Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-97-2007.pdf
PDF · 95.7 KB
No categories available
10C/97/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa P. J., nar. X.X.XXXX,. bytom P., D. XX,. právne zastúpeného JUDr. Z. M., advokátkou so sídlom v P., M. XX,. proti odporcom v 1. rade T. B., nar. X.X.XXXX,. v 2. rade R. T., nar. XX.X.XXXX,. v X.. rade F. T., nar. XX.X.XXXX,. vo 4. rade J. J., nar. XX.XX.XXXX,. v 5. rade M. J., nar. X.XX.XXXX,. v 6. rade K. H., nar. XX.X.XXXX,. všetci bytom P., P. S. X,. všetci právne zastúpení JUDr. P. P., advokátom so sídlom v P., M. XX,. o vysporiadanie práv k neoprávnenej stavbe, takto
rozhodol:
z a s t a v u j e konanie o zriadení vecného bremena, a to práva umiestnenia stavby bytového domu súp. č. 5319 zapísaného na LV č. 8097 k. ú. P., stojaceho na parcele KNC 1509 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215 m2, zapísanej na LV č. 13522 nachádzajúcej sa v k. ú. P., a to za náhradu v prospech vlastníkov bytov v rozsahu zodpovedajúcemu veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.4.2007 v znení podania zo dňa 24.4.2008 žiadal navrhovateľ, aby súd zriadil vecné bremeno, a to právo umiestnenia stavby bytového domu súp č. 3519 za náhradu v prospech vlastníkov bytov v rozsahu odpovedajúcemu veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť mu sumu 249.075,- Sk, odporcu v 2. rade spolu s odporcom v 3. rade na zaplatenie sumu 249.075,- Sk, a to spoločne a nerozdielne, odporcov v 4. a 5. rade na zaplatenie sumy 249.075,- Sk spoločne a nerozdielne a odporcu v 6. rade na zaplatenie sumy 249.075,- Sk ako finančnú náhradu za vecné bremeno.
Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na k. ú. v P. na LV č. 13522, okrem iného aj parcely KNC 1511 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215 m2. Na tejto nehnuteľnosti je postavený bytový dom č. súp. XXXX,. ktorého spoluvlastníkmi sú odporcovia v 1. až 6. rade. Jeho právny predchodca nedal súhlas na postavenie tejto stavby, preto sa jedná o nepovolenú stavbu v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, čím došlo ku skutočnosti, že jeho vlastníctvo je zaťažené vecným bremenom, ktorého hodnotu ocenil znalec Ing. M. V. na sumu 996.302,17 Sk, čo po rozpočítaní podielov jednotlivých odporcov činí 249.075,- Sk na jeden byt.
Odporcovia nesúhlasili s podaným návrhom, poukázali na skutočnosť, že navrhovateľ žiada zriadiť vecné bremeno, ktoré už bolo zriadené zo zákona, pričom stavba ich bytového domu nebola neoprávnenou stavbou, nakoľko bola postavená v súlade s vtedy platným právnym poriadkom a riadne skolaudovaná a daná do užívania. Poukázali na skutočnosť, že navrhovateľ chce vysporiadať ich vzájomné práva špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi, pričom dobromyseľným v tomto prípade boli oni ako vlastníci bytov v bytovom dome a nie vlastník pozemku, ktorý ho získal v čase, keď tam táto stavba stala už asi 35 rokov. Zároveň namietli cenu stanovený znalcom za zriadenie vecného bremena. Odporcovia vzniesli námietku premlčania s poukazom na skutočnosť, že pri zákonných vecných bremenách je prípadná náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva koncipovaná ako jednorazová náhrada splatná v zákonom stanovených lehotách, pričom zákonodarca upravil špecifické vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi bytov na tomto postavených.
Podaním zo dňa 9.10.2008 navrhovateľ zobral návrh späť v časti o zriadenie vecného bremena, s poukazom na uvedenú skutočnosť súd postupom podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil konanie v tejto časti.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením výpisu z LV č. 13522, LV č. 7684 k. ú. P., žiadosti o zápis do katastra evidencií, potvrdenia o pridelení súpisného čísla, znaleckého posudku znalca Ing. M. V., rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co 6/2008, znaleckého posudku Ing. J. F. č. 167/2008, rozhodnutia Okresného výstavbového bytového družstva v Prešove zo dňa 30.10.1969, vyhlásenia M. J. zo dňa 8.1.2007 ako aj obsahom spisu 12C 4/1996 ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Na základe rozhodnutia O. V. B. D. v P. zo dňa 30.10.1969 bola prevedená výstavba bytových jednotiek na ul. S., pričom jednou z týchto stavieb bol aj bytový dom so súp. č. 5316 stojaci na parc. č. 1511 vedený na LV č. 7684, a to Správou katastra v P. v k. ú. P.. Odporcovia v 1. až 6. rade sú vlastníkmi 4 bytov, ktoré sa nachádzajú v tomto bytovom dome s tým, že každý je výlučným vlastníkom bytu, resp. odporcovia v 2. a 3. rade a 4. a 5. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu, a tieto osoby sú aj podielovými spoluvlastníkmi priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 1 - iny. Predmetná stavba je postavená na parcele, ktorej vlastníkom je navrhovateľ, ako to vyplýva z LV č. 13522 vedenom Správou katastra v P. v k. ú. P.. Nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ od M. J., ktorá vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla k 9.1.1986 a toto vlastníctvo bolo deklarované rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C 4/1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2006. Táto skutočnosť bola preukázaná okrem iného aj z vyhlásenia právneho predchodcu navrhovateľa (č. l. 133 spisu). Pôvodná vlastníčka ako ani jej právni predchodcovia nedali súhlas so zriadením uvedených stavieb na uvedených nehnuteľnostiach, pričom navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam v roku 2007. Odporcovia bývali v bytovom dome, ktorého sú v súčasnosti vlastníkmi bytov resp. spoluvlastníkmi od roku 1972 po jeho výstavbe, pričom predmetné byty odkúpili do svojho vlastníctva v roku 1994. Užívacie právo k predmetným bytom v roku 1972 nadobudli na základe výmeru Okresného bytového družstva pri Z. K..
Znalec Ing. M. V. na základe objednávky navrhovateľa stanovil hodnotu vecného bremena na pozemku navrhovateľa na sumu 996.302,17 Sk, pričom znalec Ing. J. F. znaleckým posudkom č. 167/2008 stanovil hodnotu pozemku sumou 740.563,20 Sk, pričom hodnotu vecného bremena, ktorú znalec charakterizoval ako právo prístupu cez parcelu č. 1511 stanovil na 91.774,58 Sk.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd - ústavného zákona č. 23/1991 Zb. vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).
Podľa § 135c ods. 2 OZ, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
Podľa § 23 ods. 5 citovaného zákona, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú buď spojené s vlastníctvom určitých nehnuteľností alebo patria určitej osobe.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že v danom prípade sa jedná o stavbu na cudzom pozemku v zmysle ustanovenia § 135c OZ, pričom napriek skutočnosti, že táto stavba bola postavená socialistickou organizáciou pred rokom 1992, nešlo o stavbu oprávnenú, nakoľko v konaní boli produkované dôkazy, podľa ktorých vtedajší vlastníci pozemku nedali súhlas k takémuto konaniu. Samotná skutočnosť, že vo veci výstavby bolo vydané kolaudačné rozhodnutie neznamená, že jedná sa o stavbu oprávnenú. Z vykonaného dokazovania bolo však nepochybné, že jedná sa o bytový dom, na ktorý sa vzťahuje špeciálny režim zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom tento zákon upravuje okrem iného aj vzťah medzi vlastníkom bytu resp. bytov a práva k pozemku, na ktorom tento bytový dom stojí. Citovaný § 23 ods. 5 zákona uvádza, že ak vlastník bytového domu nie je aj vlastníkom pozemku, pričom je teda nemožné vyriešiť jeho vzťah postupom podľa § 23 ods. 1 až 4, vzniká zo zákona k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech vlastníka domu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tu odkazuje na § 151n a násl. OZ, ktorý stanovuje čo spočíva v tomto práve zodpovedajúcom vecnému bremenu. Vlastník pozemku je teda povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať, pričom v danom prípade obsahom tohto vecného bremena je povinnosť strpieť užívanie jeho nehnuteľnosti tým, že je na nej postavený bytový dom. V danom prípade súd nebol viazaný spôsobom vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom pozemku, no z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie je možný postup podľa odsekov 1 ani 2 § 135c OZ, nakoľko vzhľadom na hodnotu stavby ako aj na to, že slúži na zabezpečenie bývania ako základného ústavného práva odporcov, nie je dôvodné rozhodnutie o jej odstránení a ani nebol daný dôvod pre
postup podľa § 2 citovaného zákona, nakoľko vlastník pozemku nemal snahu o prikázanie stavby do jeho vlastníctva. Taktiež nakoľko tu osobitý predpis stanovil, že sa zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu zo zákona, nebol daný dôvod ani na postup podľa § 135c ods. 3 OZ. Z tohto dôvodu súd sa zaoberal len samotnou otázkou zaplatenia finančnej náhrady za takéto zriadenie vecného bremena.
V tejto súvislosti sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou, otázkou premlčania, nakoľko túto námietku vzniesli odporcovia. Súd dospel k záveru, že táto námietka je dôvodná.
Je nepochybné, že právo na zaplatenie finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena je právom majetkovým, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a násl. OZ, pričom tu nie je osobitná úprava ohľadom dĺžky premlčacej doby, takže platí všeobecná premlčacia doba v trvaní 3 rokov, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jedná sa o objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“, to značí, že táto premlčacia doba začína plynúť prvým dňom, keď sa toto právo mohlo vykonať. Predmetné právo sa mohlo vykonať prvý deň v deň účinnosti zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý zo zákona zriadil toto vecné bremeno, pričom tento zákon nadobudol účinnosť dňom 1.9.1993. 3 - ročná všeobecná premlčacia doba teda uplynula dňa 1.9.1996, pričom návrh na začatie konania bol podaný po jej márnom uplynutí, a to dňa 27.4.2007. Vo veci nie je relevantnou skutočnosťou, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku v roku 2007, nakoľko na plynutie premlčacej doby nemá vplyv zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§111 OZ). Podľa názoru súdu veriteľom v tomto vzťahu, teda vo vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom bytu, či bytového domu, je vlastník pozemku a povinnou osobou je vlastník bytového domu. Do postavenia veriteľa sa dostal navrhovateľ nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, pričom táto skutočnosť nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, to znamená ani ju neprerušuje ani nezastavuje. Táto premlčacia doba začala plynúť účinnosťou daného zákona a bez ohľadu na skutočnosť, že až neskôr sa stal navrhovateľ vlastníkom predmetného pozemku, uplynula v roku 1996. Takýto záver podľa názoru súdu má oporu v základných právnych princípoch, ktorým je ovládané občianske právo a takýmto ústavou zaručeným princípom je aj princíp právnej istoty. Bolo by v rozpore s týmto princípom právnej istoty, ak by súd pripustil opačný výklad, teda že by začala plynúť každému novému vlastníkovi pozemku pod bytovým domom nová premlčacia doba, čo by bolo nepochybne v rozpore s právami vlastníka bytového domu, ktorý by v podstate nenadobudol žiadnu právnu istotu pri výkone svojich práv.
Pokiaľ sa týka námietky vznesenej navrhovateľom ohľadom skutočnosti, že právo na zriadenie vecného bremena sa nepremlčuje, s týmto procesný súd súhlasí, no v konaní nešlo o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale o vyplatenie finančnej náhrady za toto zriadenie, čo je nepochybne odlišnou skutočnosťou s poukazom na vyššie uvedené dôvody.
Vzhľadom na záver, ku ktorému súd dospel ohľadom premlčania predmetného nároku, sa preto už súd nezaoberal námietkami vznesenými odporcami ohľadom výšky tejto finančnej náhrady vzhľadom na sumy, ktoré stanovili znalci objednaní navrhovateľom. Súd mal zato, že s týmito námietkami nie je dôvodné sa vyporiadať. V konaní po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. už neboli vznesené návrhy na doplnenie dokazovania zo strany účastníkov konania, preto súd vychádzal z obsahu spisu. Pokiaľ sa týka otázky nadobudnutia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, tu súd poukazuje nielen na obsah písomného vyjadrenia Márie J., ale aj na princíp dedičského práva, z ktorého vyplýva, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, to značí že právna predchodkyňa navrhovateľa nadobudla predmetné nehnuteľnosti smrťou právneho predchodcu, teda k 9.1.1986, pričom rozsudkom súdu bola táto skutočnosť len deklarovaná. To značí, že nešlo o konštitutívne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, ktoré len deklarovalo, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo v minulosti. Z uvedeného vyplýva, že ani táto skutočnosť nemôže mať vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby s poukazom na to, že skutočne už v roku 19993 sa objektívne toto právo mohlo vykonať, a preto nedošlo k posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby na čas po účinnosti citovaného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko súd nie je viazaný právnymi závermi uvedenými v návrhu na začatie konania, súd posudzoval predmetný nárok navrhovateľa aj v zmysle ustanovení o bezdôvodnom obohatení, pričom každopádne
aj v tomto prípade zaťažuje dôkazné bremeno navrhovateľa, ktorý ohľadom preukázania takejto skutočnosti neprodukoval žiaden dôkaz. Vzhľadom na zastúpenie navrhovateľa advokátom, súd preto neposkytoval procesné poučenia v tomto zmysle.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, vzhľadom na väčší počet účastníkov konania ako aj väčší počet uplatňovaných nárokov po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.)..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.