Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
073/381611.be1ea5.pdf
PDF · 144.66 KB
No categories available
7Cdo/19/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 19/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ JUDr. J. P., bývajúcej
v B. 2/ B. M., bývajúcej v B., 3/ G. V., bývajúcej v B., 4/ J. S., bývajúceho v B. 5/ V. S.,
bývajúcej v B., 6/ Mgr. B. D., bývajúceho v B., žalobcovia 3/ až 6/ zastúpení JUDr. J. P.,
advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému Ing. P. B., bývajúcemu v B., zastúpenému
JUDr. Martinou Mrázovou, advokátkou so sídlom v B., o zaplatenie 2 887,87 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 5 C 133/2007,
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. mája 2010, sp. zn. 15
Co 316/2009, takto
r o z h o d o l
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalovaný je povinný n a h r a d i ť žalobcom 3/ až 6/ trovy dovolacieho konania
102,92 € k rukám ich právnej zástupkyne JUDr. J. P., advokátke v B., do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 1. apríla 2009, č.k. 5 C 133/2007 - 200
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ (O. a G. V.) spoločne a nerozdielne 1
194,98 € so 7 % úrokom z omeškania od 1. augusta 2006 do zaplatenia spolu s náhradou trov
konania 71,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; uložil žalovanému povinnosť
2
zaplatiť žalobcom 3/ a 4/ (J. a V. S.) spoločne a nerozdielne 796,65 € so 7 % úrokom
z omeškania od 1. augusta 2006 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania 47,80 € do
troch dní od právoplatnosti; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5/ ( Mgr. B. D.)
730,27 € so 7 % úrokom z omeškania od 1. augusta 2006 do zaplatenia spolu s náhradou trov
konania 43,82 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; konanie o žalobe žalobcov 3/ a 4/
vo výške 165,97 € zastavil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom 1/ až 5/ trovy právneho
zastúpenia 1 304,44 € na účet JUDr. J. P., advokátky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. mája 2010, sp. zn.
15 Co 316/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcom 1/ a 5/ trovy odvolacieho konania 393,01€ k rukám právnej zástupkyne
žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia (m.i.) uviedol, že vec
v odvolacom konaní prerokoval a rozsudok vyhlásil 5. mája 2010 bez účasti žalovaného
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keď neakceptoval jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní
5. mája 2010 pre nedostatok „kvalifikovaných dôvodov na odročenie pojednávania“.
Žalovaný žiadal o odročenie pojednávania stanoveného odvolacím súdom na deň 14. apríla
2010 z dôvodu neočakávanej služobnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky
a ustanovenia si právneho zástupcu. Odvolací súd žiadosti žalovaného o odročenie
pojednávania vyhovel, keď vytýčil pojednávanie na deň 5. mája 2010. Aj z toho pojednávania
sa žalovaný ospravedlnil, žiadal o jeho odročenie po 25. máji 2010 z dôvodu dlhodobej
neprítomnosti na území Slovenskej republiky. Žalovaný však žiadnym listinným dôkazom
nepreukázal, že sa nachádza na dlhodobej ceste mimo územia Slovenskej republiky,
nepreukázal, či ide o osobné alebo pracovné dôvody a navyše si neustanovil pre toto konanie
právneho zástupcu, tak ako uviedol vo svojej žiadosti z 13. apríla 2010.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, navrhol, aby
dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec tomuto súdu mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., čím došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti v zmysle
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd totiž vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti na pojednávaní dňa 5. mája 2010 napriek tomu, že podaním z 20. apríla 2010
požiadal o presunutie termínu pojednávania po 25. máji 2010 z dôvodu dlhodobej
neprítomnosti na území Slovenskej republiky, pričom pojednávania sa chcel zúčastniť.
Žalovaný s dostatočným časovým predstihom požiadal súd o odročenie pojednávania
3
z dôležitého dôvodu (dlhodobej neprítomnosti na území Slovenskej republiky) a súčasne
vyslovil, že sa chce pojednávania zúčastniť, odvolací súd mal podľa jeho názoru pojednávanie
odročiť na iný vhodný termín a poskytnúť mu možnosť prejednania veci v jeho prítomnosti.
K stanovisku žalobcov sa dovolateľ vyjadril podaním z 31. marca 2011 v ktorom uviedol, že
dlhodobú neprítomnosť na území Slovenskej republiky preukazuje Potvrdením cestovnej
kancelárie z 8. júna 2009 o jeho účasti na zahraničnom zájazde v období od 27. apríla 2010
do 9. mája 2010, ktorý bol zakúpený 27. augusta 2009, t.j. 9 mesiacov pred termínom
pojednávania.
Dňa 27. mája 2010 zomrel O. V. (žalobca 1/). V zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. dovolací
súd v dovolacom konaní pokračoval s dedičmi po žalobcovi 1/ manželkou poručiteľa G. V.
(tiež žalovanou 2/), dcérami poručiteľa JUDr. J. P. a B. M., ktorí dedičstvo ako dedičia zo
zákona v I. dedičskej skupine (§ 473 Občianskeho zákonníka) neodmietli (viď Osvedčenie
o dedičstve zo 7. septembra 2010, právoplatné 23. septembra 2010 vydané notárkou JUDr. J.
B. ako súdnou komisárkou poverou Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 46 D 376/2010
Žalobcovia 1/ až 6/ vo vyjadreniach navrhli dovolanie „zamietnuť“ z dôvodu, že
žalovaný mal v konaní možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci a zúčastniť sa pojednávaní,
nebolo mu odňaté právo konať pred súdom. Naopak, žalovaný spôsobil prieťahy počas
konania na súde prvého stupňa, keď riadne nepreberal zásielky súdu, čím žalobcom bránil
prejednať ich vec bez zbytočných prieťahov. Žiadali priznať náhradu trov dovolacieho
konania za dva úkony právnej služby poskytnutej advokátkou, spolu 371,48 € (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia k dovolaniu).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
4
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od
právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký jeho potvrdzujúci rozsudok vo výroku ktorého odvolací súd
nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto
dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaného nie je
podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné (i dôvodné), len ak by
konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené
niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa
preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa
tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád taxatívne vymenovaných v § 237
O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
5
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až
g/ tohto ustanovenia. Iné vady v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., (i keby k nim v konaní
došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), ale ani samotné
nesprávne právne posúdenie veci opierajúce sa o dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm.
c/ O.s.p. nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia
existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný
subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky
pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne
vymenovaných vád.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vyčítal nesprávny procesný postup, keď vec
prejednal a rozhodol na odvolacom pojednávaní 5. mája 2010 v jeho neprítomnosti, hoci
neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2 O.s.p., pretože žalovaný svoju neúčasť
riadne a včas ospravedlnil (písomným podaním z 20. apríla 2010 doručeným súdu
22. apríla 2010) z dôležitého dôvodu (dlhodobej neprítomnosti na území Slovenskej
republiky), požiadal o odročenie pojednávania na vhodný termín (po 25. máji 2010) a uviedol,
že má záujem zúčastniť sa pojednávania.
Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
6
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy), každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd
koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu
a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu
(I. ÚS 4/94).
Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou
bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky
príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele
druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorom je možné domáhať sa
jeho rešpektovania (m. m. I. ÚS 22/03).
Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je
v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS
26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj
vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu
nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so
zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).
7
Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“,
princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa
rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú
kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup
súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné
považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva
na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému
a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva)
slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno
opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie
súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je
účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere
obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto
prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje
ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti
(tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných
práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Občiansky súdny
poriadok zabezpečuje toto právo – vo vytvorenom zákonnom rámci – tak, že ukladá súdu, ak
zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá
účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť
účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní
pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či
svoje právo využije, alebo nie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pokračuje súd v konaní i keď sú
účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby
požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti.
Citované procesné ustanovenia platili podľa § 211 ods. 2 O.s.p. primerane aj pre konanie pred
odvolacím súdom v čase jeho rozhodovania s tou modifikáciou, že na prejednanie odvolania
proti rozhodnutiu vo veci samej je predseda senátu odvolacieho súdu povinný nariadiť
pojednávanie len v taxatívne uvedených prípadoch (ak je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie; súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania; ak to
vyžaduje dôležitý verejný záujem); v ostaných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez
8
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol
vec prejednať v neprítomnosti účastníka: riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon je potrebné uviesť, že v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.
V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k takémuto odňatiu
možnosti pred súdom konať, treba uviesť, že v priebehu odvolacieho konania právna
zástupkyňa žalovaného JUDr. M. M., advokátka, súdu 29. júla 2009 oznámila, že ukončila
zastupovanie žalovaného v tejto právnej veci i keď ako neodkladný úkon v mene žalovaného
podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa s tým, že žiada súd, aby všetky ďalšie
podania a písomnosti boli zasielané výlučne žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu. Od
doručenia oznámenia o ukončení právneho zastúpenia súdu 29. júla 2009 (č.l. 225 spisu) bol
odvolací súd povinný ďalej v konaní postupovať priamo so žalovaným, čo mimo iného
znamenalo povinnosť doručovať písomnosti súdu (len) žalovanému.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol riadne predvolaný na odvolacie
pojednávanie stanovené na deň 14. apríla 2010 o 13,00 hodine; predvolanie prevzal
29. marca 2010 (č.l. 236 spisu). Podaním doručeným súdu 13. apríla 2010 ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní 14. apríla 2010 z dôvodu neočakávanej cesty mimo územia
Slovenskej republiky i z dôvodu ustanovenia právneho zástupcu. Zo zápisnice o pojednávaní
zo 14. apríla 2010 vyplýva, že odvolací súd za prítomnosti právnej zástupkyne žalobcov
oboznámil žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania a následne vyhlásil uznesenie,
ktorým súdne pojednávanie odročil na dobu neurčitú. V ten istý deň (14. apríla 2010)
odvolací súd stanovil ďalší termín pojednávania na deň 5. mája 2010 o 14,30 hod. na ktorý
predvolal žalobcov 1/ až 5/, právnu zástupkyňu žalobcov 1/ až 5/ a žalovaného; žalovaný
predvolanie na pojednávanie prevzal 20. apríla 2010 (č.l. 240 spisu). Z podania označeného
ako „Žiadosť o presunutie termínu pojednávania“ z 20. apríla 2010 doručeného súdu 22.
apríla 2010 (č.l. 241 spisu) vyplýva, že sa ním žalovaný domáha presunutia pojednávania
stanoveného na 5.mája 2010 o 14,30 hod. na termín po 25. máji 2010 z dôvodu jeho
9
dlhodobej neprítomnosti na území Slovenska s tým, že pojednávania sa chce určite zúčastniť.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom uvedenej žiadosti žalovaného na pojednávaní dňa
5. mája 2010 v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec v neprítomnosti žalovaného prerokoval
a rozhodol.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že procesný úkon žalovaného uskutočnený
v písomnej forme obsahoval včasnú žiadosť o odročenie pojednávania s uvedením dôvodu,
pre ktorý sa nemohol zúčastniť pojednávania stanoveného na deň 5. mája 2010 o 14,30
hodine, ktorý (dôvod) nepovažoval odvolací súd za dôležitý (a preukázaný), preto vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, i keď
s výslovnou žiadosťou neprítomného účastníka o odročenie pojednávania, avšak bez
dôležitého dôvodu by totiž umožňovalo súdu vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti
podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.) na odročenie
riadne a včas vytýčeného pojednávania v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do
právomoci konajúceho súdu (ÚS 68/1998).
Z obsahu odôvodnenia rozsudku možno zistiť, že odvolací súd nepovažoval dôvod pre
odročenie pojednávania v žiadosti žalovaného z 20. apríla 2010 ( č. l. 241 spisu) vymedzený
– „dlhodobou neprítomnosťou na území Slovenska“– za dôležitý pre jeho nepreukázanie
i pre jeho obsahovú neurčitosť; odvolaciemu súdu bolo neznáme, či ide o osobné alebo
pracovné dôvody neprítomnosti.
Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd predovšetkým z hľadiska
preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p.; pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto
žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených
tvrdení. Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. môže byť vyvodzovaný len
zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému
pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca
každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom
pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná),
nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
10
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla
(vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho
účasti na pojednávaní), obdobne napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.
3 Cdo 181/2008, sp.zn. 2 Cdo 164/2011.
V danom prípade mohol odvolací súd dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania
posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré boli uvedené v žiadosti z
20. apríla 2010 (č.l. 241 spisu), táto však neobsahovala doklad preukazujúci dĺžku ani dôvod
neprítomnosti žalovaného na území Slovenska, zamedzujúcej mu účasť na odvolacom
pojednávaní; žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal tvrdený dôvod, pre ktorý žiadal
odročiť pojednávanie, preto odvolací súd nemohol posúdiť dôvodnosť tvrdenej prekážky
z hľadiska uvedených kritérií, t.j. vážnosti, ospravedlniteľnosti, nepredvídateľnosti
(nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľnosti (neumožňujúca žalovanému prijať
opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhlosti (vzhľadom na časové
súvislosti nedovoľujúce žalovanému uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).
Z uvedeného dôvodu postup odvolacieho súdu, ktorý vec prejednal bez prítomnosti
žalovaného nemožno označiť za nesúladný s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
Treba uviesť, že pokiaľ dovolateľ až v dovolacom konaní predložil doklad
preukazujúci dôvod jeho neprítomnosti na odvolacom pojednávaní 5. mája 2010 pre jeho
účasť na zahraničnej dovolenke od 27. apríla 2010 do 9. mája 2010, ktorú zakúpil
27. augusta 2009 (čo vyplýva z potvrdenia cestovnej kancelárie L.s.r.o. z 8. júna 2010), je
zrejmé, že z časového hľadiska na tento doklad už nemohol odvolací súd pri svojom
procesnom postupe prihliadať, avšak bolo len na žalovanom, aby si zabezpečil vzhľadom na
jeho vedomosť o čase jeho pobytu na dovolenke v zahraničí (pri jeho zakúpení už 27. augusta
2009) ochranu svojich práv tak, aby predišiel prípadnej kolízii v konaní napríklad i tým, že
súdu vopred oznámi budúcu (možnú) prekážku brániacu mu zúčastniť sa pojednávania so
žiadosťou o zohľadnenie tejto skutočnosti pri nariaďovaní pojednávania. Z obsahu spisu ale
nevyplýva, aby žalovaný upovedomil odvolací súd o prekážkach brániacich mu v účasti na
pojednávaní i keď v prípade zahraničnej dovolenky mal o tejto vedomosť ako sám uvádza
takmer 9 mesiacov pred pojednávaním uskutočneným 5. mája 2010; na uvedenú okolnosť
mohol žalovaný odvolací súd upozorniť najmä v žiadosti z 13. apríla 2010 o odročenie
pojednávania stanoveného na deň 14. apríla 2010, predpokladajúc postup odvolacieho súdu
o stanovení ďalšieho termínu pojednávania po odročení pojednávania zo 14. apríla 2010.
11
Z uvedeného je zrejmé, že postup odvolacieho súdu bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
a preto nebol naplnený dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti podaného dovolania podľa
Vzhľadom na uvedené možno preto uviesť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného v súlade
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania v danom prípade spočívajú v odmene advokáta za
právnu službu, ktorú poskytol žalobcom 3/ až 6/ vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu
žalovaného z 5. augusta 2010 (§ 14 ods. l písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny dovolací
súd stanovil podľa § 10 ods. l a § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 95,71 € (61,41 + 17,15
+17,5), čo s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo
výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 7,21 € bez 19% DPH (keďže túto
vo vyúčtovaní advokátka výslovne nevyúčtovala ani nepreukázala, že platiteľkou tejto dane),
predstavuje spolu 102,92 €; V dôsledku zásady účelnosti vynaložených trov konania (§ 137
O.s.p.) dovolací súd nepriznal náhradu trov konania za prípravu a prevzatie zastúpenia
v dovolacom konaní, lebo žalobcovia 3/ až 6/ boli zastúpení už v konaní pred súdom prvého
stupňa i odvolacím súdom tou istou zástupkyňou. Dovolací súd úspešným žalobkyniam 1/ a 2/
nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo tieto nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.), v dovolacom konaní neboli
zastúpené advokátom a vznik ich ďalších trov dovolacieho konania z obsahu spisu nevyplýva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
12
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 12. decembra 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta