Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/59/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

v Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcov: 1. H.. Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX O. O., právne zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou Jamrichovou, PhD., so sídlom Dolná 23, 974 01 Banská Bystrica, 2. Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. B. Y., nar. XX. decembra XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX K., pr.zast.: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o, so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, 2. X.. X. Y., nar. XX. júna XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX K., pr. zast.: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o, so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, 3. H.. B. B., nar. 4. marca XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX S., 4. Z. R., nar. O. XXXX, bytom XXXX/XX,L.974 XX O. O., 5. X. D., nar. XX. XXXX,S. XXX, V. 6. XX.r S., nar. XX. S. XXXX, bytom XXX/XO.XX.8. A. O., nar. 5. apríla L., bytom K. XXX, XXX XX K., 9. X. Z., nar. XX. júna XXXX, bytom S. XX, XXX XX, XX. Q. Z., nar. XX. augusta XXXX, bytom W. 6, XXX XX O. O., XX. H.. Q. Y., nar. XX. júna XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., XX. V.. Y. V., nar. XX. novembra XXXX, bytom 9. mája XXXX/XX, XXX XX O. O., XX. G. D., bytom S. č. XXX, XXX XX S., XX. Q. Y., bytom S. č. XXX, XXX XX S., XX. X. Y., bytom Y. č. XX, XXX XX O. O., XX. Q. S., bytom S. č. XXX, XXX XX S., XX. G. S., bytom S. č. XXX, XXX XX S., XX. X. G., bytom S. č. XXX, XXX XX S., XX. X. Y., bytom S. č. XX, XXX XX S., XX. G. D., bytom S., XXX XX S., XX. Y. Y., bytom S. č. 4, L. XX S., XX. U. Y., bytom S. č. 4, L. XX S., XX. X. Y., bytom S. č. 4, L. XX S., XX. X. Y., nar. 8. augusta L., bytom V. P. L./X, L. XX O., občan W. republiky, XX. P. Y., nar. XX. augusta XXXX, bytom V. P. XXX/ X, XXX XX O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/006258-2 zo dňa 27. januára 2020, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky Banská Bystrica č. OU-BB-OVBP2-2020/006258-2 zo dňa 27. januára 2020 a rozhodnutie R. S. - stavebného úradu č. Oc./PM, ev. č. 2/2019 z 22. októbra 2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi 1. dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

Žalobcovi 2. nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Obec S. ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) na základe návrhov stavebníkov B. Y. s manželkou X.. X. Y. (ďalej len „stavebníci“) z 17.07.2018, rozhodol o umiestnení stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ na pozemkoch parcelné číslo KN C XXX/X, XXX/X a XXX/X v k.ú. S. vo vlastníctve stavebníkov. Popis stavby je odkazom na PD vypracovanú H.. V. Q. č. oprávnenia 1261 AA 12/2016. Stavba má byť umiestnená na pozemkoch podľa situácie umiestnenia stavby a projektu spracovaného Ing. V. Q. č. oprávnenia 1261 AA, 12/2016. Vo výroku rozhodnutia sú ďalej uvedené podmienky plynúce z vyjadrení dotknutých orgánov a rozhodnutie o zamietnutí námietok žalobcu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „územné rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad opísal priebeh predchádzajúceho územného konania, obsah predložených dokladov, pričom skonštatoval, že stanoviská účastníka konania a dotknutých orgánov štátnej správy a zainteresovaných organizácií boli skoordinované a zahrnuté do podmienok tohto rozhodnutia. Stavebný úrad tiež posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ““), zistil, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje ani životné prostredie neohrozuje. Umiestnenie vyhovuje aj všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle . Uviedol, že R. S. má schválený územný plán „UPN A Banská Bystrica, Zmena a doplnky XII. Etapa, lokalita č. 147, Centrum rekreácie a cestovného ruchu Banská Bystrica - S.“ uznesením obecného zastupiteľstva obce č. 111/2006-OZ zo dňa 09.05.2006, čím obec potvrdila správnosť tejto UPD pre R. S.. Záväzná časť UPD bola vyhlásená VZN R. S. č. 4/2006 z 09.05.2006. Stavebný úrad v súlade s názormi odvolacieho orgánu a v súlade s posúdil, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom R. S. a to v lokalite s funkčným využitím pre obytné územie. Námietku žalobcu, že mu nebola umožnená účinná ochrana jeho práv, pretože sa nemohol v dostatočnom predstihu pripraviť na podanie námietok, zamietol z dôvodu, že žalobca sa mohol s podkladmi rozhodnutia oboznámiť pred ústnym pojednávaním, ako aj na ústnom pojednávaní a následne si uplatniť v tomto konaní svoje námietky a pripomienky k umiestňovanej stavbe. Ďalšie námietky z 08.09.2017 doručené dňa 11.09.2017 boli po stanovenej lehote, pričom podľa stavebný úrad na ne nemusí prihliadať. Stavebný úrad oznámil začatie územného konania listom z 20.07.2017 a na prerokovanie návrhu nariadil ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním na deň 17.08.2017 s upozornením dokedy si môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky, inak sa na ne neprihliadne. V stanovení je vyjadrená koncentračná zásada, podľa ktorej si účastníci uplatňujú námietky do ukončenia ústneho pojednávania alebo do uplynutia určenej lehoty. Po tejto lehote sa na námietky neprihliada. Keďže námietky z 08.09.2017 doručené stavebnému úradu dňa 11.09.2017 boli podané po lehote, stavebný úrad na ne neprihliadal. Napriek tomu sa k námietkam vyjadril v tom zmysle, že podľa stavebno-technického riešenia v danom prípade ide o stavbu rodinného domu a nie rekreačného domu. Charakter stavby zodpovedá rodinnému domu v zmysle príslušných právnych predpisov, konkrétne podľa . K definičnému zákon bytu patrí usporiadanie obytných miestností s príslušenstvom do funkčného celku so samostatným uzavretím, pričom z relevantnej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu je zrejmé, že rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania pozostáva z jednej bytovej jednotky s príslušenstvom, s jedným samostatným vchodom, so samostatným uzavretím a je určený na rodinné bývanie. Predmetná stavba rodinného domu pozostáva z jednej bytovej jednotky a z tohto dôvodu sa jedná len o stavbu rodinného domu. V žiadnej slovenskej technickej norme, ako ani v nie je definované, z akých miestnosti môže pozostávať stavba rodinného domu. Je to návrh projektanta a navrhovateľa, ako bude využitie miestností, počet kúpeľní, WC, kuchynských kútov a pod. Predmetná stavba zodpovedá všeobecne-technickým požiadavkám na stavbu rodinného domu. K súladnosti s platným územným plánom opätovne uviedol názov územnoplánovacej dokumentácie, ako aj okolnosti jej schválenia a zverejnenia, pričom len doplnil, že stavebný úrad zistil, že stavba je umiestnená v súlade s hore uvedeným územným plánom R. S. a to v lokalite s funkčným využitím pre obytné územie. Nie je v kompetencii stavebného úradu riešiť irelevantnú námietku, že navrhovaná stavba v skrytosti projekčného riešenia je objekt slúžiaci na krátkodobé ubytovanie - rekreačné účely. Pre stavebný úrad je záväzná projektová dokumentácia spracovaná odborne spôsobilým projektantom, ktorý presne definuje aká stavba na predmetnom pozemku bude umiestnená. K námietke, že v obsahoch záväzných stanovísk dotknutých orgánov nie je stavba rodinný dom predmetom ich posudzovania skonštatoval, že námietka je zavádzajúca a nepravdivá z dôvodu, že stavebník má na uvedených vyjadreniach od dotknutých orgánoch o stavbe rodinného domu, ako aj od Okresného úradu Banská

Bystrica, pozemkového a lesného odboru, udelenie súhlasu k územnému konaniu a o využití územia pre rodinný dom. Stavebný úrad žalobcu nijako neobmedzil, pretože všetky doklady, t.j. spisový materiál bol na detašovanom pracovisku v Banskej Bystrici. Celý spisový materiál bol žalobcovi k dispozícii k nahliadnutiu na miestnom šetrení dňa 17.08.2017, pričom žalobca nejavil záujem sa oboznámiť so spisom z dôvodu, že nie je odborne spôsobilý. Mal možnosť nahliadať do spisu ako aj priestor na urobenie si výpiskov, čiže nezakladá sa na pravde námietka o procesnom pochybení stavebného úradu. Účastník konania sa mohol s podkladmi rozhodnutia oboznámiť aj pred ústnym pojednávaním, ako aj na ústnom pojednávaní a následne si uplatňovať na ňom svoje námietky a pripomienky k umiestňovanej stavbe. Projektovú dokumentáciu spracovali odborne spôsobilé osoby na projekčnú činnosť s odborným vzdelaním, pričom žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že projektová dokumentácia je zmätočná. Ak sú projekty zmätočné, tak sa musí žalobca obrátiť na príslušnú komoru, ktorá vydala oprávnenie na projektovanie príslušnému projektantovi. K ďalšiemu podaniu žalobcu uviedol, že po preskúmaní jej obsahu nejde o námietky smerujúce proti obsahu záväzných stanovísk v zmysle / ods. 5 a teda nie je dôvod na postup podľa tohto ustanovenia. Dôvod na jeho uplatnenie by bol vtedy, ak by išlo o námietky smerujúce proti obsahu záväzného stanoviska, t.j. namietanie technického pripojenia, ktoré je obsahom záväzného stanoviska a nie o formálne námietky týkajúce sa označenia parciel. Označenie parciel v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov nie je zákonnou náležitosťou, pričom záujmové územie je každému dotknutému orgánu zrejmé a vo svojom vyjadrení nemusí uviesť žiadne pozemky. Z projektovej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že územné konanie sa týka rodinného domu, nie ubytovacieho zariadenia. Charakter stavby zodpovedá rodinnému domu v zmysle príslušných právnych predpisov.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/006258-2 zo dňa 27.01.2020 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia po ozrejmení predchádzajúceho priebehu územného konania uviedol, že podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, vyhodnotil dôvody uvedené v rozhodnutí, ako aj dôvody uvedené v odvolaní a zistil, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že stavebný úrad posúdil návrh podľa a následne postupoval aj v súlade s ustanovením . K návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby boli predložené všetky potrebné doklady ako to požaduje vyhlášky MŽP SR č. a projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie vypracovala oprávnená osoba tak, ako je to uvedené v . Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s a vyhlášky MŽP č. ako aj v súlade s Správneho poriadku. K námietke žalobcu o nesprávnom posúdení súladu stavby s územným plánom a umiestnenia do územia v rozpore s územným plánom uviedol, že R. S. má schválený územný plán „UPN A Banská Bystrica, Zmena a doplnky XII. Etapa, lokalita č. 147, Centrum rekreácie a cestovného ruchu Banská Bystrica - S.“ uznesením Obecného zastupiteľstva obce č. 111/2006-OZ zo dňa 09.05-2006. Záväzná časť UPD bola vyhlásená VZN R. S. č. 4/2006 z 09.05.2006. Predmetná stavba je navrhovaná v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou R. S., a to v lokalite s funkčným využitím pre obytné územie. K námietke účelu stavby uviedol, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí presne definoval účel uvedenej stavby a to „Rodinný dom“, ktorý je v súlade s platným územným plánom R. S.. Podľa vydaného rozhodnutia ako aj predloženej projektovej dokumentácie je povolená stavba rodinného domu výlučne určená na bývanie. V prípade, ak by chceli stavebníci v budúcnosti zmenu stavby, museli by požiadať stavebný úrad o zmenu pred dokončením podľa , resp. o zmenu v užívaní stavby podľa . V oboch prípadoch stavebný úrad musí v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov konania, túto zmenu prerokovať s účastníkmi konania ako aj dotknutými orgánmi. Tvrdenie, že stavebníci majú v úmysle takýmto spôsobom obísť právne predpisy, nakoľko umiestnenie víkendového domu - ubytovacieho zariadenia do danej oblasti by odporovalo platnému územnému plánu je nepravdivé, pretože z vyjadrení dotknutých orgánov jednoznačne vyplýva, k akému konaniu sa dotknutý orgán vyjadroval. Podľa žalovaného je záväzná projektová dokumentácia spracovaná odborne spôsobilým projektantom, ktorý presne definuje aká stavba na predmetnom pozemku bude umiestnená a nemá dôvod to spochybňovať. Umiestnenie stavby spĺňa všetky územnoplánovacie požiadavky na výstavbu v zmysle platných právnych predpisov a stavebný úrad v konaní posúdil žiadosť v súlade s platnými právnymi predpismi a zistil, že umiestnením stavby nebudú ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, ako aj dotknutých orgánov štátnej správy, nakoľko ich stanoviská bola kladné a pripomienky boli zahrnuté do podmienok

rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v územnom rozhodnutí, ako aj v technickej správe je uvedené, že rodinný dom pozostáva z troch nadzemných podlaží. Ako však vyplýva z projektovej dokumentácie, navrhovaná stavba rodinného domu pozostáva z dvoch nadzemných podlaží a podkrovia, čo je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou R. S.. Ďalej nesúhlasil s námietkou nesprávneho doručovania. K námietke smerujúcej proti obsahu záväzných stanovísk uviedol, že stavebný úrad po preskúmaní obsahu vyjadrenia vyhodnotil, že nejde o námietky smerujúce proti ich obsahu v zmysle . Aby stavebný úrad postupoval podľa tohto zákonného ustanovenia muselo by ísť o námietky smerujúce proti obsahu záväzného stanoviska, t.j. namietaného technického pripojenia, ktoré je jeho obsahom a nie o formálne námietky týkajúce sa označenia parciel. Stavebný úrad ďalej vyhodnotil, že stanoviská dotknutých orgánov predložených stavebníkom sa dotýkajú stavby, ktorá je predmetom tohto územného konania. Z vyjadrení dotknutých orgánov jednoznačne vyplýva k akému konaniu sa dotknutý orgán vyjadroval. Označenie parciel v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov nie je náležitosťou záväzných stanovísk. Záujmové územie je každému dotknutému orgánu zrejmé, dotknutý orgán dokonca vo svojom vyjadrení nemusí uviesť žiadne pozemky. Ďalej uviedol, že v zmysle v prípade, ak dotknutý orgán neoznámil svoje stanovisko platí, že z hľadiska ním sledovaných záujmov s návrhom súhlasí. Ak by sa aj dotknutý orgán v konaní nevyjadril, má sa za to, že z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Z projektovej dokumentácie žalovanému jednoznačne vyplynulo, že územné konanie sa týkalo rodinného domu nie ubytovacieho zariadenia. Charakter stavby zodpovedal rodinnému domu v zmysle príslušných právnych predpisov. K námietke, že stavba má byť umiestnená aj na pozemku parc. č. KN C XXX/X uviedol, že stavebný úrad vo výroku rozhodnutia uviedol, že stavba „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ bude umiestnená na pozemkoch parc. č. KN C XXX/X, XXX/X, XXX/X v k.ú. S., pričom na pozemku parc. č. KN C XXX/X sa budú nachádzať inžinierske siete. Z právnych predpisov nevyplýva, že uvedenie pozemkov na ktorých má byť umiestnená stavba by malo byť zákonnou náležitosťou vyjadrení dotknutých orgánov. Záujmové územie je každému dotknutému orgánu zrejmé a tento nemusí uvádzať vo svojich vyjadreniach žiadne pozemky. Žalovaný mal záverom za to, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi tak konaní, ako aj pri vydávaní rozhodnutia a nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by musel vydané rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

Zhrnutie argumentov žalobcov - žalobné body

3. Žalobca 1. podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Namietal, že umiestňovaná stavba rodinného domu nemá charakter rodinného domu ale ubytovacieho zariadenia, t.j. penziónu, čo vyplýva z návrhu na vydanie územného rozhodnutia. Z vnútorného riešenia stavby a z projektovej dokumentácie je zrejmé, že stavba z hľadiska stavebného-technického riešenia pozostáva z 8 ubytovacích jednotiek, t.j. 6 izieb a dvoch apartmánov. Z vysporiadania sa s touto námietkou prvostupňovým orgánom je zrejmé, že sa buď uvedenou skutočnosťou vôbec nezaoberal alebo nevychádzal z projektovej dokumentácie nachádzajúcej sa v spise. Považovať totiž objekt s 8-mi kúpeľňami, samostatnou kuchyňou, dvomi kuchynskými linkami na chodbách a ďalšími 4-mi kuchynskými linkami na samostatných izbách za jednu bytovú jednotku je úplne absurdné. Nie je tiež pravdivé tvrdenie, že žiadna norma nevymedzuje, z akých miestností sa skladá rodinný dom. v a tieto kritériá stanovuje. Tak isto podľa STN 73 4301 budovy na bývanie, bod 2.7 byt tvorí obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaných do funkčného celku s vlastným uzavretím určený na bývanie. Priestor na umiestnenie záchodovej misy okrem toho nesmie byť priamo prístupný z obytných miestností, ani z priestoru na varenie, na stolovanie, na uskladnenie potravín alebo z priestoru, ktorý plní niektoré funkcie obytných miestností. Z projektovej dokumentácie stavby však presne takéto usporiadanie existuje. Osem priestorov s WC - misami je priamo napojených do priestorov, ktoré sú súčasťou obytných miestností. Takéto riešenie nie je prípustné pre rodinný dom, avšak je prípustné pre ubytovacie zariadenie na krátkodobé bývanie ako napríklad penzión, ktorým stavba v skrytosti projekčného riešenia je. Priložili k tomu aj stanoviská dvoch nezávislých autorizovaných architektov, ktorí po preštudovaní projektovej dokumentácie skonštatovali, že stavba má jednoznačne charakter ubytovacieho zariadenia, resp. penziónu. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj pôvodná projektová dokumentácia „SO 01 Víkendový dom“, ktorá je až na malé výnimky totožná s projektovou dokumentáciou „SO 01 Rodinný dom“, a to aj čo sa týka jej zhotoviteľa a dátumu zhotovenia. Žalovaný sa s týmito navrhnutými dôkazmi a predloženými dôkazmi vôbec nezaoberal. S takou zásadnou skutočnosťou sa vysporiadal úplne nedostatočne. Síce

za zaoberal účelom stavby a poukazuje na možnosť zmeny účelu stavby, avšak účel užívania stavby sa záväzne určuje až v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Podstata územného konania nie je určiť účel užívania stavby, ale vymedziť územie, pre určitú stavbu a určiť podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločností v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území. Pre posúdenie skutočností majúcich dopad na umiestnenie stavby je potrebné, aby stavebný úrad správne posúdil charakter stavby, t.j. či stavba má charakter rodinného domu alebo ubytovacieho zariadenia, t.j. penziónu. Pre umiestňovanie rodinných domov do územia sa vyžaduje splnenie iných podmienok ako pre umiestňovanie penziónov. Napríklad územný plán rozlišuje medzi plochami pre bytovú výstavbu, resp. výstavbu rodinných domov a výstavbu ubytovacích, resp. rekreačných zariadení. Pre výstavbu ubytovacích zariadení sa určujú iné podmienky týkajúce sa parkovacích pôd, požiarnej ochrany, hygieny, odpadov. Nakoľko stavebný úrad a tiež odvolací orgán nedostatočne, resp. nesprávne zistili skutkový stav ohľadom charakteru stavby a skutkový stav, ktorý dali za základ napadnutého rozhodnutia v rozpore s administratívnym spisom, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie v celosti nezákonné. Ďalej žalobca 1. namietal, že posúdenie návrhu s územným plánom podľa , z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva. V ďalšom žalobnom bode namietal žalobca nepreskúmateľnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť z dôvodu absencie grafickej prílohy územného rozhodnutia a z dôvodu rozdielneho označovania stavby, ktorá sa umiestňuje, čo pôsobí zmätočným dojmom, z dôvodu nového čísla konania po zrušení žalovaným a na základe zmeny právnych názorov žalovaného, ktoré vyslovil vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach. Ďalej namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa nevyjadril alebo nedostatočne vyjadril k tam uvedeným námietkam žalovaného a v poslednom bode namietal podstatné porušenie ustanovenia o doručovaní rozhodnutí. Záverom navrhol napadnuté a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Správnu žalobu o preskúmaní napadnutého rozhodnutia podal aj žalobca 2. - Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, nakoľko nebolo vyhovené protestu prokurátora č. Kd 150/20/6600-13 z 10.08.2020. Prokuratúra v podanej správnej žalobe namietala primárne nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože spornou skutočnosťou zostala dôležitá otázka charakteru umiestňovanej stavby, t.j. či v danom prípade ide o stavbu rodinného domu v zmysle alebo o nebytovú budovu podľa . Ďalej namietala, že žalobca 1. Ako odvolateľ počas celého konania namietal, že umiestňovaná stavba nespĺňa parametre rodinného domu aj s poukazom na projektovú dokumentáciu predloženú navrhovateľmi, nakoľko ide o ubytovacie zariadenie, ktorého umiestnenie je v danom území v rozpore s územným plánom obce S.. Z jeho námietkou sa stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal tak, že ide o stavbu rodinného domu, nie rekreačný dom, pričom charakter stavby zodpovedá rodinnému domu v zmysle príslušných právnych predpisov a poukázala na . Ďalej krajský prokurátor uviedol, že podľa stavebného úradu stavba pozostáva z jednej bytovej jednotky a z tohto dôvodu sa jedná len o stavbu rodinného domu, ktorá zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na stavbu rodinného domu. Vo výroku územného rozhodnutia je však uvedené, že rodinný dom pozostáva z troch nadzemných podlaží, na základe čoho nespĺňa atribúty rodinného domu v zmysle . Ďalej poukázal na odklon názoru žalovaného vo vzťahu k charakteru stavby a to aj napriek tomu, že k zmene projektovej dokumentácie počas celého konania nedošlo. Uviedol tak bez zmeny skutkového a právneho stavu iné právne posúdenie bez akéhokoľvek zdôvodnenia takého postupu, čo je v rozpore s , a Správneho poriadku. Poukázal aj na to, že pre umiestňovanie rodinných domov do územia sa vyžaduje splnenie iných podmienok ako pre umiestňovanie napríklad penziónov alebo ostatných ubytovacích zariadení na krátkodobé pobyty. Stavebný úrad ani žalovaný sa tak vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s otázkou charakteru umiestňovanej stavby, ktorá bola podstatnou otázkou v tomto konaní. Obstarávanie podkladov pre rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku ukladá zákon správnemu orgánu vo verejnom záujme, a preto bolo potrebné, s poukazom na územný plán R. S., účel samotného konania ako aj rozpornú projektovú dokumentáciu umiestňovanej stavby jednoznačne určiť charakter stavby a to napríklad zabezpečením znaleckého posudku v rámci tohto konania a až následne posúdiť, či v danom prípade možno stavbu posúdiť ako rodinný dom. Až potom bolo možné dôsledne posúdiť súlad predmetnej stavby s verejným záujmom, resp. cieľmi a zámermi územného plánu predmetnej obce tak ako to vyplýva z už citovaných ustanovení . Konštatovanie žalovaného, že projektová dokumentácia spracovaná odborne spôsobilým projektantom presne definuje aké stavby budú na predmetnom území umiestnené, je vzhľadom na vyššie uvedené

zmätočné. Hlavne z dôvodov, že v projektovej dokumentácii je uvedené, že predmetná stavba má tri nadzemné podlažia a je určená pre ubytovanie hostí a ich relaxáciu. V ďalšom bode krajský prokurátor namietal, že prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby nebola grafická príloha, ktorá je požadovaná v zmysle a je obligatórnou prílohou územného rozhodnutia. Ďalej namietal, že stavebný úrad v územnom rozhodnutí neurčil požiadavky na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch a tiež do územného rozhodnutia nepremietol všetky požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov, čo je v rozpore s a . Navyše o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“ na pozemkoch v k.ú. S. C KN XXX/X a XXX/X, teda o umiestnení prístupu k stavbe „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ rozhodol v osobitnom územnom konaní aj napriek , o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov - Cestný zákon. V ďalšom žalobnom bode prokurátor namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s Správneho poriadku, nakoľko je vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav veci nedostatočné, čo spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia. Najmä neuvedenie právnej úvahy o tom, či je umiestňovaná stavba v súlade s územným plánom R. S., kde žalovaný uviedol len, že predmetná stavba je navrhovaná v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou a to v lokalite s funkčným využitím pre obytné územie. Namietal tiež, že vzhľadom na zmätočnosť spisu, ktorý nezodpovedá zákonným požiadavkám na jeho vedenie sa jeho obsah nedá verifikovať v čase vydania rozhodnutia, nakoľko konanie prebiehalo už v roku 2017. V ďalšom texte podanej žaloby sa prokurátor vyjadroval k rozhodnutiam Ministerstva dopravy a výstavby SR, resp. rozhodnutiam ministra Dopravy a výstavby SR v konaní o podanom proteste prokurátora s ktorými nesúhlasil. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov a žalobcu 1.

5. Žalovaný vo vyjadrení nesúhlasil s podanou správnou žalobou, nakoľko stanoviská účastníkov konania, dotknutých orgánov štátnej správy a zainteresovaných organizácií boli skoordinované a zahrnuté do podmienok rozhodnutia. Žalovaný ako aj stavebný úrad posúdili návrh na umiestnenie stavby podľa a 38 a zistili, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Umiestnenie vyhovuje aj všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle . Namietal, že grafická príloha rozhodnutia je, nakoľko rozhodnutie odkazuje na to, že bude stavba umiestnená podľa situácie umiestnenia stavby a projektu spracovaného konkrétnym projektantom. Ďalej zaujal nesúhlasné stanoviská k ďalším námietkam žalobcu a záverom navrhol žalobu zamietnuť.

6. Ďalší účastníci konania stavebníci B. Y. s manželkou X.. X. Y. vyjadrili nesúhlasné stanovisko ku všetkým námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe, považovali ju za stavbu súladnú so zákonom na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a mali za to, že rozhodnutie je preskúmateľné, nakoľko stavebný úrad a žalovaný sa dostatočne vyjadrili k súladu s územným plánom, ako aj ku všetkým požiadavkám zákona a námietkam žalobcu, na základe čoho navrhovali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že žalobca nepreukázal, akým spôsobom bol napadnutým rozhodnutím ukrátených na svojich právach a právom chránených záujmoch. Mali za to, že žalovaný, ako aj stavebný úrad dostatočne zistili skutkový stav pre riadne posúdenie veci, pričom zistený skutkový stav je v súlade s administratívnymi spismi. Neobstojí argumentácia, že umiestňovaná stavba z pohľadu stavebnotechnického riešenia nemá charakter rodinného domu, ale ubytovacieho zariadenia, t.j. penziónu a tvrdili, že v danom prípade ide o stavbu rodinného domu, pričom sa stotožnili s názorom stavebného úradu uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj s názorom žalovaného. Posúdenie návrhu na umiestnenie stavby s územným plánom obce je uvedené na stane 13 územného rozhodnutia a na strane 6 napadnutého rozhodnutia, pričom toto posúdenie považovali za dostatočné. Stavba je navrhovaná v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou R. S. a to v lokalite s funkčným využitím územia pre obytné územie. Z toho mali za to, že je možné umiestnenie stavby, keďže ide o obytné územie. Rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie ďalej považovali za preskúmateľné a zrozumiteľné, ktoré nebolo zmätočné. Z jeho textu vyplýva grafická príloha, na strane 2 územného rozhodnutia je uvedené, že stavba a inžinierske siete bude umiestnená podľa situácie umiestnenia stavby a projektu spracovaného H.. V. Q. s uvedením čísla oprávnenia a dátumom 12/2016. To znamená, že za grafickú prílohu je potrebné považovať citovanú situáciu umiestnenia stavby a projekt, z ktorého je zrejmé, akým spôsobom má byť stavba umiestnená,

čo je aj účelom konania. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.03.2012. Podľa ich názoru neobstoja ani ďalšie námietky žalobcu, ktoré spochybnili a tvrdili, že tieto neboli dôvodné.

7. Žalobca 1. v replike nesúhlasil s vyjadrením stavebníkov ani žalovaného k správnej žalobe. Žalovaný podľa neho vo väčšine len parafrázuje právne predpisy a uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené v predchádzajúcich jeho rozhodnutiach. Zdôraznil, že grafické znázornenie umiestnenia stavby má tvoriť prílohu územného rozhodnutia, pričom územné rozhodnutie neobsahovalo žiadnu prílohu. Okrem toho v administratívnom spise sa nachádza niekoľko rozdielnych situácií umiestnenia stavby spracovaných V. Q.. Ďalej sa nemohol stotožniť s vyjadreniami žalovaného ohľadom charakteru stavby, ktorá nemá charakter jednej bytovej jednotky ani v zmysle , ani v zmysle STN. K tvrdeniu žalovaného, že technické normy majú len odporúčací charakter nesúhlasil, nakoľko podľa druhá veta platí, že stavebné práce sa musia vykonať v súlade s technickými normami. Taktiež to platí s poukazom na o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Z uvedeného vyvodil, že STN 73 4301 na ktorú poukázal nemá len odporúčací charakter. Žalovaný ani prvostupňový orgán sa pri posudzovaní stavby vôbec nevysporiadali s nimi predloženými dôkazmi a to stanoviskom vypracovaným H.. U.. Q. a stanoviskom vypracovaným H.. U.. V.. V tejto súvislosti doplnil svoje tvrdenia aj o vyjadrenie riaditeľky Slovenskej komory architektov B. Z., ktoré sa podarilo získať až po podaní žaloby, v zmysle ktorej projektová dokumentácia môže byť v predmetom odborného posudku vypracovaného autorizovaným architektom, nakoľko architekt je oprávnený na vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní v zmysle Vzhľadom na to mal žalobca 1. za to, že stanoviská vypracované uvedenými architektmi majú dostatočnú dôkaznú silu na spochybnenie charakteru stavby a teda prvostupňový orgán ako aj žalovaný boli povinní sa s nimi zaoberať a vysporiadať. Nesúhlasil s názorom stavebníkov, že nepreukázal akým spôsobom bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Mal za to, že uvedená skutočnosť je zo žaloby dostatočne zrejmá, pretože žalobca ako účastník územného konania má právo, aby prvostupňový orgán a žalovaný konali a rozhodovali v súlade s právnymi predpismi. Zároveň má právo aby sa tieto orgány v územnom konaní zaoberali a dostatočne vysporiadali s ním namietanými skutočnosťami vrátane dôkazov, ktoré v konaní predložil. Predmetná stavba v územnom konaní nebola posudzovaná ako penzión ale ako rodinný dom, v dôsledku čoho stavebníci v rámci územného konania obišli množstvo podmienok, ktoré sa vzťahujú na penzióny ako ubytovacie zariadenia. Vzhľadom na to môže v budúcnosti dochádzať ku komplikáciám pri užívaní tejto stavby a tým môže byť zásadným spôsobom ovplyvnený žalobca pri užívaní svojich nehnuteľností. Tiež poukázal na to, že trojpodlažná stavba ubytovacieho zariadenia sa stavia v lokalite, kde sa nachádzajú len malé chatky a teda uvedená stavba podstatne naruší charakter okolia. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia stavebníkov správnej žaloby ďalej vyplývajú len ich stotožnenie sa s názormi stavebného úradu a žalovaného. Záverom navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V prílohe predložil rozhodnutie žalovaného z 05.08.2021, ktorým na základe podania protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 07.04.2021 zrušil svoje právoplatné rozhodnutie o povolení stavby „Prístupová komunikácia“ v k.ú. S., ako aj rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR z 15.06.2021, ktorým vyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 31.03.2021 a zrušilo rozhodnutie žalovaného z 21.07.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby „Rodinný dom, žumpa, inžinierske siete“ na pozemkoch k.ú. Králiky na návrh stavebníkov.

8. Stavebníci sa vyjadrili k podanej správnej žalobe krajského prokurátora, s ktorou nesúhlasili, nesúhlasili ani s argumentáciou, že mal byť stanovený znalecký posudok k charakteru stavby a ďalej tvrdili, že z územného rozhodnutia vyplýva grafická príloha. Nesúhlasili ani s ďalšími jeho časťami. Boli podané ďalšie vyjadrenia žalobcu, ako aj stavebníkov s navzájom protichodnými tvrdeniami a vyjadreniami. Stavebníci predložili ďalej rozhodnutie stavebného úradu z 29.11.2021, ktorým povolil užívanie stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ ako aj oznámenie o zápise rodinného domu do katastra nehnuteľností.

9. Uznesením z 13.05.2021 správny súd v súlade s 5 Z.z. (ďalej len „“) spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. (správna žaloba žalobcu 1.) a sp.zn (správna žaloba žalobcu 2.) s tým, že vec bola ďalej vedená pod sp.zn. .

10. Na nariadenom pojednávaní sa právna zástupkyňa žalobcu pridržiavala podanej správnej žaloby. Prvostupňové a napadnuté rozhodnutie sú podľa jej názoru nezákonné pre nepreskúmateľnosť, nedostatočne zistený skutkový stav, rozpor s administratívnym spisom, ako aj z dôvodu vady konania, ktorá mala dopad na ich zákonnosť. Konajúce orgány sa nevysporiadali primárne s charakterom umiestňovanej stavby, čo je potrebné urobiť už v územnom konaní. Žalobca predložil o charaktere stavby niekoľko dôkazov a tvrdení, pričom považovať takýto objekt za bytovú jednotku, resp. rodinný dom je absurdné z dôvodu dispozície stavby - členenia miestností, ktoré je uvedené v písomne podanej správnej žalobe. Žalovaný sa vôbec nezaoberal stanoviskami žalobcu, jeho námietkami, ako aj predloženými dôkazmi, najmä stanoviskami architektov k charakteru stavby. Stavebný úrad neposudzoval súlad stavby s územným plánom na základe charakteru tejto stavby, ale na základe jej názvu, pričom územný plán reguluje územie tak, že prípustné sú v tomto území len stavby malopodlažných domov alebo je prípustná len nízkopodlažná zástavba v danom území. Prvostupňovým rozhodnutím bola umiestnená trojpodlažná stavba, čo je úplne mimo regulácie územným plánom. V rozhodnutí absentuje správna úvaha ako bol posúdený súlad stavby s územným plánom. Územnému rozhodnutiu chýba aj grafická príloha s tým, že nepostačuje označenie vo výroku, že sa odkazuje na situáciu, nakoľko sa v spise nachádzajú viaceré situácie s rovnakým označením, pričom majú však rozdielny obsah. Zmätočnosť konania spočívala v tom, že stavba bola v priebehu konania označovaná až tromi spôsobmi, čo malo za následok, že nebolo jasné o čom sa vlastne konalo. Ďalej namietala zmenu právnych názorov žalovaného, čím bol porušený § 59 Správneho poriadku, nakoľko prvostupňový orgán porušil povinnosť riadiť sa názorom odvolacieho orgánu, pričom žalovaný tým, že to akceptoval nekonal v súlade so zásadou právnej istoty. Namietala aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, nakoľko sa konajúce orgány nevysporiadali so všetkými námietkami žalobcu. Na námietke týkajúcej sa pochybenia pri doručovaní žalobca netrval. Právna zástupkyňa žalobcu predložila list Slovenskej stavebnej inšpekcie so sídlom Inšpektorát Banská Bystrica z 14.10.2020, ktorým odpovedá na podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, ktorý podal žalobca, navrhla žalobe vyhovieť a rozhodnutia zrušiť a vrátiť prvostupňovému orgánu na nové konanie a navrhla výsluch žalobcu 1.

11. Žalobca 1. uviedol, že projektová dokumentácia, ktorou disponuje mu bola predložená pánom V. po pojednávaní na obecnom úrade, následne však bolo vydané územné rozhodnutie na inú stavbu, resp. na základe inej projektovej dokumentácie. Poukázal na statický posudok, ktorý hovorí o novostavbe Víkendového domu SO 01 a o Rodinnom dome SO 02. Niektoré nezrovnalosti týkajúce sa projektovej dokumentácie boli odstránené a niektoré nie. V spise nie je žiadny dokument, ktorým by stavebný úrad dával stavebníkom nejaké pokyny, ktoré by sa mali dodržiavať. Celý projekt bol podľa neho vedený tak, aby navrhovatelia obišli zákonné podmienky. Poukázal na bod 2.10 protipožiarneho projektu a bod 3, kde je uvedené, že akékoľvek zmeny musia byť konzultované a odsúhlasené s tým, že ide o objekt, kde majú byť ubytovaní hostia. Taktiež v bode 2.2. tohto protipožiarneho posudku je projektovaný sklad lyží, ktorý sa v ďalšom projekte už nenachádza. Prideľovaním nových čísel sa niektoré dokumenty zo spisu stratili. Z úkonu z 26.01.2018, ktorým stavebný úrad predložil vec žalovanému z neho vyplýva, že žalobcovi bola zapožičaná dokumentácia, to znamená išlo o projektovú dokumentáciu, ktorá bola použitá v tejto fáze konanie stavebným úradom. Predložil aj Výkres 01 „Celkovú situáciu“, ktorá sa označením zhoduje s výkresmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu v rámci projektovej dokumentácie. Poukázal na odlišnosť týkajúcu sa presahujúcej strechy, ktorá je tam projektovaná bližšie k prístupovej komunikácii z dôvodu aby sa dodržal odstup od tejto komunikácie.

12. Žalobca 2. zotrval na podanej správnej žalobe. Podľa jeho názoru boli vydaním prvostupňového a napadnutého rozhodnutia porušené ustanovenia zákona špecifikované v správnej žalobe. Namietal taktiež charakter stavby, absenciu obligatórnej grafickej prílohy rozhodnutia, ako aj to, že stavebný úrad neurčil v územnom rozhodnutí podmienky plynúce zo zákona napríklad spôsob napojenia pozemnej komunikácie. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami účastníkov konania, rovnako ako aj prvostupňový orgán, čo malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí a bolo tým porušené ustanovneie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa neho sa všetko sa odvíja od charakteru stavby, čo je objekt, ktorý mal v danom prípade slúžiť na ubytovanie hostí. Potrebné skúmať charakter stavby a posúdenie toho, či má charakter rodinného domu alebo ubytovacieho zariadenia je dôležité z dôvodu, že zákon spája rozdielne podmienky, ktoré sa musia skúmať na jej umiestnenie. Žalovaný nezmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, ktoré rozhodlo o umiestnení trojpodlažnej stavby a tiež poukázal na to, že medzi druhým a tretím podlažím je rozdiel len 8 metrov štvorcových, čo naznačuje, že aj tretie podlažie je plnohodnotným podlažím, pričom žalovaný sa nijako

nevysporiadal s otázkou, že ide o podkrovie a nie plnohodnotné podlažie. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie.

13. Poverená zamestnankyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení. Odkázala na obsah písomného vyjadrenia k správnej žalobe ako aj na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K charakteru stavby uviedla, že dispozičné usporiadanie stavby nie je regulované zákonom a za to zodpovedá projektant, ktorý zodpovedá aj za správnosť projektovej dokumentácie. Na otázku súdu, či žalovaný bol alebo nebol oprávnený skúmať obsah projektovej dokumentácie uviedla, že vychádzali z toho, že projektová dokumentácia je vypracovaná oprávnenou osobou a oni nie sú oprávnení to skúmať. Navrhla žalobu zamietnuť.

14. Právna zástupkyňa ďalších účastníkov - stavebníkov sa tiež pridŕžala svojich písomných vyjadrení. Poukázala na to, že skutkový stav bol zistený dostatočne, pretože stavba rodinného domu zodpovedá zákonu, konkrétne , spĺňa všetky definičné znaky rodinného domu. Stavebný úrad sa v tomto zmysle aj vyjadril, rovnako žalovaný ako aj ďalšie odborné inštitúcie, napríklad Ministerstvo dopravy a výstavby SR. K absencii grafickej prílohy uviedla, že príloha je situácia stavby a projekt, na ktorý stavebný úrad vo výroku rozhodnutí poukázal. Účelom konania nie je zopakovať proces, ktorý už bol uskutočnený bez toho, aby nové konanie prinieslo iný výsledok, nakoľko v danom prípade by presne takáto situácia nastala. Zdôraznila, že osadenie rodinného domu v území je v každej situácii, ktorá je v spise, rovnaká. Je tam len rozdiel v parkovacích miestach a v tom, že v jednej situácii je viac stavieb. Na základe toho považovala umiestnenie stavby za dostatočne určité. Súlad s územným plánom bol posúdený, nakoľko ide o lokalitu s obytným funkčným využitím územia, čo stavebný úrad a žalovaný vyjadrili a žalobca nepredložil územný plán a nepreukázal tak nesúlad stavby s územným plánom. K namietanému nesplneniu podlažnosti stavby, nakoľko stavba by mala byť trojpodlažná uviedla, že žalovaný to opravil tým, že v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ide o dve nadzemné podlažia a o podkrovie, čo spĺňa charakter rodinného domu podľa zákona. Namietala tiež, že odpadol dôvod konania pred správnym súdom a tento by mal konanie zastaviť v zmysle , pretože už nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie stavby, ktorým bolo povolené jeho užívanie, stavba je zapísaná v katastri a žalobcovia ju užívajú ako rodinný dom. Záverom poukázala na to, že by sa mal zachovať princíp rovnosti účastníkov konania, nakoľko navrhovatelia postupovali vždy v súlade s pokynmi stavebného úradu a zrušenie územného rozhodnutia by výrazným spôsobom zasiahlo do ich práv. Projektová dokumentácia, ktorú predložil žalobca nebola použitá v územnom konaní, bola použitá tá, ktorá je súčasťou spisu a žalobca mal možnosť sa s ňou oboznámiť a vyjadriť sa k nej. Zdôraznila, že nezrovnalosti v spise neznamenajú, že stavba nie je rodinným domom a neslúži na takýto účel rodinného domu. Záverom navrhla výsluch ďalších účastníkov konania.

15. Ďalší účastníci konania X.. X. Y. a B. Rusko uviedli, že postoj žalobcu je prekvapivý, nakoľko v mieste, kde je umiestňovaná stavba stoja minimálne 3 až 4 stavby rovnakých rozmerov. Vždy sa snažili dodržiavať zákon, byť súčinní a dodržiavať aj pokyny stavebného úradu. Obsah regulatívov nepoznajú, ale vždy mali informáciu, že v danom území sa stavať dá, a preto postupovali tak ako postupovali. Neočakávali takú situáciu aká nastala, ale celú procedúru viacnásobne zrušených rozhodnutí vydržali, až potom bola stavba skolaudovaná a zapísaná. Oni ju vykonali v dobrom úmysle. Poukázali na to, že majú nemalú rodinu a vždy chceli postaviť rodinný dom nie ubytovacie zariadenie. K nezrovnalostiam v projektovej dokumentácii sa nevedeli vyjadriť. Poukázali tiež na to, že v susedstve žalobcu sa začína stavať obdobná trojpodlažná stavba a tiež sa v susedstve žalobcu v budúcnosti začne stavať rezort, ktorý určite nebude spĺňať charakter nízkopodlažnej stavby. Oni sa riadili vždy vyjadrením obce, ktorá deklarovala súlad ich stavby s územným plánom a vždy mali informáciu, že sa tam stavať môže. Zdôraznili, že neexistujú zásady, resp. normatívy určujúce koľko kúpeľní, WC a podobne má rodinný dom mať alebo obsahovať, vždy je to na požiadavke stavebníka.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Preto napadnuté rozhodnutie zrušil pre nezákonnosť.

17. Podľa , (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 20. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež vtedy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 22. Podľa , a Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. + ods. 5 (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

23 . Podľa § 32 Správneho poriadku, (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

24. Podľa § 33 Správneho poriadku, (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

25. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

26. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

29. Podľa územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.

30. Podľa stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 31. Podľa (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

32. Podľa (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

(2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané.

33. Podľa 1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

34. Správny súd preskúmaním veci zistil, že stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím vyhovel návrhu stavebníkov na umiestnenie stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ v k.ú. H. s tým, že vo výroku rozhodnutia uviedol, že stavba a inžinierske siete bude umiestnená podľa situácie umiestnenia stavby a projektu spracovaného Ing. Q.er XXXXAA,, číslo oprávnenia 1261AA, 12/2016. Námietky žalobcu stavebný úrad zamietol ako nedôvodené, resp. poukázal na to, že boli podané po lehote v zmysle . Mal za to, že stavba majúca charakter rodinného domu, ktorá spĺňala všetky zákonné požiadavky, bola umiestnená v súlade územným plánom R. S.. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné. Účel a umiestnenie stavby považoval za súladné s územným plánom R. S., za spĺňajúce technické požiadavky na výstavbu ako aj ďalšie požiadavky plynúce zo .

35. Žalobcovia primárne namietali nedostatočne zistený skutočný stav veci, nakoľko spornou zostala dôležitá otázka charakteru umiestňovanej stavby, t.j či ide o stavbu rodinného domu v zmysle alebo o nebytovú budovu podľa , pričom žalobca 1. počas celého územného konania namietal, že stavba (zahŕňajúca deväť kúpeľní s wc - misami, jednu kuchyňu, dve kuchynské linky na chodbách, ďalšie štyri kuchynské linky na samostatných izbách, podľa projektovej dokumentácie pozostávajúca z ôsmych ubytovacích jednotiek - šiestich izieb a dvoch apartmánov) nemá charakter rodinného domu, ale ubytovacieho zariadenia - penziónu, čím sa stavebný úrad riadne nezaoberal, resp. nevychádzal z projektovej dokumentácie.

36. Podľa (1) Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. (2) Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.

37. Podľa (1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a/ bytové domy, b/ rodinné domy, c/ ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov. (2) Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

(3) Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. (4) Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. (5) Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. (6) Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

38. Podľa (1) Nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria a) hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, (2) Ak sú budovy určené na rôzne účely, rozlišujú sa podľa hlavného účelu, na ktorý pripadá najväčšia časť využiteľnej podlahovej plochy. (3) Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.

39. Stavebný úrad k tejto námietke v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že ide o stavbu rodinného domu, nie rekreačný dom, nakoľko charakter stavby zodpovedá rodinnému domu. Ďalej uviedol, že v zmysle k definičným znakom bytu patrí usporiadanie obytných miestností s príslušenstvom do funkčného celku so samostatným uzavretím, pričom z relevantnej projektovej dokumentácie je zrejmé, že rodinný dom pozostáva z jednej bytovej jednotky s príslušenstvom a jedným samostatným vchodom so samostatným uzavretím a je určený na rodinné bývanie. Predmetná stavba pozostáva z jednej bytovej jednotky a z toho dôvodu sa jedná len o stavbu rodinného domu, pričom v žiadnej Slovenskej technickej norme ani v nie je definované, z akých miestností môže pozostávať stavba rodinného domu. Je to návrh projektanta a navrhovateľa, aké bude využitie miestností, počet kúpeľní, wc a pod. Stavba podľa stavebného úradu zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na stavbu rodinného domu a nie je v jeho kompetencii riešiť irelevantnú námietku, že navrhovaná stavba v skrytosti projekčného riešenia je objekt slúžiaci na krátkodobé ubytovanie - rekreačné účely, pretože pre neho je záväzná projektová dokumentácia spracovaná odborne spôsobilým projektantom, ktorý presne definuje aká stavba na predmetnom pozemku bude umiestnená. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že podľa vydaného rozhodnutia a projektovej dokumentácie je stavba rodinného určená výlučne na bývanie a v prípade, ak by chceli stavebníci v budúcnosti zmenu stavby, museli by o to požiadať pred jej dokončením, resp. o zmenu účelu jej užívania, čo sa musí prerokovať s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi. Tvrdenie, že stavebníci majú v úmysle obísť právne predpisy, nakoľko umiestnenie ubytovacieho zariadenia by odporovalo územnému plánu, považoval za nepravdivé, pretože z vyjadrení dotknutých orgánov jednoznačne vyplýva, k akému konaniu sa vyjadrovali. Pre neho je záväzná projektová dokumentácia spracovaná odborne spôsobilým projektantom, ktorý presne definuje aká stavba na predmetnom pozemku bude umiestnená a nemal dôvod to spochybňovať.

40. Projektová dokumentácia nemá účinky individuálneho správneho aktu (rozhodnutia), iba prostredníctvom ktorého možno právne záväzným spôsobom rozhodnúť o umiestnení stavby. Naopak je podkladom územného rozhodnutia (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), ktorý ako dôkaz o dispozícii, charaktere technického riešenia stavby a situácii jej umiestenia v území podlieha hodnoteniu jeho obsahu v súlade s , Správneho poriadku, a to samostatne ako aj o vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Najmä sa posudzuje, či ňou vyjadrené technické a iné parametre navrhovanej stavby sú súladné s požiadavkami na ochranu záujmov chránených ( ), s inými požiadavkami a s regulatívmi územného plánu (, , ). Fakt, že projektovú dokumentáciu spracovala odborne spôsobilá osoba na tom nič nemení.

41. Podľa projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa (z ktorého ustanovenia taktiež nevyplýva zodpovednosť projektanta za legalitu stavby) a za realizovateľnosť vypracovaného projektu stavby, čo si nemožno zamieňať so zodpovednosťou stavebného úradu za súlad navrhovanej stavby so zákonom a s regulatívmi územného plánu. Podľa stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola začlenená

do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, a tiež aby stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania a pod. Zabezpečenie a dohľad nad dodržaním uvedených podmienok pre navrhované (projektované) stavby je na stavebnom úrade, ktorý má v územnom konaní vrchnostenské postavenie primerané jeho výlučnej zodpovednosti za legalitu výsledku konania, t.j. súlad územného rozhodnutia o umiestnení stavby so zákonom a regulatívmi územného plánu. Úlohou stavebného úradu tak bolo posúdenie súladu predloženej projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na navrhovanie (projektovanie) stavieb, ktorá povinnosť explicitne vyplýva z ust. , , ako aj s inými (už zmienenými) zákonnými požiadavkami, čo stavebný úrad neurobil (z obsahu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia ani z obsahu administratívneho spisu to nevyplýva).

42. Zo zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku plynie, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom v súlade s podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú (mimo iných) územné plány obcí a zón. Podľa , Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenia tak pochádzajú z vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou je hodnotenie dôkazov, bez ktorého nie je možné dosiahnuť spoľahlivo (presne a úplne) zistený skutočný stav veci. Pokiaľ stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí nekonkretizoval aký dôkaz hodnotil (ktorú konkrétnu súčasť konkrétnej projektovej dokumentácie) a ako ho vyhodnotil (aké konkrétne skutkové poznatky mu z jeho vykonania vyplynuli), jeho skutkový záver o charaktere stavby ako „rodinného domu“ je neudržateľný, svojvoľný, t.j. abstrahujúci od požiadavky spoľahlivosti. Neuviedol totiž na základe akej úvahy dospel k jednotlivému skutkovému zisteniu, na ktorom svoj záver o charaktere stavby rodinného domu v podstate založil, a to, že ide o stavbu pozostávajúcu z jednej bytovej jednotky s príslušenstvom a jedným samostatným vchodom so samostatným uzavretím. Neuviedol ani to, ako pritom zohľadnil námietky žalobcu, vrátane toho, ako zohľadnil Slovenskú technickú normu (STN 73 4301), na ktorú ho upozornil žalovaný v rozhodnutí z 16.04.2018 ( Správneho poriadku je prvostupňový orgán právnym názorom odvolacieho orgánu, v ktorého postavení bol žalovaný, viazaný). Nesporné síce je, že ide o objekt ako celok samostatne uzavretý vchodovými dvermi, ale sporné naopak zostalo, ako stavebný úrad dospel k záveru, že ide o súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do jedného funkčného celku určený na trvalé bývanie, t.j. aký skutkový stav subsumoval pod ust. , , , , čo neodstránil ani žalovaný.

43. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil skutkové a právne závery stavebného úradu, pričom mal k dispozícii aj žalobcom predložené dôkazy (v prílohe odvolania boli predložené stanoviská H.. U.. Q. a Ing. U.. V.), z obsahu ktorých jednoznačne plynie, že navrhovaná stavba má charakter ubytovacieho zariadenia - penziónu. Žalovaný na tieto dôkazy, ktoré boli vydané v súlade s o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (podľa ktorého je architekt oprávnený na vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní), nijako neprihliadol, čím neodstránil rozpor názvu projektovej dokumentácie a názoru stavebného úradu s obsahom týchto dôkazov. Žalovaný tak základný podklad územného rozhodnutia - projektovú dokumentáciu nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti so žalobcom predloženými dôkazmi, čím postupoval nesúladne s , , , () Správneho poriadku a vydal tak rozhodnutie odporujúce ust. Správneho poriadku. Z ust. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (na ktorý poukázal žalobca 1.) nepochybne vyplýva, že poskytovanie služieb architektov a stavebných inžinierov musí byť v súlade s technickými normami. Nebol preto správny názor stavebného úradu, že nie je definované z akých miestností môže pozostávať stavba rodinného domu, nakoľko STN 73 4301 k tejto otázke poskytuje normatívnu reguláciu, ktorú bolo potrebné akcpetovať. Pokiaľ stavebný úrad a žalovaný (ktorý takú obavu vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 16.04.2018 explicitne vyjadril) mali na základe námietok žalobcu 1. (v odvolacom konaní už s oporou v stanoviskách architektov) informácie o tom, že projektová dokumentácia navrhovanej stavby je z hľadiska jej stavebnotechnického usporiadania (dispozičného riešenia stavby) v rozpore s účelom alebo charakterom rodinného domu, mimo iného aj na základe STN 73 4301, z úradnej povinnosti spoľahlivo

zistiť skutočný stav veci (§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku) boli povinní urobiť úkony zabezpečujúce odstránenie alebo potvrdenie tejto pochybnosti (spornosti), či už ustanovením znalca alebo v súčinnosti s príslušnou komorou, ktorá vydala oprávnenie na výkon činnosti projektantovi (ako to stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí odporučil žalobcovi, čím úplne rezignoval na svoju povinnosť zistiť spoľahlivo skutkový stav veci).

44. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zistenie skutkového stavu veci v otázke charakteru navrhovanej stavby, ktorá sa má umiestniť, je mimoriadne dôležité a kľúčové z hľadiska posúdenia súladnosti tejto stavby s požiadavkami na ochranu záujmov chránených ako aj na posúdenie jej súladu s regulatívmi záväznej územnoplánovacej dokumentácie v danom území. Pokiaľ zákon rozlišuje stavby z hľadiska ich účelu na bytové budovy, zahŕňajúce rodinné domy, a nebytové budovy, zahŕňajúce penzióny a iné ubytovacie zariadenia na krátkodobý pobyt hostí (, , ), je zrejmé, že v územnom konaní musí byť predovšetkým bez pochybností zrejmé, aká stavba je predmetom umiestnenia z hľadiska jej charakteru daného účelom. Bez spoľahlivého zistenia a uzavretia tejto „predbežnej“ otázky totiž nemožno lege artis posúdiť jej súlad s uvedenými požiadavkami. Naopak nevenovanie patričnej pozornosti jej definitívnemu a správnemu vyriešeniu môže vytvárať dostatočný základ pre obchádzanie zákona tým spôsobom, že sa rozhodne o umiestnení stavby, ktorej skutočný účel (charakter a spôsob užívania) je v rozpore so zákonom a územným plánom. Pre umiestnenie, výstavbu a užívanie ubytovacích zariadení sa vyžadujú a určujú odlišné podmienky ako pri rodinných domoch, napríklad týkajúce sa parkovacích miest, požiarnej ochrany, hygieny, odpadov a pod. V danom prípade sú, vzhľadom na prechádzajúce body tohto rozsudku, dôvodné pochybnosti o tom, či sa uskutočnilo posúdenie súladu navrhovanej stavby so zákonom a s územným plánom, resp. či sa uskutočnilo za použitia správne definovaného charakteru - účelu stavby. Podľa žalovaného je tvrdenie, že stavebníci majú v úmysle takýmto spôsobom obísť právne predpisy, nakoľko umiestnenie víkendového domu - ubytovacieho zariadenia do danej oblasti by odporovalo platnému územnému plánu nepravdivé, pretože z vyjadrení dotknutých orgánov jednoznačne vyplýva, k akému konaniu sa dotknutý orgán vyjadroval. Ide o argumentačný konštrukt žalovaného majúci snahu zjavne ambivalentným vyjadrením odôvodniť neexistenciu možnej snahy obísť právne predpisy (čomu je každý orgán verejnej správy rešpektujúc zásadu legality povinný predchádzať alebo zabrániť) obsahom vyjadrení dotknutých orgánov, ktoré vychádzajú práve z podkladov predložených stavebníkmi, t.j. osobami, ktoré sa obísť zákon mohli pokúsiť. Z uvedeného vyplýva, že tejto argumentácii úplne chýba racionálne jadro.

45. Žalobcovia vo viacerých žalobných bodoch namietali nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť napadnutého a prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k uplatneniu , , najmä ohľadne otázky súladu navrhovanej stavby s územným plánom R. Králiky. Posúdenie tejto otázky podľa žalobcu 1. z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, pretože „suché konštatovanie“, že k posúdeniu došlo, bez uvedenia akejkoľvek správnej úvahy, ako stavebný k takému záveru došiel, je nedostatočné. Stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré v podstate prevzal žalovaný, síce konštatoval výsledok posúdenia súladu navrhovanej stavby s územným plánom R. S. s úplnou identifikáciou názvu správneho aktu - územného plánu, pod ktorým bol prijatý a záväzne zverejnený, s výsledkom, že „stavebný úrad zistil, že stavba je umiestnená v súlade s horeuvedeným územným plánom obce S. a to v lokalite s funkčným využitím pre obytné územie“. Žalovaný k námietkam žalobcu v tomto zmysle uviedol len to, že stavebným úradom definovaný účel stavby „Rodinný dom“ je v súlade s územným plánom R. S..

46. Pokiaľ z ust. § 32 a nasl. Správneho poriadku plynie, že k skutkovým zisteniam sa konajúci orgán verejnej správy dopracuje vykonaním dokazovania, ktorého súčasťou je hodnotenie dôkazov, platí (ako už bolo uvedené), že bez hodnotenia dôkazov nie je možné dosiahnuť spoľahlivo (presne a úplne) zistený skutočný stav veci. Ak teda stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí nekonkretizoval aký dôkaz hodnotil (akú konkrétnu projektovú dokumentáciu, resp. jej súčasť) a ako ho vyhodnotil (aké konkrétne skutkové poznatky mu z jeho vykonania vyplynuli), jeho skutkový záver o súlade navrhovanej stavby s územným plánom R. S. abstrahuje od požiadavky spoľahlivosti a možno ho považovať za svojvoľný. Tento skutkový záver by bol náležite získaný len vtedy, ak by stavebný úrad, resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí vyjadril konkrétne požiadavky plynúce pre dané územie z územného plánu R. S. (konkrétne a úplné regulatívny funkčného využitia a priestorového usporiadania územia), popísal by nim zodpovedajúce parametre navrhovanej stavby plynúce z jej projektovej dokumentácie (najmä skutočný účel používania a charakter stavby, podlažnosť, a pod.), a porovnaním regulatívov s údajmi o stavbe by

vyjadril svoju úvahu o súlade alebo nesúlade stavby s týmito regulatívmi. To však stavebný úrad neurobil, ani navrhovanú stavbu neposudzoval vo vzťahu k jednotlivým všeobecným technickým požiadavkám na navrhovanie stavieb podľa , čo neodstránil ani žalovaný. Jediná informácia, ktorá z jeho „hodnotenia“ plynie je, že ide o lokalitu s funkčným využitím pre obytné územie, pričom ale nie je zrejmé, aké ďalšie regulatívy územný plán, ktorý nie je súčasťou administratívneho spisu, stanovuje pre umiestnenie stavieb v tejto lokalite, ani to či im navrhovaná stavba svojim charakterom a parametrami vyhovuje. Podľa žalobcu 1. územný plán umožňuje v danom území len výstavbu nízkopodlažných domov. Vzhľadom na uvedené a na predchádzajúce body tohto rozsudku zistenie skutkového stavu stavebným úradom a žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ).

47. Podľa § 47 ods. 3 (nadväzujúceho na § 34 ods. 5) Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy (v danom prípade stavebný úrad) v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Jeho konštatovanie o súlade stavby s územným plánom R. S. však neobsahuje žiadnu preskúmateľnú úvahu, ako stavebný úrad k vyjadrenému záveru dospel, nakoľko v dôsledku absentujúceho hodnotenia dôkazov nebolo možné v preskúmavaných rozhodnutiach vyjadriť zrozumiteľné úvahy týkajúce sa ich hodnotenia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tak je síce zrejmé na podklade akého všeobecne záväzného právneho predpisu mal byť súlad navrhovanej stavby so záväznou územnoplánovacou dokumentáciou obce posúdený (platný územný plán R. S. bol dostatočne identifikovaný), aj to, s akým výsledkom, avšak bez toho, aby stavebný úrad identifikoval podklad, z ktorého vychádzal (či išlo projektovú dokumentáciu stavby „Výstavba rodinného domu p.č. XXX/X, XXX/X S. SO 01 Rodinný dom“, ktorá sa nachádza v spise alebo projektovú dokumentáciu stavby „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/X S. SO 01 Rodinný dom“, ktorú predložil žalobca, alebo o inú, nie je v tejto súvislosti vôbec spomenuté) a tiež bez toho, aby uviedol svoju úvahu týkajúcu sa hodnotenia tohto dôkazu, teda jeho súladu s konkrétne vyjadrenými regulatívmi funkčného využitia a priestorového usporiadania dotknutého územia riešeného územným plánom obce.

48. Žalobca 2. v správnej žalobe doplnil tvrdenia žalobcu 1., tak, že v rámci spornosti charakteru (účelu využitia) navrhovanej stavby rodinného domu poukázal na obsah projektovej dokumentácie vzťahujúcej sa k tejto stavbe, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Z jej časti „E-SO 01,2 Požiarna ochrana

- technická správa“ - bod 2.5.1. vyplýva, že v priestoroch riešeného objektu sa budú zdržiavať hostia, objekt je určený na ubytovanie na 2. a 3. NP, 1. NP je určené na stravovanie relaxáciu ubytovaných hostí. Táto súčasť projektovej dokumentácie nerieši iný objekt než navrhovanú stavbu „rodinného domu“, teda sa na ňu priamo vzťahuje. „Statický posudok objektu Novostavba rodinného a víkendového domu“ obsahuje zhodnotenie navrhovaného stavu nosných konštrukcií dvoch samostatných objektov, a to „01 Víkendový dom“ a „02 Rodinný dom“, ktorý je tu charakterizovaný ako jednopodlažná budova bez podpivničenia, čo nezodpovedá inej časti projektovej dokumentácie „E - SO 01.1 Architektonicko - stavebné riešene“, ktorá projektuje umiestňovanú stavbu ako trojpodlažný dom, ktorý bol územným rozhodnutím aj umiestnený. Žalobca 2. taktiež poukázal na nesúlad navrhovanej stavby pozostávajúcej z troch nadzemných podlaží s ust. , podľa ktorého je rodinný dom mimo iného budova ktorá má najviac dve nadzemné podlažia a podkrovie. Uvedené súčasti projektovej dokumentácie sú tak v rozpore s inými jej časťami ako aj v rozpore s obsahom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú výlučne umiestnenia trojpodlažnej stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“, ktorý nesúlad stavebný úrad opätovne nijako nehodnotil ani neurobil žiadny úkon za účelom odstránenia rozporov.

49. Žalobca 1. namietal nedostatočne zistený skutkový stav nielen z dôvodu chýbajúceho posúdenia návrhu na umiestnenie stavby podľa , , ale vo viacerých žalobných bodoch poukazoval na zmätočnosť v podkladoch prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že v konaní boli dve alebo viac verzií projektovej dokumentácie stavby, pričom nebolo zrejmé, ktorá z nich bola ako podklad prvostupňového rozhodnutia vlastne použitá. Výrokom územného rozhodnutia bola umiestnená stavba „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“, ktorej nezodpovedá názov žiadnej časti predloženej projektovej dokumentácie. V administratívnom spise sa nachádza projektová dokumentácia označená ako „Výstavba rodinného domu p.č. XXX/X, XXX/X S. SO 01 Rodinný dom“, iba ktorá bola podľa žalovaného a stavebníkov podkladom prvostupňového rozhodnutia, obsahom ktorej je „výkres 01 Celková situácia„, kde je pri hranici s obecnou komunikáciou umiestnený stavebný objekt „SO 01 Rodinný dom“ (umiestnená stavba) a ďalej „SO 02 Rekreačný dom“. V žalobcom predloženej projektovej

dokumentácii stavby „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/X S. SO 01 Rodinný dom“, ktorá má taktiež prezentačnú pečiatku stavebného úradu, ale v spise sa nenachádza a podľa žalovaného a stavebníkov použitá nebola, sa nachádzajú dve stavby - „SO 01 Víkendový dom“, ktorá stavebno-technickým riešením ako aj umiestnením zodpovedá umiestnenej stavbe rodinného domu, a ďalej umiestnená stavba „SO 02 Rodinný dom“. Z administratívneho spisu vyplýva, že úkonom z 15.06.2018 (č.l. 51 - 52 administratívneho spisu) stavebníci do spisu predložili výkres „01 Celková situácia -Výstavba rodinného domu p.č. XXX/X, XXX/X S. Rodinný dom“, ktorý obsahuje jeden stavebný objekt „SO 01 Rodinný dom“, ktorý stavebno-technickým riešením zodpovedá umiestnenej stavbe a je umiestený na mieste, kde podľa žalobcom predloženej projektovej dokumentácie bola umiestnená stavba „SO 01 Víkendový dom“, bez umiestnenia ďalšej stavby. Dôvod jeho predloženia z tohto úkonu, ani z prvostupňového alebo z napadnutého rozhodnutia zrejmý nie je.

50. Žalobca 1. poukázal na to, z úkonu z 26.01.2018, ktorým stavebný úrad predložil vec žalovanému vyplýva, že žalobcovi bola zapožičaná dokumentácia, to znamená išlo o projektov ú dokumentáciu, ktorá bola použitá v tejto fáze konanie stavebným úradom. Obsah spisu (č.l. 46 adm.spisu) taký obsah označeného úkonu stavebného úradu potvrdzuje, pričom ale nedáva nijakú odpoveď na to, s akou verziou projektovej dokumentácie sa od začiatku počítalo pri umiestnení navrhovanej stavby a s akou verziou sa začalo konať. Pokiaľ bola žalobcovi 1. zapožičaná projektová dokumentácia navrhovanej stavby dva týždne po miestnom šetrení, teda po začatí územného konania (čo z obsahu tohto úkonu zreteľne vyplýva), nemohlo ísť o zapožičanie inej projektovej dokumentácie (v inom obsahu predchádzajúcom verzii použitej v konaní), a pokiaľ áno, išlo o úmyselné zavádzanie žalobcu 1. ako účastníka územného konania o obsahu spisu, s vedomím stavebného úradu. Napriek tvrdeniu žalovaného a stavebníkov, že ako podklad umiestnenia stavby bola použitá projektová dokumentácia stavby „Výstavba rodinného domu p.č. XXX/X, XXX/X S. SO 01 Rodinný dom“, sa výrokom prvostupňového rozhodnutia umiestnila stavba „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“, čo je v rozpore s názvom a obsahom projektovej dokumentácie v spise, ktorá obsahuje dve stavby. Čiastočne to mení neskôr doložený výkres celkovej situácie, ktorý rieši umiestnenie len jedného objektu, ktorý je ale v rovnakom obsahovom nesúlade s inými časťami projektovej dokumentácie ako jej predchádzajúca verzia v spise (najmä už zmienený rozpor s protipožiarnym projektom a statickým posudkom). Odhliadnuc od uvedeného z administratívneho spisu vyplýva, že názov umiestňovanej stavby sa v priebehu konania niekoľkokrát menil a je identifikovaný odlišne v základných úkonoch územného konania. V návrhu na začatie územného konania je stavba označená ako „SO 01 Rodinný dom, Inžinierske siete“, v oznámeniach o začatí konania je označená buď ako „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ alebo ako „Rodinný dom a inžinierske siete“, pričom projektová dokumentácia bola spracovaná na stavbu „Výstavba rodinného domu p.č. XXX/X, XXX/X S. SO 01 Rodinný dom“. Napokon vo výroku územného rozhodnutia sa umiestnila stavba „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ s tým, že stavba a inžinierske siete budú umiestnené podľa situácie stavby a projektu spracovaného H.. V. Machavom, bez zmienky o tom, ako bude umiestená (a či vôbec) žumpa. Samotný obsah spisu tak dostatočne dokumentuje úroveň zistenia a ustálenia skutočného stavu, ktorý nedáva uspokojivú odpoveď ani len na otázku, aká stavba, resp. z čoho pozostávajúca stavba vlastne bola územným rozhodnutím umiestnená.

51. Žalobca 1. ďalej namietal, že stavebníkmi nebolo v územnom konaní predložených množstvo podkladov. Nebol predložený súhlas vlastníka pozemku parc. č. Q.návrh neobsahoval stručnú charakteristiku územia a spôsobu jeho doterajšieho využitia a nie je zrejmý súlad návrhu s územnoplánovacou dokumentáciou a absentuje stanovisko dotknutého orgánu týkajúce sa protipožiarnej bezpečnosti stavby. Z obsahu spisu skutočne vyplýva, že nebolo predložené žiadne stanovisko ORHaZZ k protipožiarnej bezpečnosti stavby, čím nebol skutočný stav zistený v súlade s požiadavkami plynúcimi z ust. , nakoľko stavebný úrad neoveril, či návrh stavby vyhovuje predpisom upravujúcim protipožiarne podmienky. Ďalšími nedostatkami návrhu boli porušené ust. , , Vyhlášky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

52. Orgán verejnej správy má povinnosť spoľahlivého, úplného a presného zistenia skutočného stavu (§ 3 ods. 5, 32 ods. 1, § 46 Správneho priadku), ku ktorému sa dopracuje hodnotením dôkazov v rámci dokazovania (§ 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku). Dokazovanie predstavuje poznávací proces určitých predmetov a javov smerujúci k zisteniu skutočného stavu, ktoré by malo byť spoľahlivé (úplné a presné). Zásada materiálnej pravdy je súčasťou okruhu základných zásad, na ktorých je

správne konanie budované. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti, resp. hodnovernosti. Opomenutie úplného vyhodnotenia predložených dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku malo za následok nedostatok spoľahlivého zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre vydanie meritórneho rozhodnutia (napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie), nakoľko neboli dostatočne vierohodne a spoľahlivo zistené rozhodné skutočnosti požadované zákonom pre vydanie územného rozhodnutia z hľadiska záujmov chránených (, , , ), najmä z hľadiska účelu stavby, jej súladu s územným plánom a protipožiarnej bezpečnosti. Vo svetle uvedeného sa javí, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nebol zabezpečený taký podklad, ktorý by konajúcim orgánom umožnil dospieť k objektívnemu (spoľahlivému), jednoznačnému (presnému a úplnému) a tým odôvodniteľnému skutkovému záveru o splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok na umiestnenie navrhovanej stavby. Pokiaľ zodpovedanie tejto relevantnej otázky z predložených dôkazov bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností nevyplývalo, je zrejmé, že uplatnený postup konajúcich orgánov nebol konformný s požiadavkami plynúcimi so zásady materiálnej pravdy ( Správneho poriadku). Z uvedených dôvodov, ktorými bolo zasiahnuté do subjektívneho práva žalobcu (ako účastníka územného konania) na spravodlivý proces, zahŕňajúci spoľahlivé zistenie skutkového stavu, bolo potrebné mu poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca 1. tak zjavne disponoval aktívnou žalobnou legitimáciou na podanie správnej žaloby.

53. Žalobcovia ďalej dôvodne namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov aj z iných dôvodov. Nepreskúmateľnosť nemožno vidieť v rozsahu strán napadnutého rozhodnutia, ako to namietal žalobca, ale v tom (čo taktiež namietal žalobca), že žalovaný nijako nereagoval na niektoré jeho odvolacie námietky. Prakticky nijako sa nezaoberal s odvolacími námietkou žalobcu, že došlo k porušeniu práva žalobcu ako účastníka konania na spravodlivé konanie z dôvodu, že mu v dostatočnom predstihu, teda včas a v požadovanom rozsahu nebolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s podkladmi prvostupňového rozhodnutia, s námietkou zmätočnosti projektovej dokumentácie, resp. rozdielneho označovania stavby. Na ďalšie odvolacie námietky žalovaný v podstate reagoval, pričom nesúhlas žalobcu 1. s jeho závermi si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou. Pokiaľ žalobca 1. považoval závery žalovaného za nesprávne alebo nedostatočne zistené, mohol namietať ich nesprávne právne posúdenie s priliehavou argumentáciou, čo neurobil. Nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa charakteru stavby, jej súladu s územným plánom obce, nedostatku podkladov a pod. má pôvod v nedostatočne zistenom skutočnom stave veci tak, ako to je zdôvodnené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku.

54. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy (v danom prípade stavebný úrad a žalovaný) v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rovnako v odvolacom konaní, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní (§ 60a Správneho poriadku), musí druhostupňový orgán (žalovaný) zdôvodniť ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami odvolateľa (v danom prípade žalobcu). V dôsledku nedodržania tejto povinnosti pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon, pretože (nielen v rámci povinnosti vysporiadať sa s odvolacími námietkami) chýba vyhodnotenie dôkazov, z ktorých stavebný úrad v celom zákonom požadovanom rozsahu zistil skutkový stav veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako vec stavebný úrad a žalovaný právne posúdili vo vzťahu k zásadným právnym otázkam súladu s územným plánom, vecnej a časovej koordinácie s inou stavbou, dodržaní odstupov a technických požiadaviek výstavby, iba po vyriešení ktorých bolo možné žalovaným dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo potrebné priamo uviesť ako (z akých dôvodov) žalovaný (rovnako prvostupňový orgán) zo skutkových zistení v danom konkrétnom prípade vyvodil konkrétne právne závery, t.zn. ako subsumoval zistený skutkový stav vo vzťahu k platnej právnej úprave, a to vo všetkých relevantných otázkach prejednávanej právnej veci. Uvedené atribúty odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzhľadom k niektorým relevantným otázkam, ktoré nastolil žalobca, nespĺňalo.

55. V rámci odvolacieho konania predstavujú všetky odvolacie námietky súčasť podkladov rozhodnutia (§ 32 Správneho poriadku). Nestačilo tak zo strany žalovaného zaoberať sa len niektorými námietkami, resp. ponúknuť (namiesto vysporiadania sa s každou odvolacou námietkou osobitne tak, ako to vyžaduje

§ 47 ods. 3 Správneho poriadku), z jeho pohľadu komplexný právny názor na vec. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na rekapituláciu výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu, obsah podaní účastníkov konania a odôvodnenie niektorých rozhodných skutočností, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalovaný mienil uplatniť ust. , podľa ktorého sa v odvolacom konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote ( ), hoci uplatnené mohli byť, mal a mohol taký postoj vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu zrozumiteľne vyjadriť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Taký postup bol žiaduci z dôvodu, aby nevznikla neistota v otázke, na ktoré odvolacie námietky žalovaný neprihliadal súladne so zákonom. Niektoré odvolacie námietky však boli takej povahy, že presahovali rámec obmedzovaný uplatňovaním koncentračnej zásady, ktorá sa nevzťahuje na otázky týkajúce sa napríklad porušenia práva na spravodlivý proces, ani námietok porušenia zákonnosti, t.j. majúce charakter upozornení na porušenie zásady legality územného konania ako celku, ktorá je nosnou zásadou správneho konania (koncentrácii podliehajú vecné námietky týkajúce sa nesplnenia podmienok na vydanie územného rozhodnutia v zmysle ). Vzťahovaním účinkov koncentrácie nemožno obmedzovať ani účinky vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia v zmysle ust. Správneho poriadku, čo žalobca využil v podaní z 11.09.2019 doručenom stavebnému úradu dňa 17.09.2019. Pokiaľ stavebníci vo svojom vyjadrení k správnej žalobe namietali, že boli zodpovedané všetky otázky plynúce z odvolania žalobcu, je potrebné upriamiť ich pozornosť na to, že určitý čiastkový názor prvostupňového orgánu plynúci z obsahu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom prípade nenahrádza chýbajúcu argumentáciu druhostupňového orgánu (žalovaného) v odvolacom konaní ku konkrétnym odvolacím námietkam žalobcu. Opačný prístup by popieral zákonom garantovaný princíp dvojinštančnosti správneho konania.

56. Napadnuté rozhodnutie tak nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa , bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa právneho posúdenia veci. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska vecných žalobných námietok či stavba spĺňala protipožiarne podmienky a pod., čo sú otázky skutkového a právneho posúdenia, ktoré správny súd nemôže sám doplňovať ani si o ňom urobiť vlastné závery, pretože by tým neprípustne nahrádzal orgán verejnej správy, ktorý je na to oprávnený.

57. Žalobcovia namietali nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absentujúcej grafickej prílohy. Určenie umiestnenia stavby je účelom konštitutívneho rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré situáciu navrhovanej stavby autoritatívne určuje na základe projektovej dokumentácie. Konečné umiestnenie stavy teda nie je výsledkom projektovej dokumentácie, ktorú stavebný úrad len overuje postupom podľa až 4 . Pokiaľ je účelom rozhodnutia o umiestnení stavby určiť, kde má byť táto stavba umiestnená (v zmysle presne vymedziť územie, kde bude následne zhotovená alebo postavená), nemožno pochybovať o tom, že esenciálnou náležitosťou tohto rozhodnutia je jednoznačným, určitým alebo určiteľným a hlavne zrozumiteľným spôsobom definovať

polohu budúcej stavby v konkrétnom území, bez potreby doplňovania ďalších projektových alebo iných technických podkladov zo strany stavebníka alebo iných osôb (s výnimkou nevyhnutných geodetických úkonov). Dôležité je to najmä z toho dôvodu, že o umiestnení stavby sa má konečným a záväzným spôsobom v celom rozsahu rozhodnúť v územnom konaní, pretože v stavebnom konaní, ktoré sa zaoberá najmä stavebnotechnickými aspektmi realizácie stavby, sa táto otázka už nerieši. Tento záver nepochybne vyplýva aj z ust. , podľa ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

58. Výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní musí byť formulovaný tak, aby nespôsoboval žiadne pochybnosti o jeho obsahu, bol určitý a zrozumiteľný, bez potreby dodatočného výkladu, prípadne korekcií alebo doplnkov. Výrok prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby je ako celok nezrozumiteľný, nakoľko z neho nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o umiestnení stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“, ktorá je definovaná len identifikáciou pozemkov, na ktorých mala byť umiestnená a rozostupmi od priľahlých pozemkov. Z rovnakého dôvodu bolo zmätočné aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Podľa a rozhodnutím o umiestnení stavby stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel, určí stavebný pozemok a umiestni stavbu na ňom, pričom umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že súčasťou jeho výroku na str. 2 je informácia, že stavba a inžinierske bude umiestnená podľa situácie umiestnenia stavby a projektu spracovaného H.. V. Q. číslo oprávnenia 1261AA, 12/2016, ktorá situácia bola podľa žalovaného grafickou prílohou rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spôsobuje jednak fakt, že súčasťou administratívneho spisu sú dva rozdielne výkresy č. 01 Celková situácia stavby spracované H.. V. Q. s dátumom 12/2016. Oba s názvom „Výstavba rodinného domu p.č. XXX/X XXX/ X S. Rodinný dom“, pričom prvý z nich je súčasťou projektovej dokumentácie označenej ako „Výstavba rodinného domu p.č. XXX/X, XXX/X S. SO 01 - Rodinný dom“ a druhý bol doplnený do spisu stavebníkmi podaním z 15.06.2018. Odlišnosti situácií spočívajú v ich grafickom obsahu. Pokiaľ prvý výkres obsahuje situáciu stavebných objektov „SO 01 Rodinný dom“ a „SO 02 Rekreačný dom“ s hospodárskou budovou, druhý neskôr predložený výkres popisuje už len situáciu stavby „SO 01 Rodinný dom“. Pokiaľ by aj mohlo ísť o prílohu územného rozhodnutia (čo z nasledovných dôvodov možné nie je), nie je zrejmé podľa ktorého z uvedených rovnako označených výkresov situácie stavby (obsahujúcich rozdielne stavebné a dopravné vzťahy v predmetnom území) mala byť stavba umiestnená.

59. Umiestnenie stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ je, vzhľadom na obsah výroku prvostupňového rozhodnutia, nezrozumiteľné, pretože rozhodnutie neobsahuje grafickú prílohu. Z účelu územného konania o umiestnení stavby, z ktorého má byť nepochybné kde bola stavba umiestnená, plynie, že presnú identifikáciu umiestenia stavby v území je potrebné zabezpečiť práve vyznačením jej umiestnenia v grafickej prílohe, ktorá je podľa veta druhá, obligatórnou prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby. Z obsahu a formy prvostupňového rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva žiadna zmienka o tom, že prvostupňové rozhodnutie malo grafickú prílohu. Zmienka o umiestnení stavby podľa situácie stavby nespĺňa požiadavku na prílohu prvostupňového rozhodnutia, nakoľko žiadna situácia nebola spolu s ním oznámená (doručovaná) účastníkom konania. Vzhľadom na to prvostupňové rozhodnutie spolu s napadnutým rozhodnutí (ktoré prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdilo) trpia nezákonnosťou z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba bol dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil aj podľa z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

60. Na rozhodnutie NS SR sp.zn z 28.03.2012 k, na ktoré poukázali stavebníci nebolo možné prihliadať, nakoľko sa zjavne týkalo inej situácie, kde sa posudzovala len okolnosť oboznámenia sa účastníka konania so situačným výkresom. Naopak možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 20.05.2020, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu sp.zn. z 29.11.2018, ktorý rozhodol v tom zmysle, že grafická príloha je obligatórnou prílohou územného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorá sa musí spolu s sním účastníkom konania oznámiť.

61. Žalobca 2. namietal, že prvostupňovým rozhodnutím bola umiestnená trojpodlažná stavba, teda stavba nezodpovedajúca zákonnému vymedzeniu rodinného domu v zmysle , čo sa žalovaný snažil odstrániť tak, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovaná stavba rodinného domu podľa projektovej dokumentácie pozostáva z dvoch nadzemných podlaží a podkrovia, čo je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Pokiaľ sa žalovaný pokúsil odstrániť tento nedostatok uvedeným spôsobom bez toho, aby v odvolacom konaní zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorý umiestnil jednoznačne trojpodlažnú stavbu, spôsobil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s platným a účinným znením výroku prvostupňového rozhodnutia, čo samo o sebe zakladá dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť.

62. Žalobcovia namietali aj zásadné zmeny v právnych názoroch žalovaného v zásadných skutočnostiach, nakoľko vo svojom rozhodnutí z 18.04.2018 upozornil stavebný úrad o spornom charaktere stavby a iných skutočnostiach, čo v ďalšom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia úplne ignoroval a ignoroval aj nedostatky týkajúce sa doručovania. Z obsahu tejto námietky, ktorá bola s poukazom na zásadu právnej istoty namietaná aj v rámci ústneho pojednávania plynie, že žalobcovia namietali nerešpektovanie precedenčnej zásady v zmysle ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Vyjadrenie tejto zásady v správnom konaní pochádzajúcej z princípu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Precedenčná zásada má za cieľ zabrániť reťazeniu tvorby nesprávnych právnych názorov, resp. „právne nesprávnych“ rozhodnutí. Slúži ako ochrana pred svojvôľou správneho orgánu (resp. súdu), ako nástroj na priamu realizáciu právnej istoty a rovnosti pred zákonom. Preto, pokiaľ sa orgán verejnej správy odkloní od právneho názoru vyjadreného v inej veci (o to viac v rovnakej veci!), má povinnosť argumentačne podoprieť zmenu alebo vývoj svojho právneho názoru (precedenčná zásada nepredstavuje nemenný systém, ktorý by predstavoval zakonzervovanie právneho myslenia). Pokiaľ tak žalovaný neurobil, zaťažil svoje rozhodnutie ďalšou vadou spočívajúcou v tom, že nedbal o to, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.

63. Žalobca 1. namietal aj to, že stavebný úrad vždy po zrušení jeho rozhodnutí o umiestnení stavby konaniu začal nové konanie, ktorému pridelil iné číslo a neštandardný bol podľa neho aj postup keď o odvolaniach žalobcu rozhodovali piati zamestnanci žalovaného, pričom však neuviedol aký dopad mali tieto námietky na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, bez čoho nebolo možné na ne prihliadať. Prieskum zákonnosti je možný len na základe konkrétnych námietok ( od. 1 v nadväznosti na ) presne vyjadrujúcich, z akých skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje výrok napadnutého rozhodnutia za nezákonný. Pokiaľ žalobné námietky neboli takto formulované, možno ich považovať len za všeobecný nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného, ktorý na konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nestačí. Na záver o nezákonnosti nestačí ani špecifikácia porušenia zákona o registratúre prokurátorom ani jeho námietka týkajúca sa porušenia o pozemných komunikáciách, ktorá by mohla byť dôvodná, pokiaľ by bola účinne vznesená v konaní o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“, ktorá bola vedená samostatne.

64. Nebol dôvod na uplatnenie postupu podľa ako to navrhovali stavebníci, pretože kolaudáciou navrhovanej stavby a jej zapísaním do katastra neodpadol dôvod konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko táto skutočnosť netvorí zákonnú prekážku jeho preskúmateľnosti správnym súdom. Naopak odmietnutím jeho preskúmania by bolo žalobcovi, ako účastníkovi konania, neodôvodnene odopreté jeho garantované právo (podľa SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.). Taký záver osvedčuje aj skutočnosť, že došlo k vydaniu zrušujúceho rozhodnutia v nadväzujúcom stavebnom konaní o povolenie tejto stavby, pričom predpokladá postup uplatniteľný v prípade, ak bola stavba postavená bez stavebného povolenia () a to bez ohľadu na to, či existuje kolaudačné rozhodnutie.

65. Napriek tomu, že žalobca na ústnom pojednávaní netrval na svojej námietke týkajúcej sa doručovania, správny súd bol povinný skúmať včasnosť podania správnej žaloby, pričom dospel k

záveru, že bola podaná v lehote podľa . Napadnuté rozhodnutie bolo doručované formou verejnej vyhlášky (vyvesené na úradne tabuli žalovaného dňa 29.01.2020, zvesené 14.02.2020). Žalovaný zverejnil napadnuté rozhodnutie na svojej úradnej tabuli ako aj dňa 31.01.2020 na úradnej tabuli stavebného úradu (R. S.), ktorý bol prvostupňovým orgánom rozhodujúcim o vydaní územného rozhodnutia, o odvolaní, proti ktorému žalovaný rozhodol napadnutým - doručovaným rozhodnutím. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 05.11.2018 týkajúceho sa obdobnej veci vyplýva, že pokiaľ ide o moment doručenia, ktorý je rozhodujúci pre určenie začiatku plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, pre určenie rozhodujúceho dňa, od ktorého sa začína počítať pätnásťdňová lehota, počas ktorej musí byť rozhodnutie zverejnené, je potrebné prihliadať nielen na deň zverejnia na úradnej tabuli orgánu, ktorý danú písomnosť doručuje, ale je potrebné brať na zreteľ aj ostatné spôsoby uverejnenia, prostredníctvom ktorých správny orgán plnil zákonnú podmienku kumulatívneho uverejnenia písomnosti spôsobom v mieste obvyklým, t.j. aj na úradnej tabuli prvostupňového orgánu, ako na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Pokiaľ bolo dňa 31.01.2020 napadnuté rozhodnutie zverejnené na úradne tabuli R. S., územia ktorej sa vec týkala, za doručené ho možno považovať dňom 17.02.2020 (15.02.2020 bola sobota), pričom správna žaloba žalobcu 1. bola podaná dňa 14.04.2020, teda včas. Včas bola podaná aj žaloba žalobcu 2., nakoľko rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR o nevyhovení protestu prokurátora podanému proti napadnutému rozhodnutiu, spolu s rozhodnutím ministra o rozklade nadobudlo právoplatnosť dňom 05.02.2021, pričom správna žaloba Krajského prokurátora v Banskej Bystrici bola podaná dňa 01.04.2021, teda v súlade s .

66. Podstatným porušením nebola ani chyba v písaní, pokiaľ prvostupňové rozhodnutie obsahovalo informáciu, že má povahu verejnej vyhlášky v súlade s (týkajúce sa doručovania oznámenia o začatí územného konania), nakoľko je zrejmé, že sa pri jeho oznámení účastníkom konania postupovalo v súlade s týkajúcim sa doručovania územného rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalobca podal včas odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu ako aj včas podal správnu žalobu, zjavne nebol ukrátený na jeho práve na riadne doručenie rozhodnutí. Pokiaľ žalobca 1. namietal, že nebolo doručené iným účastníkom územného konania, táto jeho námietka bola nad rámec jeho aktívnej žalobnej legitimácie, nakoľko žalobca sa mohol domáhať súdnej ochrany jeho práv. Ak sa postupom stavebného úradu a žalovaného cítili ukrátené na svojich právach aj iné osoby, mohli sa samostatne domáhať ochrany svojich práv. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok stanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené ustanovenia zákona odzrkadľujú ústavné právo na súdnu ochranu podľa SR, ktoré spresňujú tak, že právo na poskytnutie právnej ochrany správnym súdom má každý, avšak za splnenia podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv zo strany orgánu verejnej správy. Žalobca 1. v danom prípade neosvedčil porušenie alebo priame dotknutie na jeho právach alebo právom chránených záujmoch, nakoľko argumentoval len porušením zákonnosti. Nebolo tak práv, na ktorých by bol žalobca nesprávnym postupom konajúcich orgánov verejnej správy ukrátený, iba osvedčením ktorých by mu z týchto dôvodov bolo možné poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca 1. preto nebol aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany práv, ktoré mu v konečnom dôsledku odopreté neboli.

67. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa a pre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

68. V novom konaní prvostupňový orgán v súlade so závermi tohto rozsudku, ktorými je viazaný, opätovne rozhodne v začatom konaní o umiestnení navrhovanej stavby. Zabezpečí si dostatočný

skutkový podklad svojho rozhodnutia, ktorý v celom rozsahu vyhodnotí najmä z hľadiska charakteru a účelu stavby, jej súladu s územným plánom R. S., súladu s požiadavkami ochrany záujmov chránených stavebných zákonom, svoje skutkové a právne závery riadne a v celom rozsahu odôvodní, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami, návrhmi a inými podaniami účastníkov konania.

69. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca 1. bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. Žalobcovi 2. správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko podľa žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie začaté na základe žaloby prokurátora.

70. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.