Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
00a/384409.b044c3.pdf
PDF · 164.38 KB
No categories available
1ObdoV/46/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1ObdoV/46/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B. S., rod. A., r. č. X.,
trvale bytom A., Ž. - B., zastúpenej advokátom JUDr. J. P., R., D. K., proti žalovanému Ing.
L. P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu: J. S., E., Ž., so sídlom Č., B., zastúpenému F.
& P., s. r. o., M., L. M., o zaplatenie 99 581,76 eur (3 000 000 Sk), vedenej na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 45Cbi 87/2003, na dovolanie žalovaného proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. októbra 2010, č. k. 1Obo 71/2010-316, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet zástupcu 599,74 eur náhrady trov
dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 1. decembra 2006, č. k. 45Cbi 87/03-205
zastavil konanie v časti o zaplatenie 500 000 Sk poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 O. s. p.
a na skutočnosť, že žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2 500 000 Sk istiny so 17,6 % úrokom z omeškania od 7. novembra 2001
až do zaplatenia a 181 552 Sk náhrady trov konania.
Rozhodol tak s odôvodnením, že vo veci rozhodol potom, ako mu odvolací súd zrušil
prvší rozsudok a v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu odôvodnil
rozhodnutie ustanovením § 19 ods. 1, 2 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.
v znení noviel (ďalej len ZKV), ustanoveniami § 148a ods. 2, § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním. Zistil, že uzatvorením manželstva medzi
žalobkyňou a J. S. 31. januára 1976 vzniklo im bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
(ďalej len BSM). Žalobkyňa a J. S. nadobudli v roku 1992 v malej privatizácii do BSM
nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu, odboru katastra v Ž.,
2
zapísanej na LV č. X., ako pozemok KN parc. č. X.-zastavaná plocha o výmere 577 m
a stavba súp. č. X.- predajňa, nachádzajúca sa na KN parc. č. X. v katastrálnom území Ž..
Rozsudkom Okresného súdu Ž. z 21. decembra 1995, č. k. 18C 1048/1995-8, ktorý nadobudol
právoplatnosť 30. januára 1996 bolo na návrh žalobkyne zrušené BSM žalobkyne a J. S. za
trvania manželstva v zmysle § 18a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V súlade so zákonnou
nevyvrátiteľnou domnienkou ustanovenou § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa 30. januára
1999 stali žalobkyňa a J. S. podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností,
každý v podiele ½-ce z celku. Uznesením Krajského súdu v Banskej bystrici zo 6. augusta
1998, sp. zn. 51-24K 59/97 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu J. S., E., Ž.. Žalovaný
ako správca konkurznej podstaty úpadcu J. S. zaradil predmetné nehnuteľnosti do konkurznej
podstaty úpadcu a požiadal súd o udelenie súhlasu s ich predajom mimo dražby. Predajom
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v ½-ci, na týchto nehnuteľnostiach získal správca
konkurznej podstaty čiastku 2 500 000 Sk. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
v zápisnici o dražbe č. 3 z 13. marca 1992 je síce ako vydražiteľ uvedený Z. PJ č. X.
potraviny S. Mäso – údeniny, Ž.-V., J. S., ale v čase vydraženia nehnuteľností bola žalobkyňa
manželkou J. S., a preto uvedené nehnuteľnosti patrili do BSM. Po vyporiadaní BSM
30. januára 1999 sa stali manželia podielovými spoluvlastníkmi citovaných nehnuteľností,
každý v podiele ½-ce z celku. Súd uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok na vylúčenie veci
z konkurznej podstaty podľa § 19 ods. 1, 2 ZKV. Vyhodnotil preto ako opodstatnený nárok na
vydanie finančného obnosu vo výške ½-ce, t. j. v sume 2 500 000 Sk žalovaným, pretože zo
strany žalovaného, ako správcu konkurznej podstaty už došlo k odpredaju nehnuteľností za
kúpnu cenu 5 000 000 Sk.
O odvolaní žalovaného, ktoré podal proti uvedenému rozsudku vo vyhovujúcej časti,
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo 6. októbra 2010., č. k.
1Obo 71/2010-316 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 181,70 eur náhrady trov odvolacieho a dovolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zrušenie BSM medzi žalobkyňou a úpadcom
bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu v Ž. z 21. decembra 1995, č. k. 18C1048/1995-
8, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. januára 1996. Zrušenie BSM bolo zdôvodnené
podnikaním manžela (t.č. úpadcu). Žaloba ako aj napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z toho, že sporná nehnuteľnosť, ktorú správca konkurznej podstaty predal, patrila do
bezpodielového vlastníctva žalobkyne a úpadcu, lebo v čase jej vydraženia boli manželmi.
S týmto názorom sa stotožnil aj dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení, v ktorom
vyslovil právny názor, ktorý je pre odvolací súd záväzný, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie. Žiada napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil
poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. a na skutočnosť, že mu postupom
odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho tvrdí, že konanie bolo
postihnutou inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/
O. s. p.).
V dovolaní uviedol, že dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení z 24. februára
2010 a následne aj odvolací súd v napadnutom rozsudku zo 6. októbra 2010 sa výslovne
zaoberali len tým, či sporné nehnuteľnosti patrili do BSM alebo nie a ustálili, že tieto
nehnuteľnosti do BSM patrili. Podľa názoru dovolateľa takýmto postupom odvolacieho súdu
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom,
že dovolací súd a ani odvolací súd sa absolútne nezaoberali ďalšou námietkou žalovaného,
ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Napadnutý rozsudok je
preto podľa jeho názoru nepreskúmateľný, lebo súdy sa mali zaoberať celou jeho obranou
a nielen nevýznamnou časťou. Podľa žalovaného bez ohľadu na to, či nehnuteľnosti patrili do
BSM, alebo nepatrili, nárok žalobkyne je nedôvodný. Uviedol, že vyhlásením konkurzu na
majetok úpadcu s účinnosťou od 6. augusta 1998, sa stali predmetné nehnuteľnosti súčasťou
konkurznej podstaty. Ide nepochybne o majetok, ktorý patril dlžníkovi v deň vyhlásenia
konkurzu na jeho majetok. Poukazom na ustanovenie § 6 ods.2 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) žalovaný oprávnene zahrnul do konkurznej podstaty
celé nehnuteľnosti a to bez ohľadu na to, či podliehali režimu BSM alebo nie. Následne so
súhlasom súdu nehnuteľnosti speňažil a tento výťažok zo speňaženia majetku slúži na
uspokojenie veriteľov. Ak by si žalobkyňa do speňaženia nehnuteľností riadne a včas
uplatnila svoj nárok, na základe právoplatného rozsudku, by sa vec vrátila in natura. Ďalej
uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom na základe zmluvy
o zriadení záložného práva č. X., uzavretej so S., a. s., B. 14. apríla 1992, ako je zrejmé aj
z LV č. X. pre kat. úz. Ž.. S. si v konkurznom konaní uplatnila právo na oddelené uspokojenie
na celé prevádzané nehnuteľnosti, jej pohľadávka bola zistená v celom rozsahu s právom na
oddelenú uspokojenie. Záložné právo je vecným právom, ktoré prechádza s vlastníctvom veci
na jej nadobúdateľa, preto, ak by aj uplynutím 3 rokov od zániku BSM žalobkyne a úpadcu sa
žalobkyňa a úpadca stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností,
nepochybne by sa aj žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zaťažených
záložným právom. Konkurzné konanie je určitým spôsobom výkonom záložného práva,
v rámci ktorého sa oddelení veritelia uspokojujú spôsobom uvedeným v § 28 ZKV. Ak by na
základe napadnutého rozsudku žalovanému vznikla povinnosť vydať žalobkyni uplatnené
peňažné prostriedky, nepochybne by išlo o obchádzanie záložného práva a ZKV.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že prípustnosť dovolania nie je daná
podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a dovolanie nie je prípustné . V posudzovanom prípade žalovaný
nebol nijakým spôsobom vylúčený z realizácie jeho procesných práv a jeho tvrdenia uvedené
v dovolaní, nie sú podložené. Ďalej uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
nehnuteľnosti, ktoré správca konkurznej podstaty predal, patrili do BSM. Nakoľko BSM
zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu 30. januára 1996 a medzi manželmi nedošlo k jeho
vyporiadaniu, platí nevyvrátiteľná právna domnienka v zmysle § 149 Obč. zák., na základe
ktorej sa žalobkyňa dňom 30. januára 1996 stala spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností
v podiele ½. Keďže pred podaním vylučovacej žaloby došlo k speňaženiu veci správcom
konkurznej podstaty, žalobkyňa má právo na náhradný nárok a to na sumu rovnajúcu sa
odplaty získanej speňažením jej podielu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený
advokátom (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a
ods. 1 O. s. p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno
napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1
O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4 O. s. p.
Žalovaný napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa, vzhľadom na citované ustanovenie, prípustnosť dovolania podľa § 238
ods. 1 až 3 O. s. p. nie je daná.
Podľa ust. § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd prihliada na procesné vady taxatívne
vymenované v ust. § 237 O. s. p. O vadu podľa § 237 O. s. p. ide ak: a) sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ v dovolaní namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom tým, že sa súd dôsledne nevysporiadal s otázkou relevantnosti jeho tvrdení,
obsiahnutých v odvolaní.
Pre prípad, že dovolateľ spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé
dôkazy, dovolací súd uvádza, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Pri
hodnotení dôkazov ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi dôkazmi v tom, ako a s akým výsledkom z hľadiska
pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotil. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne
z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O. s. p. (viď R 42/1993). Z prieskumnej povahy dovolacieho
konania a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva
a preto dovolaciemu súdu neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch
nižších stupňov.
Žalovaný tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd sa ale právnym
posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za
relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť len procesne prípustné
dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), zároveň je zastávaný názor, že nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú prípustnosť dovolania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdov
nižších stupňov žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom.
Dovolací sú nezistil, že by konanie súdu prvého stupňa a odvolacieho bolo postihnuté
procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p., na ktorú poukazuje žalovaný v dovolaní a ani
inými závažnými vadami v zmysle ustanovenia § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ O. s. p., preto
dovolanie žalovaného pre jeho neprípustnosť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b
ods. 5 O. s. p. odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.) za právne
zastúpenie a to vyjadrenie k dovolaniu v sume 592,53 eur a režijný paušál v sume 7,21 eur,
spolu 599,74 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.