Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžp/10/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci ţalobcu: A., so sídlom H. 17, G., právne zastúpeného JUDr. J.M., advokátom,

so sídlom Advokátskej kancelárie v K., T. 5, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad

v Košiciach, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti: 1. M. Z., bytom O., 2.

O. K., bytom S., 3. L. B., bytom H., právne zastúpená JUDr. M. F., advokátom, so sídlom

Advokátskej kancelárie v K., Š. 20, 4. E.K.O. H. s.r.o., so sídlom B. 51, M., 5. Obec M., so

sídlom O. 7, M., 6. Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu 1,

Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00262 zo dňa 3. marca

2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. - 74

zo dňa 10. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. - 74 zo dňa 10. februára 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalovanému a účastníkom správneho konania náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd“ alebo

„prvostupňový súd“) zamietol, s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým ţalovaný, ako vecne a miestne príslušný orgán

štátnej správy aj pre úsek stavebného poriadku podľa

Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene

a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

ako „stavebný zákon“ alebo „“) zamietol podľa zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len

ako „správny poriadok“) odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Gelnica

č. 2009/00347/URP-Ká zo dňa 3. septembra 2009 (ďalej len ako „prvostupňové

rozhodnutie“). O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Zároveň

zaviazal ţalobcu zaplatiť trovy konania účastníčke L. B. v sume 385,79 € k rukám jej

právneho zástupcu JUDr. M. F., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolávajúc sa

na ustanovenie .

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe jeho úlohou bolo posúdiť v medziach

ţaloby, či stavebný úrad, ako aj ţalovaný porušil ustanovenia § 14 ods. 2, § 32 ods. 2 a 4, § 47

ods. 5 správneho poriadku a ustanovenia § 4 ods. 2, § 39 ods. 3 písm. a) a § 39a ods. 1

staveného zákona, teda či vo veci stavebný úrad rozhodol na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu a či ţalobcovi ako účastníkovi konania nebolo znemoţnené vyjadriť sa

k všetkým vykonaným dôkazom, a to najmä s prihliadnutím, ţe k rozhodnutiu doručenému

ţalobcovi nebola pripojená grafická príloha, ktorá má podľa zákona, ako aj podľa výroku

rozhodnutia tvoriť jeho súčasť. Uviedol, ţe účastníkmi zlúčeného stavebného konania (Mesto

Gelnica, ako stavebný úrad svojím rozhodnutím č. 2009/00374/URP-Ka zo dňa 3. septembra

2009 zlúčilo podľa § 39b ods. 5 stavebného zákona, rozhodnutie o vyuţívaní územia

s rozhodnutím o umiestnení stavby) boli v súlade s § 34 stavebného zákona okrem

navrhovateľa, t.j. Obce Margecany aj právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné

právo k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám mohli byť

rozhodnutím priamo dotknuté, konkrétne vlastníci pozemkov M. Z., L. B. a O. K., ďalej E- H-

s.r.o., ktorá má na susednej parcele hydinársku farmu, Košický samosprávny kraj, ako aj

ţalobca, keďţe má na pozemkoch umiestnený hospodársky dvor, pričom všetci účastníci

konania, s výnimkou ţalobcu, ktorý vzniesol námietky, s vydanými rozhodnutiami súhlasili.

K námietke ţalobcu poukazujúcej na to, ţe správne orgány si mali pre rozhodnutie

vyţiadať aj stanovisko Ministerstva poľnohospodárstva SR, resp. ţe aj Ministerstvo

poľnohospodárstvo SR malo byť účastníkom konania, vyhodnotiac ju za nedôvodnú uviedol,

ţe Ministerstvo poľnohospodárstva SR nespĺňa ţiadnu z podmienok stanovenú v § 34

stavebného zákona na to, aby mohol mať postavenie účastníka konania, doplniac, ţe nie je ani

dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona, pretoţe rozhodnutie

o umiestnení zmeny stavby sa netýka stavieb, ktoré sú určené na chov zvierat, výrobu,

skladovanie a spracovanie krmív, ukladanie a spracovanie vedľajších produktov, ţivočíšnych

produktov a netýka sa stavieb, ktoré sú určené na výkon hraničnej veterinárnej kontroly,

keďţe rozhodnutie o umiestení zmeny stavby „Priemyselný hnedý park v Margecanoch“

má slúţiť na drevársku výrobu. V tejto súvislosti uviedol, ţe postavenie dotknutej osoby

v zmysle § 140a ods. 1 stavebného zákona má Regionálny úrad verejného zdravotníctva

v Spišskej Novej Vsi, ktorý ako dotknutý orgán vo svojom záväznom stanovisku

č. -4 zo dňa 18. júna 2009 vyjadril súhlas k územnému konaniu.

Konštatoval, s poukazom na obsah pripojených administratívnych spisov, ţe stavebný

úrad vo veci nariadil ústne pojednávanie, o ktorom boli upovedomení všetci účastníci

stavebného konania, teda aj ţalobca, mali moţnosť sa ústneho pojednávania zúčastniť,

vyjadriť svoj názor, prípadne navrhovať dôkazy, pričom je v kompetencii správneho orgánu,

ktoré navrhované dôkazy vykoná resp. nevykoná. Poukazujúc na to, ţe ţalobca predloţil

stavebnému úradu písomné námietky, s ktorými sa stavebný úrad vo svojom rozhodnutí

vysporiadal, vyhodnotil postup správnych orgánov za súladný so správnym poriadkom

a stavebným zákonom. Mal za to, ţe stavebný úrad si vyţiadal stanoviská účastníkov konania,

ako aj dotknutých osôb, náleţite sa vysporiadal s námietkami ţalobcu vznesenými v priebehu

konania a z uvedeného dôvodu preto vzhliadol námietku, ktorou ţalobca vytýkal stavebnému

úradu, ţe vydal rozhodnutie bez dostatočne zisteného skutkového stavu, za nedôvodnú.

Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil námietku, ktorou ţalobca poukazoval na procesné

pochybenia správnych orgánov spočívajúce v tom, ţe mu prvostupňové rozhodnutie

správneho orgánu bolo doručené bez prílohy, t.j. bez grafickej prílohy, hoci z výroku

rozhodnutia vyplýva, ţe bola súčasťou rozhodnutia. Dôvodil, ţe tak ako uvádza ţalovaný

a ako vyplýva aj z obsahu pripojených administratívnych spisov, súčasťou rozhodnutia

stavebného úradu je aj grafická príloha s názvom „Zakreslenie objektu do katastrálnej mapy“

v mierke 1:500, ktorá svojím vypracovaním zodpovedá situačnému výkresu na podklade

katastrálnej mapy podľa § 3 ods. 3 písm. a) Vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia

Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia

stavebného zákona (ďalej len ako „“). Uviedol ďalej, ţe ak ţalobca

v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal, ţe

súčasťou rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené, nebola grafická príloha, nič mu nebránilo

poţiadať stavebný úrad, aby mu táto grafická príloha bola zaslaná, zdôrazniac, ţe okrem

svojich námietok obsiahnutých v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a v ţalobe,

ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe by mu skutočne rozhodnutie stavebného úradu bolo

doručené bez grafickej prílohy, pričom sa priklonil k tvrdeniu ţalovanému, ktorým

poukazoval na to, ţe ţalobca by nemohol vzniesť námietky ohľadne obsahu grafickej prílohy,

keby mu táto doručená nebola.

K námietkam ţalobcu poukazujúcim na vyuţívanie fondov z Európskej únie,

uprednostňovanie záujmov Obce Margecany pred záujmami súkromných podnikateľov, ako

aj na potláčanie a likvidovanie poľnohospodárskej výroby, označiac ich za irelevantné,

uviedol, ţe ţalobca v stavebnom ani v súdnom konaní nepreukázal, ţe skutočne

na hospodárskom dvore v Margecanoch existujúce stavby, označované ako maštaľ,

v súčasnosti, resp. v minulosti slúţia (slúţili) chovu poľnohospodárskych zvierat, práve

naopak, v konaní bolo dostatočne preukázané, ţe napriek registrovanej farme ţalobcu

č. v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat v Ţiline od 4. mája 2004, táto

je aktívna, schválená, ale nevyuţívaná, lebo od jej vzniku neboli presúvané ani odsúvané

ţiadne ovce o čom svedčí nulová evidencia presunov. Uviedol, ţe uvedené stavby podľa

stavebno-statického posudku vypracovaného Ing. R. K., PhD. v decembri 2009, ako aj

fotodokumentácie, nie sú vhodné na dlhodobý pobyt osôb, zvierat a ich zdrţovanie, keďţe

nevykazujú prvky významnej údrţby a obnovy, ich stav je váţny, je potrebná

ich rekonštrukcia, pričom kritická sa javí predovšetkým strešná konštrukcia, medzistrop, tieto

hrozia zrútením, a preto je ich stav ţivot ohrozujúci dodajúc, ţe aj z tohto zistenia

jednoznačne vyplýva, ţe na hospodárskom dvore Margecany sa

nevykonáva poľnohospodárska výroba spočívajúca v chove poľnohospodárskych zvierat

(oviec, kráv).

K námietke, ktorou ţalobca vytýkal ţalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu

orgánu, ţe ich rozhodnutia neobsahujú náleţitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku

a taktieţ v stavebnom zákone, konštatoval, ţe stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí

vyporiadal so všetkými písomnými námietkami ţalobcu a odôvodnenie preskúmavaného

rozhodnutia má všetky zákonom stanovené náleţitosti.

Záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôvodnil opodstatnenie nevyhovenia

návrhu ţalobcu na odročenie pojednávania, ktorý sa tohto návrhu doţadoval z dôvodu, ţe mu

doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie stavebného úradu aj s grafickou prílohou a taktieţ

za účelom vyţiadania stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva SR, keď mal za to, ţe

ţalobcovi od času, keď mu bolo doručené rozhodnutie stavebného úradu, za predpokladu, ţe

jeho súčasťou nebola grafická príloha, nič nebránilo, aby mu grafická príloha stavebným

úradom bola doručená, pričom z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, ţe

by rozhodnutie stavebného úradu grafickú prílohu neobsahovalo a vo vzťahu k stanovisku

Ministerstva pôdohospodárstva SR konštatoval, ţe toto nie je potrebné, pretoţe nie je

dotknutou osobou podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd dospel k záveru, ţe

rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby bol v súlade so stavebným

zákonom a správnym poriadkom, a preto ţalobu podľa zamietol.

O trovách konania ţalobcu rozhodol podľa a nakoľko nebol

v konaní úspešný, právo na ich náhradu mu nepriznal.

Zároveň, z dôvodu, ţe ţalobca v konaní úspešný nebol, zaviazal ho nahradiť trovy

konania účastníčky L. B. titulom jej právneho zastúpenia v sume 385,79 € pozostávajúce

z 2 úkonov právnej sluţby vykonaných v roku 2010 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia

dňa 31. mája 2010, písomné podanie zo dňa 15. júla 2010) á 120,23 € + reţijný paušál 2x 7,21

€ a z 1 úkonu právnej sluţby (účasť na pojednávaní dňa 10. februára 2011) v sume 123,50 €

+ reţijný paušál 7,41 €.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc

sa jeho zmeny v podobe zrušenia rozhodnutia správneho orgánu a vrátenia veci ţalovanému

na ďalšie konanie, keď mal za to, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

písm. f) ( ) tým, ţe mu ako účastníkovi konania bola postupom

súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, a taktieţ, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Zároveň si

pre prípad úspechu uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 320,22 € bez jej bliţšej

špecifikácie. Namietal, ţe postupom krajského súdu mu bola odňatá moţnosť konať

pred súdom, keďţe nemal moţnosť sa oboznámiť s dôkazmi, na ktoré sa krajský súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolával (napr. stavebno-statický posudok vypracovaný

Ing. R. K., PhD.), a teda nemohol k nim zaujať svoje stanovisko. Vytýkajúc prvostupňovému

súdu, ţe nevyhovel jeho návrhu na odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa

s vyjadreniami účastníkov konania, poukazujúc na to, ţe o tomto procesnom návrhu súd

nerozhodol samostatným uznesením, namietal porušenie jeho ústavného práva zakotveného v

článku 46 ods. 1 . Namietal ďalej, ţe prvostupňový súd svojím

postupom spôsobil nerovnosť strán v súdnom konaní, a teda porušenie ustanovenia

tým, ţe ţalovaný a účastníci mali moţnosť sa vyjadriť k ţalobe, ale jemu znemoţnil dostať sa

k vyjadreniam ţalovaného a účastníkov a k dôkazom nimi predloţenými. Namietal ďalej, ţe

správny orgán, ako aj krajský súd svojím postupom porušili

Slovenskej republiky dôvodiac tým, ţe ak zákon vyţaduje ako súčasť rozhodnutia aj grafickú

prílohu, nemôţe byť na ľubovôli krajského súdu (správneho orgánu) či sa grafická príloha

ţalobcovi doručí, alebo nedoručí. Mal za to, ţe mu stavebný úrad úmyselne nedoručil grafické

mapy – situačné výkresy, aby sa nemohol účinne brániť, podporiac tento názor aj

stanoviskom ţalovaného predneseným na pojednávaní dňa 10. februára 2011,

v ktorom priznal moţnosť nedoručenia príloh, pričom túto absenciu nepokladal za právnu

vadu citujúc, ţe „...Ak sa nejakým spôsobom stalo, že táto grafická príloha nebola súčasťou

rozhodnutia, ktoré bolo doručené žalobcovi, nejde podľa môjho názoru o tak podstatnú

a rozhodujúcu chybu, ktorá by nebola známa samotnému žalobcovi, resp. jeho právnemu

zástupcovi.“ Zastával ďalej názor, odvolávajúc sa na ustanovenie § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.

z., ţe nezaslanie oboch príloh enunciátu rozhodnutia je podstatnou a rozhodujúcou chybou,

ktorú nemal prvostupňový súd tolerovať, nakoľko nemôţe byť na subjektívnej

úvahe krajského súdu (správneho orgánu) či rozhodnutie bude úplné aj s prílohami alebo nie,

pretoţe takýto postup je v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu mal za to, ţe správny

orgán prvého a druhého stupňa, zaslaním mu neúplného rozhodnutia, keďţe toto

neobsahovalo overenú grafickú prílohou územného rozhodnutia – situačný výkres

z katastrálnej mapy M 1:500, a to napriek tomu, ţe podľa výroku rozhodnutia, táto tvorí jeho

neoddeliteľnú súčasť, porušil ustanovenie § 47 ods. 5 správneho poriadku, § 39a ods. 1

stavebného poriadku, ako aj a vyhlášky č. , čím mu znemoţnil

posúdiť a vyjadriť sa aj ku grafickej časti územného rozhodnutia, najmä vo vzťahu

k porušeniu odstupových vzdialeností maštalí a výrobnej haly A, výrobnej haly B, kotolne

a ČOV. Neakceptoval právny názor krajského súdu, ktorým dal za pravdu ţalovanému,

citujúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku: „...potom ako vedel vznášať námietky ohľadom

grafickej prílohy, ktorú skutočnosť mohol zistiť iba z nej...“ opätovne opakujúc, ţe jeho

námietky (bez grafickej prílohy) ohľadom vyuţitia územia a umiestnenia zmeny stavby

nemohli byť exaktné, a to napriek tomu, ţe farmu uţíva uţ 40 rokov. Ďalej namietal, ţe

krajský súd nesprávne právne posúdil jeho návrhy na vykonanie dokazovania, vykonanie

ktorých by pre neho privodilo výhodnejšie postavenie. Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe

neakceptoval jeho návrh na vykonanie dokazovania vyţiadaním si stanoviska Ministerstva

pôdohospodárstva SR o farme v Margecanoch na území a v budovách bývalých dvoch

maštalí, ktoré majú byť rozhodnutím zmenené na prevádzkovanie píly – výrobu drevárskych

výrobkov a uspokojil sa len s tvrdením bez dôkazu, ţe farma je aktívna, avšak v rozpore

s týmto právnym a skutkových stavom ponechal v platnosti napadnuté rozhodnutie, doplniac

zároveň, ţe farma v Margecanoch plní svoju funkciu, lebo ovce sa tam zdrţujú v období

od marca do novembra. Ďalej mal za to, ţe z procesného hľadiska napadnuté rozhodnutie

je nejasné a nezrozumiteľné a tým aj nepreskúmateľné, lebo sa nejedná o samotné

rozhodnutie, ale o popis námietok a zaujatie stanoviska k námietkam a v tejto súvislosti

poukázal na to, ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa

neobsahuje zákonné náleţitosti (§ 47 ods. 3 správneho poriadku) dôvodiac tým, ţe

v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu

pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Záverom

uviedol, ţe nebolo preukázané, ţe by rozhodnutím stavebného úradu boli dodrţané zákonom

stanovené medzery medzi stavbami a krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keďţe jeho

námietky neakceptoval.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu, trvajúc na obsahu svojho

vyjadrenia k ţalobe, ako aj na obsahu napadnutého rozhodnutia len doplnil, ţe skutočnosť, ţe

údajne nebola ţalobcovi pripojená grafická príloha rozhodnutia prvostupňového stavebného

úradu, nemá ţiadny vplyv na jeho správnosť. Tvrdenie ţalobcu o tom, ţe mu bolo doručené

prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu bez príloh, povaţoval za zavádzajúce, uvedúc, ţe

umiestnenie stavby bolo riadne prejednané na ústnom pojednávaní dňa 18. júna 2009, t.j. nie

je moţné, aby ţalobca nevedel o tom, ako bude stavba umiestnená, doplniac záverom, ţe

ţalobca doručil v priebehu konania námietky, s ktorými sa prvostupňový stavebný úrad

kvalifikovane vysporiadal vo svojom rozhodnutí, a preto navrhol odvolaciemu súdu

napadnutý rozsudok potvrdiť.

Účastníčka správneho konania L. B. v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu

uviedla, ţe toto povaţuje za účelové a právne irelevantné a majúc za to, ţe prvostupňový súd

náleţite zistil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,91

€, a to za 1 úkon právnej sluţby účtovaný v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) – vyjadrenie

k odvolaniu ţalobcu (1x úkon podľa § 11 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 123,50 € a 1x

reţijný paušál vo výške 7,41 €.

Ostatní účastníci správneho konania sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací

( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk

a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté

(, ).

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej

časti ( ).

Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe Mesto Gelnica, ako príslušný

stavebný úrad v zmysle § 119 ods. 3 stavebného zákona, určený Krajským stavebným úradom

v Košiciach, opätovne posúdilo návrh Obce Margecany zo dňa 27. augusta 2008 na vydanie

územného rozhodnutia o umiestnení zmeny stavby: „Priemyselný hnedý park

v Margecanoch“ na pozemku parc. č. C. X , C. X , C. X , C.X. a C. X. v kat. území M.

(ďalej aj ako „dotknuté pozemky“) doplnený dňa 19. mája 2009 o chýbajúce náleţitosti

a o návrh na vydanie rozhodnutia o vyuţívaní územia podľa § 37 stavebného zákona a na

podklade ustanovení § 39, § 39a a § 39b stavebného zákona zlúčil rozhodnutie o vyuţívaní

územia s rozhodnutím o umiestnení stavby, vydal jednak rozhodnutie o vyuţívaní územia na

dotknutých pozemkoch za účelom zriadenia priemyselného hnedého parku a jednak

rozhodnutie o umiestnení zmeny stavby na dotknutých pozemkoch - „Priemyselný hnedý

park v Margecanoch“ s tým, ţe vo výrokoch oboch rozhodnutí je uvedené, ţe nové vyuţitie

územia a rozsah a umiestnenie stavby sú zakreslené v situačnom výkrese na podklade

katastrálnej mapy M 1:500, tvoriacej prílohu rozhodnutia.

V územnom konaní ţalobca, nesúhlasiac s predloţeným návrhom na vydanie

rozhodnutia o vyuţití územia a o umiestnení zmeny stavby „Priemyselný hnedý park

v Margecanoch“, v kat. území M., uplatnil námietky, ktorými poukazoval na

nasledovné skutočnosti:

- účastníkmi konania nie sú Ministerstvo poľnohospodárstva SR a Regionálna

veterinárna a potravinová správa Spišská Nová Ves

- rozhodnutím dotknuté územie tvorí súčasť poľnohospodárskeho dvora, ktorý uţíva

viac ako 40 rokov s tým, ţe má na ňom umiestnenú farmu

- podľa stanoviska Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves

malo byť vydanie rozhodnutia podmienené spracovaním a realizovaním opatrení, ktorými by

sa zachovala ochrana chovu pred zavlečením nákaz – protinákazová bezpečnosť v záväznosti

na projektový zámer

- predmetné územie, na ktorom sa plánuje zriadenie „Priemyselného hnedého parku

v Margecanoch“ je veľmi malé a svojou činnosťou vylučuje prítomnosť chovu hospodárskych

zvierat a nie je moţné, aby na doterajšom hospodárskom dvore v prípade zriadenia

priemyselného parku mohli byť ustajnené ovce (kravy) bez následkov na ich zdravotný stav

- v danom priestore má zriadený hospodársky dvor, na ktorom má postavené – dve

maštale pre chov oviec (kráv), je vlastníkom oplotenia a studne a je vlastníkom funkčného

rodinného domu, v ktorom sú ubytovaní občania, pôvodne pracujúci na hospodárskom dvore

- na danom území sa nachádza farma oviec, ktorá je riadne registrovaná v Centrálnej

evidencií hospodárskych zvierat pod číslom P X. s platnosťou od 4. mája 2004, a preto nie je

moţné vydať územné rozhodnutie na priemyselnú výrobu, ak je v danom priestore

registrovaný chov oviec

- názov „Priemyselný hnedý park v Margecanoch“ je nepresný, lebo sa nejedná

o intravilán obce, ale o extravilán, nakoľko obec Margecany je vzdialená cca 1 kilometer

- ide o ojedinelý prípad v slovenských pomeroch, keďţe na funkčnom

poľnohospodárskom dvore nachádzajúcom sa na parcelách č. C.X., C.X. a C. X. má

nanúteným administratívnym rozhodnutím vzniknúť priemyselná prevádzka, ktorá zneuţitím

štátnej správy spôsobí zánik jeho poľnohospodárskej ţivočíšnej výroby na tomto

hospodárskom dvore, keďţe na základe územného rozhodnutia má vzniknúť „priemyselný

park“ v bezprostrednej blízkosti chovu ţivých zvierat cca 10 m

- existencia len jednej prístupovej cesty k maštaliam a k navrhovanému priemyselnému

parku, pričom na tejto ceste sa majú pohybovať ťaţkotonáţne mechanizmy a autá po celý deň

- Obec Margecany na jednej strane vytvára podmienky pre podnikateľa pre novú

prevádzku, ale na druhej strane likviduje existujúcu zamestnanosť 4 zamestnancov, pretoţe

vytvára podmienky pre likvidáciu chovu zvierat na hospodárskom dvore tým, ţe ţiada

o vydanie územného rozhodnutia na zriadenie „priemyselného parku“

- na priemyselnom dvore je v prevádzke aj odchov hydiny spoločnosťou E. H.s.r.o.,

ďalej sa tam nachádza aj iná hospodárska budova pre poľnohospodárstvo

- zriadením priemyselného parku zanikne moţnosť ustajnenia ţivých hospodárskych

zvierat v maštaliach, lebo sa to prieči zdravej ţivočíšnej výrobe

- napriek tomu, ţe pozemok patrí 3. osobe, v minulosti mu vzniklo právo uţívania

pozemkov zo zákona a v súčasnosti má vecné bremeno spočívajúce v práve uţívať pozemky

na hospodárskom dvore.

S poukazom na obsah námietok navrhol ţalobca prvostupňovému správnemu orgánu

vykonať dokazovanie vyţiadaním stanoviska nadriadeného orgánu, a to Regionálnej

veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves a Ministerstva poľnohospodárstva SR.

Prvostupňový správny orgán aj napriek doloţeniu dokladu o registrácii farmy,

vyhodnotil námietky za neopodstatnené, argumentujúc tým, ţe maštale ţalobcu nie sú

funkčné a nie je moţné posúdiť vplyv navrhovaného priemyselného hnedého parku na vplyv

prevádzky, keďţe sa uvedené objekty preukázateľne v súčasnosti nevyuţívajú na pôvodný

účel, sú schátralé a jeden objekt je bez strešnej konštrukcie. Konštatoval ďalej, ţe predloţený

návrh je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou Obce Margecany, všetky stanoviská

dotknutých orgánov, a to najmä Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová

Ves (v novom konaní bolo pri ústnom rokovaní vyjadrené súhlasné stanovisko pre vydanie

územného rozhodnutia), Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Spišská Nová Ves

a ostatných účastníkov konania sú súhlasné.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie

a rozhodnutie. Vytýkal mu, ţe rozhodnutie vydal bez toho, aby zistil úplne a presne skutočný

stav veci, argumentujúc tým, ţe stavebný úrad nezriadil jeho farmu na hospodárskom dvore

v Margecanoch, ani ju neregistruje, a preto ju nemôţe predmetným rozhodnutím obmedzovať,

resp. ju zrušiť. Mal za to, ţe kompetentným orgánom v tejto veci je Ministerstvo

poľnohospodárstva SR, a preto bol stavebný úrad podľa § 32 správneho poriadku povinný

vyţiadať si jeho stanovisko ako naloţiť s poľnohospodárskou farmou v Margecanoch,

pri kolízii záujmov s Obcou Margecany. Odvolávajúc sa na § 39b ods. 3 písm. a) stavebného

zákona, poukázal ďalej na to, ţe v napadnutom rozhodnutí stavebný úrad len jednostranne

posúdil vplyv na verejné a súkromné záujmy.

Ďalej okrem výhrad totoţných s námietkami uplatnenými v územnom konaní,

poukazoval na procesné pochybenia, ktorých sa prvostupňový správny orgán dopustil tým, ţe

jeho rozhodnutie je neúplné a nepreskúmateľné, nakoľko mu bolo rozhodnutie doručené

bez katastrálnej mapy o vyuţití územia, a to napriek tomu, ţe táto je súčasťou enunciátu

rozhodnutia, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 39a ods. 1 stavebného zákona. Ďalej mal

za to, ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje zákonné náleţitosti ustanovené v § 47

ods. 3 správneho poriadku. Doţadoval sa doplnenia dokazovania vyţiadaním si stanoviska

Ministerstva poľnohospodárstva SR, keďţe mal za to, ţe v danej veci ide o kolíziu záujmov

ministerstva priemyslu a poľnohospodárstva a bez tohto stanoviska nie je moţné objektívne

uzavrieť túto vec.

Ţalovaný preskúmaním spisového materiálu, dospejúc k názoru, ţe stavebný úrad

postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami správneho

poriadku, stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, zamietol podľa § 59 ods. 2

správneho poriadku odvolanie ţalobcu a rozhodnutie Mesta Gelnica č. 2009/00347/URP-Ká

zo dňa 3. septembra 2009 v celom rozsahu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, ţe napadnutým prvostupňovým rozhodnutím bolo vymedzené územie na navrhovaný

účel, t.j. umiestnenie stavby a vyuţitie územia pre „Priemyselný hnedý park Margecany“,

na dotknutých pozemkoch, v kat. území M. s tým, ţe pre navrhovaný priemyselný park bude

podľa predloţenej dokumentácie vytvorený nový prístupový koridor, t.j. nová prístupová

komunikácia a oporný múr tak, aby sa transportné a manipulačné operácie vykonávali v plnej

miere mimo parc. č. X., t.j. mimo funkčného areálu spoločnosti E. H. s.r.o., pričom

navrhovaným oporným múrom je zabezpečené aj odčlenenie plánovaného priemyselného

parku od objektov parc. č. X. a X., ktoré podobne ako susedné stavby na parc. č. X. a X. nie

sú predmetom územného rozhodnutia a vydané rozhodnutie nemá vplyv na ich prevádzku.

Dôvodil ďalej, ţe stavebný úrad si v územnom konaní zabezpečil stanoviská dotknutých

orgánov štátnej správy a umoţnil sa im vyjadriť tým, ţe ich oboznámil so začatím územného

konania a prizval ich na ústne prejednanie návrhu, pričom práve Regionálny úrad verejného

zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi, ktorý má podľa § 140a stavebného zákona postavenie

dotknutého orgánu, vo svojom stanovisku č. -4 zo dňa 18. júna 2009,

záväzným pre správy orgán (§ 140b ods. 1 stavebného zákona), vyjadril súhlas k územnému

konaniu. Uviedol, ţe na ústnom konaní dňa 18. júna 2009 sa zúčastnil aj zástupca Regionálnej

veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves, ktorý sa k umiestneniu stavieb

a vyuţitiu územia vyjadril do zápisnice z ústneho pojednávania v tom smere, ţe umocnil svoje

pôvodné stanovisko č. 893/08/2 zo dňa 24. októbra 2008, ktorým uţ vyjadrila

svoj súhlas k územnému konaniu, avšak Regionálna veterinárna a potravinová správa Spišská

Nová Ves nemá v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu štátnej správy v zmysle § 140a

stavebného zákona a jej stanovisko nie je záväzným stanoviskom podľa osobitných predpisov,

nakoľko RV a PS vydáva záväzné posudky v zmysle ustanovenia

o veterinárnej starostlivosti v územnom konaní, ak sa týka stavieb, ktoré sú určené na chov

zvierat, výrobu, skladovanie a spracúvanie krmív, ukladanie a spracovanie vedľajších

produktov, ţivočíšnych produktov a prípadne, ak sa územné konanie týka stavieb, ktoré sú

určené na výkon hraničnej veterinárnej kontroly, a keďţe sa nejedná o činnosť vyţadujúcu si

záväzný posudok v zmysle ustanovení citovaného zákona, nie je moţné vyhovieť námietke

ţalobcu a poţadovať stanovisko Ministerstva poľnohospodárstva SR. Uviedol ďalej, ţe

v rámci odvolacieho konania sa k veci vyjadrila Regionálna veterinárna a potravinová správa

v Spišskej Novej Vsi, pod č. 949/2009 zo dňa 11. novembra 2009, ktorá vo svojom

stanovisku uviedla, ţe farma č. P X. je v Centrálnej evidencií hospodárskych zvierat

v Ţiline evidovaná od 4. mája 2004 ako výhonová farma pre ovce (len pasienky), táto je

aktívna, schválená, ale nevyuţívaná a od jej vzniku neboli presúvané ani odsúvané ţiadne

ovce, o čom svedčí nulová evidencia presunov zdôrazniac, ţe z uvedeného stanoviska má

právnu relevanciu posledný odsek, ktorým RV a PS potvrdila, ţe dňa 9. decembra 2008

vydala pre ţalobcu stanovisko č.j. 1140/2008, v ktorom po preskúmaní v dňoch 1. decembra

2008 a 8. decembra 2008 hodnotí dva objekty (bývalé maštale) poľnohospodárskeho dvora pri

objekte farmy E., ako objekty bez schválenia a registrácie nespĺňajúce poţiadavky na

ustajnenie a chov hospodárskych zvierat resp. v týchto objektoch by ustajnenie zvierat

znamenalo porušenie o veterinárnej starostlivosti. Argumentoval tieţ

tým, ţe aj podľa záverov predloţeného stavebno-statického posudku vypracovaného Ing. R.

K., PhD. v decembri 2008, obsahujúceho podrobnú fotodokumentáciu objektov na parc. č. X.

a X., je jedna stavba nevhodná pre dlhodobý pohyb osôb a ich zdrţiavanie sa v objekte

a druhá stavba je v havarijnom aţ ţivot ohrozujúcom stave s tým, ţe keďţe maštale ţalobcu

nie sú funkčné, nie je moţné posúdiť vplyv navrhovaného priemyselného hnedého parku na

vplyv prevádzky registrovanej farmy oviec. K námietke poukazujúcej na to, ţe stavebný úrad

mal v konaní zohľadniť aj existenciu chovu hydiny spoločnosťou E. s.r.o. uviedol, ţe

stavebný úrad uvedenú spoločnosť zahrnul do okruhu účastníkov konania a o konaní ju

upovedomil, pozval na ústne pojednávanie a zaslal jej aj písomné vyhotovenie rozhodnutia

zdôrazniac, ţe spoločnosť E. s.r.o. nepodala ţiadne námietky voči prvostupňovému

rozhodnutiu a navrhovateľovi písomne dala súhlas so zmenou vyuţitia stavby na parc. č. X.,

kat. územie M. doplniac, ţe pre navrhovaný priemyselný park bude podľa predloţenej

dokumentácie vytvorený nový prístupový koridor, t.j. nová prístupová komunikácia a oporný

múr na parc. č. X. tak, aby sa transportné a manipulačné operácie vykonávali v plnej miere

mimo parc. č. X., t.j. mimo funkčného areálu spoločnosti E. s.r.o. s tým, ţe táto poţiadavka

vyplýva aj zo stanoviska RVaPS Spišská Nová Ves zo dňa 24. októbra 2008 a dodrţanie tejto

poţiadavky stavebný úrad zabezpečil stanovením podmienok vo vydanom územnom

rozhodnutí, a to podmienky č. 7 (rozhodnutia o vyuţívaní územia) a podmienky č. 8

(rozhodnutia o umiestnení stavby). K námietkam, ktorými ţalobca poukazoval na procesné

pochybenia prvostupňového správneho orgánu uviedol, ţe v predloţenom spisovom materiáli

je súčasťou napadnutého rozhodnutia grafická príloha s názvom „Zakreslenie objektu do

katastrálnej mapy“ v mierke 1:500, ktorá svojím vypracovaním zodpovedá situačnému

výkresu na podklade katastrálnej mapy podľa vyhlášky č. ,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Uviedol, ţe preskúmaním

predloţeného spisového materiálu bolo preukázané, ţe prvostupňový stavebný úrad podľa

§ 37 stavebného zákona posúdil návrh z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb

poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúmal návrh a jeho súlad s podkladmi

územného plánovania a s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdil či vyhovuje

všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým poţiadavkám

na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré

ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických

zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne

pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod.,

pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom, ďalej si zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov

štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenie účastníkov a námietky ţalobcu a mal

za to, ţe prvostupňový stavebný úrad zistil presne a úplne skutočný stav veci, pre svoje

rozhodnutie si obstaral potrebné podklady a postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 4

a § 32 správneho poriadku.

Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie

na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,

najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia

jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné

prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne

o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených

prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej

dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa

musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje

stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,

určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.

Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia

poţiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o ţivotné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby

s okolitým ţivotným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane

odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a uţívanie

stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete

technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy

a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane poţiadaviek na úpravu jeho

nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Podľa § 39b ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o vyuţívaní územia sa povoľuje

nové vyuţívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.

Podľa § 39b ods. 2 stavebného zákona v podmienkach nového vyuţívania územia sa

určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť

na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob

zabezpečenia poţiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk

dotknutých orgánov a určenia poţiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene.

Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa môţe určiť aj kapacitná únosnosť vyuţívania

územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre ubytovacie

kapacity.

Podľa § 39b ods. 3 stavebného zákona rozhodnutie o vyuţívaní územia sa vyţaduje

na

a) vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej

stability, vzhľad krajiny, vyuţitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery

v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zaváţky, na násypy a meliorácie,

b) zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene, ak

sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými

spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým

prevádzkovým zariadením na osvetlenie a údrţbu zelene,

c) zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,

d) delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú určené územným plánom

zóny, projektom pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením,

e) ťaţobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 39b ods. 5 stavebného zákona rozhodnutie o vyuţívaní územia sa zlúči

s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka,

uskutočniť aj stavba.

Podľa vyhlášky č. k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný

úrad overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade

katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, posúdiac obsah odvolacích námietok, ktorými

ţalobca poukazoval jednak, ţe postupom prvostupňového súdu mu bola ako účastníkovi

konania odňatá moţnosť konať pred súdom a jednak, ţe prvostupňový súd vec nesprávne

právne posúdil, ich vyhodnotil za irelevantné, a to z dôvodov niţšie uvedených.

Podľa ak nedôjde k vybaveniu ţaloby spôsobom uvedeným v

ods. 2 a 3, doručí súd ţalovanému rovnopis ţaloby. Predseda senátu môţe nariadiť

ţalovanému, aby sa k obsahu ţaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.

K námietke ţalobcu vytýkajúcej prvostupňovému súdu, ţe neodročil pojednávanie

za účelom podania jeho kvalifikovaného stanoviska k predloţeným vyjadreniam ţalovaného

a účastníkov konania, keď dokonca namietal, ţe tejto ţiadosti nevyhovel samostatným

uznesením, upriamiac pozornosť na nález Ústavného súdu SR III. 202/2002, v ktorom

sa konštatuje, ţe: „...Ak predseda senátu podľa

nariadi žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe, a tento súdu predloží vyjadrenie k žalobe, tak

ide o súčasť prípravy pojednávania, výsledky ktorej je predseda senátu povinný oznámiť

na začiatku pojednávania.“, ako aj na obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa

10. februára 2011, odvolací súd konštatuje, ţe prvostupňový súd tým, ţe na začiatku

pojednávania oboznámil prítomných účastníkov konania s vyjadreniami jemu doručenými,

postupoval v intenciách citovaného nálezu ústavného súdu, podotýkajúc zároveň, ţe

preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti

Občianskeho súdneho konania má charakter nesporového konania, a preto správny súd

pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny

orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a či vykonané dôkazy

logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, pričom

význam vyjadrení účastníkov súdneho konania k ţalobe má, v porovnaní s váţnosťou

dokazovania vykonaného príslušnými správnymi orgánmi v priebehu správneho konania

(ktorý postup je predmetom súdneho prieskumu) len podporný charakter a z uvedeného

dôvodu je postačujúce, keď predseda senátu na začiatku pojednávania poskytne účastníkom

konania v rámci informácie o výsledkoch prípravy pojednávania aj informáciu o obsahu

podaných vyjadrení. Prvostupňový súd preto, ak neodročil pojednávanie za účelom doručenia

vyjadrení účastníkov konania ţalobcovi, neodňal mu týmto postupom moţnosť konať

pred súdom, a to dokonca napriek tomu, ţe o tomto procesnom návrhu nerozhodol

samostatným uznesením. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe uznesenie, ktorým

súd rozhodol o návrhu ţalobcu na odročenie pojednávania má povahu uznesenia, ktorým sa

upravuje vedenie konania, ktoré sa v zmysle príslušných ustanovení účastníkom

nedoručuje a rovnako nemusí obsahovať ani odôvodnenie ( a ).

K námietke ţalobcu poukazujúcej na to, ţe mu prvostupňový správny orgán doručil

rozhodnutie bez situačného výkresu (katastrálnej mapy M 1:500) tvoriaceho prílohu tohto

rozhodnutia podľa vyhlášky č. , odvolací súd poznamenáva, že

žalobca dosiaľ spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal túto

skutočnosť, a preto s poukazom na to, ţe sa so situačným výkresom oboznámil na ústnom

pojednávaní konanom v dňoch 11. septembra 2008 a 18. júna 2009, označil namietanú vadu

za takú, ktorá by aj za predpokladu jej dokázania, nemohla mať vplyv na správnosť

a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a keďţe sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa

zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie

rozhodnutie pre účastníka, vyhodnotil aj túto námietku za nedôvodnú.

Odvolací súd, stotoţniac sa s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadom ţalobnej

a odvolacej námietky, ktorou sa ţalobca doţadoval zrušenia napadnutého rozhodnutia

z dôvodu, ţe správne orgány nekonali s Ministerstvom poľnohospodárstva SR ako

s účastníkom konania, nevyţiadali si jeho stanovisko k farme registrovanej v Centrálnej

evidencii hospodárskych zvierat v Ţiline od 4. mája 2004 pod č. P X., túto námietku

neakceptoval dôvodiac tým, ţe Ministerstvu poľnohospodárstva SR postavenie účastníka

konania, ani dotknutej osoby v danom územnom konaní neprináleţí a v súvislosti

s oprávnenými záujmami farmy síce aktívnej a schválenej doplnil, odvolávajúc sa

na stanovisko Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves č.j. 949/2009

zo dňa 11. novembra 2009, ţe táto je nielen nevyuţívaná, ale aj nespĺňajúca poţiadavky

na ustajnenie a chov hospodárskych zvierat, resp. ustajnenie zvierat v dotknutých objektoch

by znamenalo porušenie o veterinárnej starostlivosti. Uvedená

skutočnosť bola potvrdená aj stavebno-statickým posudkom vypracovaným Ing. R. K., PhD.

v decembri 2009.

Odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu námietku ţalobcu, ktorou poukazoval na to,

ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje zákonné

náleţitosti (§ 47 ods. 3 správneho poriadku), pričom na túto skutočnosť prvostupňový súd

neprihliadol, posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu ako aj ţalovaného, nevzhliadnuc ich nezákonnosť, usúdil, ţe tieto sú

náleţite odôvodené, pričom ţalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náleţitým

spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, vznesenými v jeho odvolaní.

Odvolací súd povaţuje za potrebné záverom uviesť, ţe napadnutým rozhodnutím

ţalovaného existencia síce registrovanej, ale v súčasnosti nevyuţívanej farmy, ktorá navyše

nie je v stave spôsobilom na ustajnenie poľnohospodárskych zvierat, nebude narušená. Vplyv

navrhovaného „Priemyselného hnedého parku v Margecanoch“ na jej v budúcnosti moţnú

prevádzku, samozrejme za predpokladu jej dôslednej rekonštrukcie, nebolo moţné z dôvodov

svedčiacich na ťarchu ţalobcu posúdiť, keďţe táto nie je v súčasnosti prevádzkyschopná.

Na strane druhej však táto skutočnosť nemôţe byť prekáţkou realizácie navrhovaného

projektu, s existenciou ktorého všetci ostatní účastníci správneho konania, ako aj príslušné

dotknuté orgány súhlasili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe zisteného skutkového stavu

a uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu, nezistil ţiaden

relevantný dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentácie krajského súdu a preto napadnutý

rozsudok ako vecne správny, podľa v spojení s vety druhej ,

potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ,

v spojení s vety prvej tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu z dôvodu neúspešne podaného

odvolania ţalobcu ţiadne trovy preukázateľne nevznikli. Rovnako odvolací súd nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania ani účastníčke správneho konania L. B., uplatňujúcej si

trovy konania vo vyjadrení k odvolaciu ţalobcu, a to z dôvodu, ţe tieto nepovaţoval za účelne

vynaloţené na bránenie jej práva (samotné vecné vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu pozostávalo

len z jednej vety, a to, ţe dôvody uvádzané žalobcom v jeho odvolaní považovala za účelové

a právne irelevantné). Vo vzťahu k ostatným účastníkom správneho konania rozhodol

odvolací súd identicky, keďţe im trovy odvolacieho konania rovnako nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 28. marca 2012

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth