Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcov: 1/ O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. G. XX, XXX XX A., 2/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. G. XX, XXX XX A., 3/ L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. G. XX, XXX XX A., zastúpení: JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom kancelárie Mlynská 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: C. O. Z. T. W., so sídlom Z. X, . XXX XX K., T.: XXXXXXXX, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -314 zo dňa 06.09.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V..

II. Žalobcovia 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o nárokoch žalobcov na náhradu škody z ublíženia na zdraví, a to takto:

„I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1.rade úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.494 EUR od 12.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.431 EUR od 30.10.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2.rade úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.277 EUR od 19.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 1.003,20 EUR od 30.10.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 3. rade náhradu bolestného vo výške 4.742 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.104 EUR od 19.10.2018 do zaplatenia a zo sumy 639 EUR od 30.10.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

V. P r i z n á v a žalobcom v 1. až 3.rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie po skonštatovaní skutkového stavu a po právnej kvalifikácií žaloby považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe žalobcov 1/ a 2/ v časti zaplatenia úroku z omeškania tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom s poukazom na ustanovenia § 11 ods. 7, § 11 ods. 6 Zákona

č. priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej istiny, a to žalobcovi 1/ od 12.10.2018, žalobkyni 2/ od 19.10.2018 a žalobcovi 3/ od 19.10.2018 s poukazom na dátumy, kedy došlo k uplatneniu nárokov žalobcov u žalovaného po započítaní lehoty na prešetrenie a uplynutí lehoty na plnenie. Pokiaľ sa týka rozšírených častí uplatnených nárokov, súd prvej inštancie rovnako ako postupom v pôvodne uplatnenej istine bral do úvahy doručenie rozšírených nárokov žalobcov, lehotu na plnenie a konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením týchto nárokov dňa 30.10.2020, preto priznal žalobcom 1/ až 3/ nárok na úrok z omeškania z rozšírenej časti žaloby počnúc týmto dňom. S poukazom na vyššie uvedené preto žalobu v časti zaplatenia úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol.

3. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady bolestného v prospech žalobcu 3/, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobca 3/ si uplatnil nárok na náhradu bolestného podľa lekárskeho posudku vystaveného dňa 14.02.2018, a to v celkovom počte XXX bodov, čo pri prepočte na peňažný nárok činí 13.772,- Eur. Súd prvej inštancie bral do úvahy už poskytnuté plnenie žalovaným vo výške 9.668,- Eur. Následne žalobca 3/ na základe znaleckého posudku uplatnil nárok na bolestné v rozsahu XXX bodov, čo pri peňažnom vyjadrení činí 14.409,60 Eur. Po prihliadnutí na už poskytnuté plnenie žalovaným preto bolo žalobcovi 3/ priznané bolestné vo výške 4.742,- Eur. Súd prvej inštancie uviedol, že pri posúdení tohto nároku bol viazaný právnou kvalifikáciou z odvolacieho súdu o tom, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná a s poukazom na zásady hodnotenia dôkazov súd prvej inštancie mal za to, že je dôvodné vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v konaní vo veci samej, ktorý obodoval bolestné žalobcu 3/ v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej kolízií dňa 25.12.2016 v rozsahu XXX bodov.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu, keď s poukazom na nepatrný neúspech žalobcov len v časti príslušenstva pohľadávky priznal úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% podľa ustanovenia .

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie žalovaným, a to voči výrokom I., II., III. a V. s poukazom na ustanovenia , a . Odvolateľ podané odvolanie vo vzťahu k nároku žalobcu 3/ odôvodnil skutočnosťou, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko pri návrhu na peňažné plnenie spočívanie plynutia premlčacej doby sa týka iba sumy, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky.

6. Zároveň žalovaný poukázal na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého je pre začatie plynutia premlčacej doby pri poškodení na zdraví rozhodujúci okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Odvolateľ uviedol, že nesúhlasí so spornými položkami, a to XXX a XXX, teda pomliaždenie mozgu a subdurálne krvácanie v rozsahu XXX, respektíve XXX bodov ako ich ustálil znalec pribratý v konaní. Poukázal na odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX ako aj vysvetlenie podané znalcom na pojednávaní, pričom bodové hodnotenie sa zvyšuje na polovicu vtedy, ak poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia. Anémia po krvácaní nie je v príčinnej súvislosti s pomliaždením mozgu, teda s položkou, ktorá je v lekárskom posudku navýšená o polovicu a jedná sa o všeobecný príznak po krvácajúcich poraneniach a z medicínskeho hľadiska ju nie je možné považovať za komplikáciu liečenia predmetného poranenia. Takisto nemožno potvrdiť priamu príčinnú súvislosť bežnej infekcie dýchacích ciest s pomliaždením mozgu. V rámci pomliaždenia mozgu je zahrnutá už aj položka krvácania v mieste tohto pomliaždenia, nakoľko nie je možné pomliaždiť mozog tak, aby nedošlo ku krvácaniu. Je teda dôvodné dospieť k záveru, že nárok žalobcu 3/ bol pokrytý plnením žalovaného, nakoľko nebol dôvod u neho priznať mu navýšenia tak ako k nim dospel znalec M.. K..

7. Pokiaľ sa týka úrokov z omeškania, žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie a poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberali tým, kedy žalovaný poskytol poškodenému písomné vysvetlenie k uplatneným nárokom na náhradu škody a plnil si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Úrok z omeškania má charakter sankcie za nesplnenie dlhu riadne a včas a keďže žalovaný si svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/ Zákona o PZP splnil, nevzniká mu povinnosť platiť úrok z omeškania až do okamihu doručenia právoplatného rozhodnutia súdu, respektíve uplynutia lehoty na jeho plnenie. V opačnom prípade by bol zaplatený nárok, respektíve príslušenstvo pohľadávky, ktorá ešte nevznikla.

8. Takisto žalovaný namietol výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania s poukazom na to, že pri rozhodovaní o trovách konania sa zohľadňuje každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky, čo malo byť zohľadnené vo výroku o trovách konania, nakoľko žalobcovia nemali plný úspech v časti príslušenstva pohľadávky. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku zmenil tak, že žalobu v napadnutej časti zamieta.

9. Žalobcovia vo svojej replike k podanému odvolaniu žalovaného uviedli, že námietka premlčania ohľadom nárokov žalobcu 3/ nemá právne opodstatnenie. Poukázali na skutočnosť, že poškodený, ktorý utrpí škodu na zdraví nie je schopný vlastným poznaním, bez odborného posúdenia zistiť rozsah náhrady škody z titulu ublíženia na zdraví, preto sa tento nárok preukazuje zákonným spôsobom, teda lekárskym posudkom, znaleckým posudkom a podobne. Žalobcovia tento svoj nárok dostatočne preukázali, pričom náhrada za bolesť sa poskytuje na základe posudku ako celku a nie osobitne za jednotlivé časti. Pri nárokoch na náhrady škody na zdraví sa uplatňuje len subjektívna premlčacia doba, teda nie objektívna a pri subjektívnej premlčacej dobe je nutné, aby sa poškodený dozvedel o škode a kto za túto škodu zodpovedá. O škode sa musí poškodený dozvedieť v rozsahu jej vyčíslenia v peniazoch, pričom žalobcovia riadne uplatnili nárok na náhradu škody včas a v konaní pokračovali riadne zmenou návrhu zo dňa 05.03.2020, kedy si neuplatnili žiaden nový nárok, len to, čo predstavovalo predmet konania od počiatku s poukazom na závery znaleckého posudku M.. K.. Z uvedeného dôvodu teda počas trvania konania, v ktorom žalobcovia riadne pokračovali premlčacia doba spočíva. S poukazom aj na rozhodnutia iných súdov nepovažovali námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú. Pokiaľ žalovaný v lehote ako mu ukladá zákon o PZP nesplnil nároky žalobcov na náhradu škody, žalobcovia poukázali na to, že žalobou zo dňa 20.12.2018 si žalobca 3/ uplatnil právo na náhradu škody titulom bolestného vo výške 4.104,- Eur s poukazom na vykonané znalecké dokazovania znalca M.. K., ktorý posúdil bolestné na XXX bodov, čo je viac o XX bodov než bolestné posúdené lekárskym posudkom. Pokiaľ žalobca 3/ na základe tohto posudku rozšíril žalobu na náhradu škody titulom bolestného, nešlo o nový nárok, ale o to, čo od počiatku predstavovalo predmet konania, a preto s poukazom na ustanovenie po dobu konania premlčacia doba spočívala. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávnosť navýšenia bolestného u žalobcu 3/ v položkách XXX a XXX s poukazom na odborné vyjadrenie a vysvetlenie znalca na pojednávaní, tieto jeho odvolacie námietky nie sú dôvodné. Žalobca 3/ preukázal zákonným spôsobom nárok na náhradu bolestného opierajúc sa o závery znalca M.. K., ktorý podal vo veci znalecký posudok. Tento obsahuje doložku, že znalec si je vedomý nepravdivých následkov svojho posudku, pričom odborné vyjadrenie, z ktorého vychádza žalovaný nie je znaleckým posudkom a toto odborné vyjadrenie pre žalovaného bolo vypracované bez vyšetrenia žalobcu, preto mu nemožno priznať vyššiu validitu a aj z výsluchu svedka M.. M. vyplýva, že je nutné pred vypracovaním posudku vyšetriť poškodenú osobu. Preto sú odvolacie námietky žalovaného v tomto smere neúplné.

10. Pokiaľ sa týka priznaného úroku z omeškania, žalobcovia poukázali na ustanovenia ako aj na závery právnej teórie, ktorá sa týka funkcie úroku z omeškania, pričom z konania vyplýva, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu ako poisťovateľovi vyplývajú zo zákona o PZP a jeho oznámenia o skončení prešetrenia sú len formálnymi písomnosťami, ktoré ho nezbavujú povinnosti uhradiť sankciu vo forme úroku z omeškania. Preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za správne ako aj v časti trov konania s poukazom na to, že žaloba bola čo do právneho základu v celom rozsahu podaná dôvodne, preto nie je dôvod nepriznať úspešným žalobcom plný nárok na náhradu trov konania.

11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Namietaný odvolací dôvod , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) odvolací súd zo spisu nezistil, pričom odvolateľ na žiadnu konkrétnu vadu ani nepoukazoval. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto skutočnosti zo spisu nevyplynuli.

18. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §- 211 . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

19. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

20. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Nesprávnosť právneho posúdenia sa týkala predovšetkým posúdenia námietky premlčania a priznania úroku z omeškania. V týchto otázkach odvolací súd zotrváva na záveroch svojho zrušujúceho rozhodnutia v tejto veci z 5.5.2021 .

21. „Čo sa týka žalovanou vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu v 3 rade uplatneného zmenou žaloby, súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca v 3 rade predmetnou zmenou žaloby uplatnil nový nárok. V danom prípade nejde o nový nárok, ale o to, čo od začiatku konania predstavovalo samotný predmet konania. Tu odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. . Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalobca v priebehu konania v súlade so závermi znaleckého posudku (vyhotoveného v prebiehajúcom konaní) upraví žalobu, neuplatňuje takýmto podaním žiaden nový nárok, ale uplatňuje iba to, čo od začiatku konania predstavovalo samotný predmet konania. Preto je nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti námietky premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu v 3 rade. Nakoľko vznesená námietka premlčania nie je dôvodná súd prvej inštancie v ďalšom konaní posúdi dôvodnosť tohto nároku v jeho merite“.

22. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že k poškodeniu zdravia žalobcu 3/ došlo 25.12.2016. Následne bolo vypracované bodové ohodnotenie bolestného dňa 31.01.2017, pričom žaloba vo veci bola podaná 27.12.2018. Odvolací súd sa nepochybne stotožňuje s tým, že pri posúdení začiatku plynutia premlčacej doby je rozhodujúci deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Pokiaľ bol podaný vypracovaný posudok o výške bodového ohodnotenia jeho bolestného dňa 31.01.2017 je nepochybné, že žaloba vo veci samej bola podaná v rámci plynutia subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá by uplynula dňa 01.02.2019. Následne v konaní bol pribratý znalec, ktorý rovnaké zranenia, teda zranenia, ktoré utrpel žalobca 3/ pri dopravnej nehode dňa 25.12.2016 obodoval odlišným spôsobom oproti posudku, ktorý predložil žalobca 3/ s tým, že v danom prípade nešlo o to, že v znaleckom posudku M.. K. by bola uvedená nejaká iná položka týkajúca sa utrpených bolestí, nakoľko v oboch posudkoch, teda M.. K. ako aj v obodovaní bolestného predloženého žalobcom 3/ sa nachádzajú položky XXX a Xa. Zároveň však v ohodnotení bolestného ako ho predložil žalobca 3/ sa nachádza položka XXX. Pri bodovom ohodnotení XXX bodov, ktorá sa v bodovom ohodnotení znalca M.. K. nenachádza, no nachádzajú sa tam položky XXX a ďalšie položky, ktoré v podstate sa týkajú rovnakých zranení pomliaždenia mozgu, ktoré M.. K. ohodnotil a subsumoval pod položku XXX a k tomu uviedol ďalšie položky, ktoré však v bolestnom predloženom žalobcom 3/ boli podradené pod položku XXX. Celkový rozdiel v bodovom ohodnotení týchto posudkov je XX bodov, čo nepredstavuje podstatné zmeny a vyjadruje len zrejme subjektívne presvedčenia znalcov o tom, pod aké položky by mali byť bolesti žalobcu 3/ podčlenené. V tejto súvislosti odvolací súd má za to, že princípu spravodlivosti, ktorým je ovládané občianskoprávne konanie zodpovedá výklad tak ako ho predložil odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení ako je citované vyššie, podľa ktorého nemožno len formalisticky prihliadnuť na to, že v pôvodnom bodovom ohodnotení toto bolo nižšie a následne v priebehu konania sa výška bodového ohodnotenia ustálila v prospech poškodeného a len na základe tejto skutočnosti potom takýto nárok ako premlčaný zamietnuť. Podľa názoru odvolacieho súdu je v súlade s princípmi, ktorými je ovládaný v takýchto konkrétnych prípadoch vychádzať z princípu spravodlivosti a tomuto dať prednosť pred formalistickým prístupom.

23. Pokiaľ sa týka citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, tieto môžu mať určitú povahu presvedčovaciu, nie však záväznú pre rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, preto na nich odvolací súd neprihliadol.

24. Odvolacia námietka nesprávneho hodnotenia dôkazov nebola dôvodná.

25. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. )

26. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd vysporiadal s dôvodmi, na ktoré opätovne odvolateľ v odvolacom konaní poukazuje. Odvolací súd na tieto v poukazuje a s týmito sa plne stotožňuje. (body 88 - 94 odôvodnenia)

27. Rovnako tak námietka vznesená žalovaným ohľadom toho, že nie je možné prihliadnuť na závery znaleckého posudku M. K. je nedôvodná, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením, ktoré predložil súd prvej inštancie, že síce žiadny z dôkazných prostriedkov nemá predpísaný stupeň záväznosti, no vzhľadom na to, že jedná sa o znalecký posudok znalca pribratého v konaní, ktorý má náležitosti v zmysle o tom, že znalec si je vedomý nepravdivých následkov svojho posudku pri porovnaní so závermi odborného stanoviska, ktoré predložil žalovaný bez osobného vyšetrenia žalobcov je nutné považovať túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

28. Aj pri odvolacej námietke priznania úroku z omeškania odvolací súd poukazuje na svoje rozhodnutie z 05.05.2021. „Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že bez systematického a komplexného výkladu ustanovení § 6, 7 a 8 Zákona o povinnom zmluvnom poistení nemožno dospieť k spravodlivému posúdeniu vzťahov strán sporu a treba brať do úvahy účel a zmysel tejto právnej úpravy. Nepochybne účelom právnej úpravy úrokov z omeškania je sankcionovať dlžníka v prípade nesplnenia svojej povinnosti riadne a včas, pričom spravodlivému výkladu týchto ustanovení zákona nepochybne svedčí záver, že ak poisťovateľ po objektívnom preukázaní nároku poškodeného v lehote troch mesiacov neukončí potrebné prešetrovanie tohto nároku a neoznámi poškodenému výšku poistného plnenia a zároveň v lehote 15 dní neposkytne poistné plnenie, musí znášať následky svojho konania.

29. K tejto otázke sa vyslovil aj odvolací súd v Prešove v konaní pod sp.zn. z 19.09.2017, pod sp.zn. z 12.07.2012 ako aj nasledujúcimi, z ktorých vyplýva, že pokiaľ sa poisťovateľ nestotožňuje s posudkom o výške bodového ohodnotenia, dostáva sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku ak mu poškodený nejakým spôsobom nebráni preveriť správnosť bodového ohodnotenia.

30. Odvolaciemu súdu sú známe odlišné rozhodnutia vo vzťahu k priznaniu úroku z omeškania pri nároku na náhradu škody na zdraví v súvislosti s jeho uplatnením voči poisťovateľovi v zmysle Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Ako však vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky táto otázka nie je vyššími súdnymi autoritami v Slovenskej republike definitívne vyriešená. V rozhodovacej praxi súdov SR sa objavujú odlišné názory na otázku priznania úroku z omeškania pri nároku na náhradu škody na zdraví z dopravných nehôd, ktoré sú kryté poistením, kedy poisťovacia spoločnosť je subjektom, voči ktorej smerujú nároky poškodených. V každom prípade tento odvolací senát už zaujal právny názor, podľa ktorého v zmysle aj výkladových pravidiel je spravodlivé priznať poškodenému nárok na zaplatenie úroku z omeškania v prípade, že poisťovacia spoločnosť v lehotách v zmysle Zákona o PZP, teda v trojmesačnej lehote na prešetrenie žiadosti a 15-dňovej lehote na vyplatenie plnenia tak neučiní, a to z dôvodu, že neuznáva nárok poškodenému buď vôbec alebo v celom rozsahu. V takomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nespravodlivým riešením z pohľadu poškodeného, aby poisťovacia spoločnosť v prípade, že nebude úspešná v súdnom spore v podstate by neniesla žiadne následky svojho konania s tým, že sporné nároky, ktoré preskúma súd v prípade neúspešnosti jej námietok, by bola povinná zaplatiť poškodenému titulom bolestného či sťaženia spoločenského uplatnenia peňažný nárok v časovom odstupe niekoľkých mesiacov či rokov. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolaciemu súdu v záujme spravodlivého usporiadania veci javí byť primeranejším prikloniť sa k záveru, že v prípade neúspechu v konaní pred súdom ohľadom sporných nárokov poškodených bude poisťovacia spoločnosť zaviazaná aj na náhradu úroku z omeškania. Tento záver v žiadnom prípade nie je v rozpore ani s ustanoveniami Zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktoré ako bolo vyššie uvedené je nutné vykladať aj v zmysle účelu tohto zákona. Nepochybne

účelom tohto zákona je poskytnúť garanciu pre poškodeného, že jeho nárok bude zo strany poisťovacej spoločnosti prešetrený v rozumnom čase, pokiaľ z jeho strany tu nie sú kladené prekážky a zároveň v primeranej lehote mu bude vyplatená aj finančná náhrada. Poisťovacia spoločnosť následne musí niesť riziko, že v prípade neúspechu v súdnom konaní vzniknú jej ďalšie výdavky, a to v súvislosti s úrokom z omeškania.“

31. Preto odvolacie námietky neboli dôvodné ani vo vzťahu k námietke premlčania nároku na bolestné u žalobcu v 3. rade ani vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania.

32. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

33. Ako správny považoval odvolací súd aj výrok o trovách konania, kedy neúspech žalobcov bol len v nepatrnej časti vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky, čo dôvodne vyhodnotil prvoinštančný súd pri posúdení otázky trov konania. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia R 34/2005, pričom jeho závery možno plne aplikovať aj na rozhodnutia vydané podľa , aj keď rozhodnutie bolo vydané za účinnosti .

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že v odvolacom konaní plne úspešným žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ), vychádzajúc z hodnoty predmetu odvolacieho konania.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).