Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/46/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľa: Š. G., bytom J., zastúpený Ing. Š.Š. - A., proti

odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Rožňava, Šafárikova č. 71, Rožňava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu č. sp. 2010/00019-1Sax zo dňa 17.05.2010, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -45 zo dňa

21.01.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -45 zo dňa 21. januára 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e : 

Krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. -45 zo dňa 21.01.2011 potvrdil

rozhodnutie odporcu č. sp. 2010/00019-1Sax zo dňa 17.05.2010, ktorým odporca rozhodol

podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“) tak, že navrhovateľovi nenavrátil vlastníctvo

k pozemkom v katastrálnom území H., zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. X. ako

parcela č. X. a č. X., lebo v konaní bola preukázaná zákonná prekážka – nesplnenie

podmienok § 1 a § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Odporca súčasne nepriznal

navrhovateľovi právo na náhradu za uvedené pozemky a vyslovil, že sa mu neprevedú

do vlastníctva ani iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli

pôvodné pozemky a ani sa mu neposkytne finančná náhrada podľa § 6 ods. 2 zákona

o navrátení vlastníctva k pozemkom.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že odporca rozhodol správne – zákonná podmienka

uvedená v § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom nebola v preskúmavanom prípade

splnená, pretože v čase prechodu predmetných pozemkov z právneho predchodcu

navrhovateľa na štát (15.08.1963) tieto netvorili poľnohospodársky pôdny fond ani do neho

nepatrili, tobôž netvorili lesný pôdny fond, pretože ku dňu prechodu na štát išlo o vodnú

plochu a nie o poľnohospodársku pôdu vymedzenú v

o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu ani o poľnohospodársku pôdu vymedzenú

v ods. b) o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.

V dôsledku nesplnenia jednej zo zákonných podmienok nebolo, podľa názoru súdu, potrebné

ďalej skúmať, či bola splnená ďalšia zákonná podmienka a či došlo k naplneniu niektorého

reštitučného titulu uvedeného v § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2

, v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ako vecne správne potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas, prostredníctvom svojho

zástupcu, odvolanie, ktoré zdôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu aj

prvostupňového súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a zaviazal odporcu

k zaplateniu náhrady trov konania navrhovateľovi.

V odvolaní uviedol, že sporné pozemky sú od roku 1954 zatopené vodným dielom R.

H., pričom vodné dielo nebolo postavené v súlade s vodoprávnym povolením a je vystavané

na cudzích pozemkoch a vtedajšie Stredisko geodézie v Rožňave nezapísalo prevod

vlastníctva fyzických osôb na štát. Účinnosť nastala dňom 01.11.1990

a lehota na uplatnenie nárokov zo zákona bola 6-mesačná, t.j. do 01.05.1991; pozemnoknižné

vlastníctvo navrhovateľa bolo k dátumu 01.11.1990 zachované. Ak by navrhovateľ žiadal

o reštitúciu podľa , tak by nemal povinnú osobu, lebo ešte nebol

známy štátny subjekt, ktorý by mohol byť označený za povinnú osobu – návrh na reštitúciu sa

dokladuje pozemnoknižnou vložkou, z ktorej sa identifikuje pôvodný vlastník a dôvod zániku

jeho vlastníckych práv v prospech štátu, čo v danej lehote od 01.11.1990 do 01.05.1991

nebolo v evidencii katastra nehnuteľností zapísané. Vlastníci zatopených pozemkov nemali

z tohto dôvodu právny titul na reštitúciu podľa .

Ďalej navrhovateľ uviedol, že správa katastra na základe dedičských rozhodnutí

zapisovala dedičské rozhodnutia pre zatopené pozemky do 20.07.1997. Správa katastra

v Rožňave 6 a pol roka po zrušení vládneho nariadenia č. , ktoré tvorilo právny

rámec zoštátňovacieho rozhodnutia finančného odboru ONV Rožňava, zapísala vlastníctvo

pozemkov fyzických osôb v prospech V. R. P. š.p. Teda povinná osoba vznikla po 20.07.1997

– vlastníci po nezákonnom zápise zatopených pozemkov pod R. H. majú povinú osobu –

V. R. P. š.p., ktorý následne previedol vlastníctvo v prospech Slovenského pozemkového

fondu, ktorý ich následne predal súkromným osobám.

V závere navrhovateľ uviedol, že žalovaný konal v rozpore s Slovenskej

republiky a Listinou základných práv a slobôd, pričom navrhovateľ opiera svoje tvrdenia o tri

nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (, ,

) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prípisom zo dňa 09.03.2011,

v ktorom uviedol, že predmetné pozemky boli od roku 1954 súčasťou vodného diela,

preto v čase prechodu na štát už neslúžili ako produkčná poľnohospodárska pôda a teda

nemali charakter pozemkov v zmysle § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Šetrením na správe katastra odporca zistil, že parcely sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako

druh pozemku vodná plocha. Z uvedeného tak vyplynulo, že pozemky, ku ktorým si účastník

konania ako oprávnená osoba uplatnil reštitučný nárok, neboli pozemkami, ktoré tvoria

poľnohospodársky pôdny fond alebo by do neho patrili v čase ich prechodu do vlastníctva

štátu a ani v súčasnosti do neho nepatria.

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon

zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam

správnych orgánov, pričom pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane

ustanovenie druhej hlavy s výnimkou ( ).

Podľa je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať

dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“), ako súd odvolací

( ), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa,

uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a po zistení, že odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ide o rozsudok, proti

ktorému je podanie odvolania prípustné ( a v spojení s

ods. 2 ), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať

úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

v spojení s s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že podaním zo dňa 30.12.2004

označeným ako „Uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa z.č. 503/2003

Z. z. – § 5 ods. 1“ (doručeným odporcovi dňa 30.12.2004) si navrhovateľ uplatnil podľa

zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom na Obvodnom pozemkovom úrade v Rožňave

právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území H.; pôvodným vlastníkom

predmetných nehnuteľností bol otec navrhovateľa – D.G. Finančný odbor Okresného

národného výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa Š. R., n. p. podľa vládneho nariadenia

č. a vyhlášky č. 88/1959 Ú. v. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí

užívaných organizáciami socialistického sektoru vydal dňa 28.06.1963 rozhodnutie

č. Fin. 88/ev.19/H/1962 maj., ktorým nehnuteľnosti v katastrálnom území H. (uvedené

vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30.11.1961 č. 0-920-

72-1/2-2 vyhotoveného Strediskom geodézie v Košiciach) prešli do vlastníctva

Československého štátu, konkrétne do správy Š. R., n. p. dňom právoplatnosti uvedeného

rozhodnutia – dňom 15.08.1963. Tieto nehnuteľnosti sa na základe uvedeného rozhodnutia

stali súčasťou vodného diela R., ktoré bolo vybudované na základe vodoprávneho povolenia

Krajského národného výboru v Košiciach, referátu pre výstavbu zo dňa 18.01.1954. Podľa

delimitačného protokolu prešli majetok a záväzky zaniknutého podniku Š. R, š. p. (v rozsahu

slúžiacemu závodu M., s výnimkou strediska V. R. a kačacích fariem I. a H., ktoré sa stali

súčasťou likvidovaného majetku, ako aj pomerná časť centralizovaných zdrojov, prostriedkov

a tiež súvisiacich práv a záväzkov) na V. R. P., š. p., ktorý predmetné nehnuteľnosti odovzdal

Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, ktorý ich predal fyzickým osobám v roku

1998.

Odporca rozhodnutím č. sp. 2010/00019-1Sax zo dňa 17.05.2010 rozhodol podľa § 5

ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom tak, že navrhovateľ nespĺňa podmienky

tohto zákona uvedené v § 1 a § 3 na základe čoho mu vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom

území H. zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X. a č. X. nenavrátil.

Uvedené rozhodnutie odporcu bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach

č. k. -45 zo dňa 21.01.2011 potvrdené.

V § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom je uvedené: „Tento zákon upravuje

navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.

1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2)

b) lesný pôdny fond. 3)“

V poznámkach pod čiarou je ako osobitný predpis uvedený

o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení

neskorších predpisov a ustanovenie až 39 o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov. Druhá poznámka pod čiarou

uvedená za slovami „poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria“ odkazuje na § 2

o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v znení neskorších

predpisov a tretia poznámka pod čiarou uvedená za slovami „lesný pôdny fond“ odkazuje

na o lesoch, v znení neskorších predpisov.

V (ktorý bol účinný do 30.04.2004) bolo uvedené,

že poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri

nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne

porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia

na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných

predpisov zostávajú nedotknuté.

o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona

č. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zrušený vyššie spomenutý zákon

č. , rozumie pod pojmom poľnohospodárska pôda produkčne potenciálnu pôdu

evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady

a trvalé trávne porasty.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom sa oprávneným osobám

navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku

a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok

zrušený podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa o revízii prvej

pozemkovej reformy alebo podľa o novej pozemkovej

reforme,

c) postupu podľa alebo podľa zákona

č. o trestnom konaní súdnom () v znení zákona

č. ,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa

Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov,

e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania

(tzv. renunciačné vyhlásenie),

f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území

Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona

č. o majetku zanechanom na území Československej republiky

osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili

na jeho územie,

g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,

ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom

neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi

za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej

zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,

j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel,

na ktorý bola vyvlastnená,

m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva

a slobody,

r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho

nariadenia č. o niektorých opatreniach na zabezpečenie

poľnohospodárskej výroby,

t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev,

ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú

osobitné predpisy.

Najvyšší súd SR nemohol v uvedenej veci opomenúť nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) č. k. -29 zo dňa

16. septembra 2010, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že právny názor, podľa ktorého

prechod vlastníctva z fyzickej osoby alebo právnickej osoby na štát na základe rozhodnutia

kompetentného orgánu podľa vládneho nariadenia č. nemožno bez ďalšieho

považovať za jeden z reštitučných titulov, pretože takýto reštitučný titul nie je expressis

verbis uvedený v zákone o navrátení vlastníctva k pozemkom, je právnym názorom, ktorý je

formalistický a popiera účel zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Zároveň však

Ústavný súd SR uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa

14.10.2009 (na ktorý sa navrhovateľ v odvolaní odvoláva) vyjadril svoj právny názor len

vo vzťahu k jednej z podmienok navrátenia vlastníctva k pozemkom, a to k podmienke

vyplývajúcej z § 3 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a uviedol,

že pozemkový úrad pochybil, keď sa nezaoberal posúdením splnenia podmienky uvedenej

v § 1 druhej vety zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda tým, či predmetné

nehnuteľnosti patria alebo patrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne a ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím

krajského súdu a v podrobnostiach na jeho správne závery odkazuje. Z vyššie

popísaných skutkových okolností a vzhľadom na uvedené ustanovenia zákonov a častí nálezu

Ústavný súd SR č. k. -29 zo dňa 16.09.2010 vyplynulo,

že v preskúmavanom prípade nebola splnená zákonná podmienka na navrátenie

vlastníctva uvedená v § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, keďže v čase

prechodu predmetných pozemkov z predchodcu navrhovateľa na štát tieto netvorili

lesný pôdny fond a netvorili ani poľnohospodársky pôdny fond a ani do neho nepatrili;

v čase prechodu na štát išlo o vodnú plochu.

Vzhľadom na to, že sa krajský súd v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a v podanom odvolaní proti rozsudku

krajského súdu navrhovateľ neuviedol žiadne nové námietky a v odvolacom konaní nevyšli

najavo žiadne také nové skutočnosti, ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať,

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu

navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -45 zo dňa 21.01.2011 podľa , v spojení s

ods. 3 veta druhá a ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa

v spojení s a v spojení s tak,

že neúspešnému navrhovateľovi a ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo, na základe

čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. januára 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková