Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)f96/383302.59a704.pdf
PDF · 228.02 KB
No categories available
6Sžp/10/2011
Najvyšší súd 6Sžp/10/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Hargaša a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej
v právnej veci ţalobcu: A., so sídlom H. 17, G., právne zastúpeného JUDr. J.M., advokátom,
so sídlom Advokátskej kancelárie v K., T. 5, proti ţalovanému: Krajský stavebný úrad
v Košiciach, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti: 1. M. Z., bytom O., 2.
O. K., bytom S., 3. L. B., bytom H., právne zastúpená JUDr. M. F., advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie v K., Š. 20, 4. E.K.O. H. s.r.o., so sídlom B. 51, M., 5. Obec M., so
sídlom O. 7, M., 6. Košický samosprávny kraj, so sídlom Námestie Maratónu 1,
Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2010/00262 zo dňa 3. marca
2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/5395/2010 - 74
zo dňa 10. februára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/5395/2010 - 74 zo dňa 10. februára 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalovanému a účastníkom správneho konania náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej len ako „krajský súd“ alebo
„prvostupňový súd“) zamietol, s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým ţalovaný, ako vecne a miestne príslušný orgán
štátnej správy aj pre úsek stavebného poriadku podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 608/2003
Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene
a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „správny poriadok“) odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Gelnica
č. 2009/00347/URP-Ká zo dňa 3. septembra 2009 (ďalej len ako „prvostupňové
rozhodnutie“). O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Zároveň
zaviazal ţalobcu zaplatiť trovy konania účastníčke L. B. v sume 385,79 € k rukám jej
právneho zástupcu JUDr. M. F., v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku, odvolávajúc sa
na ustanovenie § 250k ods. 1 OSP.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe jeho úlohou bolo posúdiť v medziach
ţaloby, či stavebný úrad, ako aj ţalovaný porušil ustanovenia § 14 ods. 2, § 32 ods. 2 a 4, § 47
ods. 5 správneho poriadku a ustanovenia § 4 ods. 2, § 39 ods. 3 písm. a) a § 39a ods. 1
staveného zákona, teda či vo veci stavebný úrad rozhodol na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a či ţalobcovi ako účastníkovi konania nebolo znemoţnené vyjadriť sa
k všetkým vykonaným dôkazom, a to najmä s prihliadnutím, ţe k rozhodnutiu doručenému
ţalobcovi nebola pripojená grafická príloha, ktorá má podľa zákona, ako aj podľa výroku
rozhodnutia tvoriť jeho súčasť. Uviedol, ţe účastníkmi zlúčeného stavebného konania (Mesto
Gelnica, ako stavebný úrad svojím rozhodnutím č. 2009/00374/URP-Ka zo dňa 3. septembra
2009 zlúčilo podľa § 39b ods. 5 stavebného zákona, rozhodnutie o vyuţívaní územia
s rozhodnutím o umiestnení stavby) boli v súlade s § 34 stavebného zákona okrem
navrhovateľa, t.j. Obce Margecany aj právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné
právo k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám mohli byť
rozhodnutím priamo dotknuté, konkrétne vlastníci pozemkov M. Z., L. B. a O. K., ďalej E- H-
s.r.o., ktorá má na susednej parcele hydinársku farmu, Košický samosprávny kraj, ako aj
ţalobca, keďţe má na pozemkoch umiestnený hospodársky dvor, pričom všetci účastníci
konania, s výnimkou ţalobcu, ktorý vzniesol námietky, s vydanými rozhodnutiami súhlasili.
K námietke ţalobcu poukazujúcej na to, ţe správne orgány si mali pre rozhodnutie
vyţiadať aj stanovisko Ministerstva poľnohospodárstva SR, resp. ţe aj Ministerstvo
poľnohospodárstvo SR malo byť účastníkom konania, vyhodnotiac ju za nedôvodnú uviedol,
ţe Ministerstvo poľnohospodárstva SR nespĺňa ţiadnu z podmienok stanovenú v § 34
stavebného zákona na to, aby mohol mať postavenie účastníka konania, doplniac, ţe nie je ani
dotknutým orgánom podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona, pretoţe rozhodnutie
o umiestnení zmeny stavby sa netýka stavieb, ktoré sú určené na chov zvierat, výrobu,
skladovanie a spracovanie krmív, ukladanie a spracovanie vedľajších produktov, ţivočíšnych
produktov a netýka sa stavieb, ktoré sú určené na výkon hraničnej veterinárnej kontroly,
keďţe rozhodnutie o umiestení zmeny stavby „Priemyselný hnedý park v Margecanoch“
má slúţiť na drevársku výrobu. V tejto súvislosti uviedol, ţe postavenie dotknutej osoby
v zmysle § 140a ods. 1 stavebného zákona má Regionálny úrad verejného zdravotníctva
v Spišskej Novej Vsi, ktorý ako dotknutý orgán vo svojom záväznom stanovisku
č. 2009/0386-4 zo dňa 18. júna 2009 vyjadril súhlas k územnému konaniu.
Konštatoval, s poukazom na obsah pripojených administratívnych spisov, ţe stavebný
úrad vo veci nariadil ústne pojednávanie, o ktorom boli upovedomení všetci účastníci
stavebného konania, teda aj ţalobca, mali moţnosť sa ústneho pojednávania zúčastniť,
vyjadriť svoj názor, prípadne navrhovať dôkazy, pričom je v kompetencii správneho orgánu,
ktoré navrhované dôkazy vykoná resp. nevykoná. Poukazujúc na to, ţe ţalobca predloţil
stavebnému úradu písomné námietky, s ktorými sa stavebný úrad vo svojom rozhodnutí
vysporiadal, vyhodnotil postup správnych orgánov za súladný so správnym poriadkom
a stavebným zákonom. Mal za to, ţe stavebný úrad si vyţiadal stanoviská účastníkov konania,
ako aj dotknutých osôb, náleţite sa vysporiadal s námietkami ţalobcu vznesenými v priebehu
konania a z uvedeného dôvodu preto vzhliadol námietku, ktorou ţalobca vytýkal stavebnému
úradu, ţe vydal rozhodnutie bez dostatočne zisteného skutkového stavu, za nedôvodnú.
Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil námietku, ktorou ţalobca poukazoval na procesné
pochybenia správnych orgánov spočívajúce v tom, ţe mu prvostupňové rozhodnutie
správneho orgánu bolo doručené bez prílohy, t.j. bez grafickej prílohy, hoci z výroku
rozhodnutia vyplýva, ţe bola súčasťou rozhodnutia. Dôvodil, ţe tak ako uvádza ţalovaný
a ako vyplýva aj z obsahu pripojených administratívnych spisov, súčasťou rozhodnutia
stavebného úradu je aj grafická príloha s názvom „Zakreslenie objektu do katastrálnej mapy“
v mierke 1:500, ktorá svojím vypracovaním zodpovedá situačnému výkresu na podklade
katastrálnej mapy podľa § 3 ods. 3 písm. a) Vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia
Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona (ďalej len ako „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“). Uviedol ďalej, ţe ak ţalobca
v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu namietal, ţe
súčasťou rozhodnutia, ktoré mu bolo doručené, nebola grafická príloha, nič mu nebránilo
poţiadať stavebný úrad, aby mu táto grafická príloha bola zaslaná, zdôrazniac, ţe okrem
svojich námietok obsiahnutých v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a v ţalobe,
ţiadnym spôsobom nepreukázal, ţe by mu skutočne rozhodnutie stavebného úradu bolo
doručené bez grafickej prílohy, pričom sa priklonil k tvrdeniu ţalovanému, ktorým
poukazoval na to, ţe ţalobca by nemohol vzniesť námietky ohľadne obsahu grafickej prílohy,
keby mu táto doručená nebola.
K námietkam ţalobcu poukazujúcim na vyuţívanie fondov z Európskej únie,
uprednostňovanie záujmov Obce Margecany pred záujmami súkromných podnikateľov, ako
aj na potláčanie a likvidovanie poľnohospodárskej výroby, označiac ich za irelevantné,
uviedol, ţe ţalobca v stavebnom ani v súdnom konaní nepreukázal, ţe skutočne
na hospodárskom dvore v Margecanoch existujúce stavby, označované ako maštaľ,
v súčasnosti, resp. v minulosti slúţia (slúţili) chovu poľnohospodárskych zvierat, práve
naopak, v konaní bolo dostatočne preukázané, ţe napriek registrovanej farme ţalobcu
č. P 40 541 v Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat v Ţiline od 4. mája 2004, táto
je aktívna, schválená, ale nevyuţívaná, lebo od jej vzniku neboli presúvané ani odsúvané
ţiadne ovce o čom svedčí nulová evidencia presunov. Uviedol, ţe uvedené stavby podľa
stavebno-statického posudku vypracovaného Ing. R. K., PhD. v decembri 2009, ako aj
fotodokumentácie, nie sú vhodné na dlhodobý pobyt osôb, zvierat a ich zdrţovanie, keďţe
nevykazujú prvky významnej údrţby a obnovy, ich stav je váţny, je potrebná
ich rekonštrukcia, pričom kritická sa javí predovšetkým strešná konštrukcia, medzistrop, tieto
hrozia zrútením, a preto je ich stav ţivot ohrozujúci dodajúc, ţe aj z tohto zistenia
jednoznačne vyplýva, ţe na hospodárskom dvore Margecany sa
nevykonáva poľnohospodárska výroba spočívajúca v chove poľnohospodárskych zvierat
(oviec, kráv).
K námietke, ktorou ţalobca vytýkal ţalovanému, ako aj prvostupňovému správnemu
orgánu, ţe ich rozhodnutia neobsahujú náleţitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku
a taktieţ v stavebnom zákone, konštatoval, ţe stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí
vyporiadal so všetkými písomnými námietkami ţalobcu a odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia má všetky zákonom stanovené náleţitosti.
Záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôvodnil opodstatnenie nevyhovenia
návrhu ţalobcu na odročenie pojednávania, ktorý sa tohto návrhu doţadoval z dôvodu, ţe mu
doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie stavebného úradu aj s grafickou prílohou a taktieţ
za účelom vyţiadania stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva SR, keď mal za to, ţe
ţalobcovi od času, keď mu bolo doručené rozhodnutie stavebného úradu, za predpokladu, ţe
jeho súčasťou nebola grafická príloha, nič nebránilo, aby mu grafická príloha stavebným
úradom bola doručená, pričom z obsahu pripojeného administratívneho spisu nevyplýva, ţe
by rozhodnutie stavebného úradu grafickú prílohu neobsahovalo a vo vzťahu k stanovisku
Ministerstva pôdohospodárstva SR konštatoval, ţe toto nie je potrebné, pretoţe nie je
dotknutou osobou podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd dospel k záveru, ţe
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby bol v súlade so stavebným
zákonom a správnym poriadkom, a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
O trovách konania ţalobcu rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a nakoľko nebol
v konaní úspešný, právo na ich náhradu mu nepriznal.
Zároveň, z dôvodu, ţe ţalobca v konaní úspešný nebol, zaviazal ho nahradiť trovy
konania účastníčky L. B. titulom jej právneho zastúpenia v sume 385,79 € pozostávajúce
z 2 úkonov právnej sluţby vykonaných v roku 2010 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia
dňa 31. mája 2010, písomné podanie zo dňa 15. júla 2010) á 120,23 € + reţijný paušál 2x 7,21
€ a z 1 úkonu právnej sluţby (účasť na pojednávaní dňa 10. februára 2011) v sume 123,50 €
+ reţijný paušál 7,41 €.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc
sa jeho zmeny v podobe zrušenia rozhodnutia správneho orgánu a vrátenia veci ţalovanému
na ďalšie konanie, keď mal za to, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
písm. f) OSP (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP) tým, ţe mu ako účastníkovi konania bola postupom
súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, a taktieţ, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Zároveň si
pre prípad úspechu uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 320,22 € bez jej bliţšej
špecifikácie. Namietal, ţe postupom krajského súdu mu bola odňatá moţnosť konať
pred súdom, keďţe nemal moţnosť sa oboznámiť s dôkazmi, na ktoré sa krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolával (napr. stavebno-statický posudok vypracovaný
Ing. R. K., PhD.), a teda nemohol k nim zaujať svoje stanovisko. Vytýkajúc prvostupňovému
súdu, ţe nevyhovel jeho návrhu na odročenie pojednávania za účelom oboznámenia sa
s vyjadreniami účastníkov konania, poukazujúc na to, ţe o tomto procesnom návrhu súd
nerozhodol samostatným uznesením, namietal porušenie jeho ústavného práva zakotveného v
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Namietal ďalej, ţe prvostupňový súd svojím
postupom spôsobil nerovnosť strán v súdnom konaní, a teda porušenie ustanovenia § 18 OSP
tým, ţe ţalovaný a účastníci mali moţnosť sa vyjadriť k ţalobe, ale jemu znemoţnil dostať sa
k vyjadreniam ţalovaného a účastníkov a k dôkazom nimi predloţenými. Namietal ďalej, ţe
správny orgán, ako aj krajský súd svojím postupom porušili článok 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky dôvodiac tým, ţe ak zákon vyţaduje ako súčasť rozhodnutia aj grafickú
prílohu, nemôţe byť na ľubovôli krajského súdu (správneho orgánu) či sa grafická príloha
ţalobcovi doručí, alebo nedoručí. Mal za to, ţe mu stavebný úrad úmyselne nedoručil grafické
mapy – situačné výkresy, aby sa nemohol účinne brániť, podporiac tento názor aj
stanoviskom ţalovaného predneseným na pojednávaní dňa 10. februára 2011,
v ktorom priznal moţnosť nedoručenia príloh, pričom túto absenciu nepokladal za právnu
vadu citujúc, ţe „...Ak sa nejakým spôsobom stalo, že táto grafická príloha nebola súčasťou
rozhodnutia, ktoré bolo doručené žalobcovi, nejde podľa môjho názoru o tak podstatnú
a rozhodujúcu chybu, ktorá by nebola známa samotnému žalobcovi, resp. jeho právnemu
zástupcovi.“ Zastával ďalej názor, odvolávajúc sa na ustanovenie § 4 vyhlášky č. 453/2000 Z.
z., ţe nezaslanie oboch príloh enunciátu rozhodnutia je podstatnou a rozhodujúcou chybou,
ktorú nemal prvostupňový súd tolerovať, nakoľko nemôţe byť na subjektívnej
úvahe krajského súdu (správneho orgánu) či rozhodnutie bude úplné aj s prílohami alebo nie,
pretoţe takýto postup je v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu mal za to, ţe správny
orgán prvého a druhého stupňa, zaslaním mu neúplného rozhodnutia, keďţe toto
neobsahovalo overenú grafickú prílohou územného rozhodnutia – situačný výkres
z katastrálnej mapy M 1:500, a to napriek tomu, ţe podľa výroku rozhodnutia, táto tvorí jeho
neoddeliteľnú súčasť, porušil ustanovenie § 47 ods. 5 správneho poriadku, § 39a ods. 1
stavebného poriadku, ako aj § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., čím mu znemoţnil
posúdiť a vyjadriť sa aj ku grafickej časti územného rozhodnutia, najmä vo vzťahu
k porušeniu odstupových vzdialeností maštalí a výrobnej haly A, výrobnej haly B, kotolne
a ČOV. Neakceptoval právny názor krajského súdu, ktorým dal za pravdu ţalovanému,
citujúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku: „...potom ako vedel vznášať námietky ohľadom
grafickej prílohy, ktorú skutočnosť mohol zistiť iba z nej...“ opätovne opakujúc, ţe jeho
námietky (bez grafickej prílohy) ohľadom vyuţitia územia a umiestnenia zmeny stavby
nemohli byť exaktné, a to napriek tomu, ţe farmu uţíva uţ 40 rokov. Ďalej namietal, ţe
krajský súd nesprávne právne posúdil jeho návrhy na vykonanie dokazovania, vykonanie
ktorých by pre neho privodilo výhodnejšie postavenie. Vytýkal prvostupňovému súdu, ţe
neakceptoval jeho návrh na vykonanie dokazovania vyţiadaním si stanoviska Ministerstva
pôdohospodárstva SR o farme v Margecanoch na území a v budovách bývalých dvoch
maštalí, ktoré majú byť rozhodnutím zmenené na prevádzkovanie píly – výrobu drevárskych
výrobkov a uspokojil sa len s tvrdením bez dôkazu, ţe farma je aktívna, avšak v rozpore
s týmto právnym a skutkových stavom ponechal v platnosti napadnuté rozhodnutie, doplniac
zároveň, ţe farma v Margecanoch plní svoju funkciu, lebo ovce sa tam zdrţujú v období
od marca do novembra. Ďalej mal za to, ţe z procesného hľadiska napadnuté rozhodnutie
je nejasné a nezrozumiteľné a tým aj nepreskúmateľné, lebo sa nejedná o samotné
rozhodnutie, ale o popis námietok a zaujatie stanoviska k námietkam a v tejto súvislosti
poukázal na to, ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
neobsahuje zákonné náleţitosti (§ 47 ods. 3 správneho poriadku) dôvodiac tým, ţe
v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu
pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Záverom
uviedol, ţe nebolo preukázané, ţe by rozhodnutím stavebného úradu boli dodrţané zákonom
stanovené medzery medzi stavbami a krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keďţe jeho
námietky neakceptoval.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu, trvajúc na obsahu svojho
vyjadrenia k ţalobe, ako aj na obsahu napadnutého rozhodnutia len doplnil, ţe skutočnosť, ţe
údajne nebola ţalobcovi pripojená grafická príloha rozhodnutia prvostupňového stavebného
úradu, nemá ţiadny vplyv na jeho správnosť. Tvrdenie ţalobcu o tom, ţe mu bolo doručené
prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu bez príloh, povaţoval za zavádzajúce, uvedúc, ţe
umiestnenie stavby bolo riadne prejednané na ústnom pojednávaní dňa 18. júna 2009, t.j. nie
je moţné, aby ţalobca nevedel o tom, ako bude stavba umiestnená, doplniac záverom, ţe
ţalobca doručil v priebehu konania námietky, s ktorými sa prvostupňový stavebný úrad
kvalifikovane vysporiadal vo svojom rozhodnutí, a preto navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok potvrdiť.
Účastníčka správneho konania L. B. v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu
uviedla, ţe toto povaţuje za účelové a právne irelevantné a majúc za to, ţe prvostupňový súd
náleţite zistil skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 130,91
€, a to za 1 úkon právnej sluţby účtovaný v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) – vyjadrenie
k odvolaniu ţalobcu (1x úkon podľa § 11 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 123,50 € a 1x
reţijný paušál vo výške 7,41 €.
Ostatní účastníci správneho konania sa k odvolaniu ţalobcu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe Mesto Gelnica, ako príslušný
stavebný úrad v zmysle § 119 ods. 3 stavebného zákona, určený Krajským stavebným úradom
v Košiciach, opätovne posúdilo návrh Obce Margecany zo dňa 27. augusta 2008 na vydanie
územného rozhodnutia o umiestnení zmeny stavby: „Priemyselný hnedý park
v Margecanoch“ na pozemku parc. č. C. X , C. X , C. X , C.X. a C. X. v kat. území M.
(ďalej aj ako „dotknuté pozemky“) doplnený dňa 19. mája 2009 o chýbajúce náleţitosti
a o návrh na vydanie rozhodnutia o vyuţívaní územia podľa § 37 stavebného zákona a na
podklade ustanovení § 39, § 39a a § 39b stavebného zákona zlúčil rozhodnutie o vyuţívaní
územia s rozhodnutím o umiestnení stavby, vydal jednak rozhodnutie o vyuţívaní územia na
dotknutých pozemkoch za účelom zriadenia priemyselného hnedého parku a jednak
rozhodnutie o umiestnení zmeny stavby na dotknutých pozemkoch - „Priemyselný hnedý
park v Margecanoch“ s tým, ţe vo výrokoch oboch rozhodnutí je uvedené, ţe nové vyuţitie
územia a rozsah a umiestnenie stavby sú zakreslené v situačnom výkrese na podklade
katastrálnej mapy M 1:500, tvoriacej prílohu rozhodnutia.
V územnom konaní ţalobca, nesúhlasiac s predloţeným návrhom na vydanie
rozhodnutia o vyuţití územia a o umiestnení zmeny stavby „Priemyselný hnedý park
v Margecanoch“, v kat. území M., uplatnil námietky, ktorými poukazoval na
nasledovné skutočnosti:
- účastníkmi konania nie sú Ministerstvo poľnohospodárstva SR a Regionálna
veterinárna a potravinová správa Spišská Nová Ves
- rozhodnutím dotknuté územie tvorí súčasť poľnohospodárskeho dvora, ktorý uţíva
viac ako 40 rokov s tým, ţe má na ňom umiestnenú farmu
- podľa stanoviska Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves
malo byť vydanie rozhodnutia podmienené spracovaním a realizovaním opatrení, ktorými by
sa zachovala ochrana chovu pred zavlečením nákaz – protinákazová bezpečnosť v záväznosti
na projektový zámer
- predmetné územie, na ktorom sa plánuje zriadenie „Priemyselného hnedého parku
v Margecanoch“ je veľmi malé a svojou činnosťou vylučuje prítomnosť chovu hospodárskych
zvierat a nie je moţné, aby na doterajšom hospodárskom dvore v prípade zriadenia
priemyselného parku mohli byť ustajnené ovce (kravy) bez následkov na ich zdravotný stav
- v danom priestore má zriadený hospodársky dvor, na ktorom má postavené – dve
maštale pre chov oviec (kráv), je vlastníkom oplotenia a studne a je vlastníkom funkčného
rodinného domu, v ktorom sú ubytovaní občania, pôvodne pracujúci na hospodárskom dvore
- na danom území sa nachádza farma oviec, ktorá je riadne registrovaná v Centrálnej
evidencií hospodárskych zvierat pod číslom P X. s platnosťou od 4. mája 2004, a preto nie je
moţné vydať územné rozhodnutie na priemyselnú výrobu, ak je v danom priestore
registrovaný chov oviec
- názov „Priemyselný hnedý park v Margecanoch“ je nepresný, lebo sa nejedná
o intravilán obce, ale o extravilán, nakoľko obec Margecany je vzdialená cca 1 kilometer
- ide o ojedinelý prípad v slovenských pomeroch, keďţe na funkčnom
poľnohospodárskom dvore nachádzajúcom sa na parcelách č. C.X., C.X. a C. X. má
nanúteným administratívnym rozhodnutím vzniknúť priemyselná prevádzka, ktorá zneuţitím
štátnej správy spôsobí zánik jeho poľnohospodárskej ţivočíšnej výroby na tomto
hospodárskom dvore, keďţe na základe územného rozhodnutia má vzniknúť „priemyselný
park“ v bezprostrednej blízkosti chovu ţivých zvierat cca 10 m
- existencia len jednej prístupovej cesty k maštaliam a k navrhovanému priemyselnému
parku, pričom na tejto ceste sa majú pohybovať ťaţkotonáţne mechanizmy a autá po celý deň
- Obec Margecany na jednej strane vytvára podmienky pre podnikateľa pre novú
prevádzku, ale na druhej strane likviduje existujúcu zamestnanosť 4 zamestnancov, pretoţe
vytvára podmienky pre likvidáciu chovu zvierat na hospodárskom dvore tým, ţe ţiada
o vydanie územného rozhodnutia na zriadenie „priemyselného parku“
- na priemyselnom dvore je v prevádzke aj odchov hydiny spoločnosťou E. H.s.r.o.,
ďalej sa tam nachádza aj iná hospodárska budova pre poľnohospodárstvo
- zriadením priemyselného parku zanikne moţnosť ustajnenia ţivých hospodárskych
zvierat v maštaliach, lebo sa to prieči zdravej ţivočíšnej výrobe
- napriek tomu, ţe pozemok patrí 3. osobe, v minulosti mu vzniklo právo uţívania
pozemkov zo zákona a v súčasnosti má vecné bremeno spočívajúce v práve uţívať pozemky
na hospodárskom dvore.
S poukazom na obsah námietok navrhol ţalobca prvostupňovému správnemu orgánu
vykonať dokazovanie vyţiadaním stanoviska nadriadeného orgánu, a to Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves a Ministerstva poľnohospodárstva SR.
Prvostupňový správny orgán aj napriek doloţeniu dokladu o registrácii farmy,
vyhodnotil námietky za neopodstatnené, argumentujúc tým, ţe maštale ţalobcu nie sú
funkčné a nie je moţné posúdiť vplyv navrhovaného priemyselného hnedého parku na vplyv
prevádzky, keďţe sa uvedené objekty preukázateľne v súčasnosti nevyuţívajú na pôvodný
účel, sú schátralé a jeden objekt je bez strešnej konštrukcie. Konštatoval ďalej, ţe predloţený
návrh je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou Obce Margecany, všetky stanoviská
dotknutých orgánov, a to najmä Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová
Ves (v novom konaní bolo pri ústnom rokovaní vyjadrené súhlasné stanovisko pre vydanie
územného rozhodnutia), Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Spišská Nová Ves
a ostatných účastníkov konania sú súhlasné.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie
a rozhodnutie. Vytýkal mu, ţe rozhodnutie vydal bez toho, aby zistil úplne a presne skutočný
stav veci, argumentujúc tým, ţe stavebný úrad nezriadil jeho farmu na hospodárskom dvore
v Margecanoch, ani ju neregistruje, a preto ju nemôţe predmetným rozhodnutím obmedzovať,
resp. ju zrušiť. Mal za to, ţe kompetentným orgánom v tejto veci je Ministerstvo
poľnohospodárstva SR, a preto bol stavebný úrad podľa § 32 správneho poriadku povinný
vyţiadať si jeho stanovisko ako naloţiť s poľnohospodárskou farmou v Margecanoch,
pri kolízii záujmov s Obcou Margecany. Odvolávajúc sa na § 39b ods. 3 písm. a) stavebného
zákona, poukázal ďalej na to, ţe v napadnutom rozhodnutí stavebný úrad len jednostranne
posúdil vplyv na verejné a súkromné záujmy.
Ďalej okrem výhrad totoţných s námietkami uplatnenými v územnom konaní,
poukazoval na procesné pochybenia, ktorých sa prvostupňový správny orgán dopustil tým, ţe
jeho rozhodnutie je neúplné a nepreskúmateľné, nakoľko mu bolo rozhodnutie doručené
bez katastrálnej mapy o vyuţití územia, a to napriek tomu, ţe táto je súčasťou enunciátu
rozhodnutia, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 39a ods. 1 stavebného zákona. Ďalej mal
za to, ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje zákonné náleţitosti ustanovené v § 47
ods. 3 správneho poriadku. Doţadoval sa doplnenia dokazovania vyţiadaním si stanoviska
Ministerstva poľnohospodárstva SR, keďţe mal za to, ţe v danej veci ide o kolíziu záujmov
ministerstva priemyslu a poľnohospodárstva a bez tohto stanoviska nie je moţné objektívne
uzavrieť túto vec.
Ţalovaný preskúmaním spisového materiálu, dospejúc k názoru, ţe stavebný úrad
postupoval pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanoveniami správneho
poriadku, stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, zamietol podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku odvolanie ţalobcu a rozhodnutie Mesta Gelnica č. 2009/00347/URP-Ká
zo dňa 3. septembra 2009 v celom rozsahu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, ţe napadnutým prvostupňovým rozhodnutím bolo vymedzené územie na navrhovaný
účel, t.j. umiestnenie stavby a vyuţitie územia pre „Priemyselný hnedý park Margecany“,
na dotknutých pozemkoch, v kat. území M. s tým, ţe pre navrhovaný priemyselný park bude
podľa predloţenej dokumentácie vytvorený nový prístupový koridor, t.j. nová prístupová
komunikácia a oporný múr tak, aby sa transportné a manipulačné operácie vykonávali v plnej
miere mimo parc. č. X., t.j. mimo funkčného areálu spoločnosti E. H. s.r.o., pričom
navrhovaným oporným múrom je zabezpečené aj odčlenenie plánovaného priemyselného
parku od objektov parc. č. X. a X., ktoré podobne ako susedné stavby na parc. č. X. a X. nie
sú predmetom územného rozhodnutia a vydané rozhodnutie nemá vplyv na ich prevádzku.
Dôvodil ďalej, ţe stavebný úrad si v územnom konaní zabezpečil stanoviská dotknutých
orgánov štátnej správy a umoţnil sa im vyjadriť tým, ţe ich oboznámil so začatím územného
konania a prizval ich na ústne prejednanie návrhu, pričom práve Regionálny úrad verejného
zdravotníctva v Spišskej Novej Vsi, ktorý má podľa § 140a stavebného zákona postavenie
dotknutého orgánu, vo svojom stanovisku č. 2009/0386-4 zo dňa 18. júna 2009,
záväzným pre správy orgán (§ 140b ods. 1 stavebného zákona), vyjadril súhlas k územnému
konaniu. Uviedol, ţe na ústnom konaní dňa 18. júna 2009 sa zúčastnil aj zástupca Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves, ktorý sa k umiestneniu stavieb
a vyuţitiu územia vyjadril do zápisnice z ústneho pojednávania v tom smere, ţe umocnil svoje
pôvodné stanovisko č. 893/08/2 zo dňa 24. októbra 2008, ktorým uţ vyjadrila
svoj súhlas k územnému konaniu, avšak Regionálna veterinárna a potravinová správa Spišská
Nová Ves nemá v tomto konaní postavenie dotknutého orgánu štátnej správy v zmysle § 140a
stavebného zákona a jej stanovisko nie je záväzným stanoviskom podľa osobitných predpisov,
nakoľko RV a PS vydáva záväzné posudky v zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 39/2007 Z. z.
o veterinárnej starostlivosti v územnom konaní, ak sa týka stavieb, ktoré sú určené na chov
zvierat, výrobu, skladovanie a spracúvanie krmív, ukladanie a spracovanie vedľajších
produktov, ţivočíšnych produktov a prípadne, ak sa územné konanie týka stavieb, ktoré sú
určené na výkon hraničnej veterinárnej kontroly, a keďţe sa nejedná o činnosť vyţadujúcu si
záväzný posudok v zmysle ustanovení citovaného zákona, nie je moţné vyhovieť námietke
ţalobcu a poţadovať stanovisko Ministerstva poľnohospodárstva SR. Uviedol ďalej, ţe
v rámci odvolacieho konania sa k veci vyjadrila Regionálna veterinárna a potravinová správa
v Spišskej Novej Vsi, pod č. 949/2009 zo dňa 11. novembra 2009, ktorá vo svojom
stanovisku uviedla, ţe farma č. P X. je v Centrálnej evidencií hospodárskych zvierat
v Ţiline evidovaná od 4. mája 2004 ako výhonová farma pre ovce (len pasienky), táto je
aktívna, schválená, ale nevyuţívaná a od jej vzniku neboli presúvané ani odsúvané ţiadne
ovce, o čom svedčí nulová evidencia presunov zdôrazniac, ţe z uvedeného stanoviska má
právnu relevanciu posledný odsek, ktorým RV a PS potvrdila, ţe dňa 9. decembra 2008
vydala pre ţalobcu stanovisko č.j. 1140/2008, v ktorom po preskúmaní v dňoch 1. decembra
2008 a 8. decembra 2008 hodnotí dva objekty (bývalé maštale) poľnohospodárskeho dvora pri
objekte farmy E., ako objekty bez schválenia a registrácie nespĺňajúce poţiadavky na
ustajnenie a chov hospodárskych zvierat resp. v týchto objektoch by ustajnenie zvierat
znamenalo porušenie zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Argumentoval tieţ
tým, ţe aj podľa záverov predloţeného stavebno-statického posudku vypracovaného Ing. R.
K., PhD. v decembri 2008, obsahujúceho podrobnú fotodokumentáciu objektov na parc. č. X.
a X., je jedna stavba nevhodná pre dlhodobý pohyb osôb a ich zdrţiavanie sa v objekte
a druhá stavba je v havarijnom aţ ţivot ohrozujúcom stave s tým, ţe keďţe maštale ţalobcu
nie sú funkčné, nie je moţné posúdiť vplyv navrhovaného priemyselného hnedého parku na
vplyv prevádzky registrovanej farmy oviec. K námietke poukazujúcej na to, ţe stavebný úrad
mal v konaní zohľadniť aj existenciu chovu hydiny spoločnosťou E. s.r.o. uviedol, ţe
stavebný úrad uvedenú spoločnosť zahrnul do okruhu účastníkov konania a o konaní ju
upovedomil, pozval na ústne pojednávanie a zaslal jej aj písomné vyhotovenie rozhodnutia
zdôrazniac, ţe spoločnosť E. s.r.o. nepodala ţiadne námietky voči prvostupňovému
rozhodnutiu a navrhovateľovi písomne dala súhlas so zmenou vyuţitia stavby na parc. č. X.,
kat. územie M. doplniac, ţe pre navrhovaný priemyselný park bude podľa predloţenej
dokumentácie vytvorený nový prístupový koridor, t.j. nová prístupová komunikácia a oporný
múr na parc. č. X. tak, aby sa transportné a manipulačné operácie vykonávali v plnej miere
mimo parc. č. X., t.j. mimo funkčného areálu spoločnosti E. s.r.o. s tým, ţe táto poţiadavka
vyplýva aj zo stanoviska RVaPS Spišská Nová Ves zo dňa 24. októbra 2008 a dodrţanie tejto
poţiadavky stavebný úrad zabezpečil stanovením podmienok vo vydanom územnom
rozhodnutí, a to podmienky č. 7 (rozhodnutia o vyuţívaní územia) a podmienky č. 8
(rozhodnutia o umiestnení stavby). K námietkam, ktorými ţalobca poukazoval na procesné
pochybenia prvostupňového správneho orgánu uviedol, ţe v predloţenom spisovom materiáli
je súčasťou napadnutého rozhodnutia grafická príloha s názvom „Zakreslenie objektu do
katastrálnej mapy“ v mierke 1:500, ktorá svojím vypracovaním zodpovedá situačnému
výkresu na podklade katastrálnej mapy podľa § 3 ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 453/2000 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Uviedol, ţe preskúmaním
predloţeného spisového materiálu bolo preukázané, ţe prvostupňový stavebný úrad podľa
§ 37 stavebného zákona posúdil návrh z hľadiska starostlivosti o ţivotné prostredie a potrieb
poţadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúmal návrh a jeho súlad s podkladmi
územného plánovania a s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdil či vyhovuje
všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým poţiadavkám
na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré
ustanovujú hygienické, protipoţiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne
pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod.,
pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom, ďalej si zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov
štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenie účastníkov a námietky ţalobcu a mal
za to, ţe prvostupňový stavebný úrad zistil presne a úplne skutočný stav veci, pre svoje
rozhodnutie si obstaral potrebné podklady a postupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 4
a § 32 správneho poriadku.
Podľa § 39 stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území,
najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia
jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o ţivotné
prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne
o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených
prípadoch stavebný úrad môţe vyhradiť predloţenie podrobnejších podkladov, projektovej
dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môţe dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby,
určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia.
Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 2 stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia
poţiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o ţivotné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby
s okolitým ţivotným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane
odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a uţívanie
stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete
technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy
a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane poţiadaviek na úpravu jeho
nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa § 39b ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o vyuţívaní územia sa povoľuje
nové vyuţívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.
Podľa § 39b ods. 2 stavebného zákona v podmienkach nového vyuţívania územia sa
určí najmä spôsob, akým sa má územie upraviť, usporiadať, zalesniť, odvodniť, pripojiť
na pozemné komunikácie, na siete a zariadenia technického vybavenia územia, spôsob
zabezpečenia poţiadaviek vyplývajúcich z blízkosti chránených častí krajiny a zo stanovísk
dotknutých orgánov a určenia poţiadaviek na ochranu existujúcich stavieb a zelene.
Podmienkami rozhodnutia podľa odseku 1 sa môţe určiť aj kapacitná únosnosť vyuţívania
územia na voľnočasové alebo rekreačné potreby obyvateľstva vrátane limitov pre ubytovacie
kapacity.
Podľa § 39b ods. 3 stavebného zákona rozhodnutie o vyuţívaní územia sa vyţaduje
na
a) vykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej
stability, vzhľad krajiny, vyuţitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery
v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zaváţky, na násypy a meliorácie,
b) zriadenie alebo zrušenie verejných sadov, parkov, okrasných záhrad a inej zelene, ak
sú spojené s terénnymi prácami, s odstraňovaním zelene, s vybavením chodníkmi a inými
spevnenými plochami, s umiestnením drobnej záhradnej architektúry a technickým
prevádzkovým zariadením na osvetlenie a údrţbu zelene,
c) zriadenie alebo zrušenie športových ihrísk, odstavných a skladovacích plôch,
d) delenie a sceľovanie pozemkov, ak podmienky na to nie sú určené územným plánom
zóny, projektom pozemkových úprav, iným rozhodnutím alebo opatrením,
e) ťaţobné práce, im podobné práce a s nimi súvisiace práce, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 39b ods. 5 stavebného zákona rozhodnutie o vyuţívaní územia sa zlúči
s rozhodnutím o umiestnení stavby, ak sa má na pozemku, ktorého sa rozhodnutie týka,
uskutočniť aj stavba.
Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. k územnému rozhodnutiu pripojí stavebný
úrad overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade
katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, posúdiac obsah odvolacích námietok, ktorými
ţalobca poukazoval jednak, ţe postupom prvostupňového súdu mu bola ako účastníkovi
konania odňatá moţnosť konať pred súdom a jednak, ţe prvostupňový súd vec nesprávne
právne posúdil, ich vyhodnotil za irelevantné, a to z dôvodov niţšie uvedených.
Podľa § 250e OSP ak nedôjde k vybaveniu ţaloby spôsobom uvedeným v § 250d
ods. 2 a 3, doručí súd ţalovanému rovnopis ţaloby. Predseda senátu môţe nariadiť
ţalovanému, aby sa k obsahu ţaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.
K námietke ţalobcu vytýkajúcej prvostupňovému súdu, ţe neodročil pojednávanie
za účelom podania jeho kvalifikovaného stanoviska k predloţeným vyjadreniam ţalovaného
a účastníkov konania, keď dokonca namietal, ţe tejto ţiadosti nevyhovel samostatným
uznesením, upriamiac pozornosť na nález Ústavného súdu SR III. 202/2002, v ktorom
sa konštatuje, ţe: „...Ak predseda senátu podľa § 250e Občianskeho súdneho poriadku
nariadi žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe, a tento súdu predloží vyjadrenie k žalobe, tak
ide o súčasť prípravy pojednávania, výsledky ktorej je predseda senátu povinný oznámiť
na začiatku pojednávania.“, ako aj na obsah zápisnice z pojednávania konaného dňa
10. februára 2011, odvolací súd konštatuje, ţe prvostupňový súd tým, ţe na začiatku
pojednávania oboznámil prítomných účastníkov konania s vyjadreniami jemu doručenými,
postupoval v intenciách citovaného nálezu ústavného súdu, podotýkajúc zároveň, ţe
preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
Občianskeho súdneho konania má charakter nesporového konania, a preto správny súd
pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny
orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a či vykonané dôkazy
logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel, pričom
význam vyjadrení účastníkov súdneho konania k ţalobe má, v porovnaní s váţnosťou
dokazovania vykonaného príslušnými správnymi orgánmi v priebehu správneho konania
(ktorý postup je predmetom súdneho prieskumu) len podporný charakter a z uvedeného
dôvodu je postačujúce, keď predseda senátu na začiatku pojednávania poskytne účastníkom
konania v rámci informácie o výsledkoch prípravy pojednávania aj informáciu o obsahu
podaných vyjadrení. Prvostupňový súd preto, ak neodročil pojednávanie za účelom doručenia
vyjadrení účastníkov konania ţalobcovi, neodňal mu týmto postupom moţnosť konať
pred súdom, a to dokonca napriek tomu, ţe o tomto procesnom návrhu nerozhodol
samostatným uznesením. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, ţe uznesenie, ktorým
súd rozhodol o návrhu ţalobcu na odročenie pojednávania má povahu uznesenia, ktorým sa
upravuje vedenie konania, ktoré sa v zmysle príslušných ustanovení OSP účastníkom
nedoručuje a rovnako nemusí obsahovať ani odôvodnenie (§ 168 ods. 2 a § 169 ods. 2 OSP).
K námietke ţalobcu poukazujúcej na to, ţe mu prvostupňový správny orgán doručil
rozhodnutie bez situačného výkresu (katastrálnej mapy M 1:500) tvoriaceho prílohu tohto
rozhodnutia podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., odvolací súd poznamenáva, že
žalobca dosiaľ spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal túto
skutočnosť, a preto s poukazom na to, ţe sa so situačným výkresom oboznámil na ústnom
pojednávaní konanom v dňoch 11. septembra 2008 a 18. júna 2009, označil namietanú vadu
za takú, ktorá by aj za predpokladu jej dokázania, nemohla mať vplyv na správnosť
a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a keďţe sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa
zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka, vyhodnotil aj túto námietku za nedôvodnú.
Odvolací súd, stotoţniac sa s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadom ţalobnej
a odvolacej námietky, ktorou sa ţalobca doţadoval zrušenia napadnutého rozhodnutia
z dôvodu, ţe správne orgány nekonali s Ministerstvom poľnohospodárstva SR ako
s účastníkom konania, nevyţiadali si jeho stanovisko k farme registrovanej v Centrálnej
evidencii hospodárskych zvierat v Ţiline od 4. mája 2004 pod č. P X., túto námietku
neakceptoval dôvodiac tým, ţe Ministerstvu poľnohospodárstva SR postavenie účastníka
konania, ani dotknutej osoby v danom územnom konaní neprináleţí a v súvislosti
s oprávnenými záujmami farmy síce aktívnej a schválenej doplnil, odvolávajúc sa
na stanovisko Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves č.j. 949/2009
zo dňa 11. novembra 2009, ţe táto je nielen nevyuţívaná, ale aj nespĺňajúca poţiadavky
na ustajnenie a chov hospodárskych zvierat, resp. ustajnenie zvierat v dotknutých objektoch
by znamenalo porušenie zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Uvedená
skutočnosť bola potvrdená aj stavebno-statickým posudkom vypracovaným Ing. R. K., PhD.
v decembri 2009.
Odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu námietku ţalobcu, ktorou poukazoval na to,
ţe samotné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje zákonné
náleţitosti (§ 47 ods. 3 správneho poriadku), pričom na túto skutočnosť prvostupňový súd
neprihliadol, posúdiac formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu ako aj ţalovaného, nevzhliadnuc ich nezákonnosť, usúdil, ţe tieto sú
náleţite odôvodené, pričom ţalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náleţitým
spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, vznesenými v jeho odvolaní.
Odvolací súd povaţuje za potrebné záverom uviesť, ţe napadnutým rozhodnutím
ţalovaného existencia síce registrovanej, ale v súčasnosti nevyuţívanej farmy, ktorá navyše
nie je v stave spôsobilom na ustajnenie poľnohospodárskych zvierat, nebude narušená. Vplyv
navrhovaného „Priemyselného hnedého parku v Margecanoch“ na jej v budúcnosti moţnú
prevádzku, samozrejme za predpokladu jej dôslednej rekonštrukcie, nebolo moţné z dôvodov
svedčiacich na ťarchu ţalobcu posúdiť, keďţe táto nie je v súčasnosti prevádzkyschopná.
Na strane druhej však táto skutočnosť nemôţe byť prekáţkou realizácie navrhovaného
projektu, s existenciou ktorého všetci ostatní účastníci správneho konania, ako aj príslušné
dotknuté orgány súhlasili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe zisteného skutkového stavu
a uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu, nezistil ţiaden
relevantný dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentácie krajského súdu a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny, podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej OSP,
potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu z dôvodu neúspešne podaného
odvolania ţalobcu ţiadne trovy preukázateľne nevznikli. Rovnako odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania ani účastníčke správneho konania L. B., uplatňujúcej si
trovy konania vo vyjadrení k odvolaciu ţalobcu, a to z dôvodu, ţe tieto nepovaţoval za účelne
vynaloţené na bránenie jej práva (samotné vecné vyjadrenie k odvolaniu ţalobcu pozostávalo
len z jednej vety, a to, ţe dôvody uvádzané žalobcom v jeho odvolaní považovala za účelové
a právne irelevantné). Vo vzťahu k ostatným účastníkom správneho konania rozhodol
odvolací súd identicky, keďţe im trovy odvolacieho konania rovnako nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 28. marca 2012
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth