Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/15/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V. M., bývajúcej vo

F., zastúpenej JUDr. I. Š., advokátom vo S., proti odporcovi P., zastúpenému Advokátskou

kanceláriou JUDr. A. C., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde

Prešov pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 2. novembra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením z 12. augusta 2011 č.k. -33, uloţil N.

nevykonávať zráţky zo mzdy navrhovateľky pre odporcu, počnúc od doručenia uznesenia

a uloţil navrhovateľke podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy o úvere uzavretej

s odporcom, v lehote 30 dní od doručenia uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe

navrhovateľka osvedčila svoje právo ako aj predbeţnej úpravy. V danej veci prvostupňový

súd uloţil predbeţným opatrením povinnosť inému ako účastníkovi konania, pretoţe to od

neho moţno spravodlivo ţiadať – zamestnávateľ navrhovateľky svojimi úkonmi len realizuje

práva, ktoré vyplývajú z uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Zamestnávateľ

navrhovateľky rešpektovaním predbeţného opatrenia neutrpí ţiadnu ujmu.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Prešove uznesením z 2. novembra 2011 sp.zn.

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe návrh na nariadenie predbeţného

opatrenia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe za daného stavu povaţoval obsah

samotného návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia (neobsahujúceho to, čo ţiada

ustanovenie ) i predloţené listinné dôkazy za nedostatočné pre nariadenie

2

predbeţného opatrenia. Vyhovenie návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia nemôţe byť

postavené len na domnienkach či úvahách o moţnej ujme na právach navrhovateľa.

Uznesenie súdu prvého stupňa uloţilo povinnosť N.. Navrhovateľka by však podľa

rozhodnutia pripojeného k návrhu (-33 zo 14.7.2011 mala byť pracovníčkou F.,

so sídlom P., IČO : X.). Ďalej uviedol, ţe ak má byť vydané pozitívne rozhodnutie

o predbeţnom opatrení vykonateľným, musí spĺňať aj poţiadavku presného označenia tretej

osoby, ktorej sa ukladá povinnosť. Toto však v rozhodnutí súdu prvého stupňa i v podanom

návrhu chýba.

Navrhovateľka uţ podala aj návrh vo veci samej, preto v zmysle ustanovenia § 145

sa v takomto konaní rozhodne aj o náhrade trov konania. Odvolací súd preto

nerozhodoval ani o náhrade trov odvolacieho konania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka a ţiadala, aby

dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v dovolaní namietala správnosť rozhodnutia krajského súdu. Prípustnosť

dovolania vyvodila z ustanovenia , ktorý dôvod spočíva v odňatí moţnosti

konať pred súdom, ktoré bliţšie nešpecifikovala. Uviedla, ţe konštantná judikatúra povaţuje

za odňatie moţnosti konať pred súdom stav, keď sa účastníkovi v súdnom konaní nepriznajú

tie práva, ktoré mu priznáva. Predovšetkým zastávala názor, ţe

úprava vykonávania zráţok zo mzdy v spotrebiteľských veciach, je v rozpore s právom

Európskej únie. V dovolaní vlastne prevaţne namietala nesprávne právne posúdenie veci

krajským súdom ako súdom odvolacím.

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky navrhol jej dovolanie

odmietnuť ( v spojení s ), resp. zamietol v zmysle ustanovenia

Ţiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) predovšetkým

skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa , dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm.c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.c/.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí práva na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V treťom odseku ustanovenia sú vymenované prípady, ktoré vylučujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo

dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje

proti uzneseniu o predbeţnom opatrení.

V prejednávanej veci je nepochybné, ţe navrhovateľka dovolaním napadla uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbeţného opatrenia. Jej dovolanie je

preto podľa procesne neprípustné.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v písm.a/ aţ g/

, dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle

tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237

písm.f/ spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom, aj keď ju

vo svojom dovolaní bliţšie nešpecifikovala, resp. všeobecne uviedla, ţe konštantná judikatúra

povaţuje za odňatie moţnosti konať pred súdom stav, keď sa účastníkovi v súdnom konaní

nepriznajú tie práva, ktoré mu priznáva.

Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým sa účastníkovi občianskeho súdneho konania znemoţní realizácia tých práv,

ktoré mu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany práv

a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná,

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom vylúčil

účastníka konania z realizácie jeho procesných práv priznaných mu právnym poriadkom.

Takýmto procesným právom účastníka je napr. právo na doplnenie alebo opravu nesprávneho,

neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti

prostredníctvom zvoleného zástupcu a pod.

Na rozhodnutie vo veciach predbeţných konaní súd nemusí pojednávanie nariadiť,

nemusí účastníkov konania vypočuť, teda ani vykonávať dokazovanie. Nemusí účastníkom

ani umoţniť, aby sa pred vyhlásením rozhodnutia mohli vyjadriť k obsahu listín, z ktorých

treba urobiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbeţného opatrenia,

resp. pre zabezpečenie dôkazu. Súd posudzuje dôvodnosť návrhu podľa jeho obsahu

a na základe k nemu pripojených, prípadne dodatočne predloţených listín.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, ţe odvolací súd jej nezabezpečil súdnu ochranu,

dovolací súd uvádza, ţe Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach

prezentoval svoj názor, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci

konať a rozhodnúť (). Právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom

konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných

konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony kaţdého z účastníkov bez

zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. ). Všeobecné

súdy postupom, ktorým rešpektujú platný nemôţu porušiť

základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa (napr.

).

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

navrhovateľky nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľky ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia

v meritórnom rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová