Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MObdo/2/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu C., s. r. o., B.Š.,

zastúpeného JUDr. E.N., advokátkou so sídlom v B.B. proti ţalovanému II.K.-I., T.T.,

zastúpenému I.O., advokátkou so sídlom v T.K., o zaplatenie 34 225,19 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , na

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Trnava, č. k. -289 z 08.06.2009 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave, č. k. -346 z 21.01.2010, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. -289 z 08.06.2009 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. -346 z 21.01.2010 z r u š u j e

a vec v r a c i a Okresnému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Trnava rozsudkom, č. k. -289 z 08.06.2009 ţalobu zamietol

a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 7 611,53 eur.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetnú pohľadávku moţno na základe

ustanovení Rámcovej kúpnej zmluvy povaţovať za spôsobilú na postúpenie aţ momentom

naplnenia odkladacej podmienky /čl. V/, ktorej obsah moţno charakterizovať podľa § 525

ods. 1 ako dohodu medzi účastníkmi, ktorej obsah by sa zmenou

veriteľa zmenil. Z obsahu Rámcovej kúpnej zmluvy vyplýva, ţe pohľadávky vzniknuté

z kúpnych zmlúv uzatvorených na základe rámcovej kúpnej zmluvy budú v zásade spôsobilé

na postúpenie aţ uplynutím príslušných záručných lehôt na dodaný tovar. V prípade

postúpenia pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o postúpenie neplatné

od počiatku. V danom prípade preto nie je daná vecná aktívna legitimácia ţalobcu

v predmetnom konaní.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom, č. k. -346

zo dňa 21.01.2010 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcu zaviazal na náhradu

trov odvolacieho konania vo výške 595,17 eur. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na skutočnosť, ţe tovar bol ţalovaným vrátený a keďţe naň bol vystavený dobropis,

pohľadávka ţalobcu zanikla. Ţalovaný a postupca sa na základe Rámcovej kúpnej zmluvy

dohodli na spôsobe splnenia záväzku formou vrátenia tovaru, v dôsledku čoho prijatím tovaru

zo strany postupcu a vystavením dobropisu došlo k zániku jeho pohľadávky.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2010.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal proti rozsudku súdu prvého stupňa

v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu na podnet ţalobcu mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s a navrhol napadnuté

rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

Dovolateľ poukázal na skutočnosť, ţe predmetom sporu je peňaţná pohľadávka

na zaplatenie kúpnej ceny podľa , v dôsledku čoho zmena veriteľa

nespôsobuje zmenu obsahu pohľadávky, keďţe obsahom pohľadávky podľa ustanovenia

je zo strany dlţníka niečo dať, konať, zdrţať alebo trpieť

a zo strany veriteľa je to právo poţadovať. Keďţe ide o pohľadávku na zaplatenie kúpnej

ceny z kúpnej zmluvy podľa , ktoré je kogentné s poukazom

na ustanovenie , tak povinnosťou dlţníka je zaplatiť

kúpnu cenu a nie vrátenie tovaru, nakoľko by to odporovalo kogentnému ustanoveniu,

v ktorom je výslovne uvedené, ţe kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Tvrdenie

o moţnosti splniť záväzok, spočívajúci v zaplatení kúpnej ceny vrátením tovaru,

je gramaticky, lexikálne i logicky nesprávne. Keďţe ide o peňaţné pohľadávky, ktorých

postúpenie bolo postupcom ţalovanému opakovane oznámené, zmenou ich veriteľa sa obsah

týchto pohľadávok nezmenil, nakoľko povinnosti ţalovaného z nej zostávajú naďalej rovnaké

a zmenou veriteľa sa nemenia. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. , podľa ktorého peňaţná pohľadávka voči dlţníkovi nie je spojená s osobou

pôvodného veriteľa.

Obsahu peňaţnej pohľadávky nezodpovedá podľa § 494 a § 488 Občianskeho

zákonníka ţalovanému právo vrátiť tovar. Prípadný budúci zápočet podľa čl. V. Rámcovej

zmluvy nie je zákonným dôvodom pre zákaz postúpenia pohľadávky, keďţe sa netýka obsahu

pohľadávky samotnej, ale iných práv, ktoré nemusia ani vzniknúť.

Rovnako neobstojí ani argument prvostupňového súdu, podľa ktorého by peňaţná

pohľadávka bola postupiteľná aţ uplynutím záručných lehôt. V prípade prijatia takejto

argumentácie by stratilo ustanovenie reálne opodstatnenie,

keďţe tak by sa stali nepostupiteľnými všetky odplatné právne úkony. Rovnako by to bolo

v rozpore s ustálenou súdnou praxou, ţe postupiteľná je kaţdá pohľadávka, bez ohľadu, či je

zročná alebo nie. Takýto výklad súdu je ústavne nekonformný a neudrţateľný. Rovnako

i v prípade oznámenia postupcu ţalovanému o postúpení pohľadávok zo 14.02.2005 nemoţno

hovoriť len o oznámení inkasa na strane ţalobcu. Predmetom postúpenia pohľadávky nie je

zmena miesta plnenia pri zachovaní veriteľa, ale komplexná zmena veriteľa. Zároveň

v uvedenom oznámení je určito a zrozumiteľne uvedené, ţe ide o postúpenie pohľadávky.

Ďalšie pochybenie súdu nastalo v rovine uznania záväzku ţalovaným zo 7. marca

2006, v ktorom sa ţalovaný zaviazal ţalobcovi zaplatiť plnenia z postúpených pohľadávok,

keď prvostupňový súd na uvedenú listinu ako na uznávací prejav neprihliadol, resp.

ho neuznal. Uznanie záväzku v konkrétnom prípade má byť posudzované podľa Obchodného

zákonníka, v ktorom na rozdiel od úpravy platí pre obchodné

záväzky niţšia rigidita pri uznaní, nakoľko jeho obligatórnou náleţitosťou nie je uvedenie

výšky dlhu.

Dovolateľ ďalej uviedol, ţe konštatovaním, podľa ktorého ţalobca nebol v spore

aktívne legitimovaný a pohľadávka nebola spôsobilá na postúpenie, súd vec nesprávne právne

posúdil, čím je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia

Rozhodnutie súdu o nemoţnosti postupovať pohľadávky za tovar v záruke, resp. ktoré

by bolo moţné v budúcnosti započítať, by znamenalo výrazné obmedzenie moţnosti

postúpenia takýchto pohľadávok a zároveň vnáša právnu neistotu do inštitútu postúpenia

pohľadávky. Za nedostatočné povaţuje tieţ odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý

pokiaľ bol názoru, ţe dobropisy, vydané postupcom po postúpení pohľadávky, mali

za následok zánik postúpenej pohľadávky, pričom ţalobca poukázal na relevantné zákonné

ustanovenie, vylučujúce takéto právne následky, bolo povinnosťou súdu sa s nimi aspoň

v nevyhnutnej miere pre presvedčivosť rozhodnutia argumentačne vysporiadať.

V tomto kontexte neobstojí právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého všeobecné

obchodné podmienky faktoringovej zmluvy obsahujú moţnosť dodatočného dobropisovania,

pričom odvolací súd ani neuviedol, aké ustanovenie uvedených podmienok mal na mysli.

Účinky dobropisu postupcu vydávaného aţ po postúpení pohľadávky sú v rozpore

s , keďţe priamo zasahujú do obsahu záväzkového vzťahu

medzi ţalobcom a ţalovaným, spočívajúcom v práve ţalobcu na plnenie od ţalovaného a jeho

povinnosti toto plnenie poskytnúť. Aj podľa ustanovenia § 570 a § 574 Občianskeho

zákonníka iba veriteľ môţe svojim úkonom zbaviť dlţníka povinnosti plniť.

Dobropis vo vzťahu k postúpenej pohľadávke predstavuje jednak nemoţné plnenie,

ako aj svojim účelom odporuje uvedeným ustanoveniam zákona, čo má za následok jeho

neplatnosť vo vzťahu k pohľadávke podľa a , na čo

mali súdy prihliadať ex offo. Odvolací súd mal dobropis ako započítavací inštitút posudzovať

v rovine a účinky mu priznať iba vtedy, pokiaľ ho mal

ţalovaný v čase postúpenia a zároveň o ňom bezodkladne informovať ţalobcu. Inak sa naň

vzhľadom na nároky ţalobcu z postúpenej pohľadávky neprihliada, a preto mu ani súd

nemohol priznať takéto účinky. Napriek postúpeniu pohľadávky má ţalovaný všetky svoje

práva naďalej zachované, keďţe dobropis samotný mu dáva uplatniteľný nárok voči

postupcovi na vrátenie kúpnej ceny.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe neboli splnené podmienky na vrátenie

tovaru podľa čl. V. Rámcovej kúpnej zmluvy, keďţe ţalovaný tovar buď predal alebo

rovnaký tovar, ktorý vrátil, opakovane nakupoval, hoci počas konania tvrdil, ţe bol

nepredajný. Z produkovaných dôkazov je zrejmé, ţe tovar v čase jeho údajného vrátenia sa

u ţalovaného nemohol nachádzať, pretoţe bol predaný. Pochybnosti v tomto smere

konštatoval aj odvolací súd, ale v konečnom dôsledku sa s nimi nevysporiadal. Odvolací súd

tým, ţe svoje rozhodnutie zaloţil na moţnosti dobropisovať postupcom aj pohľadávky, ktoré

postúpil na iný subjekt, vec nesprávne právne posúdil / /.

Vzhľadom na splnenie podmienok, uvedených v v spojení

s , generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd SR

napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie.

Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe sa s ním, ako aj

s argumentáciou generálneho prokurátora plne stotoţňuje, pričom poukazuje aj na jeho

rozsiahlu argumentáciu, uvedenú v podnete. Ďalej vo vyjadrení rozoberá skutkový a právny

stav veci a poukazuje aj na podozrenie pre marenie spravodlivosti v konaní pred okresným

súdom, keďţe ţalovaný predloţil súdu jeho originály postúpených faktúr, kde postupca

v rozpore s údajmi na dobropisoch uviedol, ţe tovar bol vrátený o mesiace skôr, čo vyznačil

na ţalovaného faktúry postupca, pričom väčšina dobropisov bola vydaná aţ po tom, čo boli

vymáhané. Ţalovaný však zabudol, ţe kópie týchto jeho faktúr zaloţil do spisu uţ spolu

s odporom pred rokom od predloţenia originálov, kde však na týchto ním vyhotovených

kópiách tieto dovetky postupcu chýbajú. Z toho vyplýva záver, keďţe sa jedná o totoţné

dokumenty, ţe údaje boli dodatočne dopísané po roku 2008. Z predloţených dokladov

vyplýva podozrenie, ţe ţalovaný a postupca si vystavovali fiktívne pohľadávky, pričom súdy

sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberali.

Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poukazuje na svoje doterajšie

podania v predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutia povaţuje za správne a má za to,

ţe nedošlo k porušeniu zákona. Stotoţňuje sa s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého

k postúpeniu pohľadávok došlo predčasne a obsah sporných pohľadávok by sa zmenou

veriteľa zmenil a v zmysle by sa jednalo o neplatný právny

úkon, pričom spôsob, akým ţalobca uplatňuje svoj nárok proti ţalovanému, nemôţe poţívať

právnu ochranu. Mimoriadne dovolanie navrhuje zamietnuť z dôvodu, ţe rozhodnutie

prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu je správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / zistil,

ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a pre jeho podanie boli

splnené zákonné podmienky podľa , keďţe napadnutými rozhodnutiami

bol porušený zákon a podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku si vyţaduje

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníka konania, pričom túto ochranu nie je moţné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Vzhľadom na skutočnosť, ţe v predmetnej veci

sú splnené zákonné podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania podľa ustanovenia

, a , dovolací súd preskúmal právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania /§ 243a ods. 1

v spojení s / v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom

a nim uplatneným dovolacím dôvodom podľa a dospel k záveru,

ţe mimoriadne dovolanie v predmetnej veci je dôvodné.

Dovolací súd sa stotoţnil s námietkou generálneho prokurátora, podľa ktorej

rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci /243f ods. 1 písm. c/ /.

Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne

pouţiť alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca si dňa 09.11.2007 uplatnil právo na zaplatenie

sumy 1 031 068 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% p. a. z dlţnej sumy

od 22.10.2005 do zaplatenia, s poukazom na skutočnosť, ţe na základe zmluvy o postúpení

a financovaní pohľadávok č. 2010 z 22.07.2004, uzavretej so spoločnosťou T.,

s. r. o., Trnava, nadobudol do vlastníctva pohľadávky proti ţalovanému z neuhradených

faktúr za dodávky tovarov. V ţalobe uviedol, ţe ţalovaný dňa 07.03.2006 písomne svoj dlh

voči ţalobcovi uznal. Postúpenie pohľadávok oznámil postupca ţalovanému oznámením

zo 14.02.2005 a ţalovaný s postúpením výslovne súhlasil.

Podľa čl. V Rámcovej kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 10.01.2005 medzi postupcom

a ţalovaným ako kupujúcim má kupujúci právo vrátiť tovar v prípade vád, poškodenia,

reklamácií a skončenia sezóny. Predávajúci vystaví na vrátený tovar dobropis.

Súd prvého stupňa zamietol ţalobu vzhľadom na nedostatok vecnej aktívnej

legitimácie ţalobcu, keďţe nedošlo k postúpeniu pohľadávky v dôsledku absolútnej

neplatnosti zmluvy o postúpení predmetných pohľadávok, uzavretej medzi ţalobcom

a postupcom T., s. r. o., pričom poukázal na ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Podľa tohto ustanovenia postúpiť nemoţno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemoţno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôţe byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Z článku V Rámcovej kúpnej zmluvy podľa súdu prvého stupňa vyplýva,

ţe pohľadávky, ktoré vznikli z kúpnych zmlúv, uzavretých na základe tejto zmluvy, by boli

spôsobilými na postúpenie aţ uplynutím záručných lehôt na dodaný tovar. Vzhľadom

na charakter predmetnej pohľadávky je uvedený záver nesprávny, v dôsledku čoho súd

nesprávne posúdil aj vecnú aktívnu legitimáciu ţalobcu.

Predmetom sporu je peňaţná pohľadávka ţalobcu, predstavujúca kúpnu cenu

dodaného tovaru podľa kúpnych zmlúv, uzavretých medzi postupcom a ţalovaným.

Ako vyplýva z ustanovenia , z postúpenia sú vylúčené

len tie pohľadávky, ktoré sú späté s osobou pôvodného veriteľa do takej miery, ţe ich plnenie

je nemoţné úplne alebo je nemoţné bez toho, aby došlo k zmene ich obsahu. Uvedené

ustanovenie zabezpečuje dlţníkovi ochranu pred zhoršením jeho postavenia v záväzkovom

právnom vzťahu.

Peňaţná pohľadávka voči dlţníkovi však nie je spojená s osobou pôvodného veriteľa,

keďţe jej obsahom je povinnosť dlţníka plniť svoj záväzok v peniazoch a právo veriteľa

poţadovať peňaţné plnenie. Postúpením peňaţnej pohľadávky sa preto postavenie dlţníka

nezhoršuje a zmena veriteľa peňaţnej pohľadávky nemá vplyv na jej obsah. Na uvedenú

skutočnosť nemá v danom prípade vplyv ani dohoda účastníkov kúpnej zmluvy, týkajúca sa

nárokov kupujúceho v prípade existencie okolností, zakladajúcich právo na vrátenie tovaru

/čl. V Rámcovej kúpnej zmluvy/.

Dovolateľ poukazuje aj na pochybenie súdu prvého stupňa, týkajúce sa posúdenia

obsahových náleţitostí písomného úkonu ţalovaného zo dňa 07.03.2006, ktorý ţalobca

povaţoval za uznanie záväzku podľa . Podľa tohto

ustanovenia, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, ţe v uznanom

rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď

pohľadávka veriteľa bola v čase uznania uţ premlčaná.

V uvedenom úkone, označenom ako ţiadosť o splatenie dlhu v splátkach, ţalovaný

navrhol ţalobcovi ako veriteľovi splatenie dlhu z postúpených pohľadávok T.,

s. r. o. v pravidelných mesačných splátkach do 30.12.2006.

Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon urobený dlţníkom a adresovaný

veriteľovi. Z hľadiska obsahu vyţaduje uznanie určitého záväzku

na rozdiel od , ktorý vyţaduje určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky.

Pri posudzovaní obsahu prejavu dlţníka je rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu vymedzenia

záväzku, pričom záväzok môţe byť identifikovaný aj inými vlastnosťami ako jeho výškou,

napríklad odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne

odkazom na iný doklad. Pokiaľ by rozsah uznania záväzku nebol určený, má sa za to,

ţe záväzok sa uznáva v celom rozsahu. Nie je preto dôvodné konštatovanie súdu prvého

stupňa, podľa ktorého z obsahu listu ţalovaného vyplýva pochybnosť o tom, ktorý záväzok

a v akej výške ţalovaný uznáva, v dôsledku čoho nemoţno dospieť k záveru, ţe ide o uznanie

dlhu v zmysle uplatnenej pohľadávky vo výške 1 031 068, Sk /34 225,19 Eur/.

Dovolací súd preto dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne

posúdil, v dôsledku čoho je daná existencia dovolateľom namietaného dovolacieho dôvodu

podľa

Stotoţnil aj tieţ s námietkami dovolateľa, ktoré sa týkali právneho posúdenia

dôvodnosti dobropisov, realizovaných postupcom po postúpení pohľadávky z hľadiska

ich právnych účinkov, ako aj jeho námietkou, týkajúcou sa nedostatkov v odôvodnení

rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jeho náleţitostí, uvedených v

Vzhľadom na existenciu namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1

písm. c/ dovolací súd podľa , a v spojení

s dovolaním napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, v ktorom sa rozhodne aj o znášaní trov celého konania /§ 243d ods. 1

v spojení s /.

Právny názor dovolacieho súdu je pre ďalšie konanie záväzný / /.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2012

JUDr. Viera Pepelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová