Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)7a7/381377.ccbb31.pdf
PDF · 240.57 KB
No categories available
1Sžr/14/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/14/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci ţalobcov: 1/ RNDr. P., bytom R., 2/ S., bytom T., obaja
zast.: Mgr. Š., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Š., proti ţalovanému:
Katastrálny úrad v Prešove, so sídlom Konštantínova č. 6, Prešov, za účasti: 1/ Ing. M.M.,
bytom T., 2/ Ing. N.N., bytom T. a 3/ Ing. J., bytom N., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie ţalovaného
ako aj zúčastnených osôb 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.10.2010
č. k. 1S 54/09-83, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 15.10.2010 č. k. 1S 54/09-83 p o t v r d z u j e .
Zúčastneným osobám 1/ Ing. M.M., 2/ Ing. N.N. a 3/ Ing. J. právo na náhradu trov
odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho
právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 73,24 €.
O d ô v o d n e n i e :
2
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím zo dňa 01. júna 2009 č.: Oo 2/2009 ţalovaný ako odvolací správny
orgán postupom v zmysle § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v medziach § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej
na účely rozsudku len „zákon č. 162/1995 Z.z.“) zamietol odvolanie ţalobcov a rozhodnutie
Správy katastra Poprad č. O 14/2009 zo 04.03.2009 o vyhovení námietke účastníka konania
Ing. M.M. potvrdila.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného v procese obnovy
katastrálneho operátu, ktorý sa vzťahoval aj na nasledujúce nehnuteľnosti:
2
- parc. č. X. o výmere 1.782 m, ktorá vznikla v zmysle geometrického plánu
č. 240-Sch-90/94 a je vo výlučnom vlastníctve (na základe vydrţania) Ing. J.,
2
- parc. č. X. o výmere 1.797 m, ktorá vznikla v zmysle geometrického plánu
č. 240-Sch-90/94 a je v podielovom vlastníctve (na základe dedičského osvedčenia)
ţalobcov 1/ a 2/.,
2
- parc. č. X.X. o výmere 1.687 m, ktorá vznikla v zmysle geometrického plánu
č. 11946318-66/95 a je vo vlastníctve (na základe vydrţania) Ing. M.M. a jeho manţelky
Ing. N..
V tomto procese Správa katastra Poprad novým mapovaním prečíslovala uvedené
parcely a po vynesení súradníc zo záznamov podrobného merania zmien (č. X. a X.)
v teréne došla k záveru, ţe hranice parciel č. X., X. a X. v teréne nerešpektujú (konkrétne
zlomové body X. a X. a ich vzdialenosť v teréne 22,0 m nezodpovedajú identickým bodom 10
a 11 zachytených v záznamoch podrobného merania zmien, kde je vzdialenosť iba 20,0 m)
hranice podľa platného právneho stavu, tzn. určené v hore uvedených geometrických plánoch.
Z uvedeného dôvodu ţalovaný rešpektujúc platný právny stav opravil priebeh hraníc
dotknutých parciel nasledovne:
3
2
- pôvodná parc. č. X. o výmere 1.782 mbola prečíslovaná na parc. č. X. so zvýšením
22
výmery na 1.790 m, avšak po námietke bola výmera upravená na 1.699 m, tzn. zníţenie
2
o – 83 m,
2
- pôvodná parc. č. X. o výmere 1.797 mbola prečíslovaná na parc. č. X. so zvýšením
22
výmery na 1.846 m, avšak po námietke bola výmera upravená na 1.744 m, tzn. zníţenie
2
o – 53 m,
2
- pôvodná parc.č. X.X. o výmere 1.687 mbola prečíslovaná na parc. č. X. so zníţením
22
výmery na 1.470 m, avšak po námietke bola výmera upravená na 1.653 m, tzn. zníţenie
2
o – 34 m.
Ďalej ţalovaný vo svojom rozhodnutí s poukazom na ustanovenie § 67b ods. 7
zák. č. 162/1995 Z.z. zdôraznil, ţe samotný proces obnovy katastrálneho operátu
je katastrálne konanie, ktorého cieľom je vyhotovenie nového katastrálneho súboru
geodetických informácií a nového súboru popisných informácií katastrálneho operátu.
Podľa § 67b ods. 7 veta druhá zák. č. 162/1995 Z.z. Výsledok obnovy katastrálneho
operátu nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
Podľa § 67b ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. obnova katastrálneho operátu novým
mapovaním spočíva v zisťovaní priebehu hraníc územnosprávnych jednotiek, hraníc
katastrálnych území, hraníc pozemkov vymedzených právami k nehnuteľnostiam, hraníc
druhov pozemkov a pôdorysov stavieb (ďalej len "zisťovanie priebehu hraníc").
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu ţalobcovia podali na Krajský súd v Prešove ţalobu
zo dňa 28.07.2009.
Krajský súd ako súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2
písm. a) a c) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko krajský súd po aplikácii
nasledovných ustanovení § 22 ods. 1 a 4, § 67b ods. 1, 2, 3 a 7, § 67c ods. 2 a 5, § 63 ods. 1
4
a 3 zák. č. 162/1995 Z.z. a § 79 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon
o katastri nehnuteľností, a s prihliadnutím na obsah zápisnice o vykonaní miestneho
prešetrovania z 15.08.2007 k prešetrovaciemu náčrtu č. 1 v rámci 1. etapy konania o obnove
katastrálneho operátu novým mapovaním 8- člennou komisiou u vlastníka Ing. M.M. zistil, ţe
hranice pozemkov a označenie ich lomových bodov bolo určené tak, ţe vlastnícky celok
zapísaný na LV č. X. tvoria pozemky parc. č. X., X.X.. Pozemok parc. č. X. sa rozdeľuje na
1. pozemok parc. č. X. – zastavaný stavbou rodinného domu súp. č. X. a
2. pozemok parc. č. X. – dvor.
Vlastnícke hranice sú vymedzené spojnicou nasledujúcich lomových bodov:
1. č. 31 – kovová tyčka,
2. č. 32 – kovový stĺpik oplotenia,
3. body z náčrtu č. 7
4. č. 62 – kovový stĺpik oplotenia,
5. č. 61 – kovový stĺpik oplotenia a
6. č. 63 – kovový stĺpik oplotenia.
Túto zápisnicu z 15.08.2007 Ing. M.M. odmietol podpísať a 8-členná komisia do
záznamu uviedla, ţe vlastník hranice nespochybňuje, ale dá si ich „premerať“.
Na základe týchto skutočností krajský súd označil námietku ţalobcov, podľa ktorej
napadnuté rozhodnutie zasahuje do vlastníckych práv ţalobcov tým, ţe zniţuje výmeru
parcely č. X., ţe je najmä v zmysle § 67b ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. opodstatnená.
Z uvedeného ustanovenia nevyplýva právomoc správneho orgánu zmeniť hranice pozemkov
a tým aj ich výmery, ak sú rozpory v tvrdení vlastníkov o ich priebehu. V takomto prípade
sa za hodnoverné povaţujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte a takto zistený
priebeh hraníc je moţné zmeniť len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu
(viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 11/97
zo dňa 26.08.1997). Na základe uvedeného vyslovil krajský súd záver, ţe ţalovaný
a prvostupňový správny orgán vec nesprávne právne posúdili.
5
Takisto s odkazom na ustanovenia § 46, § 47 ods. 1 a 3, § 59 ods. 1 Správneho
poriadku krajský súd dospel k názoru, ţe ţalovaný ani prvostupňový správny orgán
nepostupovali v súlade s citovanými ustanoveniami. Podľa názoru krajského súdu
v katastrálnom konaní nebol presne a úplne zistený skutkový stav, a s týmto je spojené
pochybenie pri jeho vyhodnocovaní.
Najmä sporná otázka, či existujúce ploty a ţelezné rúrky sú vhodným podkladom
pre vytýčenie lomových bodov v teréne (a z toho vyplývajúca zmena šírky parciel z 22,00 m
na 20,00 m), spochybňovala hodnovernosť vytýčenia lomových bodov. Z uvedeného krajský
súd vyvodil záver, ţe priebeh hraníc medzi dotknutým parcelami bol zmenený bez právneho
dôvodu.
Navyše z obsahu záznamu podrobného merania zmien č. X. ako aj č. X. pre krajský
súd vyplynulo, ţe parc. č. X. a X. má šírku nie 20,00 m ale 22,00 m.
Na základe uvedeného krajský súd uloţil ţalovanému, aby v ďalšom konaní
sa opätovne zaoberal námietkami ţalobcov a Ing. M.M., úplne a presne zistiť skutkový stav
veci, dôsledne postupovať v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, zistené
skutočnosti vyhodnotiť a aţ na základe takéhoto vyhodnotenia vo veci v súlade so zákonom
rozhodnúť.
III.
Odvolanie žalovaného
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 01.12.2010 (č. l. 93) proti rozsudku
prvostupňového súdu ţalovaný poukázal na tú procesnú skutočnosť, ţe na krajskom súde
prebiehali dve identické konania, a to v tejto veci (1S 54/09) ako aj vo veci účastníkov
Ing. J. v. ţalovaný pod sp. zn. 1Sp/52/2009. Uvedené obe súdne konania sa týkajú tých istých
účastníkov správneho konania, ţaloby v oboch konaniach sú doslovne totoţné, v oboch
konaniach sa napadá to isté rozhodnutie katastrálneho úradu, obe konania prebiehajú na tom
istom súde a v rovnakom čase. Na základe uvedeného ţalovaný namietal, ţe v danom konaní
malo dôjsť k spojeniu uvedených vecí, a nakoľko sa tak nepostupovalo, v konaní
pred krajským súdom podľa ţalovaného došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
6
Ďalej ţalovaný nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe napadnuté rozhodnutie
ţalovaného zasahuje do vlastníckych práv ţalobcov tým, ţe zniţuje výmeru parcely č. X.
jej zúţením a ďalej ţe vsunutie hranice susedovej parcely č. X. do parcely č. X.
je opodstatnená. Navyše konanie o zmene hranice je v právomocí všeobecného súdu
a ţalovaný spolu so správou katastra to nerešpektovali. Naopak, podľa ţalovaný vyslovil svoj
záver, ţe tak správa katastra ako aj ţalovaný predmetnú vec riešili v konaní o námietkach
proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte v zmysle § 63 zák. č. 162/1995 Z.z. a § 87
a nasl. vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou
sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
Podľa § 87 ods. 1 vyhl. č. 79/1996 Z.z. správa katastra požiada obec o vyhlásenie
konania o námietkach proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte s tým, aby obec
vyhlásila toto konanie najmenej 15 dní pred jeho začiatkom.
Podľa § 87 ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z. správa katastra predloží prostredníctvom obce
obnovený katastrálny operát na verejné nahliadnutie najneskôr do 30 dní od jeho
vyhotovenia.
Podľa § 87 ods. 3 vyhl. č. 79/1996 Z.z. pri obnove katastrálneho operátu alebo jeho
časti vyhotovením jeho duplikátu sa konanie o námietkach proti chybám nevykonáva.
K skutkovým zisteniam ţalovaný v odvolaní zopakoval svoju argumentáciu,
ţe aţ po podaní námietky správny orgán zistil, ţe priebeh hraníc medzi parcelami
nezodpovedal priebehu hraníc podľa platného právneho stavu, tzn. stavu určeného
geometrickým plánom, a z toho ţalovanému vyplynul záver o zmene priebehu hraníc medzi
parcelami C KN č. X., X. a X. bez právneho dôvodu. Preto ich podľa ţalovaného navrátenie
zlomových bodov v teréne do právneho a evidovaného stavu nie je schopné vyvolať spor
o priebeh hraníc.
7
Súčasne s tým ţalovaný poukázal na to, ţe Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky v rámci konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
v mimo odvolacom konaní preskúmaval obdobné otázky a záverom sa úrad stotoţnil
so zisteniami a závermi správy katastra a ţalovaného. Pri tomto argumente najmä vychádzal
odkazujúc na ustanovenie § 79 ods. 1 vyhl. č. 79/1996 Z.z. z toho, ţe v danej veci obnova
katastrálneho operátu nebola v súlade s právnym stavom v tejto časti, a tento stav
sa jednoducho dal do súladu platným právnym stavom, resp. s citovaným geometrickým
plánom z roku 1994.
Podľa § 79 ods. 1 vyhl. č. 79/1996 Z.z. pri miestnom prešetrovaní pri novom mapovaní
hraníc pozemkov vymedzených právami k nehnuteľnostiam sa preveruje najmä súlad
ich priebehu s právnym stavom a trvalé označenie lomových bodov týchto hraníc.
Taktieţ ţalovaný vyslovil záver, ţe správne orgány nezasiahli do vlastníckych
vzťahov účastníkov konania a ani neriešili spor, naopak ţalobca nerešpektoval priebeh hraníc
uvedený v uvedenom geometrickom pláne z roku 1994. V súvislosti s týmto záverom
ţalovaný uviedol s odkazom na ustanovenie 70 ods. 2 zák. č. 162/1996 Z.z., ţe záväzným
údajom katastra je poloha lomových bodov a výmera hraníc i parciel je len údajom
odvodeným. Poloha lomových bodov bola podľa ţalovaného predmetným geometrickým
plánom jasne určená, chybne bola uvedená šírka parciel na 22 m, podľa ktorej si následne
pozemky ohradili účastníci konania. Potom tvrdenie krajského súdu, ţe správne orgány
nezistili presne a úplne skutočný stav veci pri posudzovaní hranice pozemkov ţalobcov
a susediacich pozemkov a zistený skutkový stav riadne nevyhodnotili, ţalovaný označil
za nesprávny.
Vo vzťahu k otázke polohy lomových bodov č. 10 a 11 ţalovaný uviedol,
ţe geometrické určenie a polohové určenie parciel sú záväznými údajmi katastra. Navyše
podľa ţalovaného, bolo moţné jednoduchým pomeraním dotknutých hraníc parciel
v predmetnom geometrickom pláne zistiť (viď mierka geometrického plánu 1:1000),
ţe opravené strany (hranice) dotknutých parciel majú výmeru o 2 mm menej v porovnaní
s protiľahlými stranami.
8
Taktieţ ţalovaný upozornil na nesúlad ţalobného návrhu s petitom ţaloby, čo je podľa
ţalovaného zákonným dôvodom na zamietnutie ţaloby. Súčasne zdôraznil, ţe nie ţalovaný
ale ţalobcovia nerešpektoval stav podľa geometrického plánu č. 240-Sch-90/94.
Záverom ţalovaný navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţaloba
sa zamieta bez priznania nároku na náhradu trov konania.
IIIa.
Odvolanie Ing. M. a Ing. N. O./stanoviská
A)
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 01.12.2010 (č. l. 98) proti rozsudku
prvostupňového súdu sa Ing. M.M. a Ing. N.N. ako osoby zúčastnené v súdnom prieskume
uviedli, ţe krajský súd sa nevysporiadal dostatočne so zisteným skutkovým stavom, neuviedol
na základe akých preukázaných skutočností rozhodol, a neuviedol ani aké nové dôkazy je
potrebné, aby ţalovaný vykonal.
Úvodom zrekapitulovali v 13-tich bodoch chronológiu tohto prípadu, a to od roku
1994 (bod 1.) aţ po dátum vydania rozsudku krajského súdu dňa 15.10.2010 (bod 13.).
Vzhľadom k uvedeným námietkam povaţujú celé rozhodnutie Krajského súdu Prešov
za nesprávne a navrhujú ho zrušiť s príkazom vo veci znovu konať a rozhodnúť tak,
ţe krajský súd potvrdzuje rozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov.
Súčasne ponúkli v prípade potreby Najvyššiemu súdu doručiť nové podnety
na preukázanie skutočnosti týkajúcich sa dotknutých plotov.
B)
Ing. J. ako zúčastnená osoba 3/ v svojom stanovisku zo 17.12.2010 (č. l. 103) označil
za nepravdu tvrdenie manţelov O., nakoľko v auguste 1994 aj za jeho účasti boli vyznačené
lomové body nových parciel X. a X., ktoré boli vyznačené identicky podľa pôvodného
dreveného oplotenia v šírke 22 m a v rozsahu podľa dovtedajšieho vyuţívania, za účelom
určenia šírky a dĺţky novo vytýčených parciel, vypočítania ich výmer a vypracovania
9
geometrického plánu č. 240-Sch-90/94. Podľa Ing. J. sa Ing. M. uvedeného vyznačovania
v teréne nezúčastnil.
Navyše Ing. J. uviedol, ţe v Zázname podrobného merania zmien č. X. ku GP č. 240-
Sch-90/94 je uvedený ako deň merania 01.08.1994, deň zhotovenia 27.09.1994 a pri dátume
dňa 30.09.2004 je uvedené, ţe nadobúdateľ /objednávateľ/ bol oboznámený s priebehom
a označením hraníc novo oddeľovaných pozemkov. Ďalej je uvedené, ţe nové hranice sú
označené plotom, kovovými rúrkami. Toto je podľa Ing. J. dôkaz o nepravdivosti tvrdenia
Ing. M.M., ţe GP č.240-Sch-90/94 nebol v roku 1994 vytýčený a ţe aţ v roku 1996 sa
vlastníci dozvedeli, kde sú hranice v teréne.
Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal podané odvolanie zamietnuť a napadnuté
rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.
C)
Z vyjadrenia ţalobcov 1/ a 2/ z 21.12.2010 k odvolaniu ţalovaného (č. l. 104) vyplýva,
ţe ţalobcovia s odvolacími dôvodmi ţalovaného nesúhlasia a pokladajú ich za zmätočné.
Najmä zdôraznili rozdiel medzi vyhotovením geometrického plánu (GP) a vytýčením hranice
pozemku s citovaním názoru odbornej literatúry (JUDr. Scudzina, právna povaha hraníc
pozemkov, ASPICV982). Pritom v kaţdom prípade musí byť podľa ţalobcov rešpektovaná
zameraná šírka hraníc nového pozemku na jeho oddelenie a v teréne zistený údaj musí byť
prenesený do katastrálnej mapy.
V prejednávanej veci boli podľa ţalobcov nové hranice boli v teréne určené
existujúcim plotom, kovovými rúrkami. Geodet pri vyhotovovaní GP nameral dňa 01.08.1994
lomové body nových parciel č. X. a X. v šírke 22 m. Následne ţalobcovia uviedli, ţe v rovine
právnej bol objekt pozemkového vlastníctva (oddelená parcela) vymedzený jej určením
v evidencii nehnuteľností, kde v mapovom operáte má svoju existenciu v katastrálnom území
2
s parcelným číslom, hranicami a výmerou (parc. č. X. o výmere 1.797 m). Navyše zdôraznili,
ţe za 14 rokov od nadobudnutia pozemkov vydrţaním v roku 1995 a od vyhotovenia GP nikto
nevzniesol námietku proti chybám v katastrálnom operáte (viď § 59 ods. 3 zák. č. 162/1995
Z.z.) a výsledky OKO len potvrdzovali správnosť údajov (nadväzovali na zistený priebeh
hranice) z vyhotoveného GP.
10
Rovnako ţalobcovia označili podanie námietky Ing. M.M., ţe je v rozpore z obecnou
vyhláškou č. j. 2123/2008 zo dňa 19.11.2008.
Podľa ţalobcov v poradí druhý GP nevychádzal z platných údajov v katastri
nehnuteľností. Tento stav bol odstránený aţ v roku 2008, keď OKO u Ing. O. zistila priebeh
2
hranice, ktorá nadväzovala na skorší GP, a vykázala menšiu výmeru parcely 1.470 moproti
2
v GP č. 11946318-66/95 vykázanej výmere 1.687 m. K tomuto záveru dospel podľa ţalobcov
aj súdny znalec, keď správny orgán na základe nehodnoverného ZPMZ opravil priebeh
hranice susedných pozemkov, avšak namiesto opravy jednej parcely zasiahol do ďalších
dvoch (- 3,65 m v neprospech parciel č. X. a č. X.).
Navyše ţalobcovia uviedli, ţe ak by bola úvaha ţalovaného opodstatnená, potom
všetky na základe GP č. 240-Sch-90/94 vytvorené pozemky by museli vykazovať chybu
v súradniciach, tzn. u všetkých 13 novovytvorených pozemkov by muselo ísť o systémovú
chybu. Prípadná chyba v súradniciach však nemôţe mať za následok zmenšenie šírky parcely,
k čomu naopak navádza tvrdenie Ing. M.M. v podanom odvolaní z 01.12.2010.
Na podporu svojho názoru, ţe z ustanovenia § 67c ods. 5 zák. č. 162/1995 Z.z.
nevyplýva právomoc správneho orgánu meniť hranice pozemkov, citovali ţalobcovia právne
názory z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sţo/158/2009).
Odvolávajúc sa na svoje námietky vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu Správy katastra
v Poprade vyslovili nesúhlas s námietkou ţalovaného, ţe proti zmene majetkových pomerov
ţalobcovia v správnom konaní nenamietali.
Podľa ţalobcov krajský súd rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade
s katastrálnym zákonom, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa navrhujú potvrdiť
a uplatňujú si náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 146,48 € s priloţeným vyčíslením.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
11
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku
len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné,
pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246 ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Za tejto situácie Najvyšší súd sa celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského
súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom.
Na druhej strane podstatou odvolania ako aj ţaloby, ktorou sa ţalovaný domáha preskúmania
rozsudku krajského súdu, je právna otázka, či geometrický plán a údaje v ňom obsiahnuté
si môţu odporovať, a pokiaľ nastane takáto situácia, či je moţné niektoré údaje označiť
za hodnoverné a niektoré naopak nie. Navyše takto vymedzenú otázku je potrebné vzhľadom
12
na argumentáciu prednesenú tak účastníkmi ako aj zúčastnenými osobami rozvinúť
aj v tom duchu, ktoré údaje v geometrickom pláne sú právne záväzné a či je moţné za hore
opísaného stavu od vlastníka parcely logicky očakávať, ţe bude preverovať jednotlivé údaje
v geometrickom pláne overenom pracovníkom správy katastra nehnuteľností (napríklad
premeriavaním jednotlivých vzdialeností lomových bodov parcely v geometrickom pláne).
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
I.) K odvolaniu žalovaného:
Najvyšší súd sa preto v súvislosti s takto formulovanou otázkou zameral na vymedzenie
zákonných pojmov vzťahujúcich sa na zachytenie hraníc pozemku.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu
susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej
držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.
Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 162/1995 Z.z. lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica
územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica
vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania
spôsobu využívania pozemkov.
A) Relevantnosť geometrického plánu
Z obsahu jednotlivých podaní je pre Najvyšší súd jednoznačné, ţe medzi vlastníkmi
pozemkov, tzn. ţalobcami a zúčastnenými osobami, navzájom existuje spor o priebeh hranice
susedných pozemkov, a preto zákonná domnienka uvedená v § 3 ods. 2 veta posledná
zák. č. 162/1995 Z.z. nemohla nastať. Najvyšší súd potom musí vychádzať z hranice pozemku
určenej lomovými bodmi, tzn. zo znázornenia hranice vymedzenej vlastníckym právom
k nehnuteľnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. parcelou sa rozumie geometrické určenie
a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo v geometrickom pláne
s vyznačením jej parcelného čísla.
13
Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrickým určením nehnuteľnosti alebo
katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo
katastrálneho územia ich hranicami.
Podľa § 95 vyhl. č. 79/1996 Z.z. je geometrický plán grafickým znázornením
nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav
nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel,
výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením
vecného bremena k časti pozemku.
Podľa § 103 vyhl. č. 79/1996 Z.z. na úradné overenie geometrického plánu vyhotoviteľ
predkladá
a) autorizačne overený geometrický plán (najmenej v štyroch vyhotoveniach),
b) dokumentáciu uvedenú v § 94,
c) podklady na aktualizáciu vo výmennom formáte vo všetkých katastrálnych územiach,
d) oznámenie o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch.
Výsledný operát sa v jednom vyhotovení ukladá do štátnej dokumentácie.
Pre Najvyšší súd v zmysle hore uvedených ustanovení vyplýva, ţe geometrický plán
nie je iba jednoduchým grafickým znázornením hraníc pozemkov a ich zmien, ale obsahuje
podľa § 97 citovanej vyhlášky ďalšie numerické údaje, a to popisové pole a výkaz výmer
parciel a dielov. Aj v tomto konaní predloţený geometrický plán č. 240-Sch-90/94 vykazuje
u pozemkov č. X. a X. šírku 22,00 m a nie ţalovaným uvádzaných 20,00 m pri dĺţkach 86,07
m, 85,58 m a 84,72 m.
Podľa § 67 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický podklad právnych
úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv
k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu,
sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú
14
dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše
sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť
právnickej osoby zriadenej štátom.
S podporou hore citovaného ustanovenia § 67 zák. č. 162/1995 Z.z. sa Najvyšší súd
stotoţňuje s argumentmi ţalobcov, ţe geometrický plán v prípade originálneho nadobudnutia
vlastníckeho práva vydrţaním, čo v prejednávanej veci reálne nastalo, je aj právne
relevantným dokumentom na preukázanie všetkých tvarových a rozmerových vlastností
pozemku (viď § 98 písm. c/ vyhl. č. 79/1996 Z.z.). Najmä právna relevancia tohto dokumentu
je zvýraznená poţiadavkou, ţe nejde o jednoduchý náčrt vykonaný vlastníkom pozemku, ale
o výsledok činnosti odbornej osoby, navyše autorizačne overený a následne úradne overený
správou katastra.
Údaje a tvar pozemkov dotknutých rozhodnutím sú výsledkom meračských prác
v teréne (bliţšie § 101 vyhl. 79/1996 Z.z.) vykonaných dňa 01.08.1994 a výpočtových
a zobrazovacích prác (bliţšie § 102 vyhl. 79/1996 Z.z), kde ich hranice boli v prejednávanej
veci vymedzené, resp. vytýčené plotom a kovovými rúrkami. Na základe uvedeného
pre Najvyšší súd zatiaľ vyplýva z citovaných ustanovení záver, ţe geometrický plán je právne
relevantným dokumentom (§ 67), ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6)
geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery)
vymedzené vlastníckym právom k nehnuteľnosti.
B) Rozpory v geometrickom pláne
Uvedený geometrický plán vypracovaný pod č. zákazky 240-Sch-90/94 na oddelenie
parciel bol v celosti overený dňa 23.11.1994 Ing. K., zamestnankyňou Správy katastra
Poprad, a ako taký sa stal hodnoverným technickým podkladom k zápisu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností (viď napríklad notárska zápisnica sp. zn. N 709/95 z 03.10.1995).
Vo vzťahu k uvedenému musí Najvyšší súd na tomto mieste vysloviť prinajmenej
hlboké znepokojenie nad argumentáciou ţalovaného, ţe bolo moţné jednoduchým
pomeraním dotknutých hraníc parciel v predmetnom geometrickom pláne zistiť (viď mierka
geometrického plánu 1:1000), ţe dotknuté strany (hranice) parciel majú výmeru o 2 mm
15
menej v porovnaní s protiľahlými stranami. Pokiaľ by Najvyšší súd túto argumentáciu
ţalovaného mal akceptovať, potom je namieste otázka, prečo sa táto skutočnosť
nepreverovala uţ v štádiu autorizácie (viď formulácia na GP zo 07.10.1994, ţe náleţitosťou
a presnosťou zodpovedá predpisom –Ing. P.), resp. v štádiu úradného overenia. Avšak
Najvyšší súd musí ihneď dodať, ţe takýto spôsob overovania vnútornej a vzájomnej
pravdivosti údajov zachytených na geometrickom pláne a navrhnutý ţalovaným sa
prinajmenej javí ako problematický, lebo na jednej strane ţalovaný tvrdí, ţe numerický údaj
22,00 m zaznamenaný pri šírke pozemku je na geometrického plánu nepresne uvedený, ale na
druhej strane v svojom odvolaní deklaruje absolútnu presnosť grafického vyhotovenia tohto
geometrického plánu bez ohľadu na prípustnosť beţnej chyby v meraní neškoleným
jednotlivcom pri vyuţití rôznych geometrických pomôcok na zistenie odchýlky 2 mm.
Na základe uvedeného preto musí Najvyšší súd uzavrieť svoje úvahy konštatovaním,
ţe po úradnom overení geometrického plánu správou katastra nie je moţné od vlastníka
nehnuteľnosti rozumne očakávať, ţe je schopný odstrániť moţné rozpory vo vnútornej
a vzájomnej pravdivosti údajov zachytených na geometrickom pláne, ak ich vôbec zistí.
C) Záväznosť geometrického plánu
Odhliadnuc od uvedenej argumentácie ţalovaného, práve údaj o šírke jednotlivých
pozemkov sa stal predmetom sporu ţalobcov a zúčastnených osôb. Najvyšší súd sa preto
zameral na zistenie toho, ktoré údaje katastra je nutné povaţovať za právne relevantné,
tzn. ţe sú hodnoverné a záväzné dovtedy, dokiaľ sa právnou cestou nepreukáţe ich opak.
Podľa § 70 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku,
geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera
poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej
forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto
zákona.
16
Je nepochybné z obsahu ustanovení § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 162/1995 Z.z., ţe pod pojmom
geometrické určenie nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti
a jej hraníc, ktoré sa vykoná napríklad prostredníctvom geometrického plánu.
Ak v zmysle citovaného § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. iba výmera parcely, ktorá nebola
určená v digitálnej forme prostredníctvom obnovy katastrálneho operátu, nie je záväzným
a hodnoverným údajom katastra (toto sa však vzťahuje iba na tú časť geometrického plánu
označenú ako výkaz výmer), potom ţalovaný mal právne objasniť v rámci svojho
odôvodnenia, prečo v prejednávanej veci nepripisuje popisným údajom o rozmeroch
nehnuteľnosti (§ 3 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z.), medzi ktoré patria aj číselné údaje o šírke
a dĺţke pozemkov, právnu relevanciu. Toto ţalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nevykonal, čím zapríčinil nepreskúmateľnosť svojich právnych názorov a záverov v dôsledku
nedostatku dôvodov (zrušovací dôvod v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p).
Na základe uvedeného musí Najvyšší súd konštatovať, ţe medzi záväzné a hodnoverné
údaje geometrického plánu (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.) patria v zmysle § 3 ods. 4 údaje
vymedzujúce tvar a rozmery nehnuteľnosti, tzn. aj šírka pozemku.
D) Vznik sporu o hranice
S ďalšou námietkou ţalovaného, ţe správne orgány nezasiahli do vlastníckych vzťahov
účastníkov konania a ani neriešili spor a ţe naopak ţalobcovia nerešpektovali priebeh hraníc
uvedený v uvedenom geometrickom pláne z roku 1994, musí Najvyšší súd v spojitosti s hore
prezentovanými závermi tieţ vysloviť nesúhlas. Pokiaľ ţalovaný pri tejto argumentácii
vychádzal z aplikácie ustanovenia 70 ods. 2 zák. č. 162/1996 Z.z., ţe záväzným údajom
katastra je poloha lomových bodov, a preto výmera hraníc aj parciel je len údajom
odvodeným, musí Najvyšší súd zobrať do úvahy, ţe v jednotlivých náčrtkoch bola poloha
lomových bodov parciel vymedzená aj ich numericky vyjadrenými vzdialenosťami,
okrem iného aj údajom 22,00 m.
Nakoľko poloha lomových bodov bola v zmysle argumentácie ţalobcov a podľa
údajov z geometrického plánu v teréne jasne určená plotom a kovovými rúrkami a na základe
17
takto akceptovaných správou katastra (viď úradné overenie GP) lomových bodov v teréne,
sa aj vyhotovil záznam podrobného merania zmien (aj zo zápisnice z 15.08.2007 vyplýva,
ţe členovia komisie vymedzili hranice prostredníctvom kovových stĺpikov), potom označenie
22-metrovej šírky parciel za chybné správou katastra je nutné vyhodnotiť ako prelomenie
dobrej viery vlastníkov v hodnovernosť údajov katastra (konkrétne vo vzdialenosť lomových
bodov 22,00 m).
Navyše takéto závery ţalovaného nemajú ani oporu v konaní členov komisie, ktorí
toto v teréne nezistili. S týmto záverom sa preto ako nelogická javí obrana ţalovaného,
ţe aţ po podaní námietky zúčastnenou osobou správny orgán zistil, ţe priebeh hraníc medzi
parcelami nezodpovedal priebehu hraníc podľa platného právneho stavu. Potom ale ţalovaný
mal objasniť, ţe ak správny orgán v teréne počas meraní nezistil ţiadnu nedostatky v priebehu
hraníc, na akom logickom základe sa ţalovaný domnieva, ţe túto pre konanie závaţnú
skutočnosť mali zistiť ţalobcovia, ktorí sú iba beţnými uţívateľmi, tzn. nie sú odborníkmi
na analýzu listín, ako je v tomto prípade geometrický plán.
Navyše vo vzťahu k otázke polohy lomových bodov č. 10 a 11 ţalovaný sám uviedol,
ţe geometrické určenie a polohové určenie parciel sú záväznými údajmi katastra. S týmto
záverom Najvyšší súd súhlasí, avšak bolo následnou povinnosťou ţalovaného právne
objasniť, prečo uprednostnil časť geometrického určenia pred druhou časťou,
tzn. vzdialenosťou týchto bodov, ich reálnym vytýčením v teréne a ich výmerou; v tejto časti
je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné.
Vo svetle uvedených záverov potom tvrdenie krajského súdu, ţe správne orgány
nezistili presne a úplne skutočný stav veci pri posudzovaní hranice pozemkov ţalobcov
a susediacich pozemkov a zistený skutkový stav riadne nevyhodnotili, je podľa Najvyššieho
súdu oprávnené.
Pokiaľ ţalovaný vo svojom odvolaní poukazoval najmä na právny text uvedený v § 79
vyhl. č. 79/1996 Z.z., potom podľa Najvyššieho súdu opomenul aplikovať toto ustanovenie
v celosti, tzn. aj s prihliadnutím na jeho odsek 2, ktorý rieši kolíziu názorov o priebehu
hranice, ktorý v prejednávanej veci posunutím doterajších hraníc v teréne v prejednávanej
veci skutočne nastal.
18
Podľa § 79 ods. 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z. platí, že ak vlastník, držiteľ, nájomca alebo iná
oprávnená osoba vyslovia pri miestnom prešetrovaní pri novom mapovaní nesúhlas
s priebehom hranice vymedzenej právom k nehnuteľnosti, vyznačí sa táto hranica
v prešetrovacom náčrte ako sporná a vyhotoví sa o tom protokol. V katastrálnom operáte
je taká hranica označená za spornú až do právoplatného rozhodnutia súdu.
Najvyšší súd musí vysloviť právny názor, ţe v prejednávanej veci nie je moţné,
aby zmena hraníc v teréne v procese opravy katastrálneho operátu za situácie, kedy s touto
zmenou vlastník dotknutých pozemkov vysloví nesúhlas, by neviedla k sporu o priebehu
hranice.
Na základe uvedených argumentov sa Najvyšší súd stotoţňuje s názorom krajského
súdu, ţe postupom správnych orgánov bol zmenený priebeh hranice pozemkov bez právneho
dôvodu, čím došlo k sporu o priebeh hranice medzi vlastníkmi pozemku, ktoré nadobudli
na základe vydrţania, tzn. originálnym spôsobom. Uvedený spor nie je oprávnený riešiť
ţalovaný v svojom rozhodnutí, ale naopak je nutné pri riešení tohto sporu zohľadniť súdnu
judikatúru (napríklad sp. zn. 1Cdo 11/97 alebo 8Sţo/158/2009).
II.) K odvolaniu zúčastnených osôb
V súvislosti s argumentáciou vyslovenou v odvolaní zúčastnených osôb 1/ a 2/
(Ing. M.M. a Ing. N.N.) Najvyšší súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej sa
v správnom súdnictve zásadne vykonáva prieskum skutkových záverov a zistení vykonaných
správnymi orgánmi, tzn. ţe nové dokazovanie sa nevykonáva. Nakoľko odvolanie
z 01.12.2010 sa zakladalo iba na skutkových tvrdeniach a opisoch, resp. na ponuke
predloţenia nových podnetov (video záznam, dokazujúci skutočnosti okolo spomínaných
plotov), musel sa Najvyšší súd zaoberať iba prieskumom napadnutého rozsudku krajského
súdu iba v medziach odvolania. Zúčastnené osoby tieto medze určili tým, ţe vytýkajú
krajskému súdu, ţe sa nevysporiadal dostatočne so zisteným skutkovým stavom, neuviedol na
základe akých preukázaných skutočností rozhodol, a neuviedol ani aké nové dôkazy je
potrebné aby ţalovaný vykonal.
19
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu Najvyššiemu súdu vyplynulo,
ţe krajský súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy skutkové zistenia zachytené
v administratívnom spise, tieto skutkové zistenia v medziach ţalobných námietok logicky
posúdil a vyvodil z nich právne závery (najmä, ţe „žalovaný sa v danom prípade nezaoberal
dôsledne všetkými zistenými skutočnosťami a námietkami, vzniknuté rozpory neodstránil
a z tohto dôvodu rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci“),
s ktorými sa Najvyšší súd stotoţnil.
Vo vzťahu k tvrdenej povinnosti krajského súdu uviesť, ktoré nové dôkazy má
ţalovaný vykonať, Najvyšší súd poukazuje na to, ţe nie je v právomoci súdnej moci (článok 2
ods. 2 v spojení s článkom 141 ods. 2 ústavy), aby týmto spôsobom mohla konať vo vzťahu
k moci výkonnej. V správnom súdnictve je moţné iba vysloviť záväzný právny názor (§ 250j
ods. O.s.p.) ako výkladovú smernicu pre riadnu aplikáciu procesných právnych predpisov
na postup správneho orgánu, resp. na zákonnú aplikáciu hmotno-právnych predpisov
na meritórne rozhodovania správneho orgánu.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok ţalovaného, argumentácie ţalobcov ako aj zúčastnených osôb
Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešným ţalobcom právo
na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo.
Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca ţalobcov listom z 21.12. 2011
v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil
a Najvyšší súd uznal :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde
1.1.1. podanie vyjadrenia (11) ......... 1 úkon práv. pomoci 66,03 €
1.1.1.1.prislúchajúca náhrada reţ. paušálu 7,21 €
20
tzn. v celkovej sume : 73,24 €
Úkon právnej pomoci označený ako prevzatie a príprava zastúpenia mal byť uplatnený
v súvislosti s vyhlásením rozsudku v prvostupňovom konaní a preto ho Najvyšší súd
v odvolacom konaní neuznal.
Nakoľko úspešný ţalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1
O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov.
Zúčastneným osobám 1/ Ing. M.M., 2/ Ing. N.N. a 3/ Ing. J. právo na náhradu trov
odvolacieho konania Najvyšší súd nepriznal, nakoľko u nich podmienky na vznik tohto práva
neboli splnené (najmä úspešnosť a ich vyčíslenie).
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov vznikajúcich
pri správe katastra vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade
s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach
poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd.
Nakoľko uvedenú právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd
nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku,
ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
21
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 30. novembra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová