Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/162/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci žalobkyne Ing. B. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. A. B.,

advokátom so sídlom v B., proti žalovanému S., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. Z. F.,

advokátkou so sídlom v B., o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. , na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 24. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaný je povinný v lehote 3 dní zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške

587,26 € na účet JUDr. A. B., advokáta so sídlom v B., vedený vo V., číslo účtu X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 10. septembra 2009 č.k. -748

zaviazal žalovaného vydať žalobkyni dvojtretinový ideálny podiel pozemku s domom, ktoré

sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici,

Správou katastra Banská Bystrica pre katastrálne územie B. B., na liste vlastníctva č. X. ako

2

parcela číslo X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, dom číslo súpisné X. na parcele číslo

2

X. a parcele číslo X. – zastavaná plocha vo výmere X. m(ďalej len „nehnuteľnosť“).

2

Žalovanému ďalej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 11 314,02 € trov konania.

V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa sa ako oprávnená

osoba po pôvodnom spoluvlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti, ktorého vec v rozhodnom

období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 prešla do vlastníctva štátu, opodstatnene

domáha vydania veci v zmysle o mimosúdnych

rehabilitáciách (ďalej len „“). Mal za preukázané, že právny predchodca

žalobkyne daroval nehnuteľnosť Československému štátu, ako i že tento právny úkon bol

vykonaný v tiesni. Pri posudzovaní možnosti vydať nehnuteľnosť z hľadiska ustanovenia § 8

ods. 1 dospel k záveru, že v danom prípade uvedené ustanovenie

nebráni vydaniu nehnuteľnosti, nakoľko táto zásadnou prestavbou nestratila pôvodný

stavebno-technický charakter. Rozsiahlym, najmä znaleckým dokazovaním zistil, že na

nehnuteľnosti, ktorá pochádza zo 16. storočia, došlo k rozsiahlej rekonštrukcii, smerujúcej

„k udržaniu stavu veci do pôvodného, resp. lepšieho stavu tak, aby sa táto blížila stavu,

ktorým mala svoju historickú hodnotu“. Pokiaľ v súvislosti s tým došlo aj k obmene

niektorých prvkov, napr. krovu a zastrešenia, takúto obmenu za úplne novú nepovažoval

za zásadnú prestavbu nehnuteľnosti, v dôsledku ktorej by stratila svoj pôvodný stavebno-

technický charakter s následnou zmenou podstaty nehnuteľnosti. Výrok o náhrade trov

konania odôvodnil

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom z 24. marca 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobkyni nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami ako

i s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. K odvolacej námietke žalovaného

týkajúcej sa nesprávneho posúdenia existencie tiesne pri darovacom úkone právneho

predchodcu žalobkyne súdom prvého stupňa uviedol, že dokazovaním vykonaným v konaní

pred prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že pôvodný spoluvlastník

nehnuteľnosti (právny predchodca žalobkyne) bol fakticky zbavený akejkoľvek dispozície

s nehnuteľnosťou už v auguste 1951, odkedy s ňou disponoval štát, pričom od spoluvlastníka

vyžadoval, aby realizoval údržbu a opravy domu, na ktoré tento nemal dostatok finančných

prostriedkov. Vzhľadom na hospodársky, spoločenský a osobný stav právneho predchodcu

žalobkyne (vek 71 rokov, nemoc) sa tento dostal do takého stavu tiesne, že sa rozhodol urobiť

aj právny úkon pre neho nevýhodný, nakoľko sa zbavoval trvalej hodnoty a majetku, ktorý

nielen pre neho, ale aj pre jeho nástupcov mohol prinášať prospech a istú zábezpeku. Preto

aj podľa jeho názoru bola v danom prípade existencia tiesne na strane právneho predchodcu

3

žalobkyne splnená. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného spochybňujúcej správnosť

záveru súdu prvého stupňa pri posudzovaní otázky zásadnej prestavby nehnuteľnosti

z hľadiska , odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

poukázal na čiastočné zmeny v judikatúre pri výklade uvedeného ustanovenia so zameraním

sa na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že

pojem prestavba je treba chápať širšie, než ho vymedzujú stavebné predpisy, že o zásadnej

prestavbe podľa možno hovoriť vtedy, ak pri tejto prestavbe

došlo k zmene podstaty nehnuteľnej veci, a to z hľadiska druhu, obsahu alebo rozsahu

nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa pri posudzovaní tejto otázky postupoval

správne, keď na základe odborných zistení obsiahnutých najmä v znaleckom posudku

č. 323/2008 vypracovaným Žilinskou univerzitou v Žiline ako i doterajšej judikatúry, ale

s individuálnym prístupom zohľadniac konkrétne okolnosti danej veci, dospel k právnemu

záveru o neexistencii prekážky vydania nehnuteľnosti v zmysle

Zb. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že pri hľadaní spravodlivého rozhodnutia

v danej veci by sa rozhodnutie súdu nemalo zakladať len na matematických znaleckých

výpočtoch o rozsahu výmeny jednotlivých prvkov súvisiacich s technickou životnosťou

stavby; v opačnom prípade by zmysel a účel záujmu chráneného

nebol naplnený. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vo veci zohľadniť aj ďalšie skutočnosti,

a to najmä, že v čase núteného opustenia nehnuteľnosti rodinou žalobkyne bola domová

nehnuteľnosť plne funkčná, že nefunkčnou sa stala počas obdobia po faktickom prevzatí

štátom v 50. rokoch 20. storočia, že výmena krovu a zastrešenia v rozsahu 100 % bola

uskutočnená z dôvodu schátrania, že nezmenila status quo a stavebno-technický charakter

stavby aj po rozsiahlych stavebných prácach zostal zachovaný. Odvolací súd považoval

za nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalovaného, že prestavbou objektu sa zmenil jeho

charakter i z hľadiska architektonicko-slohového začlenenia, ako i že došlo k zmene

funkčného využitia stavby a uviedol, že zmena architektonicko-slohového začlenenia stavby

nie je z hľadiska právne významná a zmena funkčnosti

a využitia stavby sama osebe ešte neznamená stratu jej pôvodného stavebno-technického

charakteru. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

Zároveň samostatným výrokom vyslovil, že proti rozsudku je prípustné dovolanie (§ 238

ods. 3 ) a za otázku zásadného právneho významu považoval otázku „či pri 100 %

výmene u jedného prvku dlhodobej životnosti – krove + zastrešení ide o takú obmenu, ktorá

spôsobuje stratu stavebno – technického charakteru stavby a tvorí prekážku vydania veci

v zmysle ustanovenia ods. l v znení neskorších predpisov

a doplnkov“.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľ

uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

pokiaľ v odôvodnení vychádza z konštatovania, že z funkčného objektu sa nefunkčnou stavba

stala počas obdobia po faktickom prevzatí štátom, kedy štát neumožnil právnym

predchodcom žalobkyne nehnuteľnosť užívať a s ňou disponovať, ako i že v prípade výmeny

krovu išlo o výmenu z dôvodu schátrania. Bol toho názoru, že uvedené závery nemajú oporu

vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že práve po viacerých prosbách právnych

predchodcov žalobkyne štát dar nehnuteľnosti prijal a následne z dôvodu schátraného stavu

nehnuteľnosti ohrozujúceho život bolo vydané rozhodnutie o jej asanácii, a že len zásluhou

výnimočných ľudí bol objekt zapísaný do Zoznamu kultúrnych pamiatok, aby mohol byť

prestavbou vykonanou v rámci rozsiahlej rekonštrukcie zachránený ako kultúrna pamiatka.

V rámci prestavby boli v čo najväčšej možnej miere zachované všetky prvky dlhodobej

životnosti tak, aby sa čo najvernejšie priblížili k výrazu pôvodného objektu za rešpektovania

jeho stavebno-historického a umelecko-historického stavu. Nesúhlasil so záverom

odvolacieho súdu, že krov je výnimkou medzi prvkami dlhodobej životnosti, nakoľko

na rozdiel od iných prvkov, pri krove spravidla dochádza k jeho výmene, čo mu dáva

charakter nižšieho významu oproti ostatným prvkom dlhodobej životnosti, keďže ide o záver

nesprávny, nepodložený, nakoľko prvky dlhodobej životnosti majú rovnocenné postavenie

vo vzťahu k objektu, majú rovnaký vplyv na jeho zachovanie a existenciu. Dodal, že

z hľadiska stavebno-technického je opak pravdou; najmä krov má výrazný význam

a postavenie vo vzťahu k ostatným prvkom dlhodobej životnosti, nakoľko jeho kvalita

má dosah na technický stav ostatných prvkov dlhodobej životnosti. Ďalej odvolaciemu súdu

vytýkal, že pri hľadaní spravodlivého rozhodnutia z hľadiska individuálneho posúdenia danej

veci zohľadnil iba hľadisko jedného z účastníkov - žalobkyne.

Žalobkyňa sa vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného stotožnila s právnymi závermi

odvolacieho súdu pri posúdení otázky, či existuje v zmysle

prekážka brániaca vydaniu veci, a preto navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238

ods. 3 je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len

v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takom prípade predmetom

súdneho posudzovania iba právne otázky, pre ktoré bolo pripustené dovolanie.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; existenciu vád tejto povahy

však dovolací súd nezistil.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť,

či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

V danej veci je predmetom preskúmania dovolacím súdom právna otázka, pre ktorú

odvolací súd pripustil dovolanie, a to otázka „či pri 100 % výmene u jedného prvku dlhodobej

životnosti – krove + zastrešení ide o takú obmenu, ktorá spôsobuje stratu stavebno –

technického charakteru stavby a tvorí prekážku vydania veci v zmysle ustanovenia § 8 ods. l

v znení neskorších predpisov a doplnkov“. Dovolací súd posúdenie

uvedenej právnej otázky odvolacím súdom považuje za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v judikatúre, týkajúcej sa zmiernenia majetkových

krívd spáchaných predchádzajúcim režimom, vyslovil, že pri interpretácii a aplikácii

reštitučných predpisov je treba mať vždy na zreteli ich účel a predmet úpravy, a treba ich

vykladať tak, aby bol v maximálnej miere dosiahnutý zamýšľaný účel reštitúcie. Výnimku

z priority naturálnej reštitúcie pred poskytnutím náhrady predstavuje, okrem iných, aj § 8

ods. 1 , podľa ktorého stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj

pôvodný stavebno-technický charakter, sa nevydávajú. Pri aplikácii a interpretácii uvedeného

ustanovenia však treba postupovať z prípadu na prípad veľmi citlivo, pri zachovaní práva

na individuálne posúdenie veci.

O zásadnej prestavbe podľa možno hovoriť vtedy,

ak pri tejto prestavbe došlo k zmene podstaty nehnuteľnej veci, a to z hľadiska druhu, obsahu

alebo rozsahu nehnuteľnosti. Vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (napr. sp. zn. , , ) bolo konštatované,

že pre záver o strate pôvodného stavebno-technického charakteru stavby dochádza spravidla

vtedy, ak došlo aspoň pri jednom z prvku dlhodobej životnosti k výmene, reprezentujúcej

nadpolovičný objemový podiel všetkých konštrukcií daného prvku dlhodobej životnosti.

Takéto matematické vyjadrenie výkladu však nemožno

aplikovať v každom prípade bezvýhradne, bez individuálneho posúdenia každého

jednotlivého prípadu, bez zohľadnenia nerovnocennosti jednotlivých prvkov dlhodobej

životnosti z hľadiska svojho podielu na celkovej rekonštrukcii stavby. Za zásadnú prestavbu

nemožno považovať výmenu jednotlivých prvkov dlhodobej životnosti, resp. ich častí

z dôvodu napr. schátrania, zničenia, údržby, modernizácie.

Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk pri posudzovaní prekážky vydania

nehnuteľnosti podľa dovolací súd k otázke, pre ktorú

odvolací súd pripustil v danej veci dovolanie, dospel k záveru, že vo všeobecnosti je možné

100 % výmenu jedného prvku dlhodobej životnosti považovať za zmenu, v dôsledku ktorej

stavba stratila stavebno-technický charakter, ktorý tvorí prekážku vydania veci v zmysle § 8

ods. 1 To však ale neznamená, že súd pri hodnotení konkrétnych

skutkových okolností každej jednotlivej veci nemôže (nebude) ani 100 % výmenu jedného

prvku dlhodobej životnosti považovať za prekážku vydania veci v zmysle § 8 ods. 1 zákona

č.

Zo skutkových záverov súdov nižších stupňov, ktoré dovolací súd nemôže meniť,

nakoľko v dovolacom konaní sa dokazovanie nevykonáva ( ) vyplýva, že

na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vydania, bol počas jej rekonštrukcie vymenený

v rozsahu 100 % jeden prvok dlhodobej životnosti – krov spolu so zastrešením a že k jeho

výmene došlo z dôvodu schátrania pre zanedbanie údržby nehnuteľnosti. Výmenu prvku

dlhodobej životnosti z uvedeného dôvodu čo aj v rozsahu 100 % správne súdy neposudzovali

čisto exaktne matematicky tak, ako percentuálne vyhodnotenie stavebno-technických zmien

vykonal znalec v znaleckom posudku č. 323/2008, ale správne pri posudzovaní prekážky

vydania veci podľa neopomenuli prihliadnuť aj na dôvody,

pre ktoré bolo potrebné 100 % výmenu prvku dlhodobej životnosti vykonať. Záver, ktorý

v tomto smere prijali, dovolací súd považuje za správny. Aj podľa názoru dovolacieho súdu

tým, že na nehnuteľnosti, ktorá mala niekoľko sto rokov, bol z dôvodu schátrania a údržby

v rámci jej rekonštrukcie 100 % vymenený drevený krov spolu so zastrešením, nedošlo

k zmene jej stavebno-technického charakteru. Za zásadnú prestavbu majúcu za následok

zmenu stavebno-technického charakteru nehnuteľnosti nie je možné, ako správne konštatuje

aj odvolací súd, považovať zachovanie pôvodného stavu alebo stavu, ktorý sa blíži

pôvodnému len čisto výmenou jednotlivých stavebných prvkov, resp. ich častí.

Z uvedeného vyplýva, že v rámci, ktorý bol vymedzený nastolením otázky zásadného

právneho významu, sa žalovanému v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť správnosť

právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolací súd vzhľadom na uvedené dospel

k záveru, že v dovolaní je neopodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/

Nakoľko dovolací dôvod podľa nie je daný a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalovaného podľa zamietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania ( v spojení s ) a trovy tohto

konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý

ju zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej

vypracovaním vyjadrenia z 8. júla 2010 [ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky

č. (ďalej len „“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon

právnej služby určil podľa vo výške 486, €, čo s náhradou výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu [ (t.j. 7, €)] a % daňou z pridanej hodnoty

predstavuje spolu 587,26 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. mája 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková