Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-20-2019.pdf
PDF · 107.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Csp/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Branislavom Klukošom v spore žalobcu: W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. W. XXX, W. W., zastúpená: Centrom Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1. Mája 388/8, Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 51 876 141, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, o návrhu žalobkyne na výmaz záložného práva z listu vlastníctva, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.
Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.04.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0324077442 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1./ dňa 05.09.2009, nariadenie žalovanému 1./ vymazať záložné práva z LV č. XXXX k.ú. W. W., obec W. W., katastrálny úrad Ružomberok, ako aj náhrady trov konania voči žalovanému 1./. Spolu so žalobou podala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aby súd žalovanému 1./ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a to rodinného domu, súpisné číslo XXX, LV XXXX, parcela XXXX a pozemky parc. č. XXXX 345 m2 záhrada, č. XXXX 377m2 zastavané plochy a nádvoria katastrálne územie W. W., katastrálny úrad Ružomberok do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.
2. Žalobkyňa žalobu po skutkovej stránke odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to rodinného domu, súpisné číslo XXX, LV XXXX, parcela XXXX a pozemkov parc. č. XXXX vo výmere 345 m2 záhrada, č. XXXX vo výmere 377m2 zastavané plochy a nádvoria katastrálne územie W. W., katastrálny úrad Ružomberok. Vlastnícke právo nadobudla kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX, pričom nehnuteľnosť trvalo a riadne obýva spolu so svojimi maloletými deťmi. Dňa 05.08.2009 uzatvorila so žalovaným 1./ úverovú zmluvu č. 0324077442 (ďalej len „zmluva“) vo výške 44 600 €, spolu s ktorou bola donútená uzatvoriť záložnú zmluvu V 1742/2009. Podľa zmluvy bola zaviazaná dlh zaplatiť v 358 splátkach po 266,55 € mesačne. Žalobkyňa úver riadne a včas splácala do roku 2017. Dňa 08.08.2018 jej žalovaný 1./ listom - Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vyčíslil pohľadávku vo výške 43 018,46 €, s ktorou nesúhlasila ani čo do dôvodu ani do celkovej výšky, nakoľko podľa zmluvy mala čerpať úver vo výške 44 600 € - poplatok za úver 531,07€, čiže iba 44 068,93 €. Za obdobie od roku 2009 do roku 2017 splatila na účet odporcu celkove sumu 25 898,83 €, pričom z celkovej sumy neubudlo nič. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že mimoriadne zosplatnenie nebolo v zmluve dopredu dohodnuté
a navyše mimoriadne zosplatnenie úveru sa odvolávalo na bod 8.1. písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a Splátkové úvery SLSP a.s., s účinnosťou od 1.1.2015, s ktorými nebola nikdy oboznámená, a preto považovala toto zosplatnenie za neplatné. MSSR odbor Ochrany spotrebiteľa listom zo dňa 17.01.2018, na základe žiadosť žalobkyne o posúdenie zmluvy jej oznámilo, že daná zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok (poplatky - nerovnováha v právach a povinnostiach, vyhlásenie spotrebiteľa, že sa oboznámil so VOP, poistenie, ...). Dňa 19.07.2018 jej pôvodný žalovaný 2./ (DUPOS dražobná, s.r.o., so sídlom: Tamaškovičova 17, 817 01 Trnava, IČO: 36 233 935 - ďalej len ako „ žalovaný 2./“) zaslal list „Výzva na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenie predmetu dražby“, ktorým jej bolo oznámené, že dňa 13.08.2018 príde súdny znalec. Žalobkyňa dňa 08.08.2018 adresovala list žalovanému 2./, v ktorom žiadala predloženie poverenia žalovaného 1./ žalovanému 2./ vo veci výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, nakoľko do dňa 08.08.2018 jej nebolo doručené do vlastných rúk oznámenie žalovaným 1./ o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou. Súčasne žiadala žalovaného 2./, aby zmenil dátum obhliadky nehnuteľnosti na deň po 5.9.2018. Až na základe listu zo dňa 12.08.2018 jej bolo žalovaným 1./ zaslané oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 11.05.2018, jej doručené až 14.09.2018. Dňa 14.03.2019 vykonal žalovaný 2./ prvé kolo dobrovoľnej dražby, ktoré bolo neúspešné. Žalobkyňa na webových stránkach žalovaného 2./ zistila, že sa pripravuje opakované kolo dobrovoľnej dražby, ktoré sa má uskutočniť dňa 27.5.2019. Do dnešného dňa žalobkyni neprišlo žiadne oznámenie o opakovanej dražbe a ani nebolo zverejnené v obchodnom vestníku MSSR. Táto informácia bola uvedená len na webových stránkach žalovaného 2./. Z uvedeného dôvodu, vznikli u nej dôvodné obavy, že túto nehnuteľnosť žalovaný predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o platnosti určenia neplatnosti zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a, že voči nej a jej rodinným príslušníkom bude postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých z domu násilne dostať tak, aby ju boli nútení nedobrovoľne opustiť. Z uvedených dôvodov požiadala súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil pomery účastníkov konania.
3. Okresný súd Ružomberok uznesením č.k. 2Csp/20/2019-120 zo dňa 26.9.2019 zastavil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i konanie o žalobe žalobkyne a zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému 1./ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému 2./ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
4. Krajský súd Žilina uznesením č.k. 7Co/181/2019-199 zo dňa 30.06.2020 na základe odvolania žalobkyne voči uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 2Csp/20/2019-120 zo dňa 26.9.2019, čiastočne zrušil napadnuté uznesenie vo výroku II. v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1./rade vymazať záložné právo z listu vlastníctva a vo výroku III. a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie. Výrok I. a výrok II. v časti zastavenia konania vo veci ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere potvrdil a výrok IV. zostal nedotknutý.
5. Právny zástupca žalovaného 1./ vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe z 12.10.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko namietal, že petit v zostávajúcej časti predmetu sporu (výmaz záložného práva) nie je vyjadrený tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, keď poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo122/2011 zo dňa 28.05.2012. Zdôraznil, že súd nie je za žiadnych okolností oprávnený preformulovať obsah žalobnej požiadavky (aby prípadne zodpovedala hmotnému právu), ako mimoriadne výstižne postuloval napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 3311/2009 zo dňa 26.08.2009: „Ve sporném řízení, které je ovládáno dispoziční zásadou, platí, že soud je vázán žalobou. Citované ustanovení mimo jiné soudu zakazuje, aby žalobci přiznal něco jiného, než požadoval.“ V tomto kontexte poukázal na to, že v žalobnom návrhu absentuje jednak jednoznačné vymedzenie zaťažených nehnuteľností, ako aj samotného záložného práva, ktoré by mali „vymazať“, a to najmä z hľadiska obsahových a identifikačných požiadaviek sformulovaných právnymi predpismi na úseku katastra nehnuteľností. Rovnako je žalobný návrh nevykonateľný, keďže usiluje o uloženie povinnosti („vymazať záložné právo“), ktorá je pre nich objektívne nesplniteľná. Následne poukázali na jednotlivé ustanovenia zákona o katastri nehnuteľností, keď výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností je osobitným druhom aktu verejnej moci, ktorý má povahu záznamu do katastra nehnuteľností (ide o záznam zániku záložného práva v nadväznosti na skutočnosť, s ktorou právna úprava spája jeho zánik). Na uskutočnenie takého záznamu je daná výlučná právomoc orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností, menovite okresných úradov. Je preto pojmovo vylúčené, aby im mohla byť - a so záväznými účinkami - nariadená povinnosť „výmazu záložného práva“, keď ide o
úkon, ktorý nijako nie je v ich moci vykonať (vykonať zodpovedajúci zápis do katastra nehnuteľností). Ak bola žalobkyňa presvedčená, že z určitého právom aprobovaného dôvodu malo dôjsť - a v skutočnosti nedošlo - k výmazu bližšie nešpecifikovaného záložného práva z katastra nehnuteľností, mala jej žalobná iniciatíva úplne prirodzene smerovať voči subjektu (orgánu), ktorý taký výmaz opomenul vykonať, a s využitím nástrojov, ktoré sú na tento účel výslovne reglementované (predovšetkým žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle ustanovení § 242 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby im súd nariadil niečo konať, t. j. aby súd konštituoval novú právnu povinnosť, a teda aby jeho rozsudok mal konštitutívne účinky. Pre rozsudok takéhoto typu, keď je zároveň samostatnou právnou skutočnosťou, ktorá má rezultovať do vzniku nových práv a povinností, sa vždy bezpodmienečne vyžaduje, aby bol výslovne dovolený zákonnou reguláciou. Pre žalobný návrh, ktorý uplatnila žalobkyňa, však žiadna takáto normatívna opora neexistuje, a žiadnu koniec koncov neoznačuje ani samotná žalobkyňa v žalobe. Od súdu takto rozhodne nemožno žiadať, aby si prisvojil právomoc ukladať subjektom práva nové, zákonu neznáme právne povinnosti, predovšetkým so zreteľom na kategorické ústavné postuláty podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ak by hypoteticky pripustili, že žalobný návrh mal smerovať k nariadeniu povinnosti podať návrh na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľnosti (teda nie uskutočniť výmaz samotný) - pričom akcentoval, že súd nie je sám oprávnený takto preformulovať žalobný nárok, a ani pre takéto modifikované znenie by neexistovala žiadna zákonná opora - tak už z povahy veci by išlo o neudržateľnú požiadavku. Z hmotnoprávneho hľadiska napokon nemožno prehliadať ani existenciu jednoznačnej úpravy týkajúcej sa postupu po prípadnom zániku záložného práva, k splneniu predpokladov ktorej však žalobkyňa neprodukovala žiadne relevantné skutkové tvrdenia. Žalobca musí v závislosti od hypotézy relevantnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť v jeho prospech. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je teda predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu (v sporoch so spotrebiteľským prvkom prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého dôkazu v zmysle § 295Civilného sporového poriadku, t. j. ingerencia vo vzťahu k dôkaznému bremenu, nie však k bremenu tvrdenia). Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť rezultuje do procesnoprávnej sankcie v podobe prehry sporu. Následne žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého zreteľne vyplýva, že podaniu žiadosti o výmaz záložného práva musí predchádzať jeho zánik v dôsledku určitej skutočnosti predvídanej ustanovením§ 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. V žalobe sa však nenachádza žiadne tvrdenie, ktoré by zodpovedalo ktorejkoľvek z nich (ktorémukoľvek zákonom aprobovanému dôvodu zániku záložného práva).Predovšetkým žalobkyňa netvrdí a nepreukazuje nič na zánik pohľadávok zabezpečených záložným právom, neprednáša žiadne tvrdenie o ich plnom uspokojení a ani v danom ohľade nepredkladá ani neoznačuje žiaden dôkazný prostriedok (napr. kvitanciu alebo doklady o platbách). Ak aj zamýšľa vyvodzovať akékoľvek oprávnenia z údajnej nesprávnosti zápisu záložného práva v katastri nehnuteľností , má pre to k dispozícii úplne iné právne nástroje a nemôže sa domáhať nariadenia povinnosti záložnému veriteľovi, aby ho „vymazal“ - zlyháva hneď v splnení prvého, najzákladnejšieho predpokladu, ktorým je tvrdenie a preukázanie predchádzajúceho zániku záložného práva, pretože len ten by mohol po práve vyústiť do vzniku právnej povinnosti podať žiadosť o jeho výmaz z katastra nehnuteľností alebo iného príslušného registra.
6. Splnomocnený zástupca žalobkyne podaním doručeným súdu dňa 12.05.2021, doplneným dňa 09.08.2021 zobrala žalobu voči žalovanému 2./ v celom rozsahu späť a zároveň, nakoľko od podania žalobného návrhu došlo k zásadným zmenám medzi žalobcom a žalovaným 1./ doplnila žalobný petit tak, že žiadala, aby súd určil, že zmluva o splátkovom úvere č. 0324077442 zo dňa 05.09.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1./ je neplatná. Určenia, že záložné právo na nehnuteľnosti a to č. LV XXXX, k.ú. W. W., obec Litovská W., katastrálny úrad Ružomberok vo vlastníctve žalobcu neexistuje a zároveň sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného 1./ povinnosťou náhrady trov konania. Svoje podanie odôvodnila tým, že dňa 15.10.2017 bola neuhradená prvá splátka úveru, následne 08.02.2018 žalovaný 1./ vyhlásil úver za mimoriadne splatný, pričom poukázala na § 107 OZ, podľa ktorého sa od prvej neuhradenej splátky počíta trojročná objektívna premlčacia doba, a teda mala za to, že k 11.5.2021 (3 roky a 7 mesiacov) bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému 1./ premlčaná, pričom v rovnakej dobe sa premlčalo aj záložné právo.
7. Okresný súd Ružomberok uznesením č.k. 2Csp/20/2019-299 zo dňa 22.9.2021 vo výroku I. zastavil konanie voči žalovanému v 2./ rade, vo výroku II. žalovanému 2./ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku III. nepripustil zmenu žaloby.
8. Krajský súd Žilina uznesením č.k. 7CoScp/50/2021-326 zo dňa 07.12.2021 na základe odvolania žalobkyne voči uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 2Csp/20/2019-299 zo dňa 22.9.2021, uznesenie vo výroku II. potvrdil, vo výroku III. odvolanie žalobkyne odmietol a výrok I. zostal nedotknutý. Zároveň rozhodol, že žalovanému 2./ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
9. Na pojednávaní konanom dňa 19.01.2022 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne ako aj jej splnomocneného zástupcu, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, splnomocnený zástupca žalobkyne elektronickým podaním doručeným súdu dňa 19.1.2022 požiadal vzhľadom na vyhlásenie núdzového stavu o konanie v ich neprítomnosti, pričom zotrvali na svojich vyjadreniach a navrhli súdu, aby žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel s tým, že si nebude uplatňovať žiadne trovy. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom sa dostavila substitútka právneho zástupcu žalovaného.
10. Substitútka právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na podanom vyjadrení k žalobe z dôvodov a skutočností v ňom uvedených s tým, že opätovne poukázali na materiálnu nevykonateľnosť žalobného petitu a na jeho právnu bezzákladovosť, uvedená žaloba je šikanózna, žalobkyňa sa o spor a o úver vôbec nezaujíma, keď na dokreslenie situácie predložili kópiu oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.12.2021, na základe ktorej žalovaný oznámil žalobkyni, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávku voči žalobkyni postúpil na postupcu, spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o., z čoho vyplýva, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Na základe uvedeného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žalovaný si uplatňuje trovy konania v rozsahu 100 %.
11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to s kópiou LV č. XXXX pre obec a k. ú. W. W., kópiou zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0324077442, s oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 8.2.2018, kópiou nedoručenej zásielky, s výpisom z obchodného registra na žalovaného, s odpoveďou Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť žalobkyne zo dňa 6.12.2017, s výzvou žalovaného 2./ na poskytnutie súčinnosti zo dňa 19.7.2017, odpoveďou žalobkyne na výzvu žalovaného 2./, s odpoveďou žalovaného 2./, s oznámením o začatí výkonu záložného práva, s kópiou o nedoručenej zásielky, s odpisom notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby, s oznámením o dobrovoľnej dražbe, s rozhodnutiami tunajšieho súdu a Krajského súdu v Žiline, so žalobou žalobkyne podanou na Okresnom súde Košice I., s kópiou uznesenia Okresného súdu Košice I. o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o zastavení konania, s odvolaniami žalobkyne, s plnou mocou, s oznámením Ministerstva vnútra SR o pridelení IČO - Centrum Správnej Pomoci Prievidza, so stanovami Občianskeho združenia Centrum Správnej Pomoci Prievidza, s kópiou priebehu valného zhromaždenia, výpisom z evidencie občianskych združení, so zápisnicou z pojednávania 12.10.2020 a z pojednávania 12.05.2021, s podaniami žalovaného 1./ a 2./.
12. Podľa § 60 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný.
13. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 o katastri nehnuteľností (ďalej len „ zákon o KN“) kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
15. Podľa § 5 ods. 2 zákona o KN záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
16. Podľa § 18 ods. 1 písm. b) zákona o KN okresný úrad zapisuje práva k nehnuteľnostiam.
17. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere č. 0324077442 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1./, nariadenie žalovanému 1./ výmaz záložného práva z LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. W., náhrady trov konania, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému 1./ ako aj pôvodnému žalovanému 2./ zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby. Po podaní žaloby bolo návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovené, pričom v priebehu konania bolo zistené, že taká istá žaloba bola podaná aj na Okresnom súde Košice I., preto bolo konanie z dôvodu prekážok na základe litispedencie a res iudicata zastavené, pričom po konečnom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. 7CoScp/50/2021-326 zo dňa 07.12.2021, predmetom sporu ostal len nárok žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému 1./ vykonať výmaz záložného práva z LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. W..
18. Vecnú legitimáciu má strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V prípade, ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotno-právne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej legitimácie. Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. V oboch prípadoch nejde o otázku okruhu strán sporu, ale o to, či strany sporu sú tými, ktoré podľa hmotného práva správne mohli žalovať, resp. ktoré mali byť podľa hmotného práva žalované. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 214/2011 z 18. januára 2012 súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
19. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky z 21.12.2021 súd zistil, že pohľadávka, na podklade ktorej bolo zapísané záložné právo na LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. W., ktoré je predmetom tohto konania, bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky na novú spoločnosť - EOS KSI Slovensko s.r.o., pričom oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalobkyni doručené dňa 14.1.2022, čo vyplývalo z podacieho hárku a zo služby Slovenskej pošty - sledovanie zásielok. Na uvedenú skutočnosť žalobkyňa žiadnym spôsobom nereagovala, a nepožiadala súd o zmenu subjektu na strane žalovaného, a teda žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný pre toto konanie.
20. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit. Je to presná formulácia, akého výroku súdu sa žalobca domáha. Petit označuje v práve záverečnú časť žaloby alebo iného podania na súd, v ktorej žalobca navrhuje, ako má súd v danej veci rozhodnúť. Ak súd návrhu vyhovie, do svojho rozhodnutia požadovaný výrok úplne prevezme. Z tohto dôvodu je formulácia petitu veľmi dôležitou okolnosťou, ktorá nielenže vymedzuje predmet konania, nad ktorý súd v zásade nemôže ísť, ale zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Čo i len čiastočne neurčitý petit, napr. v konkretizovanom príslušenstve alebo v neurčenej lehote k plneniu, teda odsudzuje neskoršie rozhodnutie k tomu, že ho nebude možné vymôcť v exekúcii.
21. Súd v danom prípade konštatuje, že rovnako tak petit žaloby, ktorý ostal predmetom tohto konania, t.j. uloženie povinnosti žalovanému vykonať výmaz záložného práva z LV č. XXXX pre obec a k.ú. W. W., je materiálne nevykonateľný, pretože žalovaný nie je subjektom, ktorý by bol oprávnený vykonať zápis, výmaz alebo akékoľvek úkony na liste vlastníctva. Takéto zápisy môže na základe preukázaných právnych skutočností vykonávať len príslušný okresný úrad cestou katastrálneho odboru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a to, že petit ako ho uviedla žalobkyňa je nevykonateľný, pričom súd nemôže ísť non ultra petita, a prisúdiť viac, ako sa žalobkyňa domáha, ani priznať iné práva a uložiť iné povinnosti ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca sledoval podaním žaloby.
22. Súd dospel k záveru, že takto označený žalovaný nie je pasívne legitimovaný, rovnako tak výrok žaloby, ako ho uviedla žalobkyňa je neurčitý, a tým nevykonateľný, a preto súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mali v spore plný úspech priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.