Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b23/381749.afe381.pdf
PDF · 216.26 KB
No categories available
1Cdo/98/2010
Najvyšší súd 1 Cdo 98/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: J. D., bytom P.,
v dovolacom konaní právne zastúpená JUDr. V. S., advokátkou, so sídlom v P. proti
ţalovaným: 1/ Ing. I.V., bytom P., 2/ Ing. F. M., bytom P., 3/ P., so sídlom v P., IČO: X, v
dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. J. B., advokátom, so sídlom v P., 4/ S., so sídlom
v H., IČO: X, v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. Z. P., advokátkou, so sídlom v P.,
o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a o žalobe žalovaných v 1/ a 2/ rade
o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 29C/152/2005, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo 14. mája 2009 sp.zn. 13Co 33/2008 takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súdu v časti, ktorou ţalobu proti ţalovaným 3/ a 4/ zamietol
a rozhodol o náhrade trov konania vo vzťahu k ţalovaným 3/ a 4/ z r u š u j e a vec v rozsahu
zrušenia vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29C 152/2005-205 zo dňa 11.04.2008 zakázal
2
ţalovaným v 1. aţ 4. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne č. X, o výmere 1.192 m–
zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. X, katastrálne územie G. osobnými vozidlami
a terénnymi nákladnými autami, ţalobu ţalovaných v 1/. a 2/. rade o určenie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši i motorovým
vozidlom cez pozemok ţalobkyne parcely č. X – zastavené plochy a nádvoria v katastrálnom
území G. zapísané na LV č. X v bodoch 5, 6, 7, 8 na geometrickom pláne Š. V. č. 20/2005 zo
2
dňa 4.4.2005 zamietol a o trovách konania rozhodol tak, ţe ţalovaní v 1/. a 2/. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni trovy konania vo výške 10.321,- Sk na účet právnej
zástupkyne ţalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalovaní v 1/. aţ v 4/ rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni trovy konania vo výške 11.506,50 Sk na
účet právnej zástupkyne ţalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe ţalovaní v 1/. a 2/. rade nemohli nadobudnúť právo
zodpovedajúce vecnému bremenu v práve prechodu cez parcelu ţalobkyne vydrţaním
odvádzajúc svoje právo od právneho predchodcu JRD M. (neskôr PD Š. M.). JRD M. bolo
oprávnené vykonávať právo druţstevného hospodárenia na zdruţených pozemkoch v rozsahu
ako vlastník s tým, ţe vlastníctvo zostalo zachované. Tieto pozemky však druţstvo nebolo
oprávnené zaťaţiť, ani scudziť napriek tomu, ţe bolo oprávnené meniť podstatu zdruţených
pozemkov. V prípade zániku členstva druţstevníka vznikla povinnosť druţstva sa s ním
vyporiadať tak, ţe druţstvu vznikla povinnosť vrátiť druţstevníkovi zdruţený pozemok.
Z predloţených listinných dôkazov však nesporne vyplýva, ţe doposiaľ uvedená účelová
komunikácia nebola majetkovoprávne vyporiadaná z dôvodu nezistenia právneho nástupcu
tohto cestného telesa, ktoré malo byť vybudované bývalým JRD v M. a súčasní vlastníci
stavieb stojacich na hospodárskom dvore bývalého JRD čiastočne uvedenú komunikáciu
vlastnícky získali odkúpením pozemkov nachádzajúcich sa pod uvedenou komunikáciou od
ich vlastníkov, čo bolo preukázané aj v konaní sp. zn. 29C 108/2005 späťvzatím ţaloby
ţalovaných v 1/. a 2/. rade, Preto súd ţalobu ţalovaných v 1/ a 2/ rade zamietol a návrhu
ţalobkyne vyhovel. Zároveň vyhovel aj návrhu ţalobkyne proti ţalovaným v 3/. a 4/. rade,
ktorých obchodní partneri prechádzajú cez parcelu ţalobkyne svojimi motorovými vozidlami,
resp. túto vyuţívajú ako parkovaciu plochu.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaných v 1/.,2/. a 4/ rade rozsudkom zo dňa
14.05.2009 sp. zn. 13Co/33/2008 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou
2
bolo zakázané ţalovanej v 1/. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne č. X o výmere X m-
zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. X k.ú. G., peši, osobnými vozidlami
a terénnymi nákladnými autami, s tým, ţe zmenil rozsudok v prevyšujúcej časti tak, ţe návrh
ţalobkyne proti ţalovaným v 3/. a 4/. rade zamietol. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej
časti, ktorou bolo zakázané ţalovanému v 2. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne č. X
2
o výmere X m- zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV č. X, k.ú. G., peši, osobnými
vozidlami a terénnymi nákladnými autami a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie
konanie. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bola ţaloba ţalovanej v 1/.
3
rade zamietnutá, vo vzťahu k ţalovanému v 2/. rade o určenie práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu peši i motorovým vozidlom cez
pozemok ţalobkyne na parcele č. X – zastavané plochy a nádvoria v k.ú. G., zapísanej na LV
č. X v bodoch 5, 6, 7, 8, na geometrickom pláne Š. V. č. 20/2005 zo dňa 4.4.2005, zrušil
rozsudok a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa o trovách konania vo vzťahu ţalobkyne a ţalovanej v 1/. rade tak, ţe ţalovaná v 1/.
rade je povinná nahradiť ţalobkyni trovy celého konania na účet jej právnej zástupkyne vo
výške 577,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa o trovách konania vo vzťahu ţalobkyne a ţalovaných v 3/. a 4/. rade tak, ţe ţalobkyňa
je povinná nahradiť ţalovanému v 3/. rade trovy celého konania na účet jeho právneho
zástupcu vo výške 315,27 Eur a ţalovanému v 4/. rade trovy celého konania na účet jeho
právnej zástupkyne vo výške 292,76 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
A napokon zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu ţalobkyne
a ţalovaného v 2/. rade a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd uviedol ţe odvolanie je dôvodné vo vzťahu
ţalovaného v 2/. rade proti ţalobkyni. Pokiaľ okresný súd zakázal ţalovanej v 1/. rade
prechádzať cez parcelu ţalobkyne č. X, zapísanú na LV č. X, k.ú. G., v tejto časti súd správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil Preto v tejto súvislosti odvolací súd
plne odkázal na zdôvodnenie rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Za dôvodné povaţoval aj
odvolania ţalovaných v 3/. a 4/. rade. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v tej
časti, ktorou bolo zakázané ţalovanému v 2/. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne
a súčasne zrušil aj rozsudok vo vzťahu k ţalovanému v 2./ rade o určenie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu, ktoré pozostáva z práva prechodu cez pozemok
ţalobkyne, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. I písm. h/
O.s.p.).. Pokiaľ súd prvého stupňa zakázal aj ţalovaným v 3/. a 4/. rade prechádzať cez
parcelu ţalobkyne k ich nehnuteľnostiam, odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno. Uviedol, ţe ţalovaní v 3/. a 4/. rade počas celého konania, teda
aj odvolacieho, trvali na tom, ţe parcelu ţalobkyne č. X, k.ú. G., na prechod
k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve nepouţívali, nepouţívajú a ani v budúcnosti nemienia
pouţívať, k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve majú prístup z iných parciel, pričom opak
ţalobkyňa v konaní nepreukázala. Preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
v časti návrhu ţalobkyne proti týmto ţalovaným tak, ţe návrh ţalobkyne proti ţalovaným
v 3/. a 4/. rade zamietol (§ 220 O.s.p.).
4
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas ţalobkyňa dovolanie a ţiadala ho
v časti , ktorou bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a jej ţaloba voči ţalovaným v 3/
a 4/. rade zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania vo vzťahu k ţalovaným v 3/ a 4/.
rade zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, ţe
odôvodnenie rozsudku krajského súdu , ţe parc.č. X, ako prístupovú komunikáciu vyuţívajú
len ţalovaní 1/ a 2/ je zavádzajúce, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietala,
ţe krajský súd nesprávne vyhodnotil ţalobný návrh, rovnako tak dôkazy vykonané pred
okresným súdom vyhodnotil opačne alebo sa nimi nezaoberal ba dokonca ich opomenul.
Ţalovaný v 3/. rade k dovolaniu ţalobkyne vyjadril ţe, odvolací súd správne posúdil
vec z hľadiska právneho aj skutkového a navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobkyne
zamietol a priznal mu trovy dovolacieho konania.
K dovolaniu sa vyjadril aj ţalovaný 4/. rade s tým, ţe povaţuje napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu za vecne správny a navrhol, aby dovolací súd dovolanie vo vzťahu
k ţalovanému v 4./ rade zamietol a priznal mu trovy súdneho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok
odvolacieho súdu v napadnutej časti , tj. Vo vzťahu k ţalovaným v3/ a 4/ rade a dospel
k záveru, ţe ho v tejto časti treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti
rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
5
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie
v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Ţiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom
konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých, alebo
ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia pred súdom prvého stupňa ( § 211 ods. 3 O. s. p. ).
Z ustanovenia § 125 O. s. p. vyplýva, ţe za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky ,
ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov obce, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov konania. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
V zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ak nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ( § 219 O. s. p. ), ani na jeho zrušenie
( § 221 ods. 1 O. s. p. ).
Ak odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám
( § 213 ods. 3 O. s. p.).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd
mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa , ak má za to, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním
7
zaloţených následných právnych záverov, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu
odvolacím súdom nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda
skutočnosť, ţe odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého
dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým
súdom, tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd
prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie ( zopakovanie alebo
doplnenie). Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 14. 05. 2009
( čl. 326 ), na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku nevyplýva, ţe by bolo doplnené
dokazovanie novými dôkazmi a ani vyjadrenia účastníkov resp. ich právnych zástupcov do
zápisnice nemoţno povaţovať za doplnenie ( zopakovanie ) dokazovania ich výsluchom
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na
základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3
O. s. p. sám v potrebnom rozsahu opakovať (a zaznamenať to v zápisnici o pojednávaní)
a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132
O. s. p. . Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Je
neprípustné, aby odvolací súd k svojím odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k záveru,
ktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu, dospel len na základe prehodnotenia dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa.
Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval . Vo svojom
zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, na základe
ktorých ale dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny záver bez toho,
aby doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa ( opak zo zápisnice o pojednávaní
pred odvolacím súdom nevyplýva ) .
V porovnaní s prvostupňovým súdom odvolací súd, na základe dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa, dospel k záveru o nedôvodnosti ţaloby voči ţalovaným v
3/. a 4./ rade, vychádzajúc zo skutkového zistenia okresného súdu, ale zároveň v tejto
súvislosti vyznieva zmätočne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v tom, ţe pokiaľ
súd prvého stupňa zakázal aj ţalovaným v 3/. a 4/. rade prechádzať cez parcelu ţalobkyne
k ich nehnuteľnostiam, v tomto smere ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pritom odvolací
8
súd sám nevykonal ţiadne úkony k zisteniu uvedeného tvrdenia a dospel k opačnému záveru
len na základe vykonaných dôkazov okresným súdom .
Z uvedeného vyplýva, ţe krajský súd si pre odlišný skutkový záver vedúci
k zamietnutiu ţaloby nezopakoval, prípadne nedoplnil dokazovanie o ohliadku a okolnosti
preukazujúce, resp. nepreukazujúce pouţívanie predmetného pozemku klientmi ţalovaných 3/
a 4/ a ich motorovými vozidlami priamo na mieste.
Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné
hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce
právne závery predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania
oprávnenie na ich hodnotenie.
Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou ,
majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) .
K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť , aj keď nebola uplatnená ako dôvod
prípustnosti dovolania ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej
ako aj v nadväzujúcom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
( § 243b ods. 2, 3 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta