Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/3/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci

žalobcu: A., spol. s.r.o., V.V., IČO: X., zast. JUDr. E.K., advokátkou so sídlom P.B. proti

žalovanému: JUDr. J., správca konkurznej podstaty úpadcu P.A.D. vo V., IČO: X., zast.

JUDr. N.K., advokátom so sídlom F.N., o určenie neplatnosti právnych úkonov, na

odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008, č. k.

-314, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008, č. k. -314

sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. októbra 2008, č. k. -314 určil,

že odstúpenie žalovaného od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností č.: V 3025/96

z 8. novembra 1996, V 3024/96 z 8. novembra 1996, V 3023/96 z 8. novembra 1996,

V 3022/96 z 8. novembra 1996, V 3021/96 z 8. novembra 1996, V 3027/96 z 8. novembra

1996, V 3026/96 z 8. novembra 1996, V 3030/96 z 8. novembra 1996, V 3031/96

z 8. novembra 1996, V 3029/96 z 8. novembra 1996, V 3020/96 z 8. novembra 1996,

V 3019/96 z 8. novembra 1996, V 3018/96 z 8. novembra 1996, V 3017/96 z 8. novembra

1996 a V 3016/96 z 8. novembra 1996, uzatvorených medzi P.A.D. vo V., IČO: X.

a spoločnosťou A., s.r.o., V. IČO: X. je absolútne neplatným právnym úkonom.

Vo zvyšku súd žalobu zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania

vo výške 30 000 Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou

domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností,

uvedených v žalobe žalovaným. V žalobe taktiež žiadal, aby žalovaný povinne písomne

oznámil Ú Nitra., odbor nehnuteľností, že jeho právne úkony - odstúpenia od kúpnych zmlúv,

uzatvorených medzi P.A.D. vo V. a spoločnosťou A., s.r.o. sú v zmysle ust. § 39 Obč.

zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -56 zo 14. mája 2004 spojil

na spoločné konanie právne veci účastníkov vedené na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn.: , , , , , ,

, , , , , , 66 Cbi

89/00 s právnou vecou účastníkov, vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 66 Cbi

76/00 s tým, že tieto veci budú naďalej vedené pod sp. zn. .

Na pojednávaní konanom 9. novembra 2006 súd prvého stupňa spojil na spoločné

konanie právnu vec vedenú pod sp. zn. s právnou vecou účastníkov, vedenou

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. s tým, že tieto budú ďalej vedené pod

sp. zn. .

Žalobca v žalobách zdôraznil svoj naliehavý právny záujem na odstránení právnej

neistoty, ktorá vznikla odstúpením žalovaného - SKP od vyššie špecifikovaných zmlúv

v zmysle ust. v platnom znení (ďalej len ZKV), keď stav

existujúci v čase úkonu SKP nebol dôvodom na tento postup.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach navrhol konanie prerušiť do času, kým sa v rámci

prebiehajúceho trestného konania vyrieši otázka, či konaním štatutárnych zástupcov žalobcu

nedošlo k spáchaniu trestnej činnosti pri nakladaní s majetkom úpadcu.

V následných vyjadreniach žalovaný oznámil súdu výšku finančných čiastok

k jednotlivým kúpnym zmluvám, ktoré žalobca zaplatil do pokladne družstva. Namietol,

že neexistovali pohľadávky z titulu vyrovnávacieho podielu a ani z titulu oprávnených osôb

v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 42/92 Zb.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil nasledovný právny stav:

P.D. sa transformovalo v zmysle platných predpisov a osoby, ktoré mali voči úpadcovi

pohľadávky z titulu majetkového podielu, resp. vyrovnacieho podielu, t. j. oprávnené osoby

postúpili na základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok svoje pohľadávky

právnickým a fyzickým osobám - samostatne hospodáriacim roľníkom.

P. vo svojom uznesení z 21. augusta 1995 rozhodlo, že postupníkom vydá svoj

majetok do výšky prevzatých dlhov voči oprávneným osobám.

K realizácii prijatého uznesenia došlo uzatvorením dohôd z 2. decembra 1995 (dohody

o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu

členov družstva).

V nadväznosti na tieto dohody boli uzatvorené jednotlivé kúpne zmluvy ohľadne

prevodu nehnuteľného majetku.

V kúpnych zmluvách špecifikovaných v prvej časti rozhodnutia bol spôsob

vysporiadania dohodnutej kúpnej ceny za predaj a kúpu nehnuteľností zapísaných na LV

č. X., dohodnutý tak, že prvú, v zmluve určenú časť ceny, zaplatí kupujúci v hotovosti

do pokladne družstva.

Druhú, v zmluve presne určenú časť ceny, poskytne kupujúci podľa potrieb P. na

zaplatenie dane z prevodu nehnuteľností a tretiu zostávajúcu sumu z dohodnutej kúpnej ceny

vyplatí kupujúci osobám, ktoré získali majetkové podiely v rámci transformácie družstva

v zmysle zák. č. 42/92 Zb. a členom družstva, ktorí majú nárok na vyrovnací podiel.

Je nesporné, že z dohodnutej kúpnej ceny zaplatil žalobca prvú časť ceny tak, že túto

zaplatil v hotovosti do pokladne P. pri podpise kúpnej zmluvy. Zaplatenie tejto čiastky

nepopiera ani žalovaný v právnom úkone - odstúpení od kúpnej zmluvy

z 13. septembra 1999, určenie absolútnej neplatnosti, ktorého sa žalobca domáha.

Ďalšiu časť kúpnej ceny určenej na daň z prevodu nehnuteľností pre všetky zmluvy

spolu v čiastke 668 414 Sk vysporiadal žalobca priamo s Daňovým úradom v Nitre. Dôkazom

je rozhodnutie D. č. z 5. januára 1999 o zrušení záložného práva na hnuteľnú vec -

osobný automobil žalobcu, zriadeného za účelom zabezpečenia vyššie špecifikovanej

pohľadávky.

Zostávajúcu časť kúpnej ceny bol žalobca, ktorý prevzal dlh P. voči oprávneným

osobám povinný vysporiadať voči týmto osobám podľa predmetných kúpnych zmlúv tak, že

túto sumu im vyplatí spôsobom a v lehotách dohodnutých v zmluvách o postúpení

pohľadávok.

Povinnosť žalobcu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny smerovala voči tretím osobám

a nie voči P..

Žalobca v konaní preukázal výpisom z hlavnej knihy účtovníctva, spolu

s inventúrnymi súpismi a príslušnými pokladničnými dokladmi a výdajkami, že si svoju

povinnosť voči oprávneným osobám (dedičom) splnil.

Stav existujúci v čase úkonu správcu konkurznej podstaty nebol dôvodom

na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 14 ods. 2 ZKV.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že žalobcovi nemožno odoprieť právnu

ochranu prostredníctvom určovacej žaloby, podanej v súlade s ust. ,

nakoľko žalobca preukázal, že má naliehavý právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu

bolo určené konkrétne právo, alebo právny vzťah, ktorý odstráni existujúci stav právnej

neistoty na jeho strane.

Prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol v časti, ktorou žiadal, aby bol žalovaný

povinný písomne oznámiť O., odbor nehnuteľností, že jeho právne úkony odstúpenia od

kúpnych zmlúv, uzatvorených medzi účastníkmi konania sú absolútne neplatnými právnymi

úkonmi.

Súd prvého stupňa je názoru, že konkurzné konanie a činnosť správcu je autonómna

v tom, že postupovať v konaní, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh

môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania.

Usmerňovať činnosť SKP môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania.

Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné SKP ukladať povinnosť, ktorou

by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní.

Preto žalobe v tejto časti súd prvého stupňa nevyhovel a žalobu zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. a priznal

ich náhradu žalobcovi vo výške 30 000 Sk (zaplatený súdny poplatok). Náhradu trov

právneho zastúpenia súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal, nakoľko ich výšku v zákonnej

lehote nevyčíslil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný

a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná

žalovanému náhradu trov konania z týchto dôvodov:

Žalovaný v konaní na súde prvého stupňa argumentoval tým, že zo zákona nemohol

mať veriteľov v osobách majúcich nárok na vyrovnávacie podiely, resp. oprávnených osobách

majúcich nárok na vydanie majetkových podielov. Tomuto tvrdeniu prisviedča aj Ústavný súd

SR v rozhodnutí - Nález ÚS SR sp. zn. zo 16. júna 1997, zverejnený v Zbierke

zákonov SR, čiastka 97 pod číslom 218/1997. Vzťah družstva a oprávnenej osoby nevznikol

ako záväzkový vzťah podľa Obč. zákonníka, ale podľa osobitného zákona, t. j. zákona

č.

Preto je právne neopodstatnené aplikovať na tento vzťah príslušné ustanovenia

Obč. zákonníka o záväzkových vzťahoch. Nie je podstatné ani to, ako sa majetkové podiely

oprávnených osôb podľa rôznych doporučení evidujú v účtovníctve, pretože účtovná osnova

majetkové podiely v družstvách nepozná.

Žalovaný teda hodnoverne preukázal dôvodnosť postupu podľa § 14 ods. 2 ZKV,

a preto v dôsledku nezaplatenia najmenej časti kúpnej ceny vzniklo právo žalovaného

od predmetných kúpnych zmlúv odstúpiť.

Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a zaviazal žalovaného na znášanie

trov odvolacieho konania z týchto dôvodov:

Právnym dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáhal určenia absolútnej neplatnosti

právnych úkonov žalovaného bolo, že na strane žalovaného neexistoval právny titul na platné

odstúpenie od jednotlivých zmlúv podľa ust. § 14 ods. 2 ZKV.

Žalobca vychádzajúc z ust. § 14 ods. 2 ZKV má za to, že ak si zmluvné strany

vzájomne splnia to, k čomu sa v zmluve zaviazali, potom nie sú dané podmienky na postup

podľa § 14 ods. 2 ZKV. V predmetnom spore mal súd preukázané, že zmluvné strany

si vzájomne splnili všetko, k čomu sa v kúpnej zmluve zaviazali.

Žalobca má za to, že žalovaný v odvolaní opätovne argumentuje najmä „majetkovým

podielom“. Jeho argumentácia je nepresná a zavádzajúca a hlavne v tomto spore nie je právne

relevantná.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení podrobne rozobral, kto je osobou oprávnenou

pre účely tohto sporu, prevzatie dlhu - vznik a právny titul žaloby. Má za to, že žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia svojej obrany, t. j. nepreukázal neexistenciu veriteľov P..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania v súlade

s ust. a dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie,

z ktorého vyvodil skutkovo a právne správne závery.

Predmetom sporu je posúdenie oprávnenosti žaloby o určenie neplatnosti právnych

úkonov, spočívajúcich v neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnych zmlúv o prevode

nehnuteľností, špecifikovaných v žalobe.

Žalobca svoju žalobu podal podľa ust.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, že v predmetnej

veci žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, a to

postavením vlastníka, ktorému sa jeho vlastnícke právo stalo neistým, keďže žalovaný

odstúpil v zmysle § 14 ods. 2 ZKV od kúpnych zmlúv.

Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu P.A.D. vo V. odstúpil od

jednotlivých zmlúv s poukazom na ust. § 14 ods. 2 ZKV.

Podľa ust. § 14 ods. 2 ZKV ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia

konkurzu nesplnil ani úpadca, ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne,

každá strana môže od zmluvy odstúpiť.

Žalobca a P.A.D. vo V. uzatvorili 15 kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností 8.

novembra 1996.

Splatenie kúpnej ceny kupujúcim - žalobcom predávajúcemu P.A.D. bol stanovený

nasledovne: 1/3 kúpnej ceny sa zaplatí predávajúcemu, 1/3 sa zašle DÚ Nitra a posledná

tretina sa vyplatí oprávneným osobám.

Kupujúci svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu splnil, o čom predložil v konaní

aj relevantné dôkazy.

Žalovaný namietal na súde prvého stupňa, rovnako i v odvolaní, že žalobca nemohol

mať veriteľov v osobách majúcich nárok na vyrovnávacie podiely, resp. oprávnených osobách

majúcich nárok na vydanie majetkových podielov podľa ,

a preto bol zo strany žalovaného dôvod k postupu podľa , t. j. k odstúpeniu

od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností.

Podľa ust. v znení platnom v čase, kedy došlo k zmene

právneho postavenia jednotlivých subjektov: Pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom

právnickej osoby podľa transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle odseku 2,

môže sa jej vydať majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch od schválenia

transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení transformačného projektu

nedohodne s družstvom alebo jeho právnym nástupcom inak.

Z vyššie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že oprávnené osoby mali možnosť

vydania svojho majetkového podielu pred uplynutím siedmich rokov od schválenia

transformačného projektu a mohli sa s družstvom alebo jeho právnym nástupcom dohodnúť

inak.

Oprávnené osoby v zmysle zákona požiadali o vydanie svojho majetkového podielu

a P. uznesením predstavenstva z 21. augusta 1995 ich právo akceptovalo.

Samotný záväzok vyplývajúci z uznesenia predsedníctva P. z 21. augusta 1995 prevzal

žalobca. Žalobca týmto osobám poskytol plnenie a tieto osoby toto plnenie prijali.

Odvolací súd preto k námietke žalovaného prihliadnuť nemohol, rovnako ako na jeho

odvolávanie sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 16. júna 1997, keďže

tento pre daný spor je právne irelevantný.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v predmetnej veci

neboli splnené podmienky podľa ust. § 14 ods. 2 ZKV na to, aby zmluvná strana - žalovaný

odstúpil od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. , a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.

Úspešný účastník - žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní, ale v zmysle

ust. si tieto nevyčíslil v lehote podľa , a preto odvolací

súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. júna 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.