Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžo/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej

veci ţalobcu Ing. P., nar. X., bytom B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou P., s.r.o.,

JUDr. D., advokátom, so sídlom v K., proti ţalovanému Vedúcemu služobného úradu,

Štátnej energetickej inšpekcii Trenčín, so sídlom Hurbanova č. 59, 911 01 Trenčín, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č.: zo dňa 12.

apríla 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -77

zo dňa 21. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove,

č. k. -77 zo dňa 21. októbra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 686,10 Eur

k rukám AK P., s.r.o.

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

rozhodnutia ţalovaného č. zo dňa 12. apríla 2010, ktorým bolo v celom

rozsahu zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu, Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín (ďalej len „ŠEI Trenčín“) č. z 26. januára 2010 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu ku dňu 15. novembra 2007 v zmysle v spojení s a , a o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach ţaloby dospel k záveru,

ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán náleţite zistili skutkový stav, rozhodnutia obidvoch správnych orgánov boli náleţite a zrozumiteľne odôvodnené, pričom vychádzali zo správneho právneho záveru, na ktorý krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal.

Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe rozhodnutiu, ktoré je

predmetom preskúmania predchádzalo rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI Trenčín

č. zo dňa 12. novembra 2007, o odvolaní ţalobcu z funkcie štátneho radcu -

predstaveného - riaditeľa sluţobného úradu Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej

inšpekcie so sídlom v Prešove podľa (t.j. bez udania

dôvodu) ku dňu 13. novembru 2007. O odvolaní ţalobcu zo dňa 27. novembra 2007

rozhodol ţalovaný rozhodnutím zo dňa 29. januára 2008 pod č. tak,

ţe odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého

pomeru zo dňa 12. novembra 2007 pod č. potvrdil. V rámci konania

o návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia podaného ţalobcom dňa 20. februára

2009 ţalovaný listom zo dňa 23. marca 2009 v súlade s ustanovením § 143 ods. l zákona

o štátnej sluţbe oznámil ţalobcovi, ţe dôvodom v návrhu na preskúmanie právoplatného

rozhodnutia nevyhovuje.

Z rozsudku Krajského súdu v Prešove - 66 zo dňa l. decembra 2009

krajskému súdu vyplynulo, ţe dôvodom zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí ţalovaného

zo dňa 13. novembra 2007 č. v spojení s rozhodnutím vedúceho sluţobného

3

úradu ŠEI Trenčín č. zo dňa 20. marca 2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 3

bola tá skutočnosť, ţe ţalovaný nepredloţil úplný administratívny spis a v odôvodnení

predmetného rozsudku súd zdôraznil, ţe v ďalšom konaní je povinný ţalovaný svoje

rozhodnutie náleţite, zrozumiteľne odôvodniť, pretoţe len náleţité odôvodnenie rozhodnutia

poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a môţe presvedčiť účastníkov o jeho

správnosti a zákonnosti. Podľa krajského súdu z výroku, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia

vyplýva, ţe v rozsudku nebol vyslovený ţiadny právny názor, ktorým by bol viazaný

prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný v ďalšom konaní. S poukazom na ustanovenie

§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní bolo teda povinnosťou správneho orgánu náleţite

zdôvodniť v budúcnosti vydané rozhodnutie.

V intenciách vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa l. decembra

2009 bolo vydané dňa 26. januára 2010 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

č. , ktoré ţalovaný po podaní odvolania ţalobcom preskúmavaným

rozhodnutím č. dňa 12. apríla 2010 potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so závermi ţalovaného, ktorý podľa neho

postupoval v intenciách tak citovaného rozsudku, ako aj v zmysle ,

konkrétne ustanovení § 40 ods. 2 písm. b) v spojení s § 138 ods. l a 6. Krajský súd

konštatoval, ţe ţalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

skúmal a následne vydané rozhodnutie riadne odôvodnil. Pri zisťovaní existencie voľného

štátnozamestnaneckého miesta vychádzal zo systematizácie zamestnancov v rámci ročného

výkazu o práci za rok 2007, ako aj výročnej správy ŠEI za rok 2007, z ktorých zistil,

ţe v čase kedy bol ţalobca odvolaný z funkcie predstaveného (t.j. k 13. novembru 2007) ako

aj ku dňu rozhodnutia poradnej odvolacej komisie (28. januára 2008 a 7. apríla 2010) nemal

sluţobný úrad voľné štátnozamestnanecké miesto na tom istom odbore štátnej sluţby a v tej

istej funkcii. Z celkového počtu 36 zamestnancov vedených v evidenčnom stave boli voľné

iba 2 miesta ŠEI v Bratislave - funkcia inšpektora. Ţalobcovi bolo ponúknuté miesto

inšpektora ŠEI na Krajskom inšpektoráte, so sídlom v Bratislave, ktoré pri osobnom

pohovore dňa 13. novembra 2007 ţalobca odmietol, pričom nedošlo ani k inej dohode

a sluţobný úrad nemal inú moţnosť zaradenia ţalobcu.

Preskúmavané rozhodnutie zo dňa 12. apríla 2010 ţalovaný vydal v zmysle

odporúčania poradnej odvolacej komisie zriadenej dňa 17. marca 2010, ktorá 7. apríla 2010

4

v zápisnici odporučila vedúcemu sluţobného úradu ŠEI Trenčín rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26. januára 2010 potvrdiť.

K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer

spätne k 15. novembru 2007, krajský súd poukázal na nutnosť postupu sluţobného úradu

po odvolaní ţalobcu z funkcie predstaveného podľa ustanovení § 40 ods. 2 písm. b) zákona

o štátnej sluţbe. Námietku ţalobcu ohľadne nesúladu ust. § 40 ods. 4 zákona o štátnej

sluţbe s výkladom odôvodnenia ţalovaného povaţoval súd za irelevantnú, pretoţe je podľa

neho nepopierateľným, ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa 26. januára 2010 bolo doručené

ţalobcovi poštou dňa 28. januára 2010 a v zmysle riadneho poučenia mal ţalobca moţnosť

podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, čo napokon aj urobil písomným

podaním dňa 8. februára 2010, doručeným ţalovanému 12. februára 2010.

Námietku ţalobcu ohľadom zisťovania voľného štátnozamestnaneckého miesta ku dňu

26. januára 2010 (pričom správne má byť 15. novembra 2007 a nie ku dňu vydania

rozhodnutia o odvolaní štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu) vyhodnotil súd ako

bezpredmetnú, pričom poukázal na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, v ktorom sa

s touto námietkou vyporiadal a uviedol, ţe sluţobný úrad ŠEI Trenčín ani ku dňu vydania

rozhodnutia o odvolaní nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom. K tejto

námietke sa vyjadrila aj poradná odvolacia komisia v zápisnici zo dňa 7. apríla 2010 (ako aj

predtým 28. januára 2008), v ktorej konštatovala, ţe tak k 13. novembru 2007, ako aj ku dňu

zasadnutia komisie sluţobný úrad nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom

a vychádzala aj z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 13. novembra 2007, ktorý odmietol ponúkané

miesto inšpektora na ŠEI Krajskom inšpektoráte v Bratislave a ţiadna iná dohoda

uzatvorená nebola. Teda ţalovaný vychádzal zo skutočností, ktoré boli podstatné ku dňu

13. novembra 2007 a tvorili základ ďalšieho postupu v zmysle uţ citovaných ustanovení

a ostatných, pričom je potrebné vziať do úvahy,

ţe v zmysle procesného princípu zásad správneho konania, tvorí správne konanie od svojho

začiatku aţ do právoplatného skončenia jeden celok ( ).

Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca prostredníctvom

svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/

a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“)

napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zrušuje rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI

5

č. zo dňa 26. januára 2010 v spojení s rozhodnutím vedúceho sluţobného

úradu ŠEI č. zo dňa 12. apríla 2010 podľa a

a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ţalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného, ktorý rozhodnutím

č. zo dňa 26. januára 2010, skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer rozhodnutím spätne, a to aţ ku dňu 15. novembra 2007, čím podľa ţalobcu porušil predovšetkým ust. a . V ust. striktne rozlišuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a jeho zánik. Pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru totiţ štátnozamestnanecký pomer prestáva existovať v dôsledku konštitutívneho správneho aktu, ktorým je rozhodnutie o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru. Na strane druhej štátnozamestnanecký pomer zaniká ex lege zo zákona akonáhle nastanú skutočnosti predpokladané v dispozícii právnej normy, v danom prípade ust. . Štátnozamestnanecký pomer moţno skončiť len rozhodnutím, pričom z dôvodov uvedených v ust. aţ 3 rozhodnutím o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru. V súlade s ust. štátnozamestnanecký pomer podľa ods. 1 aţ 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI bolo ţalobcovi doručené aţ 28. januára 2010, pričom podľa výroku napadnutého rozhodnutia štátnozamestnanecký pomer skončí spätne dňom 15. novembra 2007, čo je podľa ţalobcu v príkrom rozpore s ust. , ale aj ust. . Podľa ust. , ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Ţalobca preto pokladá za nesporné, ţe napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s citovanými ustanoveniami. Je teda podľa ţalobcu nepochybné, ţe štátnozamestnanecký pomer nemohol

skončiť skôr, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S

32/2009 - 66 zo dňa l. decembra 2009, ktorým boli rozhodnutie č. zo dňa

13. novembra 2007 a rozhodnutie č. zo dňa 20. marca 2009 zrušené a vec

vrátená na ďalšie konanie.

Ţalobca ďalej zdôraznil, ţe ţalovaný príslušné ustanovenie § 40 ods. 4 citovaného

zákona vykladal tak, ţe štátnozamestnanecký pomer moţno skončiť uţ dňom doručenia

rozhodnutia o odvolaní, pričom odvolaním mal na mysli rozhodnutie o odvolaní ţalobcu

z funkcie predstaveného. Podľa ţalobcu takýto absurdný záver opierajúci sa výlučne

o gramatický výklad citovaného zákona bez poznania jeho významu, nie je v súlade jednak

6

s ostanými ustanoveniami zákona, ale ani s účelom a zmyslom ustanovenia § 40 ods. 4

. Nakoľko uţ zo samotného zaradenia ustanovenia zákona

o štátnej sluţbe je zreteľný záujem zákonodarcu formulovať zákaz skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru skôr, neţ by

sa o ňom zamestnanec mohol dozvedieť. Z tohto dôvodu ţalobca tvrdí, ţe skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a štátnozamestnanecký pomer ţalobcu trvá

naďalej, čo potvrdzuje aj ust. .

Ţalobca konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného o odvolaní je nepochybne

konštitutívnym statusovým rozhodnutím, nakoľko v jeho dôsledku dochádza k zániku práv

a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru a takéto rozhodnutia v súlade ustálenou

právnou praxou a teóriou správneho práva pôsobia výlučne do budúcnosti a to od okamihu

právoplatnosti rozhodnutia. Ţalobca preto z vyššie uvedených dôvodov povaţuje

prvostupňové ako aj rozhodnutie ţalovaného za nezákonné a je dôvodné ich zrušiť.

Podľa ţalobcu, ţalovaný nesprávne zisťoval existenciu voľných

štátnozamestnaneckých miest, a to ku dňu 15. novembra 2007, túto hmotnoprávnu podmienku

pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je potrebné podľa neho zisťovať ku dňu

vydania rozhodnutia o odvolaní štátneho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého pomeru

(t.j. ku dňu 26. januára 2010) a nie ku dňu jeho odvolania z funkcie predstaveného. Ponuková

povinnosť musí bezprostredne predchádzať skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

Keďţe rozsudkom Krajského súdu v Prešove došlo k zrušeniu rozhodnutí správneho orgánu

ako nezákonných, bolo potrebné opakovať ponukovú povinnosť a zohľadniť existenciu

voľných štátnozamestnaneckých miest v čase rozhodovania o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru.

Ďalej ţalobca poukázal na nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia,

ktorú prvostupňový súd nezohľadnil, čo zakladá neprávne právne posúdenie veci, nakoľko

na zistený skutkový stav neaplikoval, prípadne nesprávne aplikoval ust. § 47 ods. 3 zákona

o správnom konaní.

Ako ďalší dôvod odvolania uviedol ţalobca aj nezrozumiteľnosť napadnutého

rozsudku prvého stupňa, ktoré porušuje právo ţalobcu na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia, a teda ţalobcovo právo na spravodlivý proces, pričom

7

poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. zo dňa 30. novembra

2009, ako aj Ústavného súdu SR .

Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 20. decembra 2011, v ktorom navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. K odvolacím námietkam ţalobcu uviedol, ţe ich povaţuje za celkom nesprávne a účelové.

K námietke ţalobcu ohľadne skúmania existencie voľného štátnozamestnaneckého miesta,

ţalovaný uviedol, ţe jeho zákonnou povinnosťou bolo skúmať existenciu voľného štátnozamestnaneckého miesta vo svojom sluţobnom úrade výlučne ku dňu odvolania ţalobcu z funkcie štátneho radcu – predstaveného – riaditeľa sluţobného úradu Krajského inšpektorátu ŠEI v Prešove. Ţalovaný tvrdí, ţe za situácie, ak ţalobca odmietol ponúknuté štátnozamestnanecké miesto, ţalovanému zo ţiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala „opakovaná“ ponuková povinnosť, naviac z listinných dokladov zaloţených v administratívnom spise ţalovaného vyplýva, ţe ani ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí a ani ku dňu zasadania poradnej komisie, ţalovaná nedisponovala iným voľným štátnozamestnaneckým miestom ako ku dňu odvolania ţalobcu z funkcie, t.j. ku dňu 13. novembra 2007. Ţalovaný ďalej dodáva, ţe práve písomný prejav vôle ţalobcu o odmietnutí voľného štátnozamestnaneckého miesta bol pre ţalovaného záväzný a aj určujúci pre ďalší postup spočívajúci vo vydaní napadnutých rozhodnutí, v tomto smere ţalovaný postupoval aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR č. , na ktorý ţalobca v podanom odvolaní poukazuje.

Záverom dodal, ţe podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa dostatočným a zrozumiteľným

spôsobom vyporiadal so všetkými právnymi aj skutkovými dôvodmi, ktorými ţalobca odôvodnil podanú ţalobu, a na základe ktorých sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí ţalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach

ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu ( ), a dospel jednomyseľne k záveru,

ţe odvolaniu vyhovie z nasledujúcich dôvodov:

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoby tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

8

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Odvolací súd v predmetnej veci povaţuje za podstatné nasledovné skutočnosti:

1. Predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia ţalovaného z 12.apríla 2010.

Rozhodnutím ţalovaného bolo potvrdené rozhodnutie sluţobného orgánu vydané

26.januára 2010 podľa § 31 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 40 ods. 2 písm. b/ a § 40

ods. 4, a o štátnej sluţbe, ktorým ku dňu 15.11.2007

končí štátnozamestnanecký pomer ţalobcu v sluţobnom úrade štátnej energetickej

inšpekcie Trenčín.

2. o štátnej sluţbe bol zrušený

o štátnej sluţbe, ktorý nadobudol účinnosť 1.novembra 2009.

3. Podľa o štátnej sluţbe v konaní vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.novembrom 2009 sa postupuje podľa

predpisov platných do 31.októbra 2009, t.j. podľa o štátnej

sluţbe.

4. Odvolací súd zisťoval, či ku dňu 1.novembra 2009 bolo začaté a neukončené konanie

podľa vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Zistil, ţe konanie začaté pôvodným rozhodnutím z 13.novembra 2007 o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru ţalovaný 20.3.2009 potvrdil a stalo sa právoplatným.

Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom KS v Prešove

z 1.decembra 2009.

5. Z uvedeného vyplýva, ţe ku dňu 1.novembra 2009 neexistovalo začaté konanie

vo veci štátnozamestnaneckého pomeru – skončenia štátnozamestnaneckého pomeru –

vydaného podľa , v ktorom by bol dôvod pokračovať podľa

a to podľa predpisov platných do 31.10.2009, t.j. podľa zák.

č. .

6. Zrušenie rozhodnutia ţalovaného rozsudkom z 1.decembra 2009 nezakladá dôvod

pre pokračovanie konania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v právnom

reţime rozhodnutím sluţobného orgánu podľa ustanovení tohto

zákona. Ustanovenie sa totiţ vzťahuje len na prípady,

9

ak konanie vo veci skončenia sluţobného pomeru nebolo skončené do dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Preskúmavané rozhodnutia vydané po 1.novembri 2009, t.j. prvostupňové rozhodnutie

sluţobného orgánu z 26.1.2010 a odvolacieho orgánu z 12.4.2010, boli vydané podľa

neúčinného . Podľa súd zruší napadnuté

rozhodnutie správneho orgánu, ak bolo vydané podľa neúčinného právneho predpisu.

Preto odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok a rozhodnutie ţalovaného zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. V čase po 1.decembri 2009 sa mal ţalovaný (vrátane 1.st. sluţobného orgánu)

postupovať a riadiť vo veci štátneho sluţobného pomeru ţalobcu ustanoveniami zák.

č. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na ust. zák.

č. , podľa ktorého spory medzi štátnymi zamestnancami a sluţobným

úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

9. Podľa ţalobcovi patrí náhrada trov konania za 4 úkony právnej

sluţby pozostávajúca z odmeny (2 x 120,23 a 2 x 123,50) celkom 487,46 Eur a reţijný

paušál (2 x 7,21 a 2 x 7,41) celkom 29,24 spolu 516,70 + DPH v sume 103,40 +

66 Eur súdny poplatok, spolu 686,10 Eur. Odvolací súd nepriznal odmenu za dva

úkony (samostatné vyjadrenia), ktoré pre rozhodnutie odvolacieho súdu nemali

podstatný význam.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. mája 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková