Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/46/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B. S., rod. A., r. č. X.,

trvale bytom A., Ž. - B., zastúpenej advokátom JUDr. J. P., R., D. K., proti žalovanému Ing.

L. P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu: J. S., E., Ž., so sídlom Č., B., zastúpenému F.

& P., s. r. o., M., L. M., o zaplatenie 99 581,76 eur (3 000 000 Sk), vedenej na Krajskom

súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2010, č. k. -316, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet zástupcu 599,74 eur náhrady trov

dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 1. decembra 2006, č. k. -205

zastavil konanie v časti o zaplatenie 500 000 Sk poukazom na ustanovenie

a na skutočnosť, že žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 2 500 000 Sk istiny so 17,6 % úrokom z omeškania od 7. novembra 2001

až do zaplatenia a 181 552 Sk náhrady trov konania.

Rozhodol tak s odôvodnením, že vo veci rozhodol potom, ako mu odvolací súd zrušil

prvší rozsudok a v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu odôvodnil

rozhodnutie ustanovením ,

v znení noviel (ďalej len ZKV), ustanoveniami § 148a ods. 2, § 149 ods. 4 Občianskeho

2

zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním. Zistil, že uzatvorením manželstva medzi

žalobkyňou a J. S. 31. januára 1976 vzniklo im bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

(ďalej len BSM). Žalobkyňa a J. S. nadobudli v roku 1992 v malej privatizácii do BSM

nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu, odboru katastra v Ž.,

2

zapísanej na LV č. X., ako pozemok KN parc. č. X.-zastavaná plocha o výmere 577 m

a stavba súp. č. X.- predajňa, nachádzajúca sa na KN parc. č. X. v katastrálnom území Ž..

Rozsudkom Okresného súdu Ž. z 21. decembra 1995, č. k. -8, ktorý nadobudol

právoplatnosť 30. januára 1996 bolo na návrh žalobkyne zrušené BSM žalobkyne a J. S. za

trvania manželstva v zmysle . V súlade so zákonnou

nevyvrátiteľnou domnienkou ustanovenou sa 30. januára

1999 stali žalobkyňa a J. S. podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností,

každý v podiele ½-ce z celku. Uznesením Krajského súdu v Banskej bystrici zo 6. augusta

1998, sp. zn. 51-24K 59/97 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu J. S., E., Ž.. Žalovaný

ako správca konkurznej podstaty úpadcu J. S. zaradil predmetné nehnuteľnosti do konkurznej

podstaty úpadcu a požiadal súd o udelenie súhlasu s ich predajom mimo dražby. Predajom

spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v ½-ci, na týchto nehnuteľnostiach získal správca

konkurznej podstaty čiastku 2 500 000 Sk. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

v zápisnici o dražbe č. 3 z 13. marca 1992 je síce ako vydražiteľ uvedený Z. PJ č. X.

potraviny S. Mäso – údeniny, Ž.-V., J. S., ale v čase vydraženia nehnuteľností bola žalobkyňa

manželkou J. S., a preto uvedené nehnuteľnosti patrili do BSM. Po vyporiadaní BSM

30. januára 1999 sa stali manželia podielovými spoluvlastníkmi citovaných nehnuteľností,

každý v podiele ½-ce z celku. Súd uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok na vylúčenie veci

z konkurznej podstaty podľa § 19 ods. 1, 2 ZKV. Vyhodnotil preto ako opodstatnený nárok na

vydanie finančného obnosu vo výške ½-ce, t. j. v sume 2 500 000 Sk žalovaným, pretože zo

strany žalovaného, ako správcu konkurznej podstaty už došlo k odpredaju nehnuteľností za

kúpnu cenu 5 000 000 Sk.

O odvolaní žalovaného, ktoré podal proti uvedenému rozsudku vo vyhovujúcej časti,

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 6. októbra 2010., č. k.

-316 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 181,70 eur náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zrušenie BSM medzi žalobkyňou a úpadcom

bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu v Ž. z 21. decembra 1995, č. k. 18C1048/1995-

3

8, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. januára 1996. Zrušenie BSM bolo zdôvodnené

podnikaním manžela (t.č. úpadcu). Žaloba ako aj napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z toho, že sporná nehnuteľnosť, ktorú správca konkurznej podstaty predal, patrila do

bezpodielového vlastníctva žalobkyne a úpadcu, lebo v čase jej vydraženia boli manželmi.

S týmto názorom sa stotožnil aj dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, v ktorom

vyslovil právny názor, ktorý je pre odvolací súd záväzný, preto odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie. Žiada napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil

poukazom na ustanovenie a na skutočnosť, že mu postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho tvrdí, že konanie bolo

postihnutou inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/

).

V dovolaní uviedol, že dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení z 24. februára

2010 a následne aj odvolací súd v napadnutom rozsudku zo 6. októbra 2010 sa výslovne

zaoberali len tým, či sporné nehnuteľnosti patrili do BSM alebo nie a ustálili, že tieto

nehnuteľnosti do BSM patrili. Podľa názoru dovolateľa takýmto postupom odvolacieho súdu

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom,

že dovolací súd a ani odvolací súd sa absolútne nezaoberali ďalšou námietkou žalovaného,

ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok je

preto podľa jeho názoru nepreskúmateľný, lebo súdy sa mali zaoberať celou jeho obranou

a nielen nevýznamnou časťou. Podľa žalovaného bez ohľadu na to, či nehnuteľnosti patrili do

BSM, alebo nepatrili, nárok žalobkyne je nedôvodný. Uviedol, že vyhlásením konkurzu na

majetok úpadcu s účinnosťou od 6. augusta 1998, sa stali predmetné nehnuteľnosti súčasťou

konkurznej podstaty. Ide nepochybne o majetok, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia

konkurzu na jeho majetok. Poukazom na ustanovenie

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) žalovaný oprávnene zahrnul do konkurznej podstaty

celé nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, či podliehali režimu BSM alebo nie. Následne so

súhlasom súdu nehnuteľnosti speňažil a tento výťažok zo speňaženia majetku slúži na

uspokojenie veriteľov. Ak by si žalobkyňa do speňaženia nehnuteľností riadne a včas

uplatnila svoj nárok, na základe právoplatného rozsudku, by sa vec vrátila in natura. Ďalej

uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom na základe zmluvy

4

o zriadení záložného práva č. X., uzavretej so S., a. s., B. 14. apríla 1992, ako je zrejmé aj

z LV č. X. pre kat. úz. Ž.. S. si v konkurznom konaní uplatnila právo na oddelené uspokojenie

na celé prevádzané nehnuteľnosti, jej pohľadávka bola zistená v celom rozsahu s právom na

oddelenú uspokojenie. Záložné právo je vecným právom, ktoré prechádza s vlastníctvom veci

na jej nadobúdateľa, preto, ak by aj uplynutím 3 rokov od zániku BSM žalobkyne a úpadcu sa

žalobkyňa a úpadca stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností,

nepochybne by sa aj žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zaťažených

záložným právom. Konkurzné konanie je určitým spôsobom výkonom záložného práva,

v rámci ktorého sa oddelení veritelia uspokojujú spôsobom uvedeným v § 28 ZKV. Ak by na

základe napadnutého rozsudku žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobkyni uplatnené

peňažné prostriedky, nepochybne by išlo o obchádzanie záložného práva a ZKV.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že prípustnosť dovolania nie je daná

podľa a dovolanie nie je prípustné . V posudzovanom prípade žalovaný

nebol nijakým spôsobom vylúčený z realizácie jeho procesných práv a jeho tvrdenia uvedené

v dovolaní, nie sú podložené. Ďalej uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že

nehnuteľnosti, ktoré správca konkurznej podstaty predal, patrili do BSM. Nakoľko BSM

zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu 30. januára 1996 a medzi manželmi nedošlo k jeho

vyporiadaniu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka v zmysle § 149 Obč. zák., na základe

ktorej sa žalobkyňa dňom 30. januára 1996 stala spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností

v podiele ½. Keďže pred podaním vylučovacej žaloby došlo k speňaženiu veci správcom

konkurznej podstaty, žalobkyňa má právo na náhradný nárok a to na sumu rovnajúcu sa

odplaty získanej speňažením jej podielu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

5

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto

veci ( ). Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a

Žalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa, vzhľadom na citované ustanovenie, prípustnosť dovolania podľa § 238

ods. 1 až 3 nie je daná.

Podľa ust. dovolací súd prihliada na procesné vady taxatívne

vymenované v ust. O vadu podľa ide ak: a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ v dovolaní namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom tým, že sa súd dôsledne nevysporiadal s otázkou relevantnosti jeho tvrdení,

obsiahnutých v odvolaní.

Pre prípad, že dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé

dôkazy, dovolací súd uvádza, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci ( ). Pri

hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade

nie je obmedzovaný právnymi dôkazmi v tom, ako a s akým výsledkom z hľadiska

pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotil. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

6

Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne

z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho

konania a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva

a preto dovolaciemu súdu neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch

nižších stupňov.

Žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym

posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle Právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné

dovolanie ( ), zároveň je zastávaný názor, že nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdov

nižších stupňov žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom.

Dovolací sú nezistil, že by konanie súdu prvého stupňa a odvolacieho bolo postihnuté

procesnou vadou podľa , na ktorú poukazuje žalovaný v dovolaní a ani

inými závažnými vadami v zmysle ustanovenia , , , , , preto

dovolanie žalovaného pre jeho neprípustnosť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b

ods. 5 odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a ) za právne

zastúpenie a to vyjadrenie k dovolaniu v sume 592,53 eur a režijný paušál v sume 7,21 eur,

spolu 599,74 eur.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.