Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/44/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci žalobkyne: L., .bytom X. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so

sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 o preskúmanie rozhodnutia, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23. marca 2011, č. k. -47, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 23. marca 2011, č. k. -47, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej číslo

224-6303/2009 zo dňa 23. novembra 2009 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky

Bratislava č. 300-4441/2009/MF zo dňa 24. júla 2009, z r u š u j e a vec v r a c i a

žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná j e p o v i n n á do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi

k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 226,52 €.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 23. marca 2011, č. k. -47, zamietol žalobu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 224-6303/2009, zo dňa

23. novembra 2009, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a potvrdené rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, č. 300-4441/2009/MF z 24. júla 2009, ktorým

pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na úrazový príplatok počas

dočasnej práceneschopnosti v dôsledku úrazu zo dňa 29. apríla 2009.

Krajský súd konštatoval, že žalobu bolo potrebné zamietnuť, lebo správny orgán

rozhodoval v intenciách zákona, dôkazy, ktoré predložil správny orgán a aj žalobkyňa

a na základe ktorých správny orgán založil svoje rozhodnutie nie sú pochybné a vykonané

dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, pričom

rozhodnutie správneho orgánu nemožno považovať ani za nehumánne, neefektívne, alebo

nemorálne. Na priznanie úrazového príplatku bolo potrebné podľa prvostupňového súdu

preukázať splnenie podmienok uvedených v § 8 zákona o sociálnom poistení. Za nepochybné

považoval, že v zmysle § 8 ods. 1 prišlo na strane žalobkyne k poškodeniu zdravia, ale

v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ žalobkyňa úraz neutrpela pri plnení pracovných úloh, alebo

služobných úloh. Za plnenie pracovných úloh by sa dala považovať účasť na predmetnom

mítingu organizovanom zamestnávateľom za účelom zvyšovania kvalifikácie. Táto

podmienka u žalobkyne splnená bola, lebo k poškodeniu zdravia prišlo na podujatí

organizovanom zamestnávateľom, avšak nie pri plnení pracovných úloh, lebo športovú

činnosť – hranie tenisu v rámci programu zjavne nemožno považovať za plnenie pracovných

úloh. Plnenie pracovných úloh nastáva až samotným zvyšovaním kvalifikácie, t.j. účasťou

na samotnej prednáške a vzdelávacom programe. Krajský súd dospel k záveru, že ak prišlo

k poškodeniu zdravia pri športových aktivitách predpokladaných programom nejde o priamu

súvislosť s plnením pracovných alebo služobných úloh, ale len o nepriamu súvislosť, čím nie

je naplnený zákonný predpoklad priamej súvislosti.

Proti rozsudku krajského súdu včas podala odvolanie žalobkyňa a žiadala,

aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zmení tak, že zruší

rozhodnutia správnych orgánov alebo zruší rozsudok krajského súdu a vec vráti na ďalšie

konanie. Krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru

žalobkyne krajský súd správne aplikoval ustanovenie

o sociálnom poistení, avšak nesprávne vyložil aplikovanie odseku 5 písm. c/ tohto paragrafu

na daný skutkový stav a opomenul aplikovanie § 8 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom

poistení, keď tu poukazoval na termín „činnosť“, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo

služobnej cesty. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu v Žiline

č. k. zo dňa 25. apríla 2007 a rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

zo dňa 20. mája 2008, ktoré riešili obdobnú situáciu, kedy došlo k spôsobeniu

úrazu pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu, ktorej súčasťou bola určená športová

aktivita, pri ktorej bol zamestnancovi spôsobený úraz, ktorý bol vyhodnotený ako pracovný,

pričom oba súdy poukázali na potrebu vychádzať z účelu , ako aj účelu

zákona o sociálnom poistení. Keďže zamestnanec vykonával činnosť, ktorá bola predmetom

pracovnej cesty (i keď to bola športová aktivita), nie je potrebné zohľadňovať význam ďalších

zákonných pojmov – teda výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru

alebo inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa. Je preto namieste, prikloniť sa aj

v tomto prípade k širšej interpretácii pracovného úrazu pri vykonávaní inej činnosti na pokyn

zamestnávateľa podľa .

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadala napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu

odvolania, v súlade s bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne je potrebné vyhovieť.

Podľa ak u zamestnanca došlo

pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho

smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého

bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

Podľa poškodený na účely

poskytovania úrazových dávok je zamestnanec, okrem sudcu a prokurátora a fyzická osoba

uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Pokiaľ zamestnávate úraz neuzná za pracovný, môže sa zamestnanec obrátiť na súd.

Spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom o základe nároku poškodeného zamestnanca

na jednotlivé plnenia, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú

pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, treba považovať aj naďalej za spor

vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu.

Nie každý úraz, ku ktorému dôjde v pracovnom čase v priestoroch zamestnávateľa

alebo na pracovisku možno automaticky označovať za úraz pracovný. O otázke, či ide alebo

nejde o pracovný úraz Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať.

Prejednanie a rozhodnutie veci, ktorej predmetom je určenie, že určitý úraz je

pracovný, patrí v zmysle v spojení s do právomoci

všeobecného súdu.

V danom prípade zamestnávateľ žalobkyne písomnosťou zo dňa 4. mája 2009

(oznámenie poistnej udalosti), adresovanou žalovanej, úraz žalobkyne výslovne uznal

za pracovný. Takéto vyhlásenie (uznanie) zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu

záväzné, pokiaľ neplatnosť tohto právneho úkonu neuplatní žalobou na súde

v občianskoprávnom konaní.

Odvolací súd zdôrazňuje, že úlohou súdov v konaní podľa piatej časti (správne

súdnictvo) nie je riešiť otázku či úraz je pracovný alebo nepracovný. Riešenie takej otázky

spadá do právomoci všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní podľa prvej, druhej

a tretej časti

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil,

rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie ( § 250ja ods. 3

).

V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej vrátiť spisový materiál pobočke ako

správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie o nároku žalobkyne

na úrazovú dávku, pričom oba správne orgány sú v novom konaní viazané právnym názorom

odvolacieho súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení

s a úspešnej žalobkyni ich náhradu priznal vo výške 226,52 € vyúčtovania

predloženého právnym zástupcom žalovanej, ktoré považoval za správne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská