Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/31/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,

v právnej veci žalobcu: A., spol. s r. o., V.V., IČO: X., zastúpený: JUDr. E. K., advokátka, P.,

proti žalovanému: JUDr. J. G., Š., správca konkurznej podstaty úpadcu: P. D. A. D. N., V.

C., IČO: X., zastúpený: C. I., s. r. o., M., IČO: X., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8. decembra 2010, č. k.

-779, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 8. decembra 2010, č. k. -779 p o t v r d z u j e .

O trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vylúčiť

zo súpisu konkurznej podstaty nehnuteľné veci podľa listov vlastníctva žalobcu č. X. a X.,

vedené na O. Ú. v N., Odbor katastra nehnuteľností, pre obec V., katastrálne územie D. a H.

V. tak, ako sú uvedené v listoch vlastníctva žalobcu č. X. a X.; veci ktoré majú charakter

nehnuteľných vecí nadobudnuté do vlastníctva žalobcu na základe Dohody o vydaní majetku

družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov družstva z 2.

decembra 1995, uzavretej medzi úpadcom a žalobcom (ďalej len „Dohoda z 2. decembra

1995“): 4-bytovka inv. č. 0051, vnútr. zv. cesta inv. č. 0060, poľné hnojisko inv. č. 2588,

vinica I – časť inv. č. 9783; hnuteľné veci nadobudnuté do vlastníctva žalobcu na základe

Dohody 2. decembra 1995, spolu v zostatkovej hodnote 5 058 167,-- Sk; pohľadávky spolu

v sume 3 041 257,-- Sk, postúpené žalobcovi na základe Dohody z 2. decembra 1995,

uzavretej medzi úpadcom a žalobcom, pohľadávka v sume 2 686 649,-- Sk, týkajúca sa

faktúry/daňového dokladu č. 352494, ktorou úpadca vyúčtoval žalobcovi sumu 5 233 062,--

Sk, vrátane DPH na základe kúpnopredajnej zmluvy č. z 1. júla 1994 s ním

uzavretej, pohľadávka v sume 354 608,-- Sk, týkajúca sa faktúry/daňového dokladu č.

352394, ktorou úpadca vyúčtoval žalobcovi sumu 6 606 396,-- Sk, vrátane DPH na základe

kúpnopredajnej zmluvy č. z 1. júla 1994, s ním uzavretej. Zároveň žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 885,14 EUR.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, žalobca sa podanou žalobou domáhal proti

žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu vylúčenia nehnuteľností podľa LV č.

X. a X. žalobcu; vecí, ktoré majú charakter nehnuteľných vecí; hnuteľných vecí v zostatkovej

hodnote 5 058 167,-- Sk nadobudnutých do vlastníctva žalobcu na základe Dohody z 2.

decembra 1995, uzavretej medzi úpadcom P. D. A. D. N., V. C., IČO: X. (ďalej len „PD“

alebo „úpadca“) a žalobcom a pohľadávok spolu v sume 3 041 257,-- Sk, postúpených

žalobcovi na základe Dohody z 2. decembra 1995. Urobil tak v súlade s § 19 ods. 2 Zákona č.

o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „“) na základe výzvy Krajského súdu

v Bratislave z 18. júna 1999 z dôvodu, že žalovaný zapísal do súpisu konkurznej podstaty

úpadcu vyššie uvedené veci patriace žalobcovi. Právnym dôvodom nároku žalobcu je jeho

výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam, hnuteľným veciam a pohľadávkam neoprávnene

zapísaným do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Právnym titulom nadobudnutia vlastníctva

žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. X. a X. sú platne uzatvorené kúpne zmluvy

medzi úpadcom ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Vklady vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam boli povolené rozhodnutím O. Ú. v N., odbor katastra nehnuteľností.

Právnym titulom nadobudnutia do vlastníctva žalobcu hnuteľných vecí, vecí ktoré majú

charakter nehnuteľných vecí a pohľadávkam je Dohoda z 2. decembra 1995, uzavretá medzi

úpadcom a žalobcom. Uvedené právne úkony súvisia s rozhodnutím úpadcu, ktoré bolo

prijaté uznesením predstavenstva družstva z 21. augusta 1995, ktorým bolo rozhodnuté

o vyporiadaní nárokov oprávnených osôb na majetkové podiely podľa

o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstve (ďalej len

„“). Uznesenie sa následne realizovalo uzavretím dohôd s jednotlivými

subjektmi, ktoré sú uvedené v citovanom uznesení a boli označené ako „Dohody o vydaní

majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu členov

družstva“ a v nadväznosti na ne uzatvorením jednotlivých kúpnych zmlúv na nehnuteľný

majetok; tento však bol podmienený usporiadaním vlastníckych vzťahov družstva

k uvedeným nehnuteľnostiam na príslušnej správe katastra nehnuteľností tak, ako vyplýva

z článku II Dohody z 2. decembra 1995.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že zo správy audítora

pre správcu konkurznej podstaty za účtovné závierky za rok 1995, 1996 k 21. augusta 1997 je

zrejmé, že majetok, vylúčenie ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha, nepatril v čase

vyhlásenia konkurzu úpadcovi. Tiež nie je preukázané, že by ho úpadca nadobudol počas

konkurzu. Žalobca preukázal, že tento majetok riadne účtoval a vyhotovoval príslušné daňové

doklady. Súd prvého stupňa sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že predmetný majetok

nadobudol do svojho vlastníctva na základe dovolených právnych úkonov. Súd pritom

vychádzal z Nálezu Ústavného súdu SR zo 14. septembra 2006, sp. zn.:

a zo záverov súdov v spore pod sp. zn. v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. . Keďže predmetom

uvedeného sporu bolo určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného (odstúpenia

od kúpnych zmlúv), riešili sa v ňom právne otázky majúce význam aj pre toto konanie. Súd

vychádzal aj z rozhodnutí registrového súdu a spochybňovanie ich podkladov žalovaným

považoval za irelevantné. Súd mal preukázané, že predmetom Dohody z 2. decembra 1995 je

vydanie majetku družstva vo výške 19 031 076,-- Sk na základe prevzatého dlhu úpadcu,

ktorý mal voči oprávneným osobám za ich majetkové podiely vyplývajúce zo Zákona č.

a za vyrovnacie podiely členov družstva. Žalobca súčasne prevzal dlh úpadcu

voči oprávneným osobám vo výške 19 031 076,-- Sk a zaviazal sa vysporiadať nároky

oprávnených osôb na ich majetkový podiel v transformovanom družstve, tiež nároky

bývalých členov úpadcu na vyrovnací podiel, ktorý vznikol v súvislosti so zánikom ich

členstva v družstve úpadcu.

Dohoda z 2. decembra 1995 nadväzovala na ďalšie dokumenty, a to Zmluva

o postúpení pohľadávok postupiteľov na vydanie vyrovnacieho podielu na majetok družstva

pri zániku členstva podľa čl. 20 ods. 5 a 6 stanov družstva voči úpadcovi a postupníkom –

žalobcom, uzavreté 21. júna 1995 a uznesenie predstavenstva úpadcu z 21. augusta 1995,

ktorým sa rozhodlo o vydaní majetku úpadcu na vyrovnacie a majetkové podiely oprávnených

osôb dohodou podľa zmlúv o postúpení pohľadávok členov a nečlenov družstva

s jednotlivými spoločnosťami a aj žalobcom. V zmysle bodu 2 uznesenia sa žalobcovi vydal

majetok vo výške prevzatých dlhov úpadcu, teda v sume 19 031 000,-- Sk (vyplýva aj

zo spisu ).

Súd ďalej poukázal na znenie a (oprávnená

osoba) a uviedol, že zo správy audítora zo 7. januára 1993 vyplýva, že všetky osoby podľa

zoznamu majú vypočítaný majetkový podiel podľa kritérií schválených v transformačnom

projekte PD (úpadcu) z roku 1992 a súpis podielov obsahuje rozpis majetku majetkového

podielu podľa obsahu jeho jednotlivých položiek. Nárok na majetkový podiel vzniká

oprávnenej osobe schválením transformačného projektu a zápisom transformovaného

družstva do obchodného registra.

Ukončenie členstva 824 členov (z 852 po transformácii) v PD k 31. decembra 2004

spôsobom predpokladanými stanovami (vystúpením alebo smrťou) mal už preukázané

registrový súd v konaní o zápise zmeny zapisovaného základného imania PD, pričom

dôvodom tohto návrhu bolo práve ukončenie členstva v družstve úpadcu u 824 členov.

Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zoznamu odovzdaných žiadostí 235 členov o zrušenie

členstva v PD z 21. júla 1994 (č. l. 366). Žalobca prevzal dlh PD, ktorý malo voči svojim

bývalým členom v H. a D. V., a následne ho aj vysporiadal poskytnutím naturálneho plnenia

alebo jeho peňažného ekvivalentu. Žalovaným predložené osobné spisy členov PD žalobca

spochybnil na základe písomného vyjadrenia štatutárnych zástupcov PD. Z uznesenia

v trestnom konaní vyplýva, že žalovaný z priestorov PD odviezol za auto písomností bez

inventarizácie a verifikácie a bez ich odovzdania štatutárnym orgánom, a teda nemôže byť na

ťarchu žalobcu neexistencia alebo nemožnosť dohľadania niektorých listinných dôkazov.

Z uvedeného dôvodu súd neakceptoval tvrdenie žalovaného o trvaní členstva 235 osôb v PD

aj k 23. septembru 1995. Súd tiež nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného, že niektoré

zmluvy o postúpení pohľadávok, predložené žalobcom, sú neplatné, keďže ich účastníkmi

boli osoby v čase ich podpísania mŕtve, resp. boli podpísané manželmi, deťmi a pri niektorých

nebol preukázaný zánik členstva v PD. Žalobca spochybnil listinu predloženú žalovaným ako

dokument od REGOB, keďže nevykazovala žiadne zo znakov písomností tohto subjektu.

V prípadoch zániku členstva v PD smrťou, zmluvy o postúpení pohľadávok podpísali dedičia,

u ďalších členstvo zaniklo k 31. decembru 1994, neskôr zomreli a ich podiel prešiel na

dedičov, ktorí zmluvy aj podpísali.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca prevzal dlh PD voči

oprávneným osobám podľa a tiež na základe zániku členstva

jednotlivých osôb v PD. PD ako pôvodný dlžník sa zbavil svojej povinnosti splniť záväzky

voči oprávneným osobám z titulu ich nároku na majetkový a vyrovnací podiel. Došlo

k vzniku nových samostatných záväzkových vzťahov medzi žalobcom ako dlžníkom

a oprávnenými osobami ako veriteľmi. Dôkazom o splnení povinností žalobcu voči

oprávneným osobám alebo ich dedičom sú výpisy z hlavnej knihy účtovníctva žalobcu spolu

s inventúrnymi súpismi a príslušnými pokladničnými dokladmi a výdajkami, z ktorých je

zrejmé, že oprávnené osoby (dedičia) poskytnuté plnenie aj prijali. Neobstojí tvrdenie

žalovaného, že PD nemal veriteľov s nárokom na majetkový alebo vyrovnací podiel. Je

irelevantná argumentácia žalovaného s poukazom na odôvodnenie Nálezu Ústavného súdu SR

zo 16. júna 1997 sp. zn. . Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že žalobca

pristúpil k záväzku žalovaného, a následne došlo k splynutiu práv a záväzkov v jednej osobe,

a teda k ich zániku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právnym titulom nadobudnutia vlastníctva

žalobcu k nehnuteľnostiam sú v nadväznosti na Dohodu z 2. decembra 1995 jednotlivé platné

kúpne zmluvy a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností; k veciam, ktoré majú

charakter nehnuteľných vecí a k hnuteľným veciam je Dohoda z 2. decembra 1995 a ich

prevzatie žalobcom v zmysle . Je preukázané, že boli

zaradené do investičného majetku žalobcu a prvýkrát sú vykazované v súvahe k 31. decembru

1996 ako v dokumente k daňovému priznaniu žalobcu k dani z príjmov za rok 1996.

Pohľadávky v sume 3 041 257,-- Sk vyplývajú z kúpnopredajnej zmluvy č. z 1. júla

1994 uzavretej medzi PD a žalobcom. Na základe Dohody z 2. decembra 1995 vydalo PD

žalobcovi do výšky ním prevzatého dlhu voči oprávneným osobám tiež časť pohľadávky

(majetku PD), vyplývajúcej z faktúry č. 352494 v sume 2 686 649,-- Sk a časť pohľadávky

(majetku PD) z faktúry č. 352394 v sume 354 608,-- Sk. Z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že v zmysle ustanovení sú v prejednávanej veci splnené všetky

predpoklady, aby súd mohol vylučovacej žalobe vyhovieť. O náhrade trov konania rozhodol

podľa (ďalej len „O. s. p“) a úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie v mene

žalovaného jeho právny zástupca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil

a žalobu zamietol, alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. Odvolanie

odôvodnil podľa , , , Podľa žalovaného z obsahu spisu vyplýva, že

25. júla 1994 bol vypracovaný zoznam 235 členov, ktorí mali odovzdať družstvu žiadosti

o zrušenie členstva v PD. Registrový súd pri vykonaní zmeny zápisu v Obchodnom registri

vychádzal z čestného vyhlásenia členov predstavenstva družstva, že vystúpením alebo smrťou

zaniklo členstvo 824 členom PD. Žalovaný do spisu založil osobné karty členov družstva,

pričom ani v jednom prípade nie je ich obsahom akákoľvek žiadosť o zrušenie členstva.

Poukázal na a uviedol, že na preukázanie zániku členstva

v PD registrovému súdu postačovalo len uvedené čestné prehlásenie. Napriek tomu neexistuje

žiadny pozitívny dôkaz, že jednotlivým členom družstva okrem mŕtvych, členstvo na základe

ich žiadosti skutočne zaniklo. Podľa tvrdenia žalobcu malo členstvo na základe žiadostí

o ukončenie členstva zaniknúť členom k 31. decembru 1994. V marci 1995 sa konala v PD

členská schôdza, na ktorej bolo prítomných 345 účastníkov, ktorí na schôdzi diskutovali

a hlasovali aj o zmene stanov družstva. V registrovom konaní súd nevyžadoval predložiť

konkrétny dôkaz o vystúpení členov družstva a ani mu takéto konanie

neprikazoval. Preto údaje, zapísané v obchodnom registri, sú relevantné, len ak nie je

preukázané niečo iné. Podľa názoru žalovaného konanie členskej schôdze PD 29. až

31. marca 1995 s účasťou 345 členov družstva vyvracia tvrdenie žalobcu, že k 31. decembru

1994 zaniklo členstvo 824 členom družstva. Túto skutočnosť súd nevyhodnotil a uspokojil sa

len s údajmi zistenými z registrového spisu a zo zoznamu členov, ktorí mali požiadať

o skončenie členstva a tiež nesprávne vyhodnotil žalobcom predkladané materiály. Ak

nezaniklo členstvo v družstve, nevznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

Majetkové podiely členov zase nie sú pohľadávkami voči PD, ktoré možno zmluvne

prevádzať. S touto skutočnosťou sa súd nevysporiadal. V niektorých prípadoch skutočne

vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, a to po mŕtvych členoch družstva. Zmluvy

o postúpení pohľadávok však boli uzavreté s osobami, u ktorých nie je preukázané, že právo

na nich prešlo. Súd sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o neplatnosti dohody o vydaní

majetku družstva, nesprávne právne vyhodnotil následky tejto dohody, ktorá je podľa obsahu

dohodou o pristúpení záväzku PD, čím došlo k splynutiu práva a povinnosti v jednej osobe.

V tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné.

Odvolanie proti napadnutému rozsudku podal aj samotný žalovaný. Uviedol, že súd

prvého stupňa napriek predloženým a vykonaným dôkazom dospel k nesprávnym skutkovým

záverom, a súčasne náležite nezdôvodnil z akého dôvodu neprihliadol k podstatným dôkazmi

podloženým zisteniam, v dôsledku čoho nesprávne posúdil predmetnú vec. Poukázal na Nález

Ústavného súdu SR, sp. zn. , v zmysle ktorého všeobecný súd je pri hodnotení

dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický

a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Uviedol, že nemožno

sa stotožniť s hodnotením, ktoré použil súd vo vzťahu k interpretáciám obsiahnutým v Náleze

Ústavného súdu SR č. 6/96, pretože sú v ňom judikované právne závery, ktoré sa priamo

týkajú v tejto veci prejednávaných zásadných otázok, týkajúcich sa dôvodnosti vylúčenia vecí

z konkurznej podstaty. Podľa tohto nálezu pri majetkových podieloch z transformácie

družstva podľa nešlo o rozdelenie obchodného majetku družstva

do spoluvlastníctva oprávnených osôb. Majetkové podiely oprávnených osôb nepredstavovali

vlastníctvo k veciam, ale majetkovú účasť. nedefinoval vypočítané

majetkové podiely ako pohľadávku oprávnených osôb voči transformovanému drusžtvu.

Ústavný súd nepovažuje za opodstatnený taký výklad navrhovateľa, týkajúci sa napadnutých

ustanovení zákona, podľa ktorého sa nevydané majetkové podiely po siedmich rokoch

od schválenia transformačného projektu družstva mali stať pohľadávkou oprávnených osôb.

Vzťah družstva a oprávnenej osoby nevznikol ako záväzkový vzťah podľa Občianskeho

zákonníka. Interpretácia práv oprávnených osôb, spojených s majetkovými podielmi

v družstve len ako práva na vydanie podielu nemá oporu v Záver súdu

prvého stupňa je v rozpore s uvedeným Nálezom Ústavného súdu SR. Ďalej uviedol, že

pokiaľ dôjde k vylúčeniu vecí z podstaty, nebude rešpektované ust. § 222 ods. 1 Obchodného

zákonníka, keď družstvo ako právnická osoba zodpovedá za porušenie svojich záväzkov

celým svojim majetkom. Súčasťou tohto majetku sú aj členské vklady. Vydanie majetkových

podielov tak, ako sa to udialo, by predstavovalo neoprávnené zvýhodnenie majetkových

podielnikov. V čase, keď došlo k nadobudnutiu majetku družstva dohodou, malo už PD

splatné záväzky voči iným veriteľom v sume najmenej 60 mil. Sk.

Žalovaný uviedol, že úvahy súdu, týkajúce sa odovzdaného zoznamu 232 žiadostí

o zrušenie členstva, keďže zákon takú formu skončenia členstva v družstva nepozná, sú

právne neudržateľné. Právnu skutočnosť - trvanie členstva mal súd vyriešiť ako predbežnú

otázku.

Žalovaný v odvolaní uviedol mená osôb, ktoré sú uvedené na nimi podpisovanej

prezenčnej listine z členskej schôdze z 29. marca 1995 a porovnal ich s menami v Zozname

odovzdaných žiadostí o zrušenie členstva z 21. júla 1994. Poukázal na skutočnosť, že osoby,

ktorých členstvo v PD malo byť zrušené, sa zúčastnili na členskej schôdzi 29. marca 1995

a má za to, že tieto skutočnosti preukazujú, že zrušenie členstva k 31. decembru 1994 bol len

účelový úkon členov predstavenstva, majiteľov obchodných spoločností, vrátane žalobcu, aby

mohol zneužiť informácie a možnosť ovplyvňovať dispozíciu s majetkom družstva v rozpore

so zákonom. Na náležité preukázanie právneho stavu tvrdeného žalovaným mohli ako dôkaz

poslúžiť priame výpovede osôb dotknutých protiprávnym postupom, ktorým došlo

k nezákonnému zbaveniu členstva 852 členov družstva. Aj pri hodnotení právneho úkonu -

Dohoda z 2. decembra 1995, podľa názoru žalovaného chýba prejav vôle a moment

nadobudnutia vlastníctva. Podľa žalovaného, žalobca si privlastnil majetok PD v hodnote

19 031 076,-- Sk. Podľa zmlúv o postúpení pohľadávok mal vyplatiť majetkovým

podielnikom sumu 11 418 645,-- Sk. Podľa žalovaného sa o tento rozdiel vo výške

7 612 431,--Sk majitelia obchodnej spoločnosti žalobcu nezákonne obohatili. Navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že písomné podanie žalovaného

z 28. decembra 2011, ktoré podpísal sám žalovaný, nie je opatrené príslušnou podacou

pečiatkou podateľne súdu prvého stupňa a žalobca má za to, že nebola dodržaná 15-dňová

lehota na podanie odvolania. Podľa žalobcu druhé podanie nie je riadnym a včasným

odvolaním žalovaného, čo je dôvodom na jeho odmietnutie podľa § 218 ods. 1 písm. a/

Uviedol, že odvolanie právneho zástupcu žalovaného nie je dôvodné a nezakladá

existenciu žiadneho z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným. Poukázal na ukončený

spor sp. zn. , kde generálny prokurátor odmietol podnet žalovaného na podanie

mimoriadneho dovolania. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca v predmetnom spore

preukázal splnenie zákonných dôvodov pre podanie žalobného návrhu, a zároveň boli splnené

všetky predpoklady v zmysle na vydanie rozhodnutia, ktorým súd uložil žalovanému

povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu veci, ktorých výlučným vlastníkom je

žalobca. Žalobca v spore preukázal právny dôvod svojho nároku, uplatneného žalobným

návrhom, t. j. jeho výlučné vlastníctvo k veciam, ktoré zaradil žalovaný do konkurznej

podstaty úpadcu. Právnym titulom nadobudnutia výlučného vlastníctva žalobcu k veciam,

ktoré žalovaný zaradil do konkurznej podstaty úpadcu, sú zákonom dovolené právne úkony,

a to Dohoda z 2. decembra 1995, ako aj jednotlivé na ňu nadväzujúce „kúpne zmluvy“,

týkajúce sa nehnuteľností. Právnymi úkonmi sa realizovalo rozhodnutie PD z 21. augusta

1995 vo veci vydania majetku PD žalobcovi do výšky ním prevzatého dlhu PD voči tretím

osobám s nárokom na vyrovnací alebo majetkový podiel. V spore pod sp. zn.

súd v rámci vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov nespochybnil platnosť týchto

právnych úkonov. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k týmto

veciam je vklad vlastníckeho práva žalobcu do príslušného katastra nehnuteľností, dôkazom

čoho je výpis z LV žalobcu č. X. a X., kat. úz.: H. a D. V., tieto nehnuteľnosti boli následne

zaradené do investičného majetku žalobcu a prvýkrát sú vykazované v Súvahe k 31.

decembru 1996. Právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva žalobcu k veciam majúcim

charakter nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí je Dohoda z 2. decembra 1995. Právnym

spôsobom je odovzdanie týchto vecí zo strany PD a prevzatie žalobcom tak, ako stoja a ležia

a následné zaradenie do investičného majetku žalobcu. Na základe Dohody z 2. decembra

1995 vydalo PD žalobcovi do výšky ním prevzatého dlhu tiež časť pohľadávky týkajúcej sa

faktúry PD č. 352494 v sume 2 686 649,-- Sk a časť pohľadávky týkajúcej sa faktúry č.

352394 v sume 354 608,--Sk. V tomto spore súd vyhodnotil predmetné právne úkony, t. j.

Dohodu z 2. decembra 1995 a kúpne zmluvy s prihliadnutím na právne závery súdov v spore

vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa riešili právne otázky, majúce význam pre

toto konanie. Aj sám žalovaný odstúpením od jednotlivých kúpnych zmlúv potvrdil platnosť

týchto právnych úkonov. Ďalej uviedol, že zo samotného obsahu Dohody z 2. decembra 1995

je zrejmé, že táto nie je dohodou o pristúpení žalobcu k záväzku podľa § 534 Občianskeho

zákonníka tak, ako to vykladá žalovaný. Zmluvné strany prejavili vôľu dosiahnuť zámenu

doterajšieho dlžníka voči oprávneným osobám. K prevzatiu záväzku voči oprávneným

osobám došlo na základe Dohody z 2. decembra 1995 uzavretej v súlade s § 531 ods. 1

, t. z., že pôvodný dlžník sa nahradil novým dlžníkom, PD v postavení

pôvodného dlžníka sa prevzatím dlhu zo strany žalobcu zbavil povinnosti plniť, oprávnená

osoba mohla požadovať plnenie len od žalobcu. V danom prípade nešlo o situáciu podľa §

531 ods. 2 ani o situáciu podľa .

Oprávnené osoby v postavení veriteľov mohli svoj súhlas s prevzatím dlhu udeliť výslovným

prejavom vôle (zmluvy o postúpení pohľadávok) alebo konkludentne, t. j. prijatím

poskytnutého plnenia od žalobcu. Podľa žalobcu sa súd vysporiadal aj s problematikou

majetkových podielov, pričom vychádzal zo záverov súdov, prijatých v spore .

Argumentácia žalovaného nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. zo 16. júna 1997

bola vyhodnotená ako právne irelevantná. Družstvo bolo podľa

povinné za majetkové podiely tých oprávnených osôb, ktoré nevysporiadali svoje nároky

postupom podľa § 13 ods. 2 a 3 Zákona č. 42/92 Zb. vydať družstevné podielnické listy.

Majetkové podiely sa týchto osôb sa kapitalizáciou transformovali na podielnické listy.

Podielnici nemohli mať po siedmich rokoch pohľadávku voči družstvu na vydanie

majetkového podielu, nakoľko tento ich podiel bol nahradený cenným papierom, s ktorým

mohol podielnik nakladať. Nárok týchto osôb na majetkový podiel nie je teda pohľadávkou

voči družstvu z dôvodu, že došlo k jeho kapitalizácii. Z obsahu spisu je zrejmé, že PD sa

transformovalo na družstvo v súlade so zákonom – schválený transformačný projekt,

súčasťou ktorého bol zoznam oprávnených osôb s vypočítaným majetkovým podielom, čo

potvrdzuje správa audítora zo 7. januára 1993, schválenie zmien stanov a podanie návrhu na

zápis transformácie PD do obchodného registra. Podľa žalobcu v spore preukázal ukončenie

členstva PD tých osôb, ktorých nárok na vyrovnací podiel na základe prevzatia záväzku PD

voči týmto osobám, resp. ich dedičom aj vyporiadal. Z obsahu zoznamu 235 členov, ktorí

mali odovzdať družstvu žiadosti o zrušenie členstva v PD, vypracovaného 25. júla 1994

vyplýva, že 21. júla 1994 odovzdali PD, vo V. žiadosti o ukončenie členstva v PD tí jeho

členovia, ktorí sú uvedení v cit. zozname, tieto žiadosti spolu so zoznamom boli doručené 25.

júla 1994 do podateľne PD, a ich prevzatie potvrdila predsedníčka PD svojím podpisom.

Nárok na vyrovnací podiel, ktorý vznikol týmto osobám z dôvodu ukončenia ich členstva

v PD, vysporiadal žalobca na základe Dohody z 2. decembra 1995. Ukončenia členstva v PD

k 31. decembra 1994 mal preukázaný už registrový súd, ktorý vykonal na základe návrhu PD

zápis o zmene zapisovaného základného imania PD. Tieto skutočnosti preukázali dvaja

členovia predstavenstva na informatívnom výsluchu, ktorí súdu predložili zoznam členov PD

po jeho transformácii, žiadosti o ukončenie členstva v PD a tiež zoznam členov, ktorých

členstvo zaniklo smrťou. Registrový súd po oboznámení s uvedenými dokumentmi tieto vrátil

členom predstavenstva PD a následne súdu doručili doklad, osvedčujúci spôsob ukončenia

členstva v PD, ktorým je Prehlásenie členov predstavenstva PD z 26. apríla 1996. Žalobca je

názoru, že nemal žiadnu dôkaznú povinnosť preukazovať ukončenie členstva 824 osôb v PD

tak, ako to vykladá žalovaný. Podpisy, uvedené na prezenčných listinách z čiastkových

členských schôdzí z 29. až 31. marca 1995 tak, ako to namieta žalovaný, nie sú dôkazom

o tom, že tieto podpisy patria osobám, ktoré sú členmi PD. PD pozývalo, resp. neodmietlo

účasť bývalých dlhoročných členov PD, ktorí i napriek tomu že nie sú už členmi, sa na týchto

schôdzach zúčastnili, a zároveň podpísali prezenčné listiny. Z prezenčnej listiny nie je zrejmé,

že za návrh uznesenia hlasovalo 61 členov a zdržalo sa 25 členov. Právne relevantnou

skutočnosťou je, že predmetná členská schôdza bola uznášaniaschopná podľa Čl. 9, bod 5

stanov PD (prítomná bola nadpolovičná väčšina členov PD) a prijala Doplnok k stanovám

PD. Z celkového počtu 28 členov sa na tejto schôdze zúčastnilo 19 členov. To znamená, že

registrový súd vo veci zápisu navrhovanej zmeny rozhodol správne. Ďalším dôkazom, že PD

malo v roku 1995 28 členov, je uznesenie z členskej schôdze PD z 8. decembra 1995, vrátane

zápisnice a prezenčnej listiny z tejto schôdze. Tvrdenie žalovaného, že nemá k dispozícii

žiadosti o ukončenie členstva v PD, nemožno vykladať na ťarchu žalobcu. Rovnako ani

argumentácia žalovaného, že osobné karty sú dôkazom toho, že členstvo týchto osôb nebolo

zrušené, nakoľko ani v jednom prípade nie je ich obsahom akákoľvek žiadosť o zrušenie

členstva, je právne irelevantná. V PD sa osobné karty zakladali len novým členom PD, ktorí

boli s PD zároveň v pracovnom pomere. U ostatných členov PD sa tieto karty nezakladali.

Vznik členstva v transformovanom PD u tých osôb, ktoré boli členmi aj pred transformáciou,

a zároveň boli aj pracovnom pomere, sa vôbec nezapisoval do ich osobných kariet a rovnako

sa tam nezapisoval ani zánik členstva v PD. Čo sa týka dokumentu predloženého žalovaným

v spore ako zoznam členov družstva, obstaraný z ústrednej evidencie obyvateľstva v Banskej

Bystrici, z ktorej vyplývajú dátumy a miesta úmrtí jednotlivých členov, žalobca uviedol, že

z toho vôbec nie je zrejmé, že by išlo o doklad vyhotovený REGOB. REGOB neeviduje a ani

nemôže mať k dispozícii zoznam členov družstva. Menný zoznam členov po transformácii PD

je dôkazom toho, že PD malo po transformácii 852 členov, nie je však dôkazom toho, že

členstvo týchto osôb stále trvá, ako to tvrdí žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť trovy odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu

podľa , bez nariadenia pojednávania v zmysle

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal vylúčenia

nehnuteľných vecí, vecí ktoré majú charakter nehnuteľných vecí, hnuteľných vecí

a pohľadávok nadobudnutých do vlastníctva žalobcu na základe Dohody z 2. decembra 1995

zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že uznesením

z 21. augusta 1995 predstavenstvo úpadcu schválilo vydať majetok družstva (pre žalobcu

vo výške prevzatého dlhu – 19 031 000,-- Sk družstva) členom družstva na vyrovnacie

a majetkové podiely oprávnených osôb dohodou podľa zmlúv o postúpení pohľadávky členov

a nečlenov družstva. Dohodou z 2. decembra 1995 PD vydalo žalobcovi majetok družstva

vo výške 19 031 076,-- Sk na základe prevzatia dlhu voči oprávneným osobám na majetkové

podiely oprávnených osôb, vyplývajúcich zo a na vyrovnacie podiely

členov družstva, vyplývajúcich zo stanov družstva. K nehnuteľným veciam nadobudol

žalobca vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností na základe kúpnych zmlúv,

uzavretých medzi úpadcom a žalobcom pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu.

Majetkové podiely oprávnených osôb sú vypočítané podľa kritérií schválených

v Transformačnom projekte PD z roku 1992 a potvrdené správou audítora zo 7. januára 1993.

Predmetné nehnuteľnosti a veci, ktoré majú charakter hnuteľných vecí, boli zaradené

do investičného majetku žalobcu a boli vykázané v súvahe k 31. decembru 1996. Hnuteľné

veci boli zaradené do investičného majetku žalobcu k 31. decembru 1995. Ukončenie členstva

824 členov v PD k 31. decembra 1994 vyplýva z registrového spisu, ktoré mal preukázané

registrový súd v konaní o zápise zmeny zapisovaného základného imania v PD.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či správca konkurznej podstaty

oprávnene zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti, veci ktoré majú

charakter nehnuteľných veci, hnuteľné veci a pohľadávky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal všetky potrebné

dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

správne právne posúdil.

Odvolací súd konštatoval, že odvolacie dôvody, uvádzané žalovaným podľa § 205 ods.

2 písm. b/, c/, d/ a f/ , nie sú dané.

Podľa súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu

zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil

konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu

zahrnutá oprávnene.

Podľa , pokiaľ sa oprávnená osoba nestane

účastníkom právnickej osoby podľa transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle

odseku 2, môže sa jej vydať majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch

od schválenia transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení

transformačného projektu nedohodne s družstvom alebo jeho právnym zástupcom inak.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobca predmetné nehnuteľnosti,

hnuteľné veci a pohľadávky nadobudol do svojho vlastníctva na základe dovolených

právnych úkonov. V danom konaní súd prvého stupňa vychádzal zo záverov súdov,

vychádzajúcich z právoplatne skončeného sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. , v ktorom generálny prokurátor

odmietol podnet žalovaného na podanie mimoriadneho dovolania. Predmetom uvedeného

konania bolo určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného - odstúpení od kúpnych zmlúv

– na nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha v tomto konaní, riešili sa v ňom

právne otázky, ktoré majú význam pre toto konanie. Tento postup považuje odvolací súd

za správny v súlade s požiadavkou právnej istoty a spravodlivosti súdneho konania.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca na základe Dohody z 2. decembra 1995,

uzavretej medzi žalobcom a PD, prevzal dlh PD vo výške 19 031 076,-- Sk voči oprávneným

osobám a členom družstva, vyplývajúci z nároku na majetkový podiel a vyrovnací podiel.

Zo zmlúv o postúpení pohľadávok z 21. júna 1995, uzavretých medzi žalobcom

a oprávnenými osobami, resp. osobami, ktorým vznikol nárok na vyplatenie majetkového

a vyrovnacieho podielu vyplýva, že pohľadávky oprávnených osôb, resp. postupiteľov voči

PD boli postúpené na žalobcu, ktorý sa zaviazal tieto pohľadávky za bližšie uvedených

podmienok oprávneným osobám zaplatiť. PD žalobcovi vydalo majetok vo výške prevzatých

dlhov PD. Zo záverov súdu v konaní vyplýva, že žalobca v uvedenom konaní

preukázal, že splnil svoje povinnosti voči oprávneným osobám, v niektorých prípadoch ich

dedičom výpisom z hlavnej knihy účtovníctva žalobcu s inventúrnymi súpismi

a pokladničnými dokladmi a výdajkami.

Právo na majetkový podiel vznikol oprávneným osobám v súvislosti s transformáciou

družstva v zmysle . Transformácia v zmysle

predstavovala vyporiadanie majetkových účastí členov a iných oprávnených osôb na majetku

družstva, prípadne premenu na inú podnikateľskú formu. Vykonať transformáciu stanovil

zákon pre všetky družstvá, vzniknuté pred účinnosťou zákona podľa transformačného

projektu vypracovaného podľa tohto zákona. Zákon definoval oprávnené osoby a ich práva

na vydanie majetkového podielu. Zákon ďalej zaviedol družstevné podielnické listy ako

cenný papier. V danom prípade boli majetkové podiely oprávnených osôb vypočítané podľa

kritérií schválených v Transformačnom projekte PD z roku 1992 a potvrdené správou audítora

zo 7. januára 1993.

Podľa názoru odvolacieho súdu v ust. umožňoval

družstvu a oprávnenej osobe dohodnúť sa na spôsobe vyporiadania majetkového podielu aj

pred uplynutím siedmich rokov od schválenia transformačného projektu. V danom prípade

došlo k vyporiadaniu majetkových podielov, čo vyplýva z uznesenia predstavenstva PD

z 21. augusta 1995, a následne z Dohody z 21. decembra 1995, na základe ktorých žalobca

prevzal dlh PD voči oprávneným osobám na splatenie majetkového podielu a vyrovnacieho

podielu, keďže k 31. decembra 1994 zaniklo členstvo 824 členom PD.

Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že nemožno

na daný prípad aplikovať právne závery, obsiahnuté v Náleze Ústavného súdu SR č. 6/1996.

Tvrdenie žalovaného, že nedefinoval majetkového podiely ako

pohľadávku oprávnených osôb voči transformovanému družstvu, je v danom prípade právne

irelevantné. v určil, že družstvo vydá podielnické listy

oprávneným osobám, ktoré nie sú jeho členmi a ktorým neboli majetkové podiely vydané

a rovnako to vyplýva aj z uvedeného nálezu. V danom prípade sa družstvo dohodlo

s oprávnenými osobami inak, majetkové podiely vydalo a oprávnené osoby takéto plnenie

preukázateľne prijali. Predmetný nález sa zaoberá kapitalizáciou majetkových podielov

oprávnených osôb, ktorých majetkové podiely neboli v zmysle § 13 ods. 2 alebo 3 Zákona č.

vyporiadané. Drusžstvo bolo povinné za majetkové podiely oprávnených osôb,

ktorí nevyužili postup podľa alebo 3 , vydať družstevné

podielnické listy – cenné papiere. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnené osoby nemohli mať

po siedmich rokoch pohľadávku voči družstvu na vydanie majetkového podielu, pretože

majetkový podiel bol nahradený cenným papierom. Preto Ústavný súd SR v predmetnom

náleze vylúčil aplikáciu záväzkových vzťahov podľa .

Tvrdenie žalovaného, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s právnou kvalifikáciou

Dohody z 2. decembra 1995, ktorú považuje za dohodu o pristúpení k záväzku PD, nie je

dôvodné. Z obsahu Dohody z 2. decembra 1995 jasne vyplýva, že žalobca prevzal dlh PD

voči oprávneným osobám na splatenie majetkového a vyrovnacieho podielu a do výšky

prevzatého dlhu PD schválilo prevod majetku PD na žalobcu. Žalobca si svoje záväzky voči

oprávneným osobám splnil.

Záver súdu prvého stupňa o ukončení členstva v PD 824 členov je správny. Tvrdenie

žalovaného, že niektorým členom družstva, okrem tých, ktorí zomreli, nevznikol nárok

na vyrovnací podiel, pretože ich členstvo nezaniklo spôsobom uvedeným v stanovách, nie je

dôvodné. Svoje tvrdenie žalovaný preukazuje skutočnosťou, že na členskej schôdzi, konanej

29. marca 1995, sa zúčastnilo 345 účastníkov, pričom k 31. decembru 1994 zaniklo členstvo

824 členov PD z 852 členov po transformácii. Odvolací súd má za to, že táto skutočnosť

pre ustálenie členov družstva nie je relevantná. Bývalí členovia družstva sa mohli zúčastniť

tejto schôdze a podpísať sa na prezenčné listiny, aj keď už fakticky neboli členmi družstva.

Súd prvého stupňa správne uzavrel, že zánik členstva 824 členov PD mal už preukázaný

registrový súd v konaní o zápise zmeny zapisovaného základného imania PD, a to na základe

listinných dôkazov a prehlásenia členov predstavenstva PD z 26. apríla 1995. Žalovaný svoje

tvrdenie, že neexistuje žiadny pozitívny dôkaz, že členstvo jednotlivým členom PD, okrem

mŕtvych, skutočne zaniklo, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Naopak, registrový

súd konal v súlade so zákonom, keď vykonal zápis zmien na základe prehlásenia členov

predstavenstva PD z 26. apríla 1995. Toto prehlásenie bolo súdu zaslané následne na základe

vyžiadania súdu z informatívneho výsluchu z 15. apríla 1996. Registrový súd rozhodoval

na základe skutočností, zistených z informatívneho výsluchu a na základe uvedeného

čestného prehlásenia. Zánik členstva vyplýva aj zo zoznamu odovzdaných žiadostí 235 členov

o zrušenie členstva PD z 21. júla 1994 s pečiatkou PD s dátumom 25. júla 1994. Tvrdenie

odvolateľa, že členstvo v PD preukazujú okrem iného aj osobné karty členov družstva,

neobsahujú žiadosti členov o zrušenie členstva, nie je dôvodné. Súd prvého stupňa správne

uviedol, že nemôže byť na ťarchu žalobcu neexistencia niektorých písomností, keď bolo

preukázané, že žalovaný z priestorov PD odviedol za auto písomností bez inventarizácie a bez

ich odovzdania štatutárnym orgánom.

Odvolací súd má za to, že bolo preukázané, že jednotlivým členom členstvo v PD

zaniklo, a preto im vznikol nárok na vyrovnací podiel. Žalovaný svojimi tvrdeniami

a predloženými dôkazmi nepreukázal opak, t. j., že jednotlivým členom členstvo v PD trvá,

a preto jeho tvrdenia ohľadom trvania členstva v PD považoval odvolací súd za nedôvodné.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že žalobca

nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti na základe platných kúpnych zmlúv v nadväznosti

na Dohodu z 2. decembra 1995 a vklad do katastra nehnuteľnosti, nehnuteľné veci, ktoré majú

charakter hnuteľných vecí a hnuteľné veci na základe ich prevzatia žalobcom v zmysle

Dohody z 2. decembra 1995 a pohľadávky v sume 3 041 257,-- Sk na základe kúpno-

predajnej zmluvy č. zo 1. júla 1994 a pohľadávky, prevzaté na základe Dohody

z 2. decembra 1995 v sume 2 686 649,-- Sk a v sume 354 608,-- Sk.

Odvolací súd dospel k záveru, že z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca preukázal,

že vlastníctvo k veciam, ktorých vylúčenia sa domáha, nadobudol v súlade so zákonom,

a preto tieto veci žalovaný - správca konkurznej podstaty nemal zaradiť do súpisu majetku

konkurznej podstaty úpadcu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny v zmysle potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd v zmysle

(znenie účinné od 1. januára 2012) samostatným uznesením. V danom prípade nemožno

o náhrade trov odvolacieho konania v čase vyhlásenia tohto rozsudku rozhodnúť, pretože

neboli vyčíslené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. marca 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová