Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)adc/381258.b7b3e4.pdf
PDF · 187.86 KB
No categories available
4Cdo/24/2011
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a členov senátu JUDr. Edity Bakošovej a JUDr. Ľubora Šeba, v právnej
veci ţalobcov 1/ D. B., bývajúcej v S., 2/ M. L., bývajúceho v B., obaja zastúpení JUDr. D.
V., advokátkou v B., 3/ N. R., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. J. Š., advokátom v B.,
proti ţalovanej H. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. D. D., advokátom v B., N.. M. B.,
o určenie neplatnosti závetu, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9 C
116/2005, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12
Co 47/2009 z 5. mája 2010, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 23. októbra 2008 č.k. 9 C 116/2005-183
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe závet poručiteľa K. R., zomrelého
X. je neplatný, ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanej náhradu
trov konania v sume 2 500,-- Sk (82 61 Eur) a tieţ na účet súdu náhradu trov konania štátu
v sume 20 695,-- Sk (686,94 Eur), všetko do troch dní a vzájomný návrh ţalovanej na náhradu
škody vylúčil na samostatné konanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z vykonaného
dokazovania mal preukázané, ţe poručiteľ zriadil vlastnoručný závet, ktorý podpísal pred
príslušným pracovníkom Mestskej časti Bratislava - Dúbravka 7. júla 2004. Závet bol
urobený slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne, poručiteľ nekonal v duševnej poruche, ktorá
by ho robila na takýto právny úkon neschopným. Záver, ţe poručiteľ napísal závet vlastnou
rukou vyplýva z písmoznaleckého posudku č. X., znalca z odboru písmoznalectva, Mgr. M.
K., z 5. júla 2008, ktorý ustálil, ţe poručiteľ napísal sám v celom znení vlastnou rukou závet,
aj ho sám podpísal, avšak bez uvedenia dátumu. Súd prvého stupňa uviedol, ţe neplatnosť
závetu nemôţe spôsobiť skutočnosť, ţe poručiteľ po podpísaní poslednej vôle hneď neuviedol
i dátum a podpis a tieto údaje na závete boli doplnené aţ na matričnom úrade pred príslušným
pracovníkom, keď jednou z podstatných náleţitostí závetu je, aby z neho bol zjavný dátum,
kedy bol podpísaný. Ďalej súd prvého stupňa zdôraznil, ţe je nepochybné, ţe poručiteľ závet
vlastnoručne podpísal, lebo podpis uznal za vlastný na úrade 7. júla 2004 a v deň jeho
podpísania bol uvedený aj dátum a urobil tak s najväčšou pravdepodobnosťou preto, aby dal
váţnosť aktu, ktorý urobil. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods.
1 O.s.p. a vznikom trov ţalovanej na zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 5. mája 2010 zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil, ţe závet poručiteľa K. R. zo 7. júla 2003 je
neplatný, ţalobcom náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a ţalovanej uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ a 3/ náhradu trov konania (zrejme odvolacieho – pozn.
dovolacieho súdu) v sume 297,82 Eur a ţalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania
v sume 283,08 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, ţe pokiaľ ide
o dátum spísania závetu, aj ten musí byť napísaný vlastnou rukou poručiteľa a musí byť
úplný. Závet poručiteľa bol síce napísaný vlastnou rukou, avšak absentuje v ňom podstatná
náleţitosť potrebná pre platnosť závetu a to deň, mesiac a rok, kedy bol závet vyhotovený.
Preto nemoţno povaţovať predmetný závet za platný. Dátum uvedený v závete je dátumom,
kedy došlo k overeniu podpisu na Mestskej časti Bratislava–Dúbravka, naviac tento dátum je
napísaný pracovníčkou, ktorá overovala pravosť podpisu poručiteľa. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na právnom zastúpení.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, navrhla ho zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe uplatňuje
dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namieta, ţe neplatnosť závetu nemôţe
spôsobiť skutočnosť, ţe poručiteľ po podpísaní poslednej vôle neuviedol dátum a podpis
a tieto údaje boli doplnené aţ na matrike, kde bol závet vlastnoručne podpísaný a overený.
Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovanej ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 veta druhá O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalovanej nie je dôvodné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. Dovolateľka ţiadnu z týchto vád nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom
konaní najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolacom konaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľka nenamietala a ani dovolací
súd jej existenciu z obsahu spisu nezistil.
Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak súd nepouţil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe neplatnosť závetu nemôţe
spôsobiť skutočnosť, ţe poručiteľ v závete neuviedol dátum jeho podpísania, keďţe svoj
podpis uznal za vlastný na mestskom úrade a v tento deň bol uvedený aj dátum úkonu.
Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe vzhľadom na absenciu
uvedenia dátumu v závete, nemoţno tento povaţovať za platný, pretoţe sa jedná o podstatnú
náleţitosť potrebnú pre jeho platnosť.
Podľa ustanovenia § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môţe závet buď
napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo
vo forme notárskej zápisnice.
Podľa ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v kaţdom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa ustanovenia § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť
napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.
Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým osobne
a v predpísanej forme robí dispozíciu so svojím majetkom pre prípad svojej smrti. Závet musí
byť platný ako právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) a musí spĺňať aj ďalšie
náleţitosti (§ 476 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré sú stanovené práve preto, ţe ide
o dispozíciu pre prípad smrti. Sprísnené poţiadavky sú odôvodnené preto, ţe prípadné
nejasnosti uţ nebude moţné po smrti poručiteľa odstrániť a zistiť tak jeho skutočný úmysel.
Pre všetky druhy závetu je preto spoločná poţiadavka písomnej formy a uvedenie dňa,
mesiaca a roka, kedy bol podpísaný. Všetky zákonné náleţitosti musí závet spĺňať najneskôr
k okamţiku smrti poručiteľa (por. § 38 a nasl., § 460, § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Pre platnosť vlastnoručného (holografného) závetu (§ 476a Občianskeho zákonníka) sa
vyţaduje po formálnej stránke, aby ho napísal priamo poručiteľ a to písaným písmom, ktoré je
prejavom jeho osobnosti vyplývajúcej z jeho rukopisu. Môţe ísť preto o akúkoľvek abecedu,
aj o pouţitie tlačeného písma, nesmie však ísť o mechanické znaky alebo o pouţitie
mechanických písacích pomôcok (holografné aj alografné) a písmo musí byť čitateľné.
Nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu je podpis, ktorý musí dostatočne identifikovať
pisateľa a musí obsahovať dátum, kedy bol podpísaný.
Pre posúdenie, či v holografnom závete musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol
podpísaný, uvedený vlastnou rukou poručiteľa alebo či postačuje, aby tieto údaje boli v tomto
závete uvedené aj inak je podstatné, ţe táto náleţitosť závetu je uvedená v druhom odseku
ustanovenia § 476 Občianskeho zákonníka. Z tohto zaradenia vyplýva, ţe poţiadavka, ţe
„v kaţdom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je
neplatný“, sa vzťahuje k ustanoveniu § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom sú
uvedené všetky formy, v ktorých môţe byť závet poručiteľom vyhotovený. Poţiadavka
uvedená v ustanovení § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda znamená, ţe deň, mesiac
a rok, kedy bol závet podpísaný, platí tak pre závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ako aj
zriadený v inej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice (por. slová
„V kaţdom závete...“).
Ustanovenie § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neuvádza, ako musí byť uvedený
deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný. Odpoveď je potrebné hľadať v ustanoveniach,
ktoré upravujú spôsob zriadenia jednotlivých zákonných foriem závetu. Tak, ako je zrejmé, ţe
v závete zriadenom formou notárskej zápisnice musí byť deň, mesiac a rok, kedy bol
podpísaný, uvedený v notárskom zápise a ţe pri závete zriadenom v inej písomnej forme
(alografnej) so svedkami musí byť uvedený v texte závetu napísanom poručiteľom, prípadne
pisateľom, je nepochybné, ţe pri holografnom závete musia byť všetky náleţitosti (celý text)
závetu napísaný vlastnou rukou poručiteľa. V prípade, ţe by dátum (deň, mesiac a rok), kedy
bol závet podpísaný, bol v závete uvedený niekým iným neţ poručiteľom, nie je moţné
hovoriť o tom, ţe by závet bol poručiteľom napísaný jeho vlastnou rukou. Holografný závet,
ktorý nebol napísaný vlastnou rukou poručiteľa (por. ustanovenie § 476a Občianskeho
zákonníka), je neplatný (obdobne por. rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 5/2003 uverejnený
v ZSP 5/2003 pod č. 62).
V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, ţe v holografnom
závete poručiteľa nebol jeho vlastnou rukou uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol závet
podpísaný. Listina v tomto smere obsahuje len „osvedčenie podpisu“ vystavené Mestskou
časťou Bratislava - Dúbravka zo 7. júla 2003, podľa ktorého poručiteľ podľa osvedčovacej
knihy pod číslom 1019/2003 uznal svoj podpis za vlastný (t.j. nepodpísal závet v prítomnosti
pracovníka osvedčujúceho podpis). Záver odvolacieho súdu o tom, ţe tento závet je
neplatným právnym úkonom, je za tohto skutkového stavu veci správny, keď deň podpisu
závetu nebol ani preukázaný. Dovolateľka tak neopodstatnene namieta, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.).
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej zamietol
V dovolacom konaní (procesne) úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešní účastníci nepodali v dovolacom konaní návrh na uloţenie
povinnosti nahradiť im trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.), preto im dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová