Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/89/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po nebohej I. P., zomrelej

X., naposledy bývajúcej v B., o prejednanie dedičstva, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. D 721/1999, o dovolaní I. F., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J.

P., advokátkou v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením zo 4. decembra 2008 č.k. D 721/1999-807 určil

všeobecnú hodnotu majetku 44 386 498 Sk, výšku dlhov dedičstva 962 663 Sk a čistú

hodnotu dedičstva 43 423 835 Sk. Súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom zo zákona

spôsobom presne vymedzenom vo výroku uznesenia. Súd dedičom zároveň uloţil povinnosť

poukázať JUDr. D. Š. odmenu pozostávajúcu z odmeny notára 20 000 Sk, navýšenia odmeny

10 000 Sk, hotových výdavkov 2 000 Sk, DPH 6 080 Sk, spolu 38 080 Sk nasledovne : I. F.

v hodnote 12 693,50 Sk, J. F. v hodnote 12 693,50 Sk a A. P. v hodnote 12 693 Sk, v lehote

do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súčasne dedičom uloţil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok 5 000 Sk spoločne a nerozdielne do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia

v kolkoch Okresnému súdu Bratislava I. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe poručiteľka zomrela

vydatá, bez zanechania závetu. Dedičmi zo zákona v 1. dedičskej skupine podľa § 473 ods. 1

a v zmysle právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo

14. decembra 2006 sp. zn. prichádzajú do úvahy potomkovia poručiteľky

a pozostalá manţelka nebohého manţela poručiteľky J. P. (zomr. X.) pani I. F., J. F., a po neb.

J. P. pani A. P., kaţdý rovnakým dielom t.j. kaţdý v 1/3-ine. Títo po poučení podľa § 463 aţ

2

, a vyhlásili, ţe dedičstvo neodmietajú, sú spôsobilí

dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Súd vychádzal zo zistenia, ţe

majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov sa nepreukázal. Podľa § 175m veta prvá

súd vykonal súpis aktív a pasív dedičstva a zistil poručiteľkin majetok. Na podklade

vykonaného súpisu aktív a pasív dedičstva súd určil podľa všeobecnú cenu

majetku, výšku dlhov a čistú hodnotou dedičstva. Dedičia neuzavreli dedičskú dohodu, preto

súd v zmysle potvrdil nadobudnutie dedičstva spôsobom

uvedeným vo výrokovej časti uznesenia. O odmene notárky, náhrade jej hotových výdavkov

súd rozhodol podľa vyhlášky č. a a o súdnom poplatku podľa

ods. 1 písm. e/ (poloţka 18a Sadzobníka súdnych poplatkov).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie dedičky I. F. uznesením z 29. októbra 2009

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodil tým, ţe

námietky odvolateľky označené ako námietky vád konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, c/,

d/, e/ odvolacím súdom zistené neboli. Podľa má ísť

o vadu, ktorá môţe mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľka

nekonkretizovala ţiadnu vadu, ktorá by mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci

a odvolací súd ju pri skúmaní tohto dôvodu odvolania nezistil. Podľa písm. c/ uvedeného

zákonného ustanovenia ide o porušenie v tom smere, ţe bol neúplne zistený skutkový stav

veci a ţe neboli vykonané navrhnuté dôkazy. Toto ustanovenie sa však nie presne hodí

na konanie podľa , pretoţe ide o konanie začaté z úradnej moci a súd

vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré mohol v predmetnom konaní uskutočniť. Tu treba tieţ

zdôrazniť, ţe odvolateľka nepomenovala ţiaden dôkaz, ktorý by bolo účelné vykonať

na preukázanie tvrdených skutočností. Podľa je odvolacím

dôvodom tá skutočnosť, ak na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. I keď odvolateľka v konaní tvrdila rôzne skutočnosti, tieto však neboli

podloţené ţiadnymi dôkazmi, preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nemoţno

vytýkať súdu prvého stupňa pochybenie. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci

v zmysle odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu, vo veci správne rozhodol a vec aj správne právne posúdil.

Zároveň uviedol, ţe v konaní dedička I. F. namietala, ţe nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú.

B. jej mali byť v rámci širšieho rodinného vysporiadania uţ poručiteľkou darované, túto

skutočnosť v konaní ţiadnym spôsobom nepreukázala, preto jej tvrdenie nemohlo byť

3

zohľadnené. Nemohlo byť ďalej zohľadnené ani tvrdenie odvolateľky, ţe z finančných

prostriedkov, ktoré poručiteľka ku dňu svojej smrti vlastnila – suma 600 000,-- Sk mala byť

darovaná vnukovi T. F.. V tejto súvislosti treba poukázať, ţe k darovaniu finančných

prostriedkov mohlo dôjsť len reálnym odovzdaním a správne súd prvého stupňa zaujal

stanovisko, ţe k takémuto darovaniu pre prípad smrti nie je moţné prihliadnuť. Z uvedených

dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa potvrdil. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa ,

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dedička I. F. dovolanie. Uviedla, ţe

súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom zo zákona nasledovne : k. ú. T. LV č. X. parc.

22

č. X. záhrady vo výmere X. m, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m.

Táto nehnuteľnosť nemohla byť predmetom dedičského konania, pretoţe bola protiprávne

prepísaná na nového majiteľa R. B. Poţiadala dovolací súd o revíziu dedičského konania.

V doplnení dovolania uviedla, ţe prípustnosť dovolania vyvodzuje z

a jeho dôvodnosť z , , Navrhla, aby dovolací súd zrušil

uznesenie krajského a okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedla, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu sú

nepreskúmateľné, pretoţe nie sú náleţite odôvodnené v zmysle Podľa

tohto ustanovenia odôvodnenie rozsudku musí obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Je porušením práva účastníka

konať pred súdom, pokiaľ odvolací súd iba poukáţe na správnosť prvostupňového

rozhodnutia bez toho, aby svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Rovnako je v rozpore

s právom účastníka na spravodlivý súdny proces, aby si odvolacie súdy zjednodušili svoje

rozhodnutia tým, ţe iba poukáţu na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd

nevyhodnotil všetky skutkové a právne skutočnosti dôleţité pre správne rozhodnutie vo veci,

tak ako mu to ukladá zákon. Nehnuteľnosti v k. ú. T. zapísané na LV č. X. parc. č. X. záhrady

22

vo výmere X. m, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. mboli zahrnuté do

dedičstva, avšak rodinný dom na nich stojaci uţ nie. Bez ohľadu na to sa súdy a ani súdna

komisárka JUDr. D. Š. nevysporiadali s námietkou, ţe predmetné nehnuteľnosti – parcely

č. X., X., ako aj rodinný dom na nich stojaci nebol v čase prejednania dedičstva

vlastníctvom poručiteľky. Tieto nehnuteľnosti nemali byť zahrnuté do dedičstva

po poručiteľke, keďţe jej vlastnícke právo bolo sporné. Ďalej sa v konaní súdy nevysporiadali

s námietkou, ţe predmetom dedičského konania mali byť aj 3/12 nehnuteľnosti

na Z. (LV č. X., k. ú. S.) ako aj s ďalšími námietkami vznesenými počas konania

dovolateľkou.

J. F. sa k dovolaniu písomne vyjadril a navrhol ho odmietnuť ako oneskorene podané,

pretoţe bolo doplnené aţ po zákonom stanovenej lehote na podanie dovolania.

A. P. sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie

prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Pretoţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov vyššie uvedených uznesení, je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny

poriadok dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v aţ g/

V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka v danej veci vady

v zmysle aţ e/, nenamietala a vady v zmysle aţ e/,

nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k vade v zmysle § 237 písm. f/

, ktorú dovolateľka vidí v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

6

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť

svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 (ako aj podľa čl. 46

ods. 2) ale nepatrí právo účastníka konania doţadovať sa toho, aby všeobecné súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe námietky

dovolateľky pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia (okresného, či krajského súdu) je

nedôvodná. Dovolací súd pripomína, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 3. júla 2003 : "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, okruh dedičov zo zákona (1. dedičská skupina), predmet dedičstva (aktíva, pasíva),

všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov, čistú hodnotu dedičstva, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani

taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade

s ustanovením , rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho

rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené (a to aj čo sa týka

vysporiadania sa s dôvodmi odvolania), resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov taktieţ neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu

Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). Skutkové a právne závery súdu nie sú

v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Slovenskej

republiky. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a rovnako

uznesenie súdu prvého stupňa ako celok spĺňa poţiadavky zákona na odôvodnenie uznesenia

(, , , , ).

Dovolací súd navyše uvádza, ţe odvolanie dovolateľky (č.l. 844 spisu) bolo pomerne

stručné. Poukázala len na ustanovenia zákona, z ktorých vyvodzovala dôvodnosť odvolania

a zároveň uviedla, ţe súd prvého stupňa nevzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré vyplynuli

počas dedičského konania. Napriek výzve súdu na doplnenie odvolania, ktorá bola doručená

odvolateľke 9. apríla 2009, I. F. svoje odvolanie nedoplnila. Odvolací súd napriek tejto

skutočnosti jej odvolanie prejednal a rozhodol o ňom aţ 29. októbra 2009. Odvolaciemu súdu

nemoţno vytknúť, ţe by sa nevysporiadal s nejakou námietkou uvedenou v odvolaní.

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila aj tým, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k tomu dovolací súd uvádza,

ţe inú procesnú vadu ( ) povaţuje

za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná

táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci

( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Záverom dovolací súd k námietke ohľadne včasnosti dovolania uvádza, ţe dovolanie

bolo podané včas. Nedostatky jeho náleţitostí boli odstránené zákonným postupom, pričom

táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie včasnosti jeho podania.

Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie dedičky ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b

ods. 5 odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa

9

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, príp. ďalšími

námietkami dovolateľky.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa

ustanovenia , v spojení s

tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová