Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b07/383296.77f617.pdf
PDF · 171.26 KB
No categories available
10Sžr/46/2011
Najvyšší súd 10Sžr/46/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľa: Š. G., bytom J., zastúpený Ing. Š.Š. - A., proti
odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Rožňava, Šafárikova č. 71, Rožňava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č. sp. 2010/00019-1Sax zo dňa 17.05.2010, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/12/2010-45 zo dňa
21.01.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 1Sp/12/2010-45 zo dňa 21. januára 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 1Sp/12/2010-45 zo dňa 21.01.2011 potvrdil
rozhodnutie odporcu č. sp. 2010/00019-1Sax zo dňa 17.05.2010, ktorým odporca rozhodol
podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene
a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“) tak, že navrhovateľovi nenavrátil vlastníctvo
k pozemkom v katastrálnom území H., zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. X. ako
parcela č. X. a č. X., lebo v konaní bola preukázaná zákonná prekážka – nesplnenie
podmienok § 1 a § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Odporca súčasne nepriznal
navrhovateľovi právo na náhradu za uvedené pozemky a vyslovil, že sa mu neprevedú
do vlastníctva ani iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli
pôvodné pozemky a ani sa mu neposkytne finančná náhrada podľa § 6 ods. 2 zákona
o navrátení vlastníctva k pozemkom.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že odporca rozhodol správne – zákonná podmienka
uvedená v § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom nebola v preskúmavanom prípade
splnená, pretože v čase prechodu predmetných pozemkov z právneho predchodcu
navrhovateľa na štát (15.08.1963) tieto netvorili poľnohospodársky pôdny fond ani do neho
nepatrili, tobôž netvorili lesný pôdny fond, pretože ku dňu prechodu na štát išlo o vodnú
plochu a nie o poľnohospodársku pôdu vymedzenú v § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb.
o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu ani o poľnohospodársku pôdu vymedzenú
v § 2 ods. b) zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
V dôsledku nesplnenia jednej zo zákonných podmienok nebolo, podľa názoru súdu, potrebné
ďalej skúmať, či bola splnená ďalšia zákonná podmienka a či došlo k naplneniu niektorého
reštitučného titulu uvedeného v § 3 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.
Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O. s. p.“) ako vecne správne potvrdil.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas, prostredníctvom svojho
zástupcu, odvolanie, ktoré zdôvodnil tým, že rozhodnutie správneho orgánu aj
prvostupňového súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a zaviazal odporcu
k zaplateniu náhrady trov konania navrhovateľovi.
V odvolaní uviedol, že sporné pozemky sú od roku 1954 zatopené vodným dielom R.
H., pričom vodné dielo nebolo postavené v súlade s vodoprávnym povolením a je vystavané
na cudzích pozemkoch a vtedajšie Stredisko geodézie v Rožňave nezapísalo prevod
vlastníctva fyzických osôb na štát. Účinnosť zákona č. 403/1990 Zb. nastala dňom 01.11.1990
a lehota na uplatnenie nárokov zo zákona bola 6-mesačná, t.j. do 01.05.1991; pozemnoknižné
vlastníctvo navrhovateľa bolo k dátumu 01.11.1990 zachované. Ak by navrhovateľ žiadal
o reštitúciu podľa zákona č. 403/1990 Zb., tak by nemal povinnú osobu, lebo ešte nebol
známy štátny subjekt, ktorý by mohol byť označený za povinnú osobu – návrh na reštitúciu sa
dokladuje pozemnoknižnou vložkou, z ktorej sa identifikuje pôvodný vlastník a dôvod zániku
jeho vlastníckych práv v prospech štátu, čo v danej lehote od 01.11.1990 do 01.05.1991
nebolo v evidencii katastra nehnuteľností zapísané. Vlastníci zatopených pozemkov nemali
z tohto dôvodu právny titul na reštitúciu podľa zákona č. 403/1990 Zb..
Ďalej navrhovateľ uviedol, že správa katastra na základe dedičských rozhodnutí
zapisovala dedičské rozhodnutia pre zatopené pozemky do 20.07.1997. Správa katastra
v Rožňave 6 a pol roka po zrušení vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb., ktoré tvorilo právny
rámec zoštátňovacieho rozhodnutia finančného odboru ONV Rožňava, zapísala vlastníctvo
pozemkov fyzických osôb v prospech V. R. P. š.p. Teda povinná osoba vznikla po 20.07.1997
– vlastníci po nezákonnom zápise zatopených pozemkov pod R. H. majú povinú osobu –
V. R. P. š.p., ktorý následne previedol vlastníctvo v prospech Slovenského pozemkového
fondu, ktorý ich následne predal súkromným osobám.
V závere navrhovateľ uviedol, že žalovaný konal v rozpore s Ústavou Slovenskej
republiky a Listinou základných práv a slobôd, pričom navrhovateľ opiera svoje tvrdenia o tri
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 185/2010, IV. ÚS 209/2010,
III. ÚS 212/2010) a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/240/2008.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prípisom zo dňa 09.03.2011,
v ktorom uviedol, že predmetné pozemky boli od roku 1954 súčasťou vodného diela,
preto v čase prechodu na štát už neslúžili ako produkčná poľnohospodárska pôda a teda
nemali charakter pozemkov v zmysle § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.
Šetrením na správe katastra odporca zistil, že parcely sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako
druh pozemku vodná plocha. Z uvedeného tak vyplynulo, že pozemky, ku ktorým si účastník
konania ako oprávnená osoba uplatnil reštitučný nárok, neboli pozemkami, ktoré tvoria
poľnohospodársky pôdny fond alebo by do neho patrili v čase ich prechodu do vlastníctva
štátu a ani v súčasnosti do neho nepatria.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam
správnych orgánov, pričom pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane
ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 250i O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“), ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa,
uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti
ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. a § 250s O. s. p. v spojení s § 250l
ods. 2 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať
úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
O. s. p.).
Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že podaním zo dňa 30.12.2004
označeným ako „Uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa z.č. 503/2003
Z. z. – § 5 ods. 1“ (doručeným odporcovi dňa 30.12.2004) si navrhovateľ uplatnil podľa
zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom na Obvodnom pozemkovom úrade v Rožňave
právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území H.; pôvodným vlastníkom
predmetných nehnuteľností bol otec navrhovateľa – D.G. Finančný odbor Okresného
národného výboru v Rožňave na žiadosť žiadateľa Š. R., n. p. podľa vládneho nariadenia
č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhlášky č. 88/1959 Ú. v. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí
užívaných organizáciami socialistického sektoru vydal dňa 28.06.1963 rozhodnutie
č. Fin. 88/ev.19/H/1962 maj., ktorým nehnuteľnosti v katastrálnom území H. (uvedené
vo výkaze plôch ku geometrickému plánu a súpisu nehnuteľností zo dňa 30.11.1961 č. 0-920-
72-1/2-2 vyhotoveného Strediskom geodézie v Košiciach) prešli do vlastníctva
Československého štátu, konkrétne do správy Š. R., n. p. dňom právoplatnosti uvedeného
rozhodnutia – dňom 15.08.1963. Tieto nehnuteľnosti sa na základe uvedeného rozhodnutia
stali súčasťou vodného diela R., ktoré bolo vybudované na základe vodoprávneho povolenia
Krajského národného výboru v Košiciach, referátu pre výstavbu zo dňa 18.01.1954. Podľa
delimitačného protokolu prešli majetok a záväzky zaniknutého podniku Š. R, š. p. (v rozsahu
slúžiacemu závodu M., s výnimkou strediska V. R. a kačacích fariem I. a H., ktoré sa stali
súčasťou likvidovaného majetku, ako aj pomerná časť centralizovaných zdrojov, prostriedkov
a tiež súvisiacich práv a záväzkov) na V. R. P., š. p., ktorý predmetné nehnuteľnosti odovzdal
Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, ktorý ich predal fyzickým osobám v roku
1998.
Odporca rozhodnutím č. sp. 2010/00019-1Sax zo dňa 17.05.2010 rozhodol podľa § 5
ods. 2 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom tak, že navrhovateľ nespĺňa podmienky
tohto zákona uvedené v § 1 a § 3 na základe čoho mu vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom
území H. zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. X. ako parcela č. X. a č. X. nenavrátil.
Uvedené rozhodnutie odporcu bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
č. k. 1Sp/12/2010-45 zo dňa 21.01.2011 potvrdené.
V § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom je uvedené: „Tento zákon upravuje
navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.
1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2)
b) lesný pôdny fond. 3)“
V poznámkach pod čiarou je ako osobitný predpis uvedený zákon č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení
neskorších predpisov a ustanovenie § 37 až 39 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov. Druhá poznámka pod čiarou
uvedená za slovami „poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria“ odkazuje na § 2
zákona č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, v znení neskorších
predpisov a tretia poznámka pod čiarou uvedená za slovami „lesný pôdny fond“ odkazuje
na zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch, v znení neskorších predpisov.
V § 2 ods. 1 zákona č. 307/1992 Zb. (ktorý bol účinný do 30.04.2004) bolo uvedené,
že poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri
nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalé trávne
porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia
na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných
predpisov zostávajú nedotknuté.
Zákon č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona
č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol zrušený vyššie spomenutý zákon
č. 307/1992 Zb., rozumie pod pojmom poľnohospodárska pôda produkčne potenciálnu pôdu
evidovanú v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady
a trvalé trávne porasty.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom sa oprávneným osobám
navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,
prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok
zrušený podľa osobitných predpisov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej
pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej
reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona
č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona
č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949
Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov,
e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania
(tzv. renunciačné vyhlásenie),
f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území
Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona
č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky
osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili
na jeho územie,
g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku,
ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom
neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi
za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej
zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel,
na ktorý bola vyvlastnená,
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,
o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva
a slobody,
r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci
roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho
nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie
poľnohospodárskej výroby,
t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev,
ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú
osobitné predpisy.
Najvyšší súd SR nemohol v uvedenej veci opomenúť nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) č. k. IV. ÚS 209/2010-29 zo dňa
16. septembra 2010, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že právny názor, podľa ktorého
prechod vlastníctva z fyzickej osoby alebo právnickej osoby na štát na základe rozhodnutia
kompetentného orgánu podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. nemožno bez ďalšieho
považovať za jeden z reštitučných titulov, pretože takýto reštitučný titul nie je expressis
verbis uvedený v zákone o navrátení vlastníctva k pozemkom, je právnym názorom, ktorý je
formalistický a popiera účel zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. Zároveň však
Ústavný súd SR uviedol, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo 240/2008 zo dňa
14.10.2009 (na ktorý sa navrhovateľ v odvolaní odvoláva) vyjadril svoj právny názor len
vo vzťahu k jednej z podmienok navrátenia vlastníctva k pozemkom, a to k podmienke
vyplývajúcej z § 3 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom a uviedol,
že pozemkový úrad pochybil, keď sa nezaoberal posúdením splnenia podmienky uvedenej
v § 1 druhej vety zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda tým, či predmetné
nehnuteľnosti patria alebo patrili do poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne a ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím
krajského súdu a v podrobnostiach na jeho správne závery odkazuje. Z vyššie
popísaných skutkových okolností a vzhľadom na uvedené ustanovenia zákonov a častí nálezu
Ústavný súd SR č. k. IV. ÚS 209/2010-29 zo dňa 16.09.2010 vyplynulo,
že v preskúmavanom prípade nebola splnená zákonná podmienka na navrátenie
vlastníctva uvedená v § 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, keďže v čase
prechodu predmetných pozemkov z predchodcu navrhovateľa na štát tieto netvorili
lesný pôdny fond a netvorili ani poľnohospodársky pôdny fond a ani do neho nepatrili;
v čase prechodu na štát išlo o vodnú plochu.
Vzhľadom na to, že sa krajský súd v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a v podanom odvolaní proti rozsudku
krajského súdu navrhovateľ neuviedol žiadne nové námietky a v odvolacom konaní nevyšli
najavo žiadne také nové skutočnosti, ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať,
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu
navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 1Sp/12/2010-45 zo dňa 21.01.2011 podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja
ods. 3 veta druhá O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c O. s. p. tak,
že neúspešnému navrhovateľovi a ani odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo, na základe
čoho účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková