Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/19/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. J. P., bývajúcej

v B. 2/ B. M., bývajúcej v B., 3/ G. V., bývajúcej v B., 4/ J. S., bývajúceho v B. 5/ V. S.,

bývajúcej v B., 6/ Mgr. B. D., bývajúceho v B., žalobcovia 3/ až 6/ zastúpení JUDr. J. P.,

advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému Ing. P. B., bývajúcemu v B., zastúpenému

JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou so sídlom v B., o zaplatenie 2 887,87 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2010, sp. zn. 15

Co 316/2009, takto

r o z h o d o l

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcom 3/ až 6/ trovy dovolacieho konania

102,92 € k rukám ich právnej zástupkyne JUDr. J. P., advokátke v B., do troch dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 1. apríla 2009, č.k. - 200

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ (O. a G. V.) spoločne a nerozdielne 1

194,98 € so 7 % úrokom z omeškania od 1. augusta 2006 do zaplatenia spolu s náhradou trov

konania 71,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; uložil žalovanému povinnosť

2

zaplatiť žalobcom 3/ a 4/ (J. a V. S.) spoločne a nerozdielne 796,65 € so 7 % úrokom

z omeškania od 1. augusta 2006 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania 47,80 € do

troch dní od právoplatnosti; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5/ ( Mgr. B. D.)

730,27 € so 7 % úrokom z omeškania od 1. augusta 2006 do zaplatenia spolu s náhradou trov

konania 43,82 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; konanie o žalobe žalobcov 3/ a 4/

vo výške 165,97 € zastavil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom 1/ až 5/ trovy právneho

zastúpenia 1 304,44 € na účet JUDr. J. P., advokátky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. mája 2010, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; žalovanému uložil povinnosť

nahradiť žalobcom 1/ a 5/ trovy odvolacieho konania 393,01€ k rukám právnej zástupkyne

žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia (m.i.) uviedol, že vec

v odvolacom konaní prerokoval a rozsudok vyhlásil 5. mája 2010 bez účasti žalovaného

v zmysle , keď neakceptoval jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní

5. mája 2010 pre nedostatok „kvalifikovaných dôvodov na odročenie pojednávania“.

Žalovaný žiadal o odročenie pojednávania stanoveného odvolacím súdom na deň 14. apríla

2010 z dôvodu neočakávanej služobnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky

a ustanovenia si právneho zástupcu. Odvolací súd žiadosti žalovaného o odročenie

pojednávania vyhovel, keď vytýčil pojednávanie na deň 5. mája 2010. Aj z toho pojednávania

sa žalovaný ospravedlnil, žiadal o jeho odročenie po 25. máji 2010 z dôvodu dlhodobej

neprítomnosti na území Slovenskej republiky. Žalovaný však žiadnym listinným dôkazom

nepreukázal, že sa nachádza na dlhodobej ceste mimo územia Slovenskej republiky,

nepreukázal, či ide o osobné alebo pracovné dôvody a navyše si neustanovil pre toto konanie

právneho zástupcu, tak ako uviedol vo svojej žiadosti z 13. apríla 2010.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol, aby

dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec tomuto súdu mu vrátil na ďalšie konanie

z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ , čím došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti v zmysle

. Odvolací súd totiž vec prejednal a rozhodol v jeho

neprítomnosti na pojednávaní dňa 5. mája 2010 napriek tomu, že podaním z 20. apríla 2010

požiadal o presunutie termínu pojednávania po 25. máji 2010 z dôvodu dlhodobej

neprítomnosti na území Slovenskej republiky, pričom pojednávania sa chcel zúčastniť.

Žalovaný s dostatočným časovým predstihom požiadal súd o odročenie pojednávania

3

z dôležitého dôvodu (dlhodobej neprítomnosti na území Slovenskej republiky) a súčasne

vyslovil, že sa chce pojednávania zúčastniť, odvolací súd mal podľa jeho názoru pojednávanie

odročiť na iný vhodný termín a poskytnúť mu možnosť prejednania veci v jeho prítomnosti.

K stanovisku žalobcov sa dovolateľ vyjadril podaním z 31. marca 2011 v ktorom uviedol, že

dlhodobú neprítomnosť na území Slovenskej republiky preukazuje Potvrdením cestovnej

kancelárie z 8. júna 2009 o jeho účasti na zahraničnom zájazde v období od 27. apríla 2010

do 9. mája 2010, ktorý bol zakúpený 27. augusta 2009, t.j. 9 mesiacov pred termínom

pojednávania.

Dňa 27. mája 2010 zomrel O. V. (žalobca 1/). V zmysle dovolací

súd v dovolacom konaní pokračoval s dedičmi po žalobcovi 1/ manželkou poručiteľa G. V.

(tiež žalovanou 2/), dcérami poručiteľa JUDr. J. P. a B. M., ktorí dedičstvo ako dedičia zo

zákona v I. dedičskej skupine ( ) neodmietli (viď Osvedčenie

o dedičstve zo 7. septembra 2010, právoplatné 23. septembra 2010 vydané notárkou JUDr. J.

B. ako súdnou komisárkou poverou Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn.

).

Žalobcovia 1/ až 6/ vo vyjadreniach navrhli dovolanie „zamietnuť“ z dôvodu, že

žalovaný mal v konaní možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci a zúčastniť sa pojednávaní,

nebolo mu odňaté právo konať pred súdom. Naopak, žalovaný spôsobil prieťahy počas

konania na súde prvého stupňa, keď riadne nepreberal zásielky súdu, čím žalobcom bránil

prejednať ich vec bez zbytočných prieťahov. Žiadali priznať náhradu trov dovolacieho

konania za dva úkony právnej služby poskytnutej advokátkou, spolu 371,48 € (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia k dovolaniu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

4

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (viď ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto

dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je

podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné (i dôvodné), len ak by

konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené

niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa

preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa

tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237

(tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

5

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady v zmysle , (i keby k nim v konaní

došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), ale ani samotné

nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.

c/ nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia

existencie niektorej z procesných vád v zmysle ako dôvodu, ktorý zakladá

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný

subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky

pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne

vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom

( ). Odvolaciemu súdu vyčítal nesprávny procesný postup, keď vec

prejednal a rozhodol na odvolacom pojednávaní 5. mája 2010 v jeho neprítomnosti, hoci

neboli splnené podmienky vyplývajúce z , pretože žalovaný svoju neúčasť

riadne a včas ospravedlnil (písomným podaním z 20. apríla 2010 doručeným súdu

22. apríla 2010) z dôležitého dôvodu (dlhodobej neprítomnosti na území Slovenskej

republiky), požiadal o odročenie pojednávania na vhodný termín (po 25. máji 2010) a uviedol,

že má záujem zúčastniť sa pojednávania.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

6

Podľa (ďalej len ), každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a

v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa , vety prvej , každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd

koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu

a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu

().

Citovaný (podobne aj dohovoru) je primárnou ústavnou

bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky

príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy

jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až 50 ) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa

jeho rešpektovania (m. m. ).

Obsah práva na súdnu ochranu v nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je

v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS

26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle preto dochádza aj

vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu

nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so

zákonom (porovnaj ).

7

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“,

princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie

súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa

rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú

kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup

súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné

považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva

na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému

a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva)

slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno

opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie

súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je

účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere

obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto

prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje

ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti

(tiež Ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných

práv a slobôd, obdobne ). Občiansky súdny

poriadok zabezpečuje toto právo – vo vytvorenom zákonnom rámci – tak, že ukladá súdu, ak

zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá

účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť

účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní

pred dňom, keď sa má pojednávanie konať ( ). Je potom na účastníkovi, či

svoje právo využije, alebo nie. Podľa pokračuje súd v konaní i keď sú

účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby

požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti.

Citované procesné ustanovenia platili podľa primerane aj pre konanie pred

odvolacím súdom v čase jeho rozhodovania s tou modifikáciou, že na prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej je predseda senátu odvolacieho súdu povinný nariadiť

pojednávanie len v taxatívne uvedených prípadoch (ak je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie; súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania; ak to

vyžaduje dôležitý verejný záujem); v ostaných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez

8

nariadenia pojednávania (, ). Ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol

vec prejednať v neprítomnosti účastníka: riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie

pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon je potrebné uviesť, že v zmysle § 101 ods. 2

súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník

neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy.

V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k takémuto odňatiu

možnosti pred súdom konať, treba uviesť, že v priebehu odvolacieho konania právna

zástupkyňa žalovaného JUDr. M. M., advokátka, súdu 29. júla 2009 oznámila, že ukončila

zastupovanie žalovaného v tejto právnej veci i keď ako neodkladný úkon v mene žalovaného

podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že žiada súd, aby všetky ďalšie

podania a písomnosti boli zasielané výlučne žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu. Od

doručenia oznámenia o ukončení právneho zastúpenia súdu 29. júla 2009 (č.l. 225 spisu) bol

odvolací súd povinný ďalej v konaní postupovať priamo so žalovaným, čo mimo iného

znamenalo povinnosť doručovať písomnosti súdu (len) žalovanému.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol riadne predvolaný na odvolacie

pojednávanie stanovené na deň 14. apríla 2010 o 13,00 hodine; predvolanie prevzal

29. marca 2010 (č.l. 236 spisu). Podaním doručeným súdu 13. apríla 2010 ospravedlnil svoju

neúčasť na pojednávaní 14. apríla 2010 z dôvodu neočakávanej cesty mimo územia

Slovenskej republiky i z dôvodu ustanovenia právneho zástupcu. Zo zápisnice o pojednávaní

zo 14. apríla 2010 vyplýva, že odvolací súd za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcov

oboznámil žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania a následne vyhlásil uznesenie,

ktorým súdne pojednávanie odročil na dobu neurčitú. V ten istý deň (14. apríla 2010)

odvolací súd stanovil ďalší termín pojednávania na deň 5. mája 2010 o 14,30 hod. na ktorý

predvolal žalobcov 1/ až 5/, právnu zástupkyňu žalobcov 1/ až 5/ a žalovaného; žalovaný

predvolanie na pojednávanie prevzal 20. apríla 2010 (č.l. 240 spisu). Z podania označeného

ako „Žiadosť o presunutie termínu pojednávania“ z 20. apríla 2010 doručeného súdu 22.

apríla 2010 (č.l. 241 spisu) vyplýva, že sa ním žalovaný domáha presunutia pojednávania

stanoveného na 5.mája 2010 o 14,30 hod. na termín po 25. máji 2010 z dôvodu jeho

9

dlhodobej neprítomnosti na území Slovenska s tým, že pojednávania sa chce určite zúčastniť.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom uvedenej žiadosti žalovaného na pojednávaní dňa

5. mája 2010 v zmysle vec v neprítomnosti žalovaného prerokoval

a rozhodol.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že procesný úkon žalovaného uskutočnený

v písomnej forme obsahoval včasnú žiadosť o odročenie pojednávania s uvedením dôvodu,

pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania stanoveného na deň 5. mája 2010 o 14,30

hodine, ktorý (dôvod) nepovažoval odvolací súd za dôležitý (a preukázaný), preto vec

prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, i keď

s výslovnou žiadosťou neprítomného účastníka o odročenie pojednávania, avšak bez

dôležitého dôvodu by totiž umožňovalo súdu vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti

podľa

Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ ( ) na odročenie

riadne a včas vytýčeného pojednávania v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do

právomoci konajúceho súdu ().

Z obsahu odôvodnenia rozsudku možno zistiť, že odvolací súd nepovažoval dôvod pre

odročenie pojednávania v žiadosti žalovaného z 20. apríla 2010 ( č. l. 241 spisu) vymedzený

– „dlhodobou neprítomnosťou na území Slovenska“– za dôležitý pre jeho nepreukázanie

i pre jeho obsahovú neurčitosť; odvolaciemu súdu bolo neznáme, či ide o osobné alebo

pracovné dôvody neprítomnosti.

Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska

preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle

; pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto

žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených

tvrdení. Dôležitý dôvod v zmysle môže byť vyvodzovaný len

zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému

pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca

každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom

pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),

nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca

10

účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla

(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho

účasti na pojednávaní), obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.

, sp.zn. .

V danom prípade mohol odvolací súd dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania

posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v žiadosti z

20. apríla 2010 (č.l. 241 spisu), táto však neobsahovala doklad preukazujúci dĺžku ani dôvod

neprítomnosti žalovaného na území Slovenska, zamedzujúcej mu účasť na odvolacom

pojednávaní; žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal tvrdený dôvod, pre ktorý žiadal

odročiť pojednávanie, preto odvolací súd nemohol posúdiť dôvodnosť tvrdenej prekážky

z hľadiska uvedených kritérií, t.j. vážnosti, ospravedlniteľnosti, nepredvídateľnosti

(nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľnosti (neumožňujúca žalovanému prijať

opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhlosti (vzhľadom na časové

súvislosti nedovoľujúce žalovanému uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).

Z uvedeného dôvodu postup odvolacieho súdu, ktorý vec prejednal bez prítomnosti

žalovaného nemožno označiť za nesúladný s ustanovením

Treba uviesť, že pokiaľ dovolateľ až v dovolacom konaní predložil doklad

preukazujúci dôvod jeho neprítomnosti na odvolacom pojednávaní 5. mája 2010 pre jeho

účasť na zahraničnej dovolenke od 27. apríla 2010 do 9. mája 2010, ktorú zakúpil

27. augusta 2009 (čo vyplýva z potvrdenia cestovnej kancelárie L.s.r.o. z 8. júna 2010), je

zrejmé, že z časového hľadiska na tento doklad už nemohol odvolací súd pri svojom

procesnom postupe prihliadať, avšak bolo len na žalovanom, aby si zabezpečil vzhľadom na

jeho vedomosť o čase jeho pobytu na dovolenke v zahraničí (pri jeho zakúpení už 27. augusta

2009) ochranu svojich práv tak, aby predišiel prípadnej kolízii v konaní napríklad i tým, že

súdu vopred oznámi budúcu (možnú) prekážku brániacu mu zúčastniť sa pojednávania so

žiadosťou o zohľadnenie tejto skutočnosti pri nariaďovaní pojednávania. Z obsahu spisu ale

nevyplýva, aby žalovaný upovedomil odvolací súd o prekážkach brániacich mu v účasti na

pojednávaní i keď v prípade zahraničnej dovolenky mal o tejto vedomosť ako sám uvádza

takmer 9 mesiacov pred pojednávaním uskutočneným 5. mája 2010; na uvedenú okolnosť

mohol žalovaný odvolací súd upozorniť najmä v žiadosti z 13. apríla 2010 o odročenie

pojednávania stanoveného na deň 14. apríla 2010, predpokladajúc postup odvolacieho súdu

o stanovení ďalšieho termínu pojednávania po odročení pojednávania zo 14. apríla 2010.

11

Z uvedeného je zrejmé, že postup odvolacieho súdu bol v súlade s

a preto nebol naplnený dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti podaného dovolania podľa

Vzhľadom na uvedené možno preto uviesť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v súlade

s v spojení s smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta za

právnu službu, ktorú poskytol žalobcom 3/ až 6/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu

žalovaného z 5. augusta 2010 ( ods. l písm. b/ vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny dovolací

súd stanovil podľa § 10 ods. l a § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 95,71 € (61,41 + 17,15

+17,5), čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo

výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 7,21 € bez 19% DPH (keďže túto

vo vyúčtovaní advokátka výslovne nevyúčtovala ani nepreukázala, že platiteľkou tejto dane),

predstavuje spolu 102,92 €; V dôsledku zásady účelnosti vynaložených trov konania (§ 137

) dovolací súd nepriznal náhradu trov konania za prípravu a prevzatie zastúpenia

v dovolacom konaní, lebo žalobcovia 3/ až 6/ boli zastúpení už v konaní pred súdom prvého

stupňa i odvolacím súdom tou istou zástupkyňou. Dovolací súd úspešným žalobkyniam 1/ a 2/

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo tieto nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( ), v dovolacom konaní neboli

zastúpené advokátom a vznik ich ďalších trov dovolacieho konania z obsahu spisu nevyplýva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

12

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 12. decembra 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta