Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/26/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. T. bývajúcej v P.

proti odporcom 1/ JUDr. R. B., bývajúcemu v P. 2/ JUDr. J. B., bývajúcej v P. a 3/ Ing. V.

D., bývajúcemu v S., o nemajetkovú ujmu, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7

C 196/2011, o vylúčení sudcov Krajského súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. J. A., JUDr. A. L., JUDr. J. B., JUDr. E. P.,

JUDr. E. R., JUDr. P. T., JUDr. M. T., JUDr. P. F., JUDr. E. D., JUDr. B. B., JUDr. M. F.,

JUDr. A. K., JUDr. M. M., JUDr. M. H., JUDr. M. K., JUDr. E. S., JUDr. G. K., PhD., JUDr.

G. V., JUDr. J. B., JUDr. Z. S., JUDr. M.l B., JUDr. I. D., JUDr. J. Š., JUDr. Ľ. M., JUDr. K.

M. N., JUDr. M. M., JUDr. M. Z., JUDr. V. Z. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a

rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp zn. ( na Okresnom súde

Poprad pod sp. zn. ).

Sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. A. I., JUDr. P. S., JUDr. P. R., JUDr. V.

M., JUDr. A. K., JUDr. R. T., Mgr. M. Ţ., JUDr. P. Š., JUDr. M. Š., JUDr. F. M. a JUDr. E.

Š. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto

súde pod sp zn. ( na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní sp. zn. Okresného súdu Poprad oznámil sudca

JUDr. M. R., ţe sú u neho dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci ( a )

27

Krajský súd v Prešove, ktorému bola vec predloţená na rozhodnutie o vylúčení

( nevylúčení ) sudcov Okresného súdu Poprad, ju predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie o vylúčení ( nevylúčení ) sudcov Krajského súdu v Prešove.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trnave (§ 16

ods. l ) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudcov tohto krajského súdu ( )

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z ustanovenia ods. l , v zmysle ktorého sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k

účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k

nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci ( o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania), alebo

k zástupcovi účastníka konania. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ

predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu,

spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý - nie

nestranný - sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva povaţovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umoţňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a

nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť kaţdého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred

nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy

vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného)

súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a

rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k

účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

47

symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe

spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná

(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).

Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a

procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp.

aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho

pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či moţno

usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o

zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne

oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú

také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či

je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku

nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závaţných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo môţe vrhnúť čo

aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu

nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

57

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov Krajského súdu v Prešove

o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší

súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z

tejto prezumpcie ustanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k

veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Sudcovia Krajského súdu v Prešove uvedení vo výroku 1/ vo vyjadreniach k

námietke zaujatosti a ich doplnení svoj pomer k niektorému z odporcov špecifikovali ako

dlhodobo priateľský (blízky), majúci takú intenzitu, ţe presahuje rámec beţnej kolegiality pri

plnení pracovných povinností a zasahuje aj do ich súkromného ţivota (pravidelné priateľské

(kamarátske) stretnutia i za účasti ostatných rodinných príslušníkov, spoločné trávenie

času, rôznych pobytov a dovoleniek). Tieto uvedené okolnosti zakladajú pochybnosť o

nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkovi konania tak zo subjektívneho hľadiska, ako

aj z hľadiska objektívneho, a len tieto sú spôsobilé naplniť zákonné predpoklady pre

vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1

Sudkyňa JUDr. J. B. je ako účastníčka konania pre tento svoj pomer k veci bez

ďalšieho vylúčená z jej prejednávania a rozhodovania.

Ostatní sudcovia Krajského súdu v Košiciach uvedení vo výroku 2. tohto uznesenia sa

cítili zaujatí z dôvodu kolegiálneho vzťahu k niektorému z odporcov ( odporkyňa 2/ je

sudkyňou tamojšieho súdu, odporca 1/ je sudcom Okresného súdu Keţmarok ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s tvrdenými kolegiálnymi vzťahmi

opätovne pripomína, ţe u takéhoto vzťahu chýba objektívny základ na konštatovanie

zaujatosti, pretoţe vzájomné vzťahy medzi sudcami sú zaloţené na profesionalite a

kolegiálnosti. Ak by z takéhoto základu bol vyvodzovaný opačný záver, teda pochybnosti o

tom, či takýto sudcovia budú schopní nezaujato a spravodlivo rozhodovať, znamenalo by

takéto posudzovanie vlastne, ţe výlučne pracovný a kolegiálny vzťah medzi sudcami vo

všeobecnosti prezumuje porušovanie sudcovských povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak

rámec týchto vzájomných vzťahov neprekročí hranicu profesionálnosti a kolegiálnosti,

nemoţno mať bez ďalšieho pochybnosti o ich nezaujatosti. Aţ v prípade, ţe by vzájomný

vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter

bliţšieho osobného vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o

nezaujatosti a teda išlo by o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.

Vzťahy medzi sudcami, ktoré však beţný pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú [t. j. ak

tieto vzťahy spočívajú iba na tom, ţe sa sudcovia navzájom poznajú, pretoţe na výkon

funkcie sú zaradení na rovnaký (prípadne vyšší alebo niţší) súd, v tom istom oddelení alebo

senáte], nemajú teda samé osobe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci. Iba tá skutočnosť, ţe určitá vec sa týka sudcu, ku ktorému má ďalší

sudca či sudcovia len profesionálny, resp. kolegiálny vzťah, nemôţe zaloţiť pomer

predpokladaný ustanovením

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o oznámeniach sudcov

Krajského súdu v Prešove uvedených vo výroku 2/, zaloţil na vzájomnej korelácii

a vyvaţovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj

objektívneho hľadiska) a v súlade s vyššie uvedeným výkladom dospel k záveru, ţe v prípade

týchto sudcov nemoţno mať objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli

relevantné v zmysle Z tohto dôvodu rozhodol tak, ţe označení sudcovia nie

sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto o sudcoch Krajského súdu v Trnave rozhodol

tak ako je uvedené vo výrokoch 1/ a 2/ tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. mája 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta