Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)0a7/435069.3ce087.pdf
PDF · 183.61 KB
No categories available
4Obo/98/2011
Najvyšší súd 4 Obo 97/2011
Slovenskej republiky 4 Obo 98/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Viery
Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej veci
ţalobcu E., a. s., B., zastúpeného JUDr. P. V., advokátom so sídlom v B., vedľajší účastník:
S., a. s., B., proti ţalovanému K., a. s., B., zastúpenému JUDr. A. B., advokátom so sídlom
v B. o zaplatenie 15 317 571,-- Eur, 3 100 500,10 USD, 2 325 594,67 Sk s príslušenstvom,
na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 58Cb 55/1999-978
v znení dopĺňacieho rozsudku 58 Cb 55/1999-1048 zo dňa 4. júla 2011, takto
rozhodol:
Návrhu ţalovaného na prerušenie konania sa n e v y h o v u j e .
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 58 Cb 55/1999-978 zo dňa 17. februára
2010 v znení dopĺňacieho rozsudku č. k. 58 Cb 55/1999-1048 zo dňa 4. júla 2011 o základe
prejednávanej veci p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa konanie v časti, v ktorej sa ţalobca domáhal zaplatenia istiny
prevyšujúcej 14 638 276,09 Eur s príslušenstvom a istiny prevyšujúcej 1 746 434,55 USD
s príslušenstvom, zastavil. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 14 638 276,09
Eur, 1 746 434,55 USD a 77 195,60 Eur spolu s úrokmi z omeškania do 31. 03. 2001
vo výške 1 441 123,-- Eur, 373 483,-- USD a 24 666,20 Eur. Ţalovanému tieţ uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,07% ročne zo sumy
15 209 890,61 Eur od 01. 04. 2001, zo sumy 15 165 157,-- Eur od 10. 05. 2001
do 31. 05. 2001, zo sumy 15 120 386,-- Eur od 01. 06. 2001 do 27. 06. 2001, zo sumy
15 075 761,36 Eur od 28. 06. 2001 do 04. 09. 2001, zo sumy 147 986 322,88 Eur
od 05. 09. 2001 do 02. 10. 2001, zo sumy 14 941 544,88 Eur od 03. 10. 2001 do 04. 11. 2001,
zo sumy 14 896 751,88 Eur od 05. 11. 2001 do 26. 11. 2001, zo sumy 14 852 251,88 Eur
od 27. 11. 2001 do 31. 01. 2002 a zo sumy 14 767 588,88 Eur od. 01. 02. 2002 aţ
do zaplatenia.
Ţalovanému uloţil ďalej povinnosť zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania vo výške
10,68% ročne zo sumy 1 909 141,55 USD od 01. 04. 2001 do 31. 01. 2002, zo sumy
1 904 637,55 USD od 01. 02. 2002 do 28. 02. 2002, zo sumy 1 859 586,55 USD
od 01. 03. 2002 do 04. 04. 2002, zo sumy 1 814 642,55 USD od 05. 04. 2002 do 23. 04. 2002,
zo sumy 1 769 940,55 USD od 24. 04. 2002 do 27. 06. 2002 a zo sumy 1 746 434,55 USD
od 28. 06. 2002 aţ do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 24% ročne zo sumy
77 195,60 Eur od 01. 04. 2001 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súčasne priznal ţalobcovi náhradu trov konania, ktorých výška bude vyčíslená v osobitnom
uznesení, na účet advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 58Cb 55/1999-978 zo dňa 04. 07. 2011 súd prvého stupňa
doplnil v zmysle § 166 O. s. p. predmetný rozsudok tak, ţe konanie v časti, v ktorej sa
ţalobca domáhal zaplatenia istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur s príslušenstvom, zastavil.
V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca pôvodne označený ako S., štátny podnik, B., si voči
ţalovanému uplatnil právo na zaplatenie sumy 15 317 571,61 Eur, 3 100 500,10 USD
a 2 325 594,67 Sk s príslušenstvom, ako peňaţný dlh ţalovaného z titulu zadrţaných úhrad
tranzitných poplatkov plynu, penalizačných poplatkov a vyfakturovaných kurzových
rozdielov za omeškané platby. Vo vyjadrení zo dňa 09. 04. 2001 ţalobca uviedol, ţe dňa
02. 02. 2000 ţalovaný zaplatil sumu 422 625,83 USD, uplatnenú pohľadávku preto v tejto
časti berie späť. V podaní zo dňa 16. 05. 2001 ţalobca uviedol, ţe medzi účastníkmi konania
došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok, v dôsledku čoho sa vymáhaná suma zníţila
o 1 925 107,60 Sk, t. j. 44 733, 53 Eur. V tejto časti preto vzal ţalobca ţalobu späť a navrhol
konanie zastaviť. V priebehu konania vzniesol ţalovaný voči ţalobcovi vzájomný návrh
na zaplatenie sumy 1 400 000 000,-- Sk z titulu neuhradených zmeniek, pričom tento nárok
navrhol posudzovať do výšky ţalobcom uplatnených pohľadávok ako kompenzačnú námietku
a vo zvyšku vo výške 133 316 500,79 Sk istiny ako vzájomný návrh. Súd prvého stupňa
uznesením zo dňa 03. 02. 2003 vylúčil vzájomný návrh ţalovaného na zaplatenie istiny
s príslušenstvom, prevyšujúcej uplatnenú pohľadávku, na samostatné konanie, ktoré je vedené
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cb 65/03.
Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 58 Cb 55/99-549 zo dňa 19. 12. 2005 ţalobu
zamietol s odôvodnením, ţe zmenky, označené vo vzájomnom návrhu, moţno povaţovať
za platné a zmenkový záväzok ţalobcu voči ţalovanému je preukázaný. Pohľadávka ţalobcu
voči ţalovanému zanikla započítaním v zmysle oznámenia ţalovaného zo dňa 29. 06. 2001.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, vydaným pod sp. zn. 3 Obo 68/2007
zo dňa 28. 01. 2009, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na skutočnosť, ţe podľa ţalovaného
ţalobcom uplatnená pohľadávka zanikla započítaním s pohľadávkou ţalovaného, ktorú
predstavovali štyri vlastné zmenky, vystavené právnym predchodcom ţalobcu na rad
spoločnosti S. G., a. s., V. Ţalobca v konaní vzniesol mnoţstvo námietok, týkajúcich sa
neplatnosti zmeniek z hľadiska ich obsahových náleţitostí, ako aj realizácie úkonov, vedúcich
k uplatneniu zmenkového záväzku a navrhol vykonať dokazovanie, týkajúce sa splnenia
predpokladov pre postup podľa § 580 Občianskeho a § 358 Obchodného zákonníka. Súd
prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prevzal argumentáciu ţalovaného,
týkajúcu sa platnosti zmeniek. Keďţe napadnuté rozhodnutie nemalo oporu v riadne zistenom
skutkovom stave, odvolací súd ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ţalobca v priebehu odvolacieho konania navrhol zmenu účastníka na jeho strane
s poukazom na skutočnosť, ţe pohľadávky z prepravy plynu, teda aj pohľadávka, ktorá je
predmetom sporu, prešli na jeho dcérsku spoločnosť S. – preprava, a. s. so sídlom v B. po
zmene obchodného mena E., a. s., o čom predloţil notársku zápisnicu č. N 282/2006. Keďţe
boli splnené podmienky pre postup podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky návrhu na zmenu účastníka konania na strane ţalobcu vyhovel.
Podaním zo dňa 30. 05. 2007 spoločnosť S., a. s., B., oznámila odvolaciemu súdu, ţe
má právny záujem na výsledku sporu, v dôsledku čoho vstupuje do konania ako vedľajší
účastník na strane ţalobcu.
V ďalšom konaní ţalobca vzhľadom na čiastočné zápočty vzájomných pohľadávok
a späťvzatia ţaloby menil výšku uplatnenej pohľadávky a na pojednávaní, konanom dňa
20. 05. 2009 po preverení skutočností, tvrdených ţalovaným o nedostatkoch späťvzatí zo dňa
27. 09. 2001, 07. 11. 2001 a 14. 10. 2002 dospel k záveru, ţe matematickou chybou
pri výpočte výšky pohľadávky v späťvzatí zo dňa 27. 09. 2001, v ktorom nesprávne
od pôvodne ţalovanej sumy odpočítal sumu 218 751,27 Eur namiesto 89 438,48 Eur mal
v úprave petitu poţadovať zaplatenie sumy 14 986 322,80 Eur. Uvedená suma mala
za následok, ţe výsledné sumy späťvzatia zo dňa 07. 11. 2001 mali znieť na sumu
14 941 544,88 Eur a späťvzatia zo dňa 14. 10. 2002 na sumu 14 767 588,88 Eur.
Preto navrhol, aby bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi
14 767 588,88 Eur, 1 746 434,55 USD a 2 325 594,67 Sk, čo pri pouţití konverzného kurzu
30 1260,-- Sk/1Euro predstavuje sumu 77 195,60 Eur, spolu s úrokmi z omeškania
do 31. 03. 2001 vo výške 1 441 123,-- Eur, 373 483,-- USD a 24 666,20 Eur. Ďalej je
ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,07% ročne zo sumy
15 209 890,61 Eur od 01. 04. 2001 do 09. 05. 2001, zo sumy 15 165 157,-- Eur
od 10. 05. 2001 do 31. 05. 2001,zo sumy 15 120 386,-- Eur od 01. 06. 2001 do 27. 06. 2001,
zo sumy 15 075 761,36 Eur od 28. 06. 2001 do 04. 09. 2001, zo sumy 14 986 322,88 Eur
od 05. 09. 2001 do 02. 10. 2001, zo sumy 14 941 544,88 Eur od 03. 10. 2001 do 04. 11. 2001,
zo sumy 14 896 751,88 Eur od 05. 11. 2001 do 26. 11. 2001, zo sumy 14 852 251,88 Eur
od 27. 11. 2001 do 31. 01. 2002 a zo sumy 14 767 588,88 Eur od 01. 02. 2002 aţ
do zaplatenia. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi úroky z omeškania vo výške 10,68%
ročne zo sumy 1 909 141,55 USD od 01. 04. 2001 do 31. 01. 2002, zo sumy 1 904 637,55
USD od 01. 02. 2002 do 28. 02. 2002, zo sumy 1 859 586,55 USD od 01. 03. 2002
do 04. 04. 2002, zo sumy 1 814 642,55 USD od 05. 04. 2002 do 23. 04. 2002, zo sumy
1 769 940,55 USD od 24. 04. 2002 do 27. 06. 2002 a zo sumy 1 746 434,55 USD
od 28. 06. 2002 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 24% ročne zo sumy
77 195,60 Eur od 01. 04. 2001 do zaplatenia.
Súd prvého stupňa ďalej v rozsudku poukázal na podanie ţalovaného zo dňa
23. 06. 2009, v ktorom namieta neopodstatnenosť výšky ţalobcom uplatnenej pohľadávky
vzhľadom na čiastkové späťvzatia ţaloby, v dôsledku ktorých je časť pohľadávky premlčaná,
ako aj podanie ţalobcu zo dňa 29. 09. 2009, v ktorom ţalobca špecifikoval výšku uplatnenej
pohľadávky vzhľadom na jej čiastočné späťvzatie a námietky ţalovaného. Keďţe ţalovaný
súhlasil so späťvzatím ţaloby v ţalobcom navrhovanej časti súd v súlade s ustanovením § 96
ods. 1 O. s. p. pripustil späťvzatie ţaloby v zmysle podania zo dňa 15. 12. 1999 a konanie
v časti, prevyšujúcej istinu 14 638 276,09 Eur, istinu 1 746 434,55 USD a 77 195,60 Eur
zastavil. V ďalšom súd pokračoval v konaní o uplatnenej pohľadávke vo výške, ako bola
špecifikovaná.
Konštatoval, ţe ţalobca poţaduje v konaní zaplatenie súm 14 638 276,09 Eur,
1 746 434,55 USD a 77 195,60 Eur s príslušenstvom z titulu úhrady tranzitných poplatkov
za prepravu plynu. Zmluvy upravovali práva a povinnosti sporových strán v súvislosti
s vykonávaním prepravy plynu na obdobie do 31. 12. 1997, v zmysle Dohody o vysporiadaní
záväzkov zo dňa 30. 11. 1998 však strany pokračovali v plnení záväzkov z nej vyplývajúcich
aj po tomto termíne. Ţalovaný zabezpečoval fakturáciu za prepravu zemného plynu voči
zahraničným odberateľom s následným prevedením finančných prostriedkov na účet ţalobcu
za dohodnutých podmienok. V priebehu konania ţalovaný nenamietal právny dôvod
účtovania predmetných pohľadávok, poukazoval však na ich zánik v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka vzhľadom na jeho započítací prejav
zo dňa 29. 06. 2001, obsahom ktorého boli zmenky vystavené dňa 28. 10. 1998 vystaviteľom
S., štátny podnik B., v celkovej sume 1 400 000 000,-- Sk. V uvedenom podaní ţalovaný
uviedol, ţe k započítaniu jeho pohľadávky z uvedených zmeniek s pohľadávkou ţalobcu
došlo ku dňu ich stretu, t.j. dňom 31. 03. 2000.
V odôvodnení rozsudku ďalej súd prvého stupňa poukázal na vykonanie dôkazov,
rozhodných pre posúdenie platnosti započítacieho prejavu ţalovaného, v intenciách
zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal aj na vykonanie
dôkazov výsluchom svedkov, právne rozbory, vypracované v predmetnej veci, ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 17/2009, ktoré riešilo
obdobnú problematiku. Nestotoţnil sa s námietkou ţalobcu, podľa ktorej predmetné zmenky
nepodpísal štatutárny orgán ţalobcu Ing. J. D., keďţe podpis menovaného na zmenkách bol
úradne overený.
Pokiaľ ide o platnosť zmeniek, ktoré mali byť obsahom započítacieho prejavu
ţalovaného voči uplatnenej pohľadávke ţalobcu, súd konštatoval, ţe sa jedná o vlastné
zmenky v zmysle § 75 zákona č. 191/1950Zb. (zmenkový a šekový zákon). V priebehu
zisťovania skutkového stavu súd vypočul viacerých svedkov na zistenie okolností a dôvodov
vystavenia zmeniek bývalým štatutárnym orgánom ţalobcu. Svedeckými výpoveďami nebolo
preukázané, ţe ţalobca vystavil blankozmenky a udelil vyplňovacie oprávnenie prvému
majiteľovi zmenky. Prehlásenie R. Z., ktorý bol štatutárnym orgánom S. G., a. s., priloţené
k notárskej zápisnici z 12. 11. 2001 o tom, ţe mu bolo udelené vyplňovacie oprávnenie, ktoré
ako prvému majiteľovi zmenky mu udelil vystaviteľ, vyznieva nevierohodne.
Z predloţených originálov zmeniek súd zistil, ţe vlastná zmenka, vystavená ţalobcom
dňa 28. 10. 1998 na rad S. O., a. s., znejúca na sumu 500 000 000,-- Sk v časti splatná, má
vľavo uvedený dátum 31. 02. 2000, vlastná zmenka BS 3/98 vystavená ţalobcom dňa
28. 10. 1998 v B. na rad S. G., a. s., znejúca na sumu 200 000 000,-- Sk v časti splatná, má
vľavo uvedený dátum 30. 10. 2000, vlastná zmenka BS 2/98 vystavená ţalobcom dňa
28. 10. 1998 na rad S. G., a. s., znejúca na sumu 200 000 000,-- Sk v časti splatná, má vľavo
uvedený dátum 30. 04. 2000. V časti splatná dňa je vľavo uvedený dátum a vpravo oproti je
uvedené „zaplatíme na základe predloţenia zmenky efektívne„ a nad týmto údajom je
uvedená mena a čiastka číslom a pod ním čiastka slovom. Medzi účastníkmi nebolo sporné,
ţe dátumy 31. 03. 2000, 31. 10. 2000 a 30. 04. 2000 a zmenková suma vyjadrená číslom
i slovom sú údaje, ktoré boli dopísané dodatočne.
Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa údajom „na základe predloţenia zmenky“
je bez akýchkoľvek pochybností vyjadrený údaj splatnosti, určený vystaviteľom zmenky, teda
predmetná zmenka je zmenkou na videnie. O vôli vystaviteľa vystaviť zmenku na videnie,
svedčí doplnenie údaja splatnosti – na základe predloţenia - o slovo efektívne.
Zmenky predloţené ţalovaným v konaní sú nepochybne vistazmenkami. Tieto
zmenky obsahujú aj ďalší údaj splatnosti. Súd preto dospel k záveru, ţe dikcia údaju
splatnosti, uvedená vystaviteľom, nepochybne je údajom, ţe zmenky majú byť splatné
na videnie, a teda predloţené zmenečné listiny obsahujú dva údaje splatnosti.
Pri posúdení, či listina je platnou zmenkou v zmysle čl. I § 75 a § 76 zmenkového
zákona je potrebné vychádzať z toho, čo je na listine skutočne uvedené. Je spoločnou
povahou všetkých listinných cenných papierov, a teda aj zmeniek, ţe forma akou sú vydané,
určuje aj ich obsah. Forma zmenky pri vydaní bola určená ako vistazmenka a doplnenie
zmenky o ďalší údaj splatnosti, t. j. označenie určitého dňa splatnosti znamená, ţe ide o dva
navzájom sa vylučujúce údaje o splatnosti zmenky a takáto zmenka je preto neplatná.
Tento záver platí proti kaţdému ďalšiemu vystaviteľovi zmenky. Dátum posledného
indosamentu na zmenke, označenej ako BS 2/98 (na sumu 500 000 000,-- Sk), je datovaný
dňom 20. 01. 2001, t. j. po splatnosti zmenky (30. 12. 2000), dátum posledného indosamentu
na zmenke označenej ako BS 3/98 (na sumu 200 000 000,-- Sk) je datovaný dňom
20. 01. 2001, t. j. po splatnosti zmenky (30. 10. 2000), dátum posledného indosamentu
na zmenke, označenej ako BS 4/98 (na sumu 200 000 000,-- Sk) je datovaný dňom
20. 01. 2001, t. j. po splatnosti zmenky 30. 04. 2000, dátum jediného indosamentu na zmenke
bez označenia (na sumu 500 000 000-- Sk) je overovacia doloţka podpisu datovaná dňom
02. 10. 2000, t. j. po splatnosti zmenky (31. 03. 2000).
Z dokazovania vyplýva, ţe na všetky zmenky, predloţené v konaní, bol dátum ich
platnosti vyplnený neskôr, teda aţ po vystavení samotnej zmenky a jej odovzdaní prvému
majiteľovi. Pri absencii dohody o vyplňovacom práve bol údaj „zaplatíme na základe
predloţenia zmenky efektívne“ jediným údajom, z ktorého vyplýva zročnosť zmenky, je preto
zrejmé, ţe sa jednalo o zmenku na videnie. Neskorším vyplnením dátumu splatnosti zmenky
sa zmenky stali z titulu rozporného údaja zmenky, zmenkami neplatnými.
V danom prípade ţalovaný započítal formálne neplatné zmenky, ktoré ani
prostredníctvom ďalších, právne bezvadných vyhlásení, zachytených na zmenke“ nie sú
spôsobilé zaloţiť práva a povinnosti zo zmenky. Právny úkon, ktorý je v rozpore s kogentným
právom, nie je spôsobilý zaloţiť subjektívne práva a povinnosti. Súd preto dospel k záveru, ţe
predloţené zmenky majú také formálne vady, v dôsledku ktorých sú absolútne neplatné.
Predpokladom pre zánik záväzku započítaním zmenkového plnenia je vyriešenie
predbeţnej otázky, ktorou je platnosť alebo neplatnosť zmeniek a ich záväznosť vo vzťahu
k ţalobcovi. Keďţe ţalovaný ako právny titul na započítanie pouţil neplatné zmenky,
nemoţno povaţovať jeho započítací prejav zo dňa 29. 06. 2001 za platný.
Na pojednávaní, konanom 27. 01. 2010, účastníci nenavrhli vykonanie ďalších
dôkazov a zotrvali na svojich písomných a ústnych podaniach.
Zaloţenie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania preukázal ţalobca predloţením
prepravných zmlúv, zmlúv o zabezpečení a výkone prepravnej zmluvy o tranzite zemného
plynu cez územie SR s firmami W., V., I. a G. Zmluvy boli uzavreté na obdobie
do 31. 12. 1997. To, ţe zmluvné strany bez ďalšieho konkludentne pokračovali v plneniach aj
po tomto termíne a mienia tak urobiť aj v budúcnosti, potvrdili v Dohode o vysporiadaní
záväzkov zo dňa 30. 11. 1998.
Nesplnením povinností sa ţalovaný dostal do omeškania s plnením peňaţného dlhu.
Počiatok omeškania je daný nesplnením jeho povinnosti okamţite, t. j. ihneď po tom, ako mu
boli platby zahraničných klientov pripísané na účet, tieto poukázať na účet ţalobcu.
Dôsledkom omeškania je zákonná povinnosť ţalovaného zaplatiť úroky z omeškania (§ 369
Obch. zák.). Ţalobca úroky vyčíslil kurzovým prepočtom na slovenské koruny v závislosti
na výške zadrţanej platby a poţadoval ich zaplatenie v slovenských korunách. Počet dní
omeškania je počítaný v závislosti na dĺţke omeškania zadrţanej platby s tým, ţe
do 30. 11. 1999 (vrátane) sú vypočítané úroky v celku a od 01. 12. 1999 je uplatňované
príslušné percento úroku aţ do zaplatenia. Vzhľadom na to, ţe v období od podania ţaloby
došlo k novým skutočnostiam, ovplyvňujúcim výšku pohľadávky ţalobcu, ţalobca viacerými
písomnými podaniami ţalobu upresňoval a predkladal podania obsahujúce výpočet úrokov
z omeškania v závislosti na zánik časti dlhu, ku ktorému priebeţne dochádzalo na základe
zmlúv a zápočtov. Ţalovaný výšku istiny v konaní nespochybňoval. Po viacnásobných
čiastočných späťvzatiach ţalobca upresnil petit ţaloby tak, ako ho špecifikuje na č. l. 841
spisu. Súd vyhovel návrhu ţalobcu na zastavenie konania v ţalobcom navrhovanej výške aj
na základe súhlasu ţalovaného s čiastočným späťvzatím ţaloby. V súlade s § 96 ods. 1
O. s. p. preto súd konanie v navrhovanej časti zastavil
Trovy konania súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal ţalobcovi s tým, ţe ich výška
bude vyčíslená v osobitnom uznesení.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 58Cb 55/1999-1048 zo dňa 04. 07. 2011 súd doplnil
predmetný rozsudok o výrok: Súd konanie v časti, v ktorej sa ţalobca domáha zaplatenia
istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur s príslušenstvom, zastavuje.
Proti obidvom rozsudkom podal ţalovaný odvolanie.
V odvolaní proti rozsudku č. k. 58Cb 55/1999-978 zo dňa 17. 02. 2010 ţalovaný
uviedol, ţe konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2
písm. d/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. d/
O. s. p.).
Pokiaľ ide o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ţalovaný namieta, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, vzhľadom
na to, ţe napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia
a nezrozumiteľnosť. Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania na základe zrušujúceho
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 68/2007 vec právne posúdil
inak, pričom sa v dôvodoch rozhodnutia vôbec nevysporiadal s novými skutkovými závermi
vo vzťahu k tým, ku ktorým dospel v pôvodnom konaní a vôbec neodôvodnil, aké konkrétne
skutočnosti a dôkazy ho viedli k zásadnej zmene v jeho právnych záveroch. Dôkazy, ktoré
boli vykonané v ďalšom konaní, ţiadnym spôsobom nemenili skutkový stav veci takým
spôsobom, aby bolo moţné prijať rozdielne skutkové závery oproti záverom, ktoré prijal súd
v prvšom konaní. Navyše ţalovaný doloţil na podporu svojich tvrdení viaceré právne
rozbory, odborné stanoviská najerudovanejších odborníkov na zmenkové právo v Čechách aj
na Slovensku, ktoré súd ignoroval. Súd prvého stupňa postupoval v rozpore so základnými
zásadami hodnotenia dôkazov uvedenými v § 132 O. s. p., pretoţe v odôvodnení rozsudku
vôbec nevyhodnotil vykonané dôkazy, a to ani jednotlivo ani v ich vzájomne súvislosti
a vôbec neprihliadal na dôkazy, zaloţené do spisu ţalovaným. Odôvodnenie rozsudku nemá
náleţitosti podľa § 157 ods. 2 O. s. p., pretoţe je nepreskúmateľný, riadne neodôvodnený,
a preto ním bolo ţalovanému znemoţnené konať pred súdom.
Právny názor súdu, podľa ktorého údajom ... na základe predloţenia zmenky ... je
bez akýchkoľvek pochybností vyjadrený údaj splatnosti, určený vystaviteľom, povaţuje
za nesprávny, pretoţe zmenečná splatnosť musí byť vyjadrená nejakým časovým údajom
a výraz „ na základe predloţenia“ nie je, a nikdy nebol ţiadnym časovým údajom, keďţe sa
netýka splatnosti ale splatenia zmeniek a je preto len pripomenutím zákonnej povinnosti
podľa § 38 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., ţe zmenky treba predloţiť k plateniu. Ţalovaný má
za to, ţe predmetné zmenky obsahujú len jeden údaj splatnosti, a to údaj fixný, uvedený
v časti „splatná dňa“. Tento právny názor podporujú všetci najrenomovanejší odborníci
na zmenkové právo. Ţalovaný v odvolaní ďalej poukazuje na stanoviská odborníkov,
zaoberajúcich sa predmetnou problematikou. Je preto zrejmé, ţe právny názor súdu prvého
stupňa o tom, ţe zmenky sú neplatné pre zmätočnosť údaja splatnosti, je nesprávna a nemá
relevantný právny, a teda zákonný podklad.
Pokiaľ ide o nesprávne skutkové zistenia, ţalovaný poukazuje na konštatovanie súdu
prvého stupňa, podľa ktorého svedeckými výpoveďami nebolo preukázané, ţe ţalovaný
vystavil blankozmenky a udelil vyplňovacie oprávnenie prvému majiteľovi zmenky.
Skutočnosť, ţe ţalobca vystavil zmenky, však netreba osobitne dokazovať, pretoţe to vyplýva
priamo z vystavených zmeniek. Svedkovia boli v konaní vypočutí ohľadom indosácie
zmeniek, a preto týmito svedeckými výpoveďami objektívne ani nebolo moţné preukázať
vystavenie blankozmeniek a vyplňovacie oprávnenie. Vyplňovacie oprávnenie vyplýva
z písomného prehlásenia R. Z. zo dňa 16. 01. 2001, ktorý však v konaní nebol vypočutý.
Napriek tomu však vyhodnotil jeho prehlásenie ako nevieryhodné, čím bol vyhodnotený
dôkaz, ktorý nebol vôbec vykonaný.
Súd prvého stupňa si v napadnutom rozhodnutí osvojil skutkové zistenia, ktoré vôbec
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Ide najmä o skutkový záver súdu o tom, ţe pri
vystavení zmeniek nebola dohoda o vyplňovacom práve. Na preukázanie týchto skutkových
záverov je potrebné v konaní vypočuť minimálne obe strany zmenkového vzťahu, napr. Ing. I.
M., bývalého finančného riaditeľa ţalobcu, ako aj R. Z., Ing. V. M., P. K., ktorí boli
štatutárnymi zástupcami spoločnosti S. G., a. s. a konali za túto spoločnosť v čase vystavenia
predmetných zmeniek. Ak aj súd tieto dôkazy nevykonal, mal aspoň do spisu pripojiť spis
finančnej polície, ktorá sa zaoberala kauzou tzv. D. zmeniek, resp. aspoň trestný spis
z vyšetrovania okolností vraţdy Ing. D., ktorý je vedený Krajským úradom vyšetrovania
Policajného zboru v Bratislave pod. sp. zn. ČVS: KUV-3/99-Iis. Jedine na základe vykonania
týchto dôkazov by súd prvého stupňa mohol prijať tie skutkové závery, ktoré v konaní prijal
a ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie. Pokiaľ súd poukazuje na vykonanie dôkazu spisovým
materiálom konania, vedeného ţalobcom G. V. proti ţalovanému S., a. s., sp. zn.
7 Cb 47/2003, tento spis v konaní predloţený nebol. Boli preto porušené aj základné princípy
občianskeho súdneho konania.
Výrok napadnutého rozsudku povaţuje za nesprávny aj z dôvodu, ţe súd mechanicky
opísal ţalobcov petit, ktorý tento často menil a prispôsoboval a tým sa dopúšťal nepresností
a faktických chýb. Konkrétne v treťom odseku enunciátu je nesprávna časť vety „zo sumy
15 120 386,-- Eur od 01. 06. 2001 do 27. 06. 2001“. Úrok za predchádzajúce obdobie bol
priznaný zo sumy 15 165 157,-- Eur, pričom k 01. 06. 2001 došlo k zápočtu sumy 44 624,69
Eur. Za obdobie od 01. 06. 2001 do 27. 06. 2001 mal byť teda úrok z omeškania priznaný
správne zo sumy 15 120 532,31 Eur a nie zo sumy 15 120 386,-- Eur. V treťom odseku
enunciátu je nesprávna časť vety „zo sumy 15 120 386,-- Eur od 01. 06. 2001
do 27. 06. 2001“ aj z iného dôvodu. Zápočet sumy 44 771,025 Eur sa uskutočnil dňa
28. 06. 2001 a nie dňa 27. 06. 2001, a teda správne mali byť úroky z omeškania priznané
ku dňu 28. 06. 2001. V treťom odseku enunciátu je nesprávna časť vety „zo sumy
14 896 751,88 Eur od 05. 11. 2001 do 26. 11. 2001“, pretoţe zápočet 44 500,-- Eur sa
uskutočnil 27. 11. 2001 a nie 26. 11. 2001. V treťom odseku enunciátu je nesprávna časť vety
„zo sumy 14 852 251,88 Eur od 27. 11. 2001 do 31. 01. 2002“, pretoţe 01. 12. 2001 došlo
k zápočtu sumy 44 684,-- Eur a teda úroky zo sumy 14 852 251,88 Eur mali byť priznané len
za obdobie do 01. 12. 2001 a za obdobie od 01. 12. 2001 do 01. 02. 2002 mali byť priznané
len úroky zo sumy 14 807 567,88 Eur a nie zo sumy 14 852 251,88 Eur.
Je zrejmé, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nezákonný,
nepreskúmateľný, a teda zmätočný s nesprávne a neúplne zisteným skutkovým stavom.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, ţalobu zamietol
a ţalovanému priznal náhradu trov konania, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia rozsudku ţiada, aby súd vo výroku
rozsudku vyslovil, ţe vo veci je prípustné dovolanie, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol, ţe zo ţiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu prvého stupňa po zrušení jeho
prvšieho rozhodnutia odvolacím súdom pridrţiavať sa dovtedy zisteného skutkového stavu.
Po vrátení veci na ďalšie konanie došlo k vykonaniu viacerých dôkazov (výsluchy svedkov:
Ing. K., Ing. R., dôkazy listinné: štyri kúpne zmluvy na predmetné zmeny, ktoré boli uzavreté
medzi spoločnosťou P. a S. O., a. s., ako predávajúcimi a ţalovaným ako kupujúcim, Zmluva
o prevode zmeniek medzi S. G., a. s. a S. G., a. s., prehlásenie Ing. M. Š., prehlásenie Ing. Z.,
list Ing. Š. ţalobcovi, a teda je zrejmé, ţe došlo k zmene skutkového stavu oproti stavu
v prvšom konaní, v ktorom boli vykonané iba dva dôkazy, a to dôkaz predloţením listín –
zmeniek a výsluchom Ing. I. J.. Došlo preto k zmene právneho stavu, týkajúceho sa právneho
posúdenia platnosti zmeniek.
Ţalovaný tieţ uvádza, ţe súd sa nevysporiadal so stanoviskami, ktoré ţalovaný
predloţil na podporu svojich tvrdení (stanoviská JUDr. R. C., doc. JUDr. J. K. PhD., JUDr. Z.
K., stanoviská P. P.), pričom namietal porušenie § 132 O. s. p. Uvedené stanoviská však
nemoţno povaţovať za dôkazy v zmysle § 125 O. s. p., pretoţe sú individuálnymi právnymi
názormi. Stanoviská boli vypracované na objednávku JUDr. D. D., ktorý zastupoval vlastníka
iných zmeniek v spore ţalovaného voči spoločnosti B. E. L., teda sporovej strany, ktorá mala
eminentný záujem na výsledku sporu, ktorý by potvrdil platnosť zmeniek.
Podľa ţalovaného odvolaním napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Uvedené
tvrdenie nie je podľa názoru ţalobcu absolútne právne relevantné. Aj ţalovaný snáď uzná, ţe
v konaní išlo skôr o posúdenie platnosti zmeniek a nie o nejaké rozsiahle zisťovanie
skutkového stavu. Súd v odôvodnení rozsudku predsa jasne uviedol, z akých skutočností pri
rozhodovaní vychádzal a správne povaţoval nárok ţalobcu na zaplatenie tranzitných
poplatkov za oprávnený, keďţe tento nárok nerozporoval ani ţalovaný. Na druhej strane súd
posudzoval protinároky ţalovaného. Súd správne vyhodnotil predmetné zmenky ako neplatné
z titulu dvoch údajov splatnosti uvedených na zmenkách a následne musel započítací prejav
ţalovaného zo dňa 29. 06. 2001 označiť za neplatný. Všetky tieto skutočnosti sú
v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne uvedené. Právne relevantná nie je ani námietka,
podľa ktorej je rozhodnutie neurčité a nezrozumiteľné, pretoţe súd údajne nepouţil v konaní
vlastné závery, ale pouţil v konaní závery, prijaté iným súdom v konaní 7Cb/47/2003.
V tomto konaní boli posudzované zmenky s rovnakou zmenkovou doloţkou, obsahujúce
jednak údaj splatnosti a jednak údaj „zaplatíme na základe predloţenia efektívne“.
V namietanej časti odôvodnenia išlo preto o posúdenie platnosti zmeniek s totoţnou
zmenkovou doloţkou.
Ţalobca povaţuje stanoviská právnych expertov, ktoré boli ţalovaným v konaní
predloţené, za účelové a tendenčné. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 34 zákona
zmenkového a šekového, z ktorého je zrejmé, ţe sám zákon povaţuje údaj „pri predloţení“
(a teda aj údaj na základe predloţenia) ako údaj určitého časového určenia. Súd preto
zmenkové prehlásenie, zaplatíme na základe predloţenia, vyloţil správne ako doloţku
označujúcu vistasplatnosť zmenky, a preto nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Ţalovaný namietal, ţe súd vyhodnotil Prehlásenie R. Z., štatutárneho zástupcu
spoločnosti S. G., a. s., vyplývajúce z prílohy č. 3 notárskej zápisnice č. 3 z12. 11 .2001 ako
nevierohodné. Mal by si však uvedomiť, ţe nevierohodnosť vyhlásení R. Z. vyplýva priamo
z jeho rozporuplných vyhlásení, ktoré konkretizuje. Súd ani nebol povinný zisťovať
existenciu dohody o vyplňovacom práve, resp. fakt, či ide o blankozmenku, keďţe súd
správne vyhodnotil predmetné zmenky ako vistazmenky.
Pokiaľ ţalovaný namieta, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,
poukazuje na skutočnosť, ţe ţalovaný na poslednom pojednávaní súdu uviedol, ţe čo sa týka
ním navrhnutých dôkazov, ponechal ich vykonanie na úvahu súdu a výslovne nepoţadoval
vykonanie ním navrhnutých dôkazov. Nemôţe sa preto dovolávať odvolacieho dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. Nedôvodné sú aj námietky, týkajúce sa napadnutých častí
enunciátu predmetného rozhodnutia, a to aj s ohľadom na skutočnosť, ţe neboli vznesené
v konaní pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ ide o návrh ţalovaného na pripustenie dovolania
v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku, poukazuje na skutočnosť, ţe vo veci sa nejedná
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, keďţe v obdobnej veci uţ právoplatne
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 2 Obo 17/2009.
Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a ţalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O. s. p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného, pokiaľ ide o vec samu, nie je dôvodné.
Ţalobou zo dňa 15. 12. 1999 sa ţalobca domáhal zaplatenia pohľadávok vo výške
14 317 571,61 Eur, 3 100 500,10 USD a 2 325 594,67 Sk spolu s úrokmi z omeškania
do 30. 11. 1999 vo výške 48 412 853,37 Sk a od 01. 12. 1999 s úrokmi z omeškania
v slovenských korunách zo sumy 15 317 571,61 Eur, 3 100 500,10 USD a 2 325 594,67 Sk
vo výške 24% aţ do zaplatenia z titulu úhrady tranzitných poplatkov za prepravu plynu
na základe zmlúv, uzavretých so spoločnosťami W. A.. C./K., V. A.. L., I. Z. a G. L.. Zmluvy
upravovali práva a povinnosti účastníkov konania v súvislosti s prepravou plynu za obdobie
do 31. 12. 1997. V zmysle Dohody o vysporiadaní záväzkov a pohľadávok zo dňa
30. 11. 1998 sporové strany pokračovali v plnení záväzkov vyplývajúcich z uzavretých zmlúv
v dohodnutých termínoch a dohodnutou formou. Ţalovaný na základe dohôd o zabezpečení
a výkone prepravnej zmluvy o tranzite zemného plynu cez územie Slovenskej republiky
zabezpečoval fakturáciu za prepravu zemného plynu voči zahraničným odberateľom
s následným prevedením finančných prostriedkov na účet ţalobcu za podmienok, ktoré boli
zmluvne dohodnuté.
V priebehu konania ţalovaný nenamietal právny dôvod účtovania predmetných
pohľadávok, poukazoval však na ich zánik v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka a § 358
Obchodného zákonníka vzhľadom na jeho započítací prejav zo dňa 29. júna 2001, obsahom
ktorého boli zmenky, vystavené vystaviteľom S., š. p., B., t. j. právnym predchodcom ţalobcu
v celkovej sume 1 400 000 000,-- Sk. Podľa ţalovaného k započítaniu jeho pohľadávky
z uvedených zmeniek došlo ku dňu ich stretu, t. j. dňom 31. 03. 2000.
Podaním zo dňa 24. 09. 2001 uplatnil ţalovaný v zmysle § 98 O. s. p. voči ţalobcovi
vzájomný návrh, ktorým poţadoval, aby súd ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal na zaplatenie
sumy 133 316 509,79 Sk so 14% úrokom z omeškania od 15. 07. 2001 do zaplatenia.
Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 03. 2003, vylúčil súd prvého stupňa
vzájomný návrh ţalovaného na samostatné konanie.
Voči uplatnenej pohľadávke ţalobcu si ţalovaný započítal svoju pohľadávku, ktorá
podľa neho vyplýva zo štyroch vlastných zmeniek, indosovaných na ţalovaného, vystavených
dňa 28. 10. 2000 vystaviteľom S., š. p., B.. Išlo o zmenku bez označenia, vystavenú
na rad S. O., a. s., D., splatnú 31. 03. 2000 s ďalším údajom „zaplatíme na základe
predloţenia zmenky efektívne“ na sumu 500 000 000,-- Sk, zmenky BS 2/98, BS 3/98 a BS
4/98 vystavené na rad S. G., a. s., D., na sumy 500 000 000,-- Sk, 200 000 000,-- Sk
a 200 000 000,-- Sk splatné 30. 10. 2000 a 30. 04. 2000 s uvedením „zaplatíme na základe
predloţenia zmenky efektívne“. Ţalobca v konaní namietal neúčinnosť započítacieho prejavu
ţalovaného s poukazom na neplatnosť uvedených zmeniek, vyplývajúcu z nedostatku ich
formálnych náleţitostí. Účinnosť započítacieho prejavu ţalovaného ako základu
opodstatnenosti ţalobcom uplatnenej pohľadávky je preto potrebné posúdiť v nadväznosti
na existenciu platnej zmenkovej pohľadávky ţalovaného.
Zmenky, predloţené ţalovaným v predmetnom konaní, sú vlastnými zmenkami.
Náleţitosti vlastnej zmenky upravuje ustanovenie § 75 zákona č. 191/1950 Zb. (zmenkový
a šekový zákon). Podľa tohto ustanovenia vlastná zmenka obsahuje označenie, ţe ide
o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná, bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňaţnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde
sa má platiť, meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia
zmenky, podpis vystaviteľa.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval neplatnosť zmeniek
s poukazom na skutočnosť, ţe sa jedná o zmenky, splatné na videnie, obsahujúce dva údaje
splatnosti.
Z obsahu zmeniek vyplýva, ţe pod označením vlastná zmenka a uvedením jej čísla je
v časti splatná uvedené 31. 03. 2000, prípadne 30. 04. 2000 a 30. 10. 2000 a v pravom
hornom rohu je uvedená príslušná suma. Pod týmto údajom je uvedené: zaplatíme na základe
predloţenia zmenky efektívne. Ďalej je slovne uvedená suma.
Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona o vlastnej zmenke, v ktorej niet
údaja zročnosti platí, ţe je zročná na videnie.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, ţe v zmenke údaj o zročnosti nemusí byť uvedený.
Údaj o splatnosti zmenky preto nie je podstatnou náleţitosťou zmenky a v prípade jeho
neuvedenia platí, ţe ide o zmenku na videnie. Zmenky, predloţené v predmetnom konaní
obsahujú konkrétny dátum ich splatnosti, ako aj údaj – zaplatíme na základe predloţenia
zmenky efektívne. Keďţe takéto vymedzenie splatnosti zmeniek si navzájom odporuje, súd
prvého stupňa správne konštatoval ich neplatnosť a tým aj neúčinnosť započítacieho prejavu
ţalovaného. Vzhľadom na charakter posudzovaného nároku, pokiaľ ide o vec samu, nie je
daná existencia ţalovaným namietaných odvolacích dôvodov. Odvolací súd preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 3 O. s. p. o základe prejednávanej veci potvrdil.
Ţalovaný v odvolaní namieta aj správnosť výroku napadnutého rozhodnutia, pokiaľ
ide o výšku priznanej pohľadávky a jej príslušenstva vzhľadom na čiastočné späťvzatie
ţaloby, ako aj vzájomné započítanie časti pohľadávok.
Ţalobca v podaní zo dňa 01. 03. 2010 uviedol, ţe súd napadnutým rozsudkom zastavil
konanie len v časti istiny, prevyšujúcej 14 638 276,09 Eur s príslušenstvom a istiny,
prevyšujúcej 1 746 434,55 USD s príslušenstvom. Súd však nezastavil konanie v časti,
prevyšujúcej sumu 77 195,60 Eur, čo je v rozpore s odôvodnením rozsudku, podľa ktorého
malo byť vzhľadom na späťvzatie ţaloby konanie v tejto časti zastavené. Súd prvého stupňa
vydal následne opravné uznesenie, ktoré v dôsledku odvolania ţalovaného odvolací súd zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dopĺňacím rozsudkom č. k.
58 Cb 55/1999-1048 zo dňa 04. 07. 2011 súd v zmysle § 166 O. s. p. doplnil výrok rozsudku
č. k. 58Cb 55/1999-978 zo dňa 17. 02. 2010 o výrok, ktorým zastavil konanie v časti, v ktorej
sa ţalobca domáhal zaplatenia istiny prevyšujúcej 77 195,60 Eur.
Proti dopĺňaciemu rozsudku podal ţalovaný odvolanie s poukazom na jeho
zmätočnosť, nesprávnosť, neurčitosť a nepreskúmateľnosť. Podľa jeho názoru súd zastavil
konanie v časti, v ktorej konanie nikdy neprebiehalo, pričom z enunciátu dopĺňacieho
rozsudku môţe vyplývať, ţe konanie je zastavené v celej časti nad sumu 77 195,60 Eur.
Dopĺňací rozsudok preto navrhuje zrušiť.
Odvolací súd sa stotoţnil s námietkami ţalovaného, týkajúcimi sa zmätočnosti
a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa
04. 07. 2011, pokiaľ ide o výšku priznanej pohľadávky, a preto rozsudok súdu prvého stupňa
č. k. 58 Cb 55/1999-978 zo dňa 17. 02. 2010 v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa
04. 06. 2011 v tejto časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátil ďalšie
konanie, v ktorom po zistení opodstatnenosti výšky pohľadávky ţalobcu bude potrebné
v prípade čiastočného zastavenia konania uviesť aj sumu, ktorej sa takýto postup týka.
V priebehu odvolacieho konania ţalovaný podaním zo dňa 23. 08. 2010 a 22. 12. 2011
navrhol prerušiť odvolacie konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s poukazom
na dovolacie konanie vo veci ţalobcu G. M. V., A. proti ţalovanému S., a. s., vedené na
Najvyššom súde Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora pod sp. zn. 1M Obdo V 4/2010, v ktorom sa posudzuje aj otázka platnosti
zmeniek, obsahovo totoţných so zmenkami, ktoré sú predmetom odvolacieho konania.
V uvedenej veci dovolací súd konštatoval neplatnosť predmetných zmeniek a rozsudkom zo
dňa 25. 08. 2011 rozhodol tak, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol.
V tejto súvislosti preto nemoţno povaţovať za dôvodný ani návrh ţalovaného na pripustenie
dovolania.
Pokiaľ ide o návrh ţalovaného na prerušenie odvolacieho konania zo dňa 21. 12. 2011,
v ktorom ţalovaný poukazuje na konanie, vedené na Ústavnom súde SR na základe ústavnej
sťaţnosti účastníka dovolacieho konania, vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. 1M Obdo V 4/2010, ako aj sám ţalovaný uvádza, predmetom rozhodovania
ústavného súdu je otázka, či v konaní pred dovolacím súdom bola splnená poţiadavka
ústavného práva účastníka konania na zákonného sudcu. Nie sú preto splnené podmienky pre
prerušenie odvolacieho konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Ţalovaný v podaní zo dňa 22. 12. 2011, označeným ako sťaţnosť na odňatie veci
zákonnému sudcovi uviedol, ţe aj v prípade pripustenia výkladu, ţe zákonným senátom
účastníkov konania bol od roku 2010 senát pridelený náhodným výberom v roku 2010
po opätovnom postúpení veci na Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania
účastníka konania, teda senát v zloţení predseda senátu JUDr. Priecelová, členovia senátu
JUDr. Šatka a JUDr. Pepelová, moţno konštatovať, ţe došlo k porušeniu práva účastníkov
na zákonného sudcu. V takomto prípade by mal senát v tomto zloţení v súčasnosti vo veci
konať a rozhodnúť. Začiatkom roku 2011 síce došlo k reorganizácii senátu, avšak
vychádzajúc z princípu nemennosti ustanoveného zákonného sudcu má ţalovaný za to, ţe
JUDr. Šatka je v takomto prípade zákonným sudcom účastníkov konania, pretoţe bol
ustanovený náhodným výberom, pôsobí na Najvyššom súde Slovenskej republiky a jeho
funkcia sudcu nezanikla. Ţalovaný má za to, ţe účastníkom konania bol odňatý zákonný
sudca JUDr. Šatka. Preto ţiada, aby v odvolacom konaní v predmetnej veci rozhodoval senát,
pozostávajúci zo zákonných sudcov.
K tejto námietke odvolací súd konštatuje, ţe po začatí odvolacieho konania dňa
08. 03. 2010 bola predmetná vec pridelená do senátu 4 O v zloţení, uvedenom ţalovaným.
Po rozhodnutí o odvolaní ţalovaného proti opravnému uzneseniu č. k. 58Cb 55/99-1031
zo dňa 24. 03. 2010 odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa bez vydania rozhodnutia
(spôsobom „ inak“) za účelom doplnenia rozsudku, dňa 31. 05. 2011.
Podľa časti IV bod 10 Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok
2011, ak päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zruší rozhodnutie
trojčlenného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec mu vráti na ďalšie konanie,
koná a rozhoduje senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom - spravodajcom v senáte,
ktorý vydal zrušené rozhodnutie. Ak taký senát neexistuje, pridelí sa vec náhodným výberom
pomocou technických a programových prostriedkov, schválených ministerstvom podľa
rozvrhu práce. To isté sa vzťahuje na prípady opätovného pridelenia veci po jej vrátení bez
vydania rozhodnutia (spôsobom „inak „“) alebo po vrátení veci z Ústavného súdu SR.
V danom prípade po opätovnom predloţení veci odvolaciemu súdu dňa 26. 08. 2011
konal a rozhodoval senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom spravodajcom vo veci
pred jej vrátením súdu prvého stupňa bez vydania rozhodnutia spôsobom „inak“. Uvedená
námietka ţalovaného preto nie je dôvodná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. decembra 2011
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová