Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
636/387966.1cfc24.pdf
PDF · 143.04 KB
No categories available
5Cdo/229/2011
Najvyšší súd 5 Cdo 229/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. T. B., zastúpeného
JUDr. M. M., advokátkou v P., proti ţalovanému S., o náhradu škody s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8 C 87/2004, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 22. júna 2011, sp.zn. 1 Co 38/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 25. novembra 2010, č.k. 8 C 87/2004-666 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 463,02 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Ţalovanému zároveň uloţil povinnosť
nahradiť štátu trovy konania vo výške 969,52 € na účet súdu a ţalobcovi trovy konania
vo výške 25 921,46 € na účet právnej zástupkyne ţalobcu, to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 420 ods. 1, 2, 3, § 442
ods. 1, 3, § 443, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Vychádzal zo zistenia, ţe v priebehu dokazovania sa ţalobcovi nepodarilo preukázať príčinný
vzťah medzi nutnosťou na strane ţalobcu zakúpiť motorové vozidlo a úrazom v novembri
1967. Do úvahy podľa súdu prichádzalo len odškodnenie eventuálnych zlepšení, doplnkov
alebo iných pomôcok, ktoré vyplývajú bezprostredne zo zhoršeného zdravotného stavu
ţalobcu, a ktoré museli byť aplikované na predmetné vozidlo práve v dôsledku tohto
zhoršenia zdravotného stavu, ktoré nastalo v kritickom období. Z uvedených dôvodov súd
skúmal rozsah a charakter doplnkov, ktoré boli inštalované na ţalobcovo motorové vozidlo
značky Hyundai Santa Fe a ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti a nutnosti ich
inštalovania v dôsledku úrazu ţalobcu zo dňa 6. novembra 1967. Za takéto doplnky povaţoval
autorádio, ochranný rám a pridané reflektory uvedené na faktúre č. 22000188. Pokiaľ išlo
o doplnky uvádzané na faktúre č. 22000217, kde je CD menič, jeho montáţ a ovládač SONY,
technická prehliadka, olej Castrol a filter, tieto poloţky nebolo moţné nahrádzať majúc za to,
ţe CD menič s ovládačom SONY, ani ďalšie tam uvádzané poloţky nie sú zlepšením vozidla,
ktoré by boli nevyhnutné a v príčinnej súvislosti so zhoršením zdravotného stavu ţalobcu.
Súd mal za to, ţe za doplnky a zlepšenia, ktoré sú v takejto príčinnej súvislosti, moţno
povaţovať len niektoré doplnky uvádzané vo faktúre č. 20000188 z 13. marca 2002 a to
konkrétne hmlovky, teda pridané reflektory, ochranný rám a autorádio. Súd teda priznal
náhradu za rám predný Santa Fe jeden kus za 25 499,13 Sk, autorádio CD SONY 1 ks
za 8 038,80 Sk, svetlomet diaľkový 2 ks, spolu za 2 723,98 Sk, izolačná páska 1 ks
za 14,76 Sk, montáţ a mechanické práce spolu za 7 798,27 Sk, všetko vrátane 23 % DPH.
Z fakturovanej sumy 57 721 Sk súd priznal sumu 44 074,94 Sk, čo predstavuje 1 463,02 €.
K zakúpeniu autorádia mal súd za to, ţe z tvrdenia ţalobcu bolo jednoznačne preukázané, ţe
autorádio potrebuje, a to minimálne pre informácie o dopravnej situácii a tieţ
na telefonovanie bez pouţitia rúk, preto za uvedené poloţky náhradu priznal. Taktieţ pokiaľ
ide o ochranný rám mal súd za to, ţe bolo nevyhnutné ho namontovať na motorové vozidlo
ţalobcu, pretoţe ako bolo preukázané, či uţ fotografiami alebo výsluchom svedkov
a samotného ţalobcu, ten nutne tieto ochranné rámy potrebuje na pridrţiavanie. S poukazom
na znalecké dokazovanie bolo tieţ nevyhnutné zohľadniť pridané reflektory vzhľadom
na zhoršujúci sa zrak ţalobcu. Pokiaľ išlo o ťaţné zariadenie, náhrada zaň priznaná nebola.
Súd vychádzal z ceny tohto ťaţného zariadenia a tieţ z mnoţstva vykonanej práce, kde
pri mechanických prácach za montáţ ťaţného zariadenia a hmloviek išlo o 5 normohodín,
pričom za montáţ hmloviek súd odrátal z účtovaných mechanických prác 2 normohodiny.
Rovnako nebola priznaná náhrada za CARSS spray a autokoberce majúc za to, ţe uvedené
poloţky nie sú v príčinnej súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom ţalobcu a nebolo
nevyhnutné ich inštalovať. Za ťaţné zariadenie náhrada priznaná nebola, pretoţe
z dokazovania bolo zrejmé, ţe invalidný vozík si môţe ţalobca vloţiť do motorového vozidla,
ktoré kúpil práve z týchto dôvodov väčšie, nielen z dôvodov uľahčeného nastupovania, ale aj
z dôvodu, ţe si tam pohodlne môţe vloţiť invalidný vozík, ktorý podľa znalkyne potrebuje.
Rovnako nebola priznaná náhrada ani za ďalšie poloţky uvádzané vo faktúre č. 22000217
vrátane ovládača SONY na autorádio, hoci ţalobca tvrdil, ţe ho potrebuje preto, aby mohol
bezpečne ovládať autorádio. Súd mal za to, ţe ovládač sa skôr vzťahuje na CD, nakoľko sám
ţalobca tvrdil, ţe rádio potrebuje na telefonovanie a počúvanie správ. Z týchto dôvodov bola
priznaná suma 1 463,02 €, reprezentujúca náhradu za doplnky, ktorých inštalácia bola
nevyhnutná a v príčinnej súvislosti s úrazom ţalobcu zo 6. novembra 1967, ktorá je skutočnou
eventuálnou škodou na strane ţalobcu. Vo zvyšku súd ţalobu vrátane uplatneného úroku
z omeškania ako nedôvodnú zamietol, majúc za to, ţe ţalovaný sa zatiaľ do omeškania
nedostal, nakoľko aţ vykonaným dokazovaním a výrokom súdu sa podarilo ustáliť, ktoré
z vylepšení a doplnkov na motorové vozidlo moţno povaţovať za dôvodné. O trovách
konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania účastníkov podľa § 142
ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 22. júna
2011, sp.zn. 1 Co 38/2011 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zamietnutí
ţaloby a vo výroku o čiastočnom vyhovení ţalobe do sumy 1 196,18 € ako vecne správny
v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vo výroku o čiastočnom vyhovení ţalobe nad sumu
1 196,18 € a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a v rozsahu
zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, ţe prvostupňový súd správne uzavrel, ţe
samotné motorové vozidlo nemoţno dať do bezprostrednej príčinnej súvislosti (jeho
zakúpenie) s poškodením zdravia, ktoré nastalo u ţalobcu v dôsledku predmetného úrazu
zo 6. novembra 1967. Zdôraznil skutočnosť, ţe ţalobca je advokát, ktorý je naďalej činný
v tejto profesii a je v súčasnosti prakticky nemysliteľné, aby táto prax bola vykonávaná
bez motorového vozidla. Zakúpenie tohto vozidla teda nie je v bezprostrednej príčinnej
súvislosti so škodou na zdraví, ktorá mu bola spôsobená prvotným úrazom 6. novembra 1967
a ďalšou progresiou zhoršovania jeho zdravotného stavu. Taktieţ pokiaľ ide o doplnky, ktoré
boli na toto motorové vozidlo namontované, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého
stupňa, pokiaľ nepriznal náhradu za ťaţné zariadenie, za tzv. Carss sprej, autokoberce, vrátane
montáţe, pretoţe tieto tieţ nie je moţné dávať do príčinnej súvislosti so zhoršeným
zdravotným stavom ţalobcu a škodou, ktorú z tohto titulu uplatňuje v tomto konaní. Odvolací
súd v celom rozsahu poukázal na správne a presvedčivé dôvody súdu prvého stupňa uvedené
v napadnutom rozsudku, pokiaľ ide o zamietavú časť tohto rozsudku, teda pokiaľ ide
o samotné motorové vozidlo značky Hyundai Santa Fe a doplnky, vo vzťahu ku ktorým bola
ţaloba zamietnutá. Mal za to, ţe správne postupoval prvostupňový súd aj vo vzťahu
k doplnkom, za ktoré priznal náhradu a ich montáţ a zakúpenie dal do príčinnej súvislosti
z hľadiska potrebnosti pre ţalobcu v súvislosti s jeho zhoršujúcim sa zdravotným stavom
majúcim pôvod v úraze zo 6. novembra 1967. Taktieţ správne konštatoval, ţe hmlové svetlá –
pridané reflektory a ochranný rám jednoznačne uľahčujú ţalobcovi pouţívanie predmetného
motorového vozidla, a to tak z hľadiska jeho konkrétneho riadenia a bezpečnosti na ceste
(hmlové reflektory), ako aj z hľadiska nastupovania a vystupovania z vozidla (ochranný rám).
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj nutnosť montáţnych prác v tejto súvislosti
a potrebného materiálu na inštalovanie týchto pomôcok. Pokiaľ ide o autorádio značky CD
SONY (v pôvodnej cene 8 038,80 Sk), mal odvolací súd za to, ţe rozsudok prvostupňového
súdu je v tomto smere nepreskúmateľný. Z vykonaného dokazovania a predovšetkým
z odôvodnenia rozsudku nebolo podľa odvolacieho súdu moţné zistiť, aká by mala byť
príčinná súvislosť medzi potrebou zakúpenia tohto autorádia a zdravotným stavom ţalobcu.
Mal za to, ţe nie je moţné uspokojiť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa, ţe z tohto
autorádia zisťuje ţalobca informácie o dopravnej situácii a pouţíva toto autorádio
na telefonovanie bez pouţitia rúk, a priznať jej charakter argumentácie, ktorá by mohla
odôvodniť priznanie náhrady za toto autorádio. Informácie o dopravnej situácii sú
všeobecného charakteru platné pre kaţdého občana a vodiča a nemoţno v tejto okolnosti
vidieť osobitný vzťah zhoršeného zdravotného stavu ţalobcu a potreby zakúpenia autorádia.
O to viac je podľa odvolacieho súdu nepreskúmateľný a neodôvodnený záver súdu prvého
stupňa, ţe toto autorádio pouţíva ţalobca na telefonovanie bez pouţitia rúk. Mal za to, ţe
prvostupňový súd si pri tejto argumentácii osvojil bez kritického preskúmania len tvrdenia
ţalobcu a jeho právnej zástupkyne, produkované v predchádzajúcich vyjadreniach podaných
v predmetnej veci, ţe za týmto účelom ţalobca toto autorádio potrebuje bez toho, aby
technická stránka celého problému bola nejakým spôsobom objasnená a preukázaná v rovine
príčinnej súvislosti medzi zhoršeným zdravotným stavom ţalobcu a zakúpením predmetného
autorádia. Konštatoval, ţe pokiaľ súd prvého stupňa chcel priznať náhradu aj za toto
autorádio, mal dokazovanie v naznačenom smere doplniť, podrobne ţalobcu k tomuto
vypočuť a predovšetkým si zabezpečiť technický podklad pre verifikáciu tvrdení v polohe tej,
ţe autorádio sa vyuţíva na telefonovanie bez pouţitia rúk, pretoţe z beţnej praxe je zrejmé, ţe
na telefonovanie bez pouţitia rúk sa pouţívajú spravidla iné technické prostriedky viaţuce sa
k mobilným telefónom (tzv. hand free zariadenia). Pokiaľ aj autorádio má takýto charakter
(čo zatiaľ nebolo preukázané, ani vylúčené), bolo potrebné takéto tvrdenia preskúmať
a urobiť si o tom náleţitý obraz a vyhodnotiť, či takéto autorádio skutočne je v príčinnej
súvislosti v tomto slova zmysle so zhoršeným zdravotným stavom ţalobcu. Pokiaľ ide o trovy
konania, odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného uvedenou v jeho odvolaní, ţe
vzdialenosť medzi Povaţskou Bystricou a Prešovom podľa dostupných mapových pomôcok,
ktoré je moţné si zabezpečiť na internete, nedosahuje 270 km za jednu cestu, t.j. 540 km
pri spiatočnej ceste, ale vzdialenosť je 258 km, čo pri spiatočnej ceste predstavuje 516 km.
Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti
a vo výroku o čiastočnom vyhovení ţalobe len do sumy 1 196,18 € po odrátaní ceny
predmetného autorádia značky SONY, nutnosť aplikácie a zakúpenia ktorého je v predmetnej
veci zatiaľ sporná, a v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania postupom podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do potvrdzujúceho výroku o čiastočnom
zamietnutí ţaloby, podal dovolanie ţalobca, ktorý navrhol rozsudok odvolacieho súdu, ako aj
rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 237 písm. f/
O.s.p. tvrdiac, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom
a bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Za takú vadu
označil nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie vo veci
odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania napriek potrebe zopakovania alebo doplnenia
dokazovania. V dôvodoch dovolania podrobne rozoberal skutkový a právny stav veci.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu mal za to, ţe odvolací súd svoje
rozhodnutie odôvodnil náleţite, presvedčivo a v konaní postupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami O.s.p. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol a potvrdil
správnosť rozsudku odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy
pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalobcovi
neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho
práv a oprávnených záujmov.
Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. namieta porušenie jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva
je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS
209/04, IV. ÚS 115/03). Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, ţe
právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vţdy posudzované so zreteľom
na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o čiastočnom zamietnutí ţaloby a vo výroku
o čiastočnom vyhovení ţalobe do sumy 1 196,18 € potvrdil a vo výroku o čiastočnom
vyhovení ţalobe nad sumu 1 196,18 € a vo výroku o trovách konania rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Jeho
rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne
nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil
od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry
ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).
Odňatie moţnosti konať pred súdom a porušenie práva na súdnu ochranu
a spravodlivý súdny proces ţalobca vyvodzuje tieţ z toho, ţe odvolací súd rozhodol vo veci
bez nariadenia pojednávania, napriek potrebe zopakovania alebo doplnenia dokazovania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, a c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania.
Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie okrem
iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom
prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy
odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého
stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie
zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované
prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého
stupňa, pokiaľ ide o zamietavú časť rozsudku, za úplné a ich právne posúdenie za správne.
Nepovaţoval preto za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo
dokazovanie doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Odvolací súd teda
v danom prípade nepostupoval v rozpore so zákonom, keď na prejednanie odvolania
nenariadil odvolacie pojednávanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k právnemu
záveru, ţe tým, ţe odvolací súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle
ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Nedošlo k znemoţneniu realizácie jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu
odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými
ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa
ţalobcovi znemoţnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, tak ako namietal dovolateľ v podanom dovolaní, môţe byť len odôvodnením
dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie
dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne
trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. februára 2012
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová