Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/16/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Š. M., bývajúceho v K.

a 2/ Ľ. L., bývajúcej v K., obaja zastúpení JUDr. J. Z., advokátkou, so sídlom v K., proti

ţalovanému Mestu Košice, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k

bytu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , v konaní

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Košice I z 24. apríla 2009 sp. zn. a rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 10. novembra 2009 sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. novembra 2009 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Košice I z 24. apríla 2009 č. k. -115 z r u š u j e

a vec vracia Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 24. apríla 2009 č.k. 147/2007-115 uloţil

ţalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatností rozsudku uzatvoriť so ţalobcami,

s kaţdým v podiele jednej polovice, zmluvu o prevode vlastníctva k päťizbovému bytu

s príslušenstvom nachádzajúceho sa na 1. poschodí budovy súp. č. X. postavenej na parc.

č. X., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach

budovy a spoluvlastníckeho podielu na priľahlých pozemkoch vo výroku rozsudku

špecifikovaných za cenu nepresahujúcu cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1 zákona

č. O trovách konania rozhodol tak, ţe o nich bude rozhodnuté samostatným

uznesením. Vychádzal zo zistení, ţe bývalý Obvodný národný výbor Košice I, bytový odbor

vydal Rozhodnutie o pridelení náhradného bytu č.j. BYT/574/1990, z 8. februára 1999, na

základe ktorého bol ţalobcovi 1/ pridelený predmetný byt, ţe tento byt prešiel na základe

do majetku ţalovaného, ţe stavba, v ktorej sa byt nachádza pozostáva

z jednej bytovej jednotky na prvom poschodí a z nebytových priestorov na prízemí a ţe

2

ţalobcovia viackrát ţalovaného poţiadali o odkúpenie predmetného bytu do vlastníctva

(ţiadosti z 3.11.1993, 14.11.1994, 15.11.1996, 4.2.2000 a 15.10.2003), k čomu ţalovaný

nepristúpil. V súvislosti s riešením otázky, či budova vlastnícky patriaca ţalovanému, v ktorej

sa sporný byt nachádza, (ne)má charakter bytového domu a teda, či právny vzťah účastníkov

a nároky z neho vyplývajúce treba posúdiť podľa uviedol, ţe pojem

bytové domy a rodinné domy bol zavedený aţ novelou stavebného ,

ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. augusta 2000. Dovtedy stavebný zákon pojem bytová

budova, bytové domy nepoznal. Pojem bytový dom bol definovaný v § 2 ods. 2 zákona č.

, pričom v ňom sa neustanovuje, či sa jedná o dom s jedným bytom, s dvomi

bytmi alebo viacerými bytmi. V ustanovení § 1 ods. 1 cit. zákona účinného do 31. decembra

2003 sa iba uvádza, ţe tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva

bytov a nebytových priestorov v obytnom dome. Výkladom potom dospel k záveru, ţe pod

pojmom bytový dom treba rozumieť dom, v ktorom je minimálne jeden byt. Keďţe budova

súp. č. X. postavená na parc. č. X. na M. spĺňa takúto podmienku, mal za to, ţe ţalovaný bol

povinný pri ţiadostiach ţalobcov o predaj bytu postupovať podľa ustanovení zákona č.

Ak tak ţalovaný neurobil a zmluvu o prevode vlastníctva bytu so ţalobcami

neuzavrel, konal v rozpore s ustanovením účinného do

31. decembra 2003. Ţalobe ţalobcov preto v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 10. novembra 2009 sp. zn.

na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol,

ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a správne vo veci rozhodol.

Za správne, výstiţné a presvedčivé povaţoval aj dôvody jeho rozsudku, s ktorými sa stotoţnil

a na ktoré v celom rozsahu odkázal.

Proti vyššie uvedeným rozsudkom okresného a krajského súdu podal generálny

prokurátor na podnet ţalovaného mimoriadne dovolanie. Navrhol oba rozsudky uvedených

súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie, lebo týmito rozsudkami

bol porušený zákon. Uviedol, ţe pre posúdenie dôvodnosti ţalobcami uplatneného nároku

bolo rozhodujúce vyriešiť otázku, či budova, ktorej vlastníkom je ţalovaný a v ktorej sa

nachádza sporný byt, je bytovým domom, resp. obytným domom v zmysle § 1 ods. 1, § 2

ods. 2 v platnom znení. Vytýkal súdom niţšieho stupňa, ţe sa vôbec

nezaoberali tým, či byt v budove súp. č. X., je skutočne bytom tak, ako je definovaný v § 2

ods. 1 pre účely tohto zákona. Súdy nemali k dispozícii stavebné

3

rozhodnutie, resp. kolaudačné rozhodnutie, ktoré jediné môţe jednoznačne určiť účel uţívania

stavby. Tieto doklady nemala k dispozícii ani znalkyňa Ing. M. K., podľa záverov ktorej ide

o nebytovú budovu - kultúrnu pamiatku, ktorá nie je bytovou budovou a byt, ktorý obývajú

ţalobcovia, má charakter bytu v nebytovej budove - kultúrnej pamiatke. Súdy nesprávne

vychádzali z toho, ţe v čase do 31. decembra 2003 sa definícia pojmu obytný (bytový) dom

nachádzala len v ustanovení Opomenuli, ţe právna úprava

stavieb na bývanie existovala v ustanoveniach a nasl. vyhlášky č. , pričom

v § 40 ods. 1 citovanej vyhlášky boli stavby na bývanie definované ako bytové domy, pri

ktorých prevaţuje funkcia bývania a rodinné domy. Tomuto ustanoveniu korešponduje aj

nové ustanovenie v platnom znení po 1. auguste 2000, podľa

ktorého bytovým domom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých

bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Ak oba súdy niţších stupňov

vo svojich rozhodnutiach vychádzajú zo skutočnosti, ţe v tomto prípade ide o bytový dom

(obytný dom) a ţe ţalobcovia 1/ a 2/ majú právny nárok na uzavretie zmluvy o prevode

vlastníctva predmetného bytu v zmysle , ide o rozhodnutie nesprávne,

zaloţené na chybných skutkových záveroch a na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďţe

v danom prípade to vyţaduje ochrana práva a zákonom chráneného záujmu účastníka

konania, pričom túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami neţ

mimoriadnym dovolaním, sú v zmysle v spojení s

dané dôvody na jeho podanie.

Ţalobcovia vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedli,

ţe v tomto spore doposiaľ nikto nespochybňoval, ţe byt v spornom dome uţívaný ţalobcami

viac ako 20 rokov je skutočne bytom. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe aj súd si môţe sám

vyriešiť otázku, či určitá miestnosť je miestnosťou obytnou, a to v prípade, pokiaľ o tejto

otázke uţ nerozhodol stavebný úrad. Dôvody uvádzané generálnym prokurátorom povaţovali

preto za nenáleţité. Navrhli ním podané mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Ţalovaný navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníkov konania (

a 2 ), a ţe je prípustné ( a contrario), bez nariadenia dovolacieho

4

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

rozsudky a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, zaloţil svoje rozhodnutie na právnom

názore, podľa ktorého pod pojmom bytový dom v zmysle v znení

do 31. decembra 2003, treba rozumieť dom, v ktorom je minimálne jeden byt a keďţe budova

súp. č. X. postavená na parc. č. X. na M. spĺňa takúto podmienku, treba právny vzťah

účastníkov a nároky z tohto vzťahu vyplývajúce posúdiť podľa tohto zákona.

Pre posúdenie dôvodnosti ţalobcami uplatneného nároku bolo preto rozhodujúce

vyriešiť otázku, či budova, ktorej vlastníkom je ţalovaný a v ktorej sa nachádza sporný byt, je

bytovým domom, resp. obytným domom v zmysle § 1 ods. 1, § 2 ods. 2 zákona

č. , ako to správne v mimoriadnom dovolaní uvádza generálny prokurátor.

Keďţe ţalobcovia poţiadali prvýkrát o prevod vlastníctva k predmetnému bytu

3. novembra 1993, nároky z tohto vzťahu vyplývajúce, treba posúdiť podľa pôvodného znenia

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra

2001, sp. zn. uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 5, ročník 2003, z. 1), v ktorom znení sa jeho ustanovenia ďalej citujú.

Podľa (rovnaký text obsahuje aj znenie účinné

do 30.6.2004) tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov

a nebytových priestorov v obytnom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových

domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy

a práva k pozemku.

Uvedené ustanovenie na prvom mieste pozitívne vymedzuje, spôsob a podmienky

nadobudnutia ktorých bytov a nebytových priestorov zákon upravuje. Výslovne uvádza, ţe

musí ísť o byty a nebytové priestory v bytovom dome. Tým, ţe ďalej do svojej pôsobnosti

zaraďuje aj úpravu práv a povinností vlastníkov bytových domov, v podstate bliţšie

špecifikuje, byty v akom dome má na mysli. Bezpochyby sú nimi len byty v dome, ktorý buď

uţ vykazuje znaky bytového domu, alebo je spôsobilý na to, aby bol v súlade so zákonom

pretransformovaný na bytový dom a mohol vykazovať znaky pre tento dom stanovené

zákonom. Z tohto ustanovenia moţno teda vyvodiť, ţe zákon v pôvodnom znení sa

5

nevzťahoval (a ani teraz sa nevzťahuje) na všetky byty, bez ohľadu na to, v akej stavbe sa

nachádzajú a aké je ich určenie.

Podľa (rovnaký text obsahuje aj znenie účinné

do 30.6.2004) bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie dom,

v ktorom byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone

vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu

a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov

a nebytových priestorov.

Za bytový dom v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia treba povaţovať dom,

ktorý vykazuje tam uvedené znaky. Bytový dom podľa citovaného ustanovenia charakterizuje

existencia bytov (t.j. aspoň dvoch), ktoré sú (môţu byť) za podmienok tam ustanovených

vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov (t.j. aspoň dvoch) a jeho

spoločné časti domu a spoločné zariadenia sú (môţu byť) súčasne v podielovom

spoluvlastníctve vlastníkov (t.j. aspoň dvoch) bytov a nebytových priestorov (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. ).

Generálny prokurátor správne uvádza, ţe súdy v základnom konaní nesprávne

vychádzali z toho, ţe v čase do 31. decembra 2003 sa definícia pojmu obytný (bytový) dom

nachádzala len v ustanovení V čase vzniku právneho

vzťahu účastníkov právna úprava stavieb na bývanie sa nachádzala v ustanovení § 40 ods. 1

vyhlášky č. o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu, platnej

do 31. marca 1996, podľa ktorého stavby na bývanie sú bytové domy, pri ktorých prevaţuje

funkcia bývania, a rodinné domy. V tomto čase bol pojem obytného domu vymedzený aj

v ustanovení § la písm. a/ vyhlášky č o cenách stavieb, pozemkov, trvalých

porastov, úhradách za zriadenie práva osobného uţívania pozemkov a náhradách za dočasné

uţívanie pozemkov, podľa ktorého obytný dom je dom, v ktorom zo súčtu podlahovej plochy

všetkých miestností v dome pripadajú aspoň dve tretiny na byty, včítane bytov a častí bytov,

ktoré sú uţívané na iné účely ako na bývanie, ako i vedľajšie miestnosti a príslušenstvo

patriace k bytom. Pri zisťovaní tohto pomeru podlahových plôch sa neprihliada na priestory

prístupné všetkým obyvateľom domu a iným osobám, na iné spoločné vedľajšie miestnosti

a vedľajšie priestory (napr. schodište a chodby, spoločné práčovne a sušiarne, pôjdové

a pivničné priestory), na miestnosti pre poľnohospodársku výrobu, ani na vedľajšie stavby

6

postavené na pozemku (napr. garáţe, poľnohospodárske objekty, malé prevádzky, drevárne,

kôlne).

Napokon, pri výklade pojmu bytový dom nemoţno neprihliadnuť na to, ţe zákonom

č. , ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2007, bol zmenený a doplnený zákon

č. , okrem iného, aj v ustanovení tak, ţe jeho dovtedajšie znenie bolo

nahradené novým znením, podľa ktorého „bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie

budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri

byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone

vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu

a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov

a nebytových priestorov.“ Predmetnou novelou sa iba spresnila definícia pojmu bytový dom

[porovnaj všeobecnú a osobitnú časť (čl. I, body l a 2) dôvodovej správy k návrhu zákona];

novela vymedzenie obsahu pojmu bytového domu nijak nemenila.

So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe znaky bytového domu

uvedené v v pôvodnom znení nevykazuje dom, v ktorom

sa nachádza jediný byt (rovnaký záver platí aj pre znenie účinné do 30.6.2004). Na prevod

vlastníctva bytu nachádzajúceho sa v takomto „nebytovom“ dome sa

nevzťahuje a ani v pôvodnom znení nevzťahoval. Ak teda v posudzovanej veci odvolací súd

zaujal opačný názor, ţe pod pojmom bytový dom v zmysle v znení

do 31. decembra 2003, treba rozumieť dom, v ktorom je minimálne jeden byt a ţe právny

vzťah účastníkov a nároky z tohto vzťahu vyplývajúce treba posúdiť podľa tohto zákona,

mylne na vec aplikoval príslušné ustanovenia citovaného zákona.

Generálny prokurátor preto opodstatnene namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu a tieţ okresného súdu, ktoré trpí rovnakou vadou zrušil a vec vrátil

Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie ( v spojení s

) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ).

7

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová