Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_24S-58-2020.pdf
PDF · 268.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: O.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX T. Bystrica, právne zastúpený advokátkou JUDr. Tatianou Jamrichovou, PhD., so sídlom Dolná 23, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: za účasti: 1. R. S., nar. XX. decembra XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX F., pr. zast.: Advokátska kancelária NOVÁK, s.r.o., Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, 2. D.. D. S., nar. XX. júna XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX F., pr. zast.: Advokátska kancelária NOVÁK, s.r.o., Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, 3. O.. R. R., nar. 4. marca XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX P., 4. U. Z., nar. 9. januára XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX T. T., 5. D. B., nar. XX. júla XXXX, bytom P. č. XXX, XXX XX P., 6. H. P., nar. XX. januára XXXX, bytom P. XXX/XXX, XXX XX P., 7. I. T., nar. XX. novembra XXXX, bytom P. č. XXX, XXX XX P., 8. L. T., nar. 5. apríla XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., 9. D. U., nar. XX. júna XXXX, bytom P. XX, XXX XX, XX. E. U., nar. XX. augusta XXXX, bytom J. 6, XXX XX T. T., XX. O.. E. S., nar. XX. júna XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., XX. H.. S. H., nar. XX. novembra XXXX, bytom 9. mája XXXX/XX, XXX XX T. T., XX. W. B., bytom P. č. XXX, XXX XX P., XX. E. S., bytom P. č. XXX, XXX XX P., XX. D. S., bytom S. č. 25, XXX XX T. T., XX. E. P., bytom P. č. XXX, XXX XX P., XX. W. P., bytom P. č. XXX, XXX XX P., XX. D. W., bytom P. č. XXX, XXX XX P., XX. D. S., bytom P. č. XX, XXX XX P., XX. W. B., bytom P., XXX XX P., XX. S. S., bytom P. č. 4, XXX XX P., XX. I. S., bytom P. č. 4, XXX XX P., XX. D. S., bytom P. č. 4, XXX XX P., XX. D. S., nar. 8. augusta XXXX, bytom H. C. XXX/X, XXX XX T., občan J. republiky, XX. C. S., nar. XX. augusta XXXX, bytom H. C. XXX/X, XXX XX T., občan J. republiky, 26. Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OVBP2-2020/006257-2 zo dňa 27. januára 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky Banská Bystrica č. OU-BB-OVBP2-2020/006257-2 zo dňa 27. januára 2020 a rozhodnutie Obce Králiky - stavebného úradu č. Oc.Ú.-276/2019/PM, ev. č. 3/2019 z 22. októbra 2019 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
Ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Na základe žiadosti stavebníkov R. S. a manželky D.. D. S. bytom F. (ďalej len „navrhovatelia“ alebo „stavebníci“) z 17. 07. 2017 (neskôr doplnenej) o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“ na pozemku parc. č. KN C XXX/X, XXX/X, v k.ú. P. vydala Z. P. (ďalej len „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. Oc. Ú. - 223/2017/PM z 19.12.2017, ktorým povolila umiestnenie tejto stavby, a ktoré bolo rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica odboru prístavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) z 18.04.2018 na základe odvolania účastníka konania - O.. E. Z. (ďalej len „žalobca“) zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie. Rozhodnutie stavebného úradu bolo zrušené z dôvodu nedostatočného preskúmania navrhovanej stavby splatným územným plánom Z. P. a nedodržania niektorých procesných ustanovení zákona. Následne stavebný úrad vydal 23.07.2018 ďalšie rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré bolo žalovaným opätovne zrušené rozhodnutím z 09.11.2018 a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu procesných pochybení. Ďalšie rozhodnutie bolo opätovne zrušené. Následne navrhovatelia stavby doplnili do spisu ďalšie vyjadrenia dotknutých orgánov a ďalšie podklady pre vydanie územného rozhodnutia. Napokon stavebný úrad vydal rozhodnutie č. Oc. Ú. 276/2019/PM zo dňa 22. 10. 2019, ktorým rozhodol o umiestení stavby „Prístupová komunikácia“ na pozemkoch parc. č. KN C XXX/X, XXX/X v k.ú. P. vo vlastníctve stavebníkov s určením povinnosti vyplývajúcich z vyjadrení dotknutých orgánov. Súčasne vo výroku rozhodol o zamietnutí námietok žalobcu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „územné rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad ozrejmil priebeh predchádzajúceho územného konania a uviedol, že posúdil návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 a 38 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a zistil, že jej umiestenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie resp., že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje. Umiestnenie vyhovuje aj všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle stavebného zákona. Ďalej uviedol, že stavebný úrad posúdil, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom Z. P. a to v lokalite s funkčným využitím pre obytné územie. V ďalšom texte odôvodnil zamietnutie námietok žalobcu, nakoľko stavebný úrad oznámil začatie územného konania listom z 20.07.2017, na prerokovanie návrhu nariadil ústne pojednávanie s miestnym zisťovaní na deň 17.08.2017 s upozornením, do kedy si môžu účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky, inak sa na ne neprihliadne, na základe čoho boli námietky žalobcu z 08.09.2019 doručené stavebnému úradu 11.09.2017 podané po stanovenej lehote a stavebný úrad na ne neprihliadal. Napriek tomu k námietke nesúladnosti návrhu s platným územným plánom skonštatoval, že Z. P. schválila územný plán „Zmena a doplnky XII. Etapa, lokalita 647, Centrum rekreácia cestovného ruchu Banská Bystrica - P.“ uznesením obecného zastupiteľstva obce č. 111/2006 - OZ z 09.05.2006, čím potvrdila záväznosť tejto ÚPD pre Z. P.. Stavebný úrad posúdil, že navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom Z. P. vrátane zmien a doplnkov, čím potvrdil záväznosť tejto ÚPD pre Z. P.. Stavebný úrad zistil, že stavba je umiestnená v lokalite s horeuvedeným územným plánom Z. P. a to v lokalite s funkčným využitím pre obytné územie. Námietke, že umiestnenie komunikácie nevyhovuje ani všeobecným technickým požiadavkám uviedol, že v zmysle § 47 písm. b/ stavebného zákona navrhovaná stavba rodinného domu musí byť prístupná z miestnej alebo účelovej komunikácie, pričom navrhovaná prístupová komunikácia sa napája na obecnú komunikáciu. Z uvedeného dôvodu mal za nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa nedodržania vzdialenosti priečelí budov. Celý spisový materiál bol k žalobcovi k nahliadnutiu, pričom na miestnom šetrení nejavil záujem oboznámiť sa so spisom z dôvodu, že nie je odborne spôsobilý. Nezakladá sa tak na pravde procesné pochybenie stavebného úradu, nakoľko žalobca sa mohol s podkladmi rozhodnutia oboznámiť pred ústnym pojednávaním, ako aj na ústnom pojednávaní a následne si uplatniť na tomto konaní svoje námietky a pripomienky. Nesprávne číslo parcely je možné považovať za chybu v písaní a nemožno hovoriť o zmätočnosti oznámenia o začatí konania. Za zmätočnú nepovažoval ani projektovú dokumentáciu, ktorú spracovali odborne spôsobilé osoby na projekčnú činnosť, pričom žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že je zmätočné. Z obsahu ďalších námietok mal za to, že nejde o námietky týkajúce sa technického pripojenia, ktorý je obsahom záväzného stanoviska, ale ide o formálne námietky týkajúce sa označenia parciel. V označení parciel v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov nie je ich zákonnou náležitosťou. Zaujímavé územie každému dotknutému orgánu zrejmé.
2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OÚ-BB- OVBP 2-2020/006257-2 z 27.01.2020 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ozrejmil v krátkosti priebeh predchádzajúceho konania, ako aj obsah odvolania. Ďalej uviedol, že stavebný úrad posúdil návrh podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona a následne postupoval v súlade s ust.
§ 37 ods. 2 stavebného zákona. K návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestení stavby boli podľa neho predložené všetky potrebné doklady v zmysle § 3 Vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Žalovaný konštatoval, že projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie vypracovala oprávnená osoba v súlade s § 45 ods. 4 stavebného zákona, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 39a stavebného zákona a s § 4 Vyhl. MŽP č. 453/2000 Z. z., ako aj v súlade s § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonnými ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa názoru žalovaného sa stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami účastníka konania - žalobcu. K námietke nesprávneho posúdenia súladu stavby s územným plánom uviedol, že stavebný úrad má schválený územný plán „UPN - A Banská Bystrica) Zmena a doplnky XII. Etapa lokalita č. 147, Centrum rekreácia cestovného ruchu Banská Bystrica - P. uznesením obecného zastupiteľstva obce č. 111-2006-OZZ 0905/2006. Záväzná časť ÚPD bola vyhlásená VZN Z. P. č. 4/2006 z 09.05.2006. Stavba prístupová komunikácia je navrhovaná v súlade s platnou územnou plánovacou dokumentáciou Z. P.. K námietke absencie niektorých záväzných stanovísk dotknutých orgánov uviedol, že k dokumentácii pre územné konanie sa písomne vyjadrili dotknuté orgány, orgány štátnej správy ako aj správcovia verejných inžinierskych sietí. V spisovom materiáli sa nachádza aj stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica odboru starostlivosti o ŽP ako príslušného orgánu štátnej správy z hľadiska záujmov ochrany a prírody krajiny z 08.07.2019 a taktiež vyjadrenie Z. Králiky v zmysle vodného zákona z 15.07.2019. V zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad usúdil, že k vydaniu príslušného územného rozhodnutia nebolo potrebné doložiť stanovisko Štátnej geologickej správy. Umiestnenie stavby podľa žalovaného spĺňa všetky územno- plánovacie požiadavky na výstavbu v zmysle platných právnych predpisov a stavebný úrad posúdil žiadosť v súlade s platnými právnymi predpismi a zistil, že umiestnením stavby nebudú ohrozené alebo porušenie práva a právom chránené záujmy účastníkov konania ako aj dotknutých orgánov štátnej správy, ktorých rozhodnutia boli kladné a pripomienky boli zahrnuté do podmienok územného rozhodnutia. K námietke nedoručovania písomnosti zákonným spôsobom žalovaný uviedol, že už predchádzajúce oznámenie o začatí územného konania z 06.12.2018 a rozhodnutie z 22.01.2019 boli doručované formou verejnej vyhlášky. Žalovaný zrušil toto rozhodnutie na základe nesprávneho doručovania. Následne stavebný úrad v konaní odstránil nedostatky a doručoval písomnosti účastníkov formou verejnej vyhlášky tak, ako zákon ustanovuje. K námietke smerujúcej proti obsahu záväzných stanovísk žalovaný uviedol, že stavebný úrad po preskúmaní obsahu vyjadrenia vyhodnotil, že nejde o námietky smerujúce proti obsahu záväzných stanovísk dotknutých orgánov v zmysle § 145b ods. 5 stavebného zákona. Aby stavebný úrad postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia, teda aby konanie prerušil a vyžiadal si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam, muselo by ísť o námietky smerujúce proti obsahu záväzného stanoviska, t. j. namietanie technického pripojenia, ktoré je obsahom záväzného stanoviska, a nie o formálne námietky týkajúce sa označenia parciel. Ďalej uviedol, že stavebný orgán vyhodnotil aj stanoviská dotknutých orgánov predložených stavebníkom, že sa dotýkajú stavby, ktorá je predmetom tohto územného konania. Z vyjadrení dotknutých orgánov jednoznačne vyplýva, k akému konaniu sa dotknutý orgán vyjadroval, pričom označením parciel nie je v záväzných stanoviskách zákonnou náležitosťou. Ďalej uviedol, že v zmysle § 36 ods. 3 stavebného zákona, ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej, alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Z uvedeného zákonného ustanovenia žalovanému vyplynulo, že ak by sa aj dotknutý orgán vôbec v konaní nevyjadril, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. K námietke, že sa v spisovom materiály nachádzajú dokumenty, ktoré vykazujú známky falšovania žalovaný uviedol, že nemá dôvody spochybňovať originály dokumentov, ktoré mu boli predložené, pričom žalobca neuviedol taký dôkaz, z ktorého by ním tvrdená skutočnosť vyplývala. K námietke nekonkrétnosti výroku prvostupňového rozhodnutia ohľadom umiestnenia stavby, z ktorého nevyplýva, kde presne dôjde k napojeniu na obecnú komunikáciu uviedol, že napojenie na obecnú komunikáciu bude podrobnejšie riešené v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde primárne namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi,
alebo v nich nemá oporu. Tento žalobný bod odôvodnil tým, že žalovaný bez ďalšieho uviedol, že stavebný úrad posúdil návrh podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Posúdenie návrhu s územným plánom obce však z rozhodnutia prvostupňového a správneho orgánu nevyplýva. Suché konštatovanie, že k posúdeniu došlo, bez uvedenia akejkoľvek správnej úvahy, ako stavebný úrad k takému záveru došiel, podľa názoru žalobcu nemôže byť dostačujúce a to najmä keď žalovaný v rozhodnutí z 27.05.2019 má povinnosť uvedenia správnej úvahy ohľadom posúdenia súladu stavby s platným územným plánom prvostupňový orgán upozornil. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán nevykonal ani posúdenie v zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko to z obsahu rozhodnutia nevyplýva. Ak by podľa žalobcu prvostupňový orgán postupoval podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, musel by dôjsť napr. k záveru, že umiesťovaná stavba je v rozpore s ustanovením § 82 ods. 5 Vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, podľa ktorej každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúce otáčanie vozidla. V danom prípade však takýto objazd absentuje. V dokumentácii sa uvádza, že dĺžka prístupovej komunikácie je 49, 9m, avšak uvedené nezodpovedá zneniu územného rozhodnutia na strane 2, kde je uvedené, že celková dĺžka prístupovej komunikácie bude 50,75m. V tejto súvislosti doplnil, že v rámci územného konania za záhadných dôvodov došlo k zmenám projektovej dokumentácie. Z pôvodnej projektovej dokumentácie označenej ako „SO 03 Prístupová komunikácia“ je celková dĺžka komunikácie 50,75m. Táto projektová dokumentácia nielen názvom, ale aj dĺžkou v zásade zodpovedá územnému rozhodnutiu a je preto záhadou, prečo sa v súčasnosti v administratívnom spise nachádza iná projektová dokumentácia, ktorá nezodpovedá názvom ani parametrami umiestňovanej stavbe spomínanej v územnom rozhodnutí. Táto nezrovnalosť spôsobuje podľa žalobcu zmätočnosť nielen celého konania, ale aj územného rozhodnutia, a rozhodnutia žalovaného. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, resp. skutkový stav, ktorý vzal za základ, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Namietal, že súčasťou územného rozhodnutia je v rozpore s § 39a ods. 1 stavebného zákona, nie je grafická príloha územného rozhodnutia a teda nie je zrejmé, akým spôsobom má byť stavba umiestnená do územia. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že podľa územného rozhodnutia má byť prístupová komunikácia umiestnená na parcelách C KN č. XXX/X a XXX/ X, avšak z projektovej dokumentácie je zrejmé, že prístupová komunikácia čiastočne presahuje na parc. č. XXX/X a XXX/X. Zároveň podotkol, že výkres č. 01 Celková situácia je nečitateľný, jednotlivé kvóty nie sú dostatočne viditeľné, na základe čoho je nielen nemožné sa k nemu adekvátne vyjadriť, ale zároveň z neho nie je zrejmé, akým spôsobom bude stavba umiestnená. Ďalej poukázal na to, že v technickej správe „SO - 03 Účelová komunikácia“ sa uvádza, že hlavný vjazd a výjazd je navrhovaný z parc. č. XXX/X, pričom pri náhľade do kat. mapy je zrejmé, že takéto riešenie nie je možné. H. č. XXX/X a XXX/ X sa totiž napájajú na parcelu č. XXX/X, a spojenie s parcelou č. XXX/X je len v rohu parcely XXX/X. Aj vzhľadom na uvedené je sporné akým spôsobom dôjde k napojeniu prístupovej komunikácie na obecnú komunikáciu okrem toho, že už je sporná aj dĺžka prístupovej komunikácie. V územnom rozhodnutí je uvedené, že sa umiestňuje stavba „Prístupová komunikácia“, pričom v spise sa nachádza dokumentácia stavby „SO 03 Účelová komunikácia“. Z vyjadrení dotknutých orgánov vyplýva, že sa vyjadrovali k stavbe „SO 03 Prístupová komunikácia“. Takéto rozdielne označovanie stavby, ktorá sa umiestňuje, pôsobí veľmi zmätočným dojmom, pričom je otázne, či ide o inú stavbu, resp. či došlo k zmenám v projektovej dokumentácii. Celú situáciu zhoršuje aj skutočnosť, že po vrátení veci odvolacím orgánom stavebný úrad oznámil začatie nového územného konania a konaniu pridelil nové číslo. Žalovaný sa s tým, nijako nevyporiadal. Konaniu, ktoré vydaniu rozhodnutia žalovaného predchádzalo pôsobí zmätočným dojmom aj z dôvodu zásadných zmien v právnych názoroch žalovaného na jednotlivé skutočnosti. V napadnutom rozhodnutí, na rozdiel od predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného, nie sú uvedené iniciály zamestnanca, ktorý rozhodnutie vydal. Na základe práva na informácie im bola žalovaným poskytnutá informácia, že v danej veci rozhodovali piati zamestnanci, čo je minimálne neštandardné. Uvedená skutočnosť by sama o sebe nebola podstatná, ak by sa posledné rozhodnutie žalovaného neodkláňalo od právnych názoroch ním vyslovených v rámci jeho predchádzajúcich rozhodnutí, a to v zásadných skutočnostiach. Napríklad rozhodnutím z 18.04.2018 žalovaný poučil stavebný úrad o povinnom predpísanom odstupe medzi prístupovou komunikáciou a fasádou stavby v zmysle § 6 ods. 6 Vyhl. MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorá musí byť najmenej 3m od okraja pozemnej komunikácie. V danom prípade z projektovej dokumentácie takýto odstup nevyplýva. Výnimka z povinnosti dodržať tento odstup v zmysle citovanej vyhlášky patrí len pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby, čo nie je tento prípad. Napriek tomu, že stavebný úrad predmetnú skutočnosť v ďalšom
konaní úplne ignoroval, žalovaný napadnutým rozhodnutím územné rozhodnutie potvrdil. Stavebný úrad aj žalovaný majú povinnosť skúmať, či projektová dokumentácia je v súlade s technickými normami v rámci územného konania z vlastného podnetu. O to viac sú povinní na túto skutočnosť prihliadať, ak na ňu upozorní niektorý z účastníkov konania, ako to bolo v danom prípade. Je zarážajúce, že žalovaný túto skutočnosť v rámci posledného rozhodnutia úplne ignoroval, keď predtým na ňu sám prvostupňový orgán upozornil. V rámci rozhodnutia žalovaného z 09.11.2018 bol prvostupňový orgán poučený o tom, že je povinný dostatočným spôsobom identifikovať účastníkov konania, ak sa rozhodnutie doručuje verejnou vyhláškou. Stavebný úrad uvedené poučenie odvolacieho orgánu úplne ignoroval napriek tomu, že to v odvolaní žalobca namietal, v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že stavebný úrad nedostatky odstránil. Mal za to, že nie možné, aby žalovaný takýmto zásadným spôsobom menil právne názory a to bez ohľadu na to, ktorý zamestnanec vo veci rozhodoval. Takéto zásadné zmeny v právnych názorov zo strany žalovaného bez akéhokoľvek zdôvodnenia týchto zmien narúša právnu istotu účastníkov konania a spôsobuje výraznú zmätočnosť celého konania. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko jeho odôvodnenie je nedostatočné. Bez citácii ustanovení zákona je odôvodnené napadnutého rozhodnutia rozpísané len na necelých troch stranách, pričom len ním namietané skutočnosti boli v odvolaní uvedené na piatich stranách. Už z uvedeného je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné. Okrem toho obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia v zásade tvorí len súbor konštatovaní bez ich bližšieho zdôvodnenia. Takéto odôvodnenie s použitím odpisov ustanovení zákona a následným konštatovaním, že tieto boli dodržané, nezodpovedá požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie ani akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Žalovaný žalobcom navrhnuté a predložené dôkazy v odôvodnení rozhodnutia ani nespomenul, tak že mal za to, že sa nimi vôbec nezaoberal a teda ani nevyporiadal. Z odôvodnenia nevyplýva ani to, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Vyrovnanie sa žalovaného s jeho návrhmi a námietkami k podkladom rozhodnutia považoval taktiež za nedostatočné. Žalovaný sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal, resp. nevysporiadal s námietkami a dôkazmi žalobcu. S námietkou, že stavebný úrad postupoval v rozpore s § 140b ods. 5 stavebného zákona, keď nerešpektoval jeho námietky smerujúce voči obsahu záväzných stanovísk, k čomu poukázal na to, že v záväzných stanoviskách je stavba označená zmätočným spôsobom častokrát s uvedením parciel, na ktoré nemá byť umiestnená. To má význam v tom zmysle, že v danom prípade došlo k zásadným zmenám v projektovej dokumentácie. Pôvodne totiž chceli stavebníci postaviť v danom území rodinný dom a víkendový dom, nakoľko stavba víkendového domu - penziónu by bola v rozpore s územným plánom, tak ho premenovali na rodinným dom a projektovú dokumentáciu pozmenili. Pôvodná projektová dokumentácia bola označená ako „SO 03 - prístupová komunikácia“ a v súčasnosti sa v administratívnom spise nachádza projektová dokumentácia s názvom „SO 03 - Účelová komunikácia“. Nie je zrejmé, ku ktorému z týchto projektov sa dotknuté orgány vyjadrovali, na koľko dotknuté orgány vo svojich vyjadreniach spomínajú vo väčšine stavbu „SO 03 Prístupová komunikácia“. Obe projektové dokumentácie boli vypracované O.. H. E. k decembru 2016 až na niektoré maličkosti sú rovnaké. Takou maličkosťou je napr. už spomínaná dĺžka účelovej dokumentácie. V technickej správe „SO 03 Prístupová komunikácia“ t.j. v pôvodnej projektovej dokumentácii bola uvedená dĺžka prístupovej komunikácii 50,57m, pričom v správe „ SO 03 - Účelová komunikácia“, ktorá sa nachádza v spise je dĺžka účelovej komunikácie 49,9m. Nutné je podotknúť, že strana 2 predmetného dokumentu, kde sa nachádza tejto údaj je prelepená. Z výkresu č. 03 obsahujúci pozdĺžny profil je však zrejmé, že tento výkres sa zhoduje s výkresom z pôvodnej projektovej dokumentácie, a teda, že aj v súčasnosti má prístupová komunikácia dĺžku 50,75m. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že skrátenie komunikácie aj o necelý meter má v tomto prípade veľký dopad na stanoviska dotknutých orgánov napr. na stanovisko ORHaZZ, keďže ako je uvedené podľa § 82 ods. 5 Vyhl. MV SR Č. 94/2004 Z. z. platí, že každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla. V danom prípade takýto objazd absentuje. Nakoľko došlo k zmenám v projektovej dokumentácii a nie je zrejmé, ktorá projektová dokumentácia s akými parametrami bola predložená na posudzovanie orgánom, nie je zrejmé, či sa dotknuté orgány mohli vysporiadať so všetkými skutočnosťami. Okrem toho v pôvodnej projektovej dokumentácii bolo navrhovaných osem parkovacích miest z dôvodu, že stavba má slúžiť ako prístupová komunikácia k novostavbe víkendového domu t.j. penziónu. Víkendový dom je v súčasnosti označený ako rodinný dom, avšak aj naďalej má charakter ubytovacieho zariadenia, penziónu a preto sa žalobca domnieval, že dve parkovacie miesta sú nedostatočné a tieto v rozpore s technickými normami. Ďalej sa žalovaný nevysporiadal s námietkou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia
o umiestnení stavby, nakoľko síce uvádza, ako by malo rozhodnutie vyrezať, ale tieto jeho myšlienky nedal do súvislosti s rozhodnutím stavebného úradu, pretože sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu, že stavebný úrad vo výroku doslovne cituje stanoviská dotknutých orgánov v dôsledku čoho nie je zrejmé, či stavebník je, alebo nie je povinný zabezpečiť splnenie uvedených požiadaviek napr. v dostatočných tlakových pomerov vo vodovodnej sieti vlastnými zariadeniami na vlastné náklady. Žalovaný sa nevysporiadal ani s tým, aké podmienky pre projektovú prípravu a umiestnenie stavby vyplývajú s vyjadrením dotknutých orgánov spomínaných na strane 8 územného rozhodnutia t.j. prečo sa tieto vyjadrenia spomínajú vo výroku rozhodnutia a nevyporiadal ani s námietkou ohľadne časti týkajúcej sa zamietnutia námietok doručených stavebnému úradu, nakoľko táto časť výroku má opisný charakter, takže nie je zrejmé, či výrok o umiestnení stavby s určením podmienok pre projektovú prípravu a umiestnenie stavby tvorí s výrokmi o zamietnutí námietok jeden celok alebo nie. Žalovaný sa ďalej nevysporiadal s námietkou žalobcu, že rozhodnutie o umiestnení stavby nedostatočne vymedzuje územie na navrhovaný účel, nerieši vecnú a časovú koordináciu jednotlivých stavieb a iných opatrení v území ani starostlivosť o životné prostredie. Nesprávne je podľa názoru žalobcu vysporiadanie sa s touto námietkou tým spôsobom, že nejasnosti ohľadom napojenia prístupovej komunikácie na obecnú komunikáciu bude táto skutočnosť podrobnejšie riešená v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie, čo je úplne nedostatočné a nesprávne. Na umiestnenie do územia totiž slúži územné rozhodnutie, nie stavebné konanie. Aj z tohto dôvodu, má byť podľa § 39a stavebného zákona súčasťou územného rozhodnutia grafická príloha, kde sa umiestnenie stavby vyznačí. Súčasťou územného rozhodnutia žiadna grafická príloha nebola. Ohľadom vecnej koordinácie jednotlivých stavieb je nutné uviesť, že súčasne s konaním o umiestnení stavby prístupová komunikácia prebiehala aj konaním o umiestnením stavby „Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“. V projektových dokumentáciách k týmto dvom stavbám sa však nachádzajú značené rozdiely. Konkrétne napr. na výkrese 01 celková situácia k stavbe „SO 03 - Účelová komisia“ sú znázornené dve parkoviská, pričom na výkrese 01 k stavbe „Rodinný dom“, ktorý sa nachádza v administratívnom spise prvostupňového orgánu týkajúceho sa tejto stavby sa nachádza 7 parkovísk a na ďalšom výkrese 01 Celková situácia k stavbe „Rodinný dom“, ktorý sa taktiež nachádza v tomto administratívnom spise, nie je nakreslené žiadne parkovisko. Mal za to, že s uvedenou skutočnosťou boli správne orgány povinné sa vysporiadať. Nie je totiž možné, aby boli vydané dve územné rozhodnutia s tromi rozdielnymi projektami označenými stavebným úradom. Spôsobuje to absolútnu zmätočnosť celého konania, nakoľko je otázne, z ktorého projektu sa následne bude vychádzať. Žalobca sa nevysporiadal s odvolacím dôvodom uvedeným v bode 5. odvolania, kde žalobca namietal nielen nedostatočne a nesprávne sa vysporiadanie s námietkami, ale aj nedostatočne sa vysporiadal so zmätočnosťou projektovej dokumentácie sa s nesúladom s územným plánom. Podľa jeho názoru, skutočnosť, že projektovú dokumentáciu spracoval projektant, t.j. odborne spôsobilá osoba, ešte neznamená, že ju stavebný úrad nemusí posudzovať. Stavebný úrad je povinný posudzovať celý návrh na vydanie územného rozhodnutia, vrátane projektu stavby. S námietkami uvedenými v bode 5. odvolania sa odvolací orgán vysporiadal taktiež nedostatočne, nakoľko žalobca nemá žiadnu vedomosť o stanovisku obce P. z 15.07.2019. Uvedené stanovisko nebolo v úkone, ktorým prvostupňový orgán upovedomoval o dopĺňaní podkladov rozhodnutia. Ako podklad rozhodnutia sa nespomína ani v rámci odôvodnenia územného rozhodnutia. Pokiaľ aj súčasťou administratívneho spisu bolo, stavebný úrad porušil právo žalobcu, keď o tomto podklade žalobcu neinformoval a nemohli sa k nemu vyjadriť. Nedostatočným bol aj odkaz na vykonané posúdenie stavebným úradom ohľadom chýbajúceho stanoviska štátnej geologickej správy, čo je v rozpore s § 3 vyhlášky MŽP č. 47/2000 Z.z. Žalovaný sa podľa jeho názoru taktiež nevysporiadal s námietkou, že niektoré dokumenty vykazujú známky falšovania. Poukázal pritom na to, že v Technickej správe „SO 03 Účelová komunikácia“ je strana 2. prelepená. Ďalej sa v spise nachádzajú minimálne dva odlišné výkresy celkovej situácie, oba spracované s dátumom 12/2016 O.. H. E. s pečiatkou Q. E., pečiatka sa nachádza v iných častiach výkresu. V tejto súvislosti podotkol, že počas konania nebol informovaný o zmenách v projektových dokumentáciách, teda sa k nim ani nemohol vyjadriť. Z územného rozhodnutia nie je zrejmé, z ktorej projektovej dokumentácie stavebný úrad vychádzal pri rozhodovaní. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal podstatné porušenie ustanovení o doručovaní, nakoľko v územnom rozhodnutí je uvedené, že rozhodnutie má povahu verejnej vyhlášky podľa § 36 ods. 4 stavebného zákona z dôvodu, že ide o veľký počet účastníkov konania ako aj preto, že vlastníci susedných nehnuteľností sú neznámi, resp. neznámy je ich pobyt. Toto tvrdenie je zmätočné a v rozporuplné, pretože § 36 ods. 4 stavebného zákona sa týka oznámenia o začatí územného konania, v zmysle ktorého nie je možné postupovať pri oznamovaní územného rozhodnutia, t.j. rozhodnutia o umiestnení stavby. Územné rozhodnutie sa doručuje v zmysle § 42 ods. 1, 2 stavebného zákona, ktoré musí byť riadne zdôvodnené, takže nestačí len uviesť, že ide o veľký počet účastníkov. Tiež uviedol, že rozhodnutie je možné doručovať verejnou vyhláškou len
neznámym účastníkom, nie niektorým účastníkom územného konania, vzhľadom na čo je otázne, či oznamovanie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou všetkým účastníkom konania bolo v súlade so zákonom. Za nutné považoval uviesť, že k doručeniu verejnou vyhláškou v zmysle § 26 ods. 2 Správneho poriadku ani nedošlo, nakoľko územné rozhodnutie na úradnej tabuli obce P. vyvesené nebolo. Bolo to zverejnené len na webovej stránke obce P.. Rovnako tak na úradnej tabuli stavebného úradu nebolo vyvesené ani rozhodnutie žalovaného. Keď sa žalobca informoval, prečo predmetné rozhodnutie sa na úradnej tabuli nenachádza, tak mu zamestnankyňa stavebného úradu povedala, že vzhľadom na jeho rozsiahlosť je vyvesené na ich vnútornej nástenke. Ide o neoznačenú nástenku vo vestibule budovy, kde sídli Z. úrad P., pričom na tejto nástenke bývajú spravidla vyvesené plagáty týkajúce sa politickej kampane. Nikoho by nenapadlo hľadať rozhodnutia odvolacieho orgánu na tejto nástenke. O tom, či takýmto spôsobom bolo vyvesené aj rozhodnutie o umiestnení stavby nemajú vedomosť. V závere navrhli napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov, žalobcu a vstup prokurátora
4. Ďalší účastník L. Z., bytom T. T. sa k správnej žalobe vyjadrila tým spôsobom, že sa s ňou plne stotožnila a zároveň doplnila, že k územnému rozhodnutiu podala aj ona odvolanie, pretože toto rozhodnutie nebolo doručené zákonným spôsobom - nebolo vyvesené na úradnej tabuli Z. P. a dozvedela sa o ňom až od syna. Plne súhlasí so zrušením prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia.
5. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril v tom zmysle, že stanoviská účastníkov konania, dotknutých orgánov štátnej správy a zainteresovaných organizácií, boli skoordinované a zahrnuté do podmienok rozhodnutia. Žalovaný aj stavebný úrad posúdili návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 a § 38 stavebného zákona a zistili, že jej umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje ani životné prostredie neohrozuje. Takisto skonštatovali, že umiestnenie vyhovuje aj všeobecným technickým požiadavkám na výstavu v zmysle stavebného zákona. Stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so súladom stavby s územným plánom, pričom stavba prístupovej komunikácie je navrhovaná v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce P.. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že umiestnená stavba je v rozpore s § 82 ods. 5 vyhlášky č. 94/2004 Z. z., nakoľko prístupová komunikácia spĺňa technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť, keďže v konaní bolo predložené vyjadrenie ORHaZZ Banská Bystrica z 06.08.2019, kde sa uvádza, že bola posúdená projektová dokumentácia stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti a bol vyjadrený súhlas s jej riešením bez pripomienok. K nedostatku grafickej prílohy uviedol, že na strane 2. územného rozhodnutia je uvedené, že stavba bude umiestnená podľa situácie umiestnenia stavby a spracovaného projektu. Situáciu umiestnenia stavby a projekt citovaný v územnom rozhodnutí je možné považovať za grafickú prílohu územného rozhodnutia, t. j. z územného rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom má byť stavba umiestnená do územia. Tvrdenia žalobcu o nečitateľnosti výkresu č. 01 je nepravdivé, pretože projektovú dokumentáciu vypracovala oprávnená osoba. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že stavebný úrad pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody žalobcu bolo náležite reagované. Nepreskúmateľnosťou netrpí ani prvostupňové rozhodnutie, nakoľko je v ňom podrobne uvedený celý priebeh konania ako aj citované námietky žalobcu, ktoré stavebný úrad vyhodnotil ako podklady, pri ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Stavebný úrad v územnom rozhodnutí jasne uviedol, kto podal návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnenie stavby, o akú stavbu ide a v závere jasne uviedol, že návrh o umiestnenie stavby posúdil podľa § 37 stavebného zákona v súlade s ustanovením § 3 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., pričom zistil, že jej umiestnenie zodpovedá z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a vyhovuje technickým požiadavkám na výstavbu. Rovnaké náležitosti obsahuje aj napadnuté rozhodnutie. K pojmu spis poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 17.10.1997 zverejnené v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, k čomu žalovaný dodal, že spis prvostupňového orgánu bol dostatočne žurnalizovaný. Nesúhlasil ani s ďalšími námietkami žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
6. Navrhovatelia (stavebníci) - ďalší účastníci R. S. a manželka D.. D. S. k správnej žalobe uviedli, že s ňou nesúhlasia. Poukázali na to, že žalobca v zmysle § 178 SSP nepreukázal, akým spôsobom bol
rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Ďalej mali za to, že žalovaný ako aj stavebný úrad dostatočne zistili skutkový stav pre riadne posúdenie veci, pričom zistený skutkový stav je v súlade s administratívnymi spismi. Posúdenie súladu návrhu s územným plánom je uvedené na strane 13 územného rozhodnutia a na strane 6 napadnutého rozhodnutia, čo považovali za dostatočné. Nesúhlasili ani s tvrdením, že umiestňovaná stavba je v rozpore s § 82 ods. 5 vyhlášky č. 94/2004 Z.z., pričom uviedli, že prístupová komunikácia sa bude nachádzať na pozemkoch v ich vlastníctve, na ktorých je zabezpečená dostatočná plocha na otáčanie vozidiel a nie je preto potrebný žiadnu slučkový objazd, ktorý uvádza žalobca. Ak by takýto slučkový objazd bol potrebný, tak by to bolo uvedené vo vyjadrení ORHaZZ z 06.08.2019, čo nie je. Naopak v tomto vyjadrení je jednoznačne uvedené, že ORHaZZ súhlasí s posúdenou projektovou dokumentáciou stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti a súhlasí s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby bez pripomienok.. Počas územného konania nedošlo k žiadnym záhadným zmenám v projektovej dokumentácii ako to tvrdí žalobca. V územnom konaní bola predložená len jedna projektová dokumentácia, ktorá je uvedená aj v územnom rozhodnutí. Ďalej mli za to, že obe rozhodnutia sú preskúmateľné a zrozumiteľné. Neobstojí ani argumentácia, že došlo k zásadným zmenách v právnych názoroch žalovaného na jednotlivé skutočnosti. Žalovaný nemenil právny názor k argumentácii žalobcu, že z projektovej dokumentácie nevyplýva odstup podľa § 6 ods. 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., pričom sa stotožnil s názorom, že stavba vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na stavbu, nakoľko sa jedná o stavebnú preluku, kde táto požiadavka nie je platná. Pre úplnosť uviedli, že vzdialenosť priečelí budov, ktorých sú okná obytných miestností od okraja pozemnej komunikácie je 3 m, čo vyplýva, z projektovej dokumentácie predloženej v územnom konaní. Žalovaný nemenil právny názor ani ohľadom doručovania písomností verejnou vyhláškou, stavebný úrad a žalovaný sa vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu. Nesúhlasili ani s ďalšími žalobnými námietkami a navrhli žalobu zamietnuť. Záverom ešte uviedli, že bolo už vydané právoplatné stavebné povolenie na stavbu a klienti realizujú túto stavbu. V prílohe pripojil stavebné povolenie.
7. Dňa 06.07.2002 oznámil súdu Krajský prokurátor v Banskej Bystrici vstup do konania v súlade s § 46 SSP, pričom uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu bol dňa 10.08.2020 podaný protest prokurátora, ktorému Ministerstvo dopravy a výstavby SR nevyhovelo a potvrdilo napadnuté rozhodnutie žalovaného. Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný rozklad, o ktorom Minister dopravy a výstavby SR rozhodol tak, že rozklad zamietol. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2021. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje so žalobou žalobcu, pretože má za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a § 37 ods. 2, § 39a ods. 1, 2 písm. b/, d/ stavebného zákona ako aj § 4 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z. Rovnako ako žalobca mal za to, že stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby nedostatočne zistil skutkový stav veci pre riadne posúdenie veci, čo vyústilo do vydania nezákonného, zmätočného a nepreskúmateľného územného rozhodnutia. Žalovaný sa s takýmto rozhodnutím stotožnil, pričom navyše vec inak právne posúdil ako v predchádzajúcich rozhodnutiach, a to bez zmeny skutkového a právneho základu. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je vzhľadom k tomu nedostatočné, založené na nesprávnom právnom posúdení veci a tiež na nedostatočnom zistení skutočného stavu veci, a to hlavne s poukazom na rozpornú dokumentáciu k stavbe a s tým súvisiace stanoviská dotknutých orgánov a vyjadrenia správcov sietí. Stavebný úrad o umiestnení stavby prístupovej komunikácie k stavbe na rodinný dom, žumpa a inžinierske siete rozhodol v osobitnom územnom konaní, a to aj napriek tomu, že súbežne s týmto konaním prebiehalo aj konanie o umiestnení stavby k tomuto rodinnému domu. Konal tak v rozpore s § 3b ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Žalovaný sa vôbec nezaoberal týmto ustanovením Cestného zákona, a to aj napriek tomu, že v tomto znení bolo ustanovenie platné a účinné aj v čase začatia územných konaní o umiestnení stavieb. Krajský prokurátor mal za to, že konanie o umiestnení prístupových komunikácií malo byť súčasťou konania o umiestnení stavby rodinného domu. Podstatou územného konania je vymedziť územie pre určitú stavbu a určiť podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie, včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území. Tiež poukázal na zmätočnosť projektovej dokumentácie umiestňovanej stavby nachádzajúcej sa v spise stavebného úradu. Z jej obsahu vyplýva, že bola vypracovaná v stavbe „Novostavba rodinného a víkendového domu“ a niektoré dotknuté orgány sa vyjadrili k prístupovej ceste vedúcej k rodinnému domu a k rekreačnému, resp. víkendovému domu. Táto prístupová komunikácia totiž zrejme mala spájať rekreačný dom a za ním sa nachádzajúci rodinný dom. Predmetom územného rozhodnutia o
umiestnení stavby rodinného domu však bol následne len dom, ktorý bol predtým označovaný ako rekreačný dom a nachádza sa v bezprostrednej blízkosti miestnej komunikácie, teda mal zabezpečený vstup na verejnú (miestnu) komunikáciu priamo z tejto komunikácie. Nie je tak vôbec zrejmé, o akú stavbu, ktorá sa rozhodnutím umiestňovala, ide podľa Cestného zákona. Je nepochybné, že v danom prípade bolo konanie o umiestnení stavby začaté na písomný návrh účastníka konania, ako aj to, že stavebný úrad nemôže konať o inom predmete - umiestnení inej stavby ako je uvedené v návrhu účastníka konania. Avšak je nepochybné tiež to, že stavebný úrad ako aj žalovaný boli povinní dbať na to, aby v konaní o umiestnení stavby bol riadne a spoľahlivo zistení skutočný stav veci. Z hľadiska právneho posúdenia druhu stavby nie je podstatný jej názov predložený jej navrhovateľom, ale právne posúdenie uskutočnené stavebným úradom podľa požiadaviek kladených právnou úpravou na jednotlivé druhy stavieb. Vážnym nedostatkom samotného rozhodnutia stavebného úradu je aj to, ako uviedol aj žalobca, že prílohou územného rozhodnutia o umiestnení stavby nebola grafická príloha, ktorá je v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona obligátnou prílohou územného rozhodnutia. Keďže v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby (v textovej časti) nie je dostatočným spôsobom vymedzené územie, kde má byť stavba umiestnená (nie sú uvedené požiadavky na výškové a polohové umiestnenie stavby, vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb) a tiež nie je zrejmý spôsob napojenia prístupovej komunikácie na obecnú komunikáciu, pôsobí územné rozhodnutie zmätočným dojmom. Nie je totiž zrejmé, akým spôsobom sa stavba do územia umiestnila, keďže len textová s grafickou časťou tvoria celok a dávajú jasný obraz o umiestnení stavby v území. Navyše aj projektová dokumentácia týkajúca sa umiestnenia stavby je zmätočná, čím sa žalovaný nezaoberal. Stotožnila sa s tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je súladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko síce textovo je obsiahle, ale obsahovo nedostatočné a nakoľko sa žalovaný náležite nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, a to hlavne neuvedenia správnej úpravy o tom, či je umiestňovaná stavba v súlade s územným plánom, ohľadne zmätočnosti projektovej dokumentácie, s námietkou absencie niektorých záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ako aj s námietkami ohľadne postupu stavebného úradu v konaní vo vzťahu k námietkam účastníka konania k obsahu vyjadrení dotknutých orgánov. Právny názor žalovaného, že označenie parciel v záväzných stanoviskách nie je ich zákonnou náležitosťou a že záujmové územie je každému dotknutému orgánu známe, by sa možno dal akceptovať, avšak len vtedy, keby projektová dokumentácia nachádzajúca sa v spise bola jednoznačná. Ak však dotknutý orgán označí v záväznom stanovisku iné parcely pozemkov ako tie, na ktorých má byť stavba umiestnená alebo svoje stanovisko dá k prístupovej ceste k stavbe rodinnému domu a rekreačného (víkendového) domu vzbudzuje to dojem, že záväzné stanovisko dal vo vzťahu k inému územiu, prípadne k inej stavbe, keďže na predmetnom území sa umiestňoval len rodinný dom, čo je v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené navrhla žalobe vyhovieť a napadnuté rozhodnutia a prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
8. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení vo väčšine len cituje, resp. parafrázuje právne predpisy a uvádza skutočnosti, ktoré boli už uvedené v napadnutom, resp. v prvostupňovom rozhodnutí. Tvrdil, že nie je pravdou, že umiestnenie stavby zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, nakoľko umiestňovaná stavba je v rozpore minimálne s § 82 ods. 5 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z., nakoľko dĺžka prístupovej komunikácie je viac ako 50 metrov a v rozpore s uvedeným ustanovením na jej konci absentuje slučkový objazd alebo plocha umožňujúca otáčanie vozidla. Obrana žalovaného s odkazom na vyjadrenie ORHaZZ z 06.08.2019 nemôže obstáť, nakoľko povinnosť skúmať všetky technické požiadavky na výstavbu je povinnosťou žalovaného, t. j. žalovaný je povinný ich skúmať bez ohľadu na vyjadrenia dotknutých orgánov. Okrem toho nie je zrejmé, ku ktorej projektovej dokumentácii sa daný dotknutý orgán vyjadroval. V dokumentácii nachádzajúcej sa v spise sú rozpory v dĺžke danej komunikácie - na niektorých miestach je uvedená dĺžka 49,9m a v iných 50,75m. V územnom rozhodnutí v rámci špecifikácie umiestňovanej stavby je však uvedené, že celková dĺžka pristupovanej komunikácie bude 50,75m, t. j. stavba nezodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Umiestnenie stavby je v rozpore s § 6 ods. 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., podľa ktorej odstup medzi prístupovou komunikáciou a fasádou stavby musí byť najmenej 3m od okraja pozemnej komunikácie. Je otázne, prečo žalovaný v súčasnosti túto skutočnosť ignoruje, keď na túto skutočnosť rozhodnutie z 18.04.2018 sám poukázal. Ďalej uviedol, že konštatovanie, že stavebný úrad posúdil súlad stavby s § 37 ods. 2 stavebného zákona, nemožno považovať za dostatočné zdôvodnenie posúdenia stavby s územným plánom. Daná stavba je prístupovou komunikáciou k stavbe, ktorej dispozično-prevádzkové riešenie má povahu nebytovej budovy určenej na krátkodobý pobyt - napr. penzión alebo apartmánový dom. Nakoľko na túto skutočnosť už niekoľkokrát upozorňoval, mal za to, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa tým mali zaoberať pri posúdení súladu stavby s územným
plánom a vysporiadať sa s tým. Navyše, ohľadom povahy stavby predložili nový dôkaz, ktorým v čase podania správnej žaloby nedisponovali, ide o informáciu zo Slovenskej komory architektov, ktorá sa týka prešetrenia podnetu na začatie disciplinárneho konania voči O.. H. E., ktorý vypracoval projektovú dokumentáciu Výstavba rodinného domu, t.j. projektovú dokumentáciu k stavbe, ku ktorej daná prístupová komunikácia vedie. Z obsahu tohto dôkazu vyplýva, že prevádzkové riešenie navrhovanej stavby nespĺňa definíciu pojmu rodinný dom v zmysle príslušných právnych predpisov a javí sa, že stavba má povahu nebytovej budovy určenej na krátkodobý pobyt - napr. penzión alebo apartmánový dom. Prvostupňový orgán ako aj žalovaný pri rozhodovaní o umiestnení stavby vychádzali z toho, že umiestňujú prístupovú komunikáciu k rodinnému domu. Z prípisu Slovenskej komory architektov je však zrejmé, že ide o prístupovú komunikáciu v nebytovej budove určenej na krátkodobý pobyt, napr. penzión alebo apartmánový dom, to znamená, uvedená prístupová komunikácia nezodpovedá požiadavkám na prístupovú komunikáciu k nebytovým budovám určeným na krátkodobý pobyt, nakoľko podmienky pre prístupové komunikácie k takýmto budovám sú prísnejšie ako podmienky pre prístupové komunikácie k rodinným domom. Napr. počet parkovísk v počte 2 je v rozpore s technickými normami. Tvrdením, že situácia umiestnenia stavby a projekt citovaný v územnom rozhodnutí je možné považovať za grafickú prílohu územného rozhodnutia, t.j. že z územného rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom má byť stavba umiestnená do územia, uviedol, že v tejto súvislosti opätovne poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade sa v spise nachádzajú minimálne dva odlišné výkresy celkovej situácie. Na strane 3 spisu je výkres 01-Celková situácia stavby, názov stavby „Výstavba rodinného domu p. č. XXX/X, XXX/X, P. SO 03-Účelová komunikácia“, pričom tam je označenie stavebného úradu č. Oc. U.-276/2019/PM. Na tomto výkrese sú objekty „SO 02-rekreačý dom“, „SO 01-rodinný dom“ a „HD-hospodárska zástavba“. Nachádza sa tam aj pozmenený výkres celkovej situácie 01-Celková situácia, kde je označenie stavebného úradu č. Oc. U.-509/2018/PM, ktorý je tentokrát nazvaný „SO 03-Prístupová komunikácia p. č. XXX/X, XXX/X, P.“ a nachádza sa na ňom len jeden objekt, a to „SO 01-Rodinný dom“, avšak z popisu uvedenom na tomto výkrese je zrejmé, že ide o prerobený predchádzajúci výkres. Obidva výkresy sú spracované s dátumom 12/2016 O.. H. E. s pečiatkou Q. E., pečiatka sa však nachádza v iných častiach výkresu. Ako dôkaz so žalobou do spisu predložili fotokópie týchto strán spisu, ktoré odfotili pri nahliadnutí do spisu. V tejto súvislosti podotkol, že spis nezodpovedá požiadavkám na vedenie spisom písomnosti boli voľne založené, ktoré síce boli očíslované, ale na mnohých chýbal odtlačok prezentačnej pečiatky. K tvrdeniu, že územné rozhodnutie bolo v súlade so zákonom vyvesené na úradnej tabuli obce poukázal na skutočnosť, že na preukázanie jeho tvrdení predložil dôkaz - fotografie úradnej tabuli z 05.11.2019 a z 14.02.2019 spolu s prehláseniami svedkov o tom, že predmetné rozhodnutia na úradnej tabuli Z. P. neboli vyvesené ako aj fotografia neoznačenej nástenky. Žalovaný sa k týmto dôkazom vôbec nevyjadril a bez ďalšieho tvrdí, že rozhodnutia boli vyvesené na úradnej tabuli. K vyjadreniu ďalších účastníkov konania uviedol, že zo žaloby je dostatočne zrejmé, akým spôsobom boli zo strany žalovaného aj prvostupňového orgánu porušené práva žalobcu ako účastníka územného konania. Opätovne k tomu uvádzal obdobné skutočnosti, ktoré už uviedol v správnej žalobe alebo v predchádzajúcom obsahu vyjadrenia. Ohľadom vydania právoplatného stavebného povolenia uviedol, že na základe protestu prokurátora boli právoplatné rozhodnutia okresného úradu zrušené.
9. Stavebníci oznámili, že na základe právoplatného stavebného povolenia zrealizovali stavbu prístupovej komunikácie, ktorá bola už aj skolaudovaná a zapísaná do katastra nehnuteľností, o čom predložili dôkazy. Vzhľadom na uvedené boli toho názoru, že odpadol dôvod súdneho konania. Vo svojom ďalšom vyjadrení nesúhlasili s tvrdením žalobcu, že daná stavba je prístupovou komunikáciou k stavbe, ktorej dispozično-prevádzkové riešenie má povahu nebytovej budovy určenej na krátkodobý pobyt napr. penzión alebo apartmánový dom, nakoľko toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé a účelové, pričom prístupová komunikácia má slúžiť rodinnému domu. K vyjadreniu Slovenskej komory architektov uviedli, že nič nepreukazuje a nemožno ho považovať ako dôkaz a vôbec nesúvisí s konaním o stavbe prístupovej komunikácie. Navyše informácia Slovenskej komory architektov vznikla až v auguste 2021 a neexistovala v čase vydania rozhodnutia, nebola predložená v územnom konaní a nebola podkladom územného rozhodnutia a nemohla byť posudzovaná správnym orgánom pri vydaní územného rozhodnutia ani žalovaným v odvolacom konaní. Poukázali pritom na § 135 ods. 1 SSP. K informácii poskytnutej žalobcom, že na základe protestu prokurátora došlo k zrušeniu stavebného povolenia uviedol, že bola podaná správna žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia o zrušení.
10. Právna zástupkyňa žalobcu sa na nariadenom ústnom pojednávaní plne pridržiavala podanej správnej žaloby. Napadnuté rozhodnutie je podľa jej názoru nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti,
nedostatočne zisteného skutkového stavu, nemá oporu v administratívnom spise, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a má aj iné vady. Netrvala na námietke nesprávneho doručenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Poukázala na zmätočnosť účelovej komunikácie, ktorá nespĺňa kritériá v zmysle protipožiarnej bezpečnosti. Tiež poukázala na to, že žalobca namietal nedostatočný odstup stavby od komunikácie, pričom prvostupňový orgán sa s touto námietkou nevysporiadal napriek tomu, že žalovaný ho na to upozornil v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Predložila projektovú dokumentáciu k stavbe „Novostavba rodinného víkendového domu P. SO 03 Prístupová komunikácia“, ktorá je odlišná od projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a ktorá bola použitá ako podklad pri vydaní prvostupňového rozhodnutia. Na základe predloženej dokumentácie mal žalobca možnosť sa vyjadriť k veci. Ďalej namietala, že žalovaný sa nevysporiadal s viacerými námietkami. Záverom požadovala napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť.
11. Poverená zamestnankyňa žalovaného odkázala na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, ako aj na obsah napadnutého rozhodnutia a navrhla žalobu zamietnuť. K otázke súdu k rozdielnosti projektových dokumentácií uviedla, že zrejmé tá prvá dokumentácia, ktorá bola predložená žalobcom bola dokumentácia, ktorá bola vypracovaná predtým, ako bol podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia a ktorá sa neskôr alebo v priebehu konania zmenila. K ďalšiemu výkresu celkovej situácie stavby, ktorá sa v spise následne nachádza uviedla, že ide asi o zmenu alebo doplnenie dokumentácie po viacnásobnom zrušení prvostupňového rozhodnutia v rámci nového konania prvostupňového orgánu, ktorý zrejme administratívny spis takto doplnil.
12. Právna zástupkyňa ďalších účastníkov konania - navrhovateľov stavby poukázala na svoje vyjadrenia k správnej žalobe ako aj ďalšie podania v rámci konania. Poukázala na to, že žalobca nepreukázal ako bol ukrátený na svojich právach, len namietal nedostatky konania a tvrdil, že je na svojich právach dotknutý bez toho, aby to preukázal. Účelom preskúmania zákonnosti nie je len zopakovať správne konanie s rovnakým výsledkom ako by to bolo v danom prípade. Prvostupňové rozhodnutie je v súlade s územným plánom, ako aj s ďalšími záujmami v zmysle stavebného zákona. K namietanej zmätočnosti projektovej dokumentácie uviedla, že k návrhu na umiestnenie stavby bola priložená projektová dokumentácia, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Projektová dokumentácia, ktorá bola predložená žalobcom bola spracovaná pred podaním žiadosti a bola pred začatím konania daná možnosť sa s ňou oboznámiť žalobcovi. Stavba je v súčasnosti skolaudovaná, navrhovatelia v nej bývajú a majú tam aj trvalý pobyt. K slučkovému objazdu, ktorého nedostatok bol namietaný v správnej žalobe uviedla, že ak by bol potrebný, tak táto skutočnosť by bola uvedená vo vyjadrení Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru, ktorý vo svojom vyjadrení takúto požiadavku neuplatnil. K rozporom v projektovej dokumentácii navrhla vypočuť alebo navrhla aby sa vyjadril pán S.. Záverom navrhla žalobu zamietnuť.
13. Pán S. uviedol, že chaos vo vzťahu k projektovým dokumentáciám spôsobil on. Na ústnom pojednávaní na obecnom úrade bol prítomný aj žalobca, ktorý namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k plánovanej stavbe a oboznámiť sa s projektovou dokumentáciou, tak mu túto dokumentáciu poskytol. Poskytol mu ju preto, že čas plynul a on chcel čo najskôr začať stavať, pričom na základe neskorších zmien v projektovej dokumentácii bola tá dokumentácia, ktorá bola predložená žalobcovi, neplatná a nebola použitá v územnom konaní. Kým došlo ku konečnej projektovej dokumentácii, ktorá je v spise, bola niekoľkokrát zmenená a upravovaná, nakoľko stavebný úrad chcel mnoho vecí prerobiť. Dátum projektovej dokumentácie asi projektant nezmenil, nevedel sa k tomu vyjadriť. Dotknuté orgány sa vyjadrovali k projektovej dokumentácii, ktorá je súčasťou spisu. On sa tam s manželkou nasťahoval aj s maloletými deťmi a vidí v tom určitú osobnú zaujatosť žalobcu a iných osôb a nevie o čo im ide. Stavba
- prístupová komunikácia vedie k pozemku, na ktorom mal byť postavený víkendový dom, ktorý však nebol zrealizovaný.
14. Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že vstúpila do konania, pričom poukázala na dôvody jej vstupu uvedené v tomto úkone. Poukázala ďalej na to, že žaloba žalobcu bola koncipovaná tak, že korešponduje s protestom prokurátora, ktorý bol podaný proti územnému rozhodnutiu. Osobitná žaloba prokurátora podaná nebola z dôvodu hospodárnosti. Navrhla napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť, pričom poukázala na odôvodnenie žalobcu, s ktorým sa stotožnila, z ktorého vyplýva nedostatočne zistený skutkový stav veci, zmeny právnych názorov žalovaného bez zmeny skutkového stavu, rozpor projektovej dokumentácie, ktorý má vplyv najmä na vyjadrenia dotknutých
orgánov. Nedostatkom bola aj chýbajúca grafická príloha územného rozhodnutia, nakoľko v samotnom rozhodnutí o umiestnení stavby je jej umiestnenie nedostatočné na základe viacerých namietaných kritérií a nedostatočný sa javí aj spôsob napojenia na miestnu komunikáciu v Z. P.. Bol podaný protest prokurátora aj proti stavebnému povoleniu, ktoré bolo na základe tohto protestu zrušené. Aktuálne je odvolacie konanie vo veci vydania stavebného povolenia prerušené vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie. Ďalej prokurátorka uviedla, že na základe ďalších správnych žalôb sa vedú ďalšie konania, ktoré sa týkajú práve aj charakteru stavby, ktorá bola umiestnená. Pre úplnosť doplnila, že navrhovateľ pán S. upresnil, že umiestnená bola len stavba rodinného domu, ktorá je napojená bezprostredne na miestnu komunikáciu v obci, pričom druhá plánovaná stavba, ku ktorej má viesť práve umiestnená prístupová komunikácia nebola umiestnená z dôvodu, že podľa usmernenia stavebného úradu musela byť najskôr umiestnená cesta k nej. V súvislosti s tým ešte doplnila, že k nezrovnalostiam došlo aj z toho dôvodu, že projektant sa pomýlil aj v názvoch stavby SO 01 alebo SO 02, preto došlo aj k zmene názvov tých stavieb.
15. Na návrh právnej zástupkyne žalobcu predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že proti S. nemá žiadne výhrady a poukázal na inú stavbu, ktorá je vybudovaná v danom území v súlade s územným plánom, s ktorou nemal žiadny problém. Poukázal na to, že parametre prístupovej komunikácie sú naviazané na charakter stavby, ktorá mala byť postavená, pričom malo ísť o penzión, resp. rodinný dom. Bol len zmenený názov, ale malo ísť o penzión. Parkovacie miesta, resp. ich počet nezodpovedajú počtu pre projektovaný penzión ako vyplýva z ním predloženej projektovej dokumentácie. Predložil výkres 01 Celková situácia - Novostavba rodinného a víkendového domu SO 03 Prístupová komunikácia, ktorý bol odlišný od výkresu, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. V projektovej dokumentácii, ktorá je v spise sú uvedené dva domy a prístupová cesta, pričom sa postavil len jeden dom. Z tohto výkresu vyplýva, že aj inžinierske siete boli projektované na rodinný a víkendový dom a nie na výstavbu rodinného domu. Žalobca už na začiatku pojednávania predložil projektovú dokumentáciu originál Novostavba rodinného domu p.č. XXX/X, XXX/X P. SO- 03 Prístupová komunikácia, ktorú spracoval O.. I.. H. E. - Arch stúdio 12/2016 bez uvedenia čísla. Odlišnosti v technickej správe, ktorá je súčasťou spisu sú v tom zmysle, že prístupová komunikácia má dĺžku trasy 50,75 m, pričom podľa projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou spisu má dĺžku 49,9 m. Z projektovej dokumentácie vyplýva, že účelová komunikácia ide k stavebnému objektu „SO 01 Rodinný dom“ a v inej dokumentácii vedie k stavbe víkendového domu. V spise sa nachádza výkres č. 01 Celková situácia stavby SO 03 Prístupová komunikácia, kde sa uvádza len SO 01 Rodinný dom a prístupová cesta vedie len k pozemku parc. č. XXX/X. Výkres 01 uvádza, že ide o rodinný dom, ako aj víkendový dom napriek tomu, že sa celková situácia vo výkrese 01 vzťahuje len na výstavbu rodinné domu, čo preukazuje podľa jeho názoru účelové pozmeňovanie projektovej dokumentácie.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná. Preto napadnuté rozhodnutie zrušil pre nezákonnosť.
17. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 20. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež vtedy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
22. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. + ods. 5 (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
23 . Podľa § 32 Správneho poriadku, (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
24. Podľa § 33 Správneho poriadku, (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
25. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
26. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
28. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové
prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
29. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.
30. Podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. 31. Podľa § 37 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. (4) Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
32. Podľa § 39 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané.
33. Podľa § 39a stavebného zákona 1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. (2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky a/ na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, b/ na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, c/ vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, d/ vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
34. Správny súd preskúmaním veci zistil, že stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím vyhovel návrhu stavebníkov na umiestnenie stavby „Prístupová komunikácia“ v k.ú. P. s tým, že vo výroku rozhodnutia uviedol, že stavba bude umiestnená podľa situácie umiestnenia stavby a projektu spracovaného Q. E., číslo oprávnenia SKSI č.j. T1-299/2002 z 12/2016. Námietky žalobcu stavebný úrad zamietol ako nedôvodené, resp. poukázal na to, že boli podané po lehote v zmysle § 36 ods. 1 stavebného zákona. Mal za to, že stavba, ktorá spĺňala všetky zákonné požiadavky, bola umiestnená v súlade územným plánom Z. P.. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie zamietol, prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné. Umiestnenie stavby považoval za súladné s územným plánom Z. P., za spĺňajúce technické požiadavky na výstavbu ako aj ďalšie požiadavky plynúce zo stavebného zákona.
35. Žalobca vo viacerých žalobných bodoch primárne namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť napadnutého a prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k uplatneniu § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona, najmä ohľadne otázky súladu navrhovanej stavby s územným plánom obce P.. Posúdenie tejto otázky podľa neho z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, pretože „suché konštatovanie“, že k posúdeniu došlo, bez uvedenia akejkoľvek správnej úvahy, ako stavebný k takému záveru došiel, je nedostatočné, pričom žalovaný na to stavebný úrad v rozhodnutí z 27.05.2019 upozornil. Zo zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku plynie, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom v súlade s § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Podľa § 34 ods. 4, 5 Správneho priadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Projektová dokumentácia nemá účinky individuálneho správneho aktu (rozhodnutia), iba prostredníctvom ktorého možno právne záväzným spôsobom rozhodnúť o umiestnení stavby. Naopak je podkladom územného rozhodnutia (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), ktorý ako dôkaz o dispozícii, charaktere technického riešenia stavby a situácii jej umiestenia v území podlieha hodnoteniu jeho obsahu v súlade s § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku samostatne ako aj o vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a overovaniu. Najmä sa posudzuje, či ňou vyjadrené technické a iné parametre navrhovanej stavby sú súladné s požiadavkami na ochranu záujmov chránených stavebným zákonom (§ 126 ods. 1 stavebného zákona) a s požiadavkami plynúcimi z regulatívov územného plánu (§ 37 ods. 1, 2 stavebného zákona). Fakt, že projektovú dokumentáciu spracovala odborne spôsobilá osoba na tom nič nemení.
36. Z uvedených citácii zákona plynie, že skutkové zistenia pochádzajú z vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou je hodnotenie dôkazov, bez ktorého nie je možné dosiahnuť spoľahlivo (presne a úplne) zistený skutočný stav veci. Pokiaľ stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí nekonkretizoval aký dôkaz hodnotil (ktorú konkrétnu projektovú dokumentáciu, resp. jej súčasť) a ako ho vyhodnotil (aké konkrétne skutkové poznatky mu z jeho vykonania vyplynuli), jeho skutkový záver o súlade navrhovanej stavby s územným plánom Z. P. abstrahuje od požiadavky spoľahlivosti a možno ho považovať za svojvoľný. Tento skutkový záver by bol náležite získaný len vtedy, ak by stavebný úrad, resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí vyjadril konkrétne požiadavky plynúce pre dané územie z územného plánu Z. P. (konkrétne a úplné regulatívny funkčného využitia a priestorového usporiadania územia), popísal by nim zodpovedajúce parametre navrhovanej stavby plynúce z jej projektovej dokumentácie (charakter stavby, podlažnosť a pod.), a porovnaním regulatívov s údajmi o stavbe by vyjadril svoju úvahu o súlade alebo nesúlade stavby s týmito regulatívmi. To však stavebný úrad neurobil, ani navrhovanú stavbu neposudzoval vo vzťahu k jednotlivým všeobecným technickým požiadavkám na navrhovanie stavieb podľa § 47 stavebného zákona, čo neodstránil ani žalovaný. Jediná informácia, ktorá z jeho „hodnotenia“ plynie je, že ide o lokalitu s funkčným využitím pre obytné územie, pričom ale nie je zrejmé, aké ďalšie regulatívy územný plán, ktorý nie je súčasťou administratívneho spisu, stanovuje pre umiestnenie stavieb v tejto lokalite, a či im navrhovaná stavba svojim charakterom a parametrami vyhovuje. Vzhľadom
na uvedené zistenie skutkového stavu stavebným úradom a žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).
37. Podľa § 47 ods. 3 (nadväzujúceho na § 34 ods. 5) Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy (v danom prípade stavebný úrad) v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré v podstate prevzal žalovaný, síce konštatoval výsledok posúdenia súladu navrhovanej stavby s územným plánom Z. P. s úplnou identifikáciou názvu správneho aktu - územného plánu, pod ktorým bol prijatý a záväzne zverejnený, s výsledkom, že „stavebný úrad zistil, že stavba je umiestnená v súlade s horeuvedeným územným plánom obce P. a to v lokalite s funkčným využitím pre obytné územie“. Toto konštatovanie však neobsahuje žiadnu preskúmateľnú úvahu, ako stavebný úrad k vyjadrenému záveru dospel, nakoľko v dôsledku absentujúceho hodnotenia dôkazov nebolo možné v preskúmavaných rozhodnutiach vyjadriť zrozumiteľné úvahy týkajúce sa ich hodnotenia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tak je síce zrejmé na podklade akého všeobecne záväzného právneho predpisu mal byť súlad navrhovanej stavby so záväznou územnoplánovacou dokumentáciou obce posúdený (platný územný plán obce P. bol dostatočne identifikovaný), aj to, s akým výsledkom, avšak bez toho, aby stavebný úrad identifikoval podklad, z ktorého vychádzal (či išlo projektovú dokumentáciu stavby „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/X P. SO 03 Účelová komunikácia“ alebo projektovú dokumentáciu stavby „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/ X P. SO 03 Prístupová komunikácia“, ktorú predložil žalobca, alebo o inú, nie je v tejto súvislosti vôbec spomenuté) a tiež bez toho, aby uviedol svoju úvahu týkajúcu sa hodnotenia tohto dôkazu, teda jeho súladu s konkrétne vyjadrenými regulatívmi funkčného využitia a priestorového usporiadania dotknutého územia riešeného územným plánom obce.
38. Podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona projektant vykonáva projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 (z ktorého taktiež nevyplýva zodpovednosť projektanta za legalitu stavby) a za realizovateľnosť vypracovaného projektu stavby, čo si nemožno zamieňať so zodpovednosťou stavebného úradu za súlad navrhovanej stavby s požiadavkami zákona a regulatívmi územného plánu. Podľa § 47 stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, a tiež aby stavba stavebnotechnickým vybavením zodpovedala účelu a spôsobu užívania a pod. Dodržanie uvedených podmienok pre navrhované (projektované) stavby je na stavebnom úrade, ktorý má v územnom konaní vrchnostenské postavenie primerané jeho výlučnej zodpovednosti za legalitu výsledku konania, t.j. územného rozhodnutia o umiestnení stavby. To znamená, že úlohou stavebného úradu bolo posúdenie súladu predloženej projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na navrhovanie (projektovanie) stavieb, ktorá povinnosť explicitne vyplýva z ust. § 37 ods. 2, 4 stavebného zákona, ako aj s inými (už zmienenými) zákonnými požiadavkami, čo stavebný úrad neurobil.
39. Pre úplnosť správny súd dodáva, že je možné sa stotožniť sa s názorom, ktorý vyjadril žalobca v tom zmysle, že parametre prístupovej komunikácie sú naviazané na charakter stavby, ktorej prístupnosť má zabezpečovať. Z Technickej správy, ktorá je súčasťou projektovej dokumentácie „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/X P. SO 03 Účelová komunikácia“ vyplýva, že hlavným účelom vybudovania infraštruktúry je vytvorenie základných podmienok pre budúcu výstavbu, ktorou v zmysle situácie stavby „SO 03 Účelová komunikácia“ - Celková situácia, výkres 01, sa mal zabezpečiť prístup k stavbe „SO 01 Rekreačný dom“. Navrhovanou stavbou tak bola prístupová komunikácia k inej stavbe rekreačného domu, t.zn. malo ísť o dopravnú obsluhu územia k tejto stavbe (bez ohľadu na to, že od zámeru jej umiestenia bolo neskôr upustené), bez ktorej samotná prístupová komunikácia nemá žiadny význam (jej iný význam z projektovej dokumentácie nevyplýval, stavebný úrad ani žalovaný sa ním nejako nezaoberali, pričom dopravná obsluha územia bez akéhokoľvek využitia nedáva zmysel). Samotný žalovaný (OÚ BB, odbor opravných prostriedkov) v rozhodnutí sp.zn. OU-BB- OOP2-2021/017231-006 z 08.08.2021, ktorým na základe protestu prokurátora zrušil svoje právoplatné rozhodnutie (odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií z 27.07.2020) o zamietnutí odvolania proti rozhodnutiu špeciálneho stavebného úradu Z. P. o povolení stavby „Prístupová komunikácia“,
vyjadril z hľadiska jej funkčného využitia pochybnosti o „účelovosti“ povahy tejto komunikácie, pričom zdôraznil, že o jej charaktere nebolo orgánmi verejnej správy vydané žiadne rozhodnutie. V územnom konaní sa tak umiestnila stavba účelovej komunikácie bez zistenia a vyhodnotenia jej účelu a spôsobu využívania, čo je v rozpore s úlohou stavebného úradu posúdiť súlad predloženej projektovej dokumentácie so všeobecnými technickými požiadavkami na navrhovanie (projektovanie) stavieb podľa § 37 ods. 2, 4 v nadväznosti na § 47 písm. c/ stavebného zákona,.
40. Od tohto závislého vzťahu „prístupovej komunikácie“ so stavbou, ktorú obsluhuje, alebo ktorú v zmysle projektovej dokumentácie obsluhovať mala (účel dopravnej obsluhy územia a spôsob užívania prístupovej komunikácie bez tejto stavby z projektovej dokumentácie, z administratívneho spisu ani z rozhodnutí konajúcich orgánov nevyplýva), sa odvíja aj jej súlad s územným plánom obce v tom rozsahu, že pokiaľ je s územným plánom nesúladná táto iná stavba, v zásade je z tohto dôvodu problematická aj legalita zámeru prístupovej komunikácie k nej. Stavebný úrad preto mal súlad prístupovej komunikácie s územným plánom posudzovať v naznačených širších súvislostiach, čo neurobil. Táto skutočnosť len umocňuje nedostatočné posúdenie súladu prístupovej komunikácie v zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona, ktoré si vyžaduje aj uplatnenie postupu v zmysle § 39 ods. 1 stavebného zákona spočívajúceho v povinnosti určiť podmienky vecnej a časovej koordinácie jednotlivých stavieb, uplatňovanej práve v situácii dvoch alebo viacerých stavieb, ktoré spolu nejako súvisia (napríklad umiestnením, vzájomnými dopravnými vzťahmi, z hľadiska technického vybavenia územia a pod.). Preto bola dôvodná žalobná námietka, že žalovaný sa nijako nevysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom vecnej koordinácie stavieb „Prístupová komunikácia“ a “Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“.
41. Žalobca ďalej dôvodne namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov aj z iných dôvodov. Nepreskúmateľnosť nemožno vidieť v rozsahu strán napadnutého rozhodnutia, ako to namietal žalobca, ale v tom (čo taktiež namietal žalobca), že žalovaný nijako nereagoval na niektoré jeho odvolacie námietky. Prakticky nijako sa nezaoberal s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi zmätočnosti (nezrozumiteľnosti) výroku prvostupňového rozhodnutia v otázke zrejmosti požiadaviek alebo len upozornení dotknutých orgánov, ktoré nevyplývajú z citácií ich stanovísk vo výroku (bod 3. odvolania). Ďalej žalovaný nereagoval na odvolaciu námietku č. 5, že došlo k porušeniu práva žalobcu ako účastníka konania na spravodlivé konanie z dôvodu, že mu nebolo včas a v požadovanom rozsahu umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s podkladmi prvostupňového rozhodnutia, resp. na námietku rozdielneho označovania stavby. Na ďalšie odvolacie námietky žalovaný v podstate reagoval, pričom nesúhlas žalobcu s jeho závermi si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou. Pokiaľ žalobca považoval závery žalovaného za nesprávne alebo nedostatočne zistené, mohol namietať ich nesprávne právne posúdenie s priliehavou argumentáciou, čo neurobil. Namietané vyjadrenie Z. P. z 15.07.2019 je súčasťou administratívneho spisu (č.l. 84), ktoré žalovaný nebol povinný uviesť v úkone z 18.08.2019, nakoľko zákon mu neukladá povinnosť na účely uplatnenia ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia osobitne špecifikovať a oznámiť účastníkom všetky podklady, ale dať im možnosť sa k podkladom vyjadriť (čo stavebný úrad týmto úkonom urobil), čo si nemožno zamieňať.
42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy (v danom prípade stavebný úrad a žalovaný) v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Rovnako v odvolacom konaní, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní (§ 60a Správneho poriadku), musí druhostupňový orgán (žalovaný) zdôvodniť ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami odvolateľa (v danom prípade žalobcu). V dôsledku nedodržania tejto povinnosti pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon, pretože (nielen v rámci povinnosti vysporiadať sa s odvolacími námietkami) chýba vyhodnotenie dôkazov, z ktorých stavebný úrad v celom zákonom požadovanom rozsahu zistil skutkový stav veci a presvedčivá, veci priliehavá právna argumentácia osvedčujúca, ako vec stavebný úrad a žalovaný právne posúdili vo vzťahu k zásadným právnym otázkam súladu s územným plánom, vecnej a časovej koordinácie s inou stavbou, dodržaní odstupov a technických požiadaviek výstavby, iba po vyriešení ktorých bolo možné žalovaným dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo potrebné priamo uviesť ako (z akých dôvodov) žalovaný (rovnako prvostupňový orgán) zo skutkových zistení v danom konkrétnom prípade vyvodil konkrétne právne závery, t.zn. ako subsumoval zistený skutkový stav vo vzťahu k platnej právnej úprave, a to vo všetkých relevantných otázkach prejednávanej právnej veci.
Uvedené atribúty odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzhľadom k niektorým relevantným otázkam, ktoré nastolil žalobca, nespĺňalo.
43. V rámci odvolacieho konania predstavujú všetky odvolacie námietky súčasť podkladov rozhodnutia (§ 32 Správneho poriadku). Nestačilo tak zo strany žalovaného zaoberať sa len niektorými námietkami, resp. ponúknuť (namiesto vysporiadania sa s každou odvolacou námietkou osobitne tak ako to vyžaduje § 47 ods. 3 Správneho poriadku), z jeho pohľadu komplexný právny názor na vec. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na rekapituláciu výsledkov predchádzajúceho konania, právnu úpravu, obsah podaní účastníkov konania a odôvodnenie niektorých rozhodných skutočností, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalovaný mienil uplatniť ust. § 42 ods. 5 stavebného zákona, podľa ktorého sa v odvolacom konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote (§ 36 ods. 1 stavebného zákona), hoci uplatnené mohli byť, mal a mohol taký postoj vo vzťahu k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu zrozumiteľne vyjadriť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Taký postup bol žiaduci z dôvodu, aby nevznikla neistota v otázke, na ktoré odvolacie námietky žalovaný neprihliadal súladne so zákonom. Niektoré odvolacie námietky však boli takej povahy, že presahovali rámec obmedzovaný uplatňovaním koncentračnej zásady, ktorá sa nevzťahuje na otázky týkajúce sa napríklad porušenia práva na spravodlivý proces, ani námietok porušenia zákonnosti, t.j. majúce charakter upozornení na porušenie zásady legality územného konania ako celku, ktorá je nosnou zásadou správneho konania (koncentrácii podliehajú vecné námietky týkajúce sa nesplnenia podmienok na vydanie územného rozhodnutia v zmysle stavebného zákona). Vzťahovaním účinkov koncentrácie nemožno obmedzovať ani účinky vyjadrenia účastníka konania k podkladom rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo žalobca využil v podaní z 11.09.2019 doručenom stavebnému úradu dňa 17.09.2019. Pokiaľ stavebníci vo svojom vyjadrení k správnej žalobe namietali, že boli zodpovedané všetky otázky plynúce z odvolania žalobcu, je potrebné upriamiť ich pozornosť na to, že určitý čiastkový názor prvostupňového orgánu plynúci z obsahu prvostupňového rozhodnutia v žiadnom prípade nenahrádza chýbajúcu argumentáciu druhostupňového orgánu (žalovaného) v odvolacom konaní ku konkrétnym odvolacím námietkam žalobcu. Opačný prístup by popieral zákonom garantovaný princíp dvojinštančnosti správneho konania.
44. Napadnuté rozhodnutie tak nezodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou námietok týkajúcich sa právneho posúdenia veci. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam, čo je neprípustné. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska vecných námietok žalobcu týkajúcich sa napríklad zachovania odstupov stavieb alebo toho, či stavba spĺňala protipožiarne podmienky, či boli alebo neboli ustálené geologické pomery územia, resp. kto ich mal riešiť a pod., čo sú otázky skutkového a právneho posúdenia, ktoré správny súd nemôže sám doplňovať ani si o ňom urobiť vlastné závery, pretože by tým neprípustne nahrádzal orgán verejnej správy, ktorý je na to oprávnený.
45. Žalobca namietal nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia z dôvodu absentujúcej grafickej prílohy. Určenie umiestnenia stavby je účelom konštitutívneho rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré situáciu navrhovanej stavby autoritatívne určuje na základe projektovej dokumentácie. Konečné umiestnenie stavy teda nie je výsledkom projektovej dokumentácie, ktorú stavebný úrad len overuje postupom podľa § 37 ods. 1 až 4 stavebného zákona. Pokiaľ je účelom rozhodnutia o umiestnení stavby určiť, kde má byť táto stavba umiestnená (v zmysle presne vymedziť územie, kde bude následne zhotovená alebo postavená), nemožno pochybovať o tom, že esenciálnou náležitosťou tohto rozhodnutia je jednoznačným, určitým alebo určiteľným a hlavne zrozumiteľným spôsobom definovať polohu budúcej stavby v konkrétnom území, bez potreby doplňovania ďalších projektových alebo iných technických podkladov zo strany stavebníka alebo iných osôb (s výnimkou nevyhnutných geodetických úkonov). Dôležité je to najmä z toho dôvodu, že o umiestnení stavby sa má konečným a záväzným spôsobom v celom rozsahu rozhodnúť v územnom konaní, pretože v stavebnom konaní, ktoré sa zaoberá najmä stavebnotechnickými aspektmi realizácie stavby, sa táto otázka už nerieši. Tento záver nepochybne vyplýva aj z ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
46. Výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného v správnom konaní musí byť formulovaný tak, aby nespôsoboval žiadne pochybnosti o jeho obsahu, bol určitý a zrozumiteľný, bez potreby dodatočného výkladu, prípadne korekcií alebo doplnkov. Výrok prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby je ako celok nezrozumiteľný, nakoľko z neho nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“, ktorá je definovaná len identifikáciou pozemkov, na ktorých mala byť umiestnená. Z rovnakého dôvodu bolo zmätočné aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Podľa § 39 ods. 1 a § 39a ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel, určí stavebný pozemok a umiestni stavbu na ňom, pričom umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že súčasťou jeho výroku na str. 2 je informácia, že stavba bude umiestnená podľa situácie umiestnenia stavby a projektu spracovaného Q. E., číslo oprávnenia SKSI č.j. T1-299/2002 z 12/2016, ktorá situácia bola podľa žalovaného grafickou prílohou rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť spôsobuje jednak fakt, že súčasťou administratívneho spisu sú dva rozdielne výkresy č. 01 Celková situácia stavby spracované Q. E. s dátumom 12/2016. Jeden z nich s názvom „Výstavba rodinného domu p.č. XXX/X XXX/X P. SO 03 Účelová komunikácia“, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie označenej ako „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/X P. SO 03 Účelová komunikácia“ a druhý s názvom „SO 03 Prístupová komunikácia p.č. XXX/X, XXX/X P.“, doplnený do spisu stavebníkmi podaním z 15.06.2018, ktorý sa názvom zhoduje so žalobcom predloženou projektovou dokumentáciou „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/X H.SO 03 Prístupová komunikácia“, ktorá mu bola poskytnutá stavebníkmi. Odlišnosti situácií nespočívajú len v názve výkresov, ale aj v ich grafickom obsahu. Pokiaľ prvý výkres obsahuje situáciu stavebných objektov „SO 01 Rodinný dom“ a „SO 02 rekreačný dom“ s hospodárskou budovou, druhý výkres „SO 03 - Prístupová komunikácia“ popisuje už len situáciu stavby rodinného domu SO 01, pričom navrhovaná prístupová komunikácia, ktorá sa umiestňovala, nie je označená ako stavba (stavebný objekt - SO) v ani jednom vyhotovení tohto výkresu. Pokiaľ by aj mohlo ísť o prílohu územného rozhodnutia (čo z nasledovných dôvodov možné nie je), nie je zrejmé podľa ktorého z uvedených rovnako označených výkresov situácie stavby (obsahujúcich rozdielne stavebné a dopravné vzťahy v predmetnom území, ktoré navyše túto prístupovú komunikáciu za stavbu ani nepovažujú) mala byť stavba umiestnená.
47. Umiestnenie stavby „Prístupová komunikácia“ je, vzhľadom na obsah výroku prvostupňového rozhodnutia, nezrozumiteľné, pretože rozhodnutie neobsahuje grafickú prílohu. Z účelu územného konania o umiestnení stavby, z ktorého má byť nepochybné kde bola stavba umiestnená, plynie, že presnú identifikáciu umiestenia stavby v území je potrebné zabezpečiť práve vyznačením jej umiestnenia v grafickej prílohe, ktorá je podľa § 39a ods. 1 stavebného zákona veta druhá, obligatórnou prílohou rozhodnutia o umiestnení stavby. Z obsahu a formy prvostupňového rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva žiadna zmienka o tom, že prvostupňové rozhodnutie malo grafickú prílohu. Zmienka o umiestnení stavby podľa situácie stavby nespĺňa požiadavku na prílohu prvostupňového rozhodnutia, nakoľko žiadna situácia nebola spolu s ním oznámená (doručovaná) účastníkom konania. Vzhľadom na to prvostupňové rozhodnutie spolu s napadnutým
rozhodnutí (ktoré prvostupňové rozhodnutie v odvolacom konaní potvrdilo) trpia nezákonnosťou z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba bol dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil aj podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Na rozhodnutie NS SR sp.zn 6Sžp/10/2011 z 28.03.2012 k, na ktoré poukázali stavebníci nebolo možné prihliadať, nakoľko sa zjavne týkalo inej situácie, kde sa posudzovala len okolnosť oboznámenia sa účastníka konania so situačným výkresom. Naopak možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžk/14/2019 z 20.05.2020, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu sp.zn. 24S/59/2018 z 29.11.2018, ktorý rozhodol v tom zmysle, že grafická príloha je obligatórnou prílohou územného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorá sa musí spolu s sním účastníkom konania oznámiť.
48. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav nielen z dôvodu chýbajúceho posúdenia návrhu na umiestnenie stavby podľa § 37 ods. 1, 2 stavebného zákona, ale vo viacerých žalobných bodoch poukazoval na zmätočnosť v podkladoch prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že v konaní boli dve alebo viac verzií projektovej dokumentácie stavby, pričom nebolo zrejmé, ktorá z nich bola ako podklad prvostupňového rozhodnutia vlastne použitá. Ako dôvod, pre ktorý je dôležité dospieť k tomu, podľa akej projektovej dokumentácie sa postupovalo žalobca poukázal na § 82 ods. 5 Vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z. ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, nakoľko pre prístupovú komunikáciu v dĺžke presahujúcej 50m musí táto mať slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla, čo predmetná prístupová komunikácia nemá. V administratívnom spise sa nachádza projektová dokumentácia označená ako „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/X P. SO 03 Účelová komunikácia“, iba ktorá bola podľa žalovaného a stavebníkov podkladom prvostupňového rozhodnutia, obsahujúca Technickú správu, kde je uvedená dĺžka navrhovanej prístupovej komunikácie 49,9m. Podľa žalobcom predloženej projektovej dokumentácie „Novostavba rodinného a víkendového domu p.č. XXX/X, XXX/X P. SO 03 Prístupová komunikácia“ , ktorá sa v spise nenachádza a podľa žalovaného stavebníkov použitá nebola, je dĺžka navrhovanej prístupovej komunikácie 50,75m. Napriek tvrdeniu žalovaného a stavebníkov, že ako podklad umiestnenia stavby bola použitá projektová dokumentácia stavby vzťahujúca sa k stavbe „SO 03 Účelová komunikácia“, sa výrokom prvostupňového rozhodnutia umiestnila stavba „Prístupová komunikácia“ o dĺžke 50,75m, čo je v rozpore s obsahom tejto projektovej dokumentácie a naopak v súlade s obsahom projektovej dokumentácie predloženej žalobcom, ktorá podľa žalovaného (stavebného úradu) ako aj stavebníkov bola neplatná, následne prepracovaná a preto nebola použitá ako podklad prvostupňového rozhodnutia.
49. Z administratívneho spisu vyplýva, že úkonom z 15.06.2018 stavebníci do spisu predložili výkres 01 „Situácia stavby SO 03 Prístupová komunikácia“, ktorý však neobsahuje údaje o dĺžke prístupovej komunikácie a dôvod jeho predloženia z tohto úkonu, ani z prvostupňového alebo z napadnutého rozhodnutia zrejmý nie je. Vzhľadom na to, ako aj na fakt, že záväzné stanoviská dotknutých orgánov, vrátane stanoviska ORHaZZ zo dňa 09.08.2017, ktoré boli vydané na žiadosť stavebníkov (im sú adresované) a v ktorých prospech je ich tvrdenie, že bola použitá projektová dokumentácia vzťahujúca sa k stavbe „SO 03 Účelová komunikácia“, zhodne obsahujú informáciu, že sa vzťahujú k stavbe „SO 03 Prístupová komunikácia“, je dôvodne pochybné, na podklade akej projektovej dokumentácie boli záväzné stanoviská vydané. Obsah záväzných stanovísk dotknutých orgánov je v súlade s § 140b ods. 1 stavebného zákona pre stavebný úrad záväzný. To však neplatí v prípade, ak bol preukázaný opak, čo možno vyvodiť zo všeobecne platného princípu prezumpcie správnosti a platnosti verejných listín, ktorý možno prelomiť preukázaním opaku - nesprávnosti ich informačného obsahu.
50. Orgán verejnej správy má povinnosť spoľahlivého, úplného a presného zistenia skutočného stavu (§ 3 ods. 5, 32 ods. 1, § 46 Správneho priadku), ku ktorému sa dopracuje hodnotením dôkazov v rámci dokazovania (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku). Dokazovanie predstavuje poznávací proces určitých predmetov a javov smerujúci k zisteniu skutočného stavu, ktoré by malo byť spoľahlivé (úplné a presné). Zásada materiálnej pravdy je súčasťou okruhu základných zásad, na ktorých je správne konanie budované. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti, resp. hodnovernosti. Hodnotením pravdivosti (hodnovernosti, objektivity) dôkazov konajúci orgán verejnej správy dochádza k záverom, ktoré skutočnosti na základe dôkazov možno považovať za pravdivé a objektívne a ktoré nie. Vykonaný dôkaz sa považuje za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. To pre konajúci orgán verejnej správy
(prvostupňový orgán a v odvolacom konaní žalovaný), ktorý má povinnosť spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci, znamená, že v prípade odôvodnených pochybností týkajúcich sa hodnovernosti, nestrannosti dôkazu je povinný vykonať úkony smerujúce k osvedčeniu toho, či predmetný dôkaz možno na účely zistenia skutočného stavu použiť, nakoľko nepravdivý dôkaz použiteľný nie je. Odhliadnuc od toho, že žalobca spochybnil hodnovernosť záväzných stanovísk dotknutých orgánov z dôvodu, že nemožno s istotou uzavrieť, na základe akej projektovej dokumentácie boli vydané (čo mohlo mať bez zodpovednosti dotknutých orgánov za taký výsledok vplyv na ich obsah), stavebnému úradu a žalovanému plynuli dôvodné pochybnosti o objektivite záväzných stanovísk priamo z obsahu administratívneho spisu územného konania obsahujúceho niekoľko už zmienených rozporov v tejto otázke. Z hľadiska hodnovernosti, pravdivosti alebo objektivity stavebníkmi predložených záväzných stanovísk (predstavujúcich dôkazy o tom, že z hľadiska nimi chránených záujmov je umiestnenie stavby v poriadku) prvostupňový orgán ani žalovaný neuviedli vo svojich rozhodnutiach žiadne stanovisko, napriek tomu, že na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci boli povinní bez ohľadu na to, že konanie nebolo začaté ex officio.
51. Podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník. Bolo preto potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalobca ako vlastník susediacej nehnuteľnosti nemal možnosť sám overiť hodnovernosť záväzných stanovísk dotknutých orgánov a zabezpečiť tak sám dôkaz o opaku, nakoľko nemal oprávnenie nato, aby mohol priamo u dotknutých orgánov overiť, na podklade akej projektovej dokumentácie vydali svoje stanoviská. Z obsahu administratívneho spisu je však zrejmé, že žalobca v konaní prejavil dôkaznú aktivitu svojim podaniami, z obsahu ktorých plynie spochybnenie podkladov, najmä použitej projektovej dokumentácie (ide o námietky, ktorých charakter smeruje k legalite správneho konania ako celku, preto ich nemožno obchádzať s poukazom na koncentráciu konania). Podstatné je, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o aktivite stavebného úradu alebo žalovaného smerujúcej k overeniu spochybnenej hodnovernosti záväzných stanovísk, o ktorej boli z obsahu spisu informovaní. Pokiaľ stavebný úrad mal akúkoľvek pochybnosť o správnosti záväzného stanoviska dotknutého orgánu, vrátane nejasností ku ktorým pozemkom alebo stavbám sa vzťahuje, v záujme spoľahlivého zistenia skutočného stavu bol povinný ju odstrániť overením priamo v súčinnosti s dotknutými orgánmi.
52. Opomenutie úplného vyhodnotenia predložených dôkazov, so zohľadnením ich objektivity a hodnovernosti (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), malo za následok nedostatok spoľahlivého zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom na pre vydanie meritórneho rozhodnutia (napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie), nakoľko neboli dostatočne vierohodne a teda spoľahlivo zistené (predloženými stanoviskami dotknutých orgánov preukazované) rozhodné skutočnosti požadované zákonom pre vydanie územného rozhodnutia z hľadiska záujmov chránených stavebným zákonom (§ 37 ods. 1, 2, § 126, § 140b stavebného zákona), najmä z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti. Vo svetle uvedeného sa javí, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nebol zabezpečený taký podklad, ktorý by konajúcim orgánom umožnil dospieť k objektívnemu (spoľahlivému), jednoznačnému (presnému a úplnému) a tým odôvodniteľnému skutkovému záveru o splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok na umiestnenie navrhovanej stavby. Pokiaľ zodpovedanie tejto relevantnej otázky z predložených dôkazov bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností nevyplývalo (dôkazy boli žalobcom v konaní od začiatku spochybňované bez toho, aby na to stavebný úrad alebo žalovaný reagovali), je zrejmé, že uplatnený postup konajúcich orgánov nebol konformný s požiadavkami plynúcimi so zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Vzhľadom na to, že uvedené stanoviská dotknutých orgánov ako podklady svojich rozhodnutí bez ďalšieho použili, nezabezpečili si na vydanie svojich rozhodnutí základ v spoľahlivo (úplne a presne) zistenom skutočnom stave veci poskytujúcom rozhodné skutkové zistenia v požadovanej kvalite, t.zn najmä z hľadiska vierohodnosti a pravdivosti týchto podkladov, a teda rozhodli o návrhu stavebníkov na umiestnenie stavby „Prístupová komunikácia“ na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov, ktorými bolo zasiahnuté do subjektívneho práva žalobcu (ako účastníka územného konania) na spravodlivý proces, zahŕňajúci spoľahlivé zistenie skutkového stavu, bolo potrebné mu poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca 1. tak zjavne disponoval aktívnou žalobnou legitimáciou na podanie správnej žaloby.
53. Žalobca namietal aj zásadné zmeny v právnych názoroch žalovaného v zásadných skutočnostiach, nakoľko vo svojom rozhodnutí z 18.04.2018 poučil stavebný úrad o predpísanom odstupe stavieb, ktorú skutočnosť v ďalšom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia úplne ignoroval a ignoroval aj nedostatky týkajúce sa doručovania. Z obsahu tejto námietky, ktorá bola s poukazom na zásadu právnej istoty namietaná aj v rámci ústneho pojednávania plynie, že žalobca namietal nerešpektovanie precedenčnej zásady v zmysle ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Vyjadrenie tejto zásady v správnom konaní pochádzajúcej z princípu právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Precedenčná zásada má za cieľ zabrániť reťazeniu tvorby nesprávnych právnych názorov, resp. „právne nesprávnych“ rozhodnutí. Slúži ako ochrana pred svojvôľou správneho orgánu (resp. súdu), ako nástroj na priamu realizáciu právnej istoty a rovnosti pred zákonom. Preto, pokiaľ sa orgán verejnej správy odkloní od právneho názoru vyjadreného v inej veci (o to viac v rovnakej veci!), má povinnosť argumentačne podoprieť zmenu alebo vývoj svojho právneho názoru (precedenčná zásada nepredstavuje nemenný systém, ktorý by predstavoval zakonzervovanie právneho myslenia). Pokiaľ tak žalovaný neurobil, zaťažil svoje rozhodnutie ďalšou vadou spočívajúcou v tom, že nedbal o to, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.
54. Žalobca namietal aj to, že stavebný úrad vždy po zrušení jeho rozhodnutí o umiestnení stavby konaniu začal nové konanie, ktorému pridelil iné číslo a neštandardný bol podľa neho aj postup keď o odvolaniach žalobcu rozhodovali piati zamestnanci žalovaného, pričom však neuviedol aký dopad mali tieto námietky na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, bez čoho nebolo možné na ne prihliadať. Prieskum zákonnosti je možný len na základe konkrétnych námietok (§ 134 od. 1 v nadväznosti na § 181 ods. 1 písm. e/ SSP) presne vyjadrujúcich, z akých skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje výrok napadnutého rozhodnutia za nezákonný. Pokiaľ žalobné námietky neboli takto formulované, možno ich považovať len za všeobecný nesúhlas žalobcu so závermi žalovaného, ktorý na konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nestačí. Na záver o nezákonnosti nestačí ani špecifikácia porušenia zákona o registratúre prokurátorom.
55. Krajský prokurátor v Banskej Bystrici pri vstupe do konania namietal obdobné nedostatky napadnutého rozhodnutia ako žalobca a preto nebolo potrebné osobitne sa vysporiadať s jeho názormi. Výnimku tvorí názor týkajúci sa porušenia ust. § 3b ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ktorý bol nad rozsah žalobných námietok tvoriacich obsah správnej žaloby žalobcu. Pokiaľ prokurátor, ktorý v súlade s § 46 SSP vstúpil do konania pred správnym súdom, pri vstupe namieta iné skutočnosti než žalobca, nemožno na ne prihliadať. V súlade s § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby s výnimkami uvedenými v § 134 ods. 2 SSP, medzi ktoré tento prípad nepatrí.
56. Napriek tomu, že žalobca na ústnom pojednávaní netrval na svojej námietke týkajúcej sa doručovania, správny súd bol povinný skúmať včasnosť podania správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že bola podaná v lehote podľa § 181 ods. 1 SSP. Napadnuté rozhodnutie bolo doručované formou verejnej vyhlášky (vyvesené dňa 31.01.2020, zvesené 17.02.2020) a považuje sa za doručené dňom 17.02.2020 (dňa 15.02.2020 bola sobota), pričom správna žaloba žalobcu bola podaná dňa 14.04.2020. Podstatným porušením nebola ani chyba v písaní, pokiaľ prvostupňové rozhodnutie obsahovalo informáciu, že má povahu verejnej vyhlášky v súlade s § 36 ods. 4 stavebného zákona (týkajúce sa doručovania oznámenia o začatí územného konania), nakoľko je zrejmé, že sa pri jeho oznámení účastníkom konania postupovalo v súlade s § 42 ods. 2 stavebného zákona týkajúcim sa doručovania územného rozhodnutia. Vzhľadom na to, že žalobca podal včas odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu ako aj včas podal správnu žalobu, zjavne nebol ukrátený na jeho práve na riadne doručenie rozhodnutí. Pokiaľ namietal, že nebolo doručené iným účastníkom územného konania, táto jeho námietka bola nad rámec jeho aktívnej žalobnej legitimácie, nakoľko žalobca sa mohol domáhať súdnej ochrany jeho práv. Ak sa postupom stavebného úradu a žalovaného cítili ukrátené na svojich právach aj iné osoby, mohli sa samostatne domáhať ochrany svojich práv. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok stanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené ustanovenia zákona odzrkadľujú ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktoré spresňujú tak, že právo na poskytnutie právnej ochrany správnym súdom má každý, avšak za splnenia podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv zo strany orgánu verejnej správy. Žalobca v danom prípade neosvedčil porušenie alebo priame dotknutie na jeho právach alebo právom chránených záujmoch, nakoľko argumentoval len porušením zákonnosti. Nebolo tak práv, na ktorých by bol žalobca nesprávnym postupom konajúcich orgánov verejnej správy ukrátený, iba osvedčením ktorých by mu z týchto dôvodov bolo možné poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca preto nebol aktívne legitimovaní domáhať sa ochrany práv, ktoré mu v konečnom dôsledku odopreté neboli.
57. Nebol dôvod na uplatnenie postupu podľa § 99 písm. g/ SSP ako to navrhovali stavebníci, pretože kolaudáciou navrhovanej stavby a jej zapísaním do katastra neodpadol dôvod konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko táto skutočnosť netvorí zákonnú prekážku jeho preskúmateľnosti správnym súdom. Naopak odmietnutím jeho preskúmania by bolo žalobcovi, ako účastníkovi konania, neodôvodnene odopreté jeho ústavou garantované právo (podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.). Taký záver osvedčuje aj skutočnosť, že došlo k vydaniu zrušujúceho rozhodnutia v nadväzujúcom stavebnom konaní o povolenie tejto stavby, pričom stavebný zákon predpokladá postup uplatniteľný v prípade, ak bola stavba postavená bez stavebného povolenia (§ 88a) a to bez ohľadu na to, či existuje kolaudačné rozhodnutie.
58. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP pre nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
59. V novom konaní prvostupňový orgán v súlade so závermi tohto rozsudku, ktorými je viazaný, opätovne rozhodne v začatom konaní o umiestnení stavby „Prístupová komunikácia“. Zabezpečí si dostatočný skutkový podklad svojho rozhodnutia, ktorý v celom rozsahu vyhodnotí najmä z hľadiska súladu navrhovanej stavby s územným plánom Z. P., jej účelu a spôsobu užívania, súladu s požiadavkami ochrany záujmov chránených stavebných zákonom, svoje skutkové a právne závery riadne a v celom rozsahu odôvodní, pričom sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami, návrhmi a inými podaniami účastníkov konania, a bude tiež rešpektovať ust. § 3b ods. 1, 3 cestného zákona.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania nakoľko im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom.
61. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. 61. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).