Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
698/386919.52e1d2.pdf
PDF · 118.29 KB
No categories available
4Tost/4/2012
Najvyšší súd 4 Tost 4/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
v trestnej veci obvinenej Ing. Z. B. a spol., pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák.
prerokoval na neverejnom zasadnutí dňa 7. februára 2012 v Bratislave sťažnosť obvineného
H. O., ktorú podal proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 19. januára 2012, sp. zn. Tp 51/2011, a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného H. O. z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (v ďalšom iba sudca pre prípravné konanie), rozhodol:
I. podľa § 79 ods. 1 Tr. por. obvineného L. F., nar. X., prepustil z väzby na slobodu,
II. podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného H. O., nar. X., o prepustenie z väzby
na slobodu zamietol.
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvineného H. O., nar. X., neprijal.
Podľa § 81 písm. c/ Tr. por. návrh obvineného H. O. na nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka neprijal.
Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. návrh obvineného H. O. na nahradenie väzby zložením
peňažnej záruky neprijal.
Ihneď po vyhlásení tohto uznesenia obvinený H. O. po porade s obhajcom podal proti
nemu sťažnosť. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (v ďalšom iba prokurátor) a obvinený L. F. sa výslovne vzdali práva podať proti
tomuto uzneseniu sťažnosť, v dôsledku čoho ihneď vo vzťahu k obvinenému L. F. nadobudlo
právoplatnosť.
Obvinený H. O. v písomnej sťažnosti odôvodnenej prostredníctvom obhajcu poukázal
na svoje predchádzajúce žiadosti, v ktorých uviedol dôvody neopodstatnenosti jeho
väzobného stíhania v tomto štádiu. Preto v celom rozsahu zotrval na dôvodoch uvedených
v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, v ktorej sa podrobne vyjadril ku všetkým
skutočnostiam. Podľa jeho názoru je napadnuté uznesenie nezákonné a nedostatočne
odôvodnené, pretože sa len odvoláva na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4 Tost 42/2011, z 21. decembra 2011 (správne malo byť uvedené 5 Tost 42/2011).
V tomto je konštatovaná existencia dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. založená
na tom, že nebola rozptýlená obava z jeho pokračovania v páchaní trestnej činnosti. Preto
sudca pre prípravné konanie nevyužil nahradenie väzby písomným sľubom, probačným
dohľadom alebo peňažnou zárukou. S touto argumentáciou obvinený vyslovil nesúhlas, lebo
od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 21. decembra 2011 sa podstatným
spôsobom zmenili okolnosti, ktoré majú významný vplyv na rozhodnutie o dôvodoch jeho
väzby.
V sťažnosti obvinený poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4 To 9/2011, z 10. januára 2012, ktorým bol L. F. právoplatne odsúdený k trestu
odňatia slobody na 5 rokov, ktorý mal v predmetnej veci zneužiť jeho dôveru a inštruovať
ho na páchanie trestnej činnosti, a to na pokyn Ing. Z. B., ktorá bola prepustená z väzby
na slobodu a bolo u nej prerušené trestné stíhanie v tejto veci pre spoluprácu s políciou. Tým
bol prijatý záver, že Ing. Z. B. pokračovať v páchaní trestnej činnosti ďalej nebude. Neobstojí
preto tvrdenie, že by on po prepustení z väzby na slobodu mohol objektívne pokračovať
v páchaní trestnej činnosti.
Obvinený H. O. poukázal na svedeckú výpoveď Ing. Z. B. z 30. januára 2012, v ktorej
uviedla, že pri vzájomnom obchodovaní jej vždy dodal webkarty v reálnom množstve
a príslušné doklady boli vždy v poriadku a nešlo o fiktívne alebo falošné doklady. Súdy, ktoré
vo veci rozhodovali sa náležitým spôsobom nezaoberali výsluchmi vykonanými po vznesení
obvinenia vo vzťahu k jeho osobe. Väzobné dôvody u neho trvajú naďalej, napriek tomu,
že 11 obvinení sú stíhaní na slobode, z ktorých viacerí podľa uznesenia o vznesení obvinenia
z 29. októbra 2011 pod ČVS: PPZ-123/BOK-BA-2011 majú mať vyššie postavenie v údajnej
zločineckej skupine ako on a na trestnej činnosti sa mali podieľať podstatne závažnejším
spôsobom ako je to kladené za vinu jemu. Vedome sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti,
snažil sa rozbehnúť obchod s webkartami, nakoľko sa domnieval, že je to výhodný obchod.
Ak sa dopustil nejakej trestnej činnosti, je pripravený niesť za to zodpovednosť a podrobí
sa prípadnému trestu. V sťažnosti obvinený uviedol, že dôvody väzby, tak ako boli ustálené
pri vzatí do väzby pominuli a z týchto dôvodov ako aj preto, že väzobné stíhanie má na jeho
maloleté deti veľmi zlý vplyv žiada, aby bol prepustený z väzby na slobodu a bol trestne
stíhaný na slobode. Odvolaciemu súdu navrhol preto, aby bolo napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušené a aby bol prepustený z väzby na slobodu. Alternatívne žiadal, aby v prípade,
ak odvolací súd zistí prítomnosť väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
s prihliadnutím na všetky skutočnosti nahradil väzbu predloženým písomným sľubom
alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp. peňažnou zárukou.
Spis spolu so sťažnosťou obvineného boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
predložené 30. januára 2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obvineného H. O. nie je dôvodná.
Z obsahu predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že okrem iných osôb
i obvinený H. O. je v súčasnej dobe trestne stíhaný na podklade uznesení vyšetrovateľa PPZ,
UBOK Bratislava, sp. zn. PPZ-123/BOK-BA-2011, z 31. mája 2011 a 29. októbra 2011
pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. (ktorý mal páchať ako člen organizovanej
skupiny aj s ďalšími obvinenými – Ing. Z. B., L. F. a J. K., a spolupracujúcimi osobami
od marca 2008 do vznesenia obvinenia nezákonným uplatňovaním odpočtu DPH vo výške
19 761 695,73 eur) a pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Tr. zák. (ktorý mal páchať od januára 2007 s ďalšími obvinenými – Ing. R. G.
a 9 spoločníkmi) na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v citovaných uzneseniach
a tiež v napadnutom uznesení. Tieto trestné veci boli uznesením vyšetrovateľa z 30. októbra
2011 boli spojené na spoločné konanie.
Uznesením vyšetrovateľa zo 14. decembra 2011, sp. zn. PPZ-123/BOK-BA-2011, bola
trestná vec obvinenej Ing. Z. B. vylúčená na samostatné konanie s tým, že bude vedená pod
sp. zn. PPZ-429/BOK-BA-2011 a ďalším uznesením vyšetrovateľa z toho istého dňa bolo
trestné stíhanie menovanej obvinenej prerušené pre spoluprácu s políciou.
Obvinený H. O. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie z 2. júna
2011, sp. zn. Tp 51/2011, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo 16. júna 2011, sp. zn. 6 Tost 17/2011, z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Väzba u obvineného H. O. začala plynúť dňom 31. mája 2011. Ďalším uznesením sudcu
pre prípravné konanie z 11. novembra 2011 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, sp. zn. 3 Tost 39/2011, bola zamietnutá žiadosť
obvineného H. O. o prepustenie z väzby na slobodu a nebol prijatý písomný sľub, návrhy
na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a peňažnou zárukou tohto
obvineného. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. decembra 2011, sp. zn.
5 Tost 42/2011 bolo zrušené uznesenie sudcu pre prípravné konanie z 13. decembra 2011,
ktorým lehotu trvania väzby nepredĺžil a lehota väzby u obvineného H. O. bola predĺžená
do 31. júla 2012.
Obvinený L. F. bol prepustený z väzby na slobodu z dôvodu, že mu bol nariadený
výkon trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý mu bol právoplatne uložený rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo 14. januára 2011, sp. zn. 4 T 4/2004, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2012, sp. zn. 4 To 9/2011.
Obvinený H. O. prostredníctvom obhajcu podal 9. januára 2012 žiadosť o prepustenie
z väzby na slobodu. Uviedol v nej, že trvá na dôvodoch uvedených v predchádzajúcich
žiadostiach a že väzobné stíhanie v tomto štádiu je neopodstatnené. Vznesenie obvinenia
z 31. mája 2011 bolo predčasné lebo nebola ukončená daňová kontrola, v tomto uznesení nie
je presne uvedené konanie, ktorého sa mal dopustiť a ktoré konanie bolo dokonané a ktoré
v štádiu pokusu a škoda nie je presne špecifikovaná. Uznesenie o vznesení obvinenia
z 29. októbra 2011 bolo účelové pre jeho ponechanie vo väzbe. Po piatich mesiacoch
od vznesenia obvinenia boli do konania pribratí znalci z odboru ekonomiky a podnikania.
K tejto žiadosti obvinený H. O. pripojil písomný sľub z 3. januára 2012 a návrhy
na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a prijatím ponúknutej
peňažnej záruky. Prokurátor tejto žiadosti nevyhovel a 13. januára 2012 predložil ju sudcovi
pre prípravné konanie s tým, aby žiadosť bola zamietnutá a väzba, aby nebola nahradená
prijatím písomného sľubu ani inými inštitútmi.
Sudca pre prípravné konanie v súvislosti s týmito návrhmi dňa 19. januára 2012
vypočul obvineného v prítomnosti jeho obhajcu a prokurátora, ktorí zotrvali na svojich
skorších písomných vyjadreniach. Obvinený H. O. potvrdil obchodnú činnosť s webkartami,
avšak bez úmyslu spáchať trestnú činnosť za účelom neoprávneného odpočtu DPH.
V napadnutom uznesení sudca pre prípravné konanie na uvedené skutočnosti komplexne
poukázal.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol
spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a zároveň z jeho konania, alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že sa bude správať spôsobom predpokladaným v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v predchádzajúcich vyššie uvedených
rozhodnutiach zo 16. júna 2011, 30. novembra 2011 a 21. decembra 2011 opakovane vyslovil
názor, že trestné stíhanie i obvineného H. O. pre skutky, pre ktoré mu bolo vznesené
obvinenie, sa vedie dôvodne, skutky boli spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaných
trestných činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky mal spáchať spolu s ďalšími
obvinenými osobami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa po preskúmaní spisu stotožnil
aj s predchádzajúcim konštatovaním konajúceho sudcu pre prípravné konanie, že vyšetrovateľ
vo veci koná priebežne, čo potvrdzuje i prehľad úkonov z 2. novembra 2011 (čl. 99-100)
a doposiaľ vykonaným dokazovaním nedošlo k zoslabeniu dôvodov pre obvinenie
obvinených, vrátane obvineného H. O.. Tento záver vyplýva i z výpovedí obvinenej
Ing. Z. B. (výsluchy z 2. júna 2011 – čl. 13, 1. novembra 2011 – čl. 277 a 21. novembra 2011
– čl. 286) a tiež z výpovede tejto osoby v procesnom postavení svedka z 30. januára 2012,
ktorá obchodovanie i s obvineným H. O. s webkartami priznala, vrátane uplatňovania vrátenia
DPH a táto jej výpoveď je potvrdená zaistenými dokladmi. Z týchto dôkazov vyplýva rozsah
páchanej trestnej činnosti nielen z hľadiska dĺžky jej páchania, výšky škody, ale aj počtu
spolupáchateľov a spolupracujúcich osôb a ich organizovanosťou. Ďalšie skutočnosti
sú zrejmé z uznesenia vyšetrovateľa zo 14. decembra 2011 na čl. 300 – 310 vyšetrovacieho
spisu – zväzok č. 2, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie obvinenej Ing. Z. B..
Obvinený H. O. opakovane uvádza, že v trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo vznesené
obvinenie nemôže pokračovať lebo obvinená Ing. Z. B., ktorá ho mala riadiť je na slobode
a spolupracuje s políciou, obvinený L. F. je vo výkone trestu a účtovníctvo firmy mu bolo
zaistené políciou.
Vzatie obvineného do väzby je zákonom (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) podmieňované
existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej buď z konania obvineného, alebo z ďalších
konkrétnych skutočností. V danom prípade to vyplýva z priznaného konania obvinených
(potvrdili obchodnú činnosť medzi sebou navzájom) a zo zaistenej účtovnej dokumentácie
preukazujúcej neoprávnené odpočty DPH. Tieto konkrétne skutočnosti zakladajú dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. i u obvineného H. O. lebo je tu dôvodná obava,
že po prepustení z väzby na slobodu by mohol pokračovať v tejto trestnej činnosti, napr.
v iných firmách s inými osobami. Teda ani v tomto štádiu konania nedošlo u obvineného
H. O. k zmene existencie dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dôsledne preskúmal i možnosť nahradenia väzby
písomným sľubom obvineného, resp. dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo
peňažnou zárukou. Závažnosť skutkov a rozsah škody, ktorá mala byť konaním obvinených
spôsobená je dôvodom na konštatovanie, že inštitúty nahradzujúce väzbu (§ 80 ods. 1
písm. b/, písm. c/, § 81 Tr. por. by boli v danom prípade nedostatočné na dosiahnutie účelu
väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky za daného stavu dospel k záveru, že postup sudcu
pre prípravné konanie pred rozhodnutím bol zákonný a správny. Zákonné je i napadnuté
uznesenie, ktorým podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol žiadosť obvineného H. O. o prepustenie
z väzby na slobodu, podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. neprijal jeho písomný sľub, podľa § 81
ods. 1 Tr. por. neprijal ním ponúknutú peňažnú záruku a podľa § 81 písm. c/ Tr. por. (správne
malo byť uvedené § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) neprijal jeho návrh na nahradenie väzby
dohľadom probačného a mediačného úradníka. Toto nesprávne uvedenie paragrafového
ustanovenia nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Ide iba o formálny
nedostatok, ktorý nie je potrebné napravovať zrušujúcim alebo opravným uznesením.
Na základe týchto skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného
H. O. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 7. februára 2012
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková