Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/76/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. Ď., zastúpeného

JUDr. PaedDr. I.P., PhD., MBA, advokátom so sídlom v B., proti žalovanej S., IČO: X.,

o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava I, pod sp.zn. ,

o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. októbra 2011, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 18. apríla 2011, č.k. -97 žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov.

Dospel k záveru, že vzhľadom na jeho majetkové pomery nespĺňa prvú podmienku

pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle Napriek

viacerým skutočnostiam, ktoré by samé osebe odôvodňovali nárok na oslobodenie, zdôraznil

skutočnosti svedčiace v jeho neprospech. Za spornú považoval najmä účasť žalobcu

vo viacerých obchodných spoločnostiach. Bezodplatný prevod obchodných podielov

na manželku sa mu javil účelový a vyhodnotil tento postup ako účelové zbavovanie sa

majetku. Za ďalšiu skutočnosť svedčiacu v neprospech žalobcu považoval účelovosť

uzavretia nájomnej zmluvy na byt na H. ulici, keď sám žalobca uviedol, že týmto postupom

sa snažil získať príspevok k dávke v hmotnej núdzi. Za pochybné považoval tvrdenie žalobcu,

že dokáže vyžiť bez akejkoľvek finančnej pomoci len zo sumy 118,30 € mesačne, a to najmä

vzhľadom na výšku priemerných nákladov na uspokojovanie základných životných potrieb

súvisiacich s bývaním, stravovaním a podobne. Ďalej mal za to, že žalobca tiež nepreukázal

svoje tvrdenie, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko ako bydlisko

manželky uvádza práve adresu H., kde sa aj sám zdržiava. Poukázal aj na prípadnú absenciu

motivácie žalobcu nájsť si zamestnanie a poberať príjem,

a to najmä z dôvodu dlhu voči Slovenskej republike vo výške 323 308,77 €. V súvislosti

s rozhodnutím o neustanovení právneho zástupcu z radov advokátov poukázal aj

na nesplnenie ďalšieho predpokladu na ustanovenie zástupcu, a to potrebu ochrany záujmov

žalobcu. Z obsahu podaní žalobcu, ako aj z jeho vystupovania pred súdom, mal

za preukázané, že žalobca disponuje vysokým právnym vedomím a je schopný brániť svoje

záujmy sám.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. októbra 2011, sp.zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, pričom sa v plnom rozsahu

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadne nepreukázania majetkových pomerov

odôvodňujúcich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žalobcom a následnej nemožnosti

ustanovenia právneho zástupcu. Tvrdenie žalobcu, že súd nebral do úvahy jeho postavenie ako

osoby v materiálnej núdzi v zmysle o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi - považoval za irelevantné. Konštatoval, že všeobecný súd nie je kompetentný v zmysle tohto zákona posudzovať stav materiálnej núdze, ani o ňom rozhodovať. O žiadosti v zmysle tohto zákona rozhoduje výlučne Centrum právnej pomoci, preto neprisvedčil názoru žalobcu, že súd bol povinný vyhodnotiť pomery žalobcu v zmysle tohto zákona, nakoľko na účely posúdenia a vyhodnotenia majetkových pomerov, vychádza všeobecný súd vždy len z dikcie ustanovenia

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Namietal v ňom, že

oba konajúce súdy mu svojimi rozhodnutiami odňali možnosť konať pred súdom v zmysle

, nakoľko napriek jeho osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom,

mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznali. Ďalej mal za to, že konanie oboch súdov

vykazuje aj inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to že

oba súdy konali v rozopre s Poukázal, že závery, o ktoré sa opreli súdy

nižších stupňov pri posudzovaní jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

a ustanovenie zástupcu z radov advokátov o tom, že svoje majetkové pomery si zapríčinil sám

trestnou činnosťou, že prihliadali na jeho účasť v obchodných spoločnostiach, sú v rozpore

so zásadou rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie a rozhodnutiami Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Úvahy súdov o nevznesení

námietky proti súdnemu rozhodnutiu o výživnom na jeho dcéru a vplyve na jeho majetkové

pomery a úvahy o zmenkách označil za špekulatívne. Namietal, že súdy nevzali do úvahy

podmienky poskytovania právnej pomoci účastníkovi konania v súlade s § 6 ods. 1 zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci. Mal za to, že zamietnutím žiadosti

o ustanovenie zástupcov z radov advokátov porušili súdy právo dovolateľa na právnu pomoc

v konaní pred súdmi podľa č. 47 ods. 2 .

Žalovaná sa k dovolaniam nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Keďže napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

uznesení uvedených v a , nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho

dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z veta druhá

a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní

nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj

uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie

niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo

k vade v zmysle , ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto

vadou.

Žalobca netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou

v ustanovení až e/ a ; existencia takej vady v dovolacom konaní ani

nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru

o nesplnení podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov

advokátov pre konanie, dovolací súd poznamenáva, že takýmto rozhodnutím nebola žalobcovi

odňatá možnosť pred súdom konať. Tento záver opodstatňuje predovšetkým skutočnosť, že

dáva odňatie možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti

s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane

otázky splnenia podmienok pre oslobodenie od súdneho poplatku a podmienok

pre ustanovenie zástupcu účastníka konania súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne súd

pri rozhodovaní (posudzovaní tejto otázky) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho

postup za následok (len) nesprávne rozhodnutie, nie však procesnú vadu konania v zmysle

Žalobca svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že v konaní došlo k inej vade konania

[ )].

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Pokiaľ žalobca za inú vadu konania považuje nesprávnosť zistení skutkového stavu

veci súdmi nižších stupňov, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie

je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že zo spisu

nevyplýva, že by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu pre konanie z radov advokátov,

hoci by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov

bol v súlade so zákonom a nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv

žalobcu. Keďže procesná prípustnosť dovolania nevyplýva ani z , ani z ,

dovolací súd odmietol tento opravný prostriedok dovolateľa ako smerujúci proti rozhodnutiu,

proti ktorému dovolanie nie je prípustné ( a ).

Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa jeho dovolanie muselo odmietnuť,

a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania ( ,

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanej

náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. mája 2012

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová