Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/285/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v spore žalobcu: PB MEDIUM, s. r. o. (predtým PB DEVELOPMENT, s. r. o.), IČO: 36 689 556, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 34, zast. G & B LEGAL GROUP, s. r. o., IČO: 36 865 401, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 73/a, proti žalovaným: 1/ K. P., bytom v Q., ul. I. č. XX/XX, 2/ T. P., bytom v D., J. H. č. 6, 3/ X. P., bytom v Q., ul. I. č. XX/XX, 4/ U. P., bytom v Q., ul. I. č. XX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 15. novembra 2017, č. k. -149, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok z 15. novembra 2017, č. k. -149 v napadnutých výrokoch I., II. (ktorými bolo zriadené vecné bremeno) m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a.

Žalovaným 1/ až 4/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvej inštancie“) medzitýmnym rozsudkom z 15. novembra 2017, č. k. -149 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) výrokom I. zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - sýpka, bez súpisného čísla, postavená na parcele č. XXXX, katastrálne územie Q., zapísanej na LV č. XXX, spočívajúce v povinnosti vlastníkov pozemku parc. č. XXXX, o výmere XXXX m X - druh pozemku záhrady, katastrálne územie Q., zapísaného na LV č. XXXX a pozemku, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, orná pôda, katastrálne územie Q., zapísaného na LV č. XXXX, strpieť užívanie pozemku zastavaného stavbou sýpky, výrokom II. zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - sýpka, bez súpisného čísla, postavená na parcele č. XXXX, katastrálne územie Q., zapísanej na LV č. XXX, spočívajúce v povinnosti vlastníkov pozemku parc. č. XXXX, o výmere XXXX m X - druh pozemku záhrady, katastrálne územie Q., zapísaného na LV č. XXXX a pozemku, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, orná pôda, katastrálne územie Q., zapísaného na LV č. XXXX, strpieť nevyhnutnú údržbu, opravu stavby sýpky a za týmto účelom umožniť vlastníkovi stavby vstup na pozemky parcelné číslo XXXX a XXXX, výrokom III. žalobu vo zvyšnej časti zamietol s tým, že o výške odplaty za zriadenie vecného bremena súd rozhodne v konečnom rozsudku (výrok IV.).

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby - sýpky, stojacej na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území Q. (LV č. XXX). Zároveň je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré sú priľahlými pozemkami č. XXXX/X, na ktorom sýpka stojí. Žalovaní 1/, 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku - parc. č. XXXX o výmere XXXX m2, druh pozemku - záhrady (LV č. XXXX). Žalovaní 3/, 4/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku - parc. č. XXXX o výmere XXX m2, orná pôda (LV č. XXXX). Podľa Prehlásenia zo dňa 2.8.1991 sú stavby, vrátane sýpky na parcele č. XXXX/X o výmere XXX m2, postavené pred rokom

1964, majetkom HD Q.. Podľa znaleckého posudku č. 3/2015 je stavba sýpky postavená na pozemku s nevysporiadanými vlastníckymi vzťahmi, stavba sa nachádza na pozemkoch č. XXXX, XXXX a XXXX, bola postavená v roku 1950 a v roku 2000 bola zrekonštruovaná. Obhliadkou miesta súd zistil, že k pozemkom č. XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, vedie prístupová cesta. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že tento sa nevie dostať k nehnuteľnosti, ktorú kúpil od družstva, lebo je obostavaná rôznymi bunkami, a preto sa domáha zriadenia vecného bremena, aby sa mohol komfortne dostať do nehnuteľnosti (sýpky) a opraviť ju, nakoľko mu vzniká škoda. Hlavný vstup do nehnuteľnosti ide cez pozemok žalovaných. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom vypovedal tak, že ešte nevidel stavebné povolenie, ktoré by sa vzťahovalo k budove sýpky. Táto budova odjakživa patrila súkromným osobám. Pri sýpke sú postavené budovy, ale tieto má žalovaný 1/ na svojom pozemku. Jediná verejná cesta, ktorá vedie k vstupu do budovy, ide popri pozemku žalobcu. Takže základná podmienka pre zriadenie vecného bremena, splnená nie je. Žalobca má prístup od obce Kaplná a tiež má právo prechodu cez pozemok otca žalobcu 2/. Z tohto skutkového stavu súd vyvodil, že žaloba je dôvodná. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným 1/ (vyžiadanie si kolaudačného rozhodnutia stavby sýpky a katastrálneho spisu obsahujúceho kúpnu zmluvu, ktorou žalobca stavbu sýpky nadobudol), nakoľko tieto dôkazy súd nepovažoval za podstatné, keďže za relevantný považoval zápis vlastníckych práv na príslušnom liste vlastníctva. Ani kolaudačné rozhodnutie nebolo podstatným dôkazom, nakoľko budova sýpky bola postavená v roku 1950 podľa vtedy platných predpisov, kedy družstvám priamo zo zákona, vyplývala možnosť zriaďovať na pozemkoch súkromných vlastníkov v areáli družstva stavby. V prípade predmetnej sýpky tak nešlo o stavbu neoprávnenú, keďže právo stavby vyplývalo priamo zo zákona. Vlastník stavby má právo prístupu i k neskolaudovanej stavbe a preto doplnenie dokazovania v tomto smere nebolo potrebné.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , o ods. 3 . Uviedol, že stavba je nehnuteľnosť spojená so zemou pevnými základmi, pričom vlastníkom stavby a pozemku môžu byť rozdielne osoby. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho páva neoprávnene zasahuje. V prípade, že vlastníkom pozemku a stavby sú rozdielne osoby, stoja proti sebe dve rovnocenné a obsahovo totožné vlastnícke práva. Vlastník môže vec držať, vec užívať, brať z nej plody a úžitky a s vecou disponovať. Vlastník je vo výkone svojich práv obmedzený výkonom práva iných vlastníkov. Podľa , vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Súd poukázal na to, že v tomto ustanovení ( ) je obsiahnuté tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov pozemkov vyplývajú obmedzenia spočívajúce v povinnosti na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere umožniť iným osobám vstup na svoj pozemok, ak je to nevyhnutné na údržbu a opravu susediacej nehnuteľnosti.

Ustanovenie definuje pojem neoprávnená stavba a cudzí pozemok. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby alebo staviteľa je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke právo, alebo iné právo umožňujúce výstavbu. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech nie koho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Najčastejšie na základe vecného bremena vzniká povinnosť niečo strpieť. Vecné bremená „ in rem „ sa viažu k nehnuteľnosti a sú spojené s jej vlastníctvom. Vecné bremeno sa môže zriadiť odplatne i bezodplatne. V ustanovení je potom zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Zákon výslovne nepoužíva výraz „nevyhnutná cesta“. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí

byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste). Verejné cesty sú vymedzené v o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Vecné bremeno môže byť zriadené buď k existujúcej ceste alebo na náklady žalobcu alebo jeho pričinením môže byť zriadená nová cesta. Nevyhnutnú cestu podľa ustanovenia možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku! V prípade potreby zabezpečenia prístupu k pozemku cez iný pozemok prichádza do úvahy buď mimosúdne zriadenie vecného bremena prechodu cez cudzí pozemok alebo je tu ešte možnosť postupovať podľa stavebného zákona. Ak medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku nedôjde k dohode o zriadení práva nevyhnutnej cesty, o zriadení tohto práva vo forme vecného bremena môže rozhodnúť iba súd. Žalobu na zriadenie práva cesty môže vlastník stavby podať bez časového obmedzenia. Zriadenie práva cesty nie je teda závislé od toho, kedy bola stavba postavená alebo skolaudovaná. Možnosť podania takejto žaloby bez časového obmedzenia vyplýva z toho, že práva na zriadenie nevyhnutnej cesty sa možno domáhať bez časového obmedzenia, t. j. bez ohľadu na to, kedy sa majiteľ stavby stal jej vlastníkom, resp. kedy bola stavba skolaudovaná. Žalobu nemožno zamietnuť dokonca ani z toho dôvodu, že vlastník stavby stavbu kupoval s vedomím, že právo cesty k stavbe nie je zabezpečené. Žalobcom v prípade žaloby o zriadenie práva nevyhnutnej cesty k stavbe je vlastník stavby, ktorý zo svojej stavby postráda prístup k verejnej komunikácii. Ak je vlastníkov stavby viac, žalobu musia podať všetci spoluvlastníci. Žalovaným je vlastník pozemku, cez ktorý má byť cesta vedená. Je to teda osoba, ktorá odopiera uzavrieť s vlastníkom stavby dohodu o zriadení vecného bremena. Z hľadiska rozhodovania súdu je teda dôležité v žalobe uviesť, na aký účel má stavba, ku ktorej je potrebné zabezpečiť prístup, slúžiť (buď na bývanie alebo podnikanie). Treba si uvedomiť, že právo cesty nemusí slúžiť výlučne pre potreby vlastníka stavby. Právo cesty ako vecné bremeno charakteru in rem môže slúžiť všetkým osobám, ktoré sa v stavbe zdržiavajú, resp. pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo cesty (nájomca, príslušníci domácnosti vlastníka stavby, príp. iné osoby). Právo cesty môže tiež slúžiť aj na príležitostné návštevy vlastníka stavby. Právo nevyhnutnej cesty neznamená, že z prístupovej cesty k stavbe sa stane verejná komunikácia, ktorú môže verejnosť používať bez obmedzenia. V takom prípade by mohlo ísť o neprípustný zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku (FEKETE, I. - FEKETEOVÁ, M.: Právo cesty cez priľahlý pozemok (nové vecné bremeno), Poradca, 2009, č. 4-5, s. 388-395).

4. V danej veci mal potom súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby sýpky, stojacej na pozemku s parcelným číslom XXXX/X. Bolo preukázané, že žalovaní 1/ a /2 sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. číslo XXXX o výmere XXXX mX a žalovaní 3/ a 4/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcelné číslo XXXX o výmere XXXmX. Bolo tiež preukázané, že stavba sýpky zasahuje čiastočne do pozemkov parcelné číslo XXXX a XXXX, ktoré sú vlastníctvom žalovaných. Ohliadkou miesta bolo zistené, že k pozemkom parcelné číslo XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré sú tiež vo vlastníctve žalobcu a ktoré sú priľahlými pozemkami k parcele XXXX/ X, na ktorej stojí sýpka, vedie prístupová obecná cesta. Žalobca sa žalobou domáhal, aby bola zriadením vecného bremena uložená povinnosť žalovaným 1/ až 4/ strpieť užívanie pozemku na plochu zastavanú stavbou sýpky. Pokiaľ je stavba postavená na cudzom pozemku, je potrebné rozlišovať, či ide o stavbu oprávnenú, alebo neoprávnenú. V nadväznosti na to, vyplývajú vlastníkovi pozemku rôzne nároky. Stavba sýpky, ako bolo vyjadrené vo Prehlásení zo dňa 02.08.1991 bola postavená pred rokom 1964. Zo znaleckého posudku č. 3/2015 vyplynulo, že stavba bola postavená v roku 1950 a bola majetkom JRD Q.. Ak hospodárske družstvo (na základe oprávnenia vyplývajúceho zo , č. , prípadne č. ) vybudovalo na pozemku, ku ktorému mu prináležalo právo družstevného užívania, trvalú nehnuteľnú stavbu slúžiacu hospodárskej výrobe, nejde o neoprávnenú stavbu. V prípade oprávnenej stavby na cudzom pozemku, je vlastník pozemku oprávnený požadovať náhradu za užívanie pozemku, v opačnom prípade dochádza na strane vlastníka stavby k bezdôvodnému obohateniu. Nie je rozhodujúce, či je stavba povolená alebo nie je. V konaní nebolo sporné, že tak žalobca, ako aj žalovaní pri nadobudnutí nehnuteľností mali vedomosť o tom, že pozemky pod stavbou sýpky nie sú vlastnícky vysporiadané. Žalovaní 1/ až 4/ mali tiež vedomosť, že stavba sýpky zasahuje do ich pozemkov. Žalovaní 1/ a 2/ nadobudli pozemok parcelné číslo XXXX na základe kúpnej zmluvy V 2624/2005 zo dňa 15.12.2005 a žalovaní 3/ a 4 /na základe kúpnej zmluvy V 515/2005. Jednoznačne potom, ako stavba sýpky dávno na týchto pozemkoch stála. Každý vlastník má podľa právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva však nesmie prekročiť zákonom stanovené

medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Tzv. „reciprocita" medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov, prípadne iných osôb. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú vzájomne rovnaké postavenie. Ide o vzťahy súkromnoprávneho charakteru, ktoré sa musia riadiť v súlade so zásadami súkromného práva. V zásadách sú inkorporované určité hodnoty a pravidlá súkromného práva. Uplatňovanie a výklad súkromného práva musí byť vždy v súlade s týmito zásadami.

5. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že stavba sýpky postavená na pozemkoch iných vlastníkov nie je stavbou neoprávnenou, nakoľko bola postavená v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi a jej oprávnenosť vyplývala priamo zo zákona. Tento záver vyplýva tak z Prehlásenia PD Pezinok a Obecného úradu Limbach zo dňa 02.08.1991, ktoré hovorí, že stavba sýpky je majetkom HD Limbach a bola postavená pred rokom 1964. Z uvedeného dôvodu sú vlastníci pozemkov povinní strpieť existenciu zastavanej plochy stavbou sýpky a vlastníkovi sýpky umožniť jej užívanie. Žaloba je preto dôvodná, pokiaľ ide o žalobný nárok spočívajúci v zriadení vecného bremena, ktorého obsahom je povinnosť vlastníkov nehnuteľností parc. číslo XXXX a XXXX . strpieť užívanie pozemkov v ploche zastavanej stavbou sýpky. Ustanovenie obsahuje tzv. legálne bremeno vyplývajúce zo zákona, ktoré hovorí o povinnosti vlastníka susediaceho pozemku umožniť vstup na svoj pozemok za účelom opravy pozemku alebo stavby s ním susediacej. Preto, ak je to nevyhnutné pre opravu a údržbu stavby, v danom prípade sýpky, sú žalovaní povinní strpieť vstup na svoje pozemky za týmto účelom. Toto obmedzenie vyplýva z výkonu vlastníckych práv navzájom. I v tejto časti podľa súdu podal žalobca žalobu dôvodne.

6. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že vecné bremeno môže byť zriadené odplatne alebo bezodplatne. Vecné bremeno vo všeobecnosti je závadou na nehnuteľnosti, nakoľko znižuje jeho hodnotu a obmedzuje vlastníka veci. Žalobca navrhol zriadenie vecného bremena za odplatu 3500,- eur žalovaným 1/ a 2/ jednorazovo a žalovaným 3/ a 4/ 1500 eur jednorazovo. Zároveň uviedol, že je pripravený zaplatiť i cenu určenú znalcom. Žalovaní odplatu vecného bremena namietali, resp. sa k nej nevyjadril žalovaný 1/, ktorý znalecký posudok vypracovaný Ing. Drahošom označil za neobjektívny, nakoľko nehnuteľnosť nebola znalcovi sprístupnená. Z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania, si súd pripojil spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. sporových strán K. P. a spol. c/a LVD Limbach, o zaplatenie nájomného, v rámci ktorého bolo vykonávané i znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej hodnoty vecného bremena - práva stavby - povinnosti strpieť stavbu sýpky vlastníkmi pozemku parcelné číslo XXXX a XXXX. Zastavanosť pozemku parcelné číslo XXXX bola vypočítaná znalcom Ing. Martinom Kralovičom v znaleckom posudku 39/2006 na výmeru 142,69m2, kde výška ročného nájmu by predstavovala sumu 1272,79 eur /ročne. Zastavanosť pozemku parcelné číslo XXXX bola vypočítaná na 53,17 m2, kde výška nájmu ročne predstavovala 474,28 eur. ( šírka + dĺžka zastavanej plochy x koeficient nájmu ). Podľa Znaleckého posudku 3/2015, ktorý vypracoval súdny znalec Ing. Marián Drahoš, je výmera pozemku parc. číslo XXXX je XXXX mX a výmera parcely č. XXXX je XXX m2. Všeobecná hodnota nájmu pozemku parcelné číslo XXXX je 6185,11 eur /ročne a nájmu parcely č. XXXX je 12212,02 eur ročne. Je nutné zdôrazniť, že znalec určil hodnotu nájmu celého pozemku a nie iba zastavanej plochy, preto je znalecký posudok 3/2015 pre účely hodnoty vecného bremena nepoužiteľný. Vzhľadom na rozpornosť záverov znalcov, ako aj protichodné stanoviská strán k zriadeniu vecného bremena, súd využil ustanovenie a rozhodol medzitýmne o základe nároku žalobcu, s tým, že pokiaľ rozsudok nadobudne právoplatnosť, bude súd pokračovať v konaní o stanovenie výšky hodnoty vecného bremena - práva stavby na cudzom pozemku.

7. Súd zamietol časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v prechode pešo a motorovými vozidlami cez pozemky žalovaných, za účelom prístupu k svojej nehnuteľnosti. Inými slovami ide o tzv. právo cesty cez priľahlý pozemok, ktoré môže byť vo forme vecného bremena v prospech vlastníka stavby zriadené. Poukázal na to, že zákon na zriadenie takéhoto vecného bremena vyžaduje v zásade splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou je, že prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak a druhou podmienkou je, že vlastník stavby nie je vlastníkom priľahlého pozemku. V danom prípade bolo nahliadnutím do katastrálnej mapy, listov

vlastníctva a ohliadkou miesta zistené, že podmienky na zriadenie práva cesty, splnené neboli. V prvom rade, žalobca ako vlastník stavby má i iné možnosti prístupu k nehnuteľnosti a to priamo cez obecnú komunikáciu, ktorá vedie cez parcely XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX. Tieto parcely sú zároveň priľahlými k pozemkom parcelné číslo XXXX/XX XXXX/XX, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca a zároveň priľahlými parcelami k pozemku parcelné číslo XXXX/X, na ktorom je stavba sýpky. Jednoznačne teda neboli naplnené dva nevyhnutné predpoklady a to, že osoba domáhajúca sa zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty nemá inú možnosť prístupu a zároveň nie je vlastníkom priľahlého pozemku.

8. Rozhodnutie o trovách konania si súd vymenil v konečnom rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a napadli ním výroky I., II., ktorým súd zriadil vecné bremeno. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch tak, že žalobu zamietne. Namietali, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaných na spravodlivý proces a súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že v priebehu konania predkladali dôkazy a argumentovali na podporu svojej obrany, keď napríklad predložili prehlásenie k stavbe a k rekonštrukcii sýpky od bývalých vlastníkov pozemkov pod touto stavbou (Z. C. r. R. a S. F.), ktorí nikdy nedali súhlas na výstavbu a ani rekonštrukciu tejto stavby, všetko prebiehalo bez ich súhlasu. Následne v roku 2005 pozemky predali žalovaným 1/ až 4/ . Súd prvej inštancie si však túto argumentáciu žalovaných nevšimol a preto sa ňou v odôvodnení vôbec nezaoberal. Žalovaní ďalej predložili aj Rozhodnutie OÚ v Pezinku R. č.: Výst.2092- SP/99-OO/Bu ako dôkaz svojho tvrdenia, že rekonštrukčné práce na budove sýpky prebiehali bez súhlasu vlastníkov pozemku a teda nezákonne. Splnomocneným zástupcom vlastníkov pozemkov bol istý X.. N. K., spoločník konateľa spoločnosti PB Development Jána Blaška v spoločnej firme DANUBE SK INVEST s. r. o.. Žalovaní z dôvodu nepreukázania stavebného konania ani kolaudačného konania k predmetnej stavbe sýpky preto považujú túto stavbu za nepovolenú (čiemu). Nestotožňujú sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že na danú stavbu nebol potrebný súhlas vlastníkov. Súd vychádzal z nesprávneho zistenia výstavby sýpky (že bola postavená v r. 1964), hoci žalovaní predložili textový doklad z dobovej brožúry k 20.-temu výročiu založenia JRD v Limbachu s názvom LIMBÁCH 20, kde na strane 20 predmetnej brožúry sa uvádza, čo všetko sa vybudovalo na hospodárskom dvore JRD Limbach (šesť nových maštalí, tri senníky, tri kuríny, dve ošípárne, družstevný dvor je v podstate celý nový....). Táto brožúra vyšla v náklade 3000 kusov v roku 1969, pričom za pravdivosť údajov v nej uvedených zodpovedal predseda MNV, predseda JRD a ostatní funkcionári obce. Z predmetného dokumentu vyplýva, že stavba sýpky nebola postavená ani v roku 1969, nie to ešte pred rokom 1964. Súd prvej inštancie si tieto dôležité argumentácie žalovaných nevšimol a preto sa nimi v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal. Žalovaní ďalej poukazovali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -21, kde sa píše na strane 5, že „vysporiadať právny vzťah k neoprávnenej stavbe je možné len na návrh vlastníka pozemku“. Ten istý názor potom vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. . V ďalšom žalovaní poukázali na to, že súd vo veci neaplikoval ust. , ktoré sa na danú vec vzťahovalo a nezisťoval ani naliehavý právny záujem žalobcu na žalovanom určení (na zriadení vecného bremena).

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaní sa snažia preukázať, že sýpka je „čierna" stavba", čo ale jednak nie je pravda a táto skutočnosť ani nie je predmetom sporu, súčasne žalovaní ako kupujúci pozemku pod sýpkou vedeli, aké pozemky kupujú a čo sa na nich nachádza. Žalobca väčšine argumentácie žalovaných nerozumie a preto sa ku nej ani nevie fundovane vyjadriť (textové brožúrky z JRD Limbách, za ktoré zodpovedá predseda MNV, predseda JRD, špekulácia na nezaplatenie náhrady žalovaným a pod.). Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, žalobca sa prvotne snažil dohodnúť na spôsobe úpravy vzájomných vzťahov (výmena pozemkov, zriadenie vecného bremena na pozemky alebo kúpa pozemkov pod sýpkou), ako sa mu to podarilo s každou inou osobou, ale keďže k dohode nedošlo a hlavne s ohľadom na urgentnú potrebu údržby a opravy sýpky, ktorá v prípade ak sa nebude rekonštruovať môže spôsobiť škody na majetku alebo zdraví, podal následne žalobu na súd. Žalovaní kúpili pozemky pod sýpkou, aj keď vedeli že na nich je postavená, a podľa názoru žalobcu jediným dôvodom kúpy bolo znepríjemňovanie a súdenie sa s predchádzajúcim majiteľom sýpky. Žalovaní dlhodobo neumožňujú žiadnym spôsobom užívať žalobcovi stavbu - sýpku, žalovaní mu neumožňujú k nej prístup, a to ani z dôvodov prípadných opráv stavby alebo z dôvodu prevencie pred prípadnými budúcimi škodami. Preto je nevyhnutné upraviť vzájomné vzťahy

medzi žalobcom a žalovanými, ktoré sa týkajú prístupu resp. využívania sýpky vo vlastníctve žalobcu vo vzťahu ku pozemkom vo vlastníctve žalovaných.

11. Žalovaní v písomnom vyjadrení z 21.9.2018 uviedli, že pozemky kupovali s perspektívou odkúpenia stavby - sýpky, alebo prenájmu tejto stavby. Kúpa pozemkov žalovanými prebehla v roku 2005, ich komunikácia s LVD (p. Z.) o odkúpení sýpky prebiehala do roku 2008, kedy túto stavbu následne kúpil žalobca, čo žalovaní považovali za neetické. V otázke, či stavba sýpky je alebo nie je čiernou stavbou, žalovaní poukazovali na viacero dokumentov, ktorými sa však súd nezaoberal. Naďalej zotrvali na tom, že žalobu podľa môže podať len vlastník pozemku.

12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch zmeniť.

13. V danej veci nebolo sporným, že na časti pozemkov v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ až 4/ je postavená stavba sýpky, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, keď v prvom rade zisťoval, či v danej veci ide o prípad tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku ( ). Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Od neoprávnenej stavby treba odlišovať nepovolenú (tzv. čiernu) stavbu, ktorou je stavba vybudovaná bez príslušného povolenia alebo s nedodržaním ustanovení stavebných predpisov. Sankcionovanie týchto priestupkov rieši o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku občianskoprávny dôvod (titul), a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu, nie je obsah stavebného povolenia rozhodujúci. To ostatne vyplýva z konštantnej judikatúry, podľa ktorej pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie.

Pre danú vec teda nebolo významným, či sa jedná/nejedná o tzv. čiernu stavbu v zmysle predpisov stavebného konania (t. j. stavbu postavenú bez stavebného povolenia), ale iba to, či ide/nejde o stavbu oprávnenú, teda, či vlastník stavby mal/nemal vo vzťahu k pozemku, na ktorom je stavba (alebo jej časť) umiestnená, vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce mu zriadenie stavby. Z týchto dôvodov boli potom irelevantné námietky žalovaných, že nebolo predložené stavebné príp. kolaudačné rozhodnutie príslušného orgánu k stavbe, nakoľko otázkou tzv. čiernej stavby a sankciami s tým spojenými, sa môže zaoberať výlučne príslušný správny orgán - stavebný úrad (nie súd). Do právomoci civilného súdu patria len nároky spojené s posudzovaním stavby ako oprávnenej/neoprávnenej ( ). Rovnako irelevantným boli i námietky žalovaných, že nakoľko brožúra k 20.-temu výročiu založenia JRD v Limbachu s názvom LIMBÁCH 20 na strane 20 vymenúva, čo všetko sa vybudovalo na hospodárskom dvore JRD Limbach (šesť nových maštalí, tri senníky, tri kuríny, dve ošípárne, družstevný dvor je v podstate celý nový....), stavba sýpky nemohla byť vybudovaná pred rokom 1964. K tomu odvolací súd uvádza, že samotná skutočnosť, že brožúra z roku 1969 vymenúva, čo všetko sa vybudovalo na hospodárskom dvore JRD Limbach ešte nedokazuje, že stavba sýpky nemohla byť už v tom čase postavená (teda uvedené nedokazuje, že tam predtým, pred rokom 1969, ešte táto stavba nebola). Predmetná brožúra hovorí len o „stručnej štatistike“ toho, čo sa vybudovalo na hospodárskom dvore JRD Limbach (teda nehovorí o všetkých stavbách, ale len o niektorých). Navyše brožúru nemožno považovať za relevantný dôkaz preukazujúci okamih výstavby sýpky. Relevantným dôkazom o jej výstavbe sú potom iba závery znalca (znalecký posudok Ing. Mariána

Drahoša č. 3/2015), ktorý konštatoval (a z ktorých záverov správne vychádzal i súd prvej inštancie), že stavba sýpky bola postavená približne v roku 1950 a v roku 2000 bola zrekonštruovaná. Napokon irelevantnou, bola i odvolacia námietka žalovaných, že jediným aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby podľa je vlastník pozemku (nie vlastník stavby), a to jednak z dôvodu, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že stavba sýpky nebola stavbou neoprávnenou (cit. ustanovenie totiž upravuje iba vzťahy vyplývajúce z neoprávnenej stavby), a teda cit. ustanovenie sa z tohto dôvodu na daný prípad nevzťahovalo, a jednak preto, že vlastník pozemku je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa len v prípadoch ods. 1, 2 tohto ustanovenia (nie ods. 3), t. j. iba v prípade ak žiada o odstránenie stavby. Z textu jasne vyplýva, že rozhodnutie o odstránení stavby možno vydať len na návrh vlastníka pozemku. To platí aj o rozhodnutí podľa , ktorý na prvý odsek tohto ustanovenia priamo nadväzuje. Z dikcie , ktorý sa už o návrhu vlastníka pozemku nezmieňuje, možno však dôvodiť, že návrh na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, ako aký je uvedený v , , najmä návrh na zriadenie vecného bremena, ktoré je nutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník stavby, a to aj samostatnou žalobou. To vyplýva aj zo skutočnosti, že zákon poskytuje vlastníkovi neoprávnenej stavby vyššiu ochranu ako tomu, kto do vlastníckeho práva k pozemku neoprávnene zasiahne iným spôsobom ako stavbou. Je tiež treba rešpektovať záujem vlastníka stavby na tom, aby jeho právne postavenie bolo ujasnené a mohol sa tak rozhodnúť o ďalšom postupe vo vzťahu k stavbe (napr. o potrebných rozsiahlejších opravách), ak je vlastník pozemku nečinný.

14. Pokiaľ potom ide o záver súdu prvej inštancie, že stavba sýpky bola stavbou oprávnenou, s týmto záverom sa stotožňuje i odvolací súd. Platí totiž, že „ak hospodárske družstvo (na základe oprávnenia vyplývajúceho zo , č. , prípadne č. ) vybudovalo na pozemku, ku ktorému mu prináležalo právo družstevného užívania, trvalú nehnuteľnú stavbu slúžiacu hospodárskej výrobe, nejde o neoprávnenú stavbu“. Vlastník takto zastavaného pozemku

- nečlen hospodárskeho družstva - sa ani po výpovedi práva nájmu vypratania svojho pozemku spravidla nedomôže. Pri riešení vzťahov vzniknutých z konkurencie dvoch relatívne samostatných vlastníckych práv (práva k pozemku a práva k stavbe) sa spravidla prihliadne na hľadiská hospodárnosti, na vek a na stavebný stav stavby, ako aj na ďalšie individuálne i spoločenské záujmy. V danej veci z vykonaného dokazovania (záverov znaleckého posudku Ing. Mariána Drahoša č. 3/2015) vyplynulo, že stavba sýpky bola, ako stavba slúžiaca hospodárskej výrobe, postavená niekedy v 50 - tych rokoch minulého storočia, a v roku 2000 bola zrekonštruovaná. Podľa o jednotných roľníckych družstvách, „ právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by náležalo vlastníkovi; družstvo nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. Družstvu preto najmä náleží všetko, čo na pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej, a prevádzať na ňom stavby. Právo družstevného užívania oprávňuje aj na pridelenie pôdy ako záhumienka rodine družstevníka. Len družstvo môže združený pozemok prenajať a len v odôvodnených výnimočných prípadoch„. Ak by sme aj pripustili, že stavba sýpky nebola postavená ani do roku 1969 (s poukazom na údaje uvedené v brožúre z roku 1969, na ktorú sa žalovaní odvolávajú), tak i podľa o poľnohospodárskom družstevníctve platilo, že „družstvo mohlo najmä zriaďovať na družstevných pozemkoch stavby potrebné pre činnosť družstva aj obytné domy v rámci podnikovej bytovej výstavby“. Z uvedeného potom vyplýva, že právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo ex lege (zo zákona) právo vybudovať stavby potrebné pre činnosť družstva (teda i sýpku) na pozemku, ktorý mal v družstevnom užívaní. Na vybudovanie takejto stavby potom nebol potrebný ani súhlas dotknutých vlastníkov týchto pozemkov a preto neoprávnenosť stavby sýpky nemohli preukazovať ani vyjadrenia (vyhlásenia) bývalých vlastníkov týchto pozemkov (p. Z. C. a p. S. F.), na ktoré odkazoval žalovaný. Keďže právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo ex lege (zo zákona) právo na pozemkoch v družstevnom užívaní vybudovať stavby potrebné pre činnosť družstva, ktorou stavbou nepochybne je i stavba sýpky, v jej prípade (v čase jej výstavby) nešlo o neoprávnenú stavbu (z hľadiska jej zriadenia). Tu treba ešte zdôrazniť, že ak právnemu predchodcovi žalobcu vznikol zo zákona titul na vybudovanie stavby (podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve, ktoré boli neskôr - vzhľadom na spoločenské zmeny - zrušené), neznamená to, že v súčasnosti je už možné takúto stavbu považovať, z hľadiska času jej zriadenia, za neoprávnenú. Pre posúdenie stavby, ako stavby oprávnenej, bolo preto rozhodujúce, či stavebník mal titul na vybudovanie tejto stavby v čase jej výstavby. Ak bol takýto titul neskôr zrušený (z dôvodu spoločenských zmien a zrušení zákonov o družstevníctve) nič to nemení na skutočnosti, že stavbu je naďalej potrebné považovať za oprávnenú (uvedené závery

sa však vzťahujú iba k posudzovaniu stavby ako oprávnenej z hľadiska času jej zriadenia). Z týchto dôvodov preto zároveň nebolo možné vo veci postupovať ani podľa , a teda vzťahy medzi stranami vyporadúvať ako vzťahy z neoprávnenej stavby (nakoľko v čase jej výstavby bolo potrebné stavbu považovať za oprávnenú). Potiaľto možno potom súhlasiť i s názormi súdu prvej inštancie.

15. Súd prvej inštancie sa však následne dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď pri takto zistenom skutkovom stave a právnom posúdení, že sa nejednalo o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku (ale naopak o stavbu oprávnenú na cudzom pozemku), vo veci aplikoval ust. a zriadil (trvale) vecné bremeno v prospech vlastníka stavby (sýpky) k časti pozemkov pod touto stavbou. S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nestotožňuje. Predovšetkým ustanovenie neumožňuje súdu zriaďovať vecné bremeno k pozemku pod stavbou. Podľa cit. ustanovenia (zavedeného novelou ) „ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Toto ustanovenie teda umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. V danej veci však o takýto prípad nešlo, nakoľko pozemok pod stavbou nemožno považovať za tzv. priľahlý pozemok, ku ktorému cit. ustanovenie umožňuje zriadiť vecné bremeno súdom. Cieľom cit. ustanovenia teda nie je vysporiadať vzťahy k pozemkom pod stavbami, ale vysporiadať vzťahy k priľahlým pozemkom vedúcim k takejto stavbe, a to zriadením práva cesty cez tento priľahlý pozemok (čo nie je to isté ako právo zriadenia stavby na pozemku). Návrhom podaným podľa ust. teda nebolo možné žiadať zriadiť vecné bremeno k samotnému pozemku pod stavbou, ale iba vecné bremeno k priľahlému pozemku (v podobe práva cesty cez tento pozemok) na to, aby sa vlastník takejto stavby mohol k tejto stavbe vôbec dostať (mal k nej prístup). Ak potom súd prvej inštancie s odkazom na ust. zriadil trvalé vecné bremeno k pozemku pod stavbou, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Jediným riešením tejto situácie je uplatňovanie si nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (zo strany žalovaných proti žalobcovi), z dôvodu, že žalobca (v súčasnosti) užíva časť pozemkov vo vlastníctve žalovaných bez právneho dôvodu (t. j. bez titulu oprávňujúceho ho v súčasnej dobe túto časť pozemkov užívať

- t. j. nemá k časti pozemkov pod stavbou uzavretú napr. nájomnú zmluvu). Uvedené je preto inou situáciou, než bolo posudzovanie stavby ako oprávnenej/neoprávnenej pre možnú aplikáciu ustanovenia (tu už nejde o posudzovanie stavby ako oprávnenej/neoprávnenej z hľadiska aplikácie , ktorej oprávnenosť, ako už bolo uvedené vyššie, sa posudzuje iba z hľadiska, či táto stavba bola oprávnenou v čase jej výstavby, t. j. či staviteľ mal v čase jej výstavby užívací titul k pozemku). Inak povedané, to, že stavba bola v čase jej zriadenia stavbou oprávnenou (nakoľko oprávnenie na jej zriadenie právnemu predchodcovi žalobcu vyplývalo zo zákona), ešte neznamená, že aj v súčasnej dobe má týmto vlastník takejto stavby naďalej upravený vzťah k pozemku pod ňou. Právny predchodca žalobcu teda síce mal právny titul (zákon) na samotnú výstavbu (zriadenie) stavby na pozemku (v súčasnosti vo vlastníctve) žalovaných, avšak v súčasnej dobe (po zrušení zákonov o družstevníctve) nemá užívanie (časti) pozemku pod touto stavbou s vlastníkmi tohto pozemku upravený. Preto, pokiaľ ide výlučne o užívanie tohto pozemku, resp. jeho časti (nie z pohľadu času zriadenia stavby na ňom), žalobca v súčasnej dobe nemá žiaden titul na jeho užívanie a preto časť pozemku žalovaných (na ktorom sa stavba sýpky nachádza) žalobca užíva bez právneho dôvodu (titulu). Tým vzniká žalovaným nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie časti ich pozemku. V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie stavby zisk (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. ). Možno teda uzavrieť, že za danej situácie, nebol súd oprávnený zriadiť v prospech vlastníka stavby vecné bremeno podľa k pozemku pod stavbou, ale vlastníkovi tejto stavby nezostáva iné, než sa buď dohodnúť s vlastníkmi pozemku na nájomnom

príp. inom zmluvnom vzťahu, z ktorého bude vyplývať jeho právo, ako vlastníka stavby, tento pozemok užívať, alebo žalovaným vzniká právo domáhať sa voči žalobcovi vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie časti ich pozemkov žalobcom bez právneho titulu, kde bezdôvodné obohatenie vzniká už samotným umiestnením stavby žalobcu na tomto pozemku. Z týchto dôvodov súd výrokom I. nerozhodol správne, nakoľko vo veci aplikoval ustanovenie , ktoré uvedenú situáciu neupravuje.

16. Ani výrok II. napadnutého rozsudku nepovažoval odvolací súd za správny, nakoľko ním súd zriadil vecné bremeno (trvalého charakteru po neurčitú dobu) v prospech vlastníka stavby (žalobcu), spočívajúce v strpení nevyhnutnej údržby, opravy stavby sýpky a v umožnení vlastníkovi stavby (žalobcovi) vstup na parcely F. vo vlastníctve žalovaných. V tomto smere potom aplikoval ustanovenie . Odvolací súd rovnako potom poukazuje na to, že súd nemôže uložiť povinnosti podľa ustanovenia zriadením vecného bremena trvalého charakteru na neurčitú dobu. Podľa cit. ustanovenia, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Predovšetkým vecné bremeno má trvalý charakter, čo sa vymyká pojmu použitému v cit. ustanovení „na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere“. Nevyhnutnou údržbou treba rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým a iným, najmä bezpečnostným predpisom, napríklad predpisom o požiarnej ochrane a pod. Obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb nie je totožné s údržbou, preto ho treba chápať ako každú inú nevyhnutnú hospodársku činnosť, ktorú vlastník musí vykonať, aby nezmaril výsledky hospodárskej činnosti na vlastnom pozemku alebo vo vlastnej stavbe. Nevyhnutnosť údržby a obhospodarovania musí vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa takáto údržba alebo obhospodarovanie susediaceho pozemku či stavby neuskutočňovalo. Údržbu a obhospodarovanie možno vykonávať len v nevyhnutnej miere a nevyhnutnú dobu. To sú kritériá, ktoré treba posudzovať objektívne, pričom treba vychádzať z určitého časového priemeru, za aký sa úkony údržby a obhospodarovania v nevyhnutnej miere dajú uskutočniť. Ustanovenie konkrétne nevymedzuje, ktoré osoby sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok alebo susediacu stavbu. Z toho vyplýva, že oprávnená osoba môže za zákonných predpokladov použiť na nevyhnutnú údržbu a obhospodarovanie aj iné kvalifikované osoby (napr. na remeselnícke práce, výkony na pozemkoch a pod.). V tomto ustanovení je obsiahnutá aj osobitná zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne po tom, čo vlastník susediaceho pozemku umožnil vstup za predpokladov uvedených v odseku 3. Zodpovednosť za škodu vzniká vtedy, keď vznikla škoda na stavbe alebo pozemku v dôsledku vstupu na pozemok. Ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, ktorej sa nemožno v žiadnom prípade zbaviť. Z ustanovení obsiahnutých v prvom oddiele druhej hlavy možno použiť iba ustanovenie o spôsobe a rozsahu náhrady škody. Inak sa tento nárok výlučne posudzuje podľa špeciálneho ustanovenia ().

17. Vstup na pozemok suseda je vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva, preto sa podľa § umožňuje len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Vstúpiť na susedný pozemok je vlastník susediacej nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie jeho pozemku alebo stavby nevyhnutné (R 50/1985 , R 37/1985). v ustanovení teda zakotvuje povinnosť vlastníka umožniť vstup susedovi na svoj pozemok za splnenia ustanovených podmienok. Vstup na pozemok sa pripúšťa len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie pozemkov alebo stavieb. Nie však každá údržba a obhospodarovanie pozemku alebo stavby môže založiť právo vstupu na susedov pozemok. Toto právo vzniká len vtedy, keď údržba stavby a obhospodarovanie pozemku takýto vstup nevyhnutne vyžaduje. Vstupom je potrebné rozumieť nielen samotné vstúpenie, teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež pobyt na ňom, obmedzený účelom vstupu, t. j. podmienkami uvedenými v citovanom ustanovení. Vstupom na susedov pozemok v zmysle tohto ustanovenia je teda aj pobyt po dobu nevyhnutnú na vykonanie úkonov, ktoré si vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie vlastného pozemku. Nemožno ním teda rozumieť trvalé právo priechodu, alebo dokonca trvalé právo prejazdu motorovými alebo nemotorovými vozidlami (R 3/1988 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Ide teda o prípad úpravy susedských práv, kde v ustanovení sú upravené podmienky vstupu na susedný pozemok a povinnosť vlastníka vstup strpieť, resp. umožniť. Tohto práva (vstupu na cudzí pozemok) sa možno domáhať žalobou

na stanovenie povinnosti umožniť vstup na susedný pozemok. Ak by miera nevyhnutnosti vstupov mala dosiahnuť takú úroveň, že by sa obmedzenie vlastníckeho práva suseda blížilo alebo prakticky rovnalo obmedzeniu rovnajúceho sa vecným bremenám, nie je súd oprávnený takéto právo podľa priznať, pretože by tým došlo k výraznému obmedzeniu vlastníckeho práva bez akejkoľvek náhrady. V takom prípade by mal súd žalobu opierajúcu sa o ustanovenie zamietnuť. Frekvencia a najmä pravidelnosť požadovaných zásahov do práva suseda nemôže byť totiž taká, že by sa prakticky rovnala obmedzeniu založenému právom zodpovedajúcim vecnému bremenu. Takéto obmedzenie bez akejkoľvek náhrady nie je prípustné, keďže by neprimerane zvýhodňovalo jedného vlastníka na úkor druhého vlastníka (k tomu pozri napr. uznesenie NS ČR sp. zn. ). Pri posudzovaní, na akú nevyhnutnú dobu a do akej nevyhnutnej miery je vlastník susediaceho pozemku povinný umožniť vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, sa zásadne prihliada na objektívnu potrebu toho, kto sa práva vstupu dovoláva, nie na to, do akej miery bude vlastník susediaceho pozemku vo svojom vlastníckom práve obmedzený. Právo vstúpiť na pozemok za účelom obhospodarovania susedných pozemkov alebo stavieb nemožno priznať, pokiaľ by tým došlo bez náhrady k obmedzeniu práva vlastníka susediaceho pozemku v rozsahu blížiacom sa rozsahu alebo v podstate rovnajúcom sa povinnostiam vyplývajúcim z vecného bremena (rozsudok NS ČR sp. zn. ).

18. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že podľa ustanovenia (ktoré vo veci aplikoval súd prvej inštancie) nemôže súd zriadiť (trvalé) vecné bremeno (ako to urobil súd prvej inštancie), ale možno iba vlastníkovi susediaceho pozemku (žalovaným) uložiť povinnosť umožniť vstup (žalobcovi) na svoj pozemok (po určitú stanovenú dobu) a v nevyhnutnej miere za účelom vykonania (konkrétne označenej) údržby alebo (konkrétne označeného) obhospodarovania susediacich stavieb (táto povinnosť teda nemá byť uložená v podobe zriadenia (po neobmedzenú dobu) vecného práva k cudzej veci vo forme vecného bremena, ale iba ako súdom uložená konkrétna povinnosť). Ak potom súd prvej inštancie túto povinnosť žalovaným formuloval tak, že ju uložil v podobe zriadenia vecného bremena, nepostupoval správne a jeho rozhodnutie (aj vo výroku II.) spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd (bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania, nakoľko skutkový stav bol súdom prvej inštancie zistený v dostatočnom rozsahu a nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívala len v nesprávnom právnom posúdení veci - konkrétne v nesprávnej interpretácii použitých právnych noriem) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch (výroky I., II.) zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol ( ). Iba okrajom k namietanému postupu súdu prvej inštancie, ktorým tento podľa žalovaných nezisťoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalovanom určení, odvolací dodáva, že žaloba o zriadenie vecného bremena nie je určovacou žalobou a teda v danom prípade nebolo potrebné sa zaoberať existenciou/neexistenciou naliehavého právneho záujmu. V danom prípade totiž nešlo o určenie existencie/neexistencie vecného bremena k nehnuteľnosti, ale o jeho samotné zriadenie rozhodnutím súdu (teda o rozhodnutie s konštitutívnymi účinkami). Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.), t. j. pokiaľ išlo zriadenie vecného bremena spočívajúceho v prechode pešo a motorovými vozidlami cez pozemky žalovaných, tento nebol odvolaním (zo strany žalobcu) napadnutý a nadobudol právoplatnosť. Pokiaľ ide o výrok IV. napadnutého rozsudku, tento nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné rušiť, nakoľko ním súd nerozhodol o právach alebo povinnostiach sporových strán (nešlo tu o rozhodnutie v merite veci), ale ním iba konštatoval, že o výške prípadnej odplaty za zriadenie vecného bremena súd rozhodne v konečnom rozsudku, pričom vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedené konštatovanie stratilo svoje opodstatnenie.

20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s tak, že žalovaným, úspešným v konaní, priznal ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%. Trovy konania u žalovaných v danom prípade spočívali v súdnom poplatku za odvolanie vo výške 199 eur (potom, čo žalovaní tento poplatok uhradia súdu).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).