Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f22/384269.f9eb61.pdf
PDF · 167.61 KB
No categories available
2Cdo/89/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 89/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po nebohej I. P., zomrelej
X., naposledy bývajúcej v B., o prejednanie dedičstva, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. D 721/1999, o dovolaní I. F., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J.
P., advokátkou v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2009 sp. zn.
13 CoD 24/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením zo 4. decembra 2008 č.k. D 721/1999-807 určil
všeobecnú hodnotu majetku 44 386 498 Sk, výšku dlhov dedičstva 962 663 Sk a čistú
hodnotu dedičstva 43 423 835 Sk. Súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom zo zákona
spôsobom presne vymedzenom vo výroku uznesenia. Súd dedičom zároveň uloţil povinnosť
poukázať JUDr. D. Š. odmenu pozostávajúcu z odmeny notára 20 000 Sk, navýšenia odmeny
10 000 Sk, hotových výdavkov 2 000 Sk, DPH 6 080 Sk, spolu 38 080 Sk nasledovne : I. F.
v hodnote 12 693,50 Sk, J. F. v hodnote 12 693,50 Sk a A. P. v hodnote 12 693 Sk, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súčasne dedičom uloţil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok 5 000 Sk spoločne a nerozdielne do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
v kolkoch Okresnému súdu Bratislava I. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe poručiteľka zomrela
vydatá, bez zanechania závetu. Dedičmi zo zákona v 1. dedičskej skupine podľa § 473 ods. 1
Občianskeho zákonníka a v zmysle právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo
14. decembra 2006 sp. zn. 1 D 721/1999 prichádzajú do úvahy potomkovia poručiteľky
a pozostalá manţelka nebohého manţela poručiteľky J. P. (zomr. X.) pani I. F., J. F., a po neb.
J. P. pani A. P., kaţdý rovnakým dielom t.j. kaţdý v 1/3-ine. Títo po poučení podľa § 463 aţ
§ 467, § 469 a § 484 Občianskeho zákonníka vyhlásili, ţe dedičstvo neodmietajú, sú spôsobilí
dediť a započítanie na dedičský podiel neprichádza do úvahy. Súd vychádzal zo zistenia, ţe
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov sa nepreukázal. Podľa § 175m veta prvá
O.s.p. súd vykonal súpis aktív a pasív dedičstva a zistil poručiteľkin majetok. Na podklade
vykonaného súpisu aktív a pasív dedičstva súd určil podľa § 175o O.s.p. všeobecnú cenu
majetku, výšku dlhov a čistú hodnotou dedičstva. Dedičia neuzavreli dedičskú dohodu, preto
súd v zmysle § 175q ods. 1 písm. d/ O.s.p. potvrdil nadobudnutie dedičstva spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti uznesenia. O odmene notárky, náhrade jej hotových výdavkov
súd rozhodol podľa vyhlášky č. 31/1993 Z.z. a § 140 O.s.p. a o súdnom poplatku podľa § 2
ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. (poloţka 18a Sadzobníka súdnych poplatkov).
Krajský súd v Bratislave na odvolanie dedičky I. F. uznesením z 29. októbra 2009
sp. zn. 13 CoD 24/2009 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, ţe ţiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodil tým, ţe
námietky odvolateľky označené ako námietky vád konania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, c/,
d/, e/ O.s.p. odvolacím súdom zistené neboli. Podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. má ísť
o vadu, ktorá môţe mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľka
nekonkretizovala ţiadnu vadu, ktorá by mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci
a odvolací súd ju pri skúmaní tohto dôvodu odvolania nezistil. Podľa písm. c/ uvedeného
zákonného ustanovenia ide o porušenie v tom smere, ţe bol neúplne zistený skutkový stav
veci a ţe neboli vykonané navrhnuté dôkazy. Toto ustanovenie sa však nie presne hodí
na konanie podľa § 120 ods. 2 O.s.p., pretoţe ide o konanie začaté z úradnej moci a súd
vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré mohol v predmetnom konaní uskutočniť. Tu treba tieţ
zdôrazniť, ţe odvolateľka nepomenovala ţiaden dôkaz, ktorý by bolo účelné vykonať
na preukázanie tvrdených skutočností. Podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je odvolacím
dôvodom tá skutočnosť, ak na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. I keď odvolateľka v konaní tvrdila rôzne skutočnosti, tieto však neboli
podloţené ţiadnymi dôkazmi, preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nemoţno
vytýkať súdu prvého stupňa pochybenie. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci
v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, vo veci správne rozhodol a vec aj správne právne posúdil.
Zároveň uviedol, ţe v konaní dedička I. F. namietala, ţe nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú.
B. jej mali byť v rámci širšieho rodinného vysporiadania uţ poručiteľkou darované, túto
skutočnosť v konaní ţiadnym spôsobom nepreukázala, preto jej tvrdenie nemohlo byť
zohľadnené. Nemohlo byť ďalej zohľadnené ani tvrdenie odvolateľky, ţe z finančných
prostriedkov, ktoré poručiteľka ku dňu svojej smrti vlastnila – suma 600 000,-- Sk mala byť
darovaná vnukovi T. F.. V tejto súvislosti treba poukázať, ţe k darovaniu finančných
prostriedkov mohlo dôjsť len reálnym odovzdaním a správne súd prvého stupňa zaujal
stanovisko, ţe k takémuto darovaniu pre prípad smrti nie je moţné prihliadnuť. Z uvedených
dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dedička I. F. dovolanie. Uviedla, ţe
súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom zo zákona nasledovne : k. ú. T. LV č. X. parc.
22
č. X. záhrady vo výmere X. m, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m.
Táto nehnuteľnosť nemohla byť predmetom dedičského konania, pretoţe bola protiprávne
prepísaná na nového majiteľa R. B. Poţiadala dovolací súd o revíziu dedičského konania.
V doplnení dovolania uviedla, ţe prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 237 písm. f/ O.s.p.
a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Navrhla, aby dovolací súd zrušil
uznesenie krajského a okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Uviedla, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu sú
nepreskúmateľné, pretoţe nie sú náleţite odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia odôvodnenie rozsudku musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Je porušením práva účastníka
konať pred súdom, pokiaľ odvolací súd iba poukáţe na správnosť prvostupňového
rozhodnutia bez toho, aby svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Rovnako je v rozpore
s právom účastníka na spravodlivý súdny proces, aby si odvolacie súdy zjednodušili svoje
rozhodnutia tým, ţe iba poukáţu na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd
nevyhodnotil všetky skutkové a právne skutočnosti dôleţité pre správne rozhodnutie vo veci,
tak ako mu to ukladá zákon. Nehnuteľnosti v k. ú. T. zapísané na LV č. X. parc. č. X. záhrady
22
vo výmere X. m, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. mboli zahrnuté do
dedičstva, avšak rodinný dom na nich stojaci uţ nie. Bez ohľadu na to sa súdy a ani súdna
komisárka JUDr. D. Š. nevysporiadali s námietkou, ţe predmetné nehnuteľnosti – parcely
č. X., X., ako aj rodinný dom na nich stojaci nebol v čase prejednania dedičstva
vlastníctvom poručiteľky. Tieto nehnuteľnosti nemali byť zahrnuté do dedičstva
po poručiteľke, keďţe jej vlastnícke právo bolo sporné. Ďalej sa v konaní súdy nevysporiadali
s námietkou, ţe predmetom dedičského konania mali byť aj 3/12 nehnuteľnosti
na Z. (LV č. X., k. ú. S.) ako aj s ďalšími námietkami vznesenými počas konania
dovolateľkou.
J. F. sa k dovolaniu písomne vyjadril a navrhol ho odmietnuť ako oneskorene podané,
pretoţe bolo doplnené aţ po zákonom stanovenej lehote na podanie dovolania.
A. P. sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či
tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie
prípustné.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O.s.p.). V zmysle
§ 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Pretoţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov vyššie uvedených uznesení, je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny
poriadok dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka v danej veci vady
v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietala a vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/
O.s.p. nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k vade v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., ktorú dovolateľka vidí v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46
a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej
republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/
O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 (ako aj podľa čl. 46
ods. 2) ústavy ale nepatrí právo účastníka konania doţadovať sa toho, aby všeobecné súdy
preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe námietky
dovolateľky pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia (okresného, či krajského súdu) je
nedôvodná. Dovolací súd pripomína, ţe podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 : "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, okruh dedičov zo zákona (1. dedičská skupina), predmet dedičstva (aktíva, pasíva),
všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov, čistú hodnotu dedičstva, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade
s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho
rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené (a to aj čo sa týka
vysporiadania sa s dôvodmi odvolania), resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa
pri výklade a aplikácii zákonných predpisov taktieţ neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Skutkové a právne závery súdu nie sú
v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a rovnako
uznesenie súdu prvého stupňa ako celok spĺňa poţiadavky zákona na odôvodnenie uznesenia
(§ 157 ods. 2, § 167 ods. 2, § 211 ods. 2, § 219 ods. 1, 2 O.s.p.).
Dovolací súd navyše uvádza, ţe odvolanie dovolateľky (č.l. 844 spisu) bolo pomerne
stručné. Poukázala len na ustanovenia zákona, z ktorých vyvodzovala dôvodnosť odvolania
a zároveň uviedla, ţe súd prvého stupňa nevzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré vyplynuli
počas dedičského konania. Napriek výzve súdu na doplnenie odvolania, ktorá bola doručená
odvolateľke 9. apríla 2009, I. F. svoje odvolanie nedoplnila. Odvolací súd napriek tejto
skutočnosti jej odvolanie prejednal a rozhodol o ňom aţ 29. októbra 2009. Odvolaciemu súdu
nemoţno vytknúť, ţe by sa nevysporiadal s nejakou námietkou uvedenou v odvolaní.
Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie odôvodnila aj tým, ţe konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, k tomu dovolací súd uvádza,
ţe inú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok
za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotná
táto vada ale prípustnosť dovolania nezakladá. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy,
ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania
nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Záverom dovolací súd k námietke ohľadne včasnosti dovolania uvádza, ţe dovolanie
bolo podané včas. Nedostatky jeho náleţitostí boli odstránené zákonným postupom, pričom
táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie včasnosti jeho podania.
Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie dedičky ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti, príp. ďalšími
námietkami dovolateľky.
O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová