Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a62/385183.f329d6.pdf
PDF · 154.73 KB
No categories available
4Sžo/2/2012
Najvyšší súd 4Sžo/2/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera, v právnej
veci ţalobcu Ing. P., nar. X., bytom B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou P., s.r.o.,
JUDr. D., advokátom, so sídlom v K., proti ţalovanému Vedúcemu služobného úradu,
Štátnej energetickej inšpekcii Trenčín, so sídlom Hurbanova č. 59, 911 01 Trenčín, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č.: 710/1000/2010 zo dňa 12.
apríla 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/60/2010-77
zo dňa 21. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove,
č. k. 1S/60/2010-77 zo dňa 21. októbra 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume 686,10 Eur
k rukám AK P., s.r.o.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia ţalovaného č. 710/1000/2010 zo dňa 12. apríla 2010, ktorým bolo v celom
rozsahu zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu, Štátnej energetickej inšpekcie Trenčín (ďalej len „ŠEI Trenčín“) č. 119/1000/2010 z 26. januára 2010 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu ku dňu 15. novembra 2007 v zmysle § 31 ods. 4 písm. a) v spojení s § 40 ods. 2 písm. b) a § 40 ods. 4, § 125 a § 126 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“).
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach ţaloby dospel k záveru,
ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán náleţite zistili skutkový stav, rozhodnutia obidvoch správnych orgánov boli náleţite a zrozumiteľne odôvodnené, pričom vychádzali zo správneho právneho záveru, na ktorý krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal.
Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe rozhodnutiu, ktoré je
predmetom preskúmania predchádzalo rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI Trenčín
č. 2824/1000/2007 zo dňa 12. novembra 2007, o odvolaní ţalobcu z funkcie štátneho radcu -
predstaveného - riaditeľa sluţobného úradu Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej
inšpekcie so sídlom v Prešove podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe (t.j. bez udania
dôvodu) ku dňu 13. novembru 2007. O odvolaní ţalobcu zo dňa 27. novembra 2007
rozhodol ţalovaný rozhodnutím zo dňa 29. januára 2008 pod č. 221/1000/2007 tak,
ţe odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru zo dňa 12. novembra 2007 pod č. 2824/1000/2007 potvrdil. V rámci konania
o návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia podaného ţalobcom dňa 20. februára
2009 ţalovaný listom zo dňa 23. marca 2009 v súlade s ustanovením § 143 ods. l zákona
o štátnej sluţbe oznámil ţalobcovi, ţe dôvodom v návrhu na preskúmanie právoplatného
rozhodnutia nevyhovuje.
Z rozsudku Krajského súdu v Prešove 2S 32/2009 - 66 zo dňa l. decembra 2009
krajskému súdu vyplynulo, ţe dôvodom zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí ţalovaného
zo dňa 13. novembra 2007 č. 2825/1000/2007 v spojení s rozhodnutím vedúceho sluţobného
úradu ŠEI Trenčín č. 588/1000/2009 zo dňa 20. marca 2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 3
OSP bola tá skutočnosť, ţe ţalovaný nepredloţil úplný administratívny spis a v odôvodnení
predmetného rozsudku súd zdôraznil, ţe v ďalšom konaní je povinný ţalovaný svoje
rozhodnutie náleţite, zrozumiteľne odôvodniť, pretoţe len náleţité odôvodnenie rozhodnutia
poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a môţe presvedčiť účastníkov o jeho
správnosti a zákonnosti. Podľa krajského súdu z výroku, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, ţe v rozsudku nebol vyslovený ţiadny právny názor, ktorým by bol viazaný
prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný v ďalšom konaní. S poukazom na ustanovenie
§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní bolo teda povinnosťou správneho orgánu náleţite
zdôvodniť v budúcnosti vydané rozhodnutie.
V intenciách vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa l. decembra
2009 bolo vydané dňa 26. januára 2010 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
č. 119/1000/20110, ktoré ţalovaný po podaní odvolania ţalobcom preskúmavaným
rozhodnutím č. 710/1000/2010 dňa 12. apríla 2010 potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.
Krajský súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so závermi ţalovaného, ktorý podľa neho
postupoval v intenciách tak citovaného rozsudku, ako aj v zmysle zákona o štátnej sluţbe,
konkrétne ustanovení § 40 ods. 2 písm. b) v spojení s § 138 ods. l a 6. Krajský súd
konštatoval, ţe ţalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
skúmal a následne vydané rozhodnutie riadne odôvodnil. Pri zisťovaní existencie voľného
štátnozamestnaneckého miesta vychádzal zo systematizácie zamestnancov v rámci ročného
výkazu o práci za rok 2007, ako aj výročnej správy ŠEI za rok 2007, z ktorých zistil,
ţe v čase kedy bol ţalobca odvolaný z funkcie predstaveného (t.j. k 13. novembru 2007) ako
aj ku dňu rozhodnutia poradnej odvolacej komisie (28. januára 2008 a 7. apríla 2010) nemal
sluţobný úrad voľné štátnozamestnanecké miesto na tom istom odbore štátnej sluţby a v tej
istej funkcii. Z celkového počtu 36 zamestnancov vedených v evidenčnom stave boli voľné
iba 2 miesta ŠEI v Bratislave - funkcia inšpektora. Ţalobcovi bolo ponúknuté miesto
inšpektora ŠEI na Krajskom inšpektoráte, so sídlom v Bratislave, ktoré pri osobnom
pohovore dňa 13. novembra 2007 ţalobca odmietol, pričom nedošlo ani k inej dohode
a sluţobný úrad nemal inú moţnosť zaradenia ţalobcu.
Preskúmavané rozhodnutie zo dňa 12. apríla 2010 ţalovaný vydal v zmysle
odporúčania poradnej odvolacej komisie zriadenej dňa 17. marca 2010, ktorá 7. apríla 2010
v zápisnici odporučila vedúcemu sluţobného úradu ŠEI Trenčín rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 26. januára 2010 potvrdiť.
K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer
spätne k 15. novembru 2007, krajský súd poukázal na nutnosť postupu sluţobného úradu
po odvolaní ţalobcu z funkcie predstaveného podľa ustanovení § 40 ods. 2 písm. b) zákona
o štátnej sluţbe. Námietku ţalobcu ohľadne nesúladu ust. § 40 ods. 4 zákona o štátnej
sluţbe s výkladom odôvodnenia ţalovaného povaţoval súd za irelevantnú, pretoţe je podľa
neho nepopierateľným, ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa 26. januára 2010 bolo doručené
ţalobcovi poštou dňa 28. januára 2010 a v zmysle riadneho poučenia mal ţalobca moţnosť
podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, čo napokon aj urobil písomným
podaním dňa 8. februára 2010, doručeným ţalovanému 12. februára 2010.
Námietku ţalobcu ohľadom zisťovania voľného štátnozamestnaneckého miesta ku dňu
26. januára 2010 (pričom správne má byť 15. novembra 2007 a nie ku dňu vydania
rozhodnutia o odvolaní štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu) vyhodnotil súd ako
bezpredmetnú, pričom poukázal na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, v ktorom sa
s touto námietkou vyporiadal a uviedol, ţe sluţobný úrad ŠEI Trenčín ani ku dňu vydania
rozhodnutia o odvolaní nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom. K tejto
námietke sa vyjadrila aj poradná odvolacia komisia v zápisnici zo dňa 7. apríla 2010 (ako aj
predtým 28. januára 2008), v ktorej konštatovala, ţe tak k 13. novembru 2007, ako aj ku dňu
zasadnutia komisie sluţobný úrad nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom
a vychádzala aj z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 13. novembra 2007, ktorý odmietol ponúkané
miesto inšpektora na ŠEI Krajskom inšpektoráte v Bratislave a ţiadna iná dohoda
uzatvorená nebola. Teda ţalovaný vychádzal zo skutočností, ktoré boli podstatné ku dňu
13. novembra 2007 a tvorili základ ďalšieho postupu v zmysle uţ citovaných ustanovení
§ 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe a ostatných, pričom je potrebné vziať do úvahy,
ţe v zmysle procesného princípu zásad správneho konania, tvorí správne konanie od svojho
začiatku aţ do právoplatného skončenia jeden celok (§ 138 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe).
Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/
OSP a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“)
napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zrušuje rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI
č. 119/1000/2010 zo dňa 26. januára 2010 v spojení s rozhodnutím vedúceho sluţobného
úradu ŠEI č. 710/1000/2010 zo dňa 12. apríla 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ OSP
a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ţalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného, ktorý rozhodnutím
č. 119/1000/2010 zo dňa 26. januára 2010, skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer rozhodnutím spätne, a to aţ ku dňu 15. novembra 2007, čím podľa ţalobcu porušil predovšetkým ust. § 40 ods. 2 písm. b/ a § 40 ods. 4 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe. V ust. § 39 striktne rozlišuje zákon o štátnej sluţbe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a jeho zánik. Pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru totiţ štátnozamestnanecký pomer prestáva existovať v dôsledku konštitutívneho správneho aktu, ktorým je rozhodnutie o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru. Na strane druhej štátnozamestnanecký pomer zaniká ex lege zo zákona akonáhle nastanú skutočnosti predpokladané v dispozícii právnej normy, v danom prípade ust. § 43 zákona o štátnej sluţbe. Štátnozamestnanecký pomer moţno skončiť len rozhodnutím, pričom z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 aţ 3 rozhodnutím o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru. V súlade s ust. § 40 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe štátnozamestnanecký pomer podľa ods. 1 aţ 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI bolo ţalobcovi doručené aţ 28. januára 2010, pričom podľa výroku napadnutého rozhodnutia štátnozamestnanecký pomer skončí spätne dňom 15. novembra 2007, čo je podľa ţalobcu v príkrom rozpore s ust. § 40 ods. 4, ale aj ust. § 44 zákona o štátnej sluţbe. Podľa ust. § 44 zákona o štátnej sluţbe, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Ţalobca preto pokladá za nesporné, ţe napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s citovanými ustanoveniami. Je teda podľa ţalobcu nepochybné, ţe štátnozamestnanecký pomer nemohol
skončiť skôr, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S
32/2009 - 66 zo dňa l. decembra 2009, ktorým boli rozhodnutie č. 2825/1000/2007 zo dňa
13. novembra 2007 a rozhodnutie č. 588/1000/2009 zo dňa 20. marca 2009 zrušené a vec
vrátená na ďalšie konanie.
Ţalobca ďalej zdôraznil, ţe ţalovaný príslušné ustanovenie § 40 ods. 4 citovaného
zákona vykladal tak, ţe štátnozamestnanecký pomer moţno skončiť uţ dňom doručenia
rozhodnutia o odvolaní, pričom odvolaním mal na mysli rozhodnutie o odvolaní ţalobcu
z funkcie predstaveného. Podľa ţalobcu takýto absurdný záver opierajúci sa výlučne
o gramatický výklad citovaného zákona bez poznania jeho významu, nie je v súlade jednak
s ostanými ustanoveniami zákona, ale ani s účelom a zmyslom ustanovenia § 40 ods. 4
zákona o štátnej sluţbe. Nakoľko uţ zo samotného zaradenia ustanovenia § 40 ods. 4 zákona
o štátnej sluţbe je zreteľný záujem zákonodarcu formulovať zákaz skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru skôr, neţ by
sa o ňom zamestnanec mohol dozvedieť. Z tohto dôvodu ţalobca tvrdí, ţe skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a štátnozamestnanecký pomer ţalobcu trvá
naďalej, čo potvrdzuje aj ust. § 44 zákona o štátnej sluţbe.
Ţalobca konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného o odvolaní je nepochybne
konštitutívnym statusovým rozhodnutím, nakoľko v jeho dôsledku dochádza k zániku práv
a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru a takéto rozhodnutia v súlade ustálenou
právnou praxou a teóriou správneho práva pôsobia výlučne do budúcnosti a to od okamihu
právoplatnosti rozhodnutia. Ţalobca preto z vyššie uvedených dôvodov povaţuje
prvostupňové ako aj rozhodnutie ţalovaného za nezákonné a je dôvodné ich zrušiť.
Podľa ţalobcu, ţalovaný nesprávne zisťoval existenciu voľných
štátnozamestnaneckých miest, a to ku dňu 15. novembra 2007, túto hmotnoprávnu podmienku
pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je potrebné podľa neho zisťovať ku dňu
vydania rozhodnutia o odvolaní štátneho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého pomeru
(t.j. ku dňu 26. januára 2010) a nie ku dňu jeho odvolania z funkcie predstaveného. Ponuková
povinnosť musí bezprostredne predchádzať skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
Keďţe rozsudkom Krajského súdu v Prešove došlo k zrušeniu rozhodnutí správneho orgánu
ako nezákonných, bolo potrebné opakovať ponukovú povinnosť a zohľadniť existenciu
voľných štátnozamestnaneckých miest v čase rozhodovania o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru.
Ďalej ţalobca poukázal na nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia,
ktorú prvostupňový súd nezohľadnil, čo zakladá neprávne právne posúdenie veci, nakoľko
na zistený skutkový stav neaplikoval, prípadne nesprávne aplikoval ust. § 47 ods. 3 zákona
o správnom konaní.
Ako ďalší dôvod odvolania uviedol ţalobca aj nezrozumiteľnosť napadnutého
rozsudku prvého stupňa, ktoré porušuje právo ţalobcu na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť
konania a odôvodnenie rozhodnutia, a teda ţalobcovo právo na spravodlivý proces, pričom
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra
2009, ako aj Ústavného súdu SR Iv. ÚS 115/03.
Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z 20. decembra 2011, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. K odvolacím námietkam ţalobcu uviedol, ţe ich povaţuje za celkom nesprávne a účelové.
K námietke ţalobcu ohľadne skúmania existencie voľného štátnozamestnaneckého miesta,
ţalovaný uviedol, ţe jeho zákonnou povinnosťou bolo skúmať existenciu voľného štátnozamestnaneckého miesta vo svojom sluţobnom úrade výlučne ku dňu odvolania ţalobcu z funkcie štátneho radcu – predstaveného – riaditeľa sluţobného úradu Krajského inšpektorátu ŠEI v Prešove. Ţalovaný tvrdí, ţe za situácie, ak ţalobca odmietol ponúknuté štátnozamestnanecké miesto, ţalovanému zo ţiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala „opakovaná“ ponuková povinnosť, naviac z listinných dokladov zaloţených v administratívnom spise ţalovaného vyplýva, ţe ani ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí a ani ku dňu zasadania poradnej komisie, ţalovaná nedisponovala iným voľným štátnozamestnaneckým miestom ako ku dňu odvolania ţalobcu z funkcie, t.j. ku dňu 13. novembra 2007. Ţalovaný ďalej dodáva, ţe práve písomný prejav vôle ţalobcu o odmietnutí voľného štátnozamestnaneckého miesta bol pre ţalovaného záväzný a aj určujúci pre ďalší postup spočívajúci vo vydaní napadnutých rozhodnutí, v tomto smere ţalovaný postupoval aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR č. 21Cdo 2738/2000, na ktorý ţalobca v podanom odvolaní poukazuje.
Záverom dodal, ţe podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa dostatočným a zrozumiteľným
spôsobom vyporiadal so všetkými právnymi aj skutkovými dôvodmi, ktorými ţalobca odôvodnil podanú ţalobu, a na základe ktorých sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí ţalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach
ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP), a dospel jednomyseľne k záveru,
ţe odvolaniu vyhovie z nasledujúcich dôvodov:
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoby tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
Odvolací súd v predmetnej veci povaţuje za podstatné nasledovné skutočnosti:
1. Predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia ţalovaného z 12.apríla 2010.
Rozhodnutím ţalovaného bolo potvrdené rozhodnutie sluţobného orgánu vydané
26.januára 2010 podľa § 31 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 40 ods. 2 písm. b/ a § 40
ods. 4, § 125 a § 126 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe, ktorým ku dňu 15.11.2007
končí štátnozamestnanecký pomer ţalobcu v sluţobnom úrade štátnej energetickej
inšpekcie Trenčín.
2. Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe bol zrušený zákonom č. 400/2009 Z.z.
o štátnej sluţbe, ktorý nadobudol účinnosť 1.novembra 2009.
3. Podľa § 131 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe v konaní vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.novembrom 2009 sa postupuje podľa
predpisov platných do 31.októbra 2009, t.j. podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej
sluţbe.
4. Odvolací súd zisťoval, či ku dňu 1.novembra 2009 bolo začaté a neukončené konanie
podľa zákona o štátnej sluţbe vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Zistil, ţe konanie začaté pôvodným rozhodnutím z 13.novembra 2007 o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru ţalovaný 20.3.2009 potvrdil a stalo sa právoplatným.
Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom KS v Prešove 2S/32/2009
z 1.decembra 2009.
5. Z uvedeného vyplýva, ţe ku dňu 1.novembra 2009 neexistovalo začaté konanie
vo veci štátnozamestnaneckého pomeru – skončenia štátnozamestnaneckého pomeru –
vydaného podľa zák. č. 312/2001 Z.z., v ktorom by bol dôvod pokračovať podľa § 131
zákona č. 400/2009 Z.z. a to podľa predpisov platných do 31.10.2009, t.j. podľa zák.
č. 312/2001 Z.z..
6. Zrušenie rozhodnutia ţalovaného rozsudkom z 1.decembra 2009 nezakladá dôvod
pre pokračovanie konania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v právnom
reţime zák. č. 312/2009 Z.z. rozhodnutím sluţobného orgánu podľa ustanovení tohto
zákona. Ustanovenie § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. sa totiţ vzťahuje len na prípady,
ak konanie vo veci skončenia sluţobného pomeru nebolo skončené do dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
7. Preskúmavané rozhodnutia vydané po 1.novembri 2009, t.j. prvostupňové rozhodnutie
sluţobného orgánu z 26.1.2010 a odvolacieho orgánu z 12.4.2010, boli vydané podľa
neúčinného zák. č. 312/2009 Z.z.. Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu, ak bolo vydané podľa neúčinného právneho predpisu.
Preto odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok a rozhodnutie ţalovaného zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. V čase po 1.decembri 2009 sa mal ţalovaný (vrátane 1.st. sluţobného orgánu)
postupovať a riadiť vo veci štátneho sluţobného pomeru ţalobcu ustanoveniami zák.
č. 400/2009 Z.z. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na ust. § 125 zák.
č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého spory medzi štátnymi zamestnancami a sluţobným
úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
9. Podľa § 250k ods. 1 OSP ţalobcovi patrí náhrada trov konania za 4 úkony právnej
sluţby pozostávajúca z odmeny (2 x 120,23 a 2 x 123,50) celkom 487,46 Eur a reţijný
paušál (2 x 7,21 a 2 x 7,41) celkom 29,24 spolu 516,70 + DPH v sume 103,40 +
66 Eur súdny poplatok, spolu 686,10 Eur. Odvolací súd nepriznal odmenu za dva
úkony (samostatné vyjadrenia), ktoré pre rozhodnutie odvolacieho súdu nemali
podstatný význam.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. mája 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková