Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/230/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. S., bývajúcej v B.,

proti žalovaným 1/ G. J., bývajúcej v S.S., 2/ J. J., bývajúcej v S.S., 3/ M. J., bývajúcom

v S.S. a 4/ J. J., bývajúcom v S.S., zastúpených JUDr. D. T., advokátom so sídlom v B.,

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. V-2 , o dovolaní žalovaných proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 23. marca 2010 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava III 7. júla 1995 sa právny predchodca

žalobkyne domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 29. júna 1994, uzavretej so

žalovanou 1/ a právnym predchodcom žalovaných 2/ - 4/ ako kupujúcimi, ktorej predmetom

2

bol predaj parcely č. X., záhrady o výmere X. mv katastrálnom území V. (ďalej len „sporná

parcela“), vytvorenej geometrickým plánom Ing. M. L. z 31. mája 1994 (ďalej len

2

„geometrický plán“) z parcely č. X. o výmere X. m, zapísanej Správou katastra B. na LV

č. X. kat. územia V. (ďalej len „pôvodná parcela“) a na základe ktorej bol 26. júla 1994

Katastrálnym úradom v B. Správou katastra B. povolený pod č. V. vklad vlastníckeho práva

v prospech kupujúcich a vlastnícke právo bolo zapísané na LV č. X. (ďalej len „kúpna

zmluva“). Určenia neplatnosti kúpnej zmluvy sa právny predchodca žalobkyne domáhal

z dôvodov, že pri kúpe nebol vypracovaný znalecký posudok, dohodnutá kúpna cena bola

nižšia ako by bola cena podľa vyhlášky č. , ktorá kúpna cena mu ani nebola

vyplatená a že bol kupujúcimi uvedený do omylu tým, že namiesto dohodnutej darovacej

2

zmluvy mu bola na podpis predložená kúpna zmluva, ktorú podpísal, hoci v čase podpisu

kúpnej zmluvy, právne následky svojho konania nebol schopný posúdiť, vzhľadom na svoj

zlý zdravotný stav. V žalobe uviedol, že v nadväznosti na kúpnu zmluvu uzavrel 29. júna

1994 s kupujúcimi podľa aj Dohodu, v ktorej sa kupujúci

zaviazali spornú parcelu na vlastné náklady oplotiť, poskytnúť mu starostlivosť počas

choroby alebo nevládnosti a pre prípad smrti zabezpečiť pohreb. V priebehu konania

žalobkyňa rozšírila dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy o jej neurčitosť z toho dôvodu, že

geometrický plán, ktorým bola sporná parcela odčlenená od pôvodnej parcely, netvoril

so zmluvou jednu listinu. Zároveň požiadala súd o pripustenie rozšírenia žaloby o uloženie

povinnosti žalovaným vypratať spornú parcelu, ktoré rozšírenie súd pripustil.

Okresný súd Bratislava III v poradí tretím rozsudkom z 30. septembra 2005 č.k.

V-2 -315 určil, že kúpna zmluva je neplatná. Žalovaným uložil povinnosť

vypratať spornú parcelu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť žalobkyni náhradu

trov konania v sume 638,85 Eur (19.246,-- Sk) k rukám jej právneho zástupcu do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou

kúpnej zmluvy podľa . Na základe vykonaného

dokazovania mal za to, že geometrický plán, ktorým došlo k odčleneniu spornej parcely

od pôvodnej parcely netvoril s kúpnou zmluvou jediný listinu, nebol jej súčasťou (ani

prílohou v celom administratívnom spise), hoci kúpna zmluva v čl. II na geometrický plán

odkazovala. Skutočnosť, že geometrický plán bol súčasťou zbierky listín, považoval za

právne irelevantné. Poukázal na , podľa ktorého,

ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,

je neplatný; na a , podľa ktorého, zmluvy o prevodoch

nehnuteľností musia mať písomnú formu a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine

a na stanovisko NS SR (rozhodnutie NS SR ). Podľa stanoviska, ak je

zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste, alebo ak je jej súčasťou

geometrický plán potvrdený príslušným orgánom, potom zákonnej požiadavke, že prejavy

vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, zodpovedá len také spojenie jednotlivých

hárkov, aby tieto tvorili technický (nie vôľovo či obsahovo) nedeliteľný celok, teda jednu

listinu, a to už pred podpísaním zmluvy. Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých

listín nespĺňa prejav vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrenej v zmluve

rešpektovať , avšak bez patričného pevného spojenie

3

(zošitia) jednotlivých listín (hárkov), napr. len kovovou sponou a pod. Spôsob pevného

spojenia (zošitia) bude podobný ako u listín a iných dodatkov, ktoré spája vo svojej činnosti

notár alebo znalec. Splnenie tejto technickej podmienky je povinný skúmať katastrálny orgán

v rámci posudzovania platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti a v prípadnom spore

o neplatnosť takejto zmluvy podľa i súd v občianskom

súdnom konaní. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že v preskúmavanom

prípade je kúpna zmluva neplatná a v súlade s , podľa

ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene

zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje, uložil

žalovaným aj povinnosť spornú parcelu vypratať.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných rozsudkom z 23. januára 2007

sp. zn. zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietol. Vychádzal

z názoru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení

neplatnosti kúpnej zmluvy podľa (ďalej len

„“), z ktorého dôvodu ani nepristúpil k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového

stavu z hľadiska (ne)existencie dôvodov zakladajúcich neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobu

o uloženie povinnosti vypratať spornú parcelu zamietol z toho dôvodu, že sporná parcela,

ktorú mali žalovaní vypratať, v registri nehnuteľnosti neexistuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobkyne uznesením z 19. marca

2009 sp. zn. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/

spočívajúcou v tom, že odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa

svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch, keď konštatoval procesnú

neprípustnosť žaloby v zmysle Žalobkyni tým odňal právo namietať

správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde, čím jej fakticky odňal možnosť

konať pred súdom.

Krajský súd opätovne prejednal vec a rozsudkom z 23. marca 2010 sp. zn.

so súhlasom žalovaných pripustil späťvzatie návrhu v časti uloženia

povinnosti žalovaným vypratať spornú parcelu, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti

4

zrušil a konanie zastavil. Ďalej určil, že kúpna zmluva je neplatná a že nehnuteľnosti,

nachádzajúce sa v k.ú. V., obec V., zapísané na LV č. X., vedenom Katastrálnym úradom

2

v B., Správa katastra S. ako pozemky registra C, parcela č. X., záhrada o výmere X. ma

2

parcela č. X., záhrada o výmere X. m(ďalej len „sporné parcely“), patria do dedičstva po ich

výlučnom vlastníkovi, právnom predchodcovi žalobkyne. V napadnutej časti týkajúcej sa

náhrady trov prvostupňového konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobkyni

nepriznal náhradu trov konania a zároveň jej nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania.

Takto rozhodol po tom, čo podľa a v spojení s na

pojednávaní (zápisnica na č.l. 410) pripustil zmenu žaloby, keď mal za to, že výsledky

doterajšieho konania boli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Zmena petitu

spočívala v bližšej špecifikácii kúpnej zmluvy a v rozšírení petitu o určenie, že sporné parcely

patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne. Odvolací súd po vrátení veci

dovolacím súdom otázku naliehavého právneho záujmu posudzoval podľa novej právnej

úpravy, platnej v čase jeho rozhodovania a dospel pritom k záveru, že žalobkyňa má

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy podľa ,

z ktorého dôvodu pristúpil k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu z hľadiska

(ne)existencie dôvodov zakladajúcich neplatnosť kúpnej zmluvy. Krajský súd sa so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa ohľadom určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy stotožnil a jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. K pripusteniu rozšírenia

žaloby a zároveň k rozhodnutiu, ktorým určil, že sporné parcely patria do dedičstva po

právnom predchodcovi žalobkyne uviedol (okrem toho, ako už bolo vyššie uvedené, že

výsledky doterajšieho konania boli podkladom pre konanie o tomto zmenenom, rozšírenom

návrhu), že ak je v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaná iná osoba ako poručiteľ, a ak

je medzi touto osobou a dedičom sporná otázka platnosti právneho úkonu, na základe ktorého

sa nadobudlo vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, nie je súd v konaní o dedičstve oprávnený

túto spornú otázku riešiť a v nadväznosti na to posudzovať, či bol poručiteľ ku dňu svojej

smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Preto podľa jeho názoru, dedič má na určení, že

určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi naliehavý právny záujem, keďže existencia alebo

neexistencia práva či právneho vzťahu nemôže byť určovaná za dobu minulú (určenie, že

poručiteľ v čase svojej smrti bol vlastníkom veci), ale rozhodujúci je aj tu stav v čase

vyhlásenia rozhodnutia ( ).

Proti rozhodnutiu krajského súdu podali dovolanie žalovaní podľa § 237 a § 238 ods. 1

a 2 z dôvodov podľa v spojení s a a podľa

Podľa ich názoru im bola v konaní odňatá možnosť konať pred

súdom tým, že súdy nevykonali všetky nimi navrhované dôkazy, že z vykonaného

dokazovania vyvodili nesprávne skutkové závery, že v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo a že odvolací súd pripustil zmenu žaloby, čím im odňal právo namietať dôvodnosť

a oprávnenosť zmeneného návrhu na inštančne vyššom súde. Ohľadom rozhodnutia vo veci

samej namietali jej nesprávne právne posúdenie. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

navrhli rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a prizná

im náhradu trov dovolacieho konania, resp. zrušiť rozsudok prvostupňového i odvolacieho

súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšieho konanie. Zároveň požiadali o odklad

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovaných. Vo vyjadrení k dovolaniu sa stotožnila

s rozhodnutím odvolacieho súdu. Poukázala na to, že nejde o zmeňujúci rozsudok, ani

o rozhodnutie, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a konanie nie je ani postihnuté vadou podľa , z ktorého

dôvodu dovolanie prípustné nie je a prípadné nesprávne právne posúdenie prípustnosť

dovolania nezakladá. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla dovolanie odmietnuť

a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania za právne zastupovanie v dovolacom konaní

vo výške 117,22 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle nezistil splnenie

predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia a v súlade s ustálenou

praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Jeho úpravou v občianskom súdnom konaní je dotknutý princíp

nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodnutí súdov, ktoré nadobudli právoplatnosť. Dovolaním

preto možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon

výslovne pripúšťa ( ).

Dovolací súd je podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania i včas uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo

dovolanie odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( )

sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež inými vadami, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa, hoci vo výroku svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudok okresného súdu

mení.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 237 a § 238

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

7

vysloveného v tejto veci ( ), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

(238 ods. 3 ).

Dovolaním žalovaných je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudkov uvedených v , proti ktorým je dovolanie prípustné; prípustnosť

ich dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Pokiaľ dovolatelia vychádzali z názoru, že ide o rozhodnutie zmeňujúce a zároveň

rozhodnutie, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci, k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné.

To, že odvolací súd označil svoje rozhodnutie ako zmeňujúce, neznamená bez

ďalšieho, že o zmeňujúce rozhodnutie aj skutočne ide. Zmenu rozhodnutia súdu prvého

stupňa totiž nemožno vyvodiť len z formálneho označenia výroku rozhodnutia, ale

predovšetkým z porovnania jeho vecného obsahu a obsahu rozhodnutia súdu prvého stupňa

vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že prípustnosť dovolania

je proti zmeňujúcemu rozsudku založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu

a rozsudku prvého stupňa. Súdna prax dospela už skôr k záveru, že pre úvahu, či ide

o rozsudok zmeňujúci, je rozhodujúce nie to, ako ho odvolací súd označil a či formálne

rozhodol podľa alebo či postupoval podľa , ale to, či posúdil práva

a povinnosti v právnych vzťahoch účastníkov konania po obsahovej stránke inak než súd

prvého stupňa (por. napr. R 12/1994, rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn.

). O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti, významné pre rozhodnutie

veci posúdili oba súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva

a povinnosti účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie

veci, pokiaľ nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne

konštituujúci alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre

posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, tak nie je významné formálne

hľadisko, ale obsahové hľadisko. Významné nie je ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch

stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové

8

hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu

rovnako, nejde o zmeňujúci rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok. V preskúmavanom

prípade krajský súd síce formálne označil výrok svojho rozhodnutia vo veci samej ako

„zmenu“ rozsudku súdu prvého stupňa, avšak po porovnaní vecného obsahu rozhodnutí oboch

súdov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že ide o potvrdzujúce rozhodnutie

krajského súdu, ktorým sa tento súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa. Odvolací súd totiž zhodne so súdom prvého stupňa uzavrel, že kúpna zmluva

je neplatná. Keďže právny záver súdov o neplatnosti kúpnej zmluvy bol rovnaký, nemožno

vyvodiť záver, že rozhodnutie odvolacieho súdu je obsahovo odlišné od rozhodnutia súdu

prvého stupňa v tejto časti. Zmena v preskúmavanom prípade spočívala len v bližšom

označení (špecifikácii) kúpnej zmluvy, ktorej určenie neplatnosti bolo predmetom konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal zo spisu preukázané, že žalobkyňa podala

odvolaciemu súdu návrh na pripustenie zmeny žaloby, spočívajúcej v bližšom označení

kúpnej zmluvy a v rozšírení žaloby o určenie, že sporné parcely patria do dedičstva

po právnom predchodcovi žalobkyne. O tomto návrhu rozhodol odvolací súd podľa § 95

ods. 1 a 2 v spojení s na pojednávaní (zápisnica na č.l. 410) tak, že

pripustil zmenu (vrátane rozšírenia) žaloby, keď mal za to, že výsledky doterajšieho konania

boli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Na základe uvedeného možno konštatovať,

že odvolací súd, ako vyplýva z obsahu spisu, svoje rozhodnutie o určení, že kúpna zmluva

je neplatná, založil na skutočnosti, ktorou sa už pred ním zaoberal súd nižšieho stupňa. Možno

preto uzavrieť, že nejde o zmeňujúce rozhodnutie a za tejto situácie Najvyšší súd Slovenskej

republiky musí konštatovať, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia

dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval)

a dovolateľmi vytýkané nesprávne právne posúdenie by malo za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladalo by ale prípustnosť dovolania. Posúdenie, či odvolací súd

(ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, by prichádzalo do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné.

V preskúmavanej veci však neboli splnené ani ďalšie podmienky prípustnosti

dovolania vyplývajúce z ustanovenia Dovolací súd totiž nevyslovil právny názor,

od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť ( ). Zo spisu síce vyplýva, že

9

dovolací súd v preskúmavanej veci uznesením zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou

podľa spočívajúcou v tom, že odvolací súd v porovnaní s rozsudkom

súdu prvého stupňa svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch, keď

konštatoval procesnú neprípustnosť žaloby v zmysle Od uvedeného

záveru sa však odvolací súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí neodchýlil. Zhodne

so súdom prvého stupňa bol toho právneho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú zmenu právneho názoru vo svojom rozhodnutí

odôvodnil. V preskúmavanej veci nejde ani o potvrdzujúci rozsudok, v ktorom odvolací súd

vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (238 ods. 3

). Keďže dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedený v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Žalovaní v dovolaní nenamietali, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle

až c/, a a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla

v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť ich dovolania preto ani z týchto ustanovení

nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1

, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom

10

a či sa v tej istej veci už prv právoplatne rozhodlo ( v spojení

s a ).

Pod odňatím možnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu

právny poriadok priznáva.

Pri posudzovaní dovolania v preskúmavanej veci je zrejmé, že prípustnosť dovolania

podľa vyvodzovali žalovaní z toho, že k odňatiu možnosti konať pred

súdom došlo tým, že súdy nevykonali všetky nimi navrhované dôkazy, že z vykonaného

dokazovania vyvodili nesprávne skutkové závery a že odvolací súd pripustil zmenu žaloby,

čím im odňal právo namietať dôvodnosť a oprávnenosť zmeneného návrhu na inštančne

vyššom súde.

K námietke dovolateľov, že súd nevykonal všetky nimi navrhnuté dôkazy, dovolací

súd uvádza, že síce ukladá účastníkom konania povinnosť označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov

vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania (napr. výsluchom

svedkov) a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu

na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie účastníkov konania. Najvyšší súd

Slovenskej republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom

vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť

skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu

11

v zmysle ; v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999 uviedol, že ak súd v priebehu

konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

S poukazom na obsahovo zhodné závery, ku ktorým dospel dovolací súd aj v prejednávanej

veci, možno preto konštatovať, že ak súd v priebehu konania nevykoná všetky navrhované

dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle , lebo to nemožno

považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (R 125/1999, R 6/2000). Dovolací súd

môže v dovolacom konaní prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len v prípade, ak

je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci

nešlo).

Dovolatelia ďalej namietali, že odvolací súd zistené skutočnosti nesprávne vyhodnotil

a z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery (napr. že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že geometrický plán bol súčasťou kúpnej zmluvy, že tvoril s kúpnou

zmluvu jednu listinu) a tieto po právnej stránke nesprávne posúdil. Aj v tomto prípade ide

o námietky, ktoré i keby boli opodstatnené (dovolací súd sa ich dôvodnosťou nemohol

zaoberať), by nezakladali procesnú vadu konania v zmysle , zakladajúcu

prípustnosť ich dovolania podľa tohto ustanovenia. V zmysle dôkazy hodnotí súd

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu síce vecne nesprávne, no táto skutočnosť nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle

Pokiaľ ide o námietku, že tým, že odvolací súd pripustil rozšírenie žaloby o určenie, že

sporné parcely (vytvorené v rámci Registra obnovenej evidencie pozemkov zo spornej

parcely, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy) patria do dedičstva po právnom predchodcovi

žalobkyne a žalobe v tejto časti vyhovel, žalovaným odňal možnosť konať pred súdom,

dovolací súd uvádza, že tento výrok považuje za výrok súvisiaci s výrokom o určení

neplatnosti kúpnej zmluvy a naň nadväzujúci, pre ktorý výrok bola v podstate otázka platnosti

kúpnej zmluvy otázkou prejudiciálnou (predbežnou). Zo spisu vyplýva, že v konaní pred

odvolacím súdom (ktorý pojednávanie po podaní návrhu na rozšírenie žaloby odročil) neboli

12

žalovanými namietané žiadne dôvody (okrem, podľa ich názoru, uzavretej kúpnej zmluvy),

pre ktoré by sporné parcely nemali patriť do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne

(a ktoré dôvody by bolo potrebné v konaní skutkovo a právne posúdiť), ktorý ako vlastník

uzavrel s kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej určenia neplatnosti sa domáhal a ktorá neplatnosť

bola v konaní určená. Rozhodnutím o určení neplatnosti kúpnej zmluvy sa obnovuje

vlastnícke právo pôvodného vlastníka. V preskúmavanom prípade právneho predchodcu

žalobkyne, ktorý však počas konania zomrel. Určením, že sporné parcely v preskúmavanom

prípade patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne sa nič nemení na právnom

postavení žalovaných, keďže ich právne postavenie (či sú alebo nie sú vlastníkmi sporných

parciel) záviselo od rozhodnutia (resp. prejudiciálneho posúdenia) otázky platnosti kúpnej

zmluvy. Pokiaľ preto krajský súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je neplatná (a v tejto časti

potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu) a po úprave petitu a pripustení jeho zmeny určil

tiež, že sporné parcely, vytvorené zo spornej parcely, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy

patria po smrti právneho predchodcu žalobkyne (predávajúceho z kúpnej zmluvy)

do dedičstva po ňom a v odvolacom konaní neboli žalovanými namietané iné dôvody, titulom

ktorých by boli vlastníkmi sporných parciel oni a nie právny predchodca žalobkyne, neodňal

im možnosť konať pred súdom. V súvislosti s potvrdzujúcim rozhodnutím, určujúcim

neplatnosť kúpnej zmluvy sa totiž na právnom postavení žalovaných určením, že sporné

parcely patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne, nič nemení.

Dovolatelia podaním došlým súdu po uplynutí lehoty na podanie dovolania rozšírili

dôvod dovolania aj o vadu konania podľa Podľa ich názoru bolo

v preskúmavanej veci už prv právoplatne rozhodnuté. Napriek tomu, že uvedený dôvod

dovolania uplatnili dovolatelia po uplynutí lehoty, dovolací súd považuje za potrebné osobitne

sa vyjadriť i k tomuto dovolaciemu dôvodu, nakoľko je vadami podľa povinný

obligatórne sa zaoberať. Vadu konania spočívajúcu v dovolatelia videli

v tom, že okresný súd svojim prvým rozsudkom žalobu zamietol, proti ktorému

rozhodnutiu žalobkyňa odvolanie nepodala a žalovaní ho podali len proti výroku o trovách

konania a proti opravnému uzneseniu okresného súdu, ktorým opravil výrok rozsudku tak, že

určil, že kúpna zmluva je neplatná (ďalej len „opravné uznesenie“). Podľa ich názoru,

odvolací súd, rozhodujúci o ich odvolaní, nezákonne zrušil prvý rozsudok okresného súdu

v celom rozsahu. Ako už bolo vyššie uvedené, v preskúmavanej veci už Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodoval (č.l. 388). Obligatórne bol povinný i vtedy sa zaoberať

vadami podľa (i keby namietané neboli) a v prípade ich zistenia bol povinný na

13

takéto vady prihliadať. Z jeho rozhodnutia nevyplýva, že by takúto vadu zistil. Dovolací súd

dopĺňa, že v preskúmavanej veci odvolací súd na základe odvolania žalovaných z dôvodu

nepreskúmateľnosti a zmätočnosti (výrok rozhodnutia bol v rozpore s odôvodnením)

napadnutý prvý rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V konaní tak nejde o vec, o ktorej už bolo prv právoplatne

rozhodnuté.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalovaných smerovalo

proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné podľa nie je. Keďže

neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky ich dovolanie ako neprípustné odmietol ( veta prvá v spojení

s ). Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou

vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd nemohol

zaoberať.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože

náklady žalobkyne spojené s odmenou jej právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu

nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť za potrebné na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. novembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková