Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-59-1992.pdf
PDF · 135.18 KB
No categories available
17C/59/1992
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľky I.. B. B., rod. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom B., B. č. X,. v konaný zast. J.. A. B., advokátom, A. K. B., J. č. X proti odporcovi S. A. S., so sídlom B., P. č. XX,. v konaní zast. J.. Z. F., advokátkou, A. K. B. B., N. Š. M. č. X,. o vydanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Odporca je povinný vydať navrhovateľke dvojtretinový ideálny podiel pozemku s domom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, vedenom Katastrálnym úradom v B. B., Správa katastra B. B. na liste vlastníctva č. 1927 ako parcela č. KN 1468 - zastavaná plocha o výmere 656 m2, dom č. súp. X, postavené na parcele č. KN 1468 a parcele č. KN 1469 - zastavaná plocha o výmere 420 m2, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke 11 314,02 Eur trov konania v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 08. 03. 1992 sa pôvodne domáhala reštitučného nároku na vydanie veci titulom daným ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, v znení neskorších právnych predpisov, a to s odôvodnením existencie tiesne pri darovaní popísanej nehnuteľnosti štátu jej právnym predchodcom J.. J. B., nar. dňa XX.. XX.. XXXX,. zomr. dňa XX.. XX.. XXXX.
Navrhovateľka sa pôvodne domáhala, aby súd určil odporcovi povinnosť vydať jej dvojtretinový podiel domu a pozemku vedeného na LV č. 1927 vo výpise z EN č. 3873, kat. úz. B. B., parcela č. 1468 - zastavaná plocha o výmere 641 m2, parcela č. 1469 - zastavaná plocha o výmere 424 m2 a zároveň uložil odporcovi povinnosť uzavrieť s navrhovateľkou dohodu o vydaní uvedených nehnuteľností v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Na základe ust. § 95 ods. 1 O.s.p. súd dňa 07. 11. 2000 pripustil zmenu pôvodného žalobného petitu tak, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť jej vydať dvojtretinový ideálny podiel pozemku s domom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, pôvodne vedeným O. Ú. v B. B., O. K., pre kat. úz. B. B. na liste vlastníctva č. 1927 ako parcela č. KN 1468 - zastavaná plocha o výmere 656 m2, dom č. súp. X,. postavený na parcele č. KN 1468 a parcele č. KN 1469 - zastavaná plocha o výmere 420 m2, a to v lehote troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
Odporca v konaní pred súdom žiadal návrh zamietnuť z dôvodov, že ponuka daru nebola vykonaná v tiesni, ale bola nevyhnutným výsledkom finančnej situácie právnych predchodcov navrhovateľky, spočívajúcich v pokrytí všetkých finančných pohľadávok štátu, ktoré voči nemu mali. Návrh žiadal odporca zamietnuť aj z dôvodu, že došlo k naplneniu skutkových a právnych dôvodov pre aplikáciu ust. § 8 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb., v zmysle ktorého stavba, ktorá zásadnou prestavbou stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter, sa nevydáva.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, výsluchom svedkov J.. M. Š., J. B., J.. I.. K. C., ako aj vykonaním dôkazov listinnými dokladmi a to výpisom z listu vlastníctva č. 1927, ponukou bezodplatného odovzdania majetku do vlastníctva Č. Š. zo dňa 23. 02. 1960, listom Ľ. B. z 18. 12. 1960, rozhodnutím O. N. V., O. F. v B. B. zo dňa 09. 01. 1961 pod č. F., žiadosťou navrhovateľky o vydanie nehnuteľnosti zo dňa 17. 09. 1991, odpoveďou odporcu, potvrdeniami po dedičoch po poručiteľovi Ľ. B., zomr. dňa XX. XX. XXXX, oznámením B. s. r. o. so sídlom P. C. č. XXX, B. B., odborným vyjadrením P. Ú. B., R. S. B. B., zo dňa 17. 01. 1995, pripojenou projektovou dokumentáciou zo dňa 15. 05. 1965, znaleckými posudkami č. XX/XX, č. XX/XX a znaleckým posudkom zo dňa 25. 06. 1998, spracovaným N. P. A. K. C. B., Š. R. A. B. B., dedičským spisom bývalého Štátneho notárstva v B. B. pod č. D 101/62, dedičským spisom Štátneho notárstva v Prievidzi pod č. D 592/1979. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka písomnou výzvou zo dňa 17. 09. 1991 žiadala odporcu ako povinnú osobu o vydanie nehnuteľnosti a to domového majetku, nachádzajúceho sa v kat. úz. B. B., vedenom v evidencii nehnuteľností na LV č. 1927. Navrhovateľka sa domáhala reštitučného nároku na vydanie veci titulom daným ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, nakoľko predmetná nehnuteľnosť prešla na štát darovacou zmluvou uzatvorenou v tiesni jej starým otcom J.. J. B., nar. XX. XX. XXXX a zomr. dňa XX. XX. XXXX.
Odporca ako povinná osoba listom zo dňa 13. 02. 1992 žiadosti navrhovateľky nevyhovel z dôvodu, že došlo k podstatnej zmene stavebno-technického charakteru objektu. Súd na základe predložených listinných podkladov konštatuje, že navrhovateľka ako oprávnená osoba v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 87/1991 Zb. včas uplatnila na súde reštitučný nárok na vydanie nehnuteľnosti, v zmysle ust. § 5 ods. 4 citovaného zákona, a Návrhom na určenie povinnosti vydať vec a prípadné uzavretie dohody o vydanie veci zo dňa 05. 03. 1992, ktorý bol podaný na súde dňa 08. 03. 1992.
Súd teda konštatuje, že navrhovateľka je oprávnená osoba, ktorej svedčí právne nástupníctvo po poručiteľovi, ktorého vec v rozhodnom období t.j. od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 prešla do vlastníctva štátu, v prípadoch uvedených v ust. § 6 citovaného zákona. Navrhovateľka I.. B. B., rod. B., nar. XX.. XX. XXXX je dcérou Ľ. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX. Podľa potvrdenia Štátneho notárstva v Prievidzi, z dedičskej veci pod č. D 592/1979 je zrejmé, že zákonnými dedičmi po zomrelom Ľ. B. je jeho manželka J. B., rod. Š., nar. XX. XX. XXXX a dve deti, a to navrhovateľka a A. B., nar. XX. XX. XXXX.
Otec navrhovateľky Ľ. B. a J. B. sú synmi J.. J. B., nar. dňa XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX. J. B. žije v súčasnej dobe v Maďarskej republike a má maďarské štátne občianstvo.
Tieto skutočnosti sú osvedčené aj spisom Štátneho notárstva v Banskej Bystrici v dedičskej veci po poručiteľovi J.. J. B.. Ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy jeho manželka M. B., rod. T. a dve deti, syn Ľ. B., bytom P., ulica P. č. XXX a syn J. B., bytom v Maďarskej republike.
Súd na základe takéhoto právneho nástupníctva potom konštatuje, že navrhovateľka je oprávnenou osobou pre uplatnenie reštitučného nároku. Súd ďalej vykonal dokazovanie na preukázanie tiesne, prípadne neexistencie takejto tiesne v čase vykonania právneho úkonu a to darovania nehnuteľnosti, ktorá patrila právnym predchodcom navrhovateľky na štát.
Súd zároveň konštatuje, že odporca je povinnou osobou v zmysle zákona č. 87/1991 Zb., je vedený ako vlastník v katastri nehnuteľností vedenom na Katastrálnom úrade B. B., Správa katastra B. B. na liste vlastníctva č. 1927.
Súd mal ďalej za preukázané, že posudzovaný právny úkon právneho predchodcu navrhovateľky bol vykonaný v tiesni, pričom za tieseň je možné považovať hospodársky či sociálny stav, v ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase vykonania právneho úkonu, ktorý stav na neho pôsobí takým spôsobom a takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak, nebyť tejto tiesne, neurobil, konal vo svoj neprospech a tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich teda nielen domnelých okolnostiach, je vždy determinovaný subjektívnou stránkou teda samotným konajúcim a jeho okolnosťou proti pôsobiacej ťaživej situácii. Súd mal teda za preukázané, že právny úkon darovania právnym predchodcom navrhovateľky na Č. Š. bol urobený v dobe, keď súkromným vlastníkom podobných nehnuteľností nebolo umožnené disponovať s nimi podľa voľnej úvahy, čím boli nepriamo nútení k ich darovaniu či predaju do štátneho socialistického vlastníctva. Dôležité pre posúdenie tiesne je aj interpretácia celkovej politickej a spoločenskej situácie vtedajšej doby, ktorá nepriamo, ale aj priamym nátlakom nútila súkromných vlastníkov k podobným právnym úkonom. Súd mal teda za preukázané, že pri právnom úkone darovaní existovala na strane právnych predchodcov navrhovateľky tieseň, tak ako ju má na mysli ust. zákona č. 87/1991 Zb..
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. súd zameral ďalšie dokazovanie na posúdenie právnej otázky či pri tejto nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom vydania, došlo k zásadnej prestavbe a či v dôsledku zásadnej prestavby na tejto nehnuteľnosti došlo k strate pôvodného stavebno-technického charakteru stavby tak, že strata by bránila vydaniu tejto nehnuteľnosti v zmysle reštitučného zákona. V danom prípade sa jedná o právnu otázku, ktorú rieši súd, pričom znalecký posudok je jedným z podkladov pre rozhodnutie súdu.
Súd uzavrel túto otázku na základe vykonaného dokazovania, najmä znaleckými posudkami č. XX/XX, kontrolným znaleckým posudkom č. XX/XX, výsluchom svedka J.. I.. K. C. a taktiež v poradí tretím znaleckým posudkom zo dňa 25. 06. 1998 tak, že je potrebné mať bezpečne preukázané či aspoň jeden z prvkov dlhodobej životnosti bol obmenený v takom rozsahu, ktorý reprezentuje nadpolovičný objemový podiel všetkých konštrukcií daného prvku posudzovaného objektu.
Úvaha o strate pôvodného stavebno-technického charakteru stavby je otázka právna, ktorú súd rieši za súčinnosti znalcov z príslušného odboru. Závery znalcov podľa názoru súdu preukazujú u spornej nehnuteľnosti to, že prestavba nemala za následok stratu pôvodného stavebno-technického charakteru tejto nehnuteľnosti. Súd pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z podkladov znalcov ohľadom podielu nových a pôvodných prvkov dlhodobej životnosti. Súd mal za to, že nemožno s každou zásadnou prestavbou automaticky spájať zmenu straty stavebno-technického charakteru stavby, pričom výsledky takéhoto právneho názoru oprel o výsledky znaleckého dokazovania.
Na základe týchto skutkových a právnych dôvodov potom súd vo veci rozhodol dňa 07. 11. 2000 tak, že navrhovateľke bol odporca povinný vydať dvojtretinový ideálny podiel pozemku s domov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností vedeného na bývalom O. Ú. v B. B., O. K., pre kat. úz. B. B., zapísané na liste vlastníctva č. 1927 ako parcela č. KN 1468 - zastavaná plocha o výmere 656 m2, dom súp. č. X, postavený na parcele č. KN 1468 a parcele č. KN 1469 - zastavaná plocha o výmere 420 m2, a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
O odvolaní odporcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením pod č.k. 11Co 1036/01-398 dňa 31. januára 2002 tak, že rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so zisteniami prvostupňového súdu o tom, že navrhovateľka je oprávnenou osobou v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona.
Právne nástupníctvo po pôvodnom spoluvlastníkovi J.. J. B. okresný súd riadne objasnil a správne zistenia uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej v odôvodnení uviedol, že navrhovateľka dodržala lehoty stanovené reštitučným zákonom, pričom výzvu na vydanie vecí zo dňa 17. 09. 1991 podala v zmysle § 5 ods. 2 reštitučného zákona u odporcu včas, dňa 20. 09. 1991 a zároveň návrh na súde uplatnila včas taktiež v zmysle ust. § 5 ods. 4 reštitučného zákona, dňa 08. 03. 1992.
Odvolací súd potvrdil za správny aj záver okresného súdu o tom, že vec prešla na štát v rozhodnom období spôsobom upraveným v § 6 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu, na strane právnych predchodcov navrhovateľky došlo k tiesni v čase kedy vykonali právny úkon darovania nehnuteľnosti na Č. Š. s tým, že na strane darcu išlo o tieseň materiálnu aj spoločenskú, ktorá doľahla na neho takým spôsobom, že vykonal taký právny úkon, ktorý by pri normálnom chode vecí neurobil.
Krajský súd v Banskej Bystrici sa však nestotožnil s posúdením podmienok aplikácie ust. § 8 ods. 1 reštitučného zákona a nariadil dokazovanie na vyriešenie otázky, či vydaniu veci nebráni prekážka podľa § 8 ods. 1 reštitučného zákona, pričom je významné podľa názoru krajského súdu zistiť rozsah vykonávaných prác na jednotlivých prvkoch dlhodobej životnosti.
Vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi ohľadne oprávnenosti navrhovateľky ako oprávnenej osoby na vydanie veci v zmysle reštitučného zákona, ktorá svoj nárok uplatnila včas, za splnenia podmienok, že vec prešla na štát v rozhodnom období a taktiež právny úkon darovania bol vykonaný jej právnymi predchodcami v tiesni, v rámci týchto otázok krajský súd nenariadil ďalšie dokazovanie, a preto súd v ďalšom konaní sa zameral len na vykonávanie dokazovania v súvislosti so skúmaním podmienok ust. § 8 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb.. V tejto súvislosti súd vykonal ďalšie dokazovanie a to výsluchom svedka J.. I.. A.. K. C., ktorý vo svojej výpovedi podrobne popísal rozsah rekonštrukčných prác na spornej nehnuteľnosti, pričom sa aj vyjadril k otázke výmeny krovu na tejto nehnuteľnosti, ktorá bola podľa jeho vyjadrenia vybudovaná na novo. Svedok ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že obnova kultúrnej pamiatky v konkrétnom prípade znamená záujem pamiatkovej starostlivosti o to, aby objekt zvláštnej kategórie, ktorý má určité historické hodnoty bol zachovaný pre súčasnosť, minulosť, ale aj budúcnosť. Takáto nehnuteľnosť má byť zachovaná nielen vo svojej hmote, ale aj vo všetkých detailoch tak, aby mohla byť sprístupnená širšej verejnosti. Uviedol ďalej, že obnova nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vo vzťahu k zachovaniu stavebno-technického charakteru by mala smerovať k zachovaniu v stave buď pôvodnom, napríklad stredovekom niekedy v slohu renesančnom, pričom rozhoduje hierarchia hodnôt jednotlivých štýlov. Svedok sa ďalej vyjadril aj k otázke charakteru stavby vo vzťahu k výmene krovu starého za nový, v tom istom tvare vo vzťahu k prípadnej strate stavebno-technického charakteru tak, že takýto charakter stavby zostáva bez ohľadu na to či je krov nový alebo starý. Svedok ďalej uviedol, že v hornom trakte sa jednalo o rekonštrukčné práce, ktoré smerovali k vráteniu tohto objektu do renesančného stavu. Boli obnovené rozporové oblúky, obnovený krov, tak ako to bolo v období renesancie v priebehu 16. storočia.
Súd ďalej vo veci vypočul I.. A.. S. D., ktorý sa vyjadril k otázke metodiky záchrany obnovy pamiatkových objektov vo vzťahu k zásahom do prvkov dlhodobej životnosti tak, že najmä na mestských rezerváciách ide v podstate o zabezpečenie ochrany takýchto pamiatok, aby tieto mohli slúžiť ďalším generáciám, aby všetky cenné detaily, ktoré na objekte sú, boli v prípade obnovy a rekonštrukcie zachované do budúcnosti. Pri riešení konštrukcií v rámci obnovy boli prípadné novotvary alebo nové konštrukcie skryté tak, že tieto sa nachádzali v pôvodných konštrukciách.
Súd vo veci ďalej vypočul ako svedkyňu I.. E. M. a I.. J. R., ktorí vo svojej výpovedi podrobne popísali stav nehnuteľnosti a priebeh jednotlivých stavebných prác na prvkoch tejto nehnuteľnosti.
Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 30. 09. 2008 vypracovaným Ž. U. v Ž., Ú. S. I. Ž..
Na základe vykonaného dokazovania týmto znaleckým posudkom súd zistil, že znalec posúdil prvky dlhodobej životnosti pre vyslovenie záveru o zásadnej prestavbe, pričom tieto rozdelil do troch kategórií, a to kategória „A“ - podiel pôvodných prakticky nedotknutých prvkov, kategória „B“ - podiel nových na mieste starých (vymenených) a kategória „C“ - podiel celkom nových tam, kde skôr neboli. Vzhľadom na takéto rozdelenie potom znalec v znaleckom posudku uviedol, že čo sa týka základových konštrukcií boli objemy jednotlivých typov základových konštrukcií vypočítané na základe zistení pri miestnom šetrení tak, že kategória „A“ pôvodných základov predstavuje 87,73 %, kategória „B“ - nové základy na mieste starých - 0 % a kategória „C“ - nové základy na novom mieste s rozsahom 12,27 %.
Pri zvislých nosných konštrukciách bol vykonaný výpočet tak, že pôvodné zvislé nosné konštrukcie predstavujú 89,76 %, nové zvislé nosné konštrukcie na mieste starých 7,82 % a nové zvislé nosné konštrukcie na novom mieste 2,42 %.
Stropy, ako vodorovné nosné konštrukcie, vo vyhotovení ako klembové, v zadnej časti dvorového traktu, s rovným podhľadom boli percentuálne vypočítané pre konštrukciu „A“ teda pôvodná stropná konštrukcia 76,84 %, nová stropná konštrukcia na mieste pôvodnej 18,93 % a nová stropná konštrukcia na novom mieste 4,22 %.
Pre výpočet percentuálneho zastúpenia nových a starých konštrukcií schodov znalec došiel k záveru, že pôvodné schodiská v kategórii „A“ sú v rozsahu 73,06 %, nové konštrukcie schodiska na mieste pôvodných 29,94 % a nové konštrukcie schodiska na nových miestach 0 %.
Znalec konštatuje kompletnú prestavbu konštrukcie krovu, z ktorej potom vyplýva, že pôvodný krov v kategórii „A“ predstavuje rozsah 0 %, v kategórii „B“ vymenený krov 0 % a nový krov v rozsahu 100 %.
Z uvedeného potom znalec uvádza, že došlo k zmene prvkov dlhodobej životnosti v celkovom rozsahu 16,38 % t.j. v kategórii „C“ nových na mieste pôvodných v rozsahu 9,56 % v kategórii „B“ a v pôvodných v rozsahu 74,06 % pre kategóriu „A“.
Znalec sa vyjadril, že k výmene a rozsahu reprezentujúcom nadpolovičný objemový podiel všetkých konštrukcií daného prvku posudzovaného objektu došlo pri prvkoch dlhodobej životnosti k novozriadeniu v rozsahu 100 % svojho podielu v časti krovu. Znalec ďalej uviedol, že pri prvkoch dlhodobej životnosti a to základov, boli tieto doplnené, podbetónovaním jestvujúcich základov z dôvodov prehĺbenia suterénu, vybetónovaním nových základov zo statických dôvodov. Zvislé nosné konštrukcie na mieste zrútených a staticky narušených nosných múrov boli postavené nové múry, arkády a oporné oblúky. Z dispozičných dôvodov došlo k zbúraniu niektorých ďalších stien a vybudovaniu nových. Dispozičné zmeny museli zachovať vyváženosť pôsobenia vertikálnych a horizontálnych síl v priestorovom spolupôsobení konštrukcií stavby. Stropy v celom objekte boli spevnené, opravené jestvujúce klemby a rovné stropy. Všetky boli staticky zabezpečené. Zrútené a narušené stropné konštrukcie boli nahradené novými v pôvodnom tvare, čo je základná požiadavka pamiatkového úradu pri obnove. Schodištia z prízemia na poschodie sú nové, rovnako ako všetky vyrovnávacie schodištia vo vnútri aj vonku. Pôvodná zostala len nosná konštrukcia schodiska z prvého na druhé poschodie a z prízemia do suterénu. Krov na celom objekte bol vymenený za nový, pričom konštrukcie krovu uličnej a dvornej časti domu a ostatného zastrešenia je v technickom prepočte uvažovaná ako v celom rozsahu.
Znalec sa ďalej vyjadril v zmysle spevnenia klemby stropov železobetónovou škrupinou s torkretovaním tak, že toto nie je možné považovať za nový strop, aj keď ide o pridanie hmoty železobetónu. Táto technológia je v rámci historicky stavebných objektov v súčasnej dobe striktne odmietaná.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno- technický charakter, sa nevydávajú.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaného právneho predpisu mal za jednoznačne preukázané, že navrhovateľka je oprávnenou osobou v zmysle Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách. Zároveň súd mal za preukázané, že odporca je osobou povinnou taktiež v zmysle Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách. Súd mal ďalej za preukázané, že v rozhodnom období došlo k právnemu úkonu, ktorý bol vykonaný v tiesni, a došlo k darovaniu domovej nehnuteľnosti právnym predchodcom navrhovateľky na právneho predchodcu odporcu t.j. Č. Š.. Súd mal ďalej za preukázané, že nehnuteľnosť prešla v priebehu dlhej doby rozsiahlou rekonštrukciou.
Vzhľadom aj na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, súd vykonal dokazovanie a vyvodil z neho právny záver ohľadne skúmania podmienok a výkladu pojmov prestavba stavby a zmena stavebno-technického charakteru vo vzájomnej súvislosti a v súvislosti na ust. § 8 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. V tejto súvislosti sa súd zameral na posúdenie a definovanie prvkov dlhodobej životnosti na stavebných objektoch ako také stavebno-technické prvky resp. konštrukcie, ktoré majú rozhodujúci vplyv na životnosť stavebného objektu, ktoré počas trvania stavby sa spravidla nemenia, pričom je prípustné, že sa čiastočne môžu zmeniť pri generálnych opravách. Medzi takéto stavebno-technické prvky dlhodobej životnosti patria najmä základy, zvislé nosné konštrukcie, stropy - vodorovné nosné konštrukcie, schodisko a krov. Súd v tejto súvislosti v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici posudzoval otázku či aspoň pri jednom z prvkov dlhodobej životnosti došlo k jeho obmene v rozsahu reprezentujúcom nadpolovičný objemový podiel všetkých konštrukcií daného prvku posudzovaného objektu. Za týmto účelom boli už v minulosti vypracované 3 znalecké posudky, pričom súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, na základe ktorého bol spracovaný znalecký posudok č. XXX/XXXX. Tak ako už bolo konštatované v predchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí, otázka ohľadne straty pôvodného stavebno-technického charakteru zásadnou prestavbou je otázka právna, nie technická, a preto znalec nemôže na ňu dať jednoznačnú odpoveď. Znalecký posudok sa potom stáva jedným z dôkazových prostriedkov, ktorým súd dochádza k právnemu záveru ohľadne týchto otázok. Napriek tomu, že znalecký posudok je považovaný za dôkaz, ktorý má dať jednoznačnú odpoveď na rýdzo technické otázky, v danom prípade tomu tak nebolo, pretože v podstate každý zo znaleckých posudkov dochádzal k rôznym záverom vo veci obmeny a rozsahu objemových podielov jednotlivých konštrukcií prvkov dlhodobej životnosti. Kým prvé 3 znalecké posudky jednoznačným spôsobom nepotvrdili nadpolovičný objem zmenených prvkov dlhodobej životnosti, znalecký posudok, ktorý vypracoval Ú. S. I. Ž. takúto skutočnosť potvrdil pri jednom z prvkov dlhodobej životnosti, a to krovu. Z takto formulovaných záverov znaleckého dokazovania potom vyplynulo, že pri základoch boli tieto vybudované úplne nové v rozsahu 12,27 %, v zvislých nosných konštrukciách v rozsahu 2,42 %, v stropných konštrukciách teda vodorovných v rozsahu 4,22 %, pri schodoch nové konštrukcie neboli vybudované a v rámci konštrukcie krovu bol vymenený nový krov v rozsahu 100 %. Zároveň znalec dospel k záveru, že rozsah pôvodných prvkov dlhodobej životnosti predstavuje na tejto nehnuteľnosti 74,06 %, zmenených na novom mieste
v rozsahu 16,38 % a nových na pôvodnom mieste v rozsahu 9,56 %.
Účelom znaleckého posudku teda bolo poskytnúť jeden z dôkazov k posúdeniu právnej otázky či v danom prípade sú naplnené ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, teda či u predmetnej nehnuteľnosti došlo v dôsledku zásadnej prestavby k strate pôvodného stavebno- technického charakteru stavby, čo by potom bránilo vydaniu veci. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že podľa tohto zákonného ustanovenia sa stavby, ktoré prešli zásadnou prestavbou a stratili svoj pôvodný stavebno-technický charakter nevydávajú oprávneným osobám. O zásadnej prestavbe stavby je možné uvažovať vtedy, ak pri tejto prestavbe došlo k zmene podstaty nehnuteľnej veci a to z hľadiska druhu, obsahu alebo rozsahu nehnuteľnosti. Výklad zákonom používaného pojmu „zásadná prestavba stavby“ je pojem nielen stavebný a technicky, ale aj pojem právny, ktorý bol dovodzovaný v predchádzajúcej praxi súdov na základe posúdenia prvkov dlhodobej životnosti stavby, čo však podľa názoru súdu nie je možné pokladať za jediné hľadisko posúdenia stavebno-technického charakteru stavby. Podľa názoru súdu je nutné prihliadnuť taktiež k prípadnej funkčnej zmene prestavanej nehnuteľnosti a pri zisťovaní prvkov dlhodobej životnosti je potrebné objasniť najmä otázku obmeny teda výmeny alebo aj nového vybudovania konštrukcií prvkov dlhodobej životnosti stavby. Pri každom jednotlivom prípade individuálne posudzovať a vykladať ust. § 8 ods. 1 Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách tak, že základ pri riešení odpovedí na takéto otázky, tvorí bezpečné zistenie či aspoň u jedného prvku dlhodobej životnosti došlo k obmene, ktorý reprezentuje nadpolovičný objemový podiel všetkých konštrukcií daného prvku. Avšak
súd musí zdôrazniť spornosť či skôr nerovnocennosť jednotlivých prvkov dlhodobej životnosti. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ prvkami dlhodobej životnosti ako sú základy, zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, poprípade schodisko, skutočne je možné o nich usudzovať, že tieto majú rozhodujúci vplyv na životnosť celej nehnuteľnosti a počas trvania tejto nehnuteľnosti sa skutočne spravidla nemenia, takýto záver nie je možné prijať ohľadne krovu. V súdenom prípade sa jednalo o nehnuteľnosť, ktorá pochádza pôvodne zo 16. storočia, pričom aj na základe výsledkov znaleckého dokazovania vyplýva, že čo sa týka objemu zmenených prvkov dlhodobej životnosti, základov zvislých a vodorovných konštrukcií a taktiež schodísk, došlo k jej obmene za úplne nové, avšak v minimálnom percentuálnom rozsahu, ktorý ani zďaleka nedosahuje hranicu 50 %, tak naopak, pri otázke krovu tento predstavoval podiel na obmene rozsah 100 %. Súd vychádza z toho, že krov ako prvok dlhodobej životnosti nie je možné zaradiť do tejto charakteristiky, pretože je ťažké označiť drevený krov za prvok dlhodobej životnosti na nehnuteľnosti, ktorá má niekoľko sto rokov. Súd potom konštatuje, že napriek presnému matematickému výpočtu z posledného pracovného posudku vypracovaného Ú. S. I., ktorý je však odlišný ako predchádzajúce 3 znalecké posudky je potrebné zachovávať určitú individuálnosť posúdenia a postupovať napriek zásade právnej istoty od prípadu k prípadu. Jednotlivé prvky dlhodobej životnosti nie sú z hľadiska svojho podielu na celkovej konštrukcii stavby rovnocenné. Zásadnou prestavbou nie je možné rozumieť zachovanie pôvodného stavu alebo stavu, ktorý sa blíži pôvodnému všeobecnou výmenou častí jednotlivých prvkov. Pod pojmom prestavby, tak ako to vyplýva zo stavebných predpisov je taká zmena, v dôsledku ktorej sa nezmenia vonkajšie rozmery stavby teda jej pôdorysové a výškové označenie, čo v danom prípade nenastalo. Nie je možné považovať znalecký posudok za jediný a úplne správny dôkaz, pretože dôkazná spôsobilosť je oslabená samotnými východiskovými údajmi pre výpočty, čo sa potvrdilo aj v danej žalovanej veci, kde každý zo 4. znaleckých posudkov prichádzal k iným záverom. Súd má za to, že v takejto situácii nie je možné formalisticky pristupovať k aplikácii práva a zakladať rozhodnutie na exaktných znaleckých výpočtoch, ktorých skutočná hodnota je veľmi pochybná. Súd skôr naopak, má hľadať individuálnu spravodlivosť v žalovanej veci. Súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že taktiež diskutabilná hranica medzi tým, čo je právnou otázkou a na čo by mal znalec v rámci stavebno-technických vedomostí odpovedať v rámci znaleckého posudku. Pokiaľ pojmy „prestavba“, „zásadná prestavba“ a „strata pôvodného stavebno-technockého charakteru stavby“ sú otázkami právnymi, znalecký posudok nemôže byť jediným dôkazom, ktorý by mal byť smerodatný pre riešenie spornej otázky.
Pri interpretácii a aplikácii ust. § 8 ods. 1 Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách je potrebné pristupovať z prípadu k prípadu veľmi citlivo pri zachovaní práva na individuálne posúdenie veci tak z hľadiska osoby oprávnenej, ako i osoby povinnej. Zmyslom je totiž zabránenie vzniku zložitých právnych vzťahov, vznikajúcich v čase, keď nehnuteľná vec bola vo vlastníctve inej osoby než oprávnenej, ktorá na nej robila podstatné stavebné úpravy. Výklad, ktorý bol prijatý ohľadne toho, že zásadná prestavba, ktorá vedie k strate pôvodného stavebno-technického charakteru stavby je taká, pri ktorej jeden z prvkov dlhodobej životnosti bol obmenený takým spôsobom, ktorý reprezentuje nadpolovičný objemový podiel všetkých konštrukcií daného prvku posudzovaného objektu, je výklad, ktorý sa súdu javí aj vo vzťahu k naplneniu účelu reštitučného zákona ako príliš reštriktívny a obmedzujúci účel zákona. Určite pod zásadnou prestavbou nie je možné rozumieť len takú výmenu častí jednotlivých prvkov z dôvodu zničenia, schátrania alebo aj požiadavku vyššej účinnosti, ktorá je spojená s prípadným technickým pokrokom, ktoré bolo v priebehu vývoja dosiahnuté. Je však pravdou, že je potrebné chrániť nielen samotnú oprávnenú osobu, ale vziať do úvahy aj ustanovenia chrániace vlastníka vo vzťahu k jeho vlastníckemu právu, pričom on sám do prestavby investoval finančné prostriedky. Z tohto dôvodu súd potom vychádza z názoru, že nie je možné z cela mechanicky prevziať matematické vyjadrenie výkladu ust. § 8 ods. 1 Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ale je potrebné v každom prípade individuálne posúdiť či rozhodnutie vnímané v materiálnom zmysle sa javí ako spravodlivé. Nie je možné bez akéhokoľvek uvažovania prevziať akýsi matematický vzorec, ktorý bol prijatý predchádzajúcimi rozhodnutiami vyšších súdov, aby bol zaplnený výklad ust. § 8 ods. 1 Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách. Súdu je zrejmé, že súdne rozhodnutia vyšších stupňov nie sú pre jednotlivé súdy záväzné a netvoria formálny prameň práva, slúžia však k zjednocovaniu názorov na určité právne problémy tak, aby bola zachovaná zásada právnej istoty účastníkov pri riešení obdobných sporov. Súd však v tejto situácii konštatuje, že v danej veci sa jedná skutočne o individuálne posúdenie za prihliadnutia k účelu reštitučného zákona. Aj zo samotného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v publikácii Zo súdnej praxe č. 35/03 vyplýva, že k zmene podstaty nehnuteľnej veci a to z hľadiska druhu, obsahu alebo rozsahu nehnuteľnosti došlo zásadnou prestavbou k strate pôvodného stavebo-technického charakteru stavby
spravidla vtedy, ak došlo aspoň pri jednom z prvkov dlhodobej životnosti k výmene reprezentujúcej nadpolovičný objemový podiel všetkých konštrukcií daného prvku dlhodobej životnosti stavby. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že takto formulovaný záver z tohto rozhodnutia neplatí vždy a za každých okolností, ale len spravidla, pričom zo samotného obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že je tu možná individualizácia konkrétneho prípadu kedy takto formulovaný judikovaný záver neprichádza do úvahy, vždy a absolútne.
Súd teda prijal záver o tom, že napriek rozsiahlej rekonštrukcii nehnuteľnosti nedošlo k prestavbe tak, ako to má na mysli ust. § 8 ods. 1 Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, pretože podľa názoru súdu zásadná prestavba v zmysle prestavania nehnuteľnosti na inú nehnuteľnosť nebola v priebehu rokov na tejto stavbe realizovaná. Nie všetky prvky dlhodobej životnosti už zo svojej podstaty sú takými, u ktorých by nedošlo k ich zmene, výmene alebo rekonštrukcii počas trvania jednotlivej stavby. Sám znalec teda pripúšťa ich výmenu napríklad pri generálnej oprave, a z toho súd vyvodzuje záver, že nie je predsa možné povedať, že pri každej generálnej oprave nehnuteľnosti dochádza k jej zásadnej prestavbe a prípadne k jej následnej zmene stavebno-technického charakteru.
Z vykonaného dokazovania, a to aj výsluchom svedkov, znaleckými posudkami, súd mal za preukázané, že prevažujúce množstvo všetkých stavebných prác, ktoré boli vykonávané na tejto nehnuteľnosti, smerovalo k udržaniu stavu veci do pôvodného resp. lepšieho stavu tak, aby sa nehnuteľnosť blížila stavu, ktorým mala svoju historickú hodnotu a to aj s dôrazom, že predmetná nehnuteľnosť je evidovaná v Ú. Z. K. P. S. pod č. S..
Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že nedošlo u tejto nehnuteľnosti k strate pôvodného stavebno-technického charakteru stavby, keďže nebola vykonaná zásadná prestavba, ktorá by menila podstatu tejto nehnuteľnosti, a preto súd v danej veci nemohol aplikovať ust. § 8 ods. 1, pretože podmienky v ňom uvedené, splnené v danej veci neboli, a teda nebol dôvod, aby táto nehnuteľnosť nebola vydaná. Na základe týchto záverov potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a to tak, že navrhovateľke ako účastníčke v spore úspešnej priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vypočítané z hodnoty vecí v rozsahu 1 milión Sk, pričom odmena za jeden úkon v zmysle vyhlášky č. 240/1990 Zb. za úkony v čase od 01. 07. 1990 do 31. 03. 2002 predstavujú sumu 3 100,-- Sk, odmena za jeden úkon právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z. z. za úkony vykonané v čase od 01. 04. 2002 do 31. 12. 2004 predstavujú 14 650,-- Sk a odmena za jeden úkon právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkony od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2008 predstavujú 14 650,-- Sk. Úkony, ktoré boli vykonané v čase do 31. 12. 2008 predstavujú: dňa 15. 08. 1991 - príprava a prevzatie zastúpenia, 05. 03. 1992 - žaloba, 13. 04. 1992 - zastupovanie na pojednávaní, 23. 04. 1992 - vyjadrenie vo veci samej, 05. 05. 1992, 23. 06. 1992, 06. 07. 1992 a 01. 03. 1993 - zastupovanie na pojednávaní, 06. 04. 1993 - návrh na doplnenie uznesenia v rozsahu 50 %, 07. 07. 1993 - vyjadrenie k znaleckému dokazovaniu, 14. 04. 1994 - vyjadrenie vo veci samej, 21. 04. 1994 - zastupovanie na pojednávaní, 03. 03. 1995 - vyjadrenie vo veci samej, 14. 12. 1995 - zastupovanie na pojednávaní, 16. 02. 1996 - návrh na doplnenie uznesenia a námietky k osobe znalca v rozsahu 50 %, 07. 08. 1998 - vyjadrenie k znaleckému dokazovaniu, 17. 06. 1999 - zastupovanie na pojednávaní, 14. 03. 2000 - vyjadrenie k znaleckému dokazovaniu, 18. 10. 2000 - vyjadrenie vo veci samej a zmena žalobného petitu, 07. 11. 2000 - zastupovanie na pojednávaní, 20. 12. 2000 - odvolanie voči trovám konania v rozsahu 50 %, 28. 04. 2001 - vyjadrenie k odvolaniu, 19. 06. 2001 - zastupovanie na odvolacom pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici, 05. 09. 2002
- zastupovanie na pojednávaní, 17. 10. 2002 a 11. 03. 2003 - zastupovanie na pojednávaní a 100 % (pojednávanie trvajúce viac ako 2 hodiny), 04. 09. 2003 - stanovisko k ďalšiemu dokazovaniu v rozsahu 50 %, 23. 10. 2003 - stanovisko k výzve súdu v rozsahu 50 %, 17. 12. 2003 - návrh otázok na znalecké dokazovanie v rozsahu 50 %, 04. 11. 2005 účasť na ohliadke nehnuteľnosti, 28. 10. 2008 - vyjadrenie vo veci samej. Odmena spolu predstavuje 192 725,-- Sk. Zároveň trovy konania pozostávajú zo 16-ich režijných paušálov po 70 Sk za úkony vykonané do 31. 01. 1992, 9-ich režijných paušáloch po 100 Sk za úkony vykonané od 01. 02. 1999 do 31. 12. 2002, 4-krát režijný paušál po 128,-- Sk za úkony od
01. 01. 2003 do 31. 12. 2003, 1-krát režijný paušál po 150,-- Sk za úkony vykonané od 01. 01. 2005 do 31. 12. 2005, 1-krát režijný paušál po 190,-- Sk za úkony vykonané od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008. Odmena advokáta plus režijné paušály spolu s DPH predstavujú 232 760,43 Sk. Zároveň súd priznal náhradu za poplatok z návrhu 300 Sk, zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 2000,-- Sk dňa 20. 01. 1995, z toho istého dňa záloha vo výške 1 000,-- Sk a ďalšia záloha na znalecké dokazovanie vo výške 1000,-- Sk dňa 13. 09. 1999. Spolu teda 237 060,43 Sk. Súd priznal právo na náhradu cestovného v zmysle § 16 ods. 4 advokátskej tarify za cesty vykonané z B. do B. B. a späť v dňoch 13. 04. 1992, 23. 06. 1992, 06. 07. 1992, 01. 03. 1993, 21. 04. 1994, 14. 12. 1995, 17. 06. 1999, 07. 11. 2000, 19. 06. 2001, 05. 09. 2002, 17. 10. 2002, 11. 03. 2003, 04. 11. 2005, spolu 135 113,-- Sk. Zároveň súd priznal náhradu za stratu času, strávený cestou, v zmysle § 17 advokátskej tarify za cesty B. - B. B. a späť v dňoch 13. 04. 1992, 23. 06. 1992, 06. 07. 1992, 01. 03. 1993, 21. 04. 1994, 14. 12. 1995, 17. 06. 1999, 07. 11. 2000, 19. 06. 2001, 05. 09. 2002, 17. 10. 2002, 11. 03. 2003, 04. 11. 2005, spolu 19 390,-- Sk. Spolu tieto odmeny predstavujú sumu 291 563,43 Sk. Ďalej boli priznané náhrady trov konania po 01. 01. 2009, pričom za jeden úkon právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 za úkony vykonané po 01. 01. 2009 predstavujú 486,34 Eur. Boli priznané tieto dva úkony a to pojednávanie na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 14. 05. a 10. 09. 2009 v rozsahu 972,68 Eur, 2-krát režijný paušál po 6,95 Eur, spolu 13,90 Eur, spolu s DPH 1 174,03 Eur. Zároveň náhrada cestovného v zmysle § 16 ods. 4 advokátskej tarify za cesty B. - B. B. a späť v dňoch 14. 05. 2009 a 10. 09. 2009 vo výške 230,06 Eur, náhrady za straty času v zmysle § 17 advokátskej tarify v čase 14. 05. 2009 a 10. 09. 2009, spolu 231,80 Eur, spolu odmena, náhrada cestovného a náhrada za stratu času 1 365,89 Eur. Spolu trovy konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia potom predstavujú súčet 1 635,89 Eur a 9 678,13 Eur po prepočte konverzným kurzom sumy 291 563,43 Sk spolu sumu 11 314,02 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.