Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/8/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: A., s.r.o., P. X., Ţ., zastúpeného advokátkou Mgr. Kristínou

Babiakovou, Advokátska kancelária so sídlom v Pezinku, Radničné námestie č. 9, proti

ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Nitre, Lomnická č. 44, Nitra, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 19. júla 2010 č. sp.: KSUNR-2010-690-

004, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -40 zo dňa

31. januára 2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre

č.k. -40 zo dňa 31. januára 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. sp.: KSUNR-2010-

690-004 z 19. júla 2010 a jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Ţalobcovi

náhradu trov konania nepriznal.

2

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní

napadnutého rozhodnutia ţalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, ţe

ţaloba nie je dôvodná.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca v júni 2009 umiestnil

tri kusy reklamných zariadení na C. ulici v N. a tieto uţíval aţ do decembra 2009, kedy ich

odstránil; reklamné zariadenia boli umiestnené bez povolenia príslušného stavebného úradu,

pričom ţalobca tvrdil, ţe na umiestnenie reklamných zariadení nepotreboval vydanie

povolenia, pretoţe neboli spojené s pozemkom, ale jednalo sa o voľne poloţené reklamné

zariadenia.

Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcu. Konštatoval, ţe reklamné zariadenia

o rozmeroch 3000 mm x 2000 mm neboli voľne poloţené na pozemku, čo preukazuje

i vyhotovená fotodokumentácia, keďţe umiestnenie reklamných zariadení vyţadovalo úpravu

pozemku, a to v tom zmysle, ţe bolo potrebné upraviť podklad pre ich poloţenie, teda vyhĺbiť

základové lôţko a vysypať ho kamennou drťou, čo jednoznačne preukazuje i fotodoku-

mentácia vyhotovená po odstránení reklamných zariadení a úpravu terénu potvrdila i právna

zástupkyňa ţalobcu na pojednávaní dňa 18. januára 2010. Poukázal na to, ţe stavebný zákon

v ust. § 71 vyţaduje udelenie povolenia k umiestneniu reklamných zariadení, ktoré sú

spojené s pozemkom alebo stavbou, pričom sa nevyţaduje pevné spojenie s pozemkom, ako

je to pri ostatných stavbách. Krajský súd povaţoval za nepochybné, ţe umiestnené reklamné

zariadenia boli spojené s pozemkom, pričom toto spojenie vyvodil z vyhĺbenia základového

lôţka a jeho vysypania kamennou drťou a následného ukotvenia reklamného zariadenia do

pozemku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe v konaní pod

sp. zn. , na ktoré poukazoval aj ţalobca.

Krajský súd konštatoval, ţe z ust. § 73 stavebného zákona vyplýva, ţe na konanie

o povolení reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu

4 stavebného zákona (§ 54 aţ § 70), t.j. povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udrţiavacích

prac, s poukazom na to, ţe správne organy v správnom konaní vo vzťahu k ţalobcovi

primerane tieto ustanovenia i pouţili. Podľa názoru krajského súdu v konaní o povolení

informačných, reklamných a propagačných zariadení sa ustanovenia stavebného zákona budú

vzhľadom na druh, rozsah a predpokladaný vplyv zariadenia aplikovať primerane, pričom

sa uplatní zjednodušený spôsob prejednania s dotknutými orgánmi a účastníkmi, ktorých

3

stanoviská boli zabezpečené ešte pred konaním. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe správne

orgány vo vzťahu k nemu neoprávnene aplikovali ust. § 43 stavebného zákona, toto

ustanovenie definuje stavbu, ktorá je pevne spojená so zemou a zároveň definuje,

čo sa rozumie pevným spojením so zemou. Súčasne poukázal na to, ţe stavebný zákon v ust.

§ 55 príkladmo vymedzuje, kedy sa a pri akých stavbách stavebné povolenie vyţaduje

a v ust. § 56 uvádza, kedy sa stavebné povolenie ani ohlásenie stavby stavebnému úradu

nevyţaduje, tvrdiac, ţe vzhľadom na variabilitu stavieb a im podobných zariadení

rozhodovaciu činnosť o poţiadavke stavebného povolenia zákonodarca ponechal stavebnému

úradu, čo nepochybné vyplýva z ust. § 57 stavebného zákona, teda i rozhodnutie podľa §§ 71

a nasl. o vydaní povolenia na umiestnenie zamýšľaného reklamačného a propagačného

zariadenia podľa technických parametrov a pod. Podľa názoru krajského súdu v predmetnej

veci v prípade umiestnenia reklamného zariadenia bolo potrebné vychádzať z úpravy

uvedenej v §§ 71 a nasl. stavebného zákona, z ktorej vyplýva, ţe povolenie na umiestnenie

reklamného zariadenia je potrebné v prípade, ak je zariadenie umiestnené na miestach

viditeľných z verejných priestorov a spojené s pozemkom, čo v danom prípade bolo splnené.

Krajský súd dospel k záveru, ţe vzhľadom k tomu, ţe v konaní bolo preukázané,

ţe ţalobca umiestnil tri reklamné zariadenia na C. ulici v N. bez povolenia príslušného

stavebného úradu, správne orgány oboch stupňov dospeli k správnemu právnemu záveru, ţe

ţalobca sa dopustil správneho deliktu s právne postupovali, keď mu uloţili sankciu. Stotoţnil

sa so závermi správnych orgánov aj pokiaľ išlo o výšku uloţenej sankcie s poukazom na to,

ţe sankcia bola uloţená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Povaţujúc rozhodnutie

ţalovaného, ako aj postup mu prechádzajúci za súladný so zákonom, ţalobu v rozsahu

a z dôvodov v nej uvedených podľa zamietol.

Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. ,

ţalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca.

Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe rozhodnutie

ţalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie.

Rozsudok ako aj činnosť súdu prvého stupňa v prejednávanej veci povaţoval za nesprávny

a nezákonný.

4

V dôvodoch odvolania namietal, ţe prvostupňový súd v danej veci dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru. Vytýkal

prvostupňovému súdu, ţe po preskúmaní veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pretoţe z výsledkov dokazovania v danej veci vyplýva, ţe posudzované reklamné zariadenia

boli voľne poloţené na pozemku, neboli ţiadnym spôsobom pevne spojené s pozemkom.

Poukázal na to, ţe práve tá časť skutkového stavu o tom, či bolo alebo nebolo zariadenie

pevne spojené s pozemkom je významným východiskom pre správne právne posúdenie veci.

Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe v napadnutom rozhodnutí vychádzal však z iných skutočnosti

ako prvostupňový alebo druhostupňový správny orgán, ktorých rozhodnutia posudzoval.

Namietal, ţe nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa viedli následne

aj k nesprávnemu záveru súdu o tom, ţe jeho názor korešponduje aj s rozhodnutím Mestského

súdu v Prahe v konaní pod sp. zn. , na ktoré poukazoval práve ţalobca. Tvrdil,

ţe Mestský súd v Prahe v uvedenom rozhodnutí uvádza, ţe „pouhým poloţením předmětu na

pozemek nedojde k jeho spojení s pozemkem; takový výklad by byl rozširující a šel by nad

rámec zákona“. Dôvodil, ţe v prípade predmetných reklamných zariadení nedošlo ku

prepojeniu predmetov, ktoré vzniklo určitým mechanickým postupom, reklamné zariadenia

boli poloţené na pozemok (vysypaný štrkom), ale k ţiadnemu mechanickému prepojeniu

podkladom nedošlo. Súčasne v tejto súvislosti poukázal na prípady uvádzané Mestským

súdom v Prahe ako príklady mechanického prepojenia: zabetónovanie paliet alebo

konštrukcie pod povrchom.

Ďalej dôvodil, ţe ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona jasne stanovuje,

ţe povolenie vyţadujú informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sú spojené

so stavbou alebo s pozemkom, s poukazom na význam pojmu „spojené(ý)“ z jazykového

hľadiska podľa slovníkov slovenského jazyka zverejnených na stránkach internetu.

Ďalej poukázal na SR, z ktorého vyplýva pre orgány verejnej

moci povinnosť vykladať a uplatňovať všetky zákony a iné všeobecne záväzné predpisy

v súlade s a orgány verejnej moci sú povinné interpretovať a aplikovať všetky právne

predpisy z hľadiska ochrany základných práv, s tým, ţe kaţdý má ústavné právo na taký

výklad právnych predpisov, ktorý je v súlade s , pričom toto právo je súčasťou

základného práva na súdnu ochranu podľa SR. Uviedol, ţe kľúčovým

aspektom je aj zohľadnenie úpravy práva vlastniť majetok v zmysle SR

a v zmysle úpravy čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,

5

s poukazom na to, ţe Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ustálenej judikatúre

zdôrazňuje, ţe akékoľvek zasahovanie do uţívania práva alebo slobody priznanej Európskym

dohovorom musí sledoval legitímny cieľ s tým, ţe princíp spravodlivej rovnováhy, ktorý

je vlastný aj čl.1 Dodatkového protokolu Európskeho dohovoru, predpokladá existenciu

všeobecného záujmu spoločnosti. Mal za to, ţe vo svetle vyššie uvedeného, neexistuje

legitímny cieľ, ktorý by odôvodňoval výklad ustanovenia § 71 stavebného zákona, podľa

ktorého je povolenie potrebné aj na voľne stojace reklamné zariadenia, keďţe týmto

výkladom a jeho aplikáciou v praxi by dochádzalo k porušeniu práva jednotlivcov na pokojné

uţívanie svojho majetku, čo je v rozpore s a dohovorom.

Poukázal tieţ na to, ţe základnou a prioritnou právomocou stavebného úradu

v zmysle stavebného zákona je povoľovanie stavieb a z toho dôvodu stavebný zákon v časti

Stavebného poriadku sa hĺbkovo venuje práve povoľovaniu stavieb a pri povoľovaní

umiestňovania reklamných zariadení len odkazuje na ustanovenia týkajúce sa povoľovania

stavieb. Tvrdil, ţe zo stavebného zákona vyplýva, ţe stavebný zákon stanovuje poţiadavku na

vydanie stavebného povolenia len pre „stavby“, teda konštrukcie pevne spojené so zemou

alebo ktorých osadenie vyţaduje úpravu podkladu s tým, ţe v zmysle stavebného zákona nie

je potrené stavebné povolenie na akúkoľvek inú konštrukciu, pričom stavebný zákon dokonca

nevyţaduje stavebné povolenie na všetky stavby. Dôvodil, ţe ak teda stavebný zákon pri

stavbách, ktoré sú základným predmetom úpravy stavebného zákona, vyţaduje stavebné

povolenie len v tom prípade, ţe sú pevne spojené so zemou alebo vyţadujú úpravu podkladu,

logicky a systematicky z toho vyplýva, ţe pre reklamné zariadenia zákonodarca nemal záujem

stanoviť prísnejšie kritériá. Vyslovil názor, ţe výklad, podľa ktorého je potrebné povolenie

stavebného úradu aj na reklamné zariadenia, ktoré nie sú pevne spojené so zemou alebo so

stavbou, je v rozpore s logikou, majúc za to, ţe voľné umiestnenie zariadenia na pozemok, nie

je moţné podmieňovať povolením stavebného úradu.

Taktieţ namietal, ţe ustanovenia § 55 aţ § 57 stavebného zákona nie je moţné

aplikovať na povoľovanie reklamných zariadení, pretoţe špeciálna úprava povoľovania

reklamných zariadení v §§ 71 a nasl. stavebného zákona má v tomto prípade prednosť pred

všeobecnou úpravou týkajúcou sa stavieb.

Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nevenoval pozornosť jeho námietkam v ţalobe

týkajúcich sa aplikácii § 43 stavebného zákona správnymi orgánmi oboch stupňov na

6

povoľovanie reklamných zariadení a s jeho argumentmi k dôvodom uvádzanými správnymi

orgánmi sa vôbec nevysporiadal, keď v napádanom rozsudku vôbec nereagoval na jeho

konkrétne argumenty uvedené v ţalobe. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, ţe za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd vyrovnal s ich

argumentmi a návrhmi. Uviedol príklady Európskeho súdu: rozhodnutia vo veciach –

„Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26“; „Hadjianastassiou v. Grécko, § 33“; „Ruiz Torija

v. Španielsko, § 30“; „Hiro Balani v. Španielsko, § 28“; „Bochan v. Ukrajina, § 84“ a ako

príklady Ústavného súdu SR uviedol rozhodnutia sp. zn. , ,

, . Dôvodil, ţe vzhľadom k tomu, ţe napádané rozhodnutie nie je

dostatočne odôvodnené, došlo k zásahu do jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ţalovaný na odvolanie ţalobcu sa vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Stotoţnil sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení

rozsudku súdu prvého stupňa. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. v spojení

s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov

uvedených v odvolaní ţalobcu ( veta prvá v spojení s ust. )

postupom podľa ust. veta prvá , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím

ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán

prvého stupňa uloţil ţalobcovi podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona pokutu, a preto

odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

7

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho

orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im

prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami

uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup

ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval

s konečnou platnosťou o pokute uloţenej ţalobcovi podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného

zákona.

Podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloţí

pokutu do 400 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie,

ktorá uskutočňuje alebo uţíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez

predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním.

Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyţadujú,

pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné

a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov

a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.

Podľa § 72 ods. 1, 2 stavebného zákona podať ţiadosť o povolenie terénnych,

ťaţobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných

a propagačných zariadení je oprávnený vlastník pozemku alebo ten, kto má iné oprávnenie

uţívať pozemok na poţadovaný účel.

Podať ţiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení

je oprávnená aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom

stavby či pozemku alebo s tým, kto má časove neobmedzené právo uţívať stavbu či pozemok,

na ktorom sa má zariadenie umiestniť.

Podľa § 73 stavebného zákona na konanie o povolení terénnych úprav, ťaţobných a im

podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných

zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4.

8

Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na

konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (

o správnom konaní v znení neskorších predpisov – ďalej len správny poriadok).

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických

osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať

v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,

ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne

obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom

konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre

rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo

zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov

postupovali v správnom konaní náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní

postupovali v súčinnosti so ţalobcom ako účastníkom konania, vo veci si zadováţili dostatok

skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových okolností

vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia taktieţ riadne odôvodnili, z ktorých

dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol

podľa

9

Medzi účastníkmi ostala sporná aplikácia ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného

zákona, ako základný predpoklad uloţenia sankcie za správny delikt v zmysle § 106 ods. 1

písm. e/ stavebného zákona, keď správne orgány oboch stupňov tvrdili, ţe ţalobca sa dopustil

správneho deliktu tým, ţe umiestnil a uţíval reklamné zariadenia bez povolenia stavebného

úradu a ţalobca tvrdil, ţe na umiestnenie predmetných reklamných zariadení nebolo potrebné

vydanie povolenia stavebného úradu, pretoţe reklamné zariadenia neboli spojené so stavbou

a ani s pozemkom, z ktorých dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť k preukázaniu

skutku a k správnosti aplikácie právnej normy ustanovenej v § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného

zákona.

Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis ţalovaného správneho orgánu zistil, ţalovaný správny orgán

preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa Mesto Nitra zo dňa 30.3.2010 č. SP4195/2010-013-JUDr.Sp, ktorým

prvostupňový správny orgán podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona uloţil ţalobcovi

pokutu vo výške 2000 € za porušenie § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona , ktorého

sa dopustil tým, ţe v mesiaci jún 2009 na pozemku parc. č. X. kat. území N.

na C. ul. umiestnil a do decembra 2009 uţíval 3 kusy reklamných zariadení o rozmeroch 3000

mm x 2000 mm, a to bez predpísaného povolenia stavebného úradu.

Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, ţe Mesto Nitra pri výkone

štátneho stavebného dohľadu vykonal miestnu ohliadku v spojení s rokovaním zúčastnených

strán, v danom prípade aj so ţalobcom dňa 8.12.2009, o čom spísal záznam, s ktorého

vyplýva, ţe orgán ŠSD zistil, ţe v mesiaci jún 2009 boli osadené 3 ks. reklamných zariadení

na pozemku p. č. X. k.ú. N., ktorým nájomcom je SR Slovenská správa ciest Bratislava, so

sídlom Miletičová 19, o rozmeroch 3000 mm x 2000 mm, zástupca ţalobcu do

záznamu uviedol, ţe informačné reklamné a propagačné materiály, ktoré nie sú spojené

so stavbou alebo pozemkom povolenie stavebného úradu nevyţadujú a preto ho neţiadali.

Zo zápisnice z ústneho pojednávania vo veci správnych deliktov spísanej správnym orgánom

prvého stupňa dňa 18.1.2010 odvolací súd zistil, ţe právny zástupca ţalobcu uviedol,

ţe ţalobca sa nedopustil ţiadnych správnych deliktov a ak by mal správny orgán za to,

ţe správnych deliktov sa dopustil, poukázal na to, ţe predmetné RZ ešte pred začatím

správneho konania boli odstránené, t.j. v priebehu mesiaca december 2009 a na otázku

dôvodu odstránenia RZ odpovedal: „dôvody odstránenia neuvedieme, z dôvodu odstránenia

10

však ţiadame správny orgán, aby pri prípadnom ukladaní pokuty vzal do úvahy skutočnosť ţe

zariadenia boli uţ odstránené a zároveň aby uloţil pokutu proporcionálne tak vysokej, ako

ukladá pokuty za podobné porušenia stavebného zákona“.

Odvolací súd zastáva názor, ţe v administratívnom konaní, predmetom ktorého je

zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho

konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal

a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo a následky ním vzniknuté môţu mať vplyv len na

výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.

Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ustanovil,

ţe povolenie stavebného úradu vyţadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných

predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ak sa umiestňujú na

miestach viditeľných z verejných priestorov a sú spojené so stavbou alebo pozemkom

Novelou stavebného zákona () došlo k výraznému rozšíreniu

rozhodovacej právomoci obce, ktorá vykonáva činnosť stavebného úradu na úseku

informačných, reklamných a propagačných zariadení.

Poţiadavky na zariadenia pre informácie, reklamu a propagáciu sú zakotvené v § 55

vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č.

o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických

poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Pri ich umiestňovaní a povoľovaní sa posudzuje predovšetkým ich estetické pôsobenie,

bezpečnosť, funkcia a ich stabilita. V zmysle uvedenej právnej úpravy informačné, reklamné

a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz,

ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na

ceste, nad prípustnú mieru obťaţovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlenie.

Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej

ploche a verejnom priestranstve prekáţka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu

a orientácie. V ochrannom pásme vodného toku, ţelezničnej dráhy, pozemnej komunikácie

a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom

rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môţe informačné, reklamné a propagačné

zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov.

(Napríklad , v znení neskorších predpisov,

11

o ochrane prírody a krajiny

v znení neskorších predpisov). Informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestnené

na budove musí byť prispôsobené jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia

a jeho významné detaily.

Z uvedenej právnej úpravy vyplýva povinnosť vlastníka, nájomcu alebo iného

zriaďovateľa informačného, reklamného a propagačného zariadenia si vyţiadať povolenie

od stavebného úradu, pokiaľ uvedené zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných

z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom a povinnosť

stavebného úradu pri vydávaní takéhoto povolenia postupovať v zmysle právnej úpravy

ustanovenej v oddiele 5 druhej časti stavebného zákona upravujúcej povolenie terénnych

úprav, prác a zariadení (§§ 71 aţ 74), na ktoré konanie v zmysle § 73 stavebného zákona

sa primerane vzťahujú ustanovenia oddielu 4, upravujúceho povoľovanie stavieb, zmien

stavieb a udrţiavacích prác.

Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ustanovuje

zákonné podmienky pre umiestnenie a uţívanie predmetných zariadení tak, ţe pre ich

umiestnenie sa vyţaduje povolenie stavebného úradu, ak sú spojené so stavbou alebo

pozemkom, pričom bliţšie nešpecifikuje zákonné podmienky, za splnenia ktorých moţno

konštatovať, ţe predmetné zariadenie je spojené so stavbou alebo pozemkom. Odvolací súd

zastáva názor, ţe pri posudzovaní spojenia takéhoto zariadenia so stavbou alebo pozemkom

je potrebné vychádzať z účelu a funkčnosti tohto zariadenia, pričom nie je moţné ustanovenie

§ 43 stavebného zákona aplikovať a to ani primerane v zmysle § 73. Právnu úpravu

ustanovenú v § 43 nie je moţné na uvedené zariadenia aplikovať nielen z dôvodu, ţe táto

právna úprava ustanovuje zákonom predpokladané podmienky stavby, pričom v prípade

informačného, reklamného a propagačného zariadenia nejde o stavbu, ale aj z dôvodu, ţe na

ňu zákonodarca v § 73 v danom prípade ani neodkazuje.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd povaţoval za právne irelevantné tvrdenia ţalobcu,

ţe zo stavebného zákona vyplýva, ţe stavebný zákon stanovuje poţiadavku na vydanie

stavebného povolenia len pre „stavby“, teda konštrukcie pevne spojené so zemou alebo

ktorých osadenie vyţaduje úpravu podkladu s tým, ţe v zmysle stavebného zákona nie je

potrené stavebné povolenie na akúkoľvek inú konštrukciu, pričom stavebný zákon dokonca

nevyţaduje stavebné povolenie na všetky stavby, a preto pre reklamné zariadenia

12

zákonodarca nemal záujem stanoviť prísnejšie kritériá, majúc za to, ţe výklad, podľa ktorého

je potrebné povolenie stavebného úradu aj na reklamné zariadenia, ktoré nie sú pevne spojené

so zemou alebo so stavbou, je v rozpore s logikou, ako aj, ţe voľné umiestnenie zariadenia na

pozemok, nie je moţné podmieňovať povolením stavebného úradu. Zákonodarca v právnej

norme § 71 ods.1 písm. c/ stavebného zákona ustanovuje ako zákonnú podmienku pre

vyţiadanie si povolenia stavebného úradu, ak predmetné zariadenia sú spojené so stavbou

alebo pozemkom, pričom predpokladá spojenie zariadenia so zemou, avšak nie pevné

spojenie so zemou tak, ako to vyţaduje pri stavbách. Vôľou zákonodarcu uvedenou právnou

úpravou bolo, aby stavebný úrad tieto zariadenia posudzoval z hľadísk vyššie uvedených

a tým zabezpečoval ochranu záujmov verejného významu v obci.

Taktieţ odvolací súd neprihliadol na námietku ţalobcu, ţe ustanovenia § 55 aţ § 57

stavebného zákona nie je moţné aplikovať na povoľovanie reklamných zariadení, pretoţe

špeciálna úprava povoľovania reklamných zariadení v §§ 71 a nasl. stavebného zákona má

v tomto prípade prednosť pred všeobecnou úpravou týkajúcou sa stavieb. Správne orgány ako

aj súd prvého stupňa v danej veci správne konštatovali, ţe ustanovenia 4 oddielu (§§ 55 aţ 57)

je moţné na danú problematiku aplikovať len primerane. Z dôvodov uvedených v odôvodnení

rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov ako aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu

nevyplýva, ţe danú vec posudzovali v zmysle právnej úpravy namietanej ţalobcom primárne,

avšak z odôvodnenia ich rozhodnutí vyplýva, ţe vec posudzovali v zmysle právnej úpravy

ustanovenej v §§ 71 a nasl. stavebného zákona.

Zo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, ţe predmetné zariadenia

ţalobca umiestnil na pozemku v C. ulici v N. a uţíval ich od júna do decembra 2009, kedy ich

odstránil, teda umiestnil ich na miestach viditeľných z verejných priestorov a vychádzajúc

z ich funkčnosti, keď plnili účel reklamy a informácií takmer 6 mesiacov, museli byť spojené

s pozemkom, pretoţe inak by k ich odstráneniu mohlo dôjsť v dôsledku napríklad

poveternostných vplyvov a to aj s prihliadnutím na ich rozmernosť (3000 mm x 2000 mm).

Podľa názoru odvolacieho súdu posudzovanie pojmu „ spojenie“ nie je moţné tak, ako to

tvrdil ţalobca v odvolaní s poukazom na význam pojmu „spojené(ý)“ z jazykového hľadiska

podľa slovníkov slovenského jazyka zverejnených na stránkach internetu, pretoţe význam

slova „spojenie“ nie je moţné vytrhnúť z kontextu deja a vţdy je potrebné posudzovať

význam tohto pojmu v kontexte účelu a významu sa ho týkajúcej a to aj vzhľadom na právnu

úpravu v konkrétnej veci. Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať slovné spojenie s

13

vecou s účelom a významom právnej úpravy zákonodarcom predpokladanej pri umiestňovaní

reklamných zariadení na pozemku v súvislosti s ich funkčnosťou. Vôľou zákonodarcu

právnou úpravou ustanovenou v § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona bolo zveriť do

právomoci stavebného úradu posudzovať charakter a vplyv informačných, reklamných

a propagačných zariadení umiestňovaných na verejnom priestranstve v obci, ak boli spojené

so zemou alebo so stavbou.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru,

ţe v danom prípade ţalobca umiestnil 3 ks. reklamných zariadení v rozpore s § 71 ods. 1

písm. c/ stavebného zákona, pretoţe bolo preukázané, ţe ţalobca umiestnil a uţíval predmetné

zariadenia na viditeľnom priestranstve (na C. ul. v N.) bez povolenia stavebného úradu,

keďţe skutkové zistenia nasvedčujú tomu, ţe tieto zariadenia boli spojené s pozemkom.

K takémuto záveru, ţe zariadenia boli na pozemku umiestnené spojením so zemou, svedčia

skutočnosti vyplývajúce z fotodokumentácie, záznamov z miestneho zisťovania ŠSD, čo

napokon ani ţalobca nepopieral, pričom nemohli byť voľne umiestnené na pozemku tak, ako

sa bránil ţalobca, ale museli byť spojené s pozemkom, pretoţe slúţili reklame takmer 6

mesiacov, pričom boli vystavené poveternostným vplyvom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva zhodný záver ako súd prvého stupňa

a ako aj správne orgány oboch stupňov, ţe ţalobca sa umiestnením a uţívaním reklamných

zariadení v danom prípade dopustil porušenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, a preto

správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď mu za uvedené

porušenie právnej povinnosti uloţili administratívnu sankciu podľa § 106 ods. 1 písm. e/

stavebného zákona.

Odvolací súd neprihliadol ani na námietku ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevenoval

pozornosť jeho ţalobným námietkam týkajúcich sa aplikácii § 43 stavebného zákona

správnymi orgánmi oboch stupňov na povoľovanie reklamných zariadení a s jeho argumentmi

k dôvodom správnymi orgánmi uvádzanými sa vôbec nevysporiadal, keď v napádanom

rozsudku vôbec nereagoval na jeho konkrétne argumenty uvedené v ţalobe, s poukazom

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej

republiky vyplýva, ţe tak Európsky súd ako aj Ústavný súd venujú veľkú pozornosť otázkam

14

práva na proces, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavný

súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje (napr. , I. ÚS

402/08, ), ţe nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje

v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec

predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46

a nasl. a Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť

práva na riadny proces ( , listiny, Dohovoru)

a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj ich povinnosť presvedčivo a správne

vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť. Rovnako ESĽP pripomína,

ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García

Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu pritom

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak

však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument.

Súd prvého stupňa v danej veci postupoval v súlade s judikatúrou Ústavného súdu

Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu týkajúcou sa odôvodnenia rozhodnutia súdu,

pretoţe z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych

orgánov v rozsahu ţalobných dôvodov a svoje závery uviedol v rozhodnutí jasným

a zrozumiteľným spôsobom. Nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa zaoberať všetkými

argumentmi ţalobcu uvedenými v jeho ţalobe a vyjadrovať sa ku všetkým jeho námietkam.

Súd prvého stupňa sa správne vyjadril k podstate veci, ktorou v danom prípade je porušenie

právnej povinnosti ţalobcu vyplývajúcej mu z § 71 ods. 1 stavebného zákona, ku ktorej podal

odpoveď k ţalobným námietkam v dostatočnom rozsahu. Nevyjadrenie sa k argumentom

aplikácie § 43 stavebného zákona odvolací súd nepovaţuje za takú vadu, ktorá by mala

za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené odvolacie námietky ţalobcu povaţoval za

neopodstatnené.

Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu ţalovaného

a rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako

súd prvého stupňa, ţe správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli

v súlade so zákonom, a preto odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého

15

stupňa v rozsahu dôvodov namietaných ţalobcom v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ

krajský súd ţalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne a právne správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

v spojení s a s , potvrdil.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1

O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1. Ţalobcovi nepriznal náhradu trov tohto

konania pretoţe bol v tomto konaní neúspěšný a ţalovanému náhrada trov konania nepatrí

zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská