Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/9/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: D. L., M. X., L., zast. JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom so

sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky (do 31.12.2011 Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky), Vazovova 2, 811 15

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10926/2009 zo dňa 11. mája

2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. – 36 zo

dňa 3. novembra 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

– 36 zo dňa 3. novembra 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10926/2009 zo dňa

11. mája 2010, ktorým podľa o správe daní potvrdil

platobný výmer Colného úradu Žilina č. 7257/2009 – 6031/SDM08/309 zo dňa

2. februára 2009, ktorým bola žalobcovi podľa

o spotrebnej dani z minerálneho oleja (ďalej v texte rozhodnutia len „zákon “)

uložená pokuta vo výške 1659,69 Eur z dôvodu, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť

2

podľa , pretože bol u neho zistený minerálny olej,

ktorého pôvod alebo spôsob nadobudnutia daňový subjekt nevedel preukázať v súlade

so

Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku odkazujúc na relevantné zákonné

ustanovenia uviedol, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a z neho

vyvodený správny právny záver. Podľa prvostupňového súdu vznikla žalobcovi daňová

povinnosť dňom zistenia minerálneho oleja u žalobcu, t.j. 17. októbra 2005, kedy bola

u žalobcu vykonaná domová prehliadka a kedy boli zistené u žalobcu minerálne oleje

v množstve 5073,5 litrov a následne mu bola vyrúbená daň z minerálnych olejov v sume

75 255,00 Sk (2498 €) a to rozhodnutím žalovaného č. 58572/2008 zo dňa 31. marca 2010,

ktoré bolo preskúmané súdom a to rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. – 43

zo dňa 23. februára 2011, ktorým žalobu žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného č. 58572/2008

zo dňa 31. marca 2010 zamietol a ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. zo dňa 19. januára 2012. Žalobca nevedel preukázať

spôsob nadobudnutia minerálneho oleja a nadobúdacie doklady od zaisteného minerálneho

oleja. Krajský súd neprerušil preskúmavacie konanie nakoľko daňové konanie a trestné

konanie sú dve odlišné konania, pričom daňové konanie je založené na princípe objektívnej

zodpovednosti daňového subjektu, a sankčné konanie je závislé len od vzniku daňovej

povinnosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nevedel preukázať zákonné

nakladanie s minerálnym olejom a z tohto dôvodu mu vznikla daňová povinnosť v zmysle

§ 12 ods. 2 písm. a/ a § 13 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja,

a preto bol postup správnych orgánov správny, ak mu bola platobným výmerom vyrubená

spotrebná daň a toto rozhodnutie bolo žalovaným potvrdené.

Krajský súd považoval za nedôvodné námietky žalobcu týkajúce sa preukazovania

pôvodu majetku. Stotožnil z názorom žalovaného, že zmyslom zák. o spotrebnej dani

z minerálneho oleja je práve zákonné nakladanie s komoditami, ktoré sú upravené

v špeciálnom právnom predpise –

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len

„“) tak, že ich náhradu neúspešnému žalobcovi nepriznal.

3

Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dňa 6. decembra 2010

odvolanie, v ktorom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie

konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že odvolací súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho

orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Taktiež sa domáhal priznania náhrady trov súdneho

konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia podľa

realizovaných právnych úkonov podľa advokátskej tarify.

Uviedol, že sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu vychádzajúc zo skutkových

zistení a ďalších všeobecne známych skutočností vo vzťahu nákupu pohonných hmôt

bežného občana. Podľa jeho názoru v súlade s nálezom ústavného súdu Slovenskej republiky

zo septembra 2008, ktorým bol zamietnutý návrh na preukazovanie pôvodu majetku,

je zrejmé, že nie je povinnosťou žiadneho občana, iného subjektu preukazovať pôvod svojho

majetku. Namietal rovnako výšku spotrebnej dane (2498 €), nakoľko nebol preukázaný

základ pre spotrebnú daň. Ak daňový subjekt nakupoval pohonné hmoty od rôznych

subjektov, títo odvádzali resp. mali povinnosť odviesť spotrebnú daň, nakoľko daňový subjekt

bol pri nákupe pohonných hmôt konečným spotrebiteľom a pri aplikácii protokolu by šlo

o duplicitné vyčíslenie a odvod spotrebnej dane za kontrolované množstvo pohonných hmôt.

Správne orgány len automaticky prevzali údaj o údajnom množstve pohonných hmôt, ktoré

mal žalobca nadobudnúť z trestnej činnosti, pričom tento postup je v rozpore so zásadou

in dubio pro reo a colný úrad v platobnom výmere na doklady preukazujúce nelegálne nákupy

pohonných hmôt nepoukazuje, najmä v akom čase, od koho, za akú cenu a pod. mal žalobca

nekúpiť pohonné hmoty. V tejto súvislosti považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné

a nepresvedčivé. Colné orgány mali aplikovať o správe daní

až do skončenia trestnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina čl. . Podľa

žalobcu administratívnymi orgánmi nebol preukázaný základ pre spotrebnú daň a jeho postup

je v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“ a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné,

nepresvedčivé a táto skutočnosť je dôvodom pre jeho zrušenie súdom.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa

22. decembra 2010 tak, že napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť.

Uviedol, že skutkové a právne okolnosti prípadu uvádzané žalobcom v odvolaní

predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa dostatočne vyjadril už v administratívnom

konaní, ako aj v súdnom konaní.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. januára 2012 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Najvyšší súd SR z obsahu pripojených spisov zistil, že dňa 17. októbra 2005 bola

príslušníkmi Železničnej polície u žalobcu vykonaná domová prehliadka, pri ktorej bolo,

okrem iného, zaistených spolu 3431,5 l plynových olejov s obsahom síry nepresahujúcim

0,05 % hmotnosti (motorová nafta) a 1715 l ľahkých olejov a prípravkov iných ako špeciálne

druhy benzínu (motorový benzín).

Dňa 25. júna 2008 začal Colný úrad Žilina u žalobcu daňovú kontrolu, zameranú

na spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie od 1. októbra 2005

do 31. októbra 2005. O výsledku daňovej kontroly správca dane zhotovil protokol

zn. – 6069 zo dňa 9. septembra 2008, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie

a prerokovanie doručený žalobcovi dňa 12. septembra 2008. Žalobca ani jeho zástupca

sa prerokovania protokolu nezúčastnili, preto sa za deň prerokovania protokolu považuje deň

určený vo výzve na jeho prerokovanie, t.j. 30. októbra 2008.

5

Dňa 10. novembra 2008 vydal Colný úrad Žilina platobný výmer č. 62756/2008 –

6069, ktorým bol žalobcovi určený základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie

obdobie od 1. októbra 2005 do 31. októbra 2005 v množstve 5073,5 litrov minerálneho oleja

( litrov motorovej nafty a 1689 litrov motorového oleja po odrátaní objemu vzoriek

odobratých na expertízu) a vyrubená spotrebná daň z minerálneho oleja vo výške

75 255,00 Sk (2498 €). V odôvodnení colný úrad uviedol, že žalobca pri výkone daňovej

kontroly nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja kombinovanej

nomenklatúry colného sadzobníka 27101941 a minerálneho oleja kombinovanej nomenkla-

túry colného sadzobníka 27101141 až 27101149, ktorý bol zaistený pri vykonaní domovej

prehliadky. Daňový subjekt nereagoval na výzvu na predloženie dokladov za kontrolované

obdobie, neboli predložené žiadne účtovné alebo iné doklady, ktoré by preukázali

hospodárske a účtovné operácie vrátane evidencie a záznamov v písomnej alebo technickej

forme. Daňový subjekt si nesplnil dôkaznú povinnosť, pričom vo výzve bol upozornený na

dôsledky neuposlúchnutia výzvy, a preto správca dane pristúpil k určeniu dane podľa

pomôcok v zmysle § 42 zákona o správe daní a poplatkov.

Žalovaný rozhodnutím č. 58572/2008 zo dňa 31. marca 2010 platobný výmer Colného

úradu Žilina č. 62756/2008 – 6069 zo dňa 10. novembra 2008 na odvolanie žalobcu potvrdil,

keď v zmysle § 48 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov skúmal dodržanie zákonných

podmienok na určenie dane podľa pomôcok a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 zákona

o správe daní a poplatkov. Uviedol, že nezistil dôvody, pre ktoré by mal odvolaniu vyhovieť

a konštatoval, že colný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď daň určil podľa pomôcok.

Podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2011, Colné riaditeľstvo

je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave.

Podľa o orgánoch štátnej správy v colníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2012, orgány štátnej správy

v colníctve sú:

a) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),

b) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo"),

c) colné úrady,

d) Kriminálny úrad finančnej správy.

6

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní, poplatkov a colníctva účinného od 01.01.2012, tento zákon upravuje postavenie,

organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len

"finančné riaditeľstvo"), Kriminálneho úradu finančnej správy a Kompetenčného centra

finančných operácií.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,

poplatkov a colníctva účinného od 1.1.2012, finančné riaditeľstvo vykonáva svoju pôsobnosť

na celom území Slovenskej republiky. Sídlom finančného riaditeľstva je Bratislava.

Podľa , o orgánoch štátnej správy

v oblasti daní, poplatkov a colníctva, finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená

na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a je

a) zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme na

finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch, Kriminálnom úrade finančnej

správy a Kompetenčnom centre finančných operácií,

b) služobným úradom colníkov a štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu

službu na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch, Kriminálnom úrade

finančnej správy a Kompetenčnom centre finančných operácií.

Podľa vety prvej o orgánoch štátnej správy

v oblasti daní, poplatkov a colníctva, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a Colné

riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011 sú

finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona.

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,

poplatkov a colníctva, konanie začaté Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a Colným

riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2011

a právoplatne neukončené pred 1. januárom 2012 a daňovú kontrolu začatú Daňovým

riaditeľstvom Slovenskej republiky a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2011 a neukončenú pred 1. januárom 2012 dokončí

finančné riaditeľstvo podľa tohto zákona.

7

Podľa o orgánoch štátnej správy v oblasti

daní, poplatkov a colníctva, práva a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru,

štátnozamestnaneckých vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov

zamestnancov, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov prechádzajú

od 1. januára 2012 z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva

Slovenskej republiky na finančné riaditeľstvo.

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

V zmysle citovaných ustanovení žalovaný – rozpočtová organizácia, ktorá je v zmysle

§ 21 ods. 1 zákona č. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právnickou osobou, v priebehu konania,

účinnosťou o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov

a colníctva, zanikol, pričom jeho právnym nástupcom je Finančné riaditeľstvo SR, rovnako

rozpočtová organizácia, a teda právnická osoba s procesnou subjektivitou.

Najvyšší súd SR na základe uvedeného v záhlaví tohto rozsudku uviedol už ako

žalovaného tohto právneho nástupcu.

Podľa v znení platnom do 31. marca 2010

daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia minerálneho oleja, ktorý sa nachádza alebo ktorý

sa nachádzal u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická osoba alebo fyzická

osoba nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja v súlade s týmto

zákonom, a to bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nakladala s minerálnym olejom ako

s vlastným.

Podľa v znení platnom do 31. marca 2010

právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej vznikla daňová povinnosť podľa § 12 ods. 2

písm. a/, uloží colný úrad pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo zisteného

minerálneho oleja, ak je pre tento minerálny olej ustanovená sadzba dane, najmenej však

1659,69 eura.

8

Podstatou obrany žalobcu v daňovom ako aj súdnom konaní bola najmä námietka

týkajúceho sa jednak prebiehajúceho trestného konania a potreba prerušenia daňového

konania do jeho právoplatného skončenia a jednak prebiehajúceho preskúmavacieho súdneho

konania v daňovej veci žalovaného č. 58572/2008 zo dňa 31. marca 2010, v súdnom konaní

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. – 43 zo dňa

23. februára 2011 pričom Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom vyjadreným v napadnutom

rozsudku krajského súdu rozsudkom č. k. zo dňa 19. januára 2012.

Podstatou v sankčnom daňovom konaní bolo určenie výšky sankcie za porušenie ust.

na základe zaisteného a zisteného minerálneho

oleja, ktorý sa nachádzal v priestoroch u žalobcu a ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia

nevedel žalobca hodnoverene preukázať v súlade s zákonom, a to bez ohľadu na to, či

nakladal s minerálnym olejom ako s vlastným alebo nie.

Podľa odvolacieho súdu na výsledok sankčného daňového konania nemá vplyv

rozhodnutie v trestnej veci, teda to či bude alebo nebude žalobca uznaný vinným alebo

oslobodený. Podstatnou skutočnosťou bolo to, že žalobcovi vznikla podľa § 12 ods. 2 písm. a/

daňová povinnosť dňom zistenia držby minerálneho oleja, ktorého

pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel preukázať v súlade so zákonom.

Pokiaľ žalobca poukazoval na Nález Ústavného súd SR sp. zn. zo dňa

3. septembra 2008 o vyslovení nesúladu o preukazovaní pôvodu

majetku s SR, Ústavný súd SR v uvedenom náleze konštatoval neústavnosť zákona

ako celku, keď dospel k záveru, že „..spätná účinnosť napadnutého zákona sa viaže na

povinnosť každého vedieť preukázať svoje majetkové prírastky, t.j. na povinnosť dokázať

legálnosť nadobudnutia svojho majetku v minulosti (prakticky celého svojho majetku a počas

celého života), čo je podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný

súd") neprimerane zaťažujúci a neodôvodnený zásah. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku

je zákon so spätnou časovou pôsobnosťou (retroaktívny zákon), ktorý by sa mohol stať

svojvoľným nástrojom v rukách orgánov verejnej moci, ktoré sú adresátmi a nositeľmi

právomocí vyplývajúcich z tohto zákona. Tento záver pritom platí nielen pre schválenú

podobu tohto zákona, t.j. podobu, v ktorej nie je vymedzené časové obdobie, v rámci ktorého

sú fyzické a právnické osoby povinné preukazovať, že svoj majetok nadobudli z legálnych

príjmov, ale platil by aj pre prípad, ak by zákon vymedzil spätne určité konkrétne obdobie, na

9

ktoré by sa táto preukazovacia povinnosť vzťahovala (t.j. tak, ako bolo uvedené v pôvodnom

návrhu tohto zákona)...Účelom zákona o preukazovaní pôvodu majetku nie je ustanovovať

pravidlá správania pre budúcnosť, ale naopak, pravidlá ustanovené až týmto zákonom

zásadne aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, t.j. pred

1. septembrom 2005 (podobnú argumentáciu ústavný súd uplatnil aj vo veci sp. zn. PL. ÚS

25/00, pozn.). V danom prípade zákonodarca pripustil neohraničenú spätnú pôsobnosť

zákona, čo je v právnom štáte nielen v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery

občanov v právny poriadok, ale aj v rozpore s princípom primeranosti, resp. proporcionality

(k princípu primeranosti podrobnejšie najmä PL. ÚS 3/00)...Závažným nedostatkom zákona

o preukazovaní pôvodu majetku je, že v zmysle definovaného účelu neupravuje (resp. ak,

tak veľmi rámcovo) postup orgánov verejnej moci pri odnímaní majetku, t.j. podmienky

a postup pri určovaní súvzťažnosti medzi dokázaným majetkovým rozdielom a konkrétnym

majetkom, ktorý sa má odňať. Tento nedostatok má ústavný rozmer, pretože zákon

o preukazovaní pôvodu majetku ako celok vnáša podľa názoru ústavného súdu neprimeraný

stupeň právnej neistoty do oblasti ochrany základného práva vlastniť majetok a práva

pokojne užívať majetok. Vytvára priestor na uplatnenie svojvôle aj tým, že pripúšťa výklad,

v zmysle ktorého po preukázaní právne významného majetkového rozdielu podľa znenia

zákona o preukazovaní pôvodu majetku možno odporcovi odňať akýkoľvek majetok v rámci

celého majetku, ktorý patrí do jeho vlastníctva, v hodnote tohto majetkového rozdielu.

Ako trest fyzickým osobám a právnickým osobám za ich nespôsobilosť preukázať spätne

spôsob nadobudnutia majetku sa v mene "verejného záujmu" zavádza neodôvodnený

a ústavne nekonformný, resp. neznámy spôsob "odňatia majetku" (jeho zbavenia, resp.

prepadnutia), pričom k tomuto "odňatiu majetku" dochádza postupom, ktorému chýbajú

parametre zlučiteľné s koncepciou materiálne chápaného právneho štátu...Keďže celý

zákon o preukazovaní pôvodu majetku (jeho koncepcia) je založený na možnosti "odňať

majetok", predstavuje podľa názoru ústavného súdu ako celok neprimeraný zásah do ochrany

vlastníckeho práva, tak ako to vyplýva najmä z a 4

(ďalej len "ústava"), pričom ide o zásah, ktorý je v priamom spojení s porušovaním princípov

právneho štátu garantovaných prvou vetou . Napadnutý zákon vychádza

z predpokladu neodstrániteľnej nefunkčnosti štandardných trestnoprávnych a občiansko-

právnych prostriedkov boja s nelegálnym nadobúdaním majetku. Napadnutý zákon porušuje

ústavný princíp právnej istoty, je retroaktívny vo vzťahu k nadobudnutým právam a pripúšťa

nadmerné zasahovanie do práva vlastniť majetok. Zásahy do vlastníckeho práva sú spojené

s uložením novej, nedostatočne identifikovanej povinnosti ad infinitum vedieť preukazovať

10

pôvod majetku, pričom napadnutý zákon podľa názoru ústavného súdu neprimeraným

spôsobom presúva dôkazné bremeno z orgánov verejnej moci na fyzické osoby a právnické

osoby a v spojení s tým zavádza nový, ústave neznámy spôsob prepadnutia majetku, ktorého

realizácia nie je transparentná a napokon z jeho ustanovení vôbec nevyplýva.

Z uvedeného nemožno vyvodiť záver, ku ktorému dospel žalobca, a to, že nie je jeho

povinnosťou preukazovať pôvod svojho majetku a táto zákonom uložená povinnosť by mala

byť v rozporná s SR a dôvodom neústavnosti daného predpisu, a preto túto námietku

hodnotil Najvyšší súd SR ako nedôvodnú. Je totiž na zvážení samotného daňovníka

či hodnoverným spôsobom preukáže daňovému orgánu pôvod a spôsob nadobudnutia

minerálneho oleja. Ak však neunesie dôkazné bremeno, nakoľko ide o objektívnu

zodpovednosť držiteľa minerálneho oleja, musí si byť vedomý svojej následnej priestupkovej

zodpovednosti za takéto porušenie zákona.

Z administratívneho spisu je zrejmé aké množstvo minerálnych olejov bolo u žalobcu

pri domovej prehliadke zaistené, rovnako aj to, aký objem tekutiny bol použitý ako vzorky

pre expertízu. Taktiež z odôvodnenia rozhodnutia colného úradu vyplýva ako a na základe

akého výpočtu bola stanovená sadzba dane zo zaistených minerálnych olejov (vo výške

2498 €), pričom tento postup bol v súlade so a preto mu bola

uložená sankcia vo výške 1659,69 Eura.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nemožno priznať úspech, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k.

– 36 zo dňa 3. novembra 2010 postupom podľa , v spojení

s potvrdil ako vecne správny, pričom v podrobnostiach naň odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s O. s. p a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý

nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania

a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

11

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská