Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/14/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcov: 1/ RNDr. P., bytom R., 2/ S., bytom T., obaja

zast.: Mgr. Š., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Š., proti ţalovanému:

Katastrálny úrad v Prešove, so sídlom Konštantínova č. 6, Prešov, za účasti: 1/ Ing. M.M.,

bytom T., 2/ Ing. N.N., bytom T. a 3/ Ing. J., bytom N., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie ţalovaného

ako aj zúčastnených osôb 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.10.2010

č. k. -83, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo dňa 15.10.2010 č. k. -83 p o t v r d z u j e .

Zúčastneným osobám 1/ Ing. M.M., 2/ Ing. N.N. a 3/ Ing. J. právo na náhradu trov

odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho

právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 73,24 €.

O d ô v o d n e n i e :

2

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím zo dňa 01. júna 2009 č.: Oo 2/2009 ţalovaný ako odvolací správny

orgán postupom v zmysle o správnom konaní (správny

poriadok) v medziach o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej

na účely rozsudku len „“) zamietol odvolanie ţalobcov a rozhodnutie

Správy katastra Poprad č. O 14/2009 zo 04.03.2009 o vyhovení námietke účastníka konania

Ing. M.M. potvrdila.

Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného v procese obnovy

katastrálneho operátu, ktorý sa vzťahoval aj na nasledujúce nehnuteľnosti:

2

- parc. č. X. o výmere 1.782 m, ktorá vznikla v zmysle geometrického plánu

č. a je vo výlučnom vlastníctve (na základe vydrţania) Ing. J.,

2

- parc. č. X. o výmere 1.797 m, ktorá vznikla v zmysle geometrického plánu

č. a je v podielovom vlastníctve (na základe dedičského osvedčenia)

ţalobcov 1/ a 2/.,

2

- parc. č. X.X. o výmere 1.687 m, ktorá vznikla v zmysle geometrického plánu

č. 11946318-66/95 a je vo vlastníctve (na základe vydrţania) Ing. M.M. a jeho manţelky

Ing. N..

V tomto procese Správa katastra Poprad novým mapovaním prečíslovala uvedené

parcely a po vynesení súradníc zo záznamov podrobného merania zmien (č. X. a X.)

v teréne došla k záveru, ţe hranice parciel č. X., X. a X. v teréne nerešpektujú (konkrétne

zlomové body X. a X. a ich vzdialenosť v teréne 22,0 m nezodpovedajú identickým bodom 10

a 11 zachytených v záznamoch podrobného merania zmien, kde je vzdialenosť iba 20,0 m)

hranice podľa platného právneho stavu, tzn. určené v hore uvedených geometrických plánoch.

Z uvedeného dôvodu ţalovaný rešpektujúc platný právny stav opravil priebeh hraníc

dotknutých parciel nasledovne:

3

2

- pôvodná parc. č. X. o výmere 1.782 mbola prečíslovaná na parc. č. X. so zvýšením

22

výmery na 1.790 m, avšak po námietke bola výmera upravená na 1.699 m, tzn. zníţenie

2

o – 83 m,

2

- pôvodná parc. č. X. o výmere 1.797 mbola prečíslovaná na parc. č. X. so zvýšením

22

výmery na 1.846 m, avšak po námietke bola výmera upravená na 1.744 m, tzn. zníţenie

2

o – 53 m,

2

- pôvodná parc.č. X.X. o výmere 1.687 mbola prečíslovaná na parc. č. X. so zníţením

22

výmery na 1.470 m, avšak po námietke bola výmera upravená na 1.653 m, tzn. zníţenie

2

o – 34 m.

Ďalej ţalovaný vo svojom rozhodnutí s poukazom na ustanovenie § 67b ods. 7

zdôraznil, ţe samotný proces obnovy katastrálneho operátu

je katastrálne konanie, ktorého cieľom je vyhotovenie nového katastrálneho súboru

geodetických informácií a nového súboru popisných informácií katastrálneho operátu.

Podľa veta druhá Výsledok obnovy katastrálneho

operátu nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa obnova katastrálneho operátu novým

mapovaním spočíva v zisťovaní priebehu hraníc územnosprávnych jednotiek, hraníc

katastrálnych území, hraníc pozemkov vymedzených právami k nehnuteľnostiam, hraníc

druhov pozemkov a pôdorysov stavieb (ďalej len "zisťovanie priebehu hraníc").

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu ţalobcovia podali na Krajský súd v Prešove ţalobu

zo dňa 28.07.2009.

Krajský súd ako súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2

písm. a) a c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko krajský súd po aplikácii

nasledovných ustanovení § 22 ods. 1 a 4, § 67b ods. 1, 2, 3 a 7, § 67c ods. 2 a 5, § 63 ods. 1

4

a 3 a a vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon

o katastri nehnuteľností, a s prihliadnutím na obsah zápisnice o vykonaní miestneho

prešetrovania z 15.08.2007 k prešetrovaciemu náčrtu č. 1 v rámci 1. etapy konania o obnove

katastrálneho operátu novým mapovaním 8- člennou komisiou u vlastníka Ing. M.M. zistil, ţe

hranice pozemkov a označenie ich lomových bodov bolo určené tak, ţe vlastnícky celok

zapísaný na LV č. X. tvoria pozemky parc. č. X., X.X.. Pozemok parc. č. X. sa rozdeľuje na

1. pozemok parc. č. X. – zastavaný stavbou rodinného domu súp. č. X. a

2. pozemok parc. č. X. – dvor.

Vlastnícke hranice sú vymedzené spojnicou nasledujúcich lomových bodov:

1. č. 31 – kovová tyčka,

2. č. 32 – kovový stĺpik oplotenia,

3. body z náčrtu č. 7

4. č. 62 – kovový stĺpik oplotenia,

5. č. 61 – kovový stĺpik oplotenia a

6. č. 63 – kovový stĺpik oplotenia.

Túto zápisnicu z 15.08.2007 Ing. M.M. odmietol podpísať a 8-členná komisia do

záznamu uviedla, ţe vlastník hranice nespochybňuje, ale dá si ich „premerať“.

Na základe týchto skutočností krajský súd označil námietku ţalobcov, podľa ktorej

napadnuté rozhodnutie zasahuje do vlastníckych práv ţalobcov tým, ţe zniţuje výmeru

parcely č. X., ţe je najmä v zmysle opodstatnená.

Z uvedeného ustanovenia nevyplýva právomoc správneho orgánu zmeniť hranice pozemkov

a tým aj ich výmery, ak sú rozpory v tvrdení vlastníkov o ich priebehu. V takomto prípade

sa za hodnoverné povaţujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte a takto zistený

priebeh hraníc je moţné zmeniť len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu

(viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 26.08.1997). Na základe uvedeného vyslovil krajský súd záver, ţe ţalovaný

a prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili.

5

Takisto s odkazom na ustanovenia § 46, § 47 ods. 1 a 3, § 59 ods. 1 Správneho

poriadku krajský súd dospel k názoru, ţe ţalovaný ani prvostupňový správny orgán

nepostupovali v súlade s citovanými ustanoveniami. Podľa názoru krajského súdu

v katastrálnom konaní nebol presne a úplne zistený skutkový stav, a s týmto je spojené

pochybenie pri jeho vyhodnocovaní.

Najmä sporná otázka, či existujúce ploty a ţelezné rúrky sú vhodným podkladom

pre vytýčenie lomových bodov v teréne (a z toho vyplývajúca zmena šírky parciel z 22,00 m

na 20,00 m), spochybňovala hodnovernosť vytýčenia lomových bodov. Z uvedeného krajský

súd vyvodil záver, ţe priebeh hraníc medzi dotknutým parcelami bol zmenený bez právneho

dôvodu.

Navyše z obsahu záznamu podrobného merania zmien č. X. ako aj č. X. pre krajský

súd vyplynulo, ţe parc. č. X. a X. má šírku nie 20,00 m ale 22,00 m.

Na základe uvedeného krajský súd uloţil ţalovanému, aby v ďalšom konaní

sa opätovne zaoberal námietkami ţalobcov a Ing. M.M., úplne a presne zistiť skutkový stav

veci, dôsledne postupovať v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, zistené

skutočnosti vyhodnotiť a aţ na základe takéhoto vyhodnotenia vo veci v súlade so zákonom

rozhodnúť.

III.

Odvolanie žalovaného

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 01.12.2010 (č. l. 93) proti rozsudku

prvostupňového súdu ţalovaný poukázal na tú procesnú skutočnosť, ţe na krajskom súde

prebiehali dve identické konania, a to v tejto veci () ako aj vo veci účastníkov

Ing. J. v. ţalovaný pod sp. zn. . Uvedené obe súdne konania sa týkajú tých istých

účastníkov správneho konania, ţaloby v oboch konaniach sú doslovne totoţné, v oboch

konaniach sa napadá to isté rozhodnutie katastrálneho úradu, obe konania prebiehajú na tom

istom súde a v rovnakom čase. Na základe uvedeného ţalovaný namietal, ţe v danom konaní

malo dôjsť k spojeniu uvedených vecí, a nakoľko sa tak nepostupovalo, v konaní

pred krajským súdom podľa ţalovaného došlo k vadám uvedeným v

6

Ďalej ţalovaný nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe napadnuté rozhodnutie

ţalovaného zasahuje do vlastníckych práv ţalobcov tým, ţe zniţuje výmeru parcely č. X.

jej zúţením a ďalej ţe vsunutie hranice susedovej parcely č. X. do parcely č. X.

je opodstatnená. Navyše konanie o zmene hranice je v právomocí všeobecného súdu

a ţalovaný spolu so správou katastra to nerešpektovali. Naopak, podľa ţalovaný vyslovil svoj

záver, ţe tak správa katastra ako aj ţalovaný predmetnú vec riešili v konaní o námietkach

proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte v zmysle a

a nasl. vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou

sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

Podľa vyhl. č. správa katastra požiada obec o vyhlásenie

konania o námietkach proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte s tým, aby obec

vyhlásila toto konanie najmenej 15 dní pred jeho začiatkom.

Podľa vyhl. č. správa katastra predloží prostredníctvom obce

obnovený katastrálny operát na verejné nahliadnutie najneskôr do 30 dní od jeho

vyhotovenia.

Podľa vyhl. č. pri obnove katastrálneho operátu alebo jeho

časti vyhotovením jeho duplikátu sa konanie o námietkach proti chybám nevykonáva.

K skutkovým zisteniam ţalovaný v odvolaní zopakoval svoju argumentáciu,

ţe aţ po podaní námietky správny orgán zistil, ţe priebeh hraníc medzi parcelami

nezodpovedal priebehu hraníc podľa platného právneho stavu, tzn. stavu určeného

geometrickým plánom, a z toho ţalovanému vyplynul záver o zmene priebehu hraníc medzi

parcelami C KN č. X., X. a X. bez právneho dôvodu. Preto ich podľa ţalovaného navrátenie

zlomových bodov v teréne do právneho a evidovaného stavu nie je schopné vyvolať spor

o priebeh hraníc.

7

Súčasne s tým ţalovaný poukázal na to, ţe Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky v rámci konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia

v mimo odvolacom konaní preskúmaval obdobné otázky a záverom sa úrad stotoţnil

so zisteniami a závermi správy katastra a ţalovaného. Pri tomto argumente najmä vychádzal

odkazujúc na ustanovenie vyhl. č. z toho, ţe v danej veci obnova

katastrálneho operátu nebola v súlade s právnym stavom v tejto časti, a tento stav

sa jednoducho dal do súladu platným právnym stavom, resp. s citovaným geometrickým

plánom z roku 1994.

Podľa vyhl. č. pri miestnom prešetrovaní pri novom mapovaní

hraníc pozemkov vymedzených právami k nehnuteľnostiam sa preveruje najmä súlad

ich priebehu s právnym stavom a trvalé označenie lomových bodov týchto hraníc.

Taktieţ ţalovaný vyslovil záver, ţe správne orgány nezasiahli do vlastníckych

vzťahov účastníkov konania a ani neriešili spor, naopak ţalobca nerešpektoval priebeh hraníc

uvedený v uvedenom geometrickom pláne z roku 1994. V súvislosti s týmto záverom

ţalovaný uviedol s odkazom na ustanovenie 70 ods. 2 , ţe záväzným

údajom katastra je poloha lomových bodov a výmera hraníc i parciel je len údajom

odvodeným. Poloha lomových bodov bola podľa ţalovaného predmetným geometrickým

plánom jasne určená, chybne bola uvedená šírka parciel na 22 m, podľa ktorej si následne

pozemky ohradili účastníci konania. Potom tvrdenie krajského súdu, ţe správne orgány

nezistili presne a úplne skutočný stav veci pri posudzovaní hranice pozemkov ţalobcov

a susediacich pozemkov a zistený skutkový stav riadne nevyhodnotili, ţalovaný označil

za nesprávny.

Vo vzťahu k otázke polohy lomových bodov č. 10 a 11 ţalovaný uviedol,

ţe geometrické určenie a polohové určenie parciel sú záväznými údajmi katastra. Navyše

podľa ţalovaného, bolo moţné jednoduchým pomeraním dotknutých hraníc parciel

v predmetnom geometrickom pláne zistiť (viď mierka geometrického plánu 1:1000),

ţe opravené strany (hranice) dotknutých parciel majú výmeru o 2 mm menej v porovnaní

s protiľahlými stranami.

8

Taktieţ ţalovaný upozornil na nesúlad ţalobného návrhu s petitom ţaloby, čo je podľa

ţalovaného zákonným dôvodom na zamietnutie ţaloby. Súčasne zdôraznil, ţe nie ţalovaný

ale ţalobcovia nerešpektoval stav podľa geometrického plánu č. .

Záverom ţalovaný navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţaloba

sa zamieta bez priznania nároku na náhradu trov konania.

IIIa.

Odvolanie Ing. M. a Ing. N. O./stanoviská

A)

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 01.12.2010 (č. l. 98) proti rozsudku

prvostupňového súdu sa Ing. M.M. a Ing. N.N. ako osoby zúčastnené v súdnom prieskume

uviedli, ţe krajský súd sa nevysporiadal dostatočne so zisteným skutkovým stavom, neuviedol

na základe akých preukázaných skutočností rozhodol, a neuviedol ani aké nové dôkazy je

potrebné, aby ţalovaný vykonal.

Úvodom zrekapitulovali v 13-tich bodoch chronológiu tohto prípadu, a to od roku

1994 (bod 1.) aţ po dátum vydania rozsudku krajského súdu dňa 15.10.2010 (bod 13.).

Vzhľadom k uvedeným námietkam povaţujú celé rozhodnutie Krajského súdu Prešov

za nesprávne a navrhujú ho zrušiť s príkazom vo veci znovu konať a rozhodnúť tak,

ţe krajský súd potvrdzuje rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov.

Súčasne ponúkli v prípade potreby Najvyššiemu súdu doručiť nové podnety

na preukázanie skutočnosti týkajúcich sa dotknutých plotov.

B)

Ing. J. ako zúčastnená osoba 3/ v svojom stanovisku zo 17.12.2010 (č. l. 103) označil

za nepravdu tvrdenie manţelov O., nakoľko v auguste 1994 aj za jeho účasti boli vyznačené

lomové body nových parciel X. a X., ktoré boli vyznačené identicky podľa pôvodného

dreveného oplotenia v šírke 22 m a v rozsahu podľa dovtedajšieho vyuţívania, za účelom

určenia šírky a dĺţky novo vytýčených parciel, vypočítania ich výmer a vypracovania

9

geometrického plánu č. . Podľa Ing. J. sa Ing. M. uvedeného vyznačovania

v teréne nezúčastnil.

Navyše Ing. J. uviedol, ţe v Zázname podrobného merania zmien č. X. ku GP č. 240-

Sch-90/94 je uvedený ako deň merania 01.08.1994, deň zhotovenia 27.09.1994 a pri dátume

dňa 30.09.2004 je uvedené, ţe nadobúdateľ /objednávateľ/ bol oboznámený s priebehom

a označením hraníc novo oddeľovaných pozemkov. Ďalej je uvedené, ţe nové hranice sú

označené plotom, kovovými rúrkami. Toto je podľa Ing. J. dôkaz o nepravdivosti tvrdenia

Ing. M.M., ţe GP č.240-Sch-90/94 nebol v roku 1994 vytýčený a ţe aţ v roku 1996 sa

vlastníci dozvedeli, kde sú hranice v teréne.

Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal podané odvolanie zamietnuť a napadnuté

rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.

C)

Z vyjadrenia ţalobcov 1/ a 2/ z 21.12.2010 k odvolaniu ţalovaného (č. l. 104) vyplýva,

ţe ţalobcovia s odvolacími dôvodmi ţalovaného nesúhlasia a pokladajú ich za zmätočné.

Najmä zdôraznili rozdiel medzi vyhotovením geometrického plánu (GP) a vytýčením hranice

pozemku s citovaním názoru odbornej literatúry (JUDr. Scudzina, právna povaha hraníc

pozemkov, ASPICV982). Pritom v kaţdom prípade musí byť podľa ţalobcov rešpektovaná

zameraná šírka hraníc nového pozemku na jeho oddelenie a v teréne zistený údaj musí byť

prenesený do katastrálnej mapy.

V prejednávanej veci boli podľa ţalobcov nové hranice boli v teréne určené

existujúcim plotom, kovovými rúrkami. Geodet pri vyhotovovaní GP nameral dňa 01.08.1994

lomové body nových parciel č. X. a X. v šírke 22 m. Následne ţalobcovia uviedli, ţe v rovine

právnej bol objekt pozemkového vlastníctva (oddelená parcela) vymedzený jej určením

v evidencii nehnuteľností, kde v mapovom operáte má svoju existenciu v katastrálnom území

2

s parcelným číslom, hranicami a výmerou (parc. č. X. o výmere 1.797 m). Navyše zdôraznili,

ţe za 14 rokov od nadobudnutia pozemkov vydrţaním v roku 1995 a od vyhotovenia GP nikto

nevzniesol námietku proti chybám v katastrálnom operáte (viď

Z.z.) a výsledky OKO len potvrdzovali správnosť údajov (nadväzovali na zistený priebeh

hranice) z vyhotoveného GP.

10

Rovnako ţalobcovia označili podanie námietky Ing. M.M., ţe je v rozpore z obecnou

vyhláškou č. j. 2123/2008 zo dňa 19.11.2008.

Podľa ţalobcov v poradí druhý GP nevychádzal z platných údajov v katastri

nehnuteľností. Tento stav bol odstránený aţ v roku 2008, keď OKO u Ing. O. zistila priebeh

2

hranice, ktorá nadväzovala na skorší GP, a vykázala menšiu výmeru parcely 1.470 moproti

2

v GP č. 11946318-66/95 vykázanej výmere 1.687 m. K tomuto záveru dospel podľa ţalobcov

aj súdny znalec, keď správny orgán na základe nehodnoverného ZPMZ opravil priebeh

hranice susedných pozemkov, avšak namiesto opravy jednej parcely zasiahol do ďalších

dvoch (- 3,65 m v neprospech parciel č. X. a č. X.).

Navyše ţalobcovia uviedli, ţe ak by bola úvaha ţalovaného opodstatnená, potom

všetky na základe GP č. vytvorené pozemky by museli vykazovať chybu

v súradniciach, tzn. u všetkých 13 novovytvorených pozemkov by muselo ísť o systémovú

chybu. Prípadná chyba v súradniciach však nemôţe mať za následok zmenšenie šírky parcely,

k čomu naopak navádza tvrdenie Ing. M.M. v podanom odvolaní z 01.12.2010.

Na podporu svojho názoru, ţe z ustanovenia

nevyplýva právomoc správneho orgánu meniť hranice pozemkov, citovali ţalobcovia právne

názory z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Odvolávajúc sa na svoje námietky vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Správy katastra

v Poprade vyslovili nesúhlas s námietkou ţalovaného, ţe proti zmene majetkových pomerov

ţalobcovia v správnom konaní nenamietali.

Podľa ţalobcov krajský súd rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade

s katastrálnym zákonom, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa navrhujú potvrdiť

a uplatňujú si náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 146,48 € s priloţeným vyčíslením.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

11

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne

( o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné,

pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, ţe nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Za tejto situácie Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského

súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom.

Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalovaný domáha preskúmania

rozsudku krajského súdu, je právna otázka, či geometrický plán a údaje v ňom obsiahnuté

si môţu odporovať, a pokiaľ nastane takáto situácia, či je moţné niektoré údaje označiť

za hodnoverné a niektoré naopak nie. Navyše takto vymedzenú otázku je potrebné vzhľadom

12

na argumentáciu prednesenú tak účastníkmi ako aj zúčastnenými osobami rozvinúť

aj v tom duchu, ktoré údaje v geometrickom pláne sú právne záväzné a či je moţné za hore

opísaného stavu od vlastníka parcely logicky očakávať, ţe bude preverovať jednotlivé údaje

v geometrickom pláne overenom pracovníkom správy katastra nehnuteľností (napríklad

premeriavaním jednotlivých vzdialeností lomových bodov parcely v geometrickom pláne).

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

I.) K odvolaniu žalovaného:

Najvyšší súd sa preto v súvislosti s takto formulovanou otázkou zameral na vymedzenie

zákonných pojmov vzťahujúcich sa na zachytenie hraníc pozemku.

Podľa hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu

susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej

držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

Podľa lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica

územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica

vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania

spôsobu využívania pozemkov.

A) Relevantnosť geometrického plánu

Z obsahu jednotlivých podaní je pre Najvyšší súd jednoznačné, ţe medzi vlastníkmi

pozemkov, tzn. ţalobcami a zúčastnenými osobami, navzájom existuje spor o priebeh hranice

susedných pozemkov, a preto zákonná domnienka uvedená v § 3 ods. 2 veta posledná

nemohla nastať. Najvyšší súd potom musí vychádzať z hranice pozemku

určenej lomovými bodmi, tzn. zo znázornenia hranice vymedzenej vlastníckym právom

k nehnuteľnosti.

Podľa parcelou sa rozumie geometrické určenie

a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo v geometrickom pláne

s vyznačením jej parcelného čísla.

13

Podľa geometrickým určením nehnuteľnosti alebo

katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo

katastrálneho územia ich hranicami.

Podľa vyhl. č. je geometrický plán grafickým znázornením

nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav

nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel,

výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením

vecného bremena k časti pozemku.

Podľa vyhl. č. na úradné overenie geometrického plánu vyhotoviteľ

predkladá

a) autorizačne overený geometrický plán (najmenej v štyroch vyhotoveniach),

b) dokumentáciu uvedenú v § 94,

c) podklady na aktualizáciu vo výmennom formáte vo všetkých katastrálnych územiach,

d) oznámenie o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch.

Výsledný operát sa v jednom vyhotovení ukladá do štátnej dokumentácie.

Pre Najvyšší súd v zmysle hore uvedených ustanovení vyplýva, ţe geometrický plán

nie je iba jednoduchým grafickým znázornením hraníc pozemkov a ich zmien, ale obsahuje

podľa § 97 citovanej vyhlášky ďalšie numerické údaje, a to popisové pole a výkaz výmer

parciel a dielov. Aj v tomto konaní predloţený geometrický plán č. vykazuje

u pozemkov č. X. a X. šírku 22,00 m a nie ţalovaným uvádzaných 20,00 m pri dĺţkach 86,07

m, 85,58 m a 84,72 m.

Podľa geometrický plán je technický podklad právnych

úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv

k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu,

sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú

14

dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše

sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť

právnickej osoby zriadenej štátom.

S podporou hore citovaného ustanovenia sa Najvyšší súd

stotoţňuje s argumentmi ţalobcov, ţe geometrický plán v prípade originálneho nadobudnutia

vlastníckeho práva vydrţaním, čo v prejednávanej veci reálne nastalo, je aj právne

relevantným dokumentom na preukázanie všetkých tvarových a rozmerových vlastností

pozemku (viď vyhl. č. ). Najmä právna relevancia tohto dokumentu

je zvýraznená poţiadavkou, ţe nejde o jednoduchý náčrt vykonaný vlastníkom pozemku, ale

o výsledok činnosti odbornej osoby, navyše autorizačne overený a následne úradne overený

správou katastra.

Údaje a tvar pozemkov dotknutých rozhodnutím sú výsledkom meračských prác

v teréne (bliţšie vyhl. ) vykonaných dňa 01.08.1994 a výpočtových

a zobrazovacích prác (bliţšie § 102 vyhl. 79/1996 Z.z), kde ich hranice boli v prejednávanej

veci vymedzené, resp. vytýčené plotom a kovovými rúrkami. Na základe uvedeného

pre Najvyšší súd zatiaľ vyplýva z citovaných ustanovení záver, ţe geometrický plán je právne

relevantným dokumentom (§ 67), ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6)

geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery)

vymedzené vlastníckym právom k nehnuteľnosti.

B) Rozpory v geometrickom pláne

Uvedený geometrický plán vypracovaný pod č. zákazky na oddelenie

parciel bol v celosti overený dňa 23.11.1994 Ing. K., zamestnankyňou Správy katastra

Poprad, a ako taký sa stal hodnoverným technickým podkladom k zápisu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností (viď napríklad notárska zápisnica sp. zn. N 709/95 z 03.10.1995).

Vo vzťahu k uvedenému musí Najvyšší súd na tomto mieste vysloviť prinajmenej

hlboké znepokojenie nad argumentáciou ţalovaného, ţe bolo moţné jednoduchým

pomeraním dotknutých hraníc parciel v predmetnom geometrickom pláne zistiť (viď mierka

geometrického plánu 1:1000), ţe dotknuté strany (hranice) parciel majú výmeru o 2 mm

15

menej v porovnaní s protiľahlými stranami. Pokiaľ by Najvyšší súd túto argumentáciu

ţalovaného mal akceptovať, potom je namieste otázka, prečo sa táto skutočnosť

nepreverovala uţ v štádiu autorizácie (viď formulácia na GP zo 07.10.1994, ţe náleţitosťou

a presnosťou zodpovedá predpisom –Ing. P.), resp. v štádiu úradného overenia. Avšak

Najvyšší súd musí ihneď dodať, ţe takýto spôsob overovania vnútornej a vzájomnej

pravdivosti údajov zachytených na geometrickom pláne a navrhnutý ţalovaným sa

prinajmenej javí ako problematický, lebo na jednej strane ţalovaný tvrdí, ţe numerický údaj

22,00 m zaznamenaný pri šírke pozemku je na geometrického plánu nepresne uvedený, ale na

druhej strane v svojom odvolaní deklaruje absolútnu presnosť grafického vyhotovenia tohto

geometrického plánu bez ohľadu na prípustnosť beţnej chyby v meraní neškoleným

jednotlivcom pri vyuţití rôznych geometrických pomôcok na zistenie odchýlky 2 mm.

Na základe uvedeného preto musí Najvyšší súd uzavrieť svoje úvahy konštatovaním,

ţe po úradnom overení geometrického plánu správou katastra nie je moţné od vlastníka

nehnuteľnosti rozumne očakávať, ţe je schopný odstrániť moţné rozpory vo vnútornej

a vzájomnej pravdivosti údajov zachytených na geometrickom pláne, ak ich vôbec zistí.

C) Záväznosť geometrického plánu

Odhliadnuc od uvedenej argumentácie ţalovaného, práve údaj o šírke jednotlivých

pozemkov sa stal predmetom sporu ţalobcov a zúčastnených osôb. Najvyšší súd sa preto

zameral na zistenie toho, ktoré údaje katastra je nutné povaţovať za právne relevantné,

tzn. ţe sú hodnoverné a záväzné dovtedy, dokiaľ sa právnou cestou nepreukáţe ich opak.

Podľa údaje katastra, a to údaje o právach

k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku,

geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera

poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,

údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,

ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.

Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej

forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto

zákona.

16

Je nepochybné z obsahu ustanovení a , ţe pod pojmom

geometrické určenie nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti

a jej hraníc, ktoré sa vykoná napríklad prostredníctvom geometrického plánu.

Ak v zmysle citovaného iba výmera parcely, ktorá nebola

určená v digitálnej forme prostredníctvom obnovy katastrálneho operátu, nie je záväzným

a hodnoverným údajom katastra (toto sa však vzťahuje iba na tú časť geometrického plánu

označenú ako výkaz výmer), potom ţalovaný mal právne objasniť v rámci svojho

odôvodnenia, prečo v prejednávanej veci nepripisuje popisným údajom o rozmeroch

nehnuteľnosti ( ), medzi ktoré patria aj číselné údaje o šírke

a dĺţke pozemkov, právnu relevanciu. Toto ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nevykonal, čím zapríčinil nepreskúmateľnosť svojich právnych názorov a záverov v dôsledku

nedostatku dôvodov (zrušovací dôvod v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p).

Na základe uvedeného musí Najvyšší súd konštatovať, ţe medzi záväzné a hodnoverné

údaje geometrického plánu ( ) patria v zmysle údaje

vymedzujúce tvar a rozmery nehnuteľnosti, tzn. aj šírka pozemku.

D) Vznik sporu o hranice

S ďalšou námietkou ţalovaného, ţe správne orgány nezasiahli do vlastníckych vzťahov

účastníkov konania a ani neriešili spor a ţe naopak ţalobcovia nerešpektovali priebeh hraníc

uvedený v uvedenom geometrickom pláne z roku 1994, musí Najvyšší súd v spojitosti s hore

prezentovanými závermi tieţ vysloviť nesúhlas. Pokiaľ ţalovaný pri tejto argumentácii

vychádzal z aplikácie ustanovenia 70 ods. 2 , ţe záväzným údajom

katastra je poloha lomových bodov, a preto výmera hraníc aj parciel je len údajom

odvodeným, musí Najvyšší súd zobrať do úvahy, ţe v jednotlivých náčrtkoch bola poloha

lomových bodov parciel vymedzená aj ich numericky vyjadrenými vzdialenosťami,

okrem iného aj údajom 22,00 m.

Nakoľko poloha lomových bodov bola v zmysle argumentácie ţalobcov a podľa

údajov z geometrického plánu v teréne jasne určená plotom a kovovými rúrkami a na základe

17

takto akceptovaných správou katastra (viď úradné overenie GP) lomových bodov v teréne,

sa aj vyhotovil záznam podrobného merania zmien (aj zo zápisnice z 15.08.2007 vyplýva,

ţe členovia komisie vymedzili hranice prostredníctvom kovových stĺpikov), potom označenie

22-metrovej šírky parciel za chybné správou katastra je nutné vyhodnotiť ako prelomenie

dobrej viery vlastníkov v hodnovernosť údajov katastra (konkrétne vo vzdialenosť lomových

bodov 22,00 m).

Navyše takéto závery ţalovaného nemajú ani oporu v konaní členov komisie, ktorí

toto v teréne nezistili. S týmto záverom sa preto ako nelogická javí obrana ţalovaného,

ţe aţ po podaní námietky zúčastnenou osobou správny orgán zistil, ţe priebeh hraníc medzi

parcelami nezodpovedal priebehu hraníc podľa platného právneho stavu. Potom ale ţalovaný

mal objasniť, ţe ak správny orgán v teréne počas meraní nezistil ţiadnu nedostatky v priebehu

hraníc, na akom logickom základe sa ţalovaný domnieva, ţe túto pre konanie závaţnú

skutočnosť mali zistiť ţalobcovia, ktorí sú iba beţnými uţívateľmi, tzn. nie sú odborníkmi

na analýzu listín, ako je v tomto prípade geometrický plán.

Navyše vo vzťahu k otázke polohy lomových bodov č. 10 a 11 ţalovaný sám uviedol,

ţe geometrické určenie a polohové určenie parciel sú záväznými údajmi katastra. S týmto

záverom Najvyšší súd súhlasí, avšak bolo následnou povinnosťou ţalovaného právne

objasniť, prečo uprednostnil časť geometrického určenia pred druhou časťou,

tzn. vzdialenosťou týchto bodov, ich reálnym vytýčením v teréne a ich výmerou; v tejto časti

je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné.

Vo svetle uvedených záverov potom tvrdenie krajského súdu, ţe správne orgány

nezistili presne a úplne skutočný stav veci pri posudzovaní hranice pozemkov ţalobcov

a susediacich pozemkov a zistený skutkový stav riadne nevyhodnotili, je podľa Najvyššieho

súdu oprávnené.

Pokiaľ ţalovaný vo svojom odvolaní poukazoval najmä na právny text uvedený v § 79

vyhl. č. , potom podľa Najvyššieho súdu opomenul aplikovať toto ustanovenie

v celosti, tzn. aj s prihliadnutím na jeho odsek 2, ktorý rieši kolíziu názorov o priebehu

hranice, ktorý v prejednávanej veci posunutím doterajších hraníc v teréne v prejednávanej

veci skutočne nastal.

18

Podľa vyhl. č. platí, že ak vlastník, držiteľ, nájomca alebo iná

oprávnená osoba vyslovia pri miestnom prešetrovaní pri novom mapovaní nesúhlas

s priebehom hranice vymedzenej právom k nehnuteľnosti, vyznačí sa táto hranica

v prešetrovacom náčrte ako sporná a vyhotoví sa o tom protokol. V katastrálnom operáte

je taká hranica označená za spornú až do právoplatného rozhodnutia súdu.

Najvyšší súd musí vysloviť právny názor, ţe v prejednávanej veci nie je moţné,

aby zmena hraníc v teréne v procese opravy katastrálneho operátu za situácie, kedy s touto

zmenou vlastník dotknutých pozemkov vysloví nesúhlas, by neviedla k sporu o priebehu

hranice.

Na základe uvedených argumentov sa Najvyšší súd stotoţňuje s názorom krajského

súdu, ţe postupom správnych orgánov bol zmenený priebeh hranice pozemkov bez právneho

dôvodu, čím došlo k sporu o priebeh hranice medzi vlastníkmi pozemku, ktoré nadobudli

na základe vydrţania, tzn. originálnym spôsobom. Uvedený spor nie je oprávnený riešiť

ţalovaný v svojom rozhodnutí, ale naopak je nutné pri riešení tohto sporu zohľadniť súdnu

judikatúru (napríklad sp. zn. alebo ).

II.) K odvolaniu zúčastnených osôb

V súvislosti s argumentáciou vyslovenou v odvolaní zúčastnených osôb 1/ a 2/

(Ing. M.M. a Ing. N.N.) Najvyšší súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej sa

v správnom súdnictve zásadne vykonáva prieskum skutkových záverov a zistení vykonaných

správnymi orgánmi, tzn. ţe nové dokazovanie sa nevykonáva. Nakoľko odvolanie

z 01.12.2010 sa zakladalo iba na skutkových tvrdeniach a opisoch, resp. na ponuke

predloţenia nových podnetov (video záznam, dokazujúci skutočnosti okolo spomínaných

plotov), musel sa Najvyšší súd zaoberať iba prieskumom napadnutého rozsudku krajského

súdu iba v medziach odvolania. Zúčastnené osoby tieto medze určili tým, ţe vytýkajú

krajskému súdu, ţe sa nevysporiadal dostatočne so zisteným skutkovým stavom, neuviedol na

základe akých preukázaných skutočností rozhodol, a neuviedol ani aké nové dôkazy je

potrebné aby ţalovaný vykonal.

19

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu Najvyššiemu súdu vyplynulo,

ţe krajský súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy skutkové zistenia zachytené

v administratívnom spise, tieto skutkové zistenia v medziach ţalobných námietok logicky

posúdil a vyvodil z nich právne závery (najmä, ţe „žalovaný sa v danom prípade nezaoberal

dôsledne všetkými zistenými skutočnosťami a námietkami, vzniknuté rozpory neodstránil

a z tohto dôvodu rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci“),

s ktorými sa Najvyšší súd stotoţnil.

Vo vzťahu k tvrdenej povinnosti krajského súdu uviesť, ktoré nové dôkazy má

ţalovaný vykonať, Najvyšší súd poukazuje na to, ţe nie je v právomoci súdnej moci (článok 2

ods. 2 v spojení s článkom 141 ods. 2 ), aby týmto spôsobom mohla konať vo vzťahu

k moci výkonnej. V správnom súdnictve je moţné iba vysloviť záväzný právny názor (§ 250j

ods. ) ako výkladovú smernicu pre riadnu aplikáciu procesných právnych predpisov

na postup správneho orgánu, resp. na zákonnú aplikáciu hmotno-právnych predpisov

na meritórne rozhodovania správneho orgánu.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalovaného, argumentácie ţalobcov ako aj zúčastnených osôb

Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s , podľa ktorého úspešným ţalobcom právo

na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo.

Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :

1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobcov listom z 21.12. 2011

v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. vyčíslil

a Najvyšší súd uznal :

1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.1.1. podanie vyjadrenia (11) ......... 1 úkon práv. pomoci 66,03 €

1.1.1.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 7,21 €

20

tzn. v celkovej sume : 73,24 €

Úkon právnej pomoci označený ako prevzatie a príprava zastúpenia mal byť uplatnený

v súvislosti s vyhlásením rozsudku v prvostupňovom konaní a preto ho Najvyšší súd

v odvolacom konaní neuznal.

Nakoľko úspešný ţalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1

zaplatiť mu priznanú náhradu trov.

Zúčastneným osobám 1/ Ing. M.M., 2/ Ing. N.N. a 3/ Ing. J. právo na náhradu trov

odvolacieho konania Najvyšší súd nepriznal, nakoľko u nich podmienky na vznik tohto práva

neboli splnené (najmä úspešnosť a ich vyčíslenie).

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava vzťahov vznikajúcich

pri správe katastra vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade

s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba

pojednávanie nariadiť.

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch vo veciach

poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.

Nakoľko uvedenú právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd

nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku,

ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

21

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 30. novembra 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová