Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0e9/381922.640be5.pdf
PDF · 123.09 KB
No categories available
1Nc/67/2011
Najvyšší súd 1Nc 67/2011 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. B., bytom Ž.,
právne zastúpenej JUDr. P. H., advokátom, K., proti odporcom: 1. R. M., bytom R., 2. O. M.,
bytom R., právne zastúpených JUDr. V. J., advokátom Ž., za účasti vedľajšieho účastníka S.,
zastúpeného A., Z., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Čadca
pod. sp. zn. 12C 12/2004 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7Co 22/2011, o námietke
zaujatosti, takto
rozhodol:
Predseda senátu 7Co Mgr. F. D. n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7C 22/2011, (vec
Okresného súdu Čadca vedená pod sp. zn. 12C 12/2004).
O d ô v o d n e n i e
Právny zástupca odporcov 1/ – 2/ podaním zo dňa 22.11.2010 vzniesol námietku
zaujatosti proti predsedovi senátu 7Co Mgr. F. D. z dôvodu, že v minulosti manželka
predsedu senátu zastupovala vedľajšieho účastníka konania poisťovňu A. ako jej
zamestnanec. Odporcovia majú 1/ -2/ majú informáciu že JUDr. D. skončila zamestnanecký
pomer u vedľajšieho účastníka, no nevedia však za akých okolností a z akého dôvodu. Preto
nemožno vylúčiť podozrenie, predchádzajúce zrušovacie rozhodnutie nebolo vydané ( iba
alebo aj ) preto, že sa JUDr. D. s vedľajším účastníkom rozišla v zlom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16
ods. 1 O.s.p.) pristúpil k posúdeniu, či okolnosti oznámené účastníkmi konania spôsobilé
vyvolať pochybnosti o nezaujatosti predsedu senátu Krajského súdu v Žiline Mgr. F. D..
Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až
§ 16 O.s.p.) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie
a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Nestrannosť sa definuje
spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej
strane).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby
voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne
posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka
súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15
O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu
vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania
a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci
nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť
o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti
sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie
aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj
pri svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).
Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné
z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa
vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska
správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nestrannosti, o ktorom svedčí správanie
sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje
judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.
Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych
skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna
nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych
symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť
nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not
only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,
ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt
nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných
prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť
sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.
Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava
účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,
či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c.
Spojené kráľovstvo).
Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá
na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť
sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.
Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného
správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik
pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný
oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej
namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava
považovať objektívne za oprávnenú.
Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne
hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej
nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len
subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by
mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom
k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom
alebo ich zástupcom dosahuje takých charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom
ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle
a nestranne. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2009 sp.zn.
3 Nc 13/2009, prijaté na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu dňa
28. mája 2009).
Pri posudzovaní dôvodnosti podania odporcov 1/ -2/ o skutočnostiach vylučujúcich
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo
zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje
iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
(len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich
zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.).
Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému
prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo
vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,
ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným
spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho
nestrannosť),
2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru
rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu
alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],
3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať
sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie
súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne
51 Nc 67/2011
spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu,
účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti
sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania
a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej
a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.
V danom prípade z podania odporcov 1/ - 2/ vyplýva, že existenciu vzťahu
vylučujúceho z prejednávania a rozhodovania veci a pochybnosti o nezaujatosti predsedu
senátu 7Co Krajského súdu v Žiline Mgr. F. D. vidia vo vzťahu k zamestnancovi zástupcu
vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Najvyšší súd Slovenskej republiky po
preštudovaní spisu zistil, že dňa 16.09.2004 sa pojednávania zúčastnila ako poverený
zamestnanec Mgr I. D. na základe plnej moci ( zápisnica o pojednávaní č.l. 47 a poverenie č.l.
51 spisu ) a dňa 04.08.2005 ( zápisnica o pojednávaní č.l. 81 a poverenie č.l. 86 spisu) na
strane vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ -2/. Podľa vyjadrenia predsedu senátu
Mgr. F. D. (č.l. 463 spisu) jeho manželka ukončila pracovný pomer u vedľajšieho účastníka
ku dňu 30.06.2007. Preto podľa záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vzhľadom
na hore uvedené časové súvislosti a neexistenciu iných skutkových okolností (právny
zástupca odporcov 1/ - 2/ sa osobne zúčastnil oboch pojednávaní, na ktorých bola prítomná aj
zástupkyňa vedľajšieho účastníka, vedľajšieho účastníka zastupovali v priebehu konania rôzni
zamestnanci) ) nie sú naplnené zákonné dôvody pre výnimku z významnej ústavnej zásady, že
nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky).
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, predseda senátu
7Co Mgr. F. D. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta