Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/16/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 7728/05-1410 zo dňa 27. februára 2006, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -56 zo dňa 20. januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -56 zo dňa 20. januára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo

„prvostupňový súd“) podľa (ďalej v texte rozhodnutia len „“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 7728/05-1410 zo dňa 27.2.2006, ktorým potvrdil rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica č. 964/2004/510110/Mg zo 16.12.2004, ktorým colný úrad dodatočne vymeral právnickej osobe Hilio Slovakia s.r.o., so sídlom Horná 21, Banská Bystrica, IČO: 31 642 055 colný dlh v celkovej výške 4.490.212,--Sk s tým, ţe za splnenie colného dlhu ručí spoločne a nerozdielne ručiteľ právnická osoba CT Cargo Transport spol. s r.o. so sídlom Mlynské Nivy 53, Bratislava, a to na základe záručnej listiny zn. Ma/97 prijatej Colným úradom Bratislava pod č. 196/97.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v preskúmavanej veci bola

medzi účastníkmi konania sporná otázka, ktorá skutočnosť je potrebná na posúdenie dodrţania lehoty na dodatočné vymeranie cla podľa ust. Colného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „“). Z administratívneho spisu je podľa názoru krajského súdu nesporne moţné konštatovať, ţe colný dlh vznikol za účinnosti a za účinnosti tohto a v súvislosti s otázkou preklúzie boli zo strany ţalovaného správneho orgánu aplikované príslušné ustanovenia , konkrétne ustanovenie , podľa ktorého lehoty, ktoré začali plynúť pred 1.7.2001 ako aj lehoty na uplatnenie práv, ktoré sa spájajú s doterajšími predpismi, sa posudzujú podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po 1.7.2001. Colné riaditeľstvo vychádzalo pri vydávaní predmetného

rozhodnutia z názoru, ţe objektívna prekluzívna lehota podľa začína plynúť aţ po tom, čo sú riadne a presne zistené všetky skutočnosti dôleţité pre zavŕšenie dokazovania v konaní o dodatočnom vymeraní dovozných platieb. Krajský súd uviedol, ţe z dikcie ust. , správneho poriadku vyplýva, ţe zákon upravuje začatie správneho konania zo strany správneho orgánu momentom, keď príslušný orgán vo veci konať a rozhodnúť, urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Za takýto úkon je potrebné povaţovať napríklad doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, napríklad predvolanie, ktoré súčasne obsahuje aj upovedomenie o začatí konania. V posudzovanej veci podľa názoru krajského súdu colný úrad začal konanie o dovymeraní colného dlhu voči dlţníkovi listom zo dňa 29.10.2003, ktorý bol právnemu zástupcovi doručený dňa 13.11.2003. Prekluzívna lehota na dodatočné určenie colného dlhu potom s poukazom na ust. uplynula aţ dňa 31.12.2006. Rozhodnutie colného úradu zo 16.12.2004, ako aj druhostupňové rozhodnutie Colného riaditeľstva z 27.2.2006, boli potom vydané pred uplynutím prekluzívnej lehoty na dodatočné určenie colného dlhu uvedenej v ust. . Krajský súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe začiatok plynutia prekluzívnej lehoty podľa súvisí s dňom vzniku colného dlhu, kedy colný úrad mal vedomosť o skutočnosti, ţe pôvodne vymeraná suma cla je niţšia, ako je suma cla, ktorá zodpovedá colným predpisom. Rozhodujúcou skutočnosťou podľa názoru krajského súdu pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty podľa je zistenie a preukázanie skutočnosti, a to aţ po dovŕšení dokazovania, ţe v colnom konaní bola vymeraná suma cla niţšia, ako je suma cla skutočne dlţná podľa colných predpisov. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. , na základe ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, a to

z dôvodu, ţe nezodpovedá zákonu, pretoţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonal colný orgán u deklaranta Hiljo Slovakia, s.r.o. ako právneho predchodcu spoločnosti Hilio Slovakia, s.r.o. po prepustení tovaru následnú kontrolu v čase od 15.6.2000 do 17.4.2001, teda za účinnosti colného . Uvedená kontrola bola ukončená 17.4.2001 vyhotovením protokolu o zistení porušenia colných predpisov deklarantom Hiljo Slovakia spol. s r.o., a v tento istý deň bol protokol prejednaný s týmto kontrolovaným subjektom. Ţalobca zdôraznil, ţe protokol obsahuje všetky údaje potrebné na dodatočné vymeranie cla. S poukazom na ust. a , ktoré zároveň citoval, uviedol, ţe colný úrad začal konanie o colnom dlhu oznámením z 19.10.2003 voči právnickej osobe Hilio Slovakia, s.r.o. uţ ako colnému dlţníkovi. Vo vzťahu k právnickej osobe CT Cargo Transport spol. s r.o. ako ručiteľovi, ktorý je tieţ účastníkom konania, oznámil začatie konania listom zo 16.11.2004 a konanie bolo právoplatne skončené 6.3.2006. Colný úrad takto postupoval za účinnosti colného . Uviedol, ţe colný orgán sa o skutočnosti zakladajúcej dôvod na dodatočné vymeranie cla dozvedel z protokolu o následnej kontrole, ktorý sám vyhotovil a 17.4.2001 aj prejednal s kontrolovaným subjektom, pričom so zreteľom na ust. je zrejmé, ţe prekluzívna lehota začala plynúť a uplynula za účinnosti . Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe colný úrad v čase po prejednaní protokolu do oznámenia o začatí konania o colnom dlhu, ale ani po tomto oznámení, nevykonal ţiaden úkon, ktorým by osvetlil akúkoľvek skutočnosť zakladajúcu dôvod na dodatočné vymeranie cla. Súd náleţite neposúdil začiatok plynutia prekluzívnej

lehoty, pretoţe ho bez zákonnej opory stotoţnil s oznámením colného orgánu o začatí konania o colnom dlhu. Súd neidentifikoval a nepomenoval tú skutočnosť, ktorá mala položiť základ na dodatočné vymeranie cla, jeho úvahy si navzájom i protirečia, pretože dôkazy v správnom konaní sa vykonávajú až po začatí konania, pričom ak by správny orgán vykonal úkon voči účastníkovi, súčasne by tým i začalo správne konanie. Záver súdu, ţe colný orgán sa o skutočnosti zakladajúcej dôvod na dodatočné vymeranie cla dozvedel aţ z vlastného oznámenia o začatí konania o colnom dlhu podľa názoru ţalobcu rozhodne neobstojí, súd nesprávne posúdil plynutie prekluzívnej lehoty, z dôvodu ktorého rozsudok krajského súdu nezodpovedá zákonu. Ţalobca preto navrhol, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -56 z 20.1.2011, zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného z 27.2.2006, č. 7728/05-1410 sa zrušuje a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe sa stotoţňuje

s právnym názorom krajského súdu. Uviedol, ţe pri vydávaní napadnutého rozhodnutia č. 7728/05-1410 z 27.2.2006 vychádzal z právneho názoru, ţe objektívna prekluzívna lehota podľa začína plynúť po tom, čo sú riadne a presne zistené všetky skutočnosti dôleţité pre zavŕšenie dokazovania v konaní o dodatočnom vymeraní dovozných platieb. Zdôraznil, ţe colnému úradu tieto skutočnosti v čase spísania správy z následnej kontroly dňa 17.4.2001 neboli známe a boli ešte predmetom ďalšieho zisťovania a samostatných konaní a aţ po zhromaţdení spisového materiálu, ktorého súčasťou bol aj spisový materiál o konaní o colnom delikte, začal colný úrad konanie o dovymeraní colného dlhu voči dlţníkovi (Hilio Slovakia s.r.o.) listom z 29.10.2003 (doručený právnemu zástupcovi 13.11.2003). Ţalovaný uviedol, ţe uvedený právny názor zodpovedá ustanoveniu správneho poriadku, podľa ktorého, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Námietku ţalobcu, ţe colný úrad v čase po prejednaní protokolu do oznámenia o začatí konania o colnom dlhu nevykonal ţiaden úkon, ktorým by osvetlil akúkoľvek skutočnosť zakladajúcu dôvod na dodatočné vymeranie cla, povaţoval za neopodstatnenú. Skutočnosti zistené v konaní o podozrení z porušenia colných predpisov tvorili spolu so skutočnosťami zistenými následnou kontrolou sumu podkladov, informácií a zistení, po vyhodnotení a zodpovednom posúdení ktorých bolo moţné konštatovať existenciu relevantných dôvodov na začatie konania vo veci dovymerania colného dlhu, ktoré bolo právnemu zástupcovi dlţníka doručené dňa 13.11.2003. Ţalovaný nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe colný orgán sa o skutočnosti zakladajúcej dôvod na dodatočné vymeranie cla dozvedel aţ z vlastného oznámenia o začatí konania o colnom dlhu, pretoţe tieto skutočnosti boli colnému orgánu v plnom rozsahu (v rozsahu odôvodňujúcom začať konanie vo veci dovymerania colného dlhu) preukázateľne známe v čase, keď oznámenie o začatí konania vo veci dovymerania colného dlhu vydal, nie skôr. Pretoţe konanie v danej veci bolo začaté dňa 13.11.2003, prekluzívna lehota na dodatočné určenie colného dlhu podľa uplynula dňa 31.12.2006. Rozhodnutie colného úradu zn. /Mg zo 16.12.2004 i rozhodnutie ţalovaného č. 7728/05-1410 zo dňa 27.2.2006 (právoplatné 6.3.2006) boli vydané pred uplynutím prekluzívnej lehoty na dodatočné určenie colného dlhu uvedenej v ustanovení .

Odvolací súd na tomto mieste uvádza, ţe z obsahu vyjadrenia ţalovaného k odvolaniu

ţalobcu je zrejmé, ţe jeho obsahom sú skutočnosti v plnom rozsahu totoţné s jeho vyjadrením k ţalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal rozsudok krajského súdu podľa , prejednal odvolanie ţalobcu bez nariadenia pojednávania podľa a , a dospel k záveru, ţe rozsudok je potrebné zrušiť podľa a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to pre závaţné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (, ).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti)

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane

ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona ( vety prvej ).

Podľa ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.

V zmysle citovaného ustanovenia príslušný súd rozhodne vo veci

samej tak, ţe ţalobu zamietne, ak zistí, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a z dôvodov, pre ktoré bola ţaloba podaná.

Procesnému právu účastníka konania vznášať v ţalobe námietky nezákonnosti voči

postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovaţoval za dôvodné, vysvetliť a vyloţiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných pod vadu konania v zmysle - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele SR (predovšetkým , ) a v Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“; porov. , , , ).

Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne

aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.

V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé ( ).

Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu

v zmysle vykladať a uplatňovať tak, ţe rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené.

Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal

so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo vyriešiť právnu otázku týkajúcu sa

určenia začiatku plynutia prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej možno dodatočne vymerať colný dlh. Z obsahu ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca svoju ţalobu postavil na argumentácii, ţe colný dlh bol vymeraný po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, pričom zároveň poukázal na nerešpektovanie zásady rýchlosti konania zo strany príslušných orgánov, pričom zdôraznil, ţe nečinnosť správneho orgánu nemôţe mať za následok ľubovoľné predlţovanie prekluzívnej lehoty. Ţalobca tieţ ako dôvod ţaloby uviedol, ţe na zachovanie prekluzívnej lehoty je nevyhnutné, aby rozhodnutie o uložení povinnosti daňovému subjektu nadobudlo právoplatnosť najneskôr v posledný deň prekluzívnej lehoty.

Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru,

ţe krajský súd odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku zaloţil iba na formálnom prevzatí záverov obsiahnutých v písomnom vyjadrení ţalovaného správneho orgánu, pričom s posledným uvedeným dôvodom sa nevysporiadal vôbec, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom.

Senát najvyššieho súdu na tomto mieste povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe

s poukazom na obsah pripojených rozhodnutí Ministerstva financií SR č. MF 10722/2008-75 z 15.2.2008 a č. MF 22506/2008-421 z 21.7.2008, vzhľadom na obsiahlu argumentáciu ţalobcu ohľadne nevyhnutnosti nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí v rámci prekluzívnej lehoty, bolo povinnosťou súdu zaujať tieţ stanovisko v tomto smere.

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne žalobcove

procesné i hmotné námietky, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a uvedeným postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR uţ vyslovil, ţe „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ ().

V správnom súdnictve je súd viazaný ţalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi

preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch ţaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221

ods. 1 písm. f) v spojení s veta druhá zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.

V ďalšom konaní prejedná vec v medziach podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada

so všetkými námietkami žalobcu, vrátane odvolacích námietok, znova o nej rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.

Súčasne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov

konania vrátane trov odvolacieho konania ( v spojení s veta prvá ).

Najvyšší súd záverom povaţuje za potrebné uviesť, ţe neuniklo jeho pozornosti, ţe

v napadnutom rozsudku, v prvom odseku odôvodnenia sú uvedené nesprávne údaje nezodpovedajúce predmetu preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného č. 7728/05-1410 z 27.2.2006.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne

( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 28. marca 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth