Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/67/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. B., bytom Ž.,

právne zastúpenej JUDr. P. H., advokátom, K., proti odporcom: 1. R. M., bytom R., 2. O. M.,

bytom R., právne zastúpených JUDr. V. J., advokátom Ž., za účasti vedľajšieho účastníka S.,

zastúpeného A., Z., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Čadca

pod. sp. zn. a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , o námietke

zaujatosti, takto

rozhodol:

Predseda senátu 7Co Mgr. F. D. n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , (vec

Okresného súdu Čadca vedená pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Právny zástupca odporcov 1/ – 2/ podaním zo dňa 22.11.2010 vzniesol námietku

zaujatosti proti predsedovi senátu 7Co Mgr. F. D. z dôvodu, že v minulosti manželka

predsedu senátu zastupovala vedľajšieho účastníka konania poisťovňu A. ako jej

zamestnanec. Odporcovia majú 1/ -2/ majú informáciu že JUDr. D. skončila zamestnanecký

pomer u vedľajšieho účastníka, no nevedia však za akých okolností a z akého dôvodu. Preto

nemožno vylúčiť podozrenie, predchádzajúce zrušovacie rozhodnutie nebolo vydané ( iba

alebo aj ) preto, že sa JUDr. D. s vedľajším účastníkom rozišla v zlom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Žiline (§ 16

ods. 1 ) pristúpil k posúdeniu, či okolnosti oznámené účastníkmi konania spôsobilé

vyvolať pochybnosti o nezaujatosti predsedu senátu Krajského súdu v Žiline Mgr. F. D..

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie

a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane).

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok ().

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby

na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť

o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj

pri svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa

vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska

správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nestrannosti, o ktorom svedčí správanie

sudcu (Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje

judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not

only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c.

Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom

k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje takých charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle

a nestranne. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2009 sp.zn.

, prijaté na rokovaní občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu dňa

28. mája 2009).

Pri posudzovaní dôvodnosti podania odporcov 1/ -2/ o skutočnostiach vylučujúcich

sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky zo

zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, že výnimky z tejto prezumpcie stanovuje

iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

(len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich

zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať

sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie

súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne

51

spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k prejednávanému prípadu,

účastníkom konania a ich zástupcom vždy vecný, profesionálny prístup. Miera schopnosti

sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania

a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej

a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva.

V danom prípade z podania odporcov 1/ - 2/ vyplýva, že existenciu vzťahu

vylučujúceho z prejednávania a rozhodovania veci a pochybnosti o nezaujatosti predsedu

senátu 7Co Krajského súdu v Žiline Mgr. F. D. vidia vo vzťahu k zamestnancovi zástupcu

vedľajšieho účastníka na strane odporcov. Najvyšší súd Slovenskej republiky po

preštudovaní spisu zistil, že dňa 16.09.2004 sa pojednávania zúčastnila ako poverený

zamestnanec Mgr I. D. na základe plnej moci ( zápisnica o pojednávaní č.l. 47 a poverenie č.l.

51 spisu ) a dňa 04.08.2005 ( zápisnica o pojednávaní č.l. 81 a poverenie č.l. 86 spisu) na

strane vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ -2/. Podľa vyjadrenia predsedu senátu

Mgr. F. D. (č.l. 463 spisu) jeho manželka ukončila pracovný pomer u vedľajšieho účastníka

ku dňu 30.06.2007. Preto podľa záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vzhľadom

na hore uvedené časové súvislosti a neexistenciu iných skutkových okolností (právny

zástupca odporcov 1/ - 2/ sa osobne zúčastnil oboch pojednávaní, na ktorých bola prítomná aj

zástupkyňa vedľajšieho účastníka, vedľajšieho účastníka zastupovali v priebehu konania rôzni

zamestnanci) ) nie sú naplnené zákonné dôvody pre výnimku z významnej ústavnej zásady, že

nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( Slovenskej

republiky).

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, predseda senátu

7Co Mgr. F. D. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta