Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/229/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. T. B., zastúpeného

JUDr. M. M., advokátkou v P., proti ţalovanému S., o náhradu škody s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 22. júna 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 25. novembra 2010, č.k. -666 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 463,02 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Ţalovanému zároveň uloţil povinnosť

nahradiť štátu trovy konania vo výške 969,52 € na účet súdu a ţalobcovi trovy konania

vo výške 25 921,46 € na účet právnej zástupkyne ţalobcu, to všetko do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1, 2, 3, § 442

ods. 1, 3, , a nariadenia vlády č.

Vychádzal zo zistenia, ţe v priebehu dokazovania sa ţalobcovi nepodarilo preukázať príčinný

vzťah medzi nutnosťou na strane ţalobcu zakúpiť motorové vozidlo a úrazom v novembri

1967. Do úvahy podľa súdu prichádzalo len odškodnenie eventuálnych zlepšení, doplnkov

alebo iných pomôcok, ktoré vyplývajú bezprostredne zo zhoršeného zdravotného stavu

ţalobcu, a ktoré museli byť aplikované na predmetné vozidlo práve v dôsledku tohto

zhoršenia zdravotného stavu, ktoré nastalo v kritickom období. Z uvedených dôvodov súd

skúmal rozsah a charakter doplnkov, ktoré boli inštalované na ţalobcovo motorové vozidlo

značky Hyundai Santa Fe a ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti a nutnosti ich

inštalovania v dôsledku úrazu ţalobcu zo dňa 6. novembra 1967. Za takéto doplnky povaţoval

autorádio, ochranný rám a pridané reflektory uvedené na faktúre č. 22000188. Pokiaľ išlo

o doplnky uvádzané na faktúre č. 22000217, kde je CD menič, jeho montáţ a ovládač SONY,

technická prehliadka, olej Castrol a filter, tieto poloţky nebolo moţné nahrádzať majúc za to,

ţe CD menič s ovládačom SONY, ani ďalšie tam uvádzané poloţky nie sú zlepšením vozidla,

ktoré by boli nevyhnutné a v príčinnej súvislosti so zhoršením zdravotného stavu ţalobcu.

Súd mal za to, ţe za doplnky a zlepšenia, ktoré sú v takejto príčinnej súvislosti, moţno

povaţovať len niektoré doplnky uvádzané vo faktúre č. 20000188 z 13. marca 2002 a to

konkrétne hmlovky, teda pridané reflektory, ochranný rám a autorádio. Súd teda priznal

náhradu za rám predný Santa Fe jeden kus za 25 499,13 Sk, autorádio CD SONY 1 ks

za 8 038,80 Sk, svetlomet diaľkový 2 ks, spolu za 2 723,98 Sk, izolačná páska 1 ks

za 14,76 Sk, montáţ a mechanické práce spolu za 7 798,27 Sk, všetko vrátane 23 % DPH.

Z fakturovanej sumy 57 721 Sk súd priznal sumu 44 074,94 Sk, čo predstavuje 1 463,02 €.

K zakúpeniu autorádia mal súd za to, ţe z tvrdenia ţalobcu bolo jednoznačne preukázané, ţe

autorádio potrebuje, a to minimálne pre informácie o dopravnej situácii a tieţ

na telefonovanie bez pouţitia rúk, preto za uvedené poloţky náhradu priznal. Taktieţ pokiaľ

ide o ochranný rám mal súd za to, ţe bolo nevyhnutné ho namontovať na motorové vozidlo

ţalobcu, pretoţe ako bolo preukázané, či uţ fotografiami alebo výsluchom svedkov

a samotného ţalobcu, ten nutne tieto ochranné rámy potrebuje na pridrţiavanie. S poukazom

na znalecké dokazovanie bolo tieţ nevyhnutné zohľadniť pridané reflektory vzhľadom

na zhoršujúci sa zrak ţalobcu. Pokiaľ išlo o ťaţné zariadenie, náhrada zaň priznaná nebola.

Súd vychádzal z ceny tohto ťaţného zariadenia a tieţ z mnoţstva vykonanej práce, kde

pri mechanických prácach za montáţ ťaţného zariadenia a hmloviek išlo o 5 normohodín,

pričom za montáţ hmloviek súd odrátal z účtovaných mechanických prác 2 normohodiny.

Rovnako nebola priznaná náhrada za CARSS spray a autokoberce majúc za to, ţe uvedené

poloţky nie sú v príčinnej súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom ţalobcu a nebolo

nevyhnutné ich inštalovať. Za ťaţné zariadenie náhrada priznaná nebola, pretoţe

z dokazovania bolo zrejmé, ţe invalidný vozík si môţe ţalobca vloţiť do motorového vozidla,

ktoré kúpil práve z týchto dôvodov väčšie, nielen z dôvodov uľahčeného nastupovania, ale aj

z dôvodu, ţe si tam pohodlne môţe vloţiť invalidný vozík, ktorý podľa znalkyne potrebuje.

Rovnako nebola priznaná náhrada ani za ďalšie poloţky uvádzané vo faktúre č. 22000217

vrátane ovládača SONY na autorádio, hoci ţalobca tvrdil, ţe ho potrebuje preto, aby mohol

bezpečne ovládať autorádio. Súd mal za to, ţe ovládač sa skôr vzťahuje na CD, nakoľko sám

ţalobca tvrdil, ţe rádio potrebuje na telefonovanie a počúvanie správ. Z týchto dôvodov bola

priznaná suma 1 463,02 €, reprezentujúca náhradu za doplnky, ktorých inštalácia bola

nevyhnutná a v príčinnej súvislosti s úrazom ţalobcu zo 6. novembra 1967, ktorá je skutočnou

eventuálnou škodou na strane ţalobcu. Vo zvyšku súd ţalobu vrátane uplatneného úroku

z omeškania ako nedôvodnú zamietol, majúc za to, ţe ţalovaný sa zatiaľ do omeškania

nedostal, nakoľko aţ vykonaným dokazovaním a výrokom súdu sa podarilo ustáliť, ktoré

z vylepšení a doplnkov na motorové vozidlo moţno povaţovať za dôvodné. O trovách

konania štátu rozhodol podľa a o trovách konania účastníkov podľa

ods. 2

Krajský súd v Prešove na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 22. júna

2011, sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zamietnutí

ţaloby a vo výroku o čiastočnom vyhovení ţalobe do sumy 1 196,18 € ako vecne správny

v zmysle potvrdil. Vo výroku o čiastočnom vyhovení ţalobe nad sumu

1 196,18 € a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu

zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, ţe prvostupňový súd správne uzavrel, ţe

samotné motorové vozidlo nemoţno dať do bezprostrednej príčinnej súvislosti (jeho

zakúpenie) s poškodením zdravia, ktoré nastalo u ţalobcu v dôsledku predmetného úrazu

zo 6. novembra 1967. Zdôraznil skutočnosť, ţe ţalobca je advokát, ktorý je naďalej činný

v tejto profesii a je v súčasnosti prakticky nemysliteľné, aby táto prax bola vykonávaná

bez motorového vozidla. Zakúpenie tohto vozidla teda nie je v bezprostrednej príčinnej

súvislosti so škodou na zdraví, ktorá mu bola spôsobená prvotným úrazom 6. novembra 1967

a ďalšou progresiou zhoršovania jeho zdravotného stavu. Taktieţ pokiaľ ide o doplnky, ktoré

boli na toto motorové vozidlo namontované, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého

stupňa, pokiaľ nepriznal náhradu za ťaţné zariadenie, za tzv. Carss sprej, autokoberce, vrátane

montáţe, pretoţe tieto tieţ nie je moţné dávať do príčinnej súvislosti so zhoršeným

zdravotným stavom ţalobcu a škodou, ktorú z tohto titulu uplatňuje v tomto konaní. Odvolací

súd v celom rozsahu poukázal na správne a presvedčivé dôvody súdu prvého stupňa uvedené

v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o zamietavú časť tohto rozsudku, teda pokiaľ ide

o samotné motorové vozidlo značky Hyundai Santa Fe a doplnky, vo vzťahu ku ktorým bola

ţaloba zamietnutá. Mal za to, ţe správne postupoval prvostupňový súd aj vo vzťahu

k doplnkom, za ktoré priznal náhradu a ich montáţ a zakúpenie dal do príčinnej súvislosti

z hľadiska potrebnosti pre ţalobcu v súvislosti s jeho zhoršujúcim sa zdravotným stavom

majúcim pôvod v úraze zo 6. novembra 1967. Taktieţ správne konštatoval, ţe hmlové svetlá –

pridané reflektory a ochranný rám jednoznačne uľahčujú ţalobcovi pouţívanie predmetného

motorového vozidla, a to tak z hľadiska jeho konkrétneho riadenia a bezpečnosti na ceste

(hmlové reflektory), ako aj z hľadiska nastupovania a vystupovania z vozidla (ochranný rám).

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj nutnosť montáţnych prác v tejto súvislosti

a potrebného materiálu na inštalovanie týchto pomôcok. Pokiaľ ide o autorádio značky CD

SONY (v pôvodnej cene 8 038,80 Sk), mal odvolací súd za to, ţe rozsudok prvostupňového

súdu je v tomto smere nepreskúmateľný. Z vykonaného dokazovania a predovšetkým

z odôvodnenia rozsudku nebolo podľa odvolacieho súdu moţné zistiť, aká by mala byť

príčinná súvislosť medzi potrebou zakúpenia tohto autorádia a zdravotným stavom ţalobcu.

Mal za to, ţe nie je moţné uspokojiť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, ţe z tohto

autorádia zisťuje ţalobca informácie o dopravnej situácii a pouţíva toto autorádio

na telefonovanie bez pouţitia rúk, a priznať jej charakter argumentácie, ktorá by mohla

odôvodniť priznanie náhrady za toto autorádio. Informácie o dopravnej situácii sú

všeobecného charakteru platné pre kaţdého občana a vodiča a nemoţno v tejto okolnosti

vidieť osobitný vzťah zhoršeného zdravotného stavu ţalobcu a potreby zakúpenia autorádia.

O to viac je podľa odvolacieho súdu nepreskúmateľný a neodôvodnený záver súdu prvého

stupňa, ţe toto autorádio pouţíva ţalobca na telefonovanie bez pouţitia rúk. Mal za to, ţe

prvostupňový súd si pri tejto argumentácii osvojil bez kritického preskúmania len tvrdenia

ţalobcu a jeho právnej zástupkyne, produkované v predchádzajúcich vyjadreniach podaných

v predmetnej veci, ţe za týmto účelom ţalobca toto autorádio potrebuje bez toho, aby

technická stránka celého problému bola nejakým spôsobom objasnená a preukázaná v rovine

príčinnej súvislosti medzi zhoršeným zdravotným stavom ţalobcu a zakúpením predmetného

autorádia. Konštatoval, ţe pokiaľ súd prvého stupňa chcel priznať náhradu aj za toto

autorádio, mal dokazovanie v naznačenom smere doplniť, podrobne ţalobcu k tomuto

vypočuť a predovšetkým si zabezpečiť technický podklad pre verifikáciu tvrdení v polohe tej,

ţe autorádio sa vyuţíva na telefonovanie bez pouţitia rúk, pretoţe z beţnej praxe je zrejmé, ţe

na telefonovanie bez pouţitia rúk sa pouţívajú spravidla iné technické prostriedky viaţuce sa

k mobilným telefónom (tzv. hand free zariadenia). Pokiaľ aj autorádio má takýto charakter

(čo zatiaľ nebolo preukázané, ani vylúčené), bolo potrebné takéto tvrdenia preskúmať

a urobiť si o tom náleţitý obraz a vyhodnotiť, či takéto autorádio skutočne je v príčinnej

súvislosti v tomto slova zmysle so zhoršeným zdravotným stavom ţalobcu. Pokiaľ ide o trovy

konania, odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného uvedenou v jeho odvolaní, ţe

vzdialenosť medzi Povaţskou Bystricou a Prešovom podľa dostupných mapových pomôcok,

ktoré je moţné si zabezpečiť na internete, nedosahuje 270 km za jednu cestu, t.j. 540 km

pri spiatočnej ceste, ale vzdialenosť je 258 km, čo pri spiatočnej ceste predstavuje 516 km.

Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti

a vo výroku o čiastočnom vyhovení ţalobe len do sumy 1 196,18 € po odrátaní ceny

predmetného autorádia značky SONY, nutnosť aplikácie a zakúpenia ktorého je v predmetnej

veci zatiaľ sporná, a v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania postupom podľa

rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do potvrdzujúceho výroku o čiastočnom

zamietnutí ţaloby, podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu, ako aj

rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením a

tvrdiac, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom

a bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Za takú vadu

označil nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie vo veci

odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania napriek potrebe zopakovania alebo doplnenia

dokazovania. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu mal za to, ţe odvolací súd svoje

rozhodnutie odôvodnil náleţite, presvedčivo a v konaní postupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol a potvrdil

správnosť rozsudku odvolacieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS

209/04, ). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, ţe

právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vţdy posudzované so zreteľom

na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zamietnutí ţaloby a vo výroku

o čiastočnom vyhovení ţalobe do sumy 1 196,18 € potvrdil a vo výroku o čiastočnom

vyhovení ţalobe nad sumu 1 196,18 € a vo výroku o trovách konania rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Jeho

rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie práva na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces ţalobca vyvodzuje tieţ z toho, ţe odvolací súd rozhodol vo veci

bez nariadenia pojednávania, napriek potrebe zopakovania alebo doplnenia dokazovania.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, a c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie okrem

iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom

prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy

odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého

stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie

zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované

prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého

stupňa, pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku, za úplné a ich právne posúdenie za správne.

Nepovaţoval preto za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo

dokazovanie doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Odvolací súd teda

v danom prípade nepostupoval v rozpore so zákonom, keď na prejednanie odvolania

nenariadil odvolacie pojednávanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k právnemu

záveru, ţe tým, ţe odvolací súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle

ustanovenia , nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia Nedošlo k znemoţneniu realizácie jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu

odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými

ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa

ţalobcovi znemoţnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, tak ako namietal dovolateľ v podanom dovolaní, môţe byť len odôvodnením

dovolania v zmysle v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie

dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová