Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/90/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : P. J.,

bývajúci v P., zastúpený JUDr. J. G., advokátom v P., proti ţalovaným : 1/ T. B.,

2/ R. T., 3/ F. T., 4/ J. J., 5/ M. J., 6/ K. H., všetci bytom P., zastúpení P., so sídlom v P.,

o usporiadanie práv k neoprávnenej stavbe a o náhradu za zriadenie vecného bremena,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 4. novembra 2009 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 4. novembra 2009 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa podaným návrhom na prvostupňovom súde dňa 27.4.2007 v znení podania

zo dňa 24.4.2008 domáhal zriadenia vecného bremena, a to práva umiestnenia stavby

bytového domu súpisné číslo X. za náhradu v prospech vlastníkov bytov v rozsahu

zodpovedajúcemu veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu. Zároveň ţiadal, aby súd zaviazal zaplatiť ţalovaného 1/ mu sumu

249 075,-- Sk, ţalovaného 2/ spolu so ţalovanou 3/ sumu 249 075,-- Sk spoločne

a nerozdielne, ţalovaných 4/ a 5/ sumu 249 075,-- Sk spoločne a nerozdielne a ţalovaného 6/

sumu 249 075,-- Sk ako finančnú náhradu za vecné bremeno.

Okresný súd Prešov rozsudkom z 28. januára 2009 č.k. -143 zastavil

konanie o zriadení vecného bremena a to práva umiestnenia stavby bytového domu súpisné

číslo X., zapísaného na LV č. X. k. ú. P. stojaceho na parc. č. KNC X.-zastavaná plocha

2

a nádvorie o výmere X. m, zapísané na LV č. X. nachádzajúcej sa v katastrálnom území P.,

a to za náhradu v prospech vlastníkov bytov v rozsahu zodpovedajúcemu veľkosti

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu.

2

V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, ţe o trovách bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, ţe

v danom prípade sa jedná o stavbu na cudzom pozemku v zmysle ustanovenia § 135c

, pričom napriek skutočnosti, ţe táto stavba bola postavená

socialistickou organizáciou pred rokom 1992 nešlo o stavbu oprávnenú, nakoľko v konaní

boli produkované dôkazy, podľa ktorých vtedajší vlastníci pozemku nedali súhlas k takémuto

konaniu. Samotná skutočnosť, ţe vo veci výstavby bolo vydané kolaudačné rozhodnutie

neznamená, ţe sa jedná o stavbu oprávnenú. Je však nepochybné, ţe sa jedná o bytový dom,

na ktorý sa vzťahuje špeciálny reţim o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, pričom tento zákon upravuje o.i. aj vzťah medzi vlastníkmi bytu,

resp. bytov a práva k pozemku, na ktorom tento bytový dom stojí. Vlastník pozemku je teda

povinný niečo strpieť, niečoho sa zdrţať alebo niečo konať, pričom v danom prípade obsahom

tohto vecného bremena je povinnosť strpieť uţívanie jeho nehnuteľnosti tým, ţe je na nej

postavený bytový dom. V danom prípade súd nebol viazaný spôsobom vyporiadania vzťahu

medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku, no z vykonaného dokazovania

vyplynulo, ţe nie je moţný postup podľa odsekov 1 ani 2 ,

nakoľko vzhľadom na hodnotu stavby ako aj na to, ţe slúţi na zabezpečenie bývania ako

základného ústavného práva ţalovaných, nie je dôvodné rozhodnutie o jej odstránení ani

nebol daný dôvod pre postup podľa ods. 2 cit. zákona, nakoľko vlastník pozemku nemal

snahu o prikázanie stavby do jeho vlastníctva. Taktieţ nakoľko to osobitný predpis stanovil,

ţe sa zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona, nebol daný dôvod ani

na postup podľa . Z uvedeného dôvodu sa zaoberal len

samotnou otázkou zaplatenia finančnej náhrady za takéto zriadenie vecného bremena. Keďţe

ţalovaní vzniesli námietku premlčania, touto námietkou sa zaoberal predbeţne a zistil, ţe je

dôvodná. Mal za to, ţe právo na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena

je právom majetkovým, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho

zákonníka, pričom tu nie je osobitná úprava ohľadom dĺţky premlčacej doby, takţe platí

všeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo

vykonať po prvý raz. Predmetné právo sa mohlo vykonať v prvý deň účinnosti zákona

č. , ktorý zo zákona zriadil toto vecné bremeno, pričom tento zákon nadobudol

účinnosť dňom 1.9.1993, trojročná všeobecná premlčacia doba teda uplynula 1.9.1996,

pričom návrh na začatie konania bol podaný po jej márnom uplynutí, a to dňa 27.4.2007.

Vo veci nie je relevantnou skutočnosťou, ţe ţalobca nadobudol vlastnícke právo

3

k predmetnému pozemku v roku 2007, nakoľko na plynutie premlčacej doby nemá vplyv

zmena v osobe veriteľa alebo dlţníka. K námietke vznesenej ţalobcom ohľadom skutočnosti,

ţe právo na zriadenie vecného bremena sa nepremlčuje, uviedol, ţe s tým procesný súd

súhlasí, no v konaní nešlo o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale

o vyplatenie finančnej náhrady za toto zriadenie, čo je nepochybne odlišnou skutočnosťou.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 4. novembra 2009 č.k.

-176 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti,

t.j. vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. Pripustil proti tomuto

rozsudku dovolanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe podstatným pre rozhodnutie

odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky, či na peňaţný nárok uplatňovaný

ţalobcom v konaní sa vzťahuje premlčanie ako všeobecný inštitút občianskeho práva,

zodpovedajúci povahe občianskoprávnych vzťahov, postaveniu ich subjektov a tým

i dispozitívnej úprave väčšiny ustanovení zaloţených na zásade

uplatnenia súkromnej autonómie vôle. V predmetnom konaní ţalobca s poukazom na potrebu

usporiadania pomerov vlastníka pozemku a vlastníkov bytov v bytovom dome sa domáha

jednorazovej náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré ho ako vlastníka pozemku vo výkone

jeho vlastníckych práv obmedzuje. Bez akýchkoľvek pochybností je v konaní preukázané, ţe

2

ţalobca je vlastníkom pozemku parc. CKN č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m

vedeného na LV č. X. pre katastrálne územie P.. Na uvedenom pozemku je postavený bytový

dom číslo súpisné X. so štyrmi bytmi, ktoré podľa LV č. X. pre k. ú. P. sú vlastníctvom

ţalovaných. V uvedenom liste vlastníctva je zaznamenané aj to, ţe k pozemku je zriadené

vecné bremeno podľa Uvedené ustanovenie je jedným

z tých, ktoré v zmysle ustanovenia konkretizuje moţnosti

zriadenia vecného bremena zo zákona. Zákonodarca v ustanovení

Z.z. v podstate riešil úpravu pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom bytov

v bytovom dome takým spôsobom, ţe zo zákona zriadil pre vlastníkov bytov vecné bremeno,

ktorého obsahom bolo a je právo spoluuţívania zastavaného pozemku v rozsahu

zodpovedajúcemu veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu. Za

takéhoto stavu vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom bytov v bytovom dome bol uţ

usporiadaný zákonnou úpravou. Postup, ktorého sa ţalobca v konaní domáha s odkazom na

ustanovenie preto uţ neprichádza do úvahy. Zákon

č. neobsahuje bliţšiu úpravu, ktorá by riešila náhradu za zriadenie vecného

bremena v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 5. V tejto súvislosti však treba

mať na zreteli to, ţe vecné bremená zriaďované na základe zákona majú špecifický reţim

upravený verejnoprávnymi predpismi, na ktorých základe boli zriadené. Aj keď majú

nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúţia, nemoţno

prehliadať, ţe majú významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné

bremeno ako právo niekoho iného, neţ vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, ţe je povinný

niečo strpieť, niečoho sa zdrţať alebo niečo konať. Vecné bremená zriaďované zo zákona

tento charakter majú. Napokon zákony, podľa ktorých vznikajú, ich aj týmto pojmom

označujú. Tak je to aj v predmetnej veci, keď citovaným ustanovením § 23 ods. 5

bolo zriadené vecné bremeno. Reţim vecných bremien zriaďovaných

zo zákona nie je celkom totoţný s reţimom zmluvných vecných bremien, pretoţe sa riadi

špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, k realizácii ktorých vznikli.

Špeciálna právna úprava však nie je komplexnou, ktorá by vylučovala pouţitie všeobecnej

úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Špeciálna úprava o zriadení vecného

bremena zo zákona neobsahuje riešenie týkajúce sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho

práva vecným bremenom, takáto situácia je riešiteľná aj s vyuţitím čl. 11 ods. 4 Listiny

základných práv a slobôd. Podľa tohto článku moţno obmedziť vlastnícke právo len

za náhradu. Pritom platí zásada, ţe jednotlivé ustanovenia listiny sú bezprostredne platným

právom a práv v nich obsiahnutých sa moţno domáhať priamo s odkazom na ich znenie.

Výnimkou sú len základné práva, ktoré listina vymenováva v čl. 41 ods. 1 pomocou odkazov

na konkrétne články listiny. Pri týchto výnimkách je stanovené, ţe príslušných práv sa moţno

domáhať len v medziach zákona, ktoré toto ustanovenie vykonávajú. To a contrario znamená,

ţe všetkých ostatných práv sa moţno domáhať priamo a zákon nemôţe prekročiť medze,

ktoré sú stanovené v listine. Pretoţe právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva nie

je uvedené medzi výnimkami, môţe sa dotknutý vlastník dovolať práva na poskytnutie

náhrady priamo s odvolaním na čl. 11 ods. 4 Listiny bez toho, aby bolo nevyhnutné,

z hľadiska ústavnej istoty toto právo konštituovať ešte predpisom niţšej právnej sily. Vlastník

pozemku, ktorému bolo zákonom obmedzené jeho vlastnícke právo zriadením vecného

bremena, má tak nárok na peňaţnú náhradu za toto obmedzenie s tým, ţe tento nárok je

peňaţnou pohľadávkou, ktorá sa ako záväzkové právo, nie ako vecné právo, premlčuje.

Odvolací súd urobil záver napriek námietkam ţalobcu o tom, ţe tieto nároky podliehajú

premlčaniu. Na odvolacom súde sa však vedú aj iné konania, v ktorých odvolacie senáty

zaujali aj iný názor spočívajúci na tom, ţe nárok je potrebné posudzovať v zmysle

ustanovenia a tento nárok ako právo na ochranu proti

neoprávnenej stavbe sa nepremlčuje (napr. konania vedené pod sp.zn. ,

). Z uvedeného dôvodu pripustil proti rozsudku dovolanie s tým, ţe za otázku

zásadného právneho významu, ktorú je potrebné zodpovedať dovolacím senátom povaţuje

otázky : 1. Premlčuje sa nárok na náhradu za vecné bremeno zriadené zákonom, ktorý

neobsahuje bliţšiu úpravu podmienok priznania náhrady za zriaďované vecné bremeno?,

2. Moţno aj v stave, keď uţ práva vlastníka pozemku a vlastníka bytov v bytovom dome boli

vysporiadané zriadením vecného bremena zo zákona posúdiť nárok na finančnú náhradu

za zriadené vecné bremeno ako nárok na ochranu vlastníka proti neoprávnenej stavbe podľa

, ktorý nepodlieha premlčaniu?.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, prípustnosť ktorého

odvodzoval z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia

a c/ Uviedol, ţe súd prvého stupňa nie je oprávnený meniť ţalobný návrh. Opätovne

zdôrazňuje, ţe sa podanou ţalobou domáha vysporiadania práv k neoprávnenej stavbe podľa

. Túto skutočnosť je moţné zistiť aj z prvej strany podaného

ţalobného návrhu zo dňa 27. apríla 2007. Vysporiadať právny vzťah k neoprávnenej stavbe je

moţné len na návrh vlastníka pozemku, nie špeciálnym právnym predpisom – § 23 ods. 3

Existencia zákonného vecného bremena znamená len toľko, ţe titulom

vysporiadavania práv k neoprávnenej stavbe ho netreba zriaďovať duplicitne. Ţalobca nikdy

netvrdil, ţe právo na zriadenie vecného bremena sa nepremlčuje, takéto slovné spojenie

ţalobca nepouţil a došlo k nemu zrejmou nesprávnou protokoláciou súdu. Taktieţ ţalobcovi

nikdy nešlo len o samotné vyplatenie finančnej náhrady. Ţalobca v konaní tvrdil, a aj naďalej

tvrdí, ţe právo na ochranu proti neoprávnenej stavbe sa nepremlčuje, teda nepremlčuje sa

právo vlastníka pozemku ţiadať súd o rozhodnutie o neoprávnenej stavbe podľa § 135c

. Aţ súčasťou rozhodnutia súdu o neoprávnenej stavbe na návrh

vlastníka pozemku sa priznáva náhrada pri vysporiadaní práv k neoprávnenej stavbe a o to

ţalobcovi ide v predmetnom konaní. Ďalej uviedol, ţe je výmyslom tvrdenie odvolacieho

súdu, ţe sa v predmetnom konaní domáha jednorazovej náhrady za zriadenie vecného

bremena. Súdy sa nezaoberali meritom ţaloby, t.j. vysporiadaním práv k neoprávnenej stavbe,

preto ţalobca zastáva názor, ţe súdy nevenovali dostatočnú pozornosť posúdeniu

neoprávneného zásahu do jeho vlastníckeho práva a spôsobu ako je moţné jeho vlastnícke

právo chrániť. Tým zasiahli do ţalobcovho základného práva na vlastníctvo podľa čl. 11

ods. 1 Listiny, resp. neposkytli tomuto ţalobcovmu základnému právu ochranu, a to v rozpore

s SR. Takýto postup súdov je v rozpore s právom ţalobcu na spravodlivý

proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny. Javí sa mu prinajmenšom zvláštny postup odvolacieho

súdu, ktorý svojím rozhodnutím vyhodnotil návrh ţalobcu „ţaloba o vysporiadanie práv

k neoprávnenej stavbe podľa “ ako uplatňovanie jednorazovej náhrady za zriadenie

vecného bremena, ktoré následne zamietne (resp. potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa), ale

zároveň pripustí dovolaciu otázku č. 2., odpoveď, ktorá je vlastne tým o čom mal tento

odvolací súd rozhodnúť. Takýto postup odvolacieho súdu sa nedá nazvať ináč ako svojvôľa.

Navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne

zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a vyhovieť návrhu ţalobcu.

Ţalovaní 1/ aţ 6/ navrhli dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe napadnuté

rozhodnutie je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu. V tomto ustanovení je odvolaciemu súdu zverené

oprávnenie zaloţiť výrokom v jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, ţe toto

rozhodnutie je zásadného právneho významu. Moţnosť zaloţiť prípustnosť dovolania

neznamená, ţe by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne

ľubovoľne – zákon jeho úvahu v tomto smere ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti

rozhodnutia po právnej stránke. Procesná moţnosť odvolacieho súdu zaloţiť prípustnosť

dovolania nesmie ani v tomto rámci viesť k prenášaniu ťaţiska rozhodovania odvolacieho

súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, ţe odvolací súd je

oprávnený pripustiť dovolanie (a tým aj moţnosť preskúmania správnosti riešenia niektorej

právnej otázky) len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú právnu otázku zásadného

právneho významu, ktorú sám vyriešil. Ustanovenie nezodpovedá, pokiaľ

pripustí dovolanie vo vzťahu k otázke, ktorú sám v rozhodnutí právne neposúdil a nevyriešil.

Odvolací súd sám sa pritom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj

myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré

v rámci rozhodovania zaujal. Pokiaľ odvolací súd v rámci dovolacej otázky nastolí viaceré

otázky, ktorých riešenie podľa jeho názoru prichádza do úvahy, avšak sám ich neposúdi

a v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlí, je takéto pripustenie dovolacej otázky na úkor

presvedčivosti odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej a vyvoláva pochybnosti

o komplexnosti rozhodnutia; v takom prípade moţno tieţ pripustenie dovolania povaţovať

za náznak toho, ţe odvolací súd si nie je istý správnosťou svojho právneho posúdenia veci,

a v rozpore s prieskumnou povahou dovolacieho konania očakáva, ţe príslušné právne závery

vysloví dovolací súd. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku z 28. februára 2001

sp.zn. (viď R 6/2004) uviedol, ţe v súlade so zásadou preskúmateľnosti,

presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí, musí odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť,

z akých dôvodov, z viacerých konaní vyslovených právnych názorov, povaţoval za správny,

ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, a iba hypoteticky, podmienene

alebo vo všeobecnej rovine stanoví okruh právnych otázok, je jeho rozhodnutie

nepreskúmateľné, čo treba povaţovať za tzv. inú vadu konania majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie veci. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustí proti

rozsudku dovolanie má v tomto prípade osobitný význam, nakoľko ak je dovolanie prípustné

podľa , dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu

výlučne len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej

konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. Predmetom súdneho

posudzovania môţu byť potom len právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací

súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá

)] súvisiace s posúdením, či napadnuté rozhodnutie spočíva na správnom právnom

posúdení veci.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad ustanovenia dospel

dovolací súd k záveru, ţe spôsob, akým odvolací súd v prejednávanej veci vymedzil právnu

otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, svedčí o zaťaţení konania tzv. inou vadou konania

majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( veta druhá ).

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania odvolacím súdom k druhej dovolacej

otázke („Moţno aj v stave, keď uţ práva vlastníka pozemku a vlastníka bytov v bytovom

dome boli vysporiadané zriadením vecného bremena zo zákona posúdiť nárok na finančnú

náhradu za zriadené vecné bremeno ako nárok na ochranu vlastníka proti neoprávnenej stavbe

podľa , ktorý nepodlieha premlčaniu?“), nie je v súlade

s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiţ riadne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené.

Vymedzenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil dovolanie (v otázke č. 2 –

„na tunajšom súde sa však vedú aj iné konania, v ktorých odvolacie senáty zaujali aj iný názor

spočívajúci na tom, ţe nárok je potrebné posudzovať v zmysle ustanovenia § 135c

a tento nárok ako právo na ochranu proti neoprávnenej stavbe sa

nepremlčuje, napr. konania vedené pod sp.zn. , “) odvolací súd

nijako neodôvodnil, nevyplýva z neho čo a prečo povaţuje z hľadiska predmetu konania

za právnu otázku zásadného právneho významu.

Dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe o rozhodnutie odvolacieho súdu

po právnej stránke zásadného významu ide nielen vtedy, ak odvolací súd posudzoval právnu

otázku, ktorá má po právnej stránke zásadný význam z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov

vôbec (majúci všeobecný dopad na prípady obdobnej povahy), ale predovšetkým a zároveň

vtedy, ak mala posudzovaná otázka zásadný význam pre rozhodnutie v konkrétne

prejednávanej veci. Potom platí, ţe zásadný právny význam nemá posúdenie takej právnej

otázky, ktorá pre rozhodnutie vo veci nebola určujúca. Zásadný význam právnej otázky,

v ktorej odvolací súd pripustil dovolanie preto nemôţe existovať mimo právny rámec,

podstatný pre rozhodnutie súdu v konkrétnej veci.

V zmysle je dovolací súd povinný prihliadnuť na tzv. inú vadu

konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (dôsledkom takej vady je aj

nepreskúmateľnosť rozhodnutia) aj vtedy, ak táto vada nebola uplatnená v dovolaní ako

dovolací dôvod. So zreteľom na uvedené dovolací súd po konštatovaní, ţe konanie je v danej

veci zaťaţené touto vadou, zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na výskyt tejto procesnej vady konania nemal

dovolací súd moţnosť pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva

9

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V novom rozhodnutí

rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová