Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/20/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. B., bývajúceho v H.,

zastúpeného JUDr. A. H., advokátom v K., proti ţalovanej N., so sídlom v H., zastúpenej

JUDr. Ľ. Č., advokátkou v H., za účasti vedľajšej účastníčky Sociálnej poisťovne –

ústredie, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8-10, pobočka Humenné, Námestie

slobody č. 58, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2009 sp. zn.

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Humenné zo 14. júla 2009 č.k.

-885, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2009 sp. zn.

v napadnutej časti výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti a v časti trov konania a rozsudok Okresného

súdu Humenné zo 14. júla 2009 č.k. -885 v časti výroku, ktorým bola ţaloba

v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia

vracia Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom zo 14. júla 2009 č.k. -885 zaviazal

ţalovanú zaplatiť ţalobcovi sumu 32 663,-- €. V prevyšujúcej časti súd ţalobu zamietol.

Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 34 112,65 €, zaplatiť

na účet Okresného súdu Humenné trovy štátu 1 946,55 € a súdny poplatok 6 638,78 €, všetko

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetom tohto

konania ostal nárok ţalobcu na odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Súd

vo veci rozhodol teda len o sťaţení spoločenského uplatnenia, nakoľko o bolestnom uţ bolo

2

rozhodnuté (ţalobcovi priznané v rozsahu 3 261 990,-- Sk). Vo veku 35 rokov ţalobcu došlo

5. novembra 2001 k pracovnému úrazu na prevádzke ţalovanej – postriekanie horúcim

polymérom (popáleniny 2. a 3. stupňa na 19 % povrchu tela). Ţalobca je rozvedený a má

jedno dieťa. Pred úrazom plnohodnotne preţíval svoj ţivot, aktívne športoval, plával, hral

futbal, tenis, basketbal, hokej a venoval sa lyţovaniu. Zapájal sa do spoločenského ţivota.

Chodil na rôzne kultúrne podujatia a do divadla. Následky úrazu sa u ţalobcu prejavujú

kaţdodenne v jeho osobnom a pracovnom ţivote. Ţalobca teda trval na mimoriadnom zvýšení

odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia. V znaleckom posudku č. X. znalkyňa

uviedla, ţe po pracovnom úraze (5. novembra 2001) došlo u ţalobcu k poškodeniu zdravia

z hľadiska psychického aj sexuologického. Následky sú jednoznačne v príčinnej súvislosti

s utrpeným úrazom. Jeho spoločenský ţivot je redukovaný, okrem zohavenia tváre, aj

depresívnou poruchou, v rámci ktorej sa sociálne izoluje. Vyvíja sa hypochondricky

a paranoidne, čo zhoršuje kvalitu jeho ţivota, ako aj kvalitu ţivota jeho blízkych. V dôsledku

kozmetických defektov, najmä na tvári, sa mení správanie ţalobcu a vzniká u neho sociálna

izolácia, poruchy sebahodnotenia, vznikajú rezignačné ţivotné postoje, obavy z odmietnutia,

zosmiešnenia, ťaţko znáša enormný záujem okolia pri zhliadnutí jeho výzoru. Súd ďalej

v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia je

zaloţená na systéme tzv. bodového hodnotenia, to znamená, ţe vo výnimočných prípadoch je

moţné náhradu primerane zvýšiť aj nad stanovené najvyššie výmery odškodnenia

vyplývajúce z vyhlášky č. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia

spoločenského uplatnenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné zohľadniť pri

posudzovaní nároku za bolestné a sťaţenie spoločenského uplatnenia samostatne. Základné

bodové hodnotenie bolo znalcami stanovené na 1640 bodov. Súd skonštatoval, ţe u ţalobcu

sú splnené podmienky na primerané zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia podľa § 7

ods. 3 vyhlášky č. Zvýšenie sťaţenia spoločenského uplatnenia na desaťnásobok

odôvodnil tým, ţe obmedzenia ţalobcu po úraze nastali v mladom, produktívnom veku a mali

za následok zmenu jeho ţivota po všetkých stránkach, najmä vplývali na jeho psychický stav,

ţalobca sa cíti menejcenný a zbytočný. Súd ďalej uviedol, ţe ţalobca nie je odkázaný

na nepretrţitú pomoc inej osoby, je sebestačný. Ţalobca neţije sám, ale v spoločnej

domácnosti so svojou bývalou manţelkou. Je poberateľom invalidného dôchodku a suma

priznaného bolestného mu uţ bola vyplatená. Toto všetko mu umoţní zmierniť nepriaznivé

následky úrazu. Vo zvyšku súd ţalobu zamietol. Uplatnené nároky povaţoval

za nadhodnotené a neprimerané obmedzeniam, ktoré ţalobca následkom úrazu má. O trovách

konania rozhodol súd podľa , o trovách štátu podľa

3

a o povinnosti ţalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd s poukazom na § 4 ods. 2

písm. d/ a tohto zákona.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 26. novembra 2009 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi

32 663,-- € a vo výroku o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti. V časti výroku o trovách

konania zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť

ţalobcovi trovy konania 28 392,94 € k rukám zástupcu ţalobcu JUDr. A. H.. Ţalobcovi

zároveň uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy odvolacieho konania 1 995,33 € k rukám

zástupkyne ţalovanej JUDr. Ľ. Č.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia vo veci samej uviedol,

ţe odškodnenie musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju,

a to v rozsahu, v akom sú obmedzené moţnosti poškodeného uplatniť sa v ţivote

a v spoločnosti. Pred úrazom ţalobca riadne pracoval, vykonával aj práce v domácnosti, bol

plne sebestačný, nebol odkázaný na pomoc iných, čo sa však v dôsledku úrazu zmenilo.

Ţalobca stratil spôsobilosť vlastnou prácou zabezpečovať materiálne podmienky rodiny,

vyhýba sa spoločenským stykom, je vyradený zo sexuálneho ţivota, pravidelne sa podrobuje

ústavným liečbam na úpravu fyzického výzoru či stability duševného stavu. Ţalobca poberá

invalidný dôchodok, ktorý mu postačuje na zabezpečenie jeho ţivotných potrieb. Nemoţno

však opomenúť tú skutočnosť, ţe určitú kompenzáciu ţalobcovi poskytuje aj štát vo forme

vyplácania invalidného dôchodku v čiastke 401 € mesačne. Ţalobcovi bola poskytnutá

kompenzácia bolestného, čo dáva určitý základ pre ţalobcu na prispôsobenie sa v budúcnosti

v prípade zhoršovania sa jeho zdravotného stavu. V časti trov konania zmenil odvolací súd

prvostupňové rozhodnutie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti a v časti trov konania

v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým bola ţaloba v prevyšujúcej

časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania podal na podnet ţalobcu mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky ( v spojení s

ods. l písm. b/, c/ ). Navrhol zrušiť rozhodnutie krajského súdu a okresného súdu

v napadnutých častiach a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe súdy sa

dôsledne neriadili , , zákona

4

č. , , , , vyhlášky č. ,

Generálny prokurátor poukázal aj na porušenie Uviedol, ţe rozhodnutia

súdov o výške odškodnenia sťaţenia spoločenského uplatnenia sú v rozpore s poţiadavkou

na primerané jednorazové odškodnenie a to z pohľadu relatívne ustálenej súdnej praxe.

Ţalobca v konaní poukazoval na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorými boli súdmi v menej závaţných prípadoch poškodenia zdravia priznané vyššie

násobky základného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ako v prípade

odškodnenia ţalobcu. Keďţe vo veci konajúce súdy sa týmito rozhodnutiami v odôvodnení

rozsudkov nezaoberali, neodôvodnili náleţitým spôsobom, prečo a z akých dôvodov

u ţalobcu dospeli k odškodneniu len vo výške desaťnásobku základného počtu bodov. Ich

rozhodnutia sú nepresvedčivé a zjavne nespravodlivé voči iným uţ prejudikovaným prípadom

odškodnenia. Navyše v rozpore s právnou úpravou pri rozhodovaní o výške odškodnenia

sťaţenia spoločenského uplatnenia súdy ustálili, ţe invalidný dôchodok a výška odškodnenia

bolestného sú prostriedky, ktoré dostatočne zmiernia ţalobcom utrpené následky pracovného

úrazu a dávajú pre ţalobcu určitý základ na prispôsobenie sa v prípade zhoršovania

zdravotného stavu v budúcnosti. Preto ďalšia suma desaťnásobku odškodnenia sťaţenia

spoločenského uplatnenia je podľa súdov povaţovaná za dostatočnú kompenzáciu. Generálny

prokurátor nesúhlasil ani s rozhodnutím v časti trov konania (trovy prvostupňového konania

ako aj trovy pred odvolacím súdom).

Ţalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky uviedla, ţe súdy oboch stupňov vec správne právne posúdili. Navrhla,

aby dovolací súd mimoriadne dovolanie zamietol.

Vedľajšia účastníčka na strane ţalovanej navrhla mimoriadnemu dovolaniu

nevyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení

5

s ) v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Podľa mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ

tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

ods. 1 v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania ako aj zákonnú povinnosť podľa § 242

ods. 1 druhá veta skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal

sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ , t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie

konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom

nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania

v zmysle aţ e/, namietané, tieto neboli ani zistené.

Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či

konanie nebolo postihnuté vadou v zmysle Generálny prokurátor

namietal v mimoriadnom dovolaní nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov, resp. nedostatok

dôvodov.

Vady konania vymedzené v sú porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

6

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn.

) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Odôvodnenie rozsudku súdu (prvého stupňa aj odvolacieho) musí mať náleţitosti

uvedené v ( ). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez

rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú

právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu

neobsahuje náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

V danej veci súdy oboch stupňov na jednej strane konštatovali, ţe dôvody hodné

osobitného zreteľa je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku za bolestné a sťaţenie

spoločenského uplatnenia samostatne. Na strane druhej však naopak konštatovali, ţe ţalobca

poberá invalidný dôchodok, ktorý mu postačuje na zabezpečenie jeho ţivotných potrieb.

Určitú kompenzáciu poskytuje ţalobcovi aj štát vo forme vyplácania invalidného dôchodku

v čiastke 401 € mesačne. Ţalobcovi bola poskytnutá kompenzácia bolestného, čo dáva určitý

základ pre ţalobcu na prispôsobenie sa budúcnosti v prípade zhoršovania sa zdravotného

stavu. Formulácia dôvodov rozhodnutí súdov vzhľadom na uvedené nie je súladná a pri jej

7

gramatickom a logickom výklade je i protirečivá. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu

obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných

rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania

skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Dovolací súd na základe vyššie

uvedeného dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa

poţiadavkám ustanovenia (v spojení s ) nevyhovuje.

Pre úplnosť sa dodáva, ţe náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie spoločenského

uplatnenia sú dve relatívne samostatné zloţky náhrady škody na zdraví. Oba druhy

odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúţiť na to, aby si postihnutý mohol

obstarať náhradné pôţitky na vyrovnanie preţitých a preţívaných utrpení, strastí

a obmedzovania v ţivote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú

jednorazovo. Zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať jednotlivo, pri

kaţdom nároku zvlášť (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 17. júna 2009 sp. zn. ).

Dovolací súd ďalej k námietke generálneho prokurátora, ţe súdy nezohľadnili pri

rozhodovaní ţalobcom v priebehu konania predkladané rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, uvádza, ţe súdy sa musia logicky a presvedčivo vysporiadať aj

s ustálenou judikatúrou, pretoţe skutočnosť, ţe súd bez vysvetlenia opomenul zohľadniť pre

účastníka konania priaznivú judikatúru, sama osebe významne oslabuje presvedčivosť

písomného vyhotovenia jeho rozsudku, taktieţ ide o jav, ktorý oslabuje predvídateľnosť

súdneho rozhodovania, a preto ju v rozhodovacej praxi súdov nemoţno tolerovať (porovnaj

napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. decembra 2010 sp. zn.

).

Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné

procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom

( ). Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa o zamietnutí ţaloby v prevyšujúcej časti a v nadväzujúcej časti trov konania

(zmeňujúca časť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania pred súdom prvého stupňa,

časť o trovách pred odvolacím súdom) ako aj rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku,

8

ktorým bola ţaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania a vec

v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení

s , ). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa dovolací súd nezaoberal ďalšími

námietkami uvedenými v mimoriadnom dovolaní. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová