Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/197/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ V. P., 2/ V. P.,

zastúpených JUDr. L. Š., advokátom so sídlom v Č., proti ţalovanému Ing. I. Š.,

zastúpenému JUDr. M. S., advokátom so sídlom v Č., o určenie vlastníckeho práva, vedenej

na Okresnom súde Čadca, sp.zn. , na dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline , sp.zn. z 24. februára 2011, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom z 2. marca 2010, č.k. -63 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd určil, ţe sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi novovytvoreného pozemku parc. č. KN-C 2599/13 - trvalé trávnaté porasty

o výmere 261 m2, ktorý je sčasti totoţný s pôvodným pozemkom parc. č. KN-C 2599/1 -

trvalé trávnaté porasty o výmere 2836 m2, zapísané na LV č. X. pre kat. úz. R., ktorý bol

vytvorený geometrickým plánom č. 58/2008. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil spoločne a nerozdielne

povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 319,15 € na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. S. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil

s poukazom na ustanovenie . Z výsledkov vykonaného

dokazovania dospel k záveru, ţe v danom prípade sa vôbec nejedná

o spracovanie veci, a preto sa nezaoberal ďalšími podmienkami pre nadobudnutie

vlastníckeho práva týmto spôsobom. Navyše mal za to, ţe ţalobcovia v konaní ani

neprodukovali ţiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, akým spôsobom, v ktorom

období mali podľa ich tvrdení spracovať pôvodný pozemok na nový pozemok, a teda pokiaľ

hodnotil dôkazy kaţdý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, ţe

2

ţaloba je nielenţe v celom rozsahu nedôvodná, ale je navyše vzhľadom aj na výsledok

súdneho konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. ,

účelová. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením ods. l

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 24. februára 2011, sp.zn. , rozsudok

súdu prvého stupňa súdu ako správny podľa potvrdil. Po preskúmaní veci sa plne

stotoţnil so záverom vysloveným súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí o tom, ţe

v prejednávanej veci sa vôbec nejedná o spracovanie veci v zmysle ust. § 135b Občianskeho

zákonníka. Konštatoval, ţe navozením skládky odpadu sa nevytvorila nová vec, a takáto nová

vec nevznikla ani tým, ţe si ţalobcovia vydelili z pôvodného pozemku, vedeného v katastri

nehnuteľnosti pod KN-C 2599/1, trvalé trávnaté porasty, o výmere 2836 m2, zapísané na LV

č. X. pre kat. úz. R., geometrickým plánom časť pozemku a tento označili číslom KN-C č.

2599/13. Nimi navozený odpad a materiál sa stal iba súčasťou pôvodného pozemku, resp.

súčasťou pôvodnej časti pozemku KN-C 2599/1 nedošlo ani k vytvoreniu novej veci hmotnej,

ani novej veci v právnom slova zmysle. Ďalej mal za to, ţe súčasť veci nie je spôsobilým

predmetom občianskoprávnych vzťahov a zdieľa osud po právnej stránke veci hlavnej. Ak

otázka vlastníctva k hlavnej veci k pozemku KN-C 2599/1 - trvalé trávnaté porasty o výmere

2836 m2 zapísanému na LV č. X. bola vyriešená v konaní Okresného súdu Čadca sp.zn.

v spojení s rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho, týmto

vyriešením otázky vlastníctva k hlavnej veci bola vyriešená aj otázka vlastníctva k jej súčasti,

teda k tomu, čo ţalobcovia na časť tohto pozemku navozili a čo dnes nemoţno zrejme

fakticky, a nie je ani v záujme ţalobcov to od pozemku oddeliť. Taktieţ konštatoval, ţe

pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním musia byť splnené viaceré zákonné podmienky, a to

jednak spôsobilosť predmetu vydrţania, nerušené dobromyseľné uţívanie veci po zákonom

stanovenú dobu a dobromyseľnosť ako jedna z najzákladnejších podmienok vydrţania, ktorú

v danom prípade nepovaţoval za splnenú. Navyše mal za to, ţe nadobudnutie vlastníctva

spracovaním veci a jej vydrţaním sa vzájomne vylučujú. V danom prípade ţalobcovia tvrdili,

ţe nadobudli vlastníctvo spracovaním, aţ následne po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty

popísali skutočnosti, od ktorých odvodzovali vznik vlastníctva vydrţaním. V priebehu

odvolacej lehoty skutočnosti, ktoré by oprávňovali odvolací súd posudzovať splnenie

zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníctva týmto spôsobom neprodukovali, a preto

na nimi uvedené nové skutočnosti neprihliadol. O trovách odvolacieho konania rozhodol

v zmysle ustanovenia v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/, 2/.

Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením , tým, ţe ţalobkyni 2/

bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe sa nemohla k veci osobne vyjadriť a tým, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené. Ďalej namietali, ţe konanie je

postihnuté aj vadou konania v zmysle , t.j. ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom posúdení veci. V závere dovolania uviedli, ţe

dovolanie podávajú aj z dôvodu, ţe v predmetnom konaní moţno mať za to, ţe sa ním riešia

otázky zásadného právneho významu, a to - či si odporujú dva vlastnícke tituly, vydrţanie

veci a vytvorenie veci prvotnou okupáciou. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný na výzvu súdu prvého stupňa, aby sa vyjadril k predmetnému dovolaniu

zaslal sériu dokumentov technického charakteru, k samotnému dovolaniu sa však nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal najskôr, či ich

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov 1/ a 2/ nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

So zreteľom na ţalobcami 1/ a 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe

v prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.).

6

Ţalobkyňa 2/ namietala, ţe súd prvého stupňa jej odňal moţnosť konať pred ním tým,

ţe sa ako ţalobkyňa 2/ nemohla k veci osobne vyjadriť a ţe napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené.

v ustanovení ustanovuje, ţe povinnosťou súdu je

postupovať v konaní tak, aby vec bola spravodlivo a rýchlo prejednaná bez zbytočných

prieťahov (v súlade so zásadou hospodárnosti konania) a súčasne aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu

o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V ustanovení bliţšie upravuje postup

súdu v nadväznosti na poţiadavku uskutočnenia pojednávania, a to v reakcii na súčinnosť,

resp. nečinnosť účastníkov konania. Je v ňom vyjadrený princíp arbitrárneho poriadku -

princíp, podľa ktorého súd vedie konanie tak, aby vydal meritórne rozhodnutie aj

bez súčinnosti účastníkov. V prípade, ak účastník z dôleţitého dôvodu poţiada o odročenie

pojednávania, súd pojednávanie odročí; ak však účastník konania nepoţiada o odročenie

pojednávania (resp. ak dôvod, ktorý uvádza pre odročenie pojednávanie súd nepovaţuje

za dôleţitý) a v prípade, ak sa účastník z pojednávania ospravedlní a netrvá na svojej účasti

na pojednávaní, súd pokračuje v konaní a môţe rozhodnúť vo veci, prihliadne pritom

na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Z obsahu spisu súd zistil, ţe na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 2. marca 2010,

právny zástupca ţalobcov 1/ a 2/ ţiadal, aby súd ospravedlnil neúčasť ţalobkyne 2/

na pojednávaní s tým, ţe súhlasí, aby vec bola prejednaná v jej neprítomnosti. Keďţe

ţalobkyňa 2/ svoju účasť na pojednávaní ospravedlnila a ţiadala, aby súd pokračoval v konaní

aj počas jej neprítomnosti, vzdaním sa práva účasti na pojednávaní sa súčasne vzdala aj

svojich iných práv, ktoré jej na pojednávaní vykonať priznáva

(napr. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, právo navrhovať vykonanie dôkazov,

právo vyjadriť sa k veci), resp. tieto svoje práva preniesla na svojho právneho

zástupcu. Preto pokiaľ súd s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy povaţoval

skutkový stav za dostatočne zistený a vo veci na pojednávaní aj rozhodol, neporušil tým

ţiadnu svoju povinnosť, naopak postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami

, za rešpektovania procesných zásad (zásadou hospodárnosti

konania, zásadou arbitrárneho poriadku a zásadou oficiality).

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. júna 1999, na ktorý sa

ţalobcovia odvolávajú a citujú jeho časť v znení:„ Právo byť prítomný na prerokovaní svojej

veci aj v prípade, ţe konanie bolo vyhlásené za neverejné, rovnako ako právo vyjadriť sa

ku všetkým vykonávaným dôkazom, nemôţe byť obmedzené ani zákonom.“, nemoţno

aplikovať na prejednávanú vec. Uvedené rozhodnutie totiţ vychádza z odlišného skutkového

a právneho stavu a reaguje na v tom čase (do 13. júla 1999) účinné znenie ustanovenia § 250f

, v zmysle ktorého v jednoduchých prípadoch, najmä ak je

nepochybné, ţe správny orgán vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a ak ide len

o posúdenie právnej otázky, môţe súd bez pojednávania rozhodnúť o ţalobe rozsudkom.

Ústavný súd v tomto náleze konštatoval, ţe moţnosť súdu nenariadiť pojednávanie podľa

je porušením práva kaţdého byť prítomný na prerokovaní svojej veci.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pojednávanie na prejedanie veci samej nariadil

a účastníkov a ich právnych zástupcov aj riadne predvolal. Ţalobkyňa 2/ sa však svojho práva

byť prítomnou na pojednávaní a realizovať na ňom svoje procesné oprávnenia, vlastným

rozhodnutím, sprostredkovaným súdu jej právnym zástupcom na pojednávaní 2. marca 2010,

vzdala sama.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná námietka

ţalobcov 1/ a 2/ týkajúca sa nedodatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia

odvolacieho súdu.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací

súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,

pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

9

o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 157

ods. 2 (čoho sa ţalobcovia v konaní domáhali, čo bolo predmetom odvolania ţalobcov

1/ a 2/ ako sa k dovolaniu vyjadril ţalovaný, ktoré skutočnosti mal za preukázané, z akých

dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil).

Uviedol, ţe sa stotoţňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a dodal, ţe navozením

skládky odpadu sa nevytvorila nová vec, a takáto nová vec nevznikla ani tým, ţe si ţalobcovia

vydelili z pôvodného pozemku geometrickým plánom časť pozemku a nimi navozený odpad

a materiál sa stal iba súčasťou pôvodného pozemku, pričom súčasť veci nie je spôsobilým

predmetom občianskoprávnych vzťahov a zdieľa osud po právnej stránke veci hlavnej.

Odvolací súd sa vyjadril aj k námietke, resp. tvrdeniu ţalobcov 1/ a 2/ o tom, ţe vlastníctvo

k predmetu sporu nenadobudli nielen postupom podľa , ale ani

vydrţaním podľa . Uviedol, ţe tento spôsob nadobudnutia

vlastníctva ţiadali ţalobcovia posúdiť aţ zjavne po uplynutí zákonom stanovenej, 15-dňovej

odvolacej lehoty a ţe odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ktoré nemoţno

ďalej meniť ani dopĺňať. Napriek tomu uviedol, ţe k nadobudnutiu vlastníctva vydrţaním

musia byť splnené viaceré zákonné podmienky, pričom mal za to, ţe dobromyseľnosť, ako

jedna z najzákladnejších podmienok vydrţania, nepovaţoval za splnenú a ţe nadobudnutie

vlastníctva spracovaním veci a jej vydrţaním sa vzájomne vylučujú. V závere uviedol, ţe

v danom prípade ţalobcovia aţ po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty popísali skutočnosti,

od ktorých odvodzovali vznik vlastníctva vydrţaním, a preto na ne neprihliadol.

Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu obsahuje podľa názoru dovolacieho súdu

dostatočné skutkové aj právne dôvody, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie

vo veci dovolateľov a nemoţno ho povaţovať za zrejme neodôvodnené a arbitrárne. Dôvody,

na ktorých zaloţil svoje rozhodnutie, nie sú podľa názoru dovolacieho súdu rozporné alebo

svojvoľné. Odvolací súd v podstate prevzal skutkový stav ako ho ustálil súd prvého stupňa (aj

keď ho slovne vyjadril inak) a stotoţnil sa aj s jeho právnym názorom.

Pokiaľ dovolatelia podávajú dovolanie aj z dôvodu, ţe v predmetnej veci sa riešia

otázky zásadného právneho významu, dovolací súd poznamenáva, ţe v zmysle ustanovenia

je len odvolací súd oprávnený svojím výrokom vysloviť prípustnosť

dovolania, ak dospeje k názoru, ţe jeho rozsudok je po právnej stránke zásadného významu.

Nie je pritom právne významný názor samotného účastníka na právnu zásadnosť rozhodnutia,

ktoré napadol dovolaním.

Ţalobcovia 1/ a 2/ ďalej namietali aj skutočnosť, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ a 2/

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však

ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

11

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová