Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-17-2019.pdf
PDF · 252.3 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. V. F. XXXX/ XX, XXX XX X., zast.: JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., advokátka, so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, proti žalovaným: 1.) Z. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. O.Ž. XX, XXX XX Y. I., 2.) S. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. XX - F., XXX XX G., obaja zast. advokátskou kanceláriou: URBÁNI & Partners s.r.o. Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti závetu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o určenie, že podpis na závete poručiteľa, spísaný notárom JUDr. Martou Jurinovou, na Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej v Lučenci dňa 20.03.2018 vo forme Notárskej zápisnice N 149/2018, Nz 8806/2018, NCR za 1762/2018, NCR ls 8955/2018 nepatrí poručiteľovi Pavlovi Kandovi z a m i e t a .
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Súd žalobu o určenie, že závet poručiteľa spísaný JUDr. Martou Jurinovou, na Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej v Lučenci dňa 20.03.2018 vo forme Notárskej zápisnice N 149/2018, Nz 8806/2018, NCR za 1762/2018, NCR ls 8955/2018 je neplatný z dôvodu chýb v uvedení miesta, podpisu a otlačku pečiatky, chýb v texte, ktorý je dopisovaný rukou z a m i e t a .
IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
V. Súd žalobu o určenie, že závet poručiteľa spísaný JUDr. Martou Jurinovou, na Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej v Lučenci dňa 20.03.2018 vo forme Notárskej zápisnice N 149/2018, Nz 8806/2018, NCR za 1762/2018, NCR ls 8955/2018 je neplatný z dôvodu nedostatku prejavu vôle zo strany poručiteľa z a m i e t a .
VI. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
VII. Súd u r č u j e, že závet poručiteľa, spísaný notárom JUDr. Martou Jurinovou, na Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej v Lučenci dňa 20.03.2018 vo forme Notárskej zápisnice N 149/2018, Nz 8806/2018, NCR za 1762/2018, NCR ls 8955/2018 j e n e p l a t n ý .
VIII. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania
IX. Súd žalobu o určenie, že dedičmi po poručiteľovi K. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X.D., A. XXX/XX, K. G. K. Č.. XX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX nie sú Z. Y., V.. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. XX, K. G. G. - F. Č.. XX a S. Y., V.. U., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. - F. Č.. XX z a m i e t a .
X. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
XI. Súd žalobu o určenie, že dedičom po poručiteľovi K. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. X., A.M. XXX/XX, K. G. K. Č.. XX, L. O. XX.XX.XXXX je zo zákona Z. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V. F. Č.. XX XXX XX X. z a m i e t a .
XII. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Lučenec dňa 07.06.2019 domáhal určenia: ad 1) že podpis na závete poručiteľa, spísaný pred notárom JUDr. Martou Jurinovou vo forme notárskej zápisnice dňa 20.03.2018 č. N 149/2018 , Nz 8806/2018, NCRza 1762/2018, NCRIs 8955/2018, ktorým poručiteľ určil závetných dedičov Z. Y. M. S. Y. nepatrí poručiteľovi K. H., J.. XX.XX.XXXX, zomrelému dňa XX.XX.XXXX, ad 2) že závet poručiteľa je neplatný z dôvodu chýb v uvedení miesta podpisu a otlačku pečiatky, chýb v texte, ktorý je dopisovaný rukou ad 3) že závet poručiteľa je neplatný z dôvodu nedostatku prejavu vôle zo strany poručiteľa K. H., ad 4) že závet poručiteľa spísaný notárkou JUDr. Martou Jurinovou vo forme notárskej zápisnice je neplatný, ad 5) že dedičmi nie sú Z. Y. a S. Y. ad 6) že dedičom po poručiteľovi K. H., J.. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX je zo zákona Z. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V. F. Č.. XX, XXX XX X..
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že je jediným zákonným dedičom po bratovi K. H., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX ako vdovec, nakoľko zomrela pred ním jeho manželka a aj jeho syn K. H. S... V žalobe uviedol, že nebohému K. H. zabezpečoval starostlivosť podľa potreby v obci Pravica č. 16 a aj v Lučenci, na ul. Garbiarska, kde žil niekoľko rokov. Po zomrelom K. H. prebieha dedičské konanie, vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 2D/152/2018, pred súdnym komisárom ustanoveným súdom, JUDr. Mariánom Jurinom. Dňa 26.04.2019 sa vykonalo prejednanie dedičstva na notárskom úrade JUDr. Mariána Jurinu, ktorý mu vytýčil lehotu na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu na Okresnom súde Lučenec. Žalobca uviedol, že jeho brat zanechal závet vo forme notárskej zápisnice č. N 149/2018, Nz 8806/2018, NCR za 1762/2018, NCR Is 8955/2018 zo dňa 20.03.2018, v ktorom všetok svoj majetok a majetkové práva zanechal do výlučného vlastníctva žalovanému 1/ a podiel domovej nehnuteľnosti v Lučenci, na Garbiarskej ul. 602/22 žalovanej 2/. Žalobca uviedol, že o spísaní závetu, ktorým jeho nebohý brat celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odkázal žalovaným sa dozvedel až od notára na dedičskom konaní, na ktoré ho zavolal večer pred jeho vykonaním sám žalovaný 1/. K poskytovaniu starostlivosti nebohému K. H. žalobca v žalobe uviedol, že osobnú starostlivosť nebohému zabezpečoval predovšetkým jeho nevlastný syn Z. H., keďže jeho psychický stav už nebol dobrý. Rovnako sa o nebohého starala aj jeho neter Z. H., a tiež mu starostlivosť zabezpečoval aj sám žalobca. Nebohý K. H. bol často dezorientovaný a posledné 3 roky mu robili problémy aj základné veci ohľadom hygieny a pamäte. Keď bol v nemocnici, o hospodárstvo v obci Pravica sa staral žalobca a býval tam viac ako mesiac, kým sa brat fyzicky nezotavil. Žalobca v žalobe uviedol, že v poslednom období bol neb. K. H. veľmi dôverčivý k neznámym ľudom, a keďže už mal vyšší vek, bolo veľmi ľahké ho oklamať. Nerozoznával dokonca ani svojich známych a kamarátov. Podľa svojich možností aj vzhľadom na svoj vek, mu poskytoval starostlivosť v rámci mesta Lučenec. Jeho nevlastný syn Z. H. mu zabezpečoval pomoc po finančnej stránke, aj formou stravy a vozenia k lekárovi. S bratom mal veľmi dobré vzťahy a celá rodina ho mala rada. Nemali medzi sebou nijaké spory. Žalobca uviedol, že v mesiaci marec 2018 sa nebohý K. H. stratil zo svojho bydliska a ani on, ani jeho nevlastný syn Z. H. nevedeli, kde sa nebohý K. H. nachádzal. Až dňa 04.04.2018 žalobcovi vo večerných
hodinách volal neznámy človek, že dňa 02.04.2018 jeho brat umrel, o čom nevedel ani jeho nevlastný syn Z. H., s ktorým si boli veľmi blízki. Hneď na nasledujúci deň 05.04.2018 bol pohreb. Až následne sa dozvedeli, že v priebehu marca 2018 začal nebohý K. H. bývať u žalovaných, ktorí zobrali takmer 89 ročného človeka bez súhlasu jeho najbližšej rodiny k sebe do obci G. - F. XX. Žalobca má za to, že pri zdravej mysli by jeho brat s nimi nikdy dobrovoľne nešiel.
3. Žalobca v žalobe uvádza, že voči notárskej zápisnici zo dňa 20.03.2018 N 149/2018 Nz 8806/2018, NCR za 1762/2018, NCR Is 8955/2018, spísanej notárkou JUDr. Martou Jurinovou so sídlom Lučenec, Š. Moyzesa 53 s účastníkom K. H., J.. XX.XX.XXXX namieta miesto podpisu notárskej zápisnice, nie je v prípade poručiteľa uvedené, nie je jasné a nepochybné, v závete nie je presne identifikované miesto podpisu závetu zo strany poručiteľa, kde sa uvádza, že notárska zápisnica bola notárom a účastníkom podpísaná na Notárskom úrade v Lučenci, avšak je ďalej uvedené, že sa notárka dostavila na miesto samé v G. - F., navyše sa podpis a pečiatka nenachádza na strane s textom, ale na samostatnej strane, je pochybné priamo overenie podpisu nebohého, navyše čísla notárskej zápisnice sú dopísané rukou. Žalobca uvádza, že notárka napísala v predmetnom závete, že jeho brat sa trvalo zdržiava v G., čo však nebola pravda, nakoľko jeho brat v G. - F. nikdy nemal trvalé ani prechodné bydlisko, ani sa tam nikdy predtým nezdržiaval, a išlo pre neho o úplne cudzie miesto. Žalobca uviedol, že pred ním, ako aj pred jeho nevlastným synom Z.Á. H. a niekoľkými ďalšími svedkami vždy deklaroval, že z obce K. nikdy neodíde a v tejto obci chce aj umrieť. Žalobca poukázal na to, že jeho brat 20.03.2018 - 12 dní pred svojou smrťou mal podpísať závet priamo v obci G. - F. XX, v obydlí jemu neznámych ľudí, za účasti notárky JUDr. Marty Jurinovej, hoci nielen žalobca, ale aj iní príbuzní a mnoho iných jemu známych osôb vedelo, že po psychickej stránke je na tom veľmi zle, mal absolútne nulové právne vedomie, pričom v závete dokázal presne určiť rodné číslo, bydlisko dedičov, dátumy ich narodení, hoci si nepamätal ani údaje o svojej manželke a o svojich synoch. Navyše mal tento závet aj podpísať, čo absolútne žalobca spochybňuje a má pochybnosť o pravosti jeho podpisu, keďže podpis svojho brata poznal a tento podpis na závete podľa žalobcu jednoznačne nepatrí jeho bratovi, čiže poručiteľovi. Okrem toho žalobca má za to, že jeho brat bol duševne chorý, vždy ľahko ovplyvniteľný už menším požitím alkoholických nápojov, čím nie je daná ani slobodná vôľa.
4. Žalobca má za to, že pokiaľ je závet spisovaný vo forme notárskej zápisnice, vyžaduje sa dodržanie formy tak, aby daná notárska zápisnica bola považovaná za verejnú listinu a v nej spísaný právny úkon za platný právny úkon. V danom prípade sa však tak nestalo, pričom podľa žalobcu v notárskej zápisnici zo dňa 20.03.2018 chýbajú minimálne dve obsahové náležitosti, a to preverené vyhlásenie účastníka, že je spôsobilý na právne úkony a údaje o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníka. V notárskej zápisnici je len uvedené, že notárka osobne nepoznala poručiteľa a totožnosť bola zistená „zákonným spôsobom“. Z uvedeného nie je zrejmé akým zákonným spôsobom , keďže nie je uvedené na základe akého preukazu totožnosti bola zistená totožnosť poručiteľa, a teda či poručiteľ mal občiansky preukaz, alebo iný doklad k dispozícii pri spisovaní závetu. Vznikajú tak pochybnosti, či vôbec samotný poručiteľ K. H., bol s notárkou pri spisovaní notárskej zápisnice a nie iná osoba. Keďže nebol splnený tento spôsob preukázania totožnosti poručiteľa, nastupoval by druhý spôsob, a to potvrdenie totožnosti dvoma svedkami. Ani takáto skutočnosť preukázaná nebola, keďže pri spisovaní notárskej zápisnice svedkovia prítomní neboli. Ďalej uvedená listina neobsahuje ani náležitosti podľa § 47 písm.d) Notárskeho poriadku, a to preverené vyhlásenie účastníka , že je spôsobilý na právne úkony. V notárskej zápisnici je síce uvedené, že „ podľa vlastného vyhlásenia je k právnym úkonom spôsobilý“, avšak poručiteľ mal 88 rokov a 3 mesiace a nemal žiadne právne vedomie. Poručiteľ nikdy ani nevedel, čo „právny úkon“ alebo „spôsobilosť na právne úkony“ znamená. Takéto vyhlásenie, ktoré bolo súčasťou už pripravenej predtlače závetu, nikdy urobiť nemohol. Podľa žalobcu notárka mala uviesť, že poručiteľa poučila o právnych úkonoch a že účastník nebol zatiaľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony, resp., že účastník bol poučený o spôsobilosti na právne úkony, najmä čo znamená „ spôsobilosť na právny úkon“, keďže sa to vyžadovalo z dôvodu jeho vysoké veku vzhľadom na to, že právny úkon musí byť vážny a určitý. Žalobca následne uvádza, že poručiteľ nemohol počuť slová notárky, keďže už nepočul a už vôbec nemohol notársku zápisnicu prečítať, keďže nevidel ani väčšie písmená. Žalobca má za to, že závet spísaný vo forme notárskej zápisnice, nespĺňa náležitosti verejnej listiny, keďže nespĺňa náležitosti podľa § 47 Notárskeho poriadku. Má za to, že spísaný závet nemá náležitosti alografného závetu, nie je teda spísaný vo forme, ktorú vyžaduje zákon, keďže nebola splnená podmienka spísania závetu pred dvoma svedkami súčasne prítomnými, a ako taký je preto v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.
5. Žalobca namieta v žalobe aj pravosť podpisu neb. K. H. na notárskej zápisnici, nepovažuje tento podpis za pravý a autentický, a má za to, že podpis, ktorý je uvedený na notárskej zápisnici, nie je podpisom K. H., nepatrí K. H.. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery znaleckého posudku KEU PZ, odbor kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie ručného písma a podpisov č. ČVS: PPZ-KEU-BA-EXP-2018/14606 z ktorého vyplýva, že sporný podpis na závete K. H., spísaný notárkou JUDr. Martou Jurinovou zo dňa 20.03.2018 , ktorý ústav označil ako SM 1/146-18, pravdepodobne nie je pravým podpisom K. H., J.. XX.XX.XXXX, od ktorého boli predložené zabezpečené porovnávacie podpisy. Táto pravdepodobnosť vyplýva z toho, že pri porovnávaní sporného podpisu s porovnávacími podpismi zistili rozdielne, ale aj zhodné znaky. Zhodné znaky zistili predovšetkým v tvarovaní písmen a písmových ťahov v mene „Pavel“ a rozdielne znaky zistili len v minimálnej miere v tvarovaní písmových ťahov v mene „Pavel“, ale vo všeobecnej rovine skúmania podpisov zistili značné rozdiely. Rozpor v zistených znakoch všeobecnej a zvláštnej roviny nezodpovedá vyššej variabilite stareckých podpisov.
6. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v uvedenom závete sa nachádzajú výrazy počeštené ako „veškerá starostlivosť“, „ včetne trvalého bývania“, ktoré nikdy jeho brat nepoužíval a hovoril spisovnou slovenčinou. Upozornil aj na to, že podľa § 16 ods. 4 Notárskej vyhlášky, obsah notárskej listiny nesmie byť dodatočne doplňovaný, alebo upravovaný, pričom v danom prípade bol závet doplňovaný vlastnoručným písmom notárky, keď doplnila čísla N, NZ, NCRza, NCRIs. Na druhej strane závetu sa tvrdí, že zápisnica bola účastníkom prečítaná, pričom sa uvádza „ v Lučenci, dátum ako hore“ , tzn. priamo na notárskom úrade v Lučenci, avšak toto je nepravdivý údaj, keďže žalobcov brat, teda poručiteľ isto nespisoval a už vôbec nepodpisoval závet v meste Lučenec, na notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej. Žalobca je presvedčený, že skutočnosti, ktoré uviedol podlamujú vierohodnosť obsahu verejnej listiny - závetu zo dňa 20.03.2019 a tým túto verejnú listinu zbavujú jej dôkaznej sily.
7. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že vôľa uvedená v notárskej zápisnici by mala byť vôľou K. H.. Poručiteľ bol vzhľadom na vek veľmi dôverčivý k ľudom, mal problémy s duševným zdravím, trpel stareckou demenciou, mal slabý zrak a nevedel čítať, veľmi zle počul a bol často dezorientovaný, jeho vôľa nebola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Žalobca považuje za nanajvýš zvláštny postup notárky, ktorá predmetný závet spísala, nakoľko sa vôbec nezaoberala zdravotným a duševným stavom jeho brata, neprizvala, ani sa neinformovala o jeho zdravotnom stave u jeho ošetrujúceho lekára a nie je k predmetnému závetu priložené stanovisko, resp. správa, alebo iné vyjadrenie ošetrujúceho lekára o duševnom a zdravotnom stave. Žalobca uvádza, že jeho neb. brat K. H. mal problémy s čítaním, veľmi slabo videl, nenosil pri tom okuliare. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku zo dňa 05.12.2018, vyhotoveného pre potreby trestného konania, kde bolo oftalmológom vyhodnotené, že „ vyšetrením zistená centrálna zraková ostrosť do diaľky K. H. neumožňovala takú zrakovú ostrosť do blízka ( na čítanie ), aby mohol rozoznávať písmo bežnej tlačovej veľkosti ( 12-16 bodov) , bez použitia špeciálnych pomôcok pre slabozrakých, ktoré tiež predpísané nemal, tak ako ani okuliarovú korekciu do blízka. Teda stav zraku bol u K. H. výrazne obmedzený.“ Žalobca uvádza, že jeho brat pokiaľ mal mať závet pred sebou, nemohol si ho prečítať sám, lebo veľkosti písma 12 -16 na závete vidieť nemohol. Rovnako bolo nemožné, aby počul prečítanie závetu zo strany notárky, pokiaľ by mu ho aj bola prečítala. Zo závetu však nevyplýva, že bol podpísaný za účasti iných svedkov a je nanajvýš nepravdepodobné, že jeho brat, neb. K. H., bežne bez účasti iných svedkov komunikoval s notárkou o okruhu dedičov, keďže tento nemal žiadne právne vedomie, nevedel aké právne účinky závet má a navyše nemohol bežnú reč nič počuť. Žalobca uvádza, že jeho brat nikdy nemal okuliare, nenosil ich a nemal ani načúvací prístroj na uši.
8. Žalobca v žalobe tiež poukázal na to, že jeho brat žalovaných nikdy pred spísaním závetu nepoznal, nikdy o nich nehovoril, ani ich inak nespomínal. Jeho brat pred ním, ale aj pred svojimi príbuznými a známymi vždy deklaroval, že chce umrieť v obci Pravica a odmietal dokonca aj domov dôchodcov, ktorý mu chcel zariadiť jeho nevlastný syn Ján Klátik, s ktorým si boli veľmi blízki. Žalobca má za to, že je zrejmé, že žalovaným 1/ a 2/ išlo jedine pobytom jeho brata v ich domácnosti o majetkový prospech, keďže už 7.4.2018 si dal žalovaný v 1/ rade realitnou spoločnosťou Reality Exkluzív oceniť trhovú cenu nehnuteľností I. X., J. A. W.. XXX/XX a v obci Pravica č. 16. Žalobca tiež poukázal na to, že v súčasnosti je voči žalovaným vedené aj trestné stíhanie zo strany Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-246/2-VYS-LC-2018, kde sa riešila otázka trestného činu výtržníctva žalovaného v 1/ rade Z. Y. voči jeho bratovi neb. K. H..
9. K podanej žalobe sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalovaný 1/ písomným podaním doručeným súdu dňa 17.09.2019, v ktorom nepovažoval podanú žalobu za dôvodnú. K podpisu na závete uviedol, že je skutkovo nesporné, že závet spísala odborne spôsobilá osoba - notár , preto považuje tvrdenie žalobcu o tom, že podpis na závete nepatril poručiteľovi za nedôvodné. Notár z titulu spisovania závetu je povinný zabezpečiť, aby právny úkon mal potrebné náležitosti, a preto sa javí byť vrcholne absurdným, aby poručiteľ nepodpísal potrebné listiny u notára. K chybám/absencii uvedenia miesta, podpisu a otlačku pečiatky uviedol, že tieto dôvody neplatnosti závetu neobstoja, nakoľko podľa ustanovenia § 476 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že závet musí obsahovať len deň, mesiac a rok , kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Tieto údaje v danom prípade neabsentujú, a teda nemôžu vyvolať neplatnosť závetu. Námietky smerujúce k spôsobu spísania závetu notárom nie sú naplnené, pretože má žalovaný v 1/ rade za to, že notár postupoval lege artis a nepozabudol na žiadnu povinnú náležitosť. Žalovaný nepovažuje za dôvodnú a preukázanú ani neplatnosť závetu pre nedostatok vôle, keďže v prvom rade notár spisujúci úkon s niekoľkoročnými skúsenosťami, by okamžite zistil takýto zásadný nedostatok a jednak prejav vôle učinený poručiteľom, bol učinený bez prítomnosti tretích osôb, kedy existoval vecný i časový priestor na to, aby v prípade existencie akejkoľvek pochybnosti, ktorú by notár spozoroval, od úkonu upustil, resp. by mohol poručiteľ prejaviť inú vôľu, alebo túto vôľu neprejaviť vôbec. Žalovaný má za to, že neb. K. H. ako poručiteľ, učinil svoju vôľu pred notárom slobodne, vážne a predpísaným spôsobom, o čom nemá žalovaný 1/ žiadnu dôvodnú pochybnosť, pričom úkon, teda závet bol spísaný pred súdnym komisárom - notárom a do deje spísania závetu nikto nezasahoval a okrem JUDr. Jurinovej ani žiadny iný svedok nemôže potvrdiť opak, keďže pri tomto úkone nebol. S ohľadom na to, že právny úkon, v tomto prípade závet, obsahuje všetko čo obsahovať mal a je dodržaná aj jeho právna forma i náležitosti, má za to, že tento právny úkon je platným. Ohľadne náležitosti závetu poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5CDo264/2007 z 25.11.2008.
10. Žalobca vo svojej replike doručenej súdu dňa 23.10.2019, zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v žalobe, opäť poukázal na to, že podpis na závete nepatrí poručiteľovi K. H., ale bol podpísaný inou osobu, ako aj na skutočnosť, že právny úkon nebol dobrovoľný, vážne a určitý, preto nemožno hovoriť o prejave vôle zomrelého K. H.. Žalobca opätovne poukázal na viaceré nedostatky notárskej zápisnice, vyjadril pochybnosť o tom, či vôbec bol závet spisovaný v G. - F. za účasti jeho brata a či nebol spísaný v Meste Lučenec len v prítomnosti notárky ako odborne spôsobilej osoby a žalovaného v 1/ rade, JÁ. Y.. Vyvodzuje tak aj z toho, že miesto spísania závetu je uvádzané ako mesto Lučenec. Opätovne poukázal aj na to, že právny úkon nebol dobrovoľný zo strany poručiteľa, pretože poručiteľ v čase spísania závetu trpel demenciou, aj v prípade prítomnosti notárky nemohol počuť čo notárka hovorí, keďže takmer vôbec nepočul a nebol tam iný svedok, a navyše poručiteľ nedokázal prečítať už ani väčšie písmená, teda nedokázal prečítať text v notárskej zápisnici, čo potvrdzuje aj znalecký posudok.
11. Súd na pojednávaní konanom dňa 17.06.2020 vypočul svedka: JUDr. Martu Jurinovú, notárku, ktorá spisovala závet s nebohým K. H. a ktorá pred súdom uviedla, že k spísaniu závetu s neb. K. H. pristúpila na základe telefonického dohovoru s JUDr. Matulovou, s advokátkou z Poltára s ktorou spolupracuje, nakoľko ona závety nerobí. Uvedená advokátka jej nadiktovala číslo mobilného telefónu na sprostredkovateľa, ktorému následne zavolala a dohodla si termín, kedy bude môcť prísť na miesto samé, nakoľko samotná advokátka JUDr. Matulová ju upozornila, že bude potrebné za závetcom vycestovať. Sprostredkovateľ, pán Y. ju odviezol k závetcovi, pretože ona už nešoféruje. Jednalo sa o veľký hospodársky dvor, na ktorom bola slama, kopa hospodárskych mechanizmov a voľne pobehujúca hydina. Dom nebol udržiavaný a okná boli orientované do dvora. Po príchode do domu závetca sedel na nízkom stolčeku a hrial sa pri kachliach. V miestnosti bolo veľmi vykúrené, napriek tomu mal závetca baranicu. Svedkyňa uviedla, že sa mu legitimovala služobným preukazom, opýtala sa ho, či ju pozná, či s ňou niekedy jednal, na čo závetca uviedol, že nie. Ďalej notárka uviedla, že so závetcom bežne komunikovala o tom, že žije na veľkom hospodárstve, na čo ju závetca poopravil, že hospodárstvo nie je jeho, jeho sú len kozy. Žiadne doklady o jeho majetkových pomeroch nemala. Následne zisťovala, či nemá neopomenuteľných dedičov a keď zistila, že jeho manželka a syn zomreli, prichádzal do úvahy ako zákonný dedič v poradí jeho brat, ktorému závetca uviedol meno s poznámkou, že mu závetom nenechá nič, nebude dediť. Aj napriek tomu, že ho poučila, žiadal prepísať polovicu domu v Lučenci na S., tak oslovoval manželku pána Y. a ostatný majetok chcel zanechať pánovi Y.. Svedkyňa ďalej uviedla, že ďalšou požiadavkou závetcu bolo, aby ho Y. pochovali. Nemal konkrétne požiadavky k pohrebu, len že ho majú pochovať.
Svedkyňa uviedla, že bolo pre ňu prekvapivé zistenie, keď závetca čítal celý závet bez okuliarov a keď ju upozornil na to, že nevie nájsť odstavec týkajúci sa jeho pochovania, uviedla mu, že túto skutočnosť dorieši v plnej moci, keď sa vráti na notársky úrad. Následne mu dala podpísať dve vyhotovenia závetu, ktoré podpísal bez akýchkoľvek problémov. Potom ju pán Y. odviezol na notársky úrad, kde zápisnicu naskenovala a vyžiadala číslo NSR ls, a pán Y. zaplatil poplatok vo výške 40,-Eur a prefotila si občiansky preukaz závetcu. Svedkyňa uviedla, že totožnosť závetcu overovala z občianskeho preukazu, ktorý jej predložil závetca pri spísaní závetu, a keďže si ho neodfotila, zobrala si občiansky preukaz so sebou do kancelárie a tam ho aj prefotila. Na otázku súdu, akým spôsobom sa závetca pohyboval, ako artikuloval, či dobre videl a počul, svedkyňa uviedla, že závetca nemal problém s chôdzou, hoci sedel na veľmi nízkom stolíku, bez akejkoľvek pomoci a bakuľky vstal a pohyboval sa po miestnosti. K artikulácii, k zraku a sluchu poručiteľa svedkyňa uviedla, že ju samú prekvapila skutočnosť, že závetca nemal okuliare, a teda čítal bez nich. Čo sa týka sluchu uviedla, že nemala problém sa s ním dorozumievať, hovorila bežnou rečou, nebolo potrebné zvyšovať hlas a aj z celkovej komunikácie s ním, hoci bola strohá, nejavilo sa jej, že by mal akékoľvek zdravotné problémy. Jediné čo jej bolo neprirodzené, bola skutočnosť, že počas celého spisovania závetu mal baranicu, hoci bolo v miestnosti veľmi teplo, a tiež skutočnosť, že nemal okuliare. Dokonca ho nepožiadala, aby sa skúšobne podpísal, či je vôbec schopný sa podpísať, nakoľko nemala žiadne pochybnosti o jeho zdravotnom stave. Na otázku súdu, či sa pred spísaním závetu pýtala závetcu na jeho zdravotný stav, či dobre vidí, počuje a či nemá nejaké zdravotné problémy, svedkyňa uviedla, že na tieto skutočnosti sa nepýtala, nakoľko z toho ako pôsobil sa jej javilo, že nemá nijaké zdravotné problémy. K samotnému podpísaniu závetu notárka uviedla, že listinu podpísal bez akýchkoľvek problémov pred ňou, počas spisovania závetu nebol nikto tretí prítomný v miestnosti a závetca sám určil, čo má kto dediť. Svedkyňa uviedla, že závet dala závetcovi aj prečítať a závetca mal jedinú reklamáciu v tom, že v závete nebol uvedený údaj o jeho pochovaní, ktorý žiadal. Sám ju požiadal, aby mu ukázala odstavec, kde sa nachádza údaj o pochovaní. Závet si čítal sám, nečítal ho nahlas. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu na svedkyňu, či poučila závetcu, čo je to spôsobilosť na právne úkony, či toto vyhlásenie o spôsobilosti urobil sám, alebo bolo už vopred pripravené v predtlači, svedkyňa uviedla, že vyhlásenie mala už v predtlači a sama usúdila na základe komunikácie so závetcom, že je spôsobilý na právne úkony a má za to, že určite by on sám formuláciu o spôsobilosti na právne úkony nedokázal vysloviť. Na otázku, či svedkyňa poučila závetcu aj o dôsledkoch spísania závetu, svedkyňa uviedla, že závetcu o ničom nepoúčala, spísala len to, o čo ju žiadal. Na otázku, kde došlo k podpísaniu závetu, či v G. alebo v X., svedkyňa uviedla, že k podpísaniu závetu došlo v G., ale listina sa následne stáva perfektnou, až keď má pridelené NCR ls, a toto číslo je možné vydať len v X..
12. Následne súd pristúpil k výsluchu žalovaného v 1/ rade, ktorý uviedol, že na závet mal závetca úplne zrelý úsudok, bol zdravý a okrem toho, že sa pomočoval a ku koncu mu unikala aj stolica, vždy vedel čo chce a bol rázny. K osobe K. H. a k skutočnostiam, kedy sa spoznali, žalovaný v 1/ rade uviedol, že ho spoznal niekedy v lete 2017 na pastve, keď pásol kozy. Od leta, kedy sa spoznali ho navštívil minimálne ešte raz v čase, keď od neho kupoval kozy a vtedy nadobudol pocit, že si ho nebohý K. H. obľúbil, a tak sa ešte párkrát stretli. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že v zimných mesiacoch niekedy v decembri pred sviatkami chcel od závetcu kúpiť traktor a k dohode o kúpe traktora medzi ním a nebohým K. H. aj došlo. Následne vo februári bol traktor odovzdaný.
13. Žalovaná v 2/ rade na pojednávaní uviedla, že osobu pána H. spoznala len koncom januára 2018, avšak z rozprávania svojho manžela ho poznala už dávnejšie.
14. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2020 súd vypočul žalobcom navrhnutých svedkov: MUDr. Borisa Ťažkého, majora Mgr. Michala Šutku, Z. H.Ú. M. Z.. Z. H.. MUDr. Boriš Ťažky, znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok pre Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície v Lučenci, v konaní ORP-246/2-VYS-LC-2018 na pojednávaní uviedol, že aj v pozícia svedka zotrváva na záveroch vypracovaného znaleckého posudku, ktorý predložil v rámci trestného konania. Znalecký posudok vypracovali okrem neho ešte MUDr. Somora a MUDr. Bronislava Čarmanová, ktorá je oftalmologička, teda špecialista na očné ochorenia. V znaleckom posudku vychádzali z dostupných podkladov, ktorými bola jednak zdravotná dokumentácia, výpisy z uhradenej
poskytnutej zdravotnej starostlivosti, liekov, ktoré užíval neb. pán H. a dospeli k nasledovným záverom. U osoby pána H. išlo o 88-ročného muža, ktorý trpel mnohochorobnosťou, čiže bol polymorbídny. Trpel jednak ochoreniami kardiovaskulárneho systému, teda srdcovo-cievneho systému, a to vo forme dvoch základných ochorení s ich komplikáciami. Prvou je choroba vysokého krvného tlaku, tzv. arteriálna hypertenzia a druhou je s ňou súvisiaca altéroskleróza, ľudovo povedané kôrnatenie tepien. Ďalším závažným ochorením, ktorým nebohý pán H. trpel bolo onkologické ochorenie, mal karcinóm močového mechúra. Ďalej pán H. trpel ochoreniami, ktoré boli objektivizované očným vyšetrením, týmito ochoreniami boli tzv. astigmatizmus, ktorý spôsoboval neostré videnie a bol komplikovaný tým, že trpel aj kataraktou, tzn. šedým zákalom, t.j. zákal šošovky a trpel v podstate v každom segmente oka nejakou pomerne závažnou poruchou. Vyšetrením oftalmologickým bolo možné konštatovať, že jeho naturálny prirodzený vízus bol na jednom oku 20% bez možnosti korekcie, na druhom oku 8% s možnosťou korekcie na 10% prirodzeného vízu, čo znamená, že zraková ostrosť bez použitia optických pomôcok, tzn. šošoviek alebo spojek, či rozptyliek nebola možná. Aj napriek tomu, ak by fyziologicky udával, teda subjektívne udával, že vidí, tak bežný text taký ako vidíme my, tzn. fond vo veľkosti 12 až 16 nemohol prečítať, nemohol ho vidieť. V prípade psychického stavu, tento bol hodnotený ako počínajúca demencia zmiešaného typu, teda strata schopnosti mentálnych schopností osobnosti. Na otázku súdu, či nebohý pán H. dokázal posúdiť význam a právne dôsledky právneho úkonu testamentu, svedok uviedol, že boli tu všetky predpoklady pre to, aby takáto schopnosť u neho bola výrazne znížená, ale jednoznačne uviesť, či bola v danej chvíli znížená nemôže, pretože pri vyhotovení tohto aktu nebol a ani ho nevyšetroval, no každopádne z postihnutia zmyslov, ako očného zmyslu a postihnutia demencie, tam boli predpoklady na to, aby takéto schopnosti boli výrazne redukované až obmedzené.
15. Svedok major Mgr. Michal Šutka, znalec z odvetvia kriminalistického skúmania ručného písma a podpisov, ktorý vypracoval znalecký posudok pre Obvodné riaditeľstvo PZ Lučenec, odbor kriminálnej polície, odvetvie vyšetrovania Lučenec, k spisu ORP - 246/2-VYS-LC-2018, na pojednávaní uviedol, že zotrváva na záveroch vypracovaného znaleckého posudku, ktorý vypracoval pre trestnoprávneho konanie. K samotnému podpisu neb. K. H. na závete uviedol, že v znaleckom posudku sa venoval vyhodnoteniu sporného podpisu a porovnávacích podpisov. Analyzoval sporný podpis, analyzoval porovnávacie podpisy a vzájomne ich porovnal a následne navzájom porovnával aj vzorový podpis s porovnávacími podpismi a na základe zistených identifikačných znakov stanovil záver skúmania, že sporný podpis na závete K. H. spísaný notárkou JUDr. Martou Jurinovou dňa 20.03.2018, ktorý označil SN1/146-18, pravdepodobne nie je pravým podpisom K. H.. Svedok uviedol, že pri porovnaní sporného podpisu s porovnávacími podpismi zistili rozdielne, ale aj zhodné znaky. Zhodné znaky zistili predovšetkým v tvarovaní písmen a písmových ťahov, rozdielne znaky zistili len v minimálnej miere v tvarovaní písmových ťahov v mene K., teda v prvej časti podpisov, ale vo všeobecnej rovine skúmania podpisov zistili značné rozdiely. Všeobecná rovina je písmový obraz podpisu ako celkového. Rozpor zistených znakov všeobecnej a zvláštnej roviny nezodpovedá vyššej variabilite stareckých podpisov. Svedok vysvetlil, že každý človek má svoju variabilitu podpisu a hoci sa raz podpíše tak a inokedy inak, celkovo vždy spadá tento podpis do istej variability tohto človeka tzn., ak má aj nejaké odchýlky, vo všeobecnosti sa dá povedať, že tento podpis spadá do tejto variability, že je to podpis tejto osoby. Svedok uviedol, že sporný podpis na závete však do tejto variability nespadá, nakoľko sporný podpis má druhú časť podpisu podpísanú paličkovým písmom. To sa zvykne robiť v prípade, keď už osoba nie je schopná urobiť svoj podpis ako ho má nacvičený, začne vtedy písať paličkou. Pri podpise na závete je problém však v tom, že táto palička je vyhotovená, ak odhliadneme od trasu, pomerne príliš kontrolovane, tzn. nasadenie ťahov a ukončenie ťahov je pomerne v jednej rovine, hlavne ukončenie je na tzv. linajke. Je tam badateľné predĺženie týchto písmových ťahov, skôr vertikálne ako horizontálne, natesno vedľa seba. Všetky tieto skutočnosti zodpovedajú tomu, že podpis bol vyhotovený pravdepodobne za pomoci inej osoby, teda túto zvláštnosť si vedia vysvetliť asistovaním, čo znamená vedením rukou inou osobu. Svedok v závere uviedol, že mu neprináleží hodnotiť, či po právnej stránke je toto stále podpisom závetcu, avšak po písmoznaleckej stránke vie uzavrieť, že to pravdepodobne nie je pravý podpis závetcu, pretože nebohý pán H. sa podpisoval inak. Ak by mal tento podpis vyhotoviť sám, takýto podpis by pravdepodobne nevyhotovil.
16. Svedkyňa Z. H. - dcéra žalobcu, na pojednávaní uviedla, že nebohý pán H. - závetca bol jej strýkom, ktorý žil na K.. Išlo o staršieho muža starajúceho sa o hospodárstvo. K nebohému chodievala často spolu so svojim otcom. K osobe neb. K. H. uviedla, že jej strýko nikdy nenosil baranicu, vždy nosil len klobúk, keď chodieval po kopcoch za svojimi kozami. Vždy používal bakuľu, o ktorú sa opieral. Ďalej uviedla, že strýko televízor nikdy nepozeral, nečítal noviny, nakoľko nevidel dobre a okuliare nemal. Čo sa týka sluchu, svedkyňa uviedla, že dobre nepočul, často mu museli opakovať a aj napriek tomu, často rozprával tak, ako by im nerozumel, prípadne akoby nebol prítomný v realite. Svedkyňa k osobám žalovaných uviedla, že ich prvýkrát videla na pohrebe a ešte raz doma u svojho otca, inak ich nepoznala a ani jej nebohý strýko osoby žalovaných nikdy nespomínal, nikdy predtým ich u neho nevidela, a hoci jej nebohý strýko pred ňou nikdy nespomínal akým spôsobom chce byť pochovaný, má za to, že chcel byť pochovaný na K., nakoľko tam mal pripravené hrobové miesto, hneď vedľa svojej manželky.
17. Svedok JUDr. Z. H. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho príbuzným, nakoľko je žalobca bratom neb. K. H., ktorý bol jeho nevlastným starým otcom. V rodine nikdy nerobili rozdiely, kto je vlastný a kto nevlastný príbuzný, jeho osobne starý otec H. nazýval vnukom a aj jeho otec neb. K. H. vyše 50 rokov nazýval svojim otcom. Svedok uviedol, že celá rodina H. i H. mala dobré a srdečné vzťahy, nikdy medzi nimi neboli nijaké nezhody a vždy si ako rodina pomáhali. Svedok uviedol, že neb. K. H. navštevoval často, minimálne dvakrát do týždňa. K jeho osobe uviedol, že jeho starý otec pri chôdzi nepoužíval nijakú pomôcku, mal len veľkú bačovskú palicu, ktorou zaháňal kozy. Počas návštev u starého otca si všimol, že starý otec nie je psychicky v poriadku, začal byť veľmi dôverčivý k hocijakým cudzím ľudom, bol ľahko ovplyvniteľný, nepamätal si čo sa stalo včera, predvčerom, či pred mesiacom, ale úplne a detailne si pamätal čo bolo pred 40-timi , či 50 -timi rokmi. Ďalej svedok uviedol, že neb. K. H. nikdy nepozeral televízor, ani nečítaval noviny, nakoľko sa mu rapídne zhoršil zrak. On sám mu pred rokmi doniesol veľkú železnú lupu, ktorú tiež odmietol. Čo sa týka samotnej komunikácie so starým otcom, svedok uviedol, že komunikácia bola dosť náročná, keďže sa jednalo o staršieho človeka, ktorý takmer nepočul, nikdy mu nerozumel, čo hovoril. Sám sa zamýšľal nad zakúpením strojčeka, avšak načúvací strojček nechcel. Svedok ďalej na pojednávaní uviedol, že aj z pozície právnika sa chce vyjadriť k právnemu vedomiu svojho starého otca, ktorý bol dedinským človekom a mal nulové právne vedomie. Nevedel, aký rozdiel je medzi závetom, dohodou, či inou zmluvou. Všetky záležitosti , ktoré bolo treba riešiť aj v minulosti, riešila len jeho stará matka. V ich rodine nikdy nikto nijaký závet nespisoval a sám bol svedkom toho, ako jeho starý otec nie raz prehlásil, že jeho otec raz všetko po ňom zdedí. Všetky záležitosti týkajúce sa hospodárstva po smrti starej matky zabezpečoval jeho otec, rovnako aj náležitosti súvisiace s pohrebom starej matky, nakoľko neb. starý otec nevedel v úradnom styku vystupovať. Jeho otec dal vyrobiť tri hroby, kde sa mal v prípade smrti aj jeho starý otec uložiť v celosti. Ide o trojicu hrobov, kde je pochovaná jeho stará matka, teda manželka jeho starého otca a jeho vlastný syn. Svedok na pojednávaní uviedol, že osoby žalovaných nikdy pred začatím tohto konania nevidel, nikdy o nich nepočul, nikdy starý otec pred ním, či pred známymi a kamarátmi nespomenul mená Y. a Y., nemal žiadny vzťah k G. a jej okoliu, a teda bol šokovaný následnými udalosťami, ktoré zistil od advokáta po nahliadnutí do trestného spisu. V rodine H. a H. toto konanie žalovaných zanechalo hlbokú ranu a jeho otec z toho vážne ochorel. Svedok v závere svojej výpovede uviedol, že o jeho starého otca bolo vždy dobre postarané, nebol zanedbaný starý muž a verí v to, že pokiaľ by nebol vzatý do Buzitky, ešte by žil.
18. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedla, že neb. K. H. mal zabezpečenú osobnú starostlivosť predovšetkým od svojho nevlastného syna Z. H., netere Z. H. a jeho brata, teda žalobcu Z. H.. Má za to, že výpoveď svedka MUDr. Ťažkého jednoznačne preukázala, že neb. K. H. trpel vážnou formou demencie, mal vážne poškodený zrak, ktorý vylučoval čítanie textu v rozmedzí veľkosti písma 12 až 16 a tieto okolnosti ho robili nespôsobilým akéhokoľvek prejavu vôle, obzvlášť vykonania právneho úkonu spísania závetu. Taktiež má za preukázané, že s ohľadom na výpoveď svedka - znalca majora Mgr. Šutku, podpis na závete nepatril K. H. a výpovede svedkov Z. H. a Z.. Z. H. jednoznačne vyvrátili všetky tvrdenia žalovaných o osobe K. H. , čo iba potvrdilo, že ho tieto osoby nepoznali a ich konanie bolo účelové, ktorým si chceli prisvojiť majetkový prospech, ktorý im nepatril. Poukázala na listinný dôkaz z realitnej kancelárie Exkluziv zo dňa 17.04.2018, ktorým si zisťoval žalovaný 1/ hodnotu nehnuteľností, ktoré mal zdediť. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že nebohý K. H. mal problémy so sluchom, čo potvrdili aj vypočutí svedkovia, dlhodobo dobre nepočul a nemohol preto rozumieť notárke pri spisovaní závetu. Okrem toho nemal nijaké právne vedomie, nedokázal prečítať text v závete v dôsledku slabého zraku , text mu nebol prečítaný a nebol ani poučený o právnych dôsledkoch,
ani jeho význame. Má tiež za to, že závet je neplatný, okrem vyššie uvedeného aj z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí, a to v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb.z. o notároch a notárskej činnosti a v zmysle § 19 ods. 2 a ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 324/2015 o kancelárskom poriadku pre notárov. Poukázala tiež na osobu notárky, ktorá vyhotovila záver a ktorá bola disciplinárne stíhaná, niekoľkokrát aj uznaná vinnou a bola jej uložená pokuta. Tiež poukázala na tú skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR po zistení konania notárky práve pri spisovaní tohto závetu, využilo vlastnú iniciatívu na to, aby notárskej komore predložilo samotný návrh na začatie disciplinárneho konania voči uvedenej notárke. Na základe vykonaného dokazovania má za to, že žaloba je dôvodná a žiada súd, aby rozhodol v zmysle žalobného návrhu.
19. Žalovaný vo svojej záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalobné dôvody, ktoré boli prezentované, neboli podložené zodpovedajúcim dôkazným bremenom. Uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na to, že podpis na závete nebol poručiteľov, dáva do pozornosti súdu predložený znalecký posudok, ktorý v tomto smere nepriniesol jednoznačnú odpoveď a v tomto smere odkazuje najmä na výpoveď notárky JUDr. Jurinovej, ktorá bola jediným reálnym svedkom , ktorý bol prítomný pri spisovaní závetu a vnímal, videl konanie poručiteľa a nejakým spôsobom ho mohol ovplyvniť. Poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade nebol prítomný v miestnosti v ktorej sa spisoval závet a žalovaná v 2/ rade nebola doma vôbec , pričom tieto okolnosti vylučujú akúkoľvek snahu ovplyvniť rozhodovanie, alebo úkon poručiteľa. Čo sa týka náležitosti závetu, právny zástupca žalovaných uviedol, že právny úkon urobila odborne spôsobilá osoba, preto námietky žalobcu v tomto smere nepovažuje za dôvodné. Pokiaľ ide o spôsobilosť na právne úkony závetcu, je toho názoru, že nebol predložený dôkaz, ktorý by vylučoval spôsobilosť a dokonca sám znalecký posudok, ktorý bol predložený, najmä v odpovedi na otázku č. 4 a 6 skôr podporuje to, že táto spôsobilosť tam bola a ani lieky nemohli ovplyvniť racionálne vnímanie okolia, naopak okolnosti, ktoré sa týkajú vôľových schopností potvrdila JUDr. Jurinová, ktorá zistila miestnu, časovú a priestorovú orientáciu poručiteľa a ako sama uviedla v zmysle jej výpovede, nemala dôvod toto spochybňovať. Z tohto dôvodu ostatné tvrdenia, ktoré odzneli od ostatných svedkov, môžu byť samozrejme čiastočne pravdivé vo vzťahu k tomu, ako oni vnímali uvedenú realitu, avšak je nesporné že od januára 2018 až do pohrebu s poručiteľom v kontakte neboli, takže popisovanie nejakých minulých vzťahov nie je pre toto konanie z jeho pohľadu rozhodujúce. Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaní vedomosť o majetku poručiteľa nemali, vedeli len o tom, že má nejaké hospodárstvo, chová kozy a čo bolo všetko predmetom závetu sa dozvedeli až ex post. Právny zástupca ďalej uviedol, že predmetom tohto sporu je právny úkon, ktorý podľa ich názoru bol výsledkom určitej vôle poručiteľa, ktorú žalovaní neovplyvnili. Tí jednoducho závetom zdedili a dostali určitú časť majetku, a len z tohto dôvodu sú v tomto spore pasívne legitimovanými. Akákoľvek iná situácia je z ich pohľadu externým výkladom udalostí, ktoré mohli byť, nemuseli však byť a sú určitými špekuláciami.
20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalovaných, výsluchom svedkov, oboznámením sa s notárskou zápisnicou Nz 8806/2018, uznesením ČVS.ORP -150/DS-VK-2018, úmrtným listom neb. Pavla Kandu, uznesením ČVS: ORP-246/2-VYS- LC2018, uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS : ORP - 246/2-VYS-LC 2018 , oznámením o trhovej cene nehnuteľností, zápisnicou o trestnom oznámení, oznámením MS o postúpení sťažnosti, znaleckým posudkom 6:PPZ-KEU-DA-EX-2018/14606, výpisom z registra trestov Z. Y., výpisom z registra trestov S. Y. a S. Y., znaleckým posudkom č. 91/2018 č.68/2018, prílohou č.1 k znaleckému posudku 6:PPZ-KEU-DA-EX-2018/14606, oznámením notárskej komory o vybavení sťažnosti, uznesením 2D/152/2018-135, oznámením MS o výsledku prešetrenia podnetu, pripoj.spisom 2D 152/2018 a vyšetrovacím spisom ČVS: KPP-75/2-VYS-BB-2019, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav :
21. Dňa 02.04.2018 v G. zomrel K. H., rodený H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., A. XXX/XX - brat žalobcu, ktorý zanechal závet vo forme notárskej zápisnice č. N 149/2018, Nz 8806/2018, NCR za 1762/2018, NCR ls 8955/2018 zo dňa 20.03.2018, podľa ktorého všetok svoj majetok hnuteľný a nehnuteľný, majetkové práva zanecháva do výlučného vlastníctva Z. Y., V. Y., J.. XX.XX.XXXX, V..Č..XXXXXX/XXXX, Y. G. O.Ž. XX a spoluvlastnícky podiel domovej nehnuteľnosti v X., J. W.. A. XXX/ XX S. Y., rodenej N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. - F. XX, ktorá je manželkou vyššie označeného závetného dediča ( žalovaným 1/ a 2/ ).
Podľa notárskej zápisnice bola táto napísaná a účastníkom podpísaná na notárskom úrade v Lučenci, dňa XX.XX.XXXX, notárkou JUDr. Martou Jurinovou, ktorá sa dostavila na miesto samé: G. - F. Č.. XX, okres Lučenec, kde sa jej predstavil osobne a podľa mena neznámy účastník K. H., J.. XX.XX.XXXX, V..Č.. XXXXXX/XXX, trvale bytom X., A. XXX/XX, číslo OP XXXXXX G., ktorý sa t.č. zdržiava G. - F. XX v rodinnom dome Z. Y. a S. Y.. Notárka v notárskej zápisnici uviedla, že účastník je podľa zistenia občanom SR, jeho totožnosť bola zistená zákonným spôsobom a sama sa o ňom presvedčila, že je správne miestne a časovo orientovaný a požiadal ju, aby do notárskej zápisnice spísala závet. Podľa spísaného závetu poručiteľ vyhlásil, že je k právnym úkonom spôsobilý, bolo mu dané zákonné poučenie z ustanovení dedičského práva, ktoré zobral na vedomie a želá si, aby jeho posledná vôľa bola splnená, najmä aby bola rešpektovaná zákonnými dedičmi ako i závetnými dedičmi. Na druhej strane notárskej zápisnice sa v závere nachádza: v Lučenci dátum ako hore a podpis závetcu K. H. a podpis notárky, JUDr. Marty Jurinovej.
22. Uznesením č.k. 2D/152/2018 zo dňa 11.04.2018 súd podľa § 174 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku začal konanie o dedičstve po poručiteľovi K. H., V..Č.. XXXXXX/XXX, J. G. X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a poveril notára JUDr. Mariána Jurinu so sídlom Moyzesova 53, Lučenec, konaním a rozhodovaním v tejto dedičskej veci.
23. Notár JUDr. Marián Jurina z lustrácie poručiteľa v notárskom registri závetov, ( NSR za ) zistil, že poručiteľ zanechal závet pod N 149/2018, Nz 8806/2018, NCR za 1762/2018 a požiadal notárku, ktorá spísala uvedený závet o zaslanie zápisnice a odpisu závetu.
24. Zo zápisnice o pojednávaní v prítomnosti súdneho komisára JUDr. Mariána Jurinu - notára povereného Okresným súdom Lučenec k prejednaniu dedičstva po neb. K. H. vyplýva, že závetní dedičia ( žalovaní 1/ a 2/ ) a zákonný dedič ( žalobca ) neuzavreli zmier ohľadne predmetu dedičského konania, zákonný dedič ( žalobca ) neuznal platnosť závetu spísaného dňa 20.03.2018 vo forme notárskej zápisnice pred notárkou JUDr. Martou Jurinovou a napadol jeho platnosť v celom rozsahu a žiadal o určenie, že notárska zápisnica obsahuje podstatné chyby v uvedení miesta, podpisu a odtlačku pečiatky, ako aj chyby v texte, ktorý je dopisovaný rukou, čo ju robí neplatnou, ďalej žiadal o určenie, že podpis na predmetnej notárskej zápisnici nepatrí K. H., o určenie, že notárska zápisnica je neplatná z dôvodu nedostatku prejavu vôle zo strany K. H., o určenie, že dedičmi nie sú Z. Y. M. S. Y., o určenie, že dedičom je zo zákona jeho brat Z. H. a teda žiadal o vydanie uznesenia a poskytnutia lehoty na podanie žaloby, nakoľko sa on ako brat K. H. cíti byť dedičom a nie manželia Y..
25 Na základe vyššie uvedených skutočností, notár JUDr. Marian Jurina vyhlásil uznesenie, ktorým odkázal účastníka Z. H., rod. H. ( žalobcu ), aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia, podal na Okresnom súde Lučenec žalobu o určenie absolútnej neplatnosti závetu NCRza 1762/2018, N 149/2018, Nz 8806/2018 napísaného na Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej v Lučenci dňa 20.03.2018, ktorým poručiteľ určil závetných dedičov Z. Y., V. Y., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. O. XX, K. G. G. - F. XX, na všetok majetok hnuteľný a nehnuteľný a S. Y., V. U., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. - F. XX, na spoluvlastnícky podiel domovej nehnuteľnosti v X.D., J. W.. A. XXX/XX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2019 a vykonateľnosť 16.05.2019.
26. V zmysle takto uloženej povinnosti žalobca dňa 07.06.2019 podal na Okresnom súde Lučenec žalobu
- o určenie že podpis na závete poručiteľa nepatrí K. H.,
- o určenie, že závet poručiteľa je neplatný, z dôvodu chýb v uvedení miesta podpisu a otlačku pečiatky, chýb v texte, ktorý je dopisovaný rukou,
- o určenie, že závet poručiteľa je neplatný z dôvodu nedostatku prejavu vôle zo strany poručiteľa,
- o určenie, že závet poručiteľa je neplatný,
- o určenie, že dedičmi nie sú Z. Y. a S. Y. a
- o určenie, že dedičom po poručiteľovi K. H. je zo zákona Z. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V. F. Č.. XX, XXX XX X..
27. Vyšetrovateľ OR PZ Lučenec dňa 28.5.2018, začal Uznesením ČVS: ORP-246/2-VYS-LC-2018 v zmysle ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie za zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3, písm d) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 trestného
zákona, na základe trestného oznámenia podaného prostredníctvom práv. zástupcu JUDr Stanislava Pisára vo veci spísania závetu K. H., J.. X.XX.XXXX, v dome rodiny Y. a jeho následného úmrtia.
28. Vyšetrovateľ OR PZ Lučenec dňa 6.5.2019, začal Uznesením ČVS: ORP-246/2-VYS-LC-2018 v zmysle ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie voči Z. Y., J.. X.X.XXXX (žalovanému 1/) a S. Y., J.. X.XX.XXXX ( žalovanej 2/) za zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3, písm a), písm d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1, písm e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 trestného zákona a súčasne voči Z. Y., J.. X.X.XXXX (žalovanému 1/) aj za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods.2 písm b), písm d), ods. 3 písm b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písm c) Trestného zákona a na ustanovenie § 139 písm e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm a), ods. 2 písm d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm e) Trestného zákona.
29. Dňa 27.1.2020 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Lučenec obžalobu na obvinených Z. Y., J.. X.X.XXXX (žalovaného 1/) a S. Y., J.. X.XX.XXXX ( žalovanú 2/) pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3, písm a), písm d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1, písm e) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 trestného zákona a na obviného Z. Y., J.. X.X.XXXX (žalovaného 1/) aj za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm a), ods. 2 písm d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 písm e) Trestného zákona. Vec je vedená na okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 22T/7/2020, pričom do rozhodnutia súdu nebolo vo veci sp.zn. 22T/7/2020 rozhodnuté.
30. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
31. Podľa § 192 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ), ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
32. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
33. Žalobca bol súdnym komisárom JUDr. Mariánom Jurinom , notárom povereným k prejednaniu dedičstva po poručiteľovi K. H. dňa 26.04.2019 v uznesení Okresného súdu Lučenec, č.k. 2D/152/2018
- 135 Dnot 86/2018 odkázaný na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu NCR za 1762/2018, N 149/2018, Nz 8806/2018 napísaného na Notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej v Lučenci dňa 20.03.2018, a to v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2019. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Lučenec dňa 07.06.2019, preto súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas, pričom žalobou sa žalobca jednak domáha určenia neplatnosti vyššie uvedeného závetu tak ako bol uznesením súdneho komisára odkázaný a tiež aj iného určenia, než na ktoré bol odkázaný: určenia, že podpis na závete poručiteľa nepatrí poručiteľovi, určenia, že závet je neplatný z dôvodu chýb v uvedení miesta podpisu a otlačku pečiatky, chýb v texte, ktorý je dopisovaný rukou, určenia, že závet poručiteľa je neplatný z dôvodu nedostatku prejavu vôle zo strany poručiteľa, určenia, že dedičmi nie sú Z. Y. a S. Y. a určenia, že dedičom po poručiteľovi K. H. je Z. H..
34. Skôr ako súd pristúpil k vecnému prejednaniu sporu a k vykonaniu dôkazov, posúdil podanú žalobu podľa § 137 CSP, či žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, resp., či v prípade určenia spornej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Ak rozhodnutie sporu o dedičské právo, ktorý vznikol počas konania o dedičstve závisí na posúdení spornej skutkovej otázky, dedičský súd - notár, ako súdny komisár tieto otázky nevyhodnocuje, ale ich riešenie prenecháva na sporové konanie. Z uvedeného dôvodu odkáže účastníka, ktorého skutkové tvrdenia vyhodnotil ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby. Vo výroku uznesenia podľa § 194 CSP dedičský súd ( notár ako súdny komisár ) formuluje aj petit žaloby, resp. presne uvedie, čoho sa má žalobca podanou žalobou domáhať. Podľa okolností prípadu môže účastníka odkázať, aby sa jednou žalobou domáhal určenia aj viacerých sporných skutočností. Vzhľadom na uvedené, podľa ustanovenia § 137 písm.d) CSP, domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 194 CMP je práve takýmto osobitným predpisom, na základe ktorého môže žalobca podať žalobu o určenie právnej skutočnosti, na základe uznesenia, ktorým bol notárom ako súdnym komisárom odkázaný na podanie žaloby. Teda žaloba na určenie spornej skutočnosti podľa § 194 CMP, je žalobou na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm.d) CSP, preto žalobca v spore o určenie takejto právnej skutočnosti nemusí preukazovať naliehavý právny záujem. Notár prejednávajúci dedičstvo po neb. K. H., JUDr. Marián Jurina, uznesením 2D/152/2018 - 135 D not 86/2018 zo dňa 26.04.2019 odkázal žalobcu Z. H., aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia, podal na Okresnom súde Lučenec žalobu o určenie absolútnej neplatnosti závetu NCR za 1762/2018, N 149/2018, Nz 8806/2018 napísaného na notárskom úrade JUDr. Marty Jurinovej v Lučenci dňa 20.03.2018. Žalobca sa podanou žalobou v petite žaloby 4. výrokom domáhal určenia neplatnosti vyššie uvedeného závetu, preto súd konštatuje, že v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne v zmysle odkazu uznesenia súdneho komisára, notára JUDr. Mariána Jurinu, nakoľko sa žalobu domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu , tak ako to na mysli ustanovenie § 194 ods. 1 CMP.
35. Pokiaľ sa žalobca domáha žalobným petitom aj určenia inej právnej skutočnosti, než na čo bol odkázaný v uznesení súdneho komisára - notára, a to prvým výrokom petitu určenia, že podpis na závete poručiteľa nepatrí poručiteľovi K. H., druhým výrokom určenia, že závet poručiteľa je neplatný z dôvodu chýb v uvedení miesta, podpisu, odtlačku pečiatky chýb v texte, ktorý je dopisovaný rukou a určenia, že závet poručiteľa je neplatný z dôvodu nedostatku prejavu vôle zo strany poručiteľa, ide vo všetkých troch prípadoch opäť o určovaciu žalobu podľa § 137 písm.d), teda určenie právnej skutočnosti, ktoré musia vyplývať z osobitného predpisu. Nakoľko nebol žalobca na podanie žaloby s takýmto petitom uznesením súdneho komisára odkázaný, podanie takejto žaloby je preto neprípustné, keďže určenie takýchto právnych skutočností nevyplýva z osobitného predpisu, preto v tejto časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti ale súd považuje za potrebné dodať, že hoci zaužívaná súdna prax umožňuje domáhať sa žalobou len určenia toho, na čo bol žalobca notárom v uznesení odkázaný, teda sám notár je povinný formulovať petit žaloby a nie je možné sa žalobou domáhať určenia žiadnych iných skutočností, súd musí konštatovať, že formulácia petitu v uznesení notára ako súdneho komisára nie je príliš vhodná, nakoľko odkazuje žalobcu na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa, teda nie na výlučne otázku skutkovú, ale zahŕňa aj právne posúdenie veci. Právne posúdenie sa má vykonať až v konaní o dedičstve, teda v mimosporovom konaní. Pokiaľ teda zákonný dedič tvrdí, že závet poručiteľa je neplatný z dôvodu, že podpis poručiteľa na testamente nie je jeho podpisom, resp. že poručiteľ v čase spísania testamentu trpel nejakou psychickou poruchou, nedostatkom prejavu vôle..., formulácia petitu v uznesení notára, ktorým odkazuje zákonného dediča na podanie žaloby by mala správne znieť, aby súd určil, že podpis na konkrétnom testamente, nepatrí poručiteľovi, resp. určenia, že poručiteľ v čase spísania závetu nebol plne spôsobilý na právne úkony, prípadne, že vôľa poručiteľa nebola slobodná a vážna a podobne a na základe výsledkov konania o žalobe má byť práve úlohou dedičského súdu, t.j. notára ako súdneho komisára, aby vec právne posúdil a vyhodnotil, či závet je platný alebo neplatný. Nakoľko však zákonný dedič (žalobca) nepodal voči predmetnému uzneseniu súdneho komisára opravný prostriedok a uznesenie tak nadobudlo právoplatnosť, mohol sa domáhať žalobou len určenia toho, na čo bol v uznesení notárom ako súdnym komisárom odkázaný.
36. Pokiaľ sa žalobca žalobným petitom domáha určenia, že dedičmi nie sú žalovaní 1/ a 2/ a že dedičom po poručiteľovi K. H. je žalobca, súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba podľa § 194 ods. 1 CMP nie je žalobou o určenie dedičského práva, teda či žalobca je dedičom poručiteľa, resp. či žalovaní nie sú dedičmi poručiteľa, ale vždy o určenie spornej skutočnosti, od ktorej sa tvrdené alebo popierané dedičské právo odvíja, v tomto prípade určenia neplatnosti závetu poručiteľa. Keďže žalobca ako zákonný dedič poručiteľa popierajúci dedičské právo žalovaných, bol notárom ako súdnym komisárom v súlade s § 194
ods. 1 CMP odkázaný na podanie žaloby o určenie absolútnej neplatnosti závetu poručiteľa, len v tejto časti je žaloba žalobcu správna a zodpovedá zneniu § 194 ods. 1 CMP. Ak sa teda žalobca popri určení neplatnosti závetu poručiteľa domáha aj určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú dedičmi poručiteľa a naopak, že žalobca je dedičom po poručiteľovi K. H., ide o žalobu dedičského práva, ktorá nezodpovedá zneniu § 194 ods. 1 CMP, a teda nejde o žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorú pripúšťa osobitný právny predpis, tak ako má na myslí § 137 písm. d) CSP v súvislosti s § 194 ods. 1 CMP. Keďže takéhoto ustanovenia niet, pretože závery o dedičskom práve sú vecou súdu v dedičskom konaní, hoci aj na podklade rozhodnutiu súdu v sporovom konaní o určenie spornej skutočnosti na základe žaloby podľa § 194 ods. 1 CMP, súd žalobu aj v tejto časti musel zamietnuť.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa súd následne zaoberal len určením neplatnosti predmetného závetu tak, ako bol závetný dedič, teda žalobca uznesením notára ako súdneho komisára na podanie žaloby odkázaný. Občiansky zákonník venuje závetnej dedičskej postupnosti pozornosť v ustanoveniach § 476 až § 480. Závetné dedenie je v súčasnosti popri dedení zo zákona jedným z dvoch dedičských titulov. Občiansky zákonník na prvom mieste upravuje dedenie zo zákona a až za zákonným dedením nasledujú ustanovenia upravujúce závetnú dedičskú postupnosť. V zmysle pravidiel dedičského práva však nastupuje dedenie zo zákona až vtedy, ak poručiteľ nezanechal platný závet, prípadne takýto závet zanechal, ale neuviedol v ňom všetok svoj majetok, alebo ak dedič zo závetu z nejakého dôvodu nenadobudne dedičstvo. Občiansky zákonník pojem závet vo svojich ustanoveniach nedefinuje. Zohľadňujúc zavedené teoreticko
- právne a vedecké zásady upravujúce oblasť právnych úkonov, ako aj ustanovenia upravujúce formálne a obsahové náležitosti závetu, však môžeme závet definovať ako jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ ako fyzická osoba činí v zákonom predpísanej forme dispozíciu so svojim majetkom pre prípad smrti ( mortis causa ). Tak ako súd vyššie uviedol, závet je prísne formálny, jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým osobne a v predpísanej forme robí dispozíciu so svojim majetkom pre prípad smrti, a teda musí ísť o platný právny úkon ( § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka ) a musí spĺňať aj ďalšie náležitosti ( § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka ), ktoré sú stanovené práve preto, že ide o dispozíciu pre prípad smrti a sprísnené požiadavky sú odôvodnené preto, že prípadné nejasnosti už nebude možné po smrti poručiteľa odstrániť a zistiť tak jeho skutočný úmysel ( NS SR sp.zn. 4CDo/24/2011 ). Pre všetky druhy závetu je preto spoločná požiadavka písomnej formy a uvedenie dňa, mesiaca a roka , kedy bol podpísaný. Všetky zákonné náležitosti musí závet spĺňať najneskôr k okamžiku smrti poručiteľa. Nevyhnutnou podmienkou platnosti závetu je podpis, ktorý musí dostatočne identifikovať pisateľa a musí obsahovať dátum, kedy bol podpísaný. Občiansky zákonník jasne stanovuje, že v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný. Z 2. odseku ustanovenia § 476 Občianskeho zákonníka vyplýva, že požiadavka „v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok , kedy bol podpísaný, inak je neplatný“, sa vzťahuje k ustanoveniu § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom sú uvedené všetky formy, ktorých môže byť závet poručiteľom vyhotovený. Požiadavka uvedená v ustanovení § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda znamená, že deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný platí tak pre závet napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ako aj zriadený v inej forme za účasti svedkov, alebo vo forme notárskej zápisnice. Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu aj do notárskej zápisnice, pričom osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami ( § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Notárskou zápisnicou sa rozumie listina, spísaná notárom , ktorá spĺňa náležitosti stanovené pre spísanie notárskych zápisníc podľa zákona č. 323/1992 Zb.z. o notároch a notárskej činnosti ( ďalej len notársky poriadok ), ktorá má povahu verejnej listiny.
38. Podľa § 46 prvá veta, Notárskeho poriadku, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.
Podľa § 47 ods.1,2 Notárskeho poriadku, notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a
sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Ak sa notárska zápisnica spisuje s účastníkom, ktorý je zastúpený na základe plnomocenstva, pravosť podpisu splnomocniteľa musí byť úradne osvedčená; úradné osvedčenie pravosti podpisu sa nevyžaduje, ak je splnomocnencom advokát. Splnomocnenie je prílohou notárskej zápisnice.
39. Podľa § 43 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, znenie notárskej listiny nemožno dodatočne meniť. Ak sa zistí chyba v písaní, počítaní alebo iná zrejmá nesprávnosť až po spísaní listiny, vykoná sa jej oprava doložkou pod skončený text listiny, ak s tým účastníci súhlasia. V doložke sa uvedie nesprávnosť, uvedie sa správne znenie a pripojí sa dátum vykonania opravy, podpis a odtlačok úradnej pečiatky notára, ktorý opravu vykonal, ako aj podpisy účastníkov.
40. Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
41. Po dôkladnom oboznámení sa s predmetnou notárskou zápisnicou súd zisťuje, že v zmysle uvedenej notárskej zápisnice má byť táto spísaná a účastníkom podpísaná na Notárskom úrade v Lučenci, ul. Št. Moyzesa 53 dňa 20.03.2018 notárkou JUDr. Martou Jurinovou. Následne sa však už v notárskej zápisnici uvádza, že notárka sa dostavila na miesto samé G. - F. XX, kde sa jej predstavil osobne a podľa mena neznámy účastník K. H.. V závere notárskej zápisnici sa pri podpise závetcu a notára uvádza: v Lučenci dátum ako hore. Podľa § 47 ods. 1 písm.a) Notárskeho poriadku, musí notárska zápisnica obsahovať miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice. Notársky poriadok od 01.01.1993 do 30.11.2015 za obligatórnu náležitosť notárskej zápisnice predpisoval uvedenie „miesta spísania notárskej zápisnice“. Od 01.12.2015 zákonom č. 267/2015 Zb.z. bolo uvedené ustanovenie novelizované a vyžaduje sa miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice. Dôvodová správa k zákonu č. 267/2015 Zb.,z. uvádza: „ Súčasné znenie nesprávne používa termín spísania. Notárska zápisnica sa spravidla píše vopred v kancelárii notára, no úplnosť právneho úkonu nadobúda až po prečítaní, schválení a podpísaní určenými osobami. Prečítanie, schválenie a podpísanie sa musí vykonať na jednom mieste, ktoré sa označí ako miesto podpísania notárskej zápisnice.“ To znamená, že v zmysle § 47 ods. 1 písm. a) je potrebné uvádzať na notárskej zápisnici miesto, kde bola notárska zápisnica po prečítaní účastníkmi schválená, prípadne svedkami, dôverníkmi, tlmočníkmi a notárom podpísaná. Prečítanie, schválenie a podpísanie sa musí vykonať na jednom mieste, ktoré sa označí ako miesto podpísania notárskej zápisnice. Miesto podpísania notárskej zápisnice zákon bližšie neupravuje. V prípade podpísania zápisnice v notárskej kancelárii stačí označenie mesta. Pri podpísaní notárskej zápisnice na inom mieste, je potrebné presnejšie označenie, napr. sídlo obchodnej spoločnosti, na obecnom úrade, prípadne uvedenie názvu ulice, či iného priestranstva, súpisného a orientačného čísla, kde dochádza k podpisu tejto zápisnice. Posudzovaná notárska zápisnica preto nesprávne uvádza, že
bola podpísaná na notárskom úrade v Lučenci, keď následne z jej obsahu, ako aj výsluchu notárky JUDr. Marty Jurinovej vyplynulo, že notárska zápisnica bola spísaná a samotným poručiteľom aj podpísaná v G. - F. Č..XX, v rodinnom dome Z. Y. a S. Y.. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že táto náležitosť v zmysle § 47 ods. 1 písm. a), teda uvedenia miesta, kde došlo k podpísaniu notárskej zápisnice, je uvedená nesprávne.
42. Ďalšou obligatórnou náležitosťou podľa § 47 ods. 1 písm. b) je uvedenie mena, priezviska a sídla notára. V posudzovanej notárskej zápisnice sa uvádza, že notárska zápisnica bola napísaná, účastníkmi podpísaná .... notárkou JUDr. Martou Jurinovou. Súd teda konštatuje, že nie je splnená ďalšia obligatórna náležitosť v zmysle § 47 ods. 1 písm. d), a teda nie je uvedené sídlo notára. V zmysle tohto zákona má notár uvádzať celé svoje meno a priezvisko, prípadne akademický titul a tiež sídlo notára, ktorým je obec či mesto, spravidla sídlo súdu prvého stupňa, alebo iné sídlo v rámci tohto obvodu, do ktorého bol notár vymenovaný.
43. Podľa § 47 ods. 1 písm. h ) Notárskeho poriadku, ďalšou obsahovou náležitosťou notárskej zápisnice je údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená. Ide o osvedčovací prejav notára, ktorý notársku zápisnicu spísal, čím osvedčuje, že účastníci schválili spísanú notársku zápisnicu po jej prečítaní. Prečítaním nemožno rozumieť diktovanie textu notárskej zápisnice notárom zapisovateľke v prítomnosti ostatných účastníkov. V notárskej zápisnici sa v závere uvádza: notárka JUDr. Marta Jurinová osvedčuje, že prejavená vôľa účastníka bola pojatá do tejto notárskej zápisnice, zápisnica bola hlasite diktovaná, účastníkom prečítaná a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia však jednoznačne vyplýva, že uvedená notárska zápisnica má byť účastníkom nielen prečítaná, ale aj schválená, preto uvedená formulácia, že účastníkom bola táto notárska zápisnica prečítaná a na znak súhlasu podpísaná, je nepostačujúce, kedy by správne mala formulácia znieť: po prečítaní účastníkom, ním aj schválená. Účastník notárskej zápisnice po prečítaní jej textu, a teda oboznámením sa s jeho obsahom, mal zrozumiteľne a jednoznačne vyjadriť, či notársku zápisnicu schvaľuje. Táto skutočnosť však v uvedenej notárskej zápisnici absentuje a ani dodatočný výsluch notárky JUDr. Marty Jurinovej na vytýčenom pojednávaní neozrejmil, či došlo k súhlasu, teda k schváleniu uvedenej notárskej zápisnice samotným poručiteľom. Takýto súhlas je obligatórnou náležitosťou notárskej zápisnice, bez ktorého listinu nemožno považovať za notársku zápisnicu.
44. Vyššie uvedený výpočet obsahových náležitostí notárskej zápisnice uvedených v písm.a) až j) § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku je taxatívnym výpočtom. Ak niektorá z týchto náležitostí absentuje, listinu nemožno považovať za notársku zápisnicu, teda ani za verejnú listinu. Súd vyššie špecifikoval, ktoré z obsahových náležitostí notárskej zápisnice absentujú, resp. sú uvedené nesprávne a z tohto dôvodu notárska zápisnica stratila povahu tzv. verejnej listiny. Napriek uvedenému, absencia týchto predpísaných obsahových náležitostí nemusí mať vždy za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorý listina obsahuje. Ak pre právny úkon zákon nepredpisuje formu notárskej zápisnice a listina obsahuje náležitosti, ktoré pre konkrétny právny úkon zákon vyžaduje, je právny úkon platný.
45. Podľa § 476 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
46. Podľa § 476c Občianskeho zákonníka, poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
47. Podľa § 476d ods. 1, 3, 4, 5 Občianskeho zákonníka,
poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami. Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná. Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
48. Podľa § 49 Notárskeho poriadku, ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.
49. V prípade, že závetcom je osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, nemá obmedzené vnemové schopnosti tzn., že dokáže závet prečítať a je počujúca, z ustanovenia § 476 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť tieto všeobecné náležitosti závetu: a) výslovný prejav vôle poručiteľa, b) prejav vôle poručiteľa musí byť zachytený v písomnej forme; v prípade závetu zriadeného podľa § 476a a § 476b Občianskeho zákonníka musí byť poručiteľom aj podpísaný, c) v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok kedy bol podpísaný.
50. Za vyššie stanovených podmienok, by aj predmetný závet hoci stratil povahu verejnej listiny, ostal platným závetom. Pokiaľ však závetca nedokáže čítať alebo písať, môže v prípade alografného závetu prejaviť svoju poslednú vôľu len pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná ( § 476c Občianskeho zákonníka.
51. Podľa § 476b Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice, pričom nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a nepočujúce osoby, ktoré nemôžu písať alebo čítať môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.
52. Pokiaľ spisuje notár notársku zápisnicu s osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať, podľa § 49 notárskeho poriadku priberie dvoch svedkov úkonu. V tomto prípade nezáleží na tom z akého dôvodu závetca nemôže čítať alebo písať, či už pre neznalosť - negramotnosť, alebo z dôvodu svojho zdravotného stavu, teda ide o sobou, ktorá nie je schopná hoci aj dočasne pre poruchu, alebo chorobu zmyslových orgánov - zraku a sluchu čítať, alebo písať v čase právneho úkonu - spísania testamentu. Osobou, ktorá môže čítať a písať nie je ani tá osoba, ktorá sa dokáže len podpísať, teda písomne zaznamenať svoj podpis. Informáciu o schopnosti čítať a písať by mal podať notárovi účastník právneho úkonu. Ak má notár pochybnosť o vedomostnej zložke účastníka, môže sa aj bez súhlasu tohto účastníka presvedčiť o jeho vedomosti písať a čítať.
53. Vykonaným dokazovaním ( oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 91/2018, a č. 68/2018, ktorý bol vypracovaný znalcami MUDr. Mgr. Borisom Ťažkým, PhD. a MUDr. Martinom Somorom pre Okresného riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Lučenec a následne aj samotným výsluchom MUDr. Mgr. Borisa Ťažkého, PhD. na pojednávaní dňa 09.09.2020, ako aj z vypočutia ďalších prítomných svedkov Z. H. a JUDr. Z. H. ) mal súd za preukázané, že osoba závetcu K. H. mal v čase spísania závetu obmedzené vnemové schopnosti, a to zrak a sluch. Úlohou znalcov v uvedenom znaleckom posudku bolo posúdiť aj zmyslové funkcie závetcu K. H. V bode 5 uvedeného znaleckého posudku je zhodnotenie nálezu oftalmologického vyšetrenia, ktoré vychádza aj z vyšetrenia v očnej ambulancii u oftalmologičky MUDr. Nociarovej zo dňa 14.08.2018, kde znalci konštatujú, že centrálna zraková ostrosť pravého oka bola na úrovni 20% normy a nedala sa zlepšiť okuliarovou korekciou a naturálna centrálna zraková ostrosť ľavého oka bola na úrovni 8% normy s okuliarovou korekciou by dosiahla úroveň 10% normy. Vyšetrením zistená centrálna zraková ostrosť do diaľky neumožňovala takú zrakovú ostrosť do blízka, teda na čítanie , aby mohol K. H.
rozoznávať písmo bežnej tlačovej veľkosti ( 12 - 16 bodov) bez použitia špeciálnych pomôcok pre slabo zrakových, ktoré predpísané nemal. V závere citovaného znaleckého posudku sa uvádza, že stav zraku bol u menovaného K. H. výrazne obmedzený astigmatizmom a šedým zákalom a z hľadiska zraku, očným vyšetrením zistená centrálna zraková ostrosť do diaľky, neumožňovala takú zrakovú ostrosť do blízka ( na čítanie), aby mohol rozoznávať písmo bežnej tlačovej veľkosti ( 12 až 16 bod ) bez použitia špeciálnych pomôcok pre slabozrakých, ktoré predpísané nemal. Iné zmyslové orgány znalci nehodnotili. MUDr. Mgr. Boris Ťažky, PhD. zotrval na záveroch vypracovaného znaleckého posudku aj na pojednávaní konanom dňa 09.09.2020, poukázal na to, že na vypracovaní znaleckého posudku sa podieľala aj MUDr. Bronislava Čermanová, oftalmologička, ktorá je špecialistkou na očné ochorenia. K záverom dospeli jednak zo zdravotnej dokumentácie Pavla Kandu, výpisov z uhradenej poskytnutnej zdravotnej starostlivosti a užívaných liekov u zomrelého K. H.. MUDr. Ťažký na pojednávaní uviedol, že Pavel Kanda mal 88 rokov a trpel ochoreniami, ktoré boli objektivizované aj očným vyšetrením. Týmito ochoreniami bol tzv. astigmatizmus, ktorý spôsoboval neostré videnie , ktoré bolo následne komplikované tým, že trpel kataraktou, teda šedým zákalom, t .j. zákal šošovky a v podstate v každom segmente oka trpel pomerne vážnou poruchou. Oftalmogickým vyšetrením bolo možné konštatovať, že jeho naturálny prirodzený vízus bol na jednom oku len 20% bez možnosti korekcie a na druhom 8% s možnosťou korekcie na 10% prirodzeného vízu. Zraková ostrosť bez použitia optických pomôcok, šošoviek nebola u K. H. možná. Opätovne MUDr. Ťažký na pojednávaní potvrdil, že K. H. bežný text t.j. fond vo veľkosti 12 až 16 nemohol prečítať, jednoducho ho nemohol vidieť. Ostatné zmysly napriek tomu, že mali údaje o tom , že slabšie počul nebolo možné vyšetriť, nakoľko ich nebolo možné interpretovať a posúdiť z hľadiska stavu nebohého K. H..
54. Súd na pojednávaní vypočul aj svedkov: Z. H. a Z.. Z. H., ktorí rovnako vypovedali, že K. H. nikdy nečítal noviny a nepozeral televízor z toho dôvodu, že slabo videl. Rovnako z výsluchu týchto svedkov súd zistil, že neb. K. H. ( závetca ) bol nedoslýchavý, bolo problematické s ním komunikovať. Poruchu sluchu udávali nielen súdom vypočutí svedkovia na pojednávaní konanom dňa 09.09.2020, ale aj svedkovia vypočutí v rámci trestného konania, s výpoveďami ktorých sa súd oboznámil z pripojeného vyšetrovacieho spisu: Pri výsluchu Z. H. - nevlastný syn nebohého K. H. uviedol, že jeho otec mal celé roky problémy s ušami, no strojček nosiť nechcel. S. S., majiteľa odťahovej služby s obchodným názvom: S. S. - Autoservis - Odťahová služba, ktorý bol objednaný neznámym mužom pochádzajúcim z Buzitky na prevoz traktora a vlečky z Pravice vypovedal, že počas nakladania bol osobne prítomný pri staršom mužovi, ktorý sa volal H.. Tohto muža aj poznal, lebo pochádza z okolia Pravice a vedel, že v Pravici žije. Osobne ho však nepoznal a predtým sa s ním osobne ani nestretol. Hoci sa na presný rozhovor nepamätá, išlo o starého človeka s vyšším vekom, bola s ním ťažká komunikácia a keď sa ho niečo spýtal, tak starý pán dlhšie rozmýšľal nad odpoveďou, slabšie počul., lebo musel na neho hlasno rozprávať. S. A., rodák z neďalekej obce Ľuboreč, ktorý navštevoval neb. K. H. uviedol, že neb. K. H. slabšie počul, keď sa mu hovorilo bežne, tak nepočul, bolo potrebné hovoriť pri ňom bližšie a podstatne hlasno. Často ani vtedy nepočul, keď mu niekto niečo povedal veľmi hlasno, proste bol to už starý človek. Pri výsluch S. O. vypovedal, že debata s pánom H. bola obtiažna, lebo dobre nepočul, čo mu hovoril. Bolo treba hovoriť veľmi hlasno aby vypočul. MUDr. Urbáni uviedol, že bolo evidentné, že Pavel Kanda horšie počul, lebo museli v jeho prítomnosti hlasnejšie hovoriť.
55. Vzhľadom na vyššie uvedené výpovede svedkov, znalcov a aj svedkov vypovedajúcich pred vyšetrovateľom pri vyšetrovaní trestnej veci zločinu podvodu ČVS: ORP - 246/2-VYS- LC- 2018 má súd za preukázané, že poručiteľ, K. H. v čase spísania závetu nedokázal uvedený závet sám prečítať pre chorobu zraku a pri bežnej reči ani počuť čo mu notárka hovorí. JUDr. Marta Jurinová, notárka spisujúca závet, ktorá bola vypočutá súdom na pojednávaní dňa 17.06.2020 uviedla, že hovorila so závetcom bežnou rečou a nebolo potrebné zvyšovať hlas.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že zmyslové vnímanie poručiteľa K. H., a to najmä zrak bol obmedzený do takej miery, že možno hovoriť o tzv. nevidomej osobe, ktorá môže prejaviť svoju poslednú vôľu len pred súčasne prítomnými svedkami v listine , ktorá musí byť následne prečítaná. Podľa § 49 notárskeho poriadku, ak notár spisuje notársku zápisnicu s osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov k úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle
účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice a to pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené. Keďže podmienka prítomnosti svedkov pri spisovaní závetu nebola zo strany notárky splnená, nemožno uvedený závet považovať za platný. Prítomnosť svedkov totiž nevyplýva z notárskej zápisnice o spísaní závetu a ani z výpovede samotnej notárky JUDr. Marty Jurinovej a žalovaného v 1/ rade, ktorí zhodne uvádzali, že pri spísaní testamentu bola v miestnosti s poručiteľom prítomná iba notárka JUDr. Marta Jurinová.
57. Bez ohľadu na vyššie uvedený dôvod, pre ktorý súd už vyslovil neplatnosť predmetného závetu, pre úplnosť posúdil predložený závet aj z hľadiska pravosti podpisu poručiteľa na uvedenom právnom dokumente. Žalobca už v podanej žalobe poukazoval na to, že podpis, ktorý je uvádzaný v závere notárskej zápisnice o spísaní poslednej vôle jeho brata K. H., nie je pravým podpisom jeho brata, nakoľko on sa podpisoval inak. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní konanom dňa 09.09.2020 aj svedok major Mgr. Michal Šutka, ktorý vypracoval znalecký posudok ČES : PPZ -KEÚ-BA - EXP-2018/14606 pre Okresného riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Lučenec a ktorý aj v pozícii svedka v občianskoprávnom konaní zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracoval pre potreby trestnoprávneho konania, v závere ktorého sa konštatuje, že podpis na závete K. H. spísaný notárkou JUDr. Martou Jurinovou zo dňa 20.03.2018, ktorý v znaleckom posudku bol označený SM 1/146-18, pravdepodobne nie je pravým podpisom K. H.. Na pojednávaní súdu ozrejmil, prečo v závere znaleckého posudku konštatujú, že podpis závetcu nie je pravdepodobne jeho podpisom, keď uviedol, že pri skúmaní tohto podpisu, ktorý porovnávali s porovnávacími podpismi, zistili rozdielne, ale aj zhodné znaky. Zhodné znaky zistili predovšetkým v tvarovaní písmen a písmových ťahov v prvej časti podpisu. Rozdielne znaky zistili len v minimálnej miere v tvarovaní písmových ťahov v mene K., ale vo všeobecnej rovine skúmania podpisov zistili značné rozdiely. Rozpor zistených znakov všeobecnej a zvláštnej rovine nezodpovedá vyššej variability stareckých podpisov. Porovnávacie podpisy, ktoré im boli predložené od neb. K. H. majú blízku variabilitu, ktorú má každý človek, hoci sa raz podpíše tak a inokedy zase inak, celkovo to vždy spadá do istej variability podpisu tohto človeka. Tzn., že pokiaľ sú tu aj nejaké odchylné znaky, vo všeobecnosti sa dá povedať, že tento podpis je podpisom tejto osoby, teda spadá do tejto variability. Sporný podpis na notárskej zápisnici však do tejto variability nespadá, priezvisko je vyhotovené paličkovým písmom, čo sa zvykne robiť v prípade, ak osoba už nie je schopná vykonať svoj podpis tak, ako ho má nacvičený, preto začne písať paličkovým písmom. Táto palička však na závete je vyhotovená príliš kontrolovane, tzn. nasadenia týchto ťahov a ukončenie ťahu sú pomerne v jednej rovine, hlavne ukončenie tzn. na jednej linajke. Je tam badateľné predĺženie písmových ťahov, ktoré skôr je vertikálne ako horizontálne a všetky tieto skutočnosti je možné vysvetliť asistovaním, tzn. vedením rukou inou osobu, čo by vysvetľovalo statický pisársky tlak aj konštantnú pisársku rýchlosť, teda kontrolovanú pisársku rýchlosť, kontrolované nasadenie, aj ukončenie písmových ťahov, teda išlo o podpis pravdepodobne za pomoci inej osoby. Po písmoznaleckej stránke možno uviesť, že to pravdepodobne nie je pravý podpis neb. K. H., pretože on sa jednoducho podpisoval inak. Ak by mal tento podpis vyhotoviť sám, alebo vyhotoviť svoj podpis, tak by takýto podpis pravdepodobne nevyhotovil.
58. Ani notársky poriadok, ani Občiansky zákonník neustanovujú, čo treba rozumieť pod podpisom zúčastnenej osoby, no v právnej literatúre sa podpis charakterizuje ako individuálne ťahy písma, ktoré dostatočne označujú identitu podpisujúceho sa, sú jedinečné, vyznačujú sa príslušnými charakteristickými znakmi a javia sa ako podpisy mena. Odborná literatúra dospela k záveru, že pre podpísanie sa nevyžaduje, aby bol podpis čitateľný, alebo dôsledne pravopisný. Za podpis však nemožno považovať napísanie priezviska inej osoby, alebo iného slova netotožného s priezviskom osoby, ktorá sa podpisuje. Rovnako tak nie je prípustné, aby niekto iný viedol podpisujúcej osobe ruku pri podpisovaní. Ak osoba nemôže vykonať podpis rukou, môže sa podpísať aj inou časťou tela, napr. ústami, nohou prípadne mechanickou protézou. Z výpovedi svedka majora Mgr. Michala Šutku z odvetvia kriminalistického skúmania ručného písma a podpisov, ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci trestnoprávneho konania súd dospel k záveru, že podpis poručiteľa na závete, nie je jeho pravým podpisom, nakoľko podpis vedený rukou inej osoby než závetcu, nie je v prípade podpísania závetu možný. Aj z tohto dôvodu by súd v prípade, že závetca nemá obmedzené vnemové schopnosti, na základe ktorých už dospel k záveru o neplatnosti predmetného testamentu, posúdil predložený závet ako neplatný z dôvodu nevyhotovenia podpisu závetcu na uvedenom právnom dokumente vlastnou rukou a bez pomoci akejkoľvek inej osoby.
59. Žalobca sa v konaní ďalej snažil preukázať, že vôľa poručiteľa pri spísaní testamentu nebola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná, a tiež že konal v dôsledku duševnej poruchy. Napriek tomu, že súd už pre vyššie uvedené dôvody rozhodol o neplatnosti daného závetu, pre úplnosť dodáva: Pojem právneho úkonu má tri zložky: a) musí to byť prejav vôle ( právnym úkonom nemôže byť vôľa, ktorá sa dosiaľ neprejavila, napr. len úmysel k nejakému konaniu ), b) o právny úkon ide len vtedy, ak prejav vôle smeruje k určitým právny následkom, ktorými sú vznik, zmena alebo zánik práv a povinností, c) právne predpisy musia s prejavom vôle skutočne spájať zamýšľané právne následky Ak určité konanie nemá pojmové znaky právneho úkonu, nejde vôbec o právny úkon a nevznikajú žiadne právne následky. Aby právny úkon mal žiadané právne následky, musí byť platný. Zákon teda charakterizuje právny úkon ako prejav vôle, ktorý musí byť urobený výslovne, t.j slovným vyjadrením, alebo konaním, alebo opomenutím. Prejav vôle je potrebné vykladať tak, aby so zreteľom na okolnosti za ktorých bol urobený, zodpovedal skutočnému obsahu vôle, nielen jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby. Právny úkon musí byť vykonaný predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle účastník nebol prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Neplatné sú teda právne úkony, ku ktorým došlo na základe nátlaku na účastníka, ktorý právny úkon urobil. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu tohto právneho úkonu. Ak nie je právny úkon vykonaný podľa § 37 Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatný, a to od samotného počiatku, pričom absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne následky. O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, vážna, určitá a slobodná. Ak subjektu chýba vôľa, ide o právny úkon absolútne neplatný. V takomto prípade právny úkon z hľadiska práva vôbec nevznikne, nakoľko mu chýba podstatný pojmový znak právneho úkonu. Právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, inak je neplatný. Sloboda a vážnosť sú ďalšie základné náležitosti vôle. Ak podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie svojej vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Fyzickým násilím sa rozumie skôr priame fyzické násilie manifestované útokom voči konajúcemu, než bezprostredná hrozba fyzického násilia. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhláškou a vyvoláva neplatnosť právneho úkonu len v prípade, keď je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo, čo takto nemožno vynucovať, alebo vzbudzuje dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí. Dôvodná obava vyžaduje intenzívne pôsobenie okolností použitých ako bezprávne vyhrážanie sa a napokon psychické donútenie je adresné tzn., že smeruje voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje. Predmetom vyhrážky nemusí byť v každom prípade konajúci, stačí sa ak sa týka blízkej osoby. Otázka, či úkon bol urobený vážne je predovšetkým skutkovou otázkou, a to zistením okolností, za ktorých bol urobený, teda či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom spája právny poriadok. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usúdiť z objektívnych skutočností za ktorých bola urobená, najmä ak bola urobená spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu, na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potom treba urobiť príslušný záver. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku ( ex tunc ). Táto neplatnosť je absolútna, pôsobí voči každému, pričom neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky t.j. vznik zmenu a zánik práva povinností, ktoré sa s týmto úkonom sledovali. Neplatnosť právneho úkonu môže spôsobiť aj nedostatok spôsobilosti na právne úkony. Spôsobilosť na právne úkony nemá 1/ maloletá osoba v zmysle § 9 Občianskeho zákonníka ( maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku ) , 2/ osoba, ktorá bola obmedzená spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ktorý je uvedený v súdnom rozhodnutí a ktorý treba v každom konkrétnom prípade preukazovať výlučne obsahom výroku rozsudku, 3/ osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu. Aj v danom prípade sa vychádza z výroku právoplatného súdneho rozhodnutia. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v danom prípade však môže byť aj dôsledkom duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá, a to len na práve urobený právny úkon. V takomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení a pozbavení na právne úkony, stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín ( z odboru zdravotníctva z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a podobne ) a musí
sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už následne vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej, alebo trvalej duševnej poruche. So zreteľom na to, že postačuje aj prechodná duševná choroba, pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih ( dilucida intervalla ), aj takáto významná skutková okolnosť sa musí preukázať. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony, či už judikovanej alebo faktickej v dôsledku duševnej poruchy je tiež dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
60. Vyhodnotiť či vôľa konajúceho neb. K. H. pri spísaní testamentu bola skutočne daná, či bola slobodná a vážna, je ex post veľmi obtiažne, nakoľko túto osobu už nie je možné dopočuť a požadovať od nej akékoľvek vysvetlenia, či dodatočne ju vyšetriť a zistiť jej aktuálny zdravotná stav. Súd preto musí vychádzať len z výpovedí osôb prítomných pri danom právnom úkone. Pri vyhodnocovaní zdravotného stavu poručiteľa, súd vychádzal aj z predloženého listinného dôkazu
- znalecký posudok znalcov MUDr. Mgr. Borisa Ťažkého, PhD. a MUDr. Martina Somora, ktorí bol vypracovaný pre Okresné riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície Lučenec (č.l. spisu 103), kde znalci na základe dostupnej spisovej a zdravotnej dokumentácie a následného znaleckého posúdenia uviedli, že u posudzovaného t.j. poručiteľa sa jednalo o počínajúcu demenciu neznámej etiológie zmiešaného charakteru, kde základným prejavom demencie je degradácia intelektu, ale postihnuté sú takmer všetky psychické funkcie. Intelektová výkonnosť je globálne hrubo narušená v dôsledku deteriorácie, schopnosti abstraktného myslenia, schopnosti zovšeobecňovania analýzy a syntézy, logického uvažovania pojmo-tvorby, riešenia problémov, plánovania činnosti v dôsledku výraznej redukcie chápavosti a kritickosti. Zásadným spôsobom býva narušená i pamäť. Myslenie je pomalé, stráca sa jeho súvislosť a obsažnosť. Pozornosť takejto osoby býva dekoncentrovaná minimalizuje sa jej kapacita, pacient stráca orientácia. Emotivita sa oplošťuje, získava rys tupej eufórie alebo apatie. Takáto osobnosť stráca predchádzajúce schopnosti, miznú záujmy, pomerne skoro býva postihnutá oblasť vyšších citov. Aj v prípade ľahkej formy demencie bývajú pacienti veľmi ľahko ovplyvniteľní , sugestibilní a nekriticky dôverčiví, čo môže mať významný vplyv pri uzatváraní právneho aktu. Znalca MUDr. Mgr. Borisa Ťažkého PhD., ktorý vypracoval vyššie spomenutý znalecký posudok súd vypočul ohľadne zdravotného stavu poručiteľa na pojednávaní v pozícii svedka, kde zotrval na predloženom znaleckom posudku a hoci nedokázal súdu potvrdiť, ale ani vylúčiť, či poručiteľ neb. K. H. pri spisovaní testamentu dokázal posúdiť význam a právne dôsledky právneho úkonu, teda testamentu, pretože pri danom právnom úkone vtedy nebol a nevyšetril poručiteľa, uviedol však, že boli tam všetky predpoklady pre to, aby jeho schopnosť posúdiť význam a právne dôsledky testamentu bola výrazne znížená a z dôvodu postihnutia zmyslov - očného zmyslu, teda zraku, ale aj postihnutia demencie, tam boli predpoklady na to, aby takéto schopnosti boli u neb. K. H. výrazne redukované až obmedzené. Súd nielen z výpovedí blízkych osôb žalobcu ( Z. H. M. Z.. Z. H. ), ale aj z výsluchu osôb z pripojeného vyšetrovacieho spisu (z výsluchu S. A., z výsluchu Z. A., z výsluchu K. Š., MUDr. W. ), súd zistil, že neb. K. H. bol niekedy časovo a priestorovo dezorientovaný, nedokázal vždy odpovedať na položené otázky, bol dôverčivý k cudzím ľudom, často zabúdal a rozprával aj o mŕtvych, akoby boli ešte medzi živými. S. A., rodák z neďalekej obce Ľ.Č. vo svojom výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol: „ naposledy som stretol neb. K. H. niekedy v decembri 2017, pred Vianocami a všimol som si, že gazda hovorí z cesty, pýtal sa na svoju matku a brata a rozoberal ľudí, ktorí už dávno zomreli, či podobné nezmysly. Neb. K. H. nebol úplne pri zmysloch, nerozpoznával ľudí s ktorými sa videl krátko pred chvíľou a pýtal sa na ľudí, ktorí už boli 20 rokov po smrti.“ Z. A. vyšetrovateľovi uviedol, že neb. K. H. poznal veľmi dobre a boli dobrí kamaráti. V rámci svojej výpovedi doslovne uviedol, že neb. K. H. aj keď už bol starý a rozum mu už niekedy nefungoval, bol plný života. Všimol si, že rozumovo zabúdal, horšie sa rozpamätával a často nerozpoznával niektorých ľudí. Inak bol na svoj vek čiperný. K. Š. vo svojom výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že na jeseň 2017 v obci Závada, kde aj býval, uvidel blúdiť neb. K. H., ktorého poznal a vedel, že už niekoľko rokov žije v obci Pravica. Už na prvý pohľad videl, že je dezorientovaný, nevedel, kde sa nachádza a kde má ísť domov. Na otázku, či sa cíti dobre, mu nevedel ani súvisle odpovedať. Po rozumovej stránke nebol v poriadku. Nebol schopný ísť akokoľvek, ani autobusom, ani pešo. Bolo vidno, že bol úplne mimo psychicky, no bol triezvy, lebo nebolo z neho cítiť alkohol. Zobral svoje auto a odviezol ho domov na Pravicu.
61. Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených dôkazov má súd síce za preukázané, že neb. K. H. trpel počiatočným štádiom demencie, ktorá výrazne oslabovala jeho intelekt, avšak aj vzhľadom na výpoveď jedinej prítomnej osoby, ktorá bola pri spisovaní testamentu, a to notárky JUDr. Marty Jurinovej, ktorá
považovala neb. K. H. za priestorovo i časovo orientovaného a ktorá nemala nijakú pochybnosť o jeho plnej spôsobilosti na právne úkony súd konštatuje, že nie je možné bez lekárskeho vyšetrenia, ktoré by bolo v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín ( z odboru zdravotníctva z odvetvia psychiatrie, patopsychológie a podobne ) a viazalo sa na okamih urobenia právneho úkonu vyhodnotiť konanie neb. K. H. za konanie v duševnej poruche, ktorá ho v danom okamihu robila na tento právny úkon nespôsobilým.
62. Rovnako nie je možné ex post jednoznačne vyhodnotiť, či vôľa konajúceho bola skutočne daná, vážna a bez omylu, pričom opäť musí brať na zreteľ jednak okolnosti daného prípadu, ale aj výpoveď notárky JUDr. Marty Jurinovej, ktorá uviedla, že neb. K. H. pred ňou prejavil svoju vôľu zanechať celý svoj majetok pre prípad smrti žalovaným 1/ a 2/. Súd však musí dodať, že po oboznámení sa s vyšetrovacím spisom a najmä výsluchom svedkov Z. G., Y. M. M. S. S.Ó. má v tomto smere dôvodné pochybnosti, keď vyššie uvedený svedkovia pred vyšetrovateľom vypovedali, že počas svojej športovej aktivity na bicykloch boli svedkami nepríjemnej situácie, z ktorej boli všetci traja pohoršení, keď v marci 2018 v piatok, dňa 23.03.2018 medzi 14.00 až 17.00 hod. spozorovali nepríjemný incident, a to hádku dvoch ľudí, z ktorých jeden bol staručký pán o paličke a vedľa neho starší, možno 50-ročný muž, ktorý kričal na starého pána niečo v znení „pôjdeš do piče a nie na Pravicu“, kedy všetci traja zastali a videli, že starší pán chcel zrejme odísť z tohto miesta, no následne 50-ročný muž chytil starého pána za plecia a sotil ho tak, že ujo spadol na zem. Zároveň na neho kričal: „ pôjdeš do piče“ a do ležiaceho starého pána kopol a zakričal „keby si už konečne zdochol“. Na základe vykonanej rekognície uvedení svedkovia opoznali žalovaného 1/ ako osobu muža, ktorý kričal na starého pána a sotil ho na zem. Napriek tomu, že opísaný incident sa stal až po spísaní predmetného testamentu, takéto zavrhnutiahodné správanie sa voči neb. K. H. vzbudzuje minimálne pochybnosti o tom, či nedochádzalo k takýmto útokom na neb. K. H. i pred jeho spísaním, a teda či vôľa závetcu bola skutočne slobodná a vážna, resp. či v tomto prípade nemožno hovoriť aj o možnosti psychického, či fyzického donútenia.
63. V tejto súvislosti musí súd poukázať aj na zásady, ktoré sú účastníci občianskoprávnych vzťahov povinní rešpektovať z hľadiska dobrých mravov, teda na pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku ( uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV. ÚS 55/2011 - 19 ) berúc do úvahy aj celkové okolnosti za ktorých došlo k spísaniu testamentu, t.j. skutočnosť, že neb. K. H., hoci ho všetci poznali v obci Pravica ako hospodára prezentujúceho sa tým, že v uvedenej obci chce aj zomrieť a byť pochovaný vedľa svojej manželky a syna v hrobovom mieste, ktoré už mal pripravené a odmietal akýkoľvek odchod z uvedenej obce, krátko po tom, ako spoznal osoby žalovaných, opustil svoje hospodárstvo v ktorom býval a posledné dni života trávil v obydlí žalovaných, teda u osôb, ktoré poznal len veľmi krátko a ktorým tesne pred smrťou zanechal celý svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok. Vzhľadom na všetky okolnosti za ktorých došlo k spísaniu testamentu, vysoký vek, nepriaznivý zdravotný stav a výrazne obmedzené vnemové schopnosti u neb. K. H., súd dospel k záveru, že nadobudnutie dedičstva po neb. K. H. žalovanými 1/ a 2/ by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zákonníka je zamedziť výkonu práva, ktorý by zodpovedal zákonu, avšak odporoval dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou častou spoločnosti a majú povahu noriem základných ( rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.06.1997 sp.zn. 3CDoN69/96 ). Súd si je vedomý, že postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách, avšak má za to, že v tomto prípade ide práve o výnimočnú situáciu, kedy na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že je v rozpore s dobrými mravmi, aby celý hnuteľný i nehnuteľný majetok zdedili žalovaní ako testamentárni dediči, a teda mali prednosť pred zákonným dedičom.
64. Nakoľko súd vedel rozhodnúť v danej právnej veci vyslovením neplatnosti sporného závetu aj na základe iných vyššie spomenutých dôvodov ako pre tzv. dedičskú nespôsobilosť závetných dedičov v zmysle § 469, neprerušoval konanie do právoplatného skončenia trestnoprávneho konania, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn 22T/7/2020, vec prejednal a rozhodol.
65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
68. Pri rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu každej procesnej strany, a nakoľko bolo žalobou uplatnených niekoľko samostatných nárokov, postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Žalobca bol úspešný len v časti určenia neplatnosti závetu, teda v šiestom výroku rozsudku, súd mu priznal plnú náhradu trov konania len v tejto časti. Vo zvyšnej časti rozhodnutia boli úspešní žalovaní, priznal im v týchto častiach ako úspešným stranám plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporové ho poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.