Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/53/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky – 391

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu C., s. r. o., so sídlom v B.,

zastúpeného JUDr. PaedDr. I. P., PhDr. advokátom, so sídlom v B., proti ţalovanej J. T.,

bývajúcej v T., zastúpenej Advokátskou kanceláriou N.

& N., s. r. o., so sídlom v B. 21, o zaplatenie 765,46 eur s prísl., ktorá sa viedla na

Okresnom súde v Galante pod sp. zn. 13 Cb 177/2009–270,

o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 5 apríla 2011, č. k.

– 318, jednomyseľne takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a .

Ţalovaná j e p o v i n n á zaplatiť ţalobcovi na účet jeho zástupcu 25,67 eur náhrady

trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 11. novembra 2010 č. k. 13 Cb 177/2009–270

zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 174,75 eur s úrokmi z omeškania a 294,23 eur náhrady

trov konania, keď predchádzajúcim uznesením z 21. decembra 2009 potom, ako ţalobca vzal

ţalobu čiastočne späť, zastavil konanie v časti o zaplatenie 620,71 eur.

2

Súd prvého stupňa takto rozhodol na základe skutkového zistenia, ţe účastníci

3. júla 2007 uzavreli zmluvu na neurčitú dobu, o sprostredkovaní podľa § 513 Obch. zák.

na sprostredkovanie poistenia. Jej nedeliteľnou časťou boli všeobecné obchodné podmienky

( VOP ). Zmluvný vzťah zanikol z podnetu ţalovanej dňom 23. januára 2009. Ţalobca

6. júla 2007 vyplatil zo svojho účtu ţalovanej 21 065 Sk ( 699,22 eur ), čo predstavuje 80 %

priemernej provízie, ktorú ţalovaná dosahovala v spoločnosti C. akciová spoločnosť, s ktorou

bola v sprostredkovateľskom vzťahu pred vznikom zmluvného vzťahu so ţalobcom a to

z dôvodu šesťtýţdňového oneskorenia vyplácania provízií od uvedenej spoločnosti. Ţalobca

si uvedené peňaţné prostriedky na základe zmluvy poţičal od spoločnosti A., a. s. Uvedené

skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Rôzna bola interpretácia charakteru a účelu

uvedeného plnenia účastníkmi, najmä otázka návratnosti poskytnutých peňaţných

prostriedkov.

Podľa ţalobcu išlo o preddavok na províziu, ktorý mala ţalovaná vrátiť, resp. malo

prísť k ich započítaniu ak dosiahne produkciu. Podľa ţalovanej išlo o nenávratne poskytnuté

prostriedky vyplatené na základe verejného prísľubu, ktorý urobil jeden zo zakladateľov

ţalobcu J. K. B. na stretnutí v Banskej Bystrici 20. júna 2007, pričom prostriedky počas

trvania zmluvného vzťahu neboli vykazované ako záväzok ţalovanej, čo sa podľa ţalovanej

písomne potvrdilo vo vyhlásení 24. marca 2009. Ţalobca po ukončení zmluvného vzťahu

jednostranne započítal províziu, na vyplatenie ktorej jej vznikol nárok vo výške 524,47 eur.

Ich vyplatenie sa ţalovaná nedomáhala ani v predmetnom ani v inom súdnom konaní.

Podľa súdu prvého stupňa medzi účastníkmi existoval obchodnoprávny záväzkový

vzťah upravený § 262 ods. 1 Obch. zák., zákonom o poisťovníctve a zákonom

o sprostredkovaní poistenia a zaistenia. Ţalovaná na základe predmetného zmluvného vzťahu

vyvíjala pre ţalobcu činnosť smerujúcu k uzavretiu poistných zmlúv alebo iných jeho

finančných produktov a ţalobca sa jej za to zaviazal vyplatiť odplatu – províziu dojednanú

vo VOP, pretoţe ide o odplatnú zmluvu a odplatnosť záväzkového vzťahu je jeho podstatnou

náleţitosťou. Z charakteru predmetného zmluvného vzťahu, ako odplatného vyplýva

povinnosť ţalovanej vrátiť ţalobcovi akékoľvek finančné prostriedky, ktoré jej boli vyplatené

titulom provízie, resp. zálohy na províziu na vyplatenie, ktorej za existencie zmluvného

vzťahu nesplnila podmienky.

3

Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovanej, ţe na stretnutí v Banskej Bystrici 20. júna 2007

odznel verejný prísľub, ktorého podmienkou bolo uzavretie zmluvy so ţalobcom, za čo mala

byť kaţdému uchádzačovi vyplatená odmena, súd na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, ţe neboli splnené základné podmienky, preto verejný prísľub podľa § 850

a nasl. Obč. zák. Stretnutie na, ktorom mal odznieť nebolo prístupné širokej verejnosti

ale zúčastnili sa ho len vopred osobne pozvaní účastníci, alebo účastníci pozvaní

prostredníctvom svojich vedúcich pracovníkov. Navyše údajný prísľub urobil zakladateľ

ţalobcu ešte pred vznikom ţalovaného ( ten vznikol zápisom do obchodného registra

22. júna 2007 ). Ak by aj bol prísľub relevantný, bol by z neho vzhľadom na ustanovenia

§ 57 ods. 1, § 62, § 64 Obch. zák., zaviazaný p. B. a nie ţalobca.

K obrane ţalovanej, ţe došlo k odpusteniu dlhu formou vyhlásenia z 24. marca 2009

v ktorom sa písomne potvrdzovali jednotlivé vyúčtovania, ktoré záväzok ţalovanej

neobsahoval, súd prvého stupňa uviedol, ţe jedným zo spôsobov zániku záväzku dlţníka

je síce aj odpustenie jeho dlhu veriteľom bez uspokojenia, nie je to však jednostranný úkon,

ale na jeho relevanciu je potrebný aj súhlas dlţníka a dohoda musí mať písomnú formu.

Zo sporného vyhlásenia vôľa ţalobcu odpustiť dlh nevyplýva a nie je splnená ani podmienka

písomnej formy.

Súd pretoţe mal z vykonaného dokazovania za to, ţe sporné peňaţné prostriedky

boli odporkyni vyplatené titulom zmluvného záväzkového vzťahu ako záloha

na sprostredkovateľskú províziu, čomu nasvedčuje aj pasívne správanie ţalovanej,

ktorá akceptovala jednostranné zápočty provízií, na vyplatenie ktorých jej vznikol nárok,

povaţoval ţalobu za dôvodnú. Ţalovanú preto zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi

vyplatenou zálohou a výškou započítaných provízií.

Krajský súd v Bratislave rozhodujúc a odvolaní ţalovanej rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe dokazovanie v rozsahu vykonanom

súdom prvého stupňa povaţuje za dostatočné. V rozhodnutí sa podrobne zaoberal všetkými

účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami a tieto správne jednotlivo

i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel je správny.

4

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia vzal do úvahy aj skutočnosť,

ţe hoci dohoda o návratnosti zálohy na províziu nebola jednoznačne medzi účastníkmi

dohodnutá, dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa je dostatočné pre vytvorenie

komplexného pohľadu na okolnosti prípadu, vrátane podmienok existujúcich v súvislosti

s vyplatením provízie ţalovanej. Za správny povaţuje aj záver súdu prvého stupňa, ţe prejav

p. B. na stretnutí v Banskej Bystrici 20. júna 2007 nie je verejným prísľubom,

lebo nebola splnená podmienka verejnosti a určenia neobmedzenému počtu osôb. Správny

je aj názor súdu prvého stupňa, ţe neboli splnené podmienky preto, aby sa konanie ţalobcu

dalo povaţovať za smerujúce k odpusteniu dlhu.

Odvolací súd za nesprávny povaţoval názor ţalovanej, ţe ak sa nejednalo o verejný

prísľub, treba poskytnutie zálohy povaţovať za uzavretie inominátnej zmluvy, podľa

ktorej bolo povinnosťou ţalovanej ukončenie zmluvného vzťahu so spoločnosťou C.

a povinnosťou ţalobcu poskytnúť zato plnenie – províziu. Z vykonaného dokazovania nebol

zistený vznik právneho vzťahu, z ktorého by bolo moţné plnenie kvalifikovať ako nenávratné

plnenie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, ţe záloha mala prekryť

obdobie, kým ţalovaná získa príjmy z následnej sprostredkovateľskej činnosti vykonávanej

pre ţalobcu. Ak by ţalovaná pokračovala v činnosti pre ţalobcu, získala by ďalšie provízie,

ktoré by sa nepochybne započítali proti zálohe. Keďţe zmluvný vzťah účastníkov skončil

skôr ako sa vyplatená záloha takýmto spôsobom konzumovala s nárokom na províziu, získala

prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a takto získaný majetkový prospech

musí ţalobcovi vydať.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 12. mája 2011.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Ako dôvod uviedla,

ţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čím je daná prípustnosť

aj dôvodnosť dovolania podľa Uvedené pochybenie spočíva v tom,

ţe odvolací rozsudok je nedostatočne odôvodnený a odvolací súd sa v ňom nedostatočne

vysporiadal s námietkami ţalovanej, ktoré sú pre posúdenie veci kľúčové, čo má za následok

nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V rozhodnutí odvolací súd len zreprodukoval argumentáciu

súdu prvého stupňa a uviedol, ţe sa stotoţňuje s jeho odôvodnením, hoci v prejednávanej veci

takýto postup ( zrejme ) nebol na mieste. Odvolací súd v rozsudku vôbec

nereagoval na argumenty ţalovanej a na výčitku, ţe nevzal do úvahy výpovede svedkov,

5

ktorí boli vypočutí v prejednávanej veci a ďalších, ktorí boli vypočutí v iných obdobných

konaniach. Osvojil si argumentáciu konateľa ţalobcu p. Š., ktorú podporil len svedok B.,

ktorý je spoločníkom ţalobcu a svedok D., pričom ani tieto výpovede neboli jednotné a boli

v nich rozpory. Tým, ţe súdy nevzali do úvahy výpovede 18 svedkov, jednoznačne upreli

ţalovanej právo konať pred súdom. S ich výpoveďami sa odvolací

súd nevysporiadal a nevysvetlil, prečo ich nevzal do úvahy.

Ţalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

( sp. zn. ), na niektoré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky

a judikatúru Európskeho súdu, z ktorých vyplýva, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Ak rozhodnutie

nereaguje na argumenty účastníkov, ktoré sú pre rozhodnutia rozhodujúce a nedáva špecifickú

odpoveď práve na tieto argumenty, nie je dodrţaná poţiadavka spravodlivého súdneho

procesu a znamená porušenie zaručeného práva na súdnu ochranu ( a nasl.

).

Ţalobca v rozsiahlom vyjadrení k dovolaniu ţiadal potvrdiť rozsudok odvolacieho

súdu, ako vecne správny. Súdy podľa neho riadne zistili skutočný stav veci a správne

ho aj po právnej správne posúdili. Dovolanie je preto neprípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) predovšetkým skúmal, či napadnuté

rozhodnutie je moţné účinne dovolaním napadnúť.

Podľa moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu

prvého stupňa, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa je prípustné dovolanie proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ods. 1 ), proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ods. 2 ) a proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

6

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto proti

predmetnému rozsudku ustanovenie prípustnosť dovolania nezakladá.

Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je však dovolanie prípustné, ak je daný niektorý

z dôvodov uvedených v Okrem iných je to aj prípad, ak bola účastníkovi

konania odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Tohto dôvodu

prípustnosti sa dovoláva ţalovaná.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

Zdrojom porušenia procesných práv ţalovanej je podľa nej skutočnosť, ţe súd prvého

stupňa nevzal do úvahy výpovede svedkov a rozhodnutie zaloţil na argumentácii ţalobcu,

ktorá bola podporená len výpoveďou konateľa ţalobcu a svedka B.. Neprihliadol

na výpovede 18 svedkov a nevysvetlil prečo ich do úvahy nevzal. Odvolací súd odvolaním

vyčítaný nedostatok neodstránil. V podstate ide o výčitku, ţe súd prvého stupňa zaloţil svoje

rozhodnutie na nesprávnom hodnotení dôkazov, dôsledkom čoho je nesprávny skutkový

záver, na ňom zaloţený nesprávny právny záver a z toho vyplývajúce nesprávne rozhodnutie.

Odvolací súd nesprávne rozhodnutie potvrdil.

Takto vytýkané chyby nemoţno podľa názoru dovolacieho súdu povaţovať za odňatie

moţnosti účastníka konať pred súdom. Ţalovaná mal moţnosť uplatniť všetky práva, ktoré

jej procesná predpis priznáva. Súd prvého stupňa v konaní vykonal všetky navrhované dôkazy

a účastníci na poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku, zrejme po poučení podľa

výslovne uviedli, ţe vykonanie ďalších dôkazov nenavrhujú

( č. l. 250 spisu ). Dovolateľkou tvrdené skutočnosti, by znamenali, ţe konania bolo

postihnuté vadami ( inými vadami ako sú uvedené v § 237 ), ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Sú to skutočnosti, ktoré môţu

zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. Znamená to, ţe dovolací súd

7

by na uvedené procesné vady mohol prihliadnuť len, ak by proti napadnutému rozhodnutiu

bolo dovolanie prípustné z iných dôvodov.

Za dôvod naplňujúci podmienku prípustnosti dovolania dovolací súd nepovaţoval

ani druhý dôvod uvádzaný v dovolaní. Dovolateľ za dôvod prípustnosti dovolania podľa

§ 237 písm. f/ povaţuje nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa. Jeho

nedostatočnosť podľa neho spočíva v tom, ţe odvolací súd sa riadne nevysporiadal

s podstatnými argumentmi, ktorými ţalovaný odôvodňoval nesprávnosť rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedenú námietku navrhovateľa bolo potrebné zaujať právny záver

o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania

v zmysle , alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania

v zmysle

Treba prisvedčiť ţalovanej ţe vada konania uvedená v znamená

vţdy porušenie aj Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd ( napr. ). To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne

platil aj opak, teda to, ţe kaţdé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje

aţ intenzitu vady konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva

na súdnu ochranu obsahuje , ktorý vo svojich ustanoveniach

predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom

konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom

konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším

procesným vadám konania, ktorú sú taxatívne vymenované v , pripisuje

osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť

zakladajúcu prípustnosť dovolania ( ) a zároveň tieţ za prípustný dovolací

dôvod ( ). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania

nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných vád v zmysle pripisuje Občiansky

8

súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na

rozdiel od procesných vád vymenovaných v , povaţuje síce za relevantný

dovolací dôvod ( ), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť

dovolania.

Uvedený záver je obsiahnutý uţ v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. augusta 1997 sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 ( časť právnej

vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne

neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“ ). Z tohto judikátu vychádza

dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá povaţuje

nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môţe zakladať

dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa O aktuálnosti

uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj nedávne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 10. novembra 2011 sp. zn. , podľa ktorého uvedený právny názor

k výkladu povaţuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný

a neporušujúci základné práva sťaţovateľa.

Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného judikátu preto dospel k záveru,

ţe na vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol

prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného

dôvodu.

Z uvedeného vyplýva, ţe nebol naplnený dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania

podľa Keďţe dovolací súd nezistil ani iný dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania ( ), dovolanie ţalovaného ako neprípustné podľa

ods. l v spojení s ustanovením 243b ods. 5 odmietol, ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.

Riadiac sa pritom právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

9

Úspešný ţalobca má podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 244 ods. 1 a § 142

ods. 1 právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v dovolacom konaní. Jeho trovy

pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon právnej pomoci

( vyjadrenie k dovolaniu ) 18,26 eur ( vyhl. č. ) a z náhrady

výdavkov v paušálnej výške 7,41 eur ( § 16 ods. 3 tarify ), spolu 25,67 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková