Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cf4/381010.2b8fd1.pdf
PDF · 101.45 KB
No categories available
3Tost/39/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tost 39/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej
veci obvinenej Ing. Z. B. a spol. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. i/
Trestného zákona prerokoval na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2011 v Bratislave
sťaţnosti obvinených L. F. a H. O., ktoré podali proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica z 11. novembra
2011, sp. zn. Tp 51/2011, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti obvinených L. F. a H. O.
sa z a m i e t a j ú .
O d ô v o d n e n i e
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko
Banská Bystrica uznesením z 11. novembra 2011, sp. zn. Tp 51/2011, podľa § 79 ods. 3
Trestného poriadku, zamietol ţiadosti obvinených L. F. a H. O. o prepustenie z väzby
na slobodu.
Vo výrokoch II., III., IV. napadnutého uznesenia sudca postupom podľa § 80 ods. 1
písm. b/, písm. c/, § 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijal písomný sľub obvinených, návrh
na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a tieţ návrh obvinených
na nahradenie väzby zloţením peňaţnej záruky.
Proti tomuto uzneseniu zahlásili sťaţnosť obaja obvinení uţ na verejnom zasadnutí
11. novembra 2011 (č.l. 136), ktorú následne písomne zdôvodnili prostredníctvom svojho
obhajcu a obvinený L. F. sťaţnosť odôvodnil aj svojim osobitným písomným podaním.
Obhajca obvinených v písomných dôvodoch podanej sťaţnosti uviedol, ţe súd prvého
stupňa sa náleţite nezaoberal otázkou väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku. Poukázal v tejto súvislosti na Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
a konštatoval, ţe uznesenie o vznesení obvinenia pre trestný čin podľa § 296 Trestného
zákona doposiaľ nie je právoplatné.
Ţiadal, aby uznesenie sudcu pre prípravné konanie bolo zrušené, pretoţe pominuli
dôvody väzby a aby boli obvinení prepustení z väzby na slobodu.
Alternatívne navrhol, v prípade, ţe súd skonštatuje prítomnosť väzobného dôvodu,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky väzbu nahradil predloţeným sľubom, dohľadom
probačného úradníka, resp. peňaţnou zárukou.
Obvinený L. F. sa taktieţ domáha prepustenia z väzby na slobodu. Aj on zdôraznil,
ţe uznesenie o vznesení obvinenia pre trestný čin podľa § 296 Trestného zákona mu doposiaľ
nebolo doručené, je teda neprávoplatné. On sám si myslí, ţe dôvody väzby v jeho prípade
nie sú dané, zdôvodnenie sudcu pre prípravné konanie o ich existencii je len všeobecné,
no napriek tomu akceptuje, ţe Špecializovaný trestný súd konštatuje existenciu dôvodov
väzby, avšak je toho názoru, ţe väzbu v jeho prípade moţno nahradiť na to určenými
procesnými inštitútmi (písomný sľub, dohľad probačného úradníka, peňaţná záruka).
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, ţe sťaţnosti obvinených
nie sú dôvodné.
Z obsahu predloţeného spisového materiálu sťaţnostný súd zistil, ţe obvinení L. F.
a H. O. sú v súčasnej dobe trestne stíhaní pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (od 29. októbra 2011) a pre obzvlášť
závaţný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona,
§ 138 písm. i/ Trestného zákona (od 31. mája 2011), na skutkovom základe uvedenom
v napadnutom uznesení.
Obvinení F. a O. boli vzatí do väzby uznesením Špecializovaného trestného súdu v
Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 2. júna 2011, sp. zn. Tp 51/2011, v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2011, sp. zn. 6 Tost 17/2011,
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Väzba im obom začala
plynúť 31. mája 2011.
Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku, obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy,
ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok
spáchal obvinený a zároveň z jeho konania, alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva
dôvodná obava, ţe sa bude správať spôsobom predpokladaným, v danom prípade,
v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v predchádzajúcom vyššie označenom
rozhodnutí zo 16. júna 2011, sp. zn. 6 Tost 17/2011, vyslovil názor, ţe trestné stíhanie
obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie, sa vedie dôvodne, skutky boli
spáchané, majú znaky vyššie špecifikovaného trestného činu a existuje aj dôvodné
podozrenie, ţe tieto skutky spáchali, aj spolu s ďalšími obvinenými osobami, obvinení F.
a O..
Sťaţnostný súd sa po preskúmaní spisu stotoţnil aj s konštatovaním konajúceho sudcu
pre prípravné konanie, ţe vyšetrovateľ vo veci koná priebeţne a vykonaným dokazovaním
nedošlo k zoslabeniu dôvodov pre obvinenie oboch obvinených, naopak v októbri 2011
im bolo vznesené obvinenie aj pre trestný čin podľa § 296 Trestného zákona.
Ako je to uţ uvedené vyššie, jednou zo základných podmienok ponechania
obvineného vo väzbe je existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného,
alebo z ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, ţe obvinený sa bude
správať spôsobom predpokladaným, v danom prípade, v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/
Obaja obvinení dôvodia, ţe trestnej činnosti, pre ktorú im bolo vznesené obvinenie
sa nedopustili, preto v nej nemôţu ani pokračovať, ale najmä, ţe im bolo orgánmi činnými
v trestnom konaní zadrţané kompletné účtovníctvo firmy, bez ktorého nie je moţné
v domnelej trestnej činnosti pokračovať, alebo ju dokonať.
Trestný poriadok podmieňuje moţnosť vzatia obvineného do väzby existenciou
dôvodnej obavy vyplývajúcej buď z konania obvineného, alebo z ďalších konkrétnych
skutočností.
Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových
okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby
je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemoţno
dosiahnuť inak.
Konkrétne skutočnosti zakladajúce dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku u oboch obvinených v danej veci vychádzajú zo skutkových okolností, ktoré vzišli
z dôkazov doposiaľ zadokumentovaných v spise.
Uţ bolo vysvetlené v uznesení sťaţnostného súdu, ţe v prípade dôvodu väzby
uvedenom v § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ide o tzv. preventívnu väzbu.
Pokračovaním v trestnej činnosti sa rozumie aj páchanie trestného činu tej istej povahy,
v iných firmách, s inými osobami. Rozsah páchanej trestnej činnosti – od marca 2008, škoda
na štátnom rozpočte Slovenskej republiky vo výške skoro 20 000 000 €, jej organizovanosť
a riadenie, sú tými konkrétnymi skutočnosťami vzbudzujúcimi dôvodnú obavu, ţe pokiaľ
by obvinení F. a O. boli prepustení z väzby na slobodu, v páchaní trestnej činnosti by mohli
pokračovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa veľmi podrobne zaoberal aj inštitútmi
procesného práva slúţiacimi k náhrade väzby, (písomný sľub, peňaţná záruka, dohľad
probačného a mediačného úradníka), vo vzťahu k osobám oboch obvinených v posudzovanej
veci. Aj v tomto smere sa stotoţňuje s názorom sudcu pre prípravné konanie, ţe uvedené
opatrenia povaţuje v ich prípade za nedostatočné na dosiahnutie účelu väzby. Prostriedky
nahrádzajúce väzbu sú len moţnosťami a nie oprávnením osoby pozbavenej osobnej slobody.
Z uvedeného vyplýva záver, ţe postup Špecializovaného trestného súdu, keď podľa
§ 81 ods. 1 Trestného poriadku neprijal ponúknutú peňaţnú záruku a podľa § 80 ods. 1
písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku neprijal písomný sľub obvinených a neprijal ani
ich návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka zodpovedá
zákonu.
Podľa zistenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ani v tomto štádiu konania
nič nezmenilo na dôvodnosti trvania väzby u obvinených L. F. a H. O., keďţe konkrétne
skutočnosti uvedené v tomto uznesení zakladajú dôvodnú obavu z konania uvedeného
v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
V súlade so zákonom teda postupoval Špecializovaný trestný súd, keď ţiadosti oboch
obvinených o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového
uznesenia, preto sťaţnosť podanú obvinenými L. F. a H. O. podľa § 193 ods. 1 písm. c/
Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.
V Bratislave 30. novembra 2011
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová