. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so
sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 o preskúmanie rozhodnutia, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. marca 2011, č. k. 24S/27/2010-47, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
z 23. marca 2011, č. k. 24S/27/2010-47, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej číslo
224-6303/2009 zo dňa 23. novembra 2009 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky
Bratislava č. 300-4441/2009/MF zo dňa 24. júla 2009, z r u š u j e a vec v r a c i a
žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná j e p o v i n n á do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi
k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 226,52 €.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 23. marca 2011, č. k. 24S/27/2010-47, zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 224-6303/2009, zo dňa
23. novembra 2009, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a potvrdené rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. 300-4441/2009/MF z 24. júla 2009, ktorým
pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na úrazový príplatok počas
dočasnej práceneschopnosti v dôsledku úrazu zo dňa 29. apríla 2009.
Krajský súd konštatoval, že žalobu bolo potrebné zamietnuť, lebo správny orgán
rozhodoval v intenciách zákona, dôkazy, ktoré predložil správny orgán a aj žalobkyňa
a na základe ktorých správny orgán založil svoje rozhodnutie nie sú pochybné a vykonané
dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, pričom
rozhodnutie správneho orgánu nemožno považovať ani za nehumánne, neefektívne, alebo
nemorálne. Na priznanie úrazového príplatku bolo potrebné podľa prvostupňového súdu
preukázať splnenie podmienok uvedených v § 8 zákona o sociálnom poistení. Za nepochybné
považoval, že v zmysle § 8 ods. 1 prišlo na strane žalobkyne k poškodeniu zdravia, ale
v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ žalobkyňa úraz neutrpela pri plnení pracovných úloh, alebo
služobných úloh. Za plnenie pracovných úloh by sa dala považovať účasť na predmetnom
mítingu organizovanom zamestnávateľom za účelom zvyšovania kvalifikácie. Táto
podmienka u žalobkyne splnená bola, lebo k poškodeniu zdravia prišlo na podujatí
organizovanom zamestnávateľom, avšak nie pri plnení pracovných úloh, lebo športovú
činnosť – hranie tenisu v rámci programu zjavne nemožno považovať za plnenie pracovných
úloh. Plnenie pracovných úloh nastáva až samotným zvyšovaním kvalifikácie, t.j. účasťou
na samotnej prednáške a vzdelávacom programe. Krajský súd dospel k záveru, že ak prišlo
k poškodeniu zdravia pri športových aktivitách predpokladaných programom nejde o priamu
súvislosť s plnením pracovných alebo služobných úloh, ale len o nepriamu súvislosť, čím nie
je naplnený zákonný predpoklad priamej súvislosti.
Proti rozsudku krajského súdu včas podala odvolanie žalobkyňa a žiadala,
aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmení tak, že zruší
rozhodnutia správnych orgánov alebo zruší rozsudok krajského súdu a vec vráti na ďalšie
konanie. Krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru
žalobkyne krajský súd správne aplikoval ustanovenie § 8 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení, avšak nesprávne vyložil aplikovanie odseku 5 písm. c/ tohto paragrafu
na daný skutkový stav a opomenul aplikovanie § 8 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom
poistení, keď tu poukazoval na termín „činnosť“, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo
služobnej cesty. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu v Žiline
č. k. 8C/73/2006 zo dňa 25. apríla 2007 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.
5Co/203/2007 zo dňa 20. mája 2008, ktoré riešili obdobnú situáciu, kedy došlo k spôsobeniu
úrazu pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu, ktorej súčasťou bola určená športová
aktivita, pri ktorej bol zamestnancovi spôsobený úraz, ktorý bol vyhodnotený ako pracovný,
pričom oba súdy poukázali na potrebu vychádzať z účelu zákonníka práce, ako aj účelu
zákona o sociálnom poistení. Keďže zamestnanec vykonával činnosť, ktorá bola predmetom
pracovnej cesty (i keď to bola športová aktivita), nie je potrebné zohľadňovať význam ďalších
zákonných pojmov – teda výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru
alebo inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa. Je preto namieste, prikloniť sa aj
v tomto prípade k širšej interpretácii pracovného úrazu pri vykonávaní inej činnosti na pokyn
zamestnávateľa podľa § 220 ods. 1 zákonníka práce.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadala napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu
odvolania, v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne je potrebné vyhovieť.
Podľa § 195 ods. 1 zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. ak u zamestnanca došlo
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho
smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého
bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 83 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. poškodený na účely
poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba
uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Pokiaľ zamestnávate úraz neuzná za pracovný, môže sa zamestnanec obrátiť na súd.
Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom o základe nároku poškodeného zamestnanca
na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor
vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu.
Nie každý úraz, ku ktorému dôjde v pracovnom čase v priestoroch zamestnávateľa
alebo na pracovisku možno automaticky označovať za úraz pracovný. O otázke, či ide alebo
nejde o pracovný úraz Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať.
Prejednanie a rozhodnutie veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je
pracovný, patrí v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 14 Zákonníka práce do právomoci
všeobecného súdu.
V danom prípade zamestnávateľ žalobkyne písomnosťou zo dňa 4. mája 2009
(oznámenie poistnej udalosti), adresovanou žalovanej, úraz žalobkyne výslovne uznal
za pracovný. Takéto vyhlásenie (uznanie) zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu
záväzné, pokiaľ neplatnosť tohto právneho úkonu neuplatní žalobou na súde
v občianskoprávnom konaní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou súdov v konaní podľa piatej časti O.s.p. (správne
súdnictvo) nie je riešiť otázku či úraz je pracovný alebo nepracovný. Riešenie takej otázky
spadá do právomoci všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní podľa prvej, druhej
a tretej časti O.s.p.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil,
rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie ( § 250ja ods. 3
O.s.p.).
V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej vrátiť spisový materiál pobočke ako
správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie o nároku žalobkyne
na úrazovú dávku, pričom oba správne orgány sú v novom konaní viazané právnym názorom
odvolacieho súdu.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni ich náhradu priznal vo výške 226,52 € vyúčtovania
predloženého právnym zástupcom žalovanej, ktoré považoval za správne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská