Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/21/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobcu: D. L., M. X., L., zastúpeného JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom,

so sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky (do 31.12.2011 Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky), Vazovova 2, 811 15

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 58572/2008 zo dňa 31.

marca 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. –

43 zo dňa 23. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. – 43 zo dňa 23. februára 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 58572/2008 zo dňa 31.3.2010,

ktorým podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o správe daní a poplatkov“) potvrdil platobný

výmer Colného úradu Žilina č. 62756/2008 – 6069 zo dňa 10.11.2008, ktorým bol žalobcovi

určený základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie od 1.10.2005

do 31.10.2005 v množstve 5073,5 litrov minerálneho oleja a vyrubená spotrebná daň

z minerálneho oleja vo výške 75 255,00 Sk (2498 €). Krajský súd v dôvodoch napadnutého

2

rozsudku poukazujúc na relevantné zákonné ustanovenia uviedol, že vo veci bol dostatočne

a spoľahlivo zistený skutkový stav a z neho vyvodený správny právny záver. Uviedol,

že pokiaľ správny orgán prvého stupňa nebral do úvahy podania daňového subjektu učinené

jeho právnym zástupcom dňa 4.7.2008 a 18.9.2008, pochybil, avšak táto vada nespôsobila

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia; žalobca v rámci administratívneho konania predložil

plnú moc pre JUDr. Juraja Ďurajdu zo dňa 18.9.2008, ktorá bola bez úradne overeného

podpisu daňového subjektu, ktorý nedostatok bol v rámci správneho konania zhojený, pričom

však z obsahu týchto podaní vyplývalo, že obsahovali rovnaké námietky, aké vznášal žalobca

resp. jeho právny zástupca v rámci celého administratívneho konania, najmä to, že vo vzťahu

k žalobcovi bolo vedené trestné konanie v súvislosti so zaisteným minerálnym olejom pred

Okresným súdom v Žiline (pod sp. zn. ), ktoré nebolo právoplatne skončené,

preto žiadal, aby colné konanie bolo prerušené do jeho skončenia, a tiež namietal, že nie je

potrebné, aby žalobca preukazoval pôvod alebo spôsob nadobudnutého minerálneho oleja

poukazujúc na nález Ústavného súdu SR a taktiež namietal základ dane. Krajský súd uviedol,

že v danom prípade šlo o preskúmanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa

§ 42, § 44 ods. 3 zák. o správe daní a poplatkov; žalovaný aplikoval § 48 ods. 4 zák. o správe

daní a poplatkov, nakoľko išlo o rozhodnutie o dani určenej podľa pomôcok a odvolací orgán

skúmal dodržanie zákonných podmienok na použitie takéhoto určenia dane a dodržania § 44

ods. 3 zák. o správe daní a poplatkov, a preto sa žalovaný nezaoberal odvolacími námietkami

žalobcu. Z daňovej kontroly vyplynulo, že u žalobcu bola zistená držba minerálneho oleja,

ktorého pôvod a spôsob nevedel žalobca preukázať v súlade so

o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom k rozhodnému zdaňovaciemu obdobiu

(ďalej v texte rozhodnutia len „zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja“). Žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, keďže nevedel preukázať zákonné nakladanie s minerálnym

olejom a z tohto dôvodu mu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ a § 13

ods. 2 písm. a/ zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, a preto bol postup správnych

orgánov správny, ak mu bola platobným výmerom vyrubená spotrebná daň a toto rozhodnutie

bolo žalovaným potvrdené. Krajský súd považoval za nedôvodné námietky žalobcu týkajúce

sa preukazovania pôvodu majetku. Stotožnil z názorom žalovaného, že zmyslom zákona

o spotrebnej dani z minerálneho oleja je práve zákonné nakladanie s komoditami, ktoré sú

upravené v tomto špeciálnom právnom predpise. Rovnako ako nedôvodnú hodnotil krajský

súd žalobnú námietku ohľadne potreby prerušenia správneho konania do skončenia trestného

konania. Je potrebné oddeliť daňové konanie a trestné konanie. Daňové konanie nie je závislé

3

od trestného konania, ktoré je samostatné z dôvodu odlišného charakteru zodpovednosti

v trestnom a daňovom práve, a preto nebolo potrebné, aby prvostupňový správny orgán

resp. žalovaný daňové konanie prerušovali. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol preukázaný

základ pre spotrebnú daň, krajský súd poukázal na to, že daňová povinnosť a samotná daň

bola odvodená od zisteného množstva minerálneho oleja, ktorý bol nepochybne preukázaný

v množstve špecifikovanom vo výrokovej časti platobného výmeru v množstve 5073,5 litrov

a daň bola vypočítaná v súlade s § 6 ods. 1 zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ako to

vyplýva z tabuľky, ktorá je súčasťou odôvodnenia platobného výmeru. O trovách konania

rozhodol krajský súd podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „“) tak, že ich náhradu

neúspešnému žalobcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie alternatívne jeho zmeny tak,

že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie

konanie, a tiež priznania náhrady trov súdneho konania, pozostávajúcich zo zaplateného

súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia podľa realizovaných právnych úkonov podľa

advokátskej tarify. Uviedol, že zák. o spotrebnej dani z minerálnych olejov nemožno

považovať za nadradený nad Ústavu SR. Rozhodovacou činnosťou súdu sa odstraňujú

rozpory vo výklade práva ohľadne vlastníctva a s tým spojené disponovanie, nakladanie

s vlastníctvom. Poukázal na trestné konanie vedené pod č. ČVS:KRP-90/OVK-ZA-2005,

v ktorom je zo strany vyšetrovateľa dôkazná núdza ohľadom existencie škody ako takej.

Mal za to, že pri rozhodovacej činnosti súdu je potrebné jednotlivé dôkazy hodnotiť

jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom nemožno určitú vec vytrhávať z kontextu

a neprihliadať na výsledky trestného konania ohľadom minerálneho oleja. Považoval preto

rozhodnutie správnych orgánov za predčasné a namieste bolo prerušenie správneho konania

do právoplatného skončenia trestného konania. Žalobca tiež namietal, že správny orgán

prevzal množstvá minerálnych olejov, avšak minerálne oleje boli zaistené aj z nehnuteľností,

ktoré mu vlastnícky nepatrili ani nepatria, a preto aj z týchto dôvodov nebolo možné

v teoretickej rovine ustáliť základ pre spotrebnú daň. Nestotožnil sa ani so závermi súdu,

pokiaľ vychádzal zo skutkových zistení a ďalších všeobecne známych skutočností vo vzťahu

k nákupu pohonných hmôt bežného občana. Namietal výšku spotrebnej dane (2498 €) a tiež

to, že správne orgány len automaticky prevzali údaj o množstve pohonných hmôt, ktoré mal

4

žalobca nadobudnúť z trestnej činnosti, ktorý postup je v rozpore so zásadou in dubio pro reo,

a colný úrad v platobnom výmere na doklady preukazujúce nelegálne nákupy pohonných

hmôt nepoukazuje, najmä v akom čase, od koho, za akú cenu a pod. mal žalobca nekúpiť

pohonné hmoty. V tejto súvislosti považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné

a nepresvedčivé. Žalobca ďalej poukázal na to, že odo dňa 17.10.2005 bol vzatý do väzby,

ktorá trvala do konca roku 2006, nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť v oblasti

pohonných hmôt, minerálnych olejov. Každý občan a iný subjekt môže vykonávať činnosť

v súlade so zákonom. Z nálezu Ústavného súdu SR, ktorým bol zamietnutý návrh zákona

o preukazovaní pôvodu majetku je zrejmé, že nie je povinnosťou žiadneho občana

preukazovať pôvod svojho majetku, a teda aby žalobca colnému úradu preukazoval pôvod,

čas nadobudnutia, doklady o nadobudnutí a zaplatení ohľadne kontrolovaných pohonných

hmôt. Nebolo povinnosťou žalobcu archivovať doklady o nadobudnutí pohonných hmôt.

Až po skončení trestného stíhania a konečným rozhodnutím súdu v tejto veci bude

rozhodnuté, či došlo u obvineného k trestnému činu a kto je zaň trestnoprávne zodpovedný.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 28.3.2011 tak,

že napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť. Uviedol, že skutkové a právne okolnosti prípadu

uvádzané žalobcom v odvolaní predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa dostatočne

vyjadril už v administratívnom konaní, ako aj v súdnom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ),

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

19.1.2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

5

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Najvyšší súd SR z obsahu pripojených spisov zistil, že dňa 17.10.2005 bola

príslušníkmi Železničnej polície u žalobcu vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bolo,

okrem iného, zaistených spolu 3431,5 l plynových olejov s obsahom síry nepresahujúcim

0,05 % hmotnosti (motorová nafta) a 1715 l ľahkých olejov a prípravkov iných ako špeciálne

druhy benzínu (motorový benzín).

Dňa 25.6.2008 začal Colný úrad Žilina u žalobcu daňovú kontrolu, zameranú

na spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie od 1.10.2005 do 31.10.2005.

O výsledku daňovej kontroly správca dane zhotovil protokol zn. – 6069 zo dňa

9.9.2008, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie a prerokovanie doručený žalobcovi dňa

12.9.2008. Žalobca ani jeho zástupca sa prerokovania protokolu nezúčastnili, preto sa za deň

prerokovania protokolu považuje deň určený vo výzve na jeho prerokovanie, t.j. 30.10.2008.

Dňa 10.11.2008 vydal Colný úrad Žilina platobný výmer č. 62756/2008 – 6069,

ktorým bol žalobcovi určený základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie

obdobie od 1.10.2005 do 31.10.2005 v množstve 5073,5 litrov minerálneho oleja

( litrov motorovej nafty a 1689 litrov motorového oleja po odrátaní objemu vzoriek

odobratých na expertízu) a vyrubená spotrebná daň z minerálneho oleja vo výške

75 255,00 Sk (2498 €). V odôvodnení colný úrad uviedol, že žalobca pri výkone daňovej

kontroly nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja kombinovanej

nomenklatúry colného sadzobníka 27101941 a minerálneho oleja kombinovanej

nomenklatúry colného sadzobníka 27101141 až 27101149, ktorý bol zaistený pri vykonaní

domovej prehliadky. Daňový subjekt nereagoval na výzvu na predloženie dokladov

za kontrolované obdobie, neboli predložené žiadne účtovné alebo iné doklady, ktoré by

preukázali hospodárske a účtovné operácie vrátane evidencie a záznamov v písomnej alebo

technickej forme. Daňový subjekt si nesplnil dôkaznú povinnosť, pričom vo výzve bol

upozornený na dôsledky neuposlúchnutia výzvy, a preto správca dane pristúpil k určeniu dane

podľa pomôcok v zmysle § 42 zák. o správe daní a poplatkov.

6

Žalovaný rozhodnutím č. 58572/2008 zo dňa 31.3.2010 platobný výmer Colného

úradu Žilina č. 62756/2008 – 6069 zo dňa 10.11.2008 na odvolanie žalobcu potvrdil, keď

v zmysle § 48 ods. 4 zák. o správe daní a poplatkov skúmal dodržanie zákonných podmienok

na určenie dane podľa pomôcok a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 zák. o správe daní

a poplatkov. Uviedol, že nezistil dôvody, pre ktoré by mal odvolaniu vyhovieť a konštatoval,

že colný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď daň určil podľa pomôcok.

Podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2011, Colné riaditeľstvo

je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave.

Podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2012, orgány štátnej správy

v colníctve sú:

a) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),

b) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo"),

c) colné úrady,

d) Kriminálny úrad finančnej správy.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní, poplatkov a colníctva účinného od 1.1.2012, tento zákon upravuje postavenie,

organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len

"finančné riaditeľstvo"), Kriminálneho úradu finančnej správy a Kompetenčného centra

finančných operácií.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,

poplatkov a colníctva účinného od 1.1.2012, finančné riaditeľstvo vykonáva svoju pôsobnosť

na celom území Slovenskej republiky. Sídlom finančného riaditeľstva je Bratislava.

Podľa , o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní, poplatkov a colníctva, finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená

na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a je

7

a) zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme

na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch, Kriminálnom úrade finančnej

správy a Kompetenčnom centre finančných operácií,

b) služobným úradom colníkov a štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu

službu na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch, Kriminálnom úrade

finančnej správy a Kompetenčnom centre finančných operácií.

Podľa vety prvej o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní, poplatkov a colníctva, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné riaditeľstvo

Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31.12.2011 sú finančným riaditeľstvom

podľa tohto zákona.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,

poplatkov a colníctva, konanie začaté Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a Colným

riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31.12.2011 a právoplatne

neukončené pred 1.1.2012 a daňovú kontrolu začatú Daňovým riaditeľstvom Slovenskej

republiky a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa predpisov účinných

do 31.12.2011 a neukončenú pred 1.1.2012 dokončí finančné riaditeľstvo podľa tohto zákona.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,

poplatkov a colníctva, práva a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru, štátno-

zamestnaneckých vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov

zamestnancov, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov prechádzajú od 1.1.2012

z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky

na finančné riaditeľstvo.

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

V zmysle citovaných ustanovení žalovaný – rozpočtová organizácia, ktorá je v zmysle

§ 21 ods. 1 zák. č. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov právnickou osobou, v priebehu konania, účinnosťou

8

o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zanikol,

pričom jeho právnym nástupcom je Finančné riaditeľstvo SR, rovnako rozpočtová

organizácia, a teda právnická osoba s procesnou subjektivitou. Najvyšší súd SR na základe

uvedeného v konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného žalovaného.

Podľa § 5 ods. 1 zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, základom dane

je množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch pri teplote 15 stupňov C alebo v kilogra-

moch alebo množstvo v ňom obsiahnutej energie vyjadrenej v gigajouloch.

Podľa § 5 ods. 2 zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, daň sa vypočíta ako súčin

základu dane a príslušnej sadzby dane.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, sadzba dane

sa ustanovuje takto: motorový benzín kódu kombinovanej nomenklatúry 27101141,

27101145, 27101149 - 15500 Sk/1000 l.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, sadzba dane

sa ustanovuje takto: plynový olej kódu kombinovanej nomenklatúry 27101941, 27101945

a 27101949 s výnimkou podľa § 7 ods. 1 - 14500 Sk/1000 l.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, daňová

povinnosť vzniká aj dňom zistenia držby minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob

nadobudnutia v súlade s týmto zákonom nevie právnická osoba alebo fyzická osoba

preukázať.

Podľa § 13 ods. 2 písm. a/ zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, daňovým

dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 12 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická

osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý má

v držbe.

Podľa § 2 ods. 1 zák. o správe daní a poplatkov, v daňovom konaní sa postupuje

v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá

9

sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov

a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 6 zák. o správe daní a poplatkov, ak nesplní daňový subjekt

pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností,

v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa

odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom

odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu

dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti

oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti

s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných

záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov

v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,

záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového

subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa § 42 zák. o správe daní a poplatkov, ak nebolo podané daňové priznanie alebo

hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona (napríklad zák.

č. v znení neskorších predpisov, v znení neskorších

predpisov), správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený

v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného zákona určiť daň podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové

priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve správcu dane alebo ak neboli

odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení, správca dane je oprávnený

určiť daň podľa pomôcok (§ 29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez

súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane

podľa pomôcok, pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety. Protokol o určení dane podľa

pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým je obec; v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli

použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 3 zák. o správe daní a poplatkov, ak správca dane vyrubí daň podľa

pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti,

z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené.

10

Podľa § 44 ods. 4 zák. o správe daní a poplatkov, o určenom základe dane a vyrubenej

dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento

zákon alebo osobitný predpis inak. Rovnako správca dane platobným výmerom vyrozumie

daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej dani dohodou, ak neustanovuje tento

zákon alebo osobitný zákon inak.

Podľa § 48 ods. 4 zák. o správe daní a poplatkov, ak odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných

podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3.

Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný,

odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.

Podstatou obrany žalobcu v daňovom ako aj súdnom konaní bola najmä námietka

týkajúca sa prebiehajúceho trestného konania a potreba prerušenia daňového konania do jeho

právoplatného skončenia, pričom Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom vyjadreným

v napadnutom rozsudku krajského súdu.

Podstatou v daňovom konaní bolo určenie dane podľa pomôcok po splnení zákonných

podmienok pre takýto postup. Na výsledok daňového konania nemá vplyv rozhodnutie

v trestnej veci, oslobodzujúci alebo odsudzujúci rozsudok alebo iné meritórne rozhodnutie.

V daňovom konaní je bez právneho významu to, ako žalobca získal u neho zaistené minerálne

oleje, či to bolo na základe konania, ktoré dosahuje takú intenzitu nebezpečnosti pre

spoločnosť a jej záujmy, že je potrebné ho posúdiť ako trestný čin alebo nie. Podstatnou

skutočnosťou bolo to, že žalobcovi v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/ zák. o spotrebnej dani

z minerálnych olejov vznikla dňom zistenia držby minerálneho oleja, ktorého pôvod a spôsob

nadobudnutia nevedel preukázať v súlade so zák. o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

daňová povinnosť.

Pokiaľ žalobca poukazoval na Nález Ústavného súd SR sp. zn. zo dňa

3.9.2008 o vyslovení nesúladu o preukazovaní pôvodu majetku

s SR, Ústavný súd SR v uvedenom náleze konštatoval neústavnosť zákona ako celku,

keď dospel k záveru, že „..spätná účinnosť napadnutého zákona sa viaže na povinnosť

každého vedieť preukázať svoje majetkové prírastky, t.j. na povinnosť dokázať legálnosť

11

nadobudnutia svojho majetku v minulosti (prakticky celého svojho majetku a počas celého

života), čo je podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd")

neprimerane zaťažujúci a neodôvodnený zásah. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku

je zákon so spätnou časovou pôsobnosťou (retroaktívny zákon), ktorý by sa mohol stať

svojvoľným nástrojom v rukách orgánov verejnej moci, ktoré sú adresátmi a nositeľmi

právomocí vyplývajúcich z tohto zákona. Tento záver pritom platí nielen pre schválenú

podobu tohto zákona, t.j. podobu, v ktorej nie je vymedzené časové obdobie, v rámci ktorého

sú fyzické a právnické osoby povinné preukazovať, že svoj majetok nadobudli z legálnych

príjmov, ale platil by aj pre prípad, ak by zákon vymedzil spätne určité konkrétne obdobie,

na ktoré by sa táto preukazovacia povinnosť vzťahovala (t.j. tak, ako bolo uvedené

v pôvodnom návrhu tohto zákona)...Účelom zákona o preukazovaní pôvodu majetku nie je

ustanovovať pravidlá správania pre budúcnosť, ale naopak, pravidlá ustanovené až týmto

zákonom zásadne aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, t.j. pred

1.9.2005 (podobnú argumentáciu ústavný súd uplatnil aj vo veci sp. zn. , pozn.).

V danom prípade zákonodarca pripustil neohraničenú spätnú pôsobnosť zákona, čo je

v právnom štáte nielen v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery občanov

v právny poriadok, ale aj v rozpore s princípom primeranosti, resp. proporcionality

(k princípu primeranosti podrobnejšie najmä PL. ÚS 3/00)...Závažným nedostatkom zákona

o preukazovaní pôvodu majetku je, že v zmysle definovaného účelu neupravuje (resp. ak, tak

veľmi rámcovo) postup orgánov verejnej moci pri odnímaní majetku, t.j. podmienky a postup

pri určovaní súvzťažnosti medzi dokázaným majetkovým rozdielom a konkrétnym majetkom,

ktorý sa má odňať. Tento nedostatok má ústavný rozmer, pretože zákon o preukazovaní

pôvodu majetku ako celok vnáša podľa názoru ústavného súdu neprimeraný stupeň právnej

neistoty do oblasti ochrany základného práva vlastniť majetok a práva pokojne užívať

majetok. Vytvára priestor na uplatnenie svojvôle aj tým, že pripúšťa výklad, v zmysle ktorého

po preukázaní právne významného majetkového rozdielu podľa znenia zákona o preukazovaní

pôvodu majetku možno odporcovi odňať akýkoľvek majetok v rámci celého majetku, ktorý

patrí do jeho vlastníctva, v hodnote tohto majetkového rozdielu. Ako trest fyzickým osobám

a právnickým osobám za ich nespôsobilosť preukázať spätne spôsob nadobudnutia majetku

sa v mene "verejného záujmu" zavádza neodôvodnený a ústavne nekonformný, resp. neznámy

spôsob "odňatia majetku" (jeho zbavenia, resp. prepadnutia), pričom k tomuto "odňatiu

majetku" dochádza postupom, ktorému chýbajú parametre zlučiteľné s koncepciou

materiálne chápaného právneho štátu...Keďže celý zákon o preukazovaní pôvodu majetku

12

(jeho koncepcia) je založený na možnosti "odňať majetok", predstavuje podľa názoru

ústavného súdu ako celok neprimeraný zásah do ochrany vlastníckeho práva, tak ako to

vyplýva najmä z a 4 (ďalej len ""), pričom ide

o zásah, ktorý je v priamom spojení s porušovaním princípov právneho štátu garantovaných

prvou vetou . Napadnutý zákon vychádza z predpokladu neodstrániteľnej

nefunkčnosti štandardných trestnoprávnych a občianskoprávnych prostriedkov boja

s nelegálnym nadobúdaním majetku. Napadnutý zákon porušuje ústavný princíp právnej

istoty, je retroaktívny vo vzťahu k nadobudnutým právam a pripúšťa nadmerné zasahovanie

do práva vlastniť majetok. Zásahy do vlastníckeho práva sú spojené s uložením novej,

nedostatočne identifikovanej povinnosti ad infinitum vedieť preukazovať pôvod majetku,

pričom napadnutý zákon podľa názoru ústavného súdu neprimeraným spôsobom presúva

dôkazné bremeno z orgánov verejnej moci na fyzické osoby a právnické osoby a v spojení

s tým zavádza nový, ústave neznámy spôsob prepadnutia majetku, ktorého realizácia nie je

transparentná a napokon z jeho ustanovení vôbec nevyplýva.

Z uvedeného nemožno vyvodiť záver, ku ktorému dospel žalobca, a to, že nie je

povinnosťou žiadneho občana preukazovať pôvod svojho majetku, a táto povinnosť by mala

byť v rozporná s SR a dôvodom neústavnosti daného predpisu, a preto túto námietku

hodnotil Najvyšší súd SR ako nedôvodnú.

Pokiaľ žalobca namietal množstvo minerálneho oleja a výšku spotrebnej dane,

odvolací súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, najmä z protokolu o podozrení

z porušenia daňových predpisov č. o dňa 24.4.2008 (č. l. 38-44),

úradného záznamu zo dňa 9.9.2008 č. 14427/2008-6069-INT (č. l. 59-62), považoval túto

za nedôvodnú. Z administratívneho spisu je zrejmé množstvo minerálnych olejov, ktoré boli

u žalobcu pri domovej prehliadke zaistené, rovnako aj to, aký objem tekutiny bol použitý ako

vzorky pre expertízu. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia colného úradu je zrejmé

na základe akého výpočtu bola stanovená sadzba dane, ktorý postup bol v súlade so zák.

o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nemožno priznať úspech, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

13

– 43 zo dňa 23.2.2011 postupom podľa , v spojení

s potvrdil ako vecne správny, pričom v podrobnostiach naň odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s O. s. p a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý

nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania

a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská