Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: Ing. P., nar. X., bytom D., proti odporcovi:

Obvodný pozemkový úrad v Senici, so sídlom Hollého č. 750, Senica, za účasti: 1/

Slovenského pozemkového fondu, Búdková 36, Bratislava a 2/ Mesta Senica, Štefánikova č.

1408/56, Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v reštitučnom

konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 04.

novembra 2010 č. k. -47, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo dňa 04. novembra 2010 č. k. -47 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a zúčastneným osobám 1/ Slovenskému pozemkovému fondu,

Bratislava a 2/ Mestu Senica právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. 151/2009-s. 19/2002/KRA z 31.07.2009 odporca ako prvostupňový

správny orgán podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní

2

pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v platnom znení, ďalej podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v plat. znení a podľa

o správnom konaní (správny poriadok) nepriznal navrhovateľovi

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. S. (predtým S.), zapísaným na

PKV č. X. ako

2

1. parc. č. X., roľa o výmere 6.216 ma

2

2. parc. č. X., roľa o výmere 156 m.

Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si na býv. Pozemkovom

úrade uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. S. a S. (teraz S.). Po

posúdení uvedenej žiadosti a po vydaní čiastkových rozhodnutí dospel odporca k záveru, že

odporca na jednej strane ako oprávnená osoba spĺňa podmienky uvedené v § 4 ods. 1 a § 6

ods. 1 písm. b) o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku (ďalej v texte rozsudku iba len „“), ale

časti pozemkov z parc. č. X. a X. nie je možné vydať pre zákonné prekážky uvedené v § 11

ods. 1 písm. a) a d) , pretože po procese, v ktorom sa zostavil a schválil

register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v zmysle o

niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (v rozsudku tiež „ROEP“),

sa táto výmera neskôr dostala do vlastníctva mesta Senica a potom zmena charakteru

pozemku na stavebné pozemky vo vlastníctve fyzických osôb a cesta (ako stavba brániaca

poľnohospodárskemu využitiu pozemku) bráni ich vydaniu.

Podľa , pozemky alebo ich časti nemožno

vydať v prípade, že

a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo

osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8,

d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej

osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo

lesnému využitiu pozemku.

3

Odporca v svojom odôvodnení predovšetkým poukázal na to, že parc. č. X. mala

2

pôvodne, a to v čase prechodu na štát výmeru 56.317 ma parc. č. X. mala v tomto období

2

výmeru 1.032 m, pričom obe boli vedené v PKV č. X. pre k. ú. S..

Odporca ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dotknuté pozemky

pôvodne patrili

Z. (neskôr vydatej C.) v podiele ¼,

G. (neskôr vydatej S.) v podiele ¼,

R. (neskôr vydatej M.) v podiele ¼ a

navrhovateľovi v podiele ¼

z titulu dedičstva po ich otcovi M., ktorý zomrel pred prechodom pozemkov na štát.

Listinami, na základe ktorých prišlo k prechodu týchto konkrétnych nehnuteľností na štát, boli

rozhodnutie Ministerstva zemědělstva zo dňa 10.12.1948 č. j. 106-44/48/IX/R-12

a rozhodnutie ONV v Senici č. j. 1144/55, obe vydané podľa Uvedené

parcely vznikli na základe geometrického plánu vypracovaného pôvodne v roku 1947, tento

bol však premietnutý do pozemkových kníh (PK) až na základe uznesenia Ľudového súdu

v Senici z 28.10.1959 pod č. d. 644/59, pričom uvedený stav nebol vnesený do parcelného

protokolu (PP) a tým ani do evidencie nehnuteľností (EN - teraz KN).

Následne bolo rozhodnutím býv. Pozemkového úradu Senica zo dňa 12.07.1993

schválená dohoda o vydaní nehnuteľností (tzn. došlo k prechodu vlastníctva pozemkov

na štát) uzavretá s povinnou osobou Štátne majetky Senica, š.p. Podkladom pre vydanie

uvedeného rozhodnutia bola identifikácia parciel vypracovaná Správou katastra Senica

v marci 1992 (podľa odporcu pred účinnosťou zákona ).

Na základe tejto dohody sa uvedenej povinnej osobe vydali nasledujúce pozemky

o výmere:

2

1. pri parc. č. X., roľa o výmere 49.309 m,

2

2. pri parc. č. X., roľa o výmere 876 ma

2

3. pri parc. č. X., roľa o výmere 82.363 m,

2

čo podľa odporcu predstavuje celkovú výmeru vydaných pozemkov 132.548 ma v prospech

navrhovateľa ako oprávnenej osoby bolo nutné v tomto reštitučnom konaní ešte usporiadať

2

časť pozemkov z uvedených parciel o výmere 7.164 m.

4

Ďalej odporca uviedol, že reštitučné požiadavky navrhovateľa a dôsledky hore

uskutočneného prevodu pozemkov na štát podľa odporcu vyústili v zdvojenie vlastníctva,

a preto z jeho strany bolo vyvinuté úsilie tieto problémy vyriešiť; avšak ani snaha

o vypracovanie novej identifikácie hore uvedených parciel toto nevyriešila.

Preto bol až v roku 2003 (autorizačne overený dňa 31.07.2003) vypracovaný

geometrický plán, ktorým bola presne odčlenená časť z pôvodných parc. č. X., X. a X. pre k.

ú. S. za účelom možného vydania navrhovateľovi ako oprávnenej osobe.

Čo sa týka parc. č. X., časť pozemku, ktorú nebolo možné vydať, bola riešená

rozhodnutím zo dňa 31.10.2005 vydaným pod č. j.: 148/2005-s. 19/2002/KRA (právoplatné

dňa 09.12.2005).

Ďalej odporca zdôraznil, že správnemu orgánu na základe uvedených skutočností

zostávalo v reštitučnom konaní vyriešiť zvyšok výmery parc. č. X. a X., o ktorej nebolo

2

doposiaľ právoplatne rozhodnuté - to predstavovalo spolu 7.164 m. Z tejto výmery nebolo

podľa odporcu možné priznať pre oprávnenú osobu vlastnícke právo na tom základe, že

2

1. časť o výmere 6.216 mje usporiadaná ako VZ 132/87 pod sídliskom S.,

2

2. časť je usporiadaná na LV č. X., č. X. o výmere 3.454 m,

3. časť je zastavaná rodinným domom a dvorom fyzickej osoby,

2

4. časť je usporiadaná v PKV č. X. pre k. ú. S. ako parc. č. X. o výmere 2.159 m,

pričom stav podľa technicko-hospodárskeho merania je odlišný.

Za tohto stavu Krajský súd v Trnave rozsudkom z 31.03.2009 vydaným

pod sp. zn. tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu

na ďalšie konanie. Za jediný relevantný dôvod považoval krajský súd spochybnenie toho,

2

že náhrada za parc. č. X. o výmere prevyšujúcej 6.216 mnie je priznaná dôvodne

(aj keď je táto námietka v neprospech navrhovateľa), nakoľko bol vypracovaný ROEP

a v rámci jeho riešenia bola táto výmera doriešená v prospech reštituentov.

Na základe uvedeného právneho záveru konajúceho súdu odporca po zaobstaraní

dokladov využitých v procese ROEP zistil, že

5

„hoci reštitučnými rozhodnutiami bola v prospech oprávnenej osoby

z PK parc. č. X. usporiadaná menšia výmera o 7.008 m oproti stavu, ktorý prešiel

na štát, ale aj napriek tomu mala oprávnená osoba na LV č. X. usporiadanú, pred

2

realizáciou IBV, celú výmeru predmetnej parcely okrem výmery 6.216 m, ktorá

prešla na býv. ONV v S. HZ z roku 1980. Táto je v súčasnosti z časti pod cestou,

alebo vo vlastníctve fyzických osôb. Po spracovaní ROEP-u sa táto výmera dostala

do vlastníctva Mesta S.. Z dôvodu, že sa teraz na tejto časti pozemku nachádzajú

stavebné pozemky vo vlastníctve fyzických osôb a cesta (brániaca

poľnohospodárskemu využitiu pozemku) ide o prekážku vydania pozemku ako je

uvedená v §11 ods. 1 písm. a, d zákona.

Nepriznaním vlastníckeho práva k častiam pozemkov ako sú uvedené

vo výroku, nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu v zmysle § 11 ods. 2,

kedy sa oprávnenej osobe v prípadoch ako sú uvedené v § 11 ods. 1 prevedú

bezplatne iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli

jej pôvodné pozemky... “.

Na základe uvedených názorov a záverov odporca rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ na Krajský súd v Trnave opravný

prostriedok.

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmavané rozhodnutie potvrdil, nakoľko

je v súlade so zákonom.

V úvode zrekapituloval, že pôvodne Krajský súd v Trnave rozsudkom

č. k. -39 z 31.03.2009 zrušil predchádzajúce rozhodnutie odporcu

zo dňa 26.03.2008 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia

citovaného rozsudku vyplýva, že v tom čase krajský súd nepovažoval v tomto súdnom

prieskume za relevantnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že pokiaľ na základe identifikácie

6

2

parciel z roku 1992, kde boli uvádzané, že časť parc. č. X. o výmere 7.008 m

2

a parc. č. X. o výmere 156 mje asi v súkromnom užívaní a túto nie je možné vydať,

Pozemkový úrad v S. nezahrnul jej vydanie do obsahu rozhodnutia č. 165/93-85 F

zo dňa 12.7.1993, potom malo dôjsť tým konaním správneho orgánu k nezákonnosti, ktorá má

vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Takisto nie je relevantná námietka

navrhovateľa, že v roku 1993 neexistovala prekážka pre vydanie časti parcely X.

2 2 2 2

vo výmere 156 ma časti parc. č. X. o výmere 790 m(7.007 m– 6.216 m) vzhľadom na

2

skutočnosť, že len časť pozemku parc. č. X. o výmere 6.216 mbola zabraná pre výstavbu

2

Sídliska S.. Rovnako ani námietka, že časť pozemku parc. č. X. v výmere 6.216 maž do

roku 2005 nebola zastavaná.

Takisto krajský súd poukázal v tomto rozhodnutí na irelevantnosť námietky

navrhovateľa pre dané konanie, že napadnutým rozhodnutím o vlastníctve sú reštituenti

finančne znevýhodnení, pretože prieťahmi v konaní zo strany pozemkového úradu im bolo

znemožnené stať sa partnermi Slovenskej správy ciest pri výkupe pozemkov pre výstavbu

cesty S. – Č.

Na základe uvedených skorších záverov krajského súdu sa tento v konaní zameral

iba na naplnenie právneho názoru krajského súdu. Z administratívneho spisu krajský súd

zistil, že odporca sa v ďalšom reštitučnom konaní zameral na zaobstaranie si množstva

ďalších listinných dôkazov, ako sú napríklad: Rozhodnutie bývalého Okresného úradu v S. –

odboru PPLH zo dňa 29.12.2003, ktorým bol schválený register obnovenej evidencie

pozemkov v zastavanom území obce, katastrálne územie S., obec S., okres S., kraj Trnava,

súčasťou ROEP-u sú zoznam vlastníkov a súpis parciel, a iné.

Z týchto doložených listín krajskému súdu vyplynulo, že sporná časť pozemkov

sa po spracovaní ROEP-u dostala do vlastníctva Mesta S.. Z dôvodu, že sa teraz na tejto časti

pozemku nachádzajú stavebné pozemky vo vlastníctve fyzických osôb a cesta (stavba

brániaca poľnohospodárskemu využitiu pozemku), ide aj podľa krajského súdu o prekážku

vydania pozemku ako je uvedená v , Po takto

zistenom skutkovom stave veci krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu

je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie podľa potvrdil.

7

III.

Odvolanie navrhovateľa, stanoviská

A)

Vo včas podanom odvolaní z 05.12.2010 (č. l. 53) proti rozsudku prvostupňového

súdu navrhovateľ uviedol nasledujúce dôvody.

Predovšetkým navrhovateľ poukázal na to, že k pozemku – časť parcely č. X. – roľa,

2

PKV č. X. k. ú. S., výmera 6.216 m, mu ako oprávnenej osobe vzniklo na základe zák. č.

229/91 Zb. reštitučné právo a na tomto pozemku sa nenachádzala žiadna stavba a bol

plnohodnotne poľnohospodársky využívaný. Avšak odporca svojvoľne zadržiaval vydanie

môjho nároku až do doby, keď táto výmera sa dostala na základe nečinnosti správneho orgánu

do vlastníctva tretích osôb. Týmto okamžikom sa riešenie vydania pozemku, prípadne náhrad

a škôd dostalo podľa navrhovateľa mimo pôsobnosť a právomoc

pozemkového úradu. Nakoľko ustanovenia neriešia možnosť vymáhať

vzniknutú škodu jeho porušením a predmet tohto sporu nie je možné vydať, upozornil

navrhovateľ na svoj zámer domáhať sa náhrady škody postupom podľa

Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že kľúčová otázka k riešeniu tejto veci spočíva

v tom, či predmetný pozemok bolo možné reštituentom vydať, alebo či uvedený pozemok bol

ku dňu účinnosti zastavaný, a preto ho nebolo možné vydať.

Navrhovateľ v svojom odvolaní tvrdí, že do roku 1991 bol nepretržite obrábaný, ďalej od

roku 1996 bol obrábaný š. p. Štátne majetky S. a od roku 1997 do roku 2003 firmou A. a.s.,

2

čo je podľa navrhovateľa v rozpore s tvrdením odporcu, že pozemok o výmere 6.216 mbol

už v roku 1991 zastavaný sídliskom S., a preto ho nemožno podľa § 11ods. 1 písm. d) zák.

vydať reštituentom.

Preto nevydaním pozemku v roku 1991 a svojou ďalšou nečinnosťou správne orgány

podľa navrhovateľa postupne docielili stav, kedy reštituent prišiel o pozemok, s ktorým

správny orgán mohol ďalej manipulovať a prideliť späť povinnej osobe.

Ďalej navrhovateľ v chronologicky zoradenom sledu argumentov poukázal na to, že

8

1. Okresný úrad v S., odbor pozemkový, poľnohosp. a lesného hospodárstva svojim

rozhodnutím zo dňa 10.10.2003 sa pokúsil fyzicky navrhovateľovi odobrať časť

už právoplatne vrátených pozemkov s právom náhrady podľa zák.

2. Ďalšie rozhodnutie odporcu zo dňa 26.03.2008 zopakovalo dôkazy, ktoré boli použité

v predchádzajúcich rozhodnutiach zo dňa 10.10.2003, napriek tomu, že už boli podľa

navrhovateľa rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 22.júna 2004 zrušené.

3. Ďalšie, tzn. v tomto konaní napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 31.07.2009

opätovne zopakovalo dôkazy krajským súdom zrušené. Navyše, podľa navrhovateľa

zníženie výmery parc. č. X. oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nebolo graficky ani

2

verbálne zdôvodnené. V prípade parc. č. X. – 156 msa jedná stále

o nezrozumiteľnosť dôkazového materiálu, pretože ani odporca podľa navrhovateľa

nevie určiť, v ktorej časti pôvodnej parcely sa táto výmera nachádza.

Navyše navrhovateľ poukázal na odôvodnenie, kde krajský súd konštatuje : „ani jeden

z týchto podkladov však nepreukázal skutočnosť, že na výstavbu sídliska S. bola geometrickým

plánom odčlenená väčšia časť pozemku, aká bola neskôr v skutočnosti zastavaná“, čo podľa

navrhovateľa nie je pravdou. Naopak, listine dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu

jednoznačne dokazujú, že pre výstavbu sídliska S. bola vyčlenená väčšia časť pozemku, aká

bola neskôr zastavaná.

Ako dôkaz navrhol navrhovateľ geometrický plán zamerania sídliska S. č. 2/79

vyhotovený n. p. Geodézia MO 2640 S. z X/79. Tento jednoznačne identifikuje polohu

2

predmetnej výmery 6.216 mnad komunikáciou Myjava - S. a tiež potvrdzuje, že bola

2

súčasťou veľkej parc. č. X. ha 9.542 m. Za obdobný dôkaz ďalej navrhovateľ označil aj

geometrický plán na odčlenenie nezastavanej parc. č. X. vyhotovený 20.06.2003. V prípade

2 2 2

5.099 msa jednalo o zostatok z výmery 6.216 mpo odpočte 1.117 mzastavaných novou

komunikáciou.

Podľa navrhovateľa preto na základe uvedených dôkazov vyplýva, že pozemok

2

o výmere 6.216 m, odčlenený pre výstavbu sídliska S., nebol do prechodu vlastníctva

na tretie osoby zastavaný sídliskom, ale naopak bol v zmysle poľnohospodárskych zákonov

pravidelne obrábaný, a preto mohol byť podľa navrhovateľa mu vydaný.

9

B)

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 13.1.2011 (č. l. 58) vyplýva, že navrhovateľ neuviedol

žiadne nové skutočnosti oproti návrhu na preskúmanie rozhodnutia, a k tomuto návrhu

sa odporca vyjadril prípisom zo dňa 19.02.2010. Ďalej odporca opísal doterajší priebeh

správneho konania za účelom ozrejmenia veci a vzhľadom na to, že podľa názoru odporcu,

s ktorým sa stotožnil aj krajský súd v odvolaním napadnutom rozsudku, boli vyčerpané všetky

dôkazné prostriedky.

2

Na námietku navrhovateľa, že pozemok parc. č. X. s výmerou 6.216 mbol

identifikovateľný do roku 2003 ako pozemok, ktorý sa dá vydať, odporca uviedol, že v tejto

veci bolo vypracovaných viacero identifikácii parciel, ako aj geometrický plán za týmto

účelom, aby odpovedali na otázku, či je túto časť pozemku podľa možné

vydať alebo nie.

Takisto k námietke navrhovateľa, že odporca prípadnú duplicitu plnenia podľa

a podľa neskúmal aj pri pozemku parc. č. X.

2

o výmere 156 m, navrhovateľ poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom

v Trnave, ktorým odporcu k takejto povinnosti nezaviazal a navyše navrhovateľ

na preskúmavacom pojednávaní neuviedol, že by náhrada aj pri tejto výmere v stanovenej

výmere bola nedôvodná.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (

ods. 2 v spojení s ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože

napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti

odvolacích dôvodov postupom uvedeným v potvrdil.

10

Predovšetkým Najvyšší súd zdôrazňuje, že po vyhodnotení závažnosti odvolacích

dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho

a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2

v spoj. s konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré

vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto

sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov

známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd

sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov

odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených

v odvolacom konaní ( umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie

prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).

Ďalej sa Najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu

v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených konajúcim správnym orgánom. Na

druhej strane podstatou odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj podaného opravného

prostriedku, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporcu, je právna

otázka, či pre aplikáciu ustanovenia , je nutné

aj zisťovať, či uvedený pozemok bol ku dňu účinnosti zastavaný, a práve

z toho dôvodu ho nebolo možné vydať. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné

medze skutkového zistenia.

Podľa , pozemky alebo ich časti nemožno

vydať v prípade, že

a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo

osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8,

d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej

osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo

lesnému využitiu pozemku.

11

Je celkom jednoznačné, že základný zámer

Zb. je vyjadrený v jeho preambule nasledovnou myšlienkou:

„v snahe

zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči

vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948

až 1989,

dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu

obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a

upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho

rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného

prostredia

uznieslo sa na tomto zákone“.

Avšak z citovaného ustanovenia ,

jednoznačne vyplýva úmysel zákonodarcu nenaplniť hore uvedený zámer, nakoľko

umožnenie absolútneho uplatňovania citovaného zákona by mohlo mať ako následok zásah

do práv iných osôb, a to najmä pokojného užívania predmetu reštitučných nárokov. Preto

na základe zásady proporcionality (vyvažovania) zákonodarca v týchto situáciách vytvoril

zákonnú prekážku na prinavrátenie pôvodných nehnuteľností s tým, že právo oprávnených

osôb na prinavrátenie pôvodných pozemkov v zmysle až 16

modifikuje na (ako sekundárny) nárok na náhradu (v peňažnej ako aj v nepeňažnej forme),

ak takáto prekážka bude objektívne zistená konajúcim správnym orgánom.

Medzi zákonné prekážky, ktoré bránia prinavráteniu pôvodných nehnuteľností

oprávneným osobám patria v zmysle písm. a) a d) existujúce vo vlastníctvo fyzickej osoby,

právo osobného užívania k pozemku dotknutého žiadosťou, resp. jeho zastavanosť. Najvyšší

súd je však nútený konštatovať, že ustanovenie

nie je možné vykladať v zmysle argumentácie navrhovateľa, tzn. že ak v čase vzniku

účinnosti dotknutý pozemok – časť parcely č. X. – roľa, PKV č. X. k. ú.

2

S., výmera 6.216 m, mala byť do roku 1991 nepretržite obrábaná, ďalej od roku 1996 mala

byť obrábaná š. p. Štátne majetky S. a od roku 1997 do roku 2003 firmou A. a.s., tzn. že nebol

predmetnou stavbou zastavaný, tak u neho zákonná prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. d)

nevznikla.

12

Ako už hore Najvyšší súd zdôraznil, takýto výklad zák.

nie je akceptovateľný, a preto správny orgán riadne rozhodol, ak vyslovil, že uvedený

2

pozemok o výmere 6.216 mnemožno podľa zák. vydať

reštituentom.

Takisto námietku navrhovateľa, že odporca ako aj jeho predchodca, tzn. Okresný úrad

v S., odbor pozemkový, poľnohosp. a lesného hospodárstva svoje rozhodnutia zakladal na

dôkazoch, resp. ich zopakovaní za stavu, keď mali byť rozsudkom krajského súdu zrušené,

musí Najvyšší súd označiť za nedôvodnú. V správnom súdnictve všeobecne platí zásada,

že po vydaní zrušujúceho rozsudku sa správny orgán v ďalšom konaní riadi záväzným

právnym názorom súdu ( ). Preto námietka, že doterajšie dôkazy boli

vydaním zrušujúceho rozsudku automaticky zrušené, je nedôvodná, ibaže by toto krajský súd

v svojom právnom názore vyslovil.

Preto, pokiaľ by navrhovateľ v uvedených rozsudkoch krajského súdu preukázal,

že krajský súd správnemu orgánu prikázal, aby neprihliadal na doteraz vykonané dôkazy,

mohli by vzniknúť pochybnosti o porušení Avšak Najvyšší súd

má z rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31.03.2009 vydaným pod sp. zn.

preukázané, že pôvodné rozhodnutie správneho orgánu krajský súd zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s názorom, že je spochybnený záver správneho orgánu, že náhrada

2

za parc. č. X. o výmere prevyšujúcej 6.216 mnie je priznaná dôvodne, nakoľko bol

vypracovaný ROEP a v rámci jeho riešenia bola táto výmera doriešená v prospech

reštituentov.

Na základe uvedeného je potom celkom logický a dôvodne očakávaný postup

odporcu, ktorý sa v ďalšom reštitučnom konaní zameral na zaobstaranie si množstva ďalších

listinných dôkazov, a na základe vykonaného dokazovania z nich riadnym spôsobom získal

poznatky, ktoré vyslovil v svojom rozhodnutí. Preto ani táto námietka navrhovateľa nie je

dôvodná.

S týmto záverom odvolacieho súdu súvisí aj ďalšia námietka navrhovateľa, že zníženie

výmery parc. č. X. oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nebolo graficky ani verbálne

13

zdôvodnené. Najvyšší súd poukazuje na tú časť odôvodnenia odporcu, kde sa výslovne

uvádza :

„Tunajší úrad za účelom doriešenia reštitúcie ako aj vzniknutého problému

so zdvojeným vlastníctvom, zadal vypracovanie geometrického plánu, na PK stav,

kde by bola presne odčlenená časť z pôvodných parc. č. X., X. a X. pre k. ú. S.

(teraz S.), ktorú je možné vydať, od časti , ktorá je zastavaná alebo vo vlastníctve

fyzických osôb, ........

Objednaný geometrický plán vypracovala firma G. s.r.o., S. dňa 17.7.2003

pod č. plánu 302/2001, autorizačne bol overený dňa 31.7.2003 a úradne ho overila

Správa katastra S. dňa 4.8.2003. Týmto GP bola odčlenená časť pôvodnej PK parc.

2

č. X., ktorú je možné vydať, vo výmere 43.852 m, pri PK parc.č. X. je to výmera

2 2

712 ma pri PK parc.č. X. výmera 67.950 m. Celková výmera vydávanej časti bola

2

112.514 m, táto sa mala zapísať do stavu C-KN ako novovytvorená parc. č. X.,

orná pôda, ....

Vyššie uvedená časť parciel, ktorá sa vydáva, bola vyriešená v rámci opravy

rozhodnutia býv. PÚ S. zo dňa 12.7.1993 č j. 165/93-85/F, .... Predmetom

rozhodnutia ......... bola časť dotknutých pozemkov, ktorá sa v zmysle § 11 ods. 1

písm. a), d) zákona oprávnenej osobe nevydávala. Bola to časť, ktorú nebolo možné

vydať z výmery riešenej v rozhodnutí s č. j. 165/93-85/F. Teda rozdiel výmery

pri jednotlivých parcelách medzi stavom podľa rozhodnutia a stavom podľa nového

22

GP. Pri parc. č. X. je to výmera 5.457 m, pri parc. č. X. je to výmera 164 ma pri

2

parc. č. X. výmera 14.413 m. ...

Časť pozemku s PK parc. č. X., ktorú nebolo možné vydať bola riešená

rozhodnutím zo dňa 31.10.2005 vydaným pod č. j. 148/2005-s. 19/2002/KRA, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2005.“

Predovšetkým musí Najvyšší súd v súvislosti s hore citovanými závermi odôvodnenia

odporcu zdôrazniť, že napríklad prostredníctvom hore uvedeného rozhodnutia býv. PÚ S. zo

dňa 12.7.1993 č. j. 165/93-85/F správny orgán schválil dohodu o vydaní nehnuteľností

2

zapísaných pre k. ú. S. na LV č. X. a X. o výmere cca 808.000 m(v podielu 3/4) medzi

navrhovateľom a Štátnym majetkom S., š.p., tzn. že reštitučné nároky navrhovateľa správny

orgán uspokojoval.

14

Vo zvyšnej časti žiadosti nechal odporca obchodnou spoločnosťou G. s.r.o., S.

vypracovať geometrický plán č. 302/2001 zo dňa 17.07.2003 ako podklad rozhodnutia (§ 32

ods. 2 o správnom konaní /správny poriadok/). Najvyšší súd v svojej

judikatúre už raz vyslovil (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa

04.12.2011), že geometrický plán je právne relevantným dokumentom (§ 67 zákona č.

), ktorý prostredníctvom lomových bodov () geometricky a polohovo

určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery) vymedzené vlastníckym

právom k nehnuteľnosti. Medzi záväzné a hodnoverné údaje geometrického plánu (§ 70 zák.

č. ) patria v zmysle údaje vymedzujúce tvar a rozmery nehnuteľnosti,

tzn. aj šírka pozemku. Preto Najvyšší súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že by odporca na

základe uvedeného geometrického plánu nezistil hodnoverne a presne skutkový stav vo

vzťahu k výmere a umiestnení zvyšných nevydaných častí pozemkov.

Navyše odporca uviedol, že k odstráneniu sporných údajov u dotknutých pozemkov

parc. č. X. a X. došlo až prostredníctvom procesu, v ktorom sa zostavil a schválil register

obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v zmysle o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Aj v tomto konaní mohol navrhovateľ

využiť svoje oprávnenie podať námietky proti návrhu ROEP ( ) a po

ukončení konania sa údaje ROEP stávajú verejnou listinou. Údaje zo schváleného registra

katastrálny úrad zapíše do katastra nehnuteľností, a tieto sú na podnet opraviteľné v lehote

max. 3 rokov.

Podľa správny orgán uverejní návrh registra počas

30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením

o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi,

ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci

sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu

s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí

účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10

ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo

nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu

alebo správcovi výpis z návrhu registra.

15

Bolo iba právom navrhovateľa, aby svoje námietky v uvedenom konaní uplatnil,

a pokiaľ ich neuplatnil, nemôže sa v súčasnom súdnom prieskume domáhať spochybnenia

hodnoverných a záväzných údajov katastra nehnuteľností. Na základe uvedených skutočností

preto odporcovi zostávalo v reštitučnom konaní vyriešiť zvyšok výmery parc. č. X. a X.,

2

o ktorej nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, v celkovej výmere 7.164 m. Z tejto výmery

nebolo podľa odporcu možné priznať pre oprávnenú osobu vlastnícke právo na tom základe,

2

že časť o výmere 6.216 mje usporiadaná ako VZ 132/87 pod sídliskom S. a sídlisko, tzn.

bytové domy sú stavbami, ktoré bránia poľnohospodárskemu využitiu pozemku.

Ďalej Najvyšší súd nemôže zohľadniť argumentáciu navrhovateľa, kedy polemizuje

s odôvodnením krajského súdu bez bližšieho právneho základu, či bola preukázaná

tá skutočnosť, že na výstavbu sídliska S. bola geometrickým plánom odčlenená väčšia časť

pozemku, aká bola neskôr v skutočnosti zastavaná“. Pre existenciu zákonnej prekážky podľa

je nutné iba preukázať tú skutočnosť, či pozemky sú zastavané a či

uvedená stavba nebráni ich vydaniu, a nie aká časť z pozemku bola odčlenená. Správny orgán

sa s touto podmienkou v svojom odôvodnení dôsledne zaoberal, vychádzal z podkladov, ktoré

boli vyhotovené v procese registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), a zistené

skutočnosti potom zohľadnil v svojom rozhodnutí.

K ďalšej námietke navrhovateľa, že odporca svojvoľne zadržiaval vydanie nároku

navrhovateľa až do doby, keď táto výmera sa dostala na základe nečinnosti správneho orgánu

do vlastníctva tretích osôb, Najvyšší súd uvádza, že je vzhľadom na cieľ konania podľa

5. časti , kde sa posudzuje zákonnosť neprávoplatného

rozhodnutia ako aj mu predchádzajúci postup správneho orgánu, irelevantná. Samotný

navrhovateľ dĺžku reštitučného konania podčiarkol svojim zámerom domáhať sa náhrady

škody postupom podľa Na základe uvedeného sa súd vykonávajúci

súdnictvo podľa 5. časti nemôže k otázke náhrady škody

zaujať žiadne stanovisko, lebo by prekročil svoju ústavnú právomoc správneho súdu (viď

), a preto odkazuje navrhovateľa na uplatnenie tejto námietky v inom

súdnom konaní. Iba v súvislosti s uvedenou argumentáciou navrhovateľa musí Najvyšší súd

podotknúť, že nárok navrhovateľa v reštitučnom konaní, tzn. vo forme účinkov výroku

rozhodnutia správneho orgánu, môže vzniknúť iba v dôsledku právoplatnosti tohto

16

rozhodnutia. To však navrhovateľ neumožnil, lebo podal opravný prostriedok proti

neprávoplatnému rozhodnutiu za účelom jeho súdneho prieskumu.

Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľkou uvádza, že napadnuté

rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací

súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich

konaniach o tom, že navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky pre prinavrátenie vlastníctva.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tiež s prihliadnutím

na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom

rozhodnutí sp.zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa v spojení s

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo. Obdobný záver vyslovil

Najvyšší súd aj k osobám zúčastneným na súdnom prieskume, tzn. 1/ Slovenskému

pozemkovému fondu, Bratislava a 2/ Mestu S., nakoľko vzhľadom na ich pasivitu v konaní si

Najvyšší súd osvojil názor, že im ani trovy konania nemali vzniknúť.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2

rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný

záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná

možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava reštitučných

vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

17

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyužil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch vo veciach

poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyužil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 13. decembra 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová