Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)cd2/375606.d16b91.pdf
PDF · 112.81 KB
No categories available
6Obo/3/2009
Najvyšší súd 6 Obo 3/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci
žalobcu: A., spol. s.r.o., V.V., IČO: X., zast. JUDr. E.K., advokátkou so sídlom P.B. proti
žalovanému: JUDr. J., správca konkurznej podstaty úpadcu P.A.D. vo V., IČO: X., zast.
JUDr. N.K., advokátom so sídlom F.N., o určenie neplatnosti právnych úkonov, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008, č. k.
66 Cbi 76/00-314, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. októbra 2008, č. k. 66 Cbi 76/00-314
sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. októbra 2008, č. k. 66 Cbi 76/00-314 určil,
že odstúpenie žalovaného od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností č.: V 3025/96
z 8. novembra 1996, V 3024/96 z 8. novembra 1996, V 3023/96 z 8. novembra 1996,
V 3022/96 z 8. novembra 1996, V 3021/96 z 8. novembra 1996, V 3027/96 z 8. novembra
1996, V 3026/96 z 8. novembra 1996, V 3030/96 z 8. novembra 1996, V 3031/96
z 8. novembra 1996, V 3029/96 z 8. novembra 1996, V 3020/96 z 8. novembra 1996,
V 3019/96 z 8. novembra 1996, V 3018/96 z 8. novembra 1996, V 3017/96 z 8. novembra
1996 a V 3016/96 z 8. novembra 1996, uzatvorených medzi P.A.D. vo V., IČO: X.
a spoločnosťou A., s.r.o., V. IČO: X. je absolútne neplatným právnym úkonom.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania
vo výške 30 000 Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou
domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností,
uvedených v žalobe žalovaným. V žalobe taktiež žiadal, aby žalovaný povinne písomne
oznámil Ú Nitra., odbor nehnuteľností, že jeho právne úkony - odstúpenia od kúpnych zmlúv,
uzatvorených medzi P.A.D. vo V. a spoločnosťou A., s.r.o. sú v zmysle ust. § 39 Obč.
zákonníka absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 66 Cbi 76/00-56 zo 14. mája 2004 spojil
na spoločné konanie právne veci účastníkov vedené na Krajskom súde v Bratislave pod
sp. zn.: 66 Cbi 77/00, 66 Cbi 78/00, 66 Cbi 79/00, 66 Cbi 80/00, 66 Cbi 81/00, 66 Cbi 82/00,
66 Cbi 83/00, 66 Cbi 84/00, 66 Cbi 85/00, 66 Cbi 86/00, 66 Cbi 87/00, 66 Cbi 88/00, 66 Cbi
89/00 s právnou vecou účastníkov, vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 66 Cbi
76/00 s tým, že tieto veci budú naďalej vedené pod sp. zn. 66 Cbi 76/00.
Na pojednávaní konanom 9. novembra 2006 súd prvého stupňa spojil na spoločné
konanie právnu vec vedenú pod sp. zn. 9 Cbi 69/06 s právnou vecou účastníkov, vedenou
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 66 Cbi 76/00 s tým, že tieto budú ďalej vedené pod
sp. zn. 66 Cbi 76/00.
Žalobca v žalobách zdôraznil svoj naliehavý právny záujem na odstránení právnej
neistoty, ktorá vznikla odstúpením žalovaného - SKP od vyššie špecifikovaných zmlúv
v zmysle ust. § 14 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len ZKV), keď stav
existujúci v čase úkonu SKP nebol dôvodom na tento postup.
Žalovaný vo svojich vyjadreniach navrhol konanie prerušiť do času, kým sa v rámci
prebiehajúceho trestného konania vyrieši otázka, či konaním štatutárnych zástupcov žalobcu
nedošlo k spáchaniu trestnej činnosti pri nakladaní s majetkom úpadcu.
V následných vyjadreniach žalovaný oznámil súdu výšku finančných čiastok
k jednotlivým kúpnym zmluvám, ktoré žalobca zaplatil do pokladne družstva. Namietol,
že neexistovali pohľadávky z titulu vyrovnávacieho podielu a ani z titulu oprávnených osôb
v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 42/92 Zb.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil nasledovný právny stav:
P.D. sa transformovalo v zmysle platných predpisov a osoby, ktoré mali voči úpadcovi
pohľadávky z titulu majetkového podielu, resp. vyrovnacieho podielu, t. j. oprávnené osoby
postúpili na základe zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok svoje pohľadávky
právnickým a fyzickým osobám - samostatne hospodáriacim roľníkom.
P. vo svojom uznesení z 21. augusta 1995 rozhodlo, že postupníkom vydá svoj
majetok do výšky prevzatých dlhov voči oprávneným osobám.
K realizácii prijatého uznesenia došlo uzatvorením dohôd z 2. decembra 1995 (dohody
o vydaní majetku družstva na majetkové podiely oprávnených osôb a vyrovnacieho podielu
členov družstva).
V nadväznosti na tieto dohody boli uzatvorené jednotlivé kúpne zmluvy ohľadne
prevodu nehnuteľného majetku.
V kúpnych zmluvách špecifikovaných v prvej časti rozhodnutia bol spôsob
vysporiadania dohodnutej kúpnej ceny za predaj a kúpu nehnuteľností zapísaných na LV
č. X., dohodnutý tak, že prvú, v zmluve určenú časť ceny, zaplatí kupujúci v hotovosti
do pokladne družstva.
Druhú, v zmluve presne určenú časť ceny, poskytne kupujúci podľa potrieb P. na
zaplatenie dane z prevodu nehnuteľností a tretiu zostávajúcu sumu z dohodnutej kúpnej ceny
vyplatí kupujúci osobám, ktoré získali majetkové podiely v rámci transformácie družstva
v zmysle zák. č. 42/92 Zb. a členom družstva, ktorí majú nárok na vyrovnací podiel.
Je nesporné, že z dohodnutej kúpnej ceny zaplatil žalobca prvú časť ceny tak, že túto
zaplatil v hotovosti do pokladne P. pri podpise kúpnej zmluvy. Zaplatenie tejto čiastky
nepopiera ani žalovaný v právnom úkone - odstúpení od kúpnej zmluvy
z 13. septembra 1999, určenie absolútnej neplatnosti, ktorého sa žalobca domáha.
Ďalšiu časť kúpnej ceny určenej na daň z prevodu nehnuteľností pre všetky zmluvy
spolu v čiastke 668 414 Sk vysporiadal žalobca priamo s Daňovým úradom v Nitre. Dôkazom
je rozhodnutie D. č. 8/320/99 z 5. januára 1999 o zrušení záložného práva na hnuteľnú vec -
osobný automobil žalobcu, zriadeného za účelom zabezpečenia vyššie špecifikovanej
pohľadávky.
Zostávajúcu časť kúpnej ceny bol žalobca, ktorý prevzal dlh P. voči oprávneným
osobám povinný vysporiadať voči týmto osobám podľa predmetných kúpnych zmlúv tak, že
túto sumu im vyplatí spôsobom a v lehotách dohodnutých v zmluvách o postúpení
pohľadávok.
Povinnosť žalobcu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny smerovala voči tretím osobám
a nie voči P..
Žalobca v konaní preukázal výpisom z hlavnej knihy účtovníctva, spolu
s inventúrnymi súpismi a príslušnými pokladničnými dokladmi a výdajkami, že si svoju
povinnosť voči oprávneným osobám (dedičom) splnil.
Stav existujúci v čase úkonu správcu konkurznej podstaty nebol dôvodom
na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 14 ods. 2 ZKV.
Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že žalobcovi nemožno odoprieť právnu
ochranu prostredníctvom určovacej žaloby, podanej v súlade s ust. § 80 písm. c) O.s.p.,
nakoľko žalobca preukázal, že má naliehavý právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu
bolo určené konkrétne právo, alebo právny vzťah, ktorý odstráni existujúci stav právnej
neistoty na jeho strane.
Prvostupňový súd žalobu žalobcu zamietol v časti, ktorou žiadal, aby bol žalovaný
povinný písomne oznámiť O., odbor nehnuteľností, že jeho právne úkony odstúpenia od
kúpnych zmlúv, uzatvorených medzi účastníkmi konania sú absolútne neplatnými právnymi
úkonmi.
Súd prvého stupňa je názoru, že konkurzné konanie a činnosť správcu je autonómna
v tom, že postupovať v konaní, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh
môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania.
Usmerňovať činnosť SKP môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania.
Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné SKP ukladať povinnosť, ktorou
by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní.
Preto žalobe v tejto časti súd prvého stupňa nevyhovel a žalobu zamietol.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal
ich náhradu žalobcovi vo výške 30 000 Sk (zaplatený súdny poplatok). Náhradu trov
právneho zastúpenia súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal, nakoľko ich výšku v zákonnej
lehote nevyčíslil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný
a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná
žalovanému náhradu trov konania z týchto dôvodov:
Žalovaný v konaní na súde prvého stupňa argumentoval tým, že zo zákona nemohol
mať veriteľov v osobách majúcich nárok na vyrovnávacie podiely, resp. oprávnených osobách
majúcich nárok na vydanie majetkových podielov. Tomuto tvrdeniu prisviedča aj Ústavný súd
SR v rozhodnutí - Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/96 zo 16. júna 1997, zverejnený v Zbierke
zákonov SR, čiastka 97 pod číslom 218/1997. Vzťah družstva a oprávnenej osoby nevznikol
ako záväzkový vzťah podľa Obč. zákonníka, ale podľa osobitného zákona, t. j. zákona
č. 42/1992 Zb.
Preto je právne neopodstatnené aplikovať na tento vzťah príslušné ustanovenia
Obč. zákonníka o záväzkových vzťahoch. Nie je podstatné ani to, ako sa majetkové podiely
oprávnených osôb podľa rôznych doporučení evidujú v účtovníctve, pretože účtovná osnova
majetkové podiely v družstvách nepozná.
Žalovaný teda hodnoverne preukázal dôvodnosť postupu podľa § 14 ods. 2 ZKV,
a preto v dôsledku nezaplatenia najmenej časti kúpnej ceny vzniklo právo žalovaného
od predmetných kúpnych zmlúv odstúpiť.
Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a zaviazal žalovaného na znášanie
trov odvolacieho konania z týchto dôvodov:
Právnym dôvodom, pre ktorý sa žalobca domáhal určenia absolútnej neplatnosti
právnych úkonov žalovaného bolo, že na strane žalovaného neexistoval právny titul na platné
odstúpenie od jednotlivých zmlúv podľa ust. § 14 ods. 2 ZKV.
Žalobca vychádzajúc z ust. § 14 ods. 2 ZKV má za to, že ak si zmluvné strany
vzájomne splnia to, k čomu sa v zmluve zaviazali, potom nie sú dané podmienky na postup
podľa § 14 ods. 2 ZKV. V predmetnom spore mal súd preukázané, že zmluvné strany
si vzájomne splnili všetko, k čomu sa v kúpnej zmluve zaviazali.
Žalobca má za to, že žalovaný v odvolaní opätovne argumentuje najmä „majetkovým
podielom“. Jeho argumentácia je nepresná a zavádzajúca a hlavne v tomto spore nie je právne
relevantná.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení podrobne rozobral, kto je osobou oprávnenou
pre účely tohto sporu, prevzatie dlhu - vznik a právny titul žaloby. Má za to, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia svojej obrany, t. j. nepreukázal neexistenciu veriteľov P..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalovaného v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie,
z ktorého vyvodil skutkovo a právne správne závery.
Predmetom sporu je posúdenie oprávnenosti žaloby o určenie neplatnosti právnych
úkonov, spočívajúcich v neplatnosti odstúpenia žalovaného od kúpnych zmlúv o prevode
nehnuteľností, špecifikovaných v žalobe.
Žalobca svoju žalobu podal podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, že v predmetnej
veci žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, a to
postavením vlastníka, ktorému sa jeho vlastnícke právo stalo neistým, keďže žalovaný
odstúpil v zmysle § 14 ods. 2 ZKV od kúpnych zmlúv.
Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu P.A.D. vo V. odstúpil od
jednotlivých zmlúv s poukazom na ust. § 14 ods. 2 ZKV.
Podľa ust. § 14 ods. 2 ZKV ak zmluvu o vzájomnom plnení ešte v čase vyhlásenia
konkurzu nesplnil ani úpadca, ani druhý účastník zmluvy, alebo sa splnila len čiastočne,
každá strana môže od zmluvy odstúpiť.
Žalobca a P.A.D. vo V. uzatvorili 15 kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností 8.
novembra 1996.
Splatenie kúpnej ceny kupujúcim - žalobcom predávajúcemu P.A.D. bol stanovený
nasledovne: 1/3 kúpnej ceny sa zaplatí predávajúcemu, 1/3 sa zašle DÚ Nitra a posledná
tretina sa vyplatí oprávneným osobám.
Kupujúci svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu splnil, o čom predložil v konaní
aj relevantné dôkazy.
Žalovaný namietal na súde prvého stupňa, rovnako i v odvolaní, že žalobca nemohol
mať veriteľov v osobách majúcich nárok na vyrovnávacie podiely, resp. oprávnených osobách
majúcich nárok na vydanie majetkových podielov podľa § 13 ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb.,
a preto bol zo strany žalovaného dôvod k postupu podľa § 14 ods. 2 O.s.p., t. j. k odstúpeniu
od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností.
Podľa ust. § 13 ods. 3 zák. č. 42/1992 Zb. v znení platnom v čase, kedy došlo k zmene
právneho postavenia jednotlivých subjektov: Pokiaľ sa oprávnená osoba nestane účastníkom
právnickej osoby podľa transformačného projektu a nie je podnikateľom v zmysle odseku 2,
môže sa jej vydať majetkový podiel v plnej výške po siedmich rokoch od schválenia
transformačného projektu, pokiaľ sa oprávnená osoba po schválení transformačného projektu
nedohodne s družstvom alebo jeho právnym nástupcom inak.
Z vyššie citovaného ustanovenia teda vyplýva, že oprávnené osoby mali možnosť
vydania svojho majetkového podielu pred uplynutím siedmich rokov od schválenia
transformačného projektu a mohli sa s družstvom alebo jeho právnym nástupcom dohodnúť
inak.
Oprávnené osoby v zmysle zákona požiadali o vydanie svojho majetkového podielu
a P. uznesením predstavenstva z 21. augusta 1995 ich právo akceptovalo.
Samotný záväzok vyplývajúci z uznesenia predsedníctva P. z 21. augusta 1995 prevzal
žalobca. Žalobca týmto osobám poskytol plnenie a tieto osoby toto plnenie prijali.
Odvolací súd preto k námietke žalovaného prihliadnuť nemohol, rovnako ako na jeho
odvolávanie sa na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/96 zo 16. júna 1997, keďže
tento pre daný spor je právne irelevantný.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v predmetnej veci
neboli splnené podmienky podľa ust. § 14 ods. 2 ZKV na to, aby zmluvná strana - žalovaný
odstúpil od kúpnych zmlúv o prevode nehnuteľností.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Úspešný účastník - žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní, ale v zmysle
ust. § 151 ods. 2 O.s.p. si tieto nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., a preto odvolací
súd mu trovy odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 18. júna 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.