Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-119-2021.pdf
PDF · 85.04 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/119/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING a.s., so sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnej: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX Q., o vymoženie pohľadávky v sume 1.485,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17Er/1300/2014-46 zo dňa 07.01.2021 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zamietol i návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1, 2, § 3, § 5, § 6, § 7 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 9a ods. 1, § 211, § 243d ods. 3, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že súdny exekútor predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydaného v zmysle § 7 ZoUNEK. Oprávnený namietal, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní, odkedy sa exekútor dozvedel skutočnosti rozhodujúce pre zápis alebo maximálne do 30.06.2016, a upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie konania v súvislosti s podnetom na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR o súlad právnych predpisov zo strany súdu podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený namietal rozpor zákona ZoUNEK s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu.
2. Súd prvej inštancie názor oprávneného nezdieľal a v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP nepodal návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť podať návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Nevidel dôvod na prerušovanie konania aj vzhľadom na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle ZoUNEKu zastavené. Súd preto návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 3 CSP zamietol. Preskúmal predložené upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s námietkami oprávneného a spisovým materiálom. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom
registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie ZoUNEK nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Súd mal z Centrálneho registra exekúcií preukázané, že exekúcia je v ňom zapísaná. Argumenty oprávneného boli podľa názoru súdu účelové. Súd preskúmal aj skutočnosť, či súdny exekútor v rámci zákonnej lehoty zaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie. Oprávnený namietal, že nedošlo k doručeniu upovedomenia o zastavení starej exekúcie v lehote 180 dní od účinnosti ZoUNEK, no oprávnený by po riadnom preštudovaní predmetného upovedomenia zistil, že bolo vydané a aj zaslané v lehote 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa zákona, lebo prvotné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené až dňa 08.04.2015, a teda k zastaveniu starej exekúcie došlo až 08.04.2020 a súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu paušálnych trov.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd v poučení uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z ustanovenia § 7 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Namietal, že o námietkach rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd tiež v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 ZoUNEK, a rovnako sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Uznesenie preto trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca, resp. nesprávne obsadený súd. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje všetky náležitosti podľa § 5 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, pretože nie je z neho zrejmé, prečo došlo k zastaveniu exekúcie, aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného, a prečo nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Oprávnený ďalej namietal, že ZoUNEK jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, dokedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do 7 dní, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, a zároveň do 30.06.2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 355/2014 o Centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zákonom č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Súdny exekútor mal zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 07.01.2015. Primárne bolo jeho povinnosťou urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať. Súd tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) tak, že odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
5. V tejto veci exekučné konanie bolo začaté dňa 11.11.2014 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučné konanie bolo teda začaté ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Exekučným titulom, na základe ktorého mala predmetná exekúcia prebiehať, bol platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13RO/777/2013 zo dňa 14.04.2014. Dňa 15.12.2014 súd vydal poverenie č. 5404 125912 pre súdneho exekútora na vykonanie predmetnej exekúcie. Dňa 04.08.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie. Proti tomuto upovedomeniu podal oprávnený námietky. O podaných námietkach oprávneného súd rozhodol napadnutým uznesením č. k. 17Er/1300/2014-46 zo dňa 07.01.2021 tak, že zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a zamietol i návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona ZoUNEK. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.
6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. V ustanovení § 355 ods. 2 CSP je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je teda prípustné odvolanie len v prípade, ak ho Exekučný poriadok pripúšťa. Rovnako je to i v prípade zákona ZoUNEK, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku v pozícii lex specialis. Pre posúdenie prípustnosti odvolania je potrebné prihliadnuť aj na prípustnosť odvolania v zmysle ustanovení ZoUNEK.
11. Odvolací súd v posudzovanej veci konštatoval, že žiadne z ustanovení ZoUNEK, Exekučného poriadku, či ustanovenie § 357 CSP výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydaného v zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK-u, a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti prvému výroku napadnutému uzneseniu je neprípustné.
12. V súvislosti s odvolaním podaným proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že v § 357 písm. n) CSP je uvedené, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP. Prerušenie konania len z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP zakladá prípustnosť odvolania. Extenzívny výklad tohto zákonného ustanovenia, ktorý by umožňoval ich rozširovanie, nie je možný. Proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak
bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu súdu podľa § 357 písm. n) CSP prípustné odvolanie. Uvedený prípad nastal i v predmetnej veci, keď súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. V dôsledku zamietavého rozhodnutia súdu o návrhu na prerušenie konania, proti druhému výroku napadnutého rozhodnutia nie je odvolanie prípustné, preto odvolací súd odvolanie aj v tejto časti odmietol ako neprípustné.
13. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol.
14. Rovnaký právny názor o neprípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu prijal aj súd prvej inštancie, ktorý v závere napadnutého uznesenia správne poučil účastníkov konania o neprípustnosti odvolania voči vydanému uzneseniu.
15. K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle § 10 ods. 2 ZoUNEK podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, ale nestanovuje výlučne obligatórny postup, kedy musí podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne jeho rozhodnutie je preskúmateľné zákonným sudcom. Zákon poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, ale ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.
16. Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 Dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).