Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b04/383003.9c338f.pdf
PDF · 167.5 KB
No categories available
8Sžp/8/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 8Sžp/8/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: A., s.r.o., P. X., Ţ., zastúpeného advokátkou Mgr. Kristínou
Babiakovou, Advokátska kancelária so sídlom v Pezinku, Radničné námestie č. 9, proti
ţalovanému: Krajský stavebný úrad v Nitre, Lomnická č. 44, Nitra, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 19. júla 2010 č. sp.: KSUNR-2010-690-
004, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/119/2010-40 zo dňa
31. januára 2011, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/119/2010-40 zo dňa 31. januára 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. sp.: KSUNR-2010-
690-004 z 19. júla 2010 a jeho zrušenia a vrátenia veci mu na ďalšie konanie. Ţalobcovi
náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia ţalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, ţe
ţaloba nie je dôvodná.
Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, ţe ţalobca v júni 2009 umiestnil
tri kusy reklamných zariadení na C. ulici v N. a tieto uţíval aţ do decembra 2009, kedy ich
odstránil; reklamné zariadenia boli umiestnené bez povolenia príslušného stavebného úradu,
pričom ţalobca tvrdil, ţe na umiestnenie reklamných zariadení nepotreboval vydanie
povolenia, pretoţe neboli spojené s pozemkom, ale jednalo sa o voľne poloţené reklamné
zariadenia.
Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcu. Konštatoval, ţe reklamné zariadenia
o rozmeroch 3000 mm x 2000 mm neboli voľne poloţené na pozemku, čo preukazuje
i vyhotovená fotodokumentácia, keďţe umiestnenie reklamných zariadení vyţadovalo úpravu
pozemku, a to v tom zmysle, ţe bolo potrebné upraviť podklad pre ich poloţenie, teda vyhĺbiť
základové lôţko a vysypať ho kamennou drťou, čo jednoznačne preukazuje i fotodoku-
mentácia vyhotovená po odstránení reklamných zariadení a úpravu terénu potvrdila i právna
zástupkyňa ţalobcu na pojednávaní dňa 18. januára 2010. Poukázal na to, ţe stavebný zákon
v ust. § 71 vyţaduje udelenie povolenia k umiestneniu reklamných zariadení, ktoré sú
spojené s pozemkom alebo stavbou, pričom sa nevyţaduje pevné spojenie s pozemkom, ako
je to pri ostatných stavbách. Krajský súd povaţoval za nepochybné, ţe umiestnené reklamné
zariadenia boli spojené s pozemkom, pričom toto spojenie vyvodil z vyhĺbenia základového
lôţka a jeho vysypania kamennou drťou a následného ukotvenia reklamného zariadenia do
pozemku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe v konaní pod
sp. zn. 28 Ca 17/93, na ktoré poukazoval aj ţalobca.
Krajský súd konštatoval, ţe z ust. § 73 stavebného zákona vyplýva, ţe na konanie
o povolení reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu
4 stavebného zákona (§ 54 aţ § 70), t.j. povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udrţiavacích
prac, s poukazom na to, ţe správne organy v správnom konaní vo vzťahu k ţalobcovi
primerane tieto ustanovenia i pouţili. Podľa názoru krajského súdu v konaní o povolení
informačných, reklamných a propagačných zariadení sa ustanovenia stavebného zákona budú
vzhľadom na druh, rozsah a predpokladaný vplyv zariadenia aplikovať primerane, pričom
sa uplatní zjednodušený spôsob prejednania s dotknutými orgánmi a účastníkmi, ktorých
stanoviská boli zabezpečené ešte pred konaním. Uviedol, ţe pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe správne
orgány vo vzťahu k nemu neoprávnene aplikovali ust. § 43 stavebného zákona, toto
ustanovenie definuje stavbu, ktorá je pevne spojená so zemou a zároveň definuje,
čo sa rozumie pevným spojením so zemou. Súčasne poukázal na to, ţe stavebný zákon v ust.
§ 55 príkladmo vymedzuje, kedy sa a pri akých stavbách stavebné povolenie vyţaduje
a v ust. § 56 uvádza, kedy sa stavebné povolenie ani ohlásenie stavby stavebnému úradu
nevyţaduje, tvrdiac, ţe vzhľadom na variabilitu stavieb a im podobných zariadení
rozhodovaciu činnosť o poţiadavke stavebného povolenia zákonodarca ponechal stavebnému
úradu, čo nepochybné vyplýva z ust. § 57 stavebného zákona, teda i rozhodnutie podľa §§ 71
a nasl. o vydaní povolenia na umiestnenie zamýšľaného reklamačného a propagačného
zariadenia podľa technických parametrov a pod. Podľa názoru krajského súdu v predmetnej
veci v prípade umiestnenia reklamného zariadenia bolo potrebné vychádzať z úpravy
uvedenej v §§ 71 a nasl. stavebného zákona, z ktorej vyplýva, ţe povolenie na umiestnenie
reklamného zariadenia je potrebné v prípade, ak je zariadenie umiestnené na miestach
viditeľných z verejných priestorov a spojené s pozemkom, čo v danom prípade bolo splnené.
Krajský súd dospel k záveru, ţe vzhľadom k tomu, ţe v konaní bolo preukázané,
ţe ţalobca umiestnil tri reklamné zariadenia na C. ulici v N. bez povolenia príslušného
stavebného úradu, správne orgány oboch stupňov dospeli k správnemu právnemu záveru, ţe
ţalobca sa dopustil správneho deliktu s právne postupovali, keď mu uloţili sankciu. Stotoţnil
sa so závermi správnych orgánov aj pokiaľ išlo o výšku uloţenej sankcie s poukazom na to,
ţe sankcia bola uloţená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Povaţujúc rozhodnutie
ţalovaného, ako aj postup mu prechádzajúci za súladný so zákonom, ţalobu v rozsahu
a z dôvodov v nej uvedených podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.,
ţalobcovi pre neúspech v konaní nepriznal náhradu trov konania.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca.
Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe rozhodnutie
ţalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zruší a vec vráti na ďalšie konanie.
Rozsudok ako aj činnosť súdu prvého stupňa v prejednávanej veci povaţoval za nesprávny
a nezákonný.
V dôvodoch odvolania namietal, ţe prvostupňový súd v danej veci dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu záveru. Vytýkal
prvostupňovému súdu, ţe po preskúmaní veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pretoţe z výsledkov dokazovania v danej veci vyplýva, ţe posudzované reklamné zariadenia
boli voľne poloţené na pozemku, neboli ţiadnym spôsobom pevne spojené s pozemkom.
Poukázal na to, ţe práve tá časť skutkového stavu o tom, či bolo alebo nebolo zariadenie
pevne spojené s pozemkom je významným východiskom pre správne právne posúdenie veci.
Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe v napadnutom rozhodnutí vychádzal však z iných skutočnosti
ako prvostupňový alebo druhostupňový správny orgán, ktorých rozhodnutia posudzoval.
Namietal, ţe nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa viedli následne
aj k nesprávnemu záveru súdu o tom, ţe jeho názor korešponduje aj s rozhodnutím Mestského
súdu v Prahe v konaní pod sp. zn. 28 Ca 17/93, na ktoré poukazoval práve ţalobca. Tvrdil,
ţe Mestský súd v Prahe v uvedenom rozhodnutí uvádza, ţe „pouhým poloţením předmětu na
pozemek nedojde k jeho spojení s pozemkem; takový výklad by byl rozširující a šel by nad
rámec zákona“. Dôvodil, ţe v prípade predmetných reklamných zariadení nedošlo ku
prepojeniu predmetov, ktoré vzniklo určitým mechanickým postupom, reklamné zariadenia
boli poloţené na pozemok (vysypaný štrkom), ale k ţiadnemu mechanickému prepojeniu
podkladom nedošlo. Súčasne v tejto súvislosti poukázal na prípady uvádzané Mestským
súdom v Prahe ako príklady mechanického prepojenia: zabetónovanie paliet alebo
konštrukcie pod povrchom.
Ďalej dôvodil, ţe ustanovenie § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona jasne stanovuje,
ţe povolenie vyţadujú informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sú spojené
so stavbou alebo s pozemkom, s poukazom na význam pojmu „spojené(ý)“ z jazykového
hľadiska podľa slovníkov slovenského jazyka zverejnených na stránkach internetu.
Ďalej poukázal na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva pre orgány verejnej
moci povinnosť vykladať a uplatňovať všetky zákony a iné všeobecne záväzné predpisy
v súlade s ústavou a orgány verejnej moci sú povinné interpretovať a aplikovať všetky právne
predpisy z hľadiska ochrany základných práv, s tým, ţe kaţdý má ústavné právo na taký
výklad právnych predpisov, ktorý je v súlade s ústavou, pričom toto právo je súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Uviedol, ţe kľúčovým
aspektom je aj zohľadnenie úpravy práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR
a v zmysle úpravy čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,
s poukazom na to, ţe Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ustálenej judikatúre
zdôrazňuje, ţe akékoľvek zasahovanie do uţívania práva alebo slobody priznanej Európskym
dohovorom musí sledoval legitímny cieľ s tým, ţe princíp spravodlivej rovnováhy, ktorý
je vlastný aj čl.1 Dodatkového protokolu Európskeho dohovoru, predpokladá existenciu
všeobecného záujmu spoločnosti. Mal za to, ţe vo svetle vyššie uvedeného, neexistuje
legitímny cieľ, ktorý by odôvodňoval výklad ustanovenia § 71 stavebného zákona, podľa
ktorého je povolenie potrebné aj na voľne stojace reklamné zariadenia, keďţe týmto
výkladom a jeho aplikáciou v praxi by dochádzalo k porušeniu práva jednotlivcov na pokojné
uţívanie svojho majetku, čo je v rozpore s ústavou a dohovorom.
Poukázal tieţ na to, ţe základnou a prioritnou právomocou stavebného úradu
v zmysle stavebného zákona je povoľovanie stavieb a z toho dôvodu stavebný zákon v časti
Stavebného poriadku sa hĺbkovo venuje práve povoľovaniu stavieb a pri povoľovaní
umiestňovania reklamných zariadení len odkazuje na ustanovenia týkajúce sa povoľovania
stavieb. Tvrdil, ţe zo stavebného zákona vyplýva, ţe stavebný zákon stanovuje poţiadavku na
vydanie stavebného povolenia len pre „stavby“, teda konštrukcie pevne spojené so zemou
alebo ktorých osadenie vyţaduje úpravu podkladu s tým, ţe v zmysle stavebného zákona nie
je potrené stavebné povolenie na akúkoľvek inú konštrukciu, pričom stavebný zákon dokonca
nevyţaduje stavebné povolenie na všetky stavby. Dôvodil, ţe ak teda stavebný zákon pri
stavbách, ktoré sú základným predmetom úpravy stavebného zákona, vyţaduje stavebné
povolenie len v tom prípade, ţe sú pevne spojené so zemou alebo vyţadujú úpravu podkladu,
logicky a systematicky z toho vyplýva, ţe pre reklamné zariadenia zákonodarca nemal záujem
stanoviť prísnejšie kritériá. Vyslovil názor, ţe výklad, podľa ktorého je potrebné povolenie
stavebného úradu aj na reklamné zariadenia, ktoré nie sú pevne spojené so zemou alebo so
stavbou, je v rozpore s logikou, majúc za to, ţe voľné umiestnenie zariadenia na pozemok, nie
je moţné podmieňovať povolením stavebného úradu.
Taktieţ namietal, ţe ustanovenia § 55 aţ § 57 stavebného zákona nie je moţné
aplikovať na povoľovanie reklamných zariadení, pretoţe špeciálna úprava povoľovania
reklamných zariadení v §§ 71 a nasl. stavebného zákona má v tomto prípade prednosť pred
všeobecnou úpravou týkajúcou sa stavieb.
Vytýkal súdu prvého stupňa, ţe nevenoval pozornosť jeho námietkam v ţalobe
týkajúcich sa aplikácii § 43 stavebného zákona správnymi orgánmi oboch stupňov na
povoľovanie reklamných zariadení a s jeho argumentmi k dôvodom uvádzanými správnymi
orgánmi sa vôbec nevysporiadal, keď v napádanom rozsudku vôbec nereagoval na jeho
konkrétne argumenty uvedené v ţalobe. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, ţe za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pričom súčasťou práva na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia je aj právo účastníkov súdneho konania, aby sa súd vyrovnal s ich
argumentmi a návrhmi. Uviedol príklady Európskeho súdu: rozhodnutia vo veciach –
„Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26“; „Hadjianastassiou v. Grécko, § 33“; „Ruiz Torija
v. Španielsko, § 30“; „Hiro Balani v. Španielsko, § 28“; „Bochan v. Ukrajina, § 84“ a ako
príklady Ústavného súdu SR uviedol rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 311/07, II. ÚS 251/04,
III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06. Dôvodil, ţe vzhľadom k tomu, ţe napádané rozhodnutie nie je
dostatočne odôvodnené, došlo k zásahu do jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ţalovaný na odvolanie ţalobcu sa vyjadril tak, ţe navrhoval napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu potvrdiť. Stotoţnil sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení
rozsudku súdu prvého stupňa. Nesúhlasil s dôvodmi ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov
uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.)
postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
ţalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím
ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán
prvého stupňa uloţil ţalobcovi podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona pokutu, a preto
odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho
orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im
prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami
uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup
ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný správny orgán rozhodoval
s konečnou platnosťou o pokute uloţenej ţalobcovi podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného
zákona.
Podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloţí
pokutu do 400 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie,
ktorá uskutočňuje alebo uţíva informačné, reklamné alebo propagačné zariadenia bez
predpísaného povolenia alebo v rozpore s ním.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyţadujú,
pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné
a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov
a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.
Podľa § 72 ods. 1, 2 stavebného zákona podať ţiadosť o povolenie terénnych,
ťaţobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných
a propagačných zariadení je oprávnený vlastník pozemku alebo ten, kto má iné oprávnenie
uţívať pozemok na poţadovaný účel.
Podať ţiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení
je oprávnená aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom
stavby či pozemku alebo s tým, kto má časove neobmedzené právo uţívať stavbu či pozemok,
na ktorom sa má zariadenie umiestniť.
Podľa § 73 stavebného zákona na konanie o povolení terénnych úprav, ťaţobných a im
podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných
zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4.
Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov – ďalej len správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať
v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,
ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov
postupovali v správnom konaní náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní
postupovali v súčinnosti so ţalobcom ako účastníkom konania, vo veci si zadováţili dostatok
skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, zo skutkových okolností
vyvodili správny právny záver a svoje rozhodnutia taktieţ riadne odôvodnili, z ktorých
dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol
podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Medzi účastníkmi ostala sporná aplikácia ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného
zákona, ako základný predpoklad uloţenia sankcie za správny delikt v zmysle § 106 ods. 1
písm. e/ stavebného zákona, keď správne orgány oboch stupňov tvrdili, ţe ţalobca sa dopustil
správneho deliktu tým, ţe umiestnil a uţíval reklamné zariadenia bez povolenia stavebného
úradu a ţalobca tvrdil, ţe na umiestnenie predmetných reklamných zariadení nebolo potrebné
vydanie povolenia stavebného úradu, pretoţe reklamné zariadenia neboli spojené so stavbou
a ani s pozemkom, z ktorých dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť k preukázaniu
skutku a k správnosti aplikácie právnej normy ustanovenej v § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného
zákona.
Odvolací súd z predloţeného spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis ţalovaného správneho orgánu zistil, ţalovaný správny orgán
preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa Mesto Nitra zo dňa 30.3.2010 č. SP4195/2010-013-JUDr.Sp, ktorým
prvostupňový správny orgán podľa § 106 ods. 1 písm. e/ stavebného zákona uloţil ţalobcovi
pokutu vo výške 2000 € za porušenie § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona , ktorého
sa dopustil tým, ţe v mesiaci jún 2009 na pozemku parc. č. X. kat. území N.
na C. ul. umiestnil a do decembra 2009 uţíval 3 kusy reklamných zariadení o rozmeroch 3000
mm x 2000 mm, a to bez predpísaného povolenia stavebného úradu.
Odvolací súd z administratívneho spisu ďalej zistil, ţe Mesto Nitra pri výkone
štátneho stavebného dohľadu vykonal miestnu ohliadku v spojení s rokovaním zúčastnených
strán, v danom prípade aj so ţalobcom dňa 8.12.2009, o čom spísal záznam, s ktorého
vyplýva, ţe orgán ŠSD zistil, ţe v mesiaci jún 2009 boli osadené 3 ks. reklamných zariadení
na pozemku p. č. X. k.ú. N., ktorým nájomcom je SR Slovenská správa ciest Bratislava, so
sídlom Miletičová 19, o rozmeroch 3000 mm x 2000 mm, zástupca ţalobcu do
záznamu uviedol, ţe informačné reklamné a propagačné materiály, ktoré nie sú spojené
so stavbou alebo pozemkom povolenie stavebného úradu nevyţadujú a preto ho neţiadali.
Zo zápisnice z ústneho pojednávania vo veci správnych deliktov spísanej správnym orgánom
prvého stupňa dňa 18.1.2010 odvolací súd zistil, ţe právny zástupca ţalobcu uviedol,
ţe ţalobca sa nedopustil ţiadnych správnych deliktov a ak by mal správny orgán za to,
ţe správnych deliktov sa dopustil, poukázal na to, ţe predmetné RZ ešte pred začatím
správneho konania boli odstránené, t.j. v priebehu mesiaca december 2009 a na otázku
dôvodu odstránenia RZ odpovedal: „dôvody odstránenia neuvedieme, z dôvodu odstránenia
10 8Sžp/8/2011
však ţiadame správny orgán, aby pri prípadnom ukladaní pokuty vzal do úvahy skutočnosť ţe
zariadenia boli uţ odstránené a zároveň aby uloţil pokutu proporcionálne tak vysokej, ako
ukladá pokuty za podobné porušenia stavebného zákona“.
Odvolací súd zastáva názor, ţe v administratívnom konaní, predmetom ktorého je
zisťovanie správneho deliktu a uloţenie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho
konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal
a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo a následky ním vzniknuté môţu mať vplyv len na
výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.
Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ustanovil,
ţe povolenie stavebného úradu vyţadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných
predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ak sa umiestňujú na
miestach viditeľných z verejných priestorov a sú spojené so stavbou alebo pozemkom
Novelou stavebného zákona (zákonom č. 229/1997 Z.z.) došlo k výraznému rozšíreniu
rozhodovacej právomoci obce, ktorá vykonáva činnosť stavebného úradu na úseku
informačných, reklamných a propagačných zariadení.
Poţiadavky na zariadenia pre informácie, reklamu a propagáciu sú zakotvené v § 55
vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.z.
o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Pri ich umiestňovaní a povoľovaní sa posudzuje predovšetkým ich estetické pôsobenie,
bezpečnosť, funkcia a ich stabilita. V zmysle uvedenej právnej úpravy informačné, reklamné
a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz,
ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na
ceste, nad prípustnú mieru obťaţovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlenie.
Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej
ploche a verejnom priestranstve prekáţka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu
a orientácie. V ochrannom pásme vodného toku, ţelezničnej dráhy, pozemnej komunikácie
a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom
rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môţe informačné, reklamné a propagačné
zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov.
(Napríklad zákon č. 49/2002 Z.z., zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
11 8Sžp/8/2011
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov). Informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestnené
na budove musí byť prispôsobené jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia
a jeho významné detaily.
Z uvedenej právnej úpravy vyplýva povinnosť vlastníka, nájomcu alebo iného
zriaďovateľa informačného, reklamného a propagačného zariadenia si vyţiadať povolenie
od stavebného úradu, pokiaľ uvedené zariadenie umiestňuje na miestach viditeľných
z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom a povinnosť
stavebného úradu pri vydávaní takéhoto povolenia postupovať v zmysle právnej úpravy
ustanovenej v oddiele 5 druhej časti stavebného zákona upravujúcej povolenie terénnych
úprav, prác a zariadení (§§ 71 aţ 74), na ktoré konanie v zmysle § 73 stavebného zákona
sa primerane vzťahujú ustanovenia oddielu 4, upravujúceho povoľovanie stavieb, zmien
stavieb a udrţiavacích prác.
Zákonodarca v právnej norme § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ustanovuje
zákonné podmienky pre umiestnenie a uţívanie predmetných zariadení tak, ţe pre ich
umiestnenie sa vyţaduje povolenie stavebného úradu, ak sú spojené so stavbou alebo
pozemkom, pričom bliţšie nešpecifikuje zákonné podmienky, za splnenia ktorých moţno
konštatovať, ţe predmetné zariadenie je spojené so stavbou alebo pozemkom. Odvolací súd
zastáva názor, ţe pri posudzovaní spojenia takéhoto zariadenia so stavbou alebo pozemkom
je potrebné vychádzať z účelu a funkčnosti tohto zariadenia, pričom nie je moţné ustanovenie
§ 43 stavebného zákona aplikovať a to ani primerane v zmysle § 73. Právnu úpravu
ustanovenú v § 43 nie je moţné na uvedené zariadenia aplikovať nielen z dôvodu, ţe táto
právna úprava ustanovuje zákonom predpokladané podmienky stavby, pričom v prípade
informačného, reklamného a propagačného zariadenia nejde o stavbu, ale aj z dôvodu, ţe na
ňu zákonodarca v § 73 v danom prípade ani neodkazuje.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd povaţoval za právne irelevantné tvrdenia ţalobcu,
ţe zo stavebného zákona vyplýva, ţe stavebný zákon stanovuje poţiadavku na vydanie
stavebného povolenia len pre „stavby“, teda konštrukcie pevne spojené so zemou alebo
ktorých osadenie vyţaduje úpravu podkladu s tým, ţe v zmysle stavebného zákona nie je
potrené stavebné povolenie na akúkoľvek inú konštrukciu, pričom stavebný zákon dokonca
nevyţaduje stavebné povolenie na všetky stavby, a preto pre reklamné zariadenia
12 8Sžp/8/2011
zákonodarca nemal záujem stanoviť prísnejšie kritériá, majúc za to, ţe výklad, podľa ktorého
je potrebné povolenie stavebného úradu aj na reklamné zariadenia, ktoré nie sú pevne spojené
so zemou alebo so stavbou, je v rozpore s logikou, ako aj, ţe voľné umiestnenie zariadenia na
pozemok, nie je moţné podmieňovať povolením stavebného úradu. Zákonodarca v právnej
norme § 71 ods.1 písm. c/ stavebného zákona ustanovuje ako zákonnú podmienku pre
vyţiadanie si povolenia stavebného úradu, ak predmetné zariadenia sú spojené so stavbou
alebo pozemkom, pričom predpokladá spojenie zariadenia so zemou, avšak nie pevné
spojenie so zemou tak, ako to vyţaduje pri stavbách. Vôľou zákonodarcu uvedenou právnou
úpravou bolo, aby stavebný úrad tieto zariadenia posudzoval z hľadísk vyššie uvedených
a tým zabezpečoval ochranu záujmov verejného významu v obci.
Taktieţ odvolací súd neprihliadol na námietku ţalobcu, ţe ustanovenia § 55 aţ § 57
stavebného zákona nie je moţné aplikovať na povoľovanie reklamných zariadení, pretoţe
špeciálna úprava povoľovania reklamných zariadení v §§ 71 a nasl. stavebného zákona má
v tomto prípade prednosť pred všeobecnou úpravou týkajúcou sa stavieb. Správne orgány ako
aj súd prvého stupňa v danej veci správne konštatovali, ţe ustanovenia 4 oddielu (§§ 55 aţ 57)
je moţné na danú problematiku aplikovať len primerane. Z dôvodov uvedených v odôvodnení
rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov ako aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu
nevyplýva, ţe danú vec posudzovali v zmysle právnej úpravy namietanej ţalobcom primárne,
avšak z odôvodnenia ich rozhodnutí vyplýva, ţe vec posudzovali v zmysle právnej úpravy
ustanovenej v §§ 71 a nasl. stavebného zákona.
Zo skutkových okolností v danej veci je zrejmé, ţe predmetné zariadenia
ţalobca umiestnil na pozemku v C. ulici v N. a uţíval ich od júna do decembra 2009, kedy ich
odstránil, teda umiestnil ich na miestach viditeľných z verejných priestorov a vychádzajúc
z ich funkčnosti, keď plnili účel reklamy a informácií takmer 6 mesiacov, museli byť spojené
s pozemkom, pretoţe inak by k ich odstráneniu mohlo dôjsť v dôsledku napríklad
poveternostných vplyvov a to aj s prihliadnutím na ich rozmernosť (3000 mm x 2000 mm).
Podľa názoru odvolacieho súdu posudzovanie pojmu „ spojenie“ nie je moţné tak, ako to
tvrdil ţalobca v odvolaní s poukazom na význam pojmu „spojené(ý)“ z jazykového hľadiska
podľa slovníkov slovenského jazyka zverejnených na stránkach internetu, pretoţe význam
slova „spojenie“ nie je moţné vytrhnúť z kontextu deja a vţdy je potrebné posudzovať
význam tohto pojmu v kontexte účelu a významu sa ho týkajúcej a to aj vzhľadom na právnu
úpravu v konkrétnej veci. Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať slovné spojenie s
13 8Sžp/8/2011
vecou s účelom a významom právnej úpravy zákonodarcom predpokladanej pri umiestňovaní
reklamných zariadení na pozemku v súvislosti s ich funkčnosťou. Vôľou zákonodarcu
právnou úpravou ustanovenou v § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona bolo zveriť do
právomoci stavebného úradu posudzovať charakter a vplyv informačných, reklamných
a propagačných zariadení umiestňovaných na verejnom priestranstve v obci, ak boli spojené
so zemou alebo so stavbou.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru,
ţe v danom prípade ţalobca umiestnil 3 ks. reklamných zariadení v rozpore s § 71 ods. 1
písm. c/ stavebného zákona, pretoţe bolo preukázané, ţe ţalobca umiestnil a uţíval predmetné
zariadenia na viditeľnom priestranstve (na C. ul. v N.) bez povolenia stavebného úradu,
keďţe skutkové zistenia nasvedčujú tomu, ţe tieto zariadenia boli spojené s pozemkom.
K takémuto záveru, ţe zariadenia boli na pozemku umiestnené spojením so zemou, svedčia
skutočnosti vyplývajúce z fotodokumentácie, záznamov z miestneho zisťovania ŠSD, čo
napokon ani ţalobca nepopieral, pričom nemohli byť voľne umiestnené na pozemku tak, ako
sa bránil ţalobca, ale museli byť spojené s pozemkom, pretoţe slúţili reklame takmer 6
mesiacov, pričom boli vystavené poveternostným vplyvom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva zhodný záver ako súd prvého stupňa
a ako aj správne orgány oboch stupňov, ţe ţalobca sa umiestnením a uţívaním reklamných
zariadení v danom prípade dopustil porušenia § 71 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, a preto
správne orgány oboch stupňov postupovali v súlade so zákonom, keď mu za uvedené
porušenie právnej povinnosti uloţili administratívnu sankciu podľa § 106 ods. 1 písm. e/
stavebného zákona.
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku ţalobcu, ţe súd prvého stupňa nevenoval
pozornosť jeho ţalobným námietkam týkajúcich sa aplikácii § 43 stavebného zákona
správnymi orgánmi oboch stupňov na povoľovanie reklamných zariadení a s jeho argumentmi
k dôvodom správnymi orgánmi uvádzanými sa vôbec nevysporiadal, keď v napádanom
rozsudku vôbec nereagoval na jeho konkrétne argumenty uvedené v ţalobe, s poukazom
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, ţe tak Európsky súd ako aj Ústavný súd venujú veľkú pozornosť otázkam
14 8Sžp/8/2011
práva na proces, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ústavný
súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje (napr. I. ÚS 241/07, I. ÚS
402/08, I. ÚS 342/2010 ), ţe nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje
v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec
predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46
a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť
práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 Dohovoru)
a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj ich povinnosť presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náleţite odôvodniť. Rovnako ESĽP pripomína,
ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García
Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu pritom
nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď
práve na tento argument.
Súd prvého stupňa v danej veci postupoval v súlade s judikatúrou Ústavného súdu
Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu týkajúcou sa odôvodnenia rozhodnutia súdu,
pretoţe z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych
orgánov v rozsahu ţalobných dôvodov a svoje závery uviedol v rozhodnutí jasným
a zrozumiteľným spôsobom. Nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa zaoberať všetkými
argumentmi ţalobcu uvedenými v jeho ţalobe a vyjadrovať sa ku všetkým jeho námietkam.
Súd prvého stupňa sa správne vyjadril k podstate veci, ktorou v danom prípade je porušenie
právnej povinnosti ţalobcu vyplývajúcej mu z § 71 ods. 1 stavebného zákona, ku ktorej podal
odpoveď k ţalobným námietkam v dostatočnom rozsahu. Nevyjadrenie sa k argumentom
aplikácie § 43 stavebného zákona odvolací súd nepovaţuje za takú vadu, ktorá by mala
za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené odvolacie námietky ţalobcu povaţoval za
neopodstatnené.
Vychádzajúc zo zistených záverov vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu ţalovaného
a rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako
súd prvého stupňa, ţe správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli
v súlade so zákonom, a preto odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého
15 8Sžp/8/2011
stupňa v rozsahu dôvodov namietaných ţalobcom v odvolaní, dospel k záveru, ţe pokiaľ
krajský súd ţalobu zamietol, rozhodol vo veci vecne a právne správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1
O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1. Ţalobcovi nepriznal náhradu trov tohto
konania pretoţe bol v tomto konaní neúspěšný a ţalovanému náhrada trov konania nepatrí
zo zákona.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. januára 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská