Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndz/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu SKI CENTRUM Kordíky

spol. s r. o., so sídlom Kordíky 155, Tajov, IČO: X., zastúpenému Advokátskou kanceláriou

Kašuba, spol. s r. o, so sídlom Horná 41, P. O. Box 60, Banská Bystrica, proti žalovanému

Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská

Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného č. KSUBB-2011-4/4-1: OŠSS Bi z

01. februára 2011 vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

, o návrhu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici doc. JUDr. M., PhD., JUDr. A., JUDr.

M., JUDr. D., JUDr. J., Ľ., JUDr. J., JUDr. J., JUDr. E., Mgr. I., JUDr. Z., JUDr. Ing. J.,

PhD., JUDr. D., Š., JUDr. M., JUDr. F., JUDr. M., JUDr. P., Mgr. E., JUDr. M., PhD., JUDr.

J., Mgr. J., JUDr. O., Mgr. Š., JUDr. I., JUDr. A., JUDr. J., Mgr. A., JUDr. J., Mgr. R., JUDr.

J., JUDr. J., JUDr. P., Mgr. J., JUDr. J., JUDr. PhD. Ľ., JUDr. S., JUDr. D., JUDr. E.,

JUDr. A., JUDr. D., JUDr. E. a JUDr. M., n i e s ú vylúčení z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

Sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. J. j e vylúčená z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

O d ô v o d n e n i e :

V hore označenej veci podal žalobca dňa 08.03.2011 na Krajský súd v Banskej

Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 01.02.2010

(správne 2011) č. KSUBB-2011-4/4-1: OŠSS Bi, ako aj rozhodnutia Obce Kordíky

z 02.11.2010 Oc.ú.-401/2010/PM, ktorým boli zastavené všetky stavebné práce

uskutočňované žalobcom na stavbe „Oplotenie pozemku“ na pozemku parc. K., 1087/49,

2

1087/32 v k. ú. Kordíky, pričom žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu obce zamietol

a jej rozhodnutie potvrdil.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplynulo, že účastníkmi konania

pred stavebnými orgánmi boli aj P. a JUDr. P. – manžel predsedníčky senátu Krajského súdu

v Banskej Bystrici JUDr. J..

Dňa 17.04.2012 predsedníčka senátu 24S JUDr. A., predložila spis na rozhodnutie

podľa (ďalej aj „OSP“) predsedovi krajského súdu

z dôvodov, že v predmetnej veci sú podľa účastníkom konania č. k.

účastníci správneho JUDr. P. a JUDr. J., bytom K., pretože sú spoluvlastníkmi

v podiele 1/1 pozemku parc. č. X. v k. ú. Kordíky zapísaného na LV č. X. susediaceho

s pozemkom stavebníka (žalobcu) s poukazom na ustanovenie §59 ods. 1 písm. b/ zákona č.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov, pričom JUDr. J. – sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici je jej

dlhoročná kolegyňa, s ktorou je v priateľskom vzťahu a v priateľskom vzťahu je aj s jej

manželom JUDr. P..

Uvedenú skutočnosť považuje JUDr. A. za takú, pre ktorú je podľa vylúčená

z prejednania veci, v ktorej sú manželia H. účastníkmi konania, pretože by mohli vzniknúť

pochybnosti o jej nezaujatosti. Súhlasila s pridelením veci inému sudcovi, resp. senátu.

Ostatní sudcovi Krajského súdu v Banskej Bystrici s výnimkou JUDr. I. a JUDr. J.,

ktorí vo svojom písomnom vyjadrení uviedli, že nie sú zaujatí, a JUDr. M., ktorá má

prerušený výkon funkcie sudcu, sa vyjadrili tak, že vo veci sa cítia byť zaujatí s ohľadom na

to, že JUDr. P. a JUDr. J. osobne poznajú ako kolegov, tykajú si s nimi a sú s nimi

v priateľskom vzťahu.

JUDr. J. sa nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici v súlade s a predložil vec

na rozhodnutie o vylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky, spis došiel súdu dňa 27.04.2012.

Podľa v spojení s veta prvá sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

3

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším

účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy,

keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny

názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského,

manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného

osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania.

Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu,

keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo

k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať,

ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu

k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce

zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia

vyplývať z objektívnych skutočností - objektívnych okolností podmieňujúcich jeho

vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo

k ich zástupcom. Preto pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú

subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti

o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, a rovnako je nepostačujúci

subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie

mu pridelenej veci.

Podľa a o sudcoch a prísediacich v znení

neskorších predpisov (ďalej lej „zákon o sudcoch“) sudca je predstaviteľ súdnej moci.

Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych

orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné

právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne,

spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade

so zákonom. Podľa § 30 citovaného zákona v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti

4

výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho

nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu,

aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť

funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť navonok.

Nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom

na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a súčasne sa nepodieľal

na rozhodovaní vo veci v niektorom inštančnom stupni. Rozhodovaním sa rozumie účasť

na hlasovaní alebo inom spôsobe účasti na prijímaní rozhodnutia vo veci samej (samosudca),

ako aj na rozhodnutiach, ktoré pripravujú skutkový a právny základ na rozhodnutie vo veci

samej. Základom na záver o nevyhnutnosti vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

je pochybnosť o jeho nezaujatosti.

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia

záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca

nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý

nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon

vo vyššie citovanom ustanovení konštruuje ako dôvody vylúčenia sudcu

sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu

na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými

skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým

subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať

pocity účastníka o tom, že možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený

dôvod, z ktorého vyplýva, že možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , v ktorom ústavný súd

vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej

veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec

prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu

z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“.

Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach

(pozri bližšie napr. sp. zn. , ).

5

Ako je už spomenuté vyššie, sudcov pomer k účastníkom alebo ich zástupcom môže

byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu, ktorému

na roveň môže v konkrétnom prípade stáť vzťah priateľský či naopak zjavne nepriateľský.

Do úvahy prichádza i vzťah ekonomickej závislosti.

V danej veci nemožno opomenúť, že väčšina z namietajúcich sa sudcov uviedla ako

dôvod svojej zaujatosti pomer k účastníkovi správneho konania JUDr. Petrovi Hullovi a jeho

manželke – sudkyni Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorá však účastníčkou správneho

konania nebola a ani jeden z menovaných sa doposiaľ ani nestal účastníkom súdneho

preskúmavacieho konania, nakoľko uznesenie podľa veta druhá , podľa

ktorého súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania,

ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, doteraz

súdom vydané nebolo, keď navyše pribratie účastníkov správneho konania do konania

pred správnym súdom prichádza do úvahy iba pre prípad, ak by jeho práva a povinnosti mohli

byť dotknuté zrušením správneho rozhodnutia.

Väčšina z namietajúcich sudcov tiež neuviedla, čo im konkrétne bráni v rozhodnutí

predmetnej veci, nakoľko samotná formulácie „JUDr. P. a JUDr. J. sú mojimi kolegami“,

„tykám si s nimi“, či „som s nimi v priateľskom vzťahu“, nezodpovedá zákonnej požiadavke

uvedenej v , a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie zákona

o sudcoch a .

Okolnosť, že sudcovia sa navzájom (ako kolegovia) poznajú a pravidelne sa stretávajú

na pracovisku, nemôže byť (bez ďalšieho) dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti neutrálne, budované

na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných úloh a problémov.

Takéto kolegiálne vzťahy sudcov nemožno bez ďalšieho považovať za okolnosť vzbudzujúcu

pochybnosti o ich nezaujatosti. Jedine v prípade, kedy vzájomný vzťah presiahne takto

chápaný profesionálny rámec a nadobúda charakter bližšieho osobného vzťahu (rodinného,

priateľského a pod.), možno o tejto okolnosti uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci. Je však nutné, aby táto okolnosť bola nielen

konštatovaná, ale aj skutkovo vymedzená, preto aj napríklad tvrdenie o priateľskom pomere

6

treba konkretizovať. Až v takomto prípade môže vykazovať právne významné znaky

z hľadiska ; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo

preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho

pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska

nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho

prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť,

či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá

až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 01.10.1982).

Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska,

to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa

objektívneho hľadiska, t. j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola

z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného

súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ).

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý

mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo

zaujatosti v konkrétnej veci“.

Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne

niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť

k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci

disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

7

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť ani subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa

jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

I keď zákon v spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania

vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len

pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže

musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not only be

done, it must also be seen to be done“)], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení

sudcu podľa predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto

nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ).

Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len

celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť

v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza

aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko

nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko

objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností

o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti

Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť

len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu,

že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať (, Sbírka nálezů a usnesení

ÚS ČR, sv. 23, nález č. 98, str. 11).

Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola

z hľadiska relevantná, a ani z vyjadrení uvedených sudcov, ktorým vec podľa

rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie ani ostatných sudcov, nevyplývajú žiadne zákonné

dôvody pre ich vylúčenie (s výnimkou predsedníčky senátu JUDr. J.), rozhodol podľa

ustanovenia druhá veta tak, že označení sudcovia Krajského súdu v Banskej

Bystrici nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

8

Objektívne dôvody pre vylúčenie z prejednania a rozhodovania danej veci sú dané

iba u predsedníčky senátu JUDr. J. ako manželky účastníka správneho konania, a to pre jej

bezprostredný pomer k veci.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 03. mája 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková